Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Rejonowy we Włocławku (Poľsko) 17. augusta 2023 – trestné konanie proti K.P
(vec C-530/23, Barało 1 )
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Rejonowy we Włocławku
Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom
K.P
Prejudiciálne otázky
1. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 18, 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači1 v spojení s článkom 3 ods. 2 písm. a) a c) a článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody2 v zmysle obsahu bodov 6, 7, 11 a 13 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní3 , vykladať v tom zmysle, že zavádzajú priamo účinné a záväzné pravidlo, podľa ktorého je neprípustné vykonať úkon výsluchu zraniteľnej osoby bez prítomnosti obhajcu, ak existujú objektívne skutkové dôvody na poskytnutie právnej pomoci, ak zároveň orgán prípravného konania upustí od poskytnutia právnej pomoci ex offo (núdzovej alebo predbežnej právnej pomoci) bez zbytočného odkladu a pred výsluchom danej osoby (zraniteľnej osoby in concreto) políciou, iným orgánom presadzovania práva alebo justičným orgánom, alebo pred vykonaním konkrétnych vyšetrovacích alebo dôkazných úkonov?
2. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 18, 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v zmysle obsahu bodov 6, 7, 11 a 13 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní napriek skutkovým dôvodom na vykonanie bezodkladnej identifikácie, vykladať v tomto zmysle, že nevykonanie procesného identifikovania potenciálne zraniteľnej osoby alebo uznania osoby ako zraniteľnej a nemožnosť spochybniť posúdenie jej mimoriadnej zraniteľnosti a priznania takej osobe bez zbytočného odkladu obhajcu ex offo nie je v žiadnom prípade prípustné v prípade trestných činov, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody, a že okolnosti nevykonania identifikácie a neposkytnutia obhajcu ex offo musia byť výslovne uvedené v rozhodnutí o pristúpení k výsluchu v neprítomnosti advokáta, ktoré je v zásade napadnuteľné?
3. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 18, 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v zmysle obsahu oddielu 3 bodu 7 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní, vykladať v tom zmysle, že nezavedenie prezumpcie zraniteľnosti členským štátom v rámci trestného konania sa má vykladať tak, že bráni tomu, aby podozrivá osoba mohla využiť záruku vyplývajúcu z článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v zmysle obsahu oddielu 11 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní, a preto sú súdne orgány v takejto situácii povinné priamo uplatňovať ustanovenia tejto smernice?
4. V prípade kladnej odpovede aspoň na jednu z otázok uvedených v bodoch 1, 2 a 3, majú sa ustanovenia oboch smerníc uvedené v týchto otázkach vykladať tak, že bránia takým vnútroštátnym ustanoveniam, ako sú:
a) článok 301 druhá veta trestného poriadku, podľa ktorého sa ustanovený obhajca zúčastní výsluchu podozrivého len na žiadosť podozrivého a nedostavenie sa obhajcu na výsluch podozrivého nebráni výsluchu;
b) článok 79 § 1 body 3 a 4 trestného poriadku, podľa ktorého musí mať obvinený (podozrivý) v trestnom konaní obhajcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, či jeho schopnosť rozoznať význam činu alebo ovládať svoje konanie nebola v čase spáchania skutku vylúčená alebo podstatne znížená, a ak existuje dôvodná pochybnosť o tom, či jeho stav duševného zdravia umožňuje zúčastniť sa na konaní alebo samostatne a rozumne sa obhajovať?
5. Ukladajú článok 3 ods. 2 písm. a) v spojení s článkom 3 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, v spojení so zásadou prednosti a priameho účinku smerníc orgánom v prípravnom konaní, súdom a všetkým štátnym orgánom povinnosť neprihliadať na také ustanovenia vnútroštátneho práva nezlučiteľné s touto smernicou, ako sú ustanovenia uvedené v otázke č. 4, a následne - vzhľadom na márne uplynutie lehoty na prebratie smernice - nahradiť vnútroštátnu právnu úpravu priamo účinnými ustanoveniami smernice?
6. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, vykladať v tom zmysle, že v prípade absencie rozhodnutia o poskytnutí alebo v prípade neposkytnutia právnej pomoci ex offo zraniteľnej osobe alebo osobe, u ktorej platí prezumpcia zraniteľnosti v súlade s oddielom 3 bodom 7 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní (2013/C 378/02), a následne vzhľadom na účasť takejto osoby na vyšetrovacích úkonoch polície alebo iného orgánu presadzovania práva vrátane úkonov, ktoré nie je možné zopakovať pred súdom, vnútroštátny súd prejednávajúci vec v trestnom konaní, ako aj každý iný orgán štátu vykonávajúci súdnictvo v trestnom konaní (a teda orgán prípravného konania) sú povinné neprihliadať na také ustanovenia vnútroštátneho práva nezlučiteľné so smernicou, ako sú ustanovenia uvedené v otázke č. 4, a následne vzhľadom na uplynutie lehoty na prebratie smernice nahradiť vnútroštátnu právnu úpravu priamo účinnými ustanoveniami smernice, aj vtedy, ak si takáto osoba po skončení vyšetrovania (alebo trestného stíhania) a po podaní obžaloby prokurátorom na súd zvolí obhajcu podľa vlastného výberu?
7. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, vykladané v zmysle obsahu bodov 6, 7, 11 a 13 odporúčaní Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní vykladať v tom zmysle, že členský štát je povinný zabezpečiť bezodkladné identifikovanie a uznanie mimoriadnej zraniteľnosti podozrivého a poskytnutie právnej pomoci ex offo podozrivým alebo obvineným osobám v trestnom konaní, u ktorých platí prezumpcia zraniteľnosti, a táto pomoc je povinná aj v prípade, že príslušný orgán nepožiada nezávislého znalca o posúdenie povahy zraniteľnosti, potrieb zraniteľnej osoby a primeranosti akéhokoľvek opatrenia prijatého alebo plánovaného vo vzťahu k zraniteľnej osobe, kým nezávislý znalec nevykoná riadne posúdenie?
8. V prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú v bode 7 - majú sa uvedené ustanovenia smernice a odporúčanie Komisie vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je článok 79 § 1 bod 3 a 4 trestného poriadku, podľa ktorého musí mať obvinený v trestnom konaní obhajcu len vtedy, ak existujú dôvodné pochybnosti o tom, či jeho schopnosť rozpoznať význam činu alebo ovládať svoje konanie nebola v čase jeho spáchania vylúčená alebo podstatne znížená, a ak existuje dôvodná pochybnosť o tom, či jeho stav duševného zdravia umožňuje zúčastniť sa na konaní alebo samostatne a rozumne sa obhajovať?
9. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v zmysle obsahu bodov 6, 7, 11 a 13 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní a zásadou prezumpcie zraniteľnosti vykladať tak, že príslušné orgány (prokuratúra, polícia) sú najneskôr pred prvým výsluchom podozrivej osoby políciou alebo iným príslušným orgánom bezodkladne povinné vykonať procesnú identifikáciu a uznanie zraniteľnosti podozrivej osoby v trestnom konaní a zaručiť poskytnutie núdzovej (predbežnej) právnej pomoci a upustiť od výsluchu podozrivej osoby, kým jej nebude poskytnutá právna pomoc ex offo alebo núdzová (predbežná) pomoc?
10. V prípade kladnej odpovede na otázku č. 9, majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v súlade s výkladom podľa bodov 6, 7, 11 a 13 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní vykladať v tom zmysle, že členským štátom ukladajú povinnosť jasne stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve dôvody a kritériá pre výnimky z okamžitého identifikovania a uznania zraniteľnosti podozrivej osoby v trestnom konaní a zabezpečiť, aby bola tejto podozrivej osobe poskytnutá právna pomoc alebo núdzová (predbežná) právna pomoc, a prípadné výnimky by mali byť primerané, časovo obmedzené a nemali by porušovať zásadu spravodlivého konania, a mali by mať formu procesného rozhodnutia, ktorým sa povoľuje dočasná výnimka, ktorá by v zásade mala oprávňovať účastníka konania na preskúmanie tohto rozhodnutia súdom?
11. Majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty základných práv v spojení s článkom 3 ods. 2 písm. a) a článkom 3 ods. 3 písm. a) a b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, v spojení s článkom 1 ods. 2 a odôvodnením 27 a v spojení s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, vykladať v tom zmysle, že v prípade nepriznania právnej pomoci ex offo osobe, u ktorej platí prezumpcia zraniteľnosti, a neuvedenia dôvodov takéhoto rozhodnutia (podľa bodov 7 a 11 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní ), má takáto osoba právo na účinný prostriedok nápravy, a za taký treba uznať inštitút vnútroštátneho procesného práva ustanovený v článku 344a trestného poriadku, ktorý nariaďuje vrátenie veci prokurátorovi na účely:
a) identifikovania a uznania mimoriadne ťažkej situácie podozrivého orgánom prípravného konania v trestnom konaní;
b) umožnenia podozrivému, aby sa pred výsluchom poradil so svojím obhajcom;
c) vykonania výsluchu podozrivého v prítomnosti obhajcu s audiovizuálnym záznamom samotného výsluchu;
d) umožnenia obhajcovi oboznámiť so spisom konania a podať prípadné návrhy na vykonanie dôkazov zo strany zraniteľnej osoby a obhajcu ustanoveného ex offo alebo obhajcu ustanoveného podozrivou osobou?
12. Majú sa článok 4 Charty základných práv Európskej únie v spojení s článkom 6 ods. 1 a článkom 2 Zmluvy o Európskej únii a článkom 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii v spojení s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, v znení neskorších zmien protokolmi č. 3, 5 a 8 a doplneného protokolom č. 2 v súvislosti s prezumpciou zraniteľnosti, ako sa uvádza v bode č. 7 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní, vykladať v tom zmysle, že výsluch podozrivej osoby policajtom alebo inou osobou oprávnenou vykonať vyšetrovací úkon v prostredí psychiatrickej nemocnice bez ohľadu na stav neistoty a za podmienok osobitne obmedzenej slobody prejavu a osobitnej duševnej zraniteľnosti a v neprítomnosti advokáta predstavuje neľudské zaobchádzanie a ako taký vo všeobecnosti diskvalifikuje takýto procesný úkon výsluchu z dôvodu porušenia základných práv Únie?
