ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 30. júna 2015
Vec F‑124/14
Olivier Petsch
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Zmluvný zamestnanec – Zamestnanci jaslí a družín – Reforma služobného poriadku a PZOZ, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2014 – Nariadenie č. 1023/2013 – Predĺženie pracovného času – Ďalšia suma mesačne – Článok 50 rokovacieho poriadku – Hierarchia noriem – Všeobecné vykonávacie ustanovenia k článku 110 ods. 1 služobného poriadku – Článok 2 prílohy PZOZ – Články 27 a 28 Charty základných práv Európskej únie“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou O. Petsch navrhuje zrušenie jeho výplatnej listiny za mesiac január 2014 a listín vystavených za nasledujúce mesiace, pretože neobsahujú „ďalšiu mesačnú sumu“ zohľadňujúcu predĺženie jeho pracovného času od 1. januára 2014
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. O. Petsch znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Jasné a presné uvedenie dôvodov – Žaloba pred Súdom pre verejnú službu
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 50 ods. 1 písm. e)]
2. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Pracovné podmienky – Reforma služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2014 – Predĺženie pracovného času bez zvýšenia mzdy – Vplyv na ďalšiu sumu mesačne podľa článku 2 ods. 2 prílohy týchto podmienok – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 55; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 93 a príloha, článok 2 ods. 2; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013, odôvodnenia č. 12 a 22)
3. Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávacie ustanovenia – Právomoc inštitúcií – Obmedzenia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 110 ods. 1; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov)
4. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku – Právo na kolektívne vyjednávanie – Možnosť odvolávať sa na ne vo vzťahoch medzi inštitúciami Únie a ich zamestnancami – Obmedzenia
(Charta základných práv Európskej únie, články 27 a 28)
1. Cieľ sledovaný zmenou článku 35 ods. 1 písm. e) starého rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, vykonanou článkom 50 ods. 1 písm. e) tohto rokovacieho poriadku v znení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2014, spočíval najmä v sprísnení povinnosti žalobcu jasne uviesť jeho žalobné dôvody tým, že sa vyžaduje, aby tieto dôvody spočívali na presnom určení ich právneho základu, aby sa argumentácia uvedená ku každému dôvodu vzťahovala výlučne na tento základ a aby bol každý z dôvodov dôsledne oddelený od ostatných dôvodov, a to v záujme všetkých súdnych členov, osôb podliehajúcich súdnej právomoci, advokátