Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverfassungsgericht (Nemecko) 15. augusta 2017 – Heinrich Weiss a i.
(vec C-493/17)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverfassungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Sťažovatelia: Heinrich Weiss, Jürgen Heraeus, Patrick Adenauer, Bernd Lucke, Hans-Olaf Henkel, Joachim Starbatty, Bernd Kölmel, Ulrike Trebesius, Peter Gauweiler, Johann Heinrich von Stein, Gunnar Heinsohn, Otto Michels, Reinhold von Eben-Worlée, Michael Göde, Dagmar Metzger, Karl-Heinz Hauptmann, Stefan Städter, Markus C. Kerber a i.
Odporcovia: Bundesregierung, Bundestag, Europäische Zentralbank, Deutsche Bundesbank
Prejudiciálne otázky
1. Odporuje rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/774 zo 4. marca 2015 o programe nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (ECB/2015/10)1 v znení rozhodnutia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/2101 z 5. novembra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/774 o programe nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (ECB/2015/33)2 , rozhodnutia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/702 z 18. apríla 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/774 o programe nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (ECB/2016/8)3 , ako aj rozhodnutia Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/1041 z 22. júna 2016 o akceptovateľnosti obchodovateľných dlhových nástrojov, ktoré vydala alebo za ktoré v plnom rozsahu ručí Helénska republika a o zrušení rozhodnutia (EÚ) 2015/300 (ECB/2016/18)4 , respektíve spôsob jeho vykonávania, článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie?
Odporuje toto rozhodnutie predovšetkým článku 123 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak v rámci programu nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (PSPP),
a) dochádza k oznamovaniu podrobností o nákupoch spôsobom, na základe ktorého na trhoch vzniká de facto istota, že Eurosystém nakúpi časť dlhopisov vydaných členskými štátmi?
b) sa ani dodatočne neposkytnú podrobné informácie o dodržaní minimálnych dôb od vydania dlhového cenného papiera na primárnom trhu do jeho nákupu na sekundárnom trhu, a teda v tomto rozsahu nemožno vykonať súdnu kontrolu?
c) nedochádza k ďalšiemu predaju nakúpených dlhopisov, ale tieto dlhopisy zostávajú v držbe až do okamihu ich splatnosti, a teda sú stiahnuté z trhu?
d) Eurosystém nakupuje nominálne obchodovateľné dlhové cenné papiere s negatívnym výnosom do splatnosti?
2. Odporuje rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke článku 123 ZFEÚ v každom prípade vtedy, ak si pokračovanie v jeho výkone vyžiada s ohľadom na zmenené podmienky na finančných trhoch a najmä v súvislosti so zúžením ponuky akceptovateľných dlhových cenných papierov neustále uvoľňovanie pôvodne platných nákupných pravidiel a obmedzenia stanovené v judikatúre Súdneho dvora v súvislosti s nákupným programom, akým je PSPP, stratia svoj účinok?
3. Odporuje rozhodnutie ECB (EÚ) 2015/774 zo 4. marca 2015 uvedené v prvej otázke, v jeho súčasnom znení, článku 119 a článku 127 ods. 1 a ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj článkom 17 až 24 Protokolu o Štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pretože prekračuje rozsah mandátu Európskej centrálnej banky na vedenie menovej politiky, ktorý upravujú uvedené ustanovenia, a teda zasahuje do právomoci členských štátov?
Vyplýva prekročenie mandátu Európskej centrálnej banky najmä z tých skutočností, že
a) rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke sa s ohľadom na objem PSPP, ktorý 12. mája 2017 predstavoval sumu 1 534,8 miliardy eura, výrazne ovplyvňuje možnosti refinancovania členských štátov?
b) rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke s ohľadom na zlepšenie podmienok refinancovania členských štátov v zmysle odseku a) a jeho vplyv na komerčné banky, nemá iba nepriame hospodárskopolitické dôsledky, ale na základe jeho objektívne zistiteľných dôsledkov možno konštatovať, že ciele programu v rámci hospodárskej politiky sú prinajmenšom rovnocenné s cieľmi v oblasti menovej politiky?
c) rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke porušuje s ohľadom na jeho významné hospodárskopolitické dôsledky zásadu proporcionality?
d) rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke nemožno vzhľadom na nedostatok osobitného odôvodnenia počas doby jeho vykonávania, ktorá je dlhšia ako dva roky, posúdiť z hľadiska jeho ďalšej potrebnosti a primeranosti?
4. Odporuje rozhodnutie uvedené v prvej prejudiciálnej otázke článku 119 a článku 127 ods. 1 a 2 ZFEÚ, ako aj článkom 17 až 24 Protokolu o Štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v každom prípade preto, že jeho objem a doba uplatňovania presahujúca dva roky a z nich vyplývajúce hospodárskopolitické dôsledky, odôvodňujú zmenu v posudzovaní potrebnosti a primeranosti PSPP a tento program sa preto od istého okamihu považuje za prekročenie mandátu Európskej centrálnej banky v oblasti menovej politiky?
5. Odporuje neobmedzené rozdelenie rizík medzi národné centrálne banky Eurosystému v prípade nesplatenia dlhopisov centrálnych vlád alebo porovnateľných emitentov, ktoré môže vyplynúť z rozhodnutia uvedeného v prvej prejudiciálnej otázke, článkom 123 a 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj článku 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ak si takéto opatrenie môže vyžiadať rekapitalizáciu národných centrálnych bánk z rozpočtových prostriedkov?
____________
1 Ú. v. EÚ L 121, 2015, s. 20.
2 Ú. v. EÚ L 305, 2015, s. 106.
3 Ú. v. EÚ L 121, 2016, s. 24.
4 Ú. v. EÚ L 169, 2016, s. 14.