13. V prípade kladnej odpovede na otázku č. 12, majú sa ustanovenia uvedené v otázke č. 12 vykladať v tom zmysle, že oprávňujú (prípadne zaväzujú) vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje v trestnom konaní - ktoré patrí do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači v spojení s bodom 7 odporúčania Komisie z 27. novembra 2013 o procesných zárukách pre zraniteľné podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní a s rozsahom pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody - ale aj všetky ostatné orgány činné v trestnom konaní, ktoré v danej veci vykonávajú procesné úkony, neprihliadať na ustanovenia vnútroštátneho práva nezlučiteľné so smernicou, najmä na článok 168a trestného poriadku, a následne - vzhľadom na uplynutie lehoty na prebratie smernice - nahradiť vnútroštátnu normu vyššie uvedenými priamo účinnými normami smernice aj v prípadoch, keď si takáto osoba po skončení vyšetrovania (alebo trestného stíhania) a podaní obžaloby prokurátorom na súd zvolí sama obhajcu?
14. Majú sa článok 2 ods. 1 písm. b), článok 4 ods. 5 a článok 9 v spojení s odôvodneniami 19, 24 a 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači, v spojení s článkom 3 ods. 2 písm. a), b) a c) a článkom 3 ods. 3 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody v spojení s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom ZEÚ a zásadou efektivity v práve Únie vykladať v tom zmysle, že prokurátor je pri úkonoch v prípravnom konaní v trestnej veci povinný postupovať v plnom súlade s požiadavkami smernice 2016/1919, ktoré majú priamy účinok, a teda zabezpečiť, aby podozrivej alebo obvinenej osobe chránenej uvedenou smernicou bola v konaní poskytnutá účinná právna ochrana od toho momentu, ktorý nastane najskôr:
a) pred ich výsluchom políciou, iným orgánom presadzovania práva, alebo justičným orgánom;
b) pri vykonávaní vyšetrovacieho úkonu alebo obstarávaní dôkazov vyšetrovacími alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s odsekom 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013;
c) bezodkladne po pozbavení osobnej slobody; (čím sa rozumie aj pobyt v psychiatrickej nemocnici) a v prípade potreby je prokurátor povinný neprihliadať na príkazy nadriadených prokurátorov, ak je presvedčený, že ich splnenie by bolo na ujmu účinnej ochrany podozrivého, u ktorého platí prezumpcia zraniteľnosti, vrátane jeho práva na spravodlivý proces alebo iného práva, ktoré mu priznáva smernica 2016/1919 v spojení so smernicou 2013/48/EÚ?
15. V prípade kladnej odpovede na otázku č. 14, majú sa článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ ustanovujúci zásadu účinnej právnej ochrany v spojení s článkom 2 ZEÚ, najmä v spojení so zásadou právneho štátu, ako sa vykladá v judikatúre Súdneho dvora (pozri rozsudok z 27. mája 2019 vo veci C-508/18) a tiež zásada nezávislosti súdov stanovená v článku 19 ods. 1 druhom pododseku ZEÚ a článku 47 Charty základných práv, ako sa vykladá v judikatúre Súdneho dvora (pozri rozsudok z 27. februára 2018, Associação Sindical dos Juízes Portugueses, C-64/16, EU:C:2018:117) vykladať v tom zmysle, že tieto zásady vzhľadom na skutočnosť, že Prokurator Generalny (generálny prokurátor, Poľsko) môže prokurátorom nižšieho stupňa dávať záväzné príkazy, aby neprihliadali na priamo účinné ustanovenia práva Únie alebo sťažovali ich uplatňovanie, bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje priamu závislosť prokuratúry od orgánu výkonnej moci, ako je Minister Sprawiedliwości (minister spravodlivosti, Poľsko), a tiež bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá obmedzuje nezávislosť prokurátora pri uplatňovaní práva Únie, najmä:
a) článok 1 § 2, článok 3 § 1 bod 1 a 3 a článok 7 § 1 až 6 a článok 7 § 8, ako aj článok 13 § 1 a 2 ustawa z dnia 28 stycznia 2016 roku Prawo o prokuraturze (zákona z 28. januára 2016 o prokuratúre), z ktorých obsahu vyplýva, že minister spravodlivosti, ktorý je zároveň generálny prokurátor a riadiaci orgán prokuratúry, má právo vydávať príkazy, ktoré sú pre prokurátorov nižších stupňov záväzné, a to aj v rozsahu obmedzujúcom alebo sťažujúcom priame uplatňovanie práva Únie?
____________
1 Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
1 Ú. v. EÚ L 91, 2017, s. 40.
1 Ú. v. EÚ L 294, 2013, s. 1.
1 Ú. v. EÚ L 378, 2013, s. 8.