Žaloba podaná 4. marca 2013 – Taliansko/Komisia

(vec T-124/13)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri a P. Gentili, avvocati dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil oznámenie o všeobecnom výberovom konaní EPSO/AST/125/12 vyhlásenom na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor asistentov platovej triedy AST3 v oblastiach audit, financie/účtovníctvo a ekonomika/štatistika,

zrušil oznámenie o všeobecnom výberovom konaní EPSO/AST/126/12 vyhlásenom na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor asistentov platovej triedy AST3 v oblastiach biológia, vedy o živej prírode a zdravotné vedy, chémia, fyzika a náuka o materiáloch, jadrový výskum, stavebné a strojárske inžinierstvo a elektrotechnické a elektronické inžinierstvo,

zrušil oznámenie o všeobecnom výberovom konaní EPSO/AD/248/13 vyhlásenom na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor úradníkov platovej triedy AD6 v odbore správy budov v oblastiach bezpečnosť budov a stavebné inžinierstvo pre techniku budov,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článkov 263 ZFEÚ, 264 ZFEÚ a 266 ZFEÚ.

Žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila právnu silu rozhodnutej veci rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P, ktorým bolo rozhodnuté, že v prípade oznámení Európskej únie o výberových konaniach je v rozpore s právom obmedziť jazyky, ktoré môžu uchádzači uviesť ako ich druhý jazyk, len na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve.

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že obmedzením počtu jazykov, ktoré možno použiť ako druhý jazyk uchádzačov v rámci výberových konaní Európskej únie, Komisia v praxi zaviedla nové pravidlo týkajúce sa jazykov inštitúcií, čím zasiahla do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.

Tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 12 ES, teraz článok 18 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 6 ods. 3 EÚ, článku 1 ods. 2 a článku 3 prílohy III Služobného poriadku úradníkov, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 ods. 2 a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov.

Žalobkyňa zastáva názor, že obmedzenie jazykového režimu, ktoré ukladá Komisia je diskriminačné, pretože vyššie citované právne ustanovenia zakazujú uložiť európskym občanom a úradníkom inštitúcií jazykové obmedzenia, ktoré nie sú všeobecne a objektívne stanovené rokovacími poriadkami inštitúcií uvedených v článku 6 nariadenia č. 1/58 a ktoré neboli doteraz prijaté a zakazujú zavedenie takýchto obmedzení, ak na to neexistuje osobitný a odôvodnený dôvod služby.Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ, ktorý zakotvuje zásadu ochrany legitímnej dôvery ako základné právo vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.Podľa žalobkyne Komisia narušila dôveru občanov, pokiaľ ide o výber druhého jazyka z ktoréhokoľvek jazyka Únie, ako to bolo možné až do roku 2007 a ako to Súdny dvor potvrdil vo svojom vykonateľnom rozsudku C-566/10 P.Piaty žalobný dôvod sa zakladá na zneužití právomoci a porušení zásadných ustanovení upravujúcich povahu a účel oznámení o výberových konaniach [najmä článok 1d, ods. 1 a 6, článok 28 písm. f) a článok 27 ods. 2, článok 34 ods. 3 a článok 45 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov], ako aj na porušení zásady proporcionality.Žalobkyňa tvrdí, že preventívnym a všeobecným obmedzením jazykov, ktoré si možno vybrať ako druhý jazyk, na tri, Komisia predčasne pristúpila v štádiu oznámenia a podmienok prijatia k overovaniu jazykových znalostí uchádzačov, ktoré sa má uskutočniť až v rámci výberového konania. Z toho vyplýva, že jazykové znalosti sa stali rozhodujúcimi v porovnaní s odbornými znalosťami.Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 18 ZFEÚ a článku 24 ods. 4 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 2 nariadenia č. 1/58 a č

lánku 1d ods. 1 a 6 Služobného poriadku úradníkov.Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že stanovením podmienky, že kandidatúry musia byť povinne zaslané v angličtine, vo francúzštine alebo v nemč

ine a že EPSO v tom istom zašle uchádzačom oznámenie o priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Únie komunikovať vo svojom vlastnom jazyku s inštitúciami a došlo k ďalšej diskriminácií osôb, ktoré dostat

očne neovládajú tieto tri jazyky. Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 296 ods. 2 ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia), ako aj zásady proporcionality so skreslením skutkových okolností.Žalobkyňa tvrdí, že Komisia toto obmedzenie na tri jazyky odôvodnila s tvrdením, že prijaté osoby na základe nových výberových kon

aní by mali vedieť automaticky komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolnosti, pretože sa nezdá, že tieto tri jazyky by mali byť najviac používané v komunikácií medzi jednotlivými jazykovými skupinami v rámci inštitúcií; toto odôvodnenie je navyše neprimerané v porovnaní s obmedzením základného práva, akým je právo na zákaz jazykovej diskriminá

cie. Na zabezpečenie rýchlej komunikácie v rámci inštitúcií existujú totiž menej obmedzujúce opatrenia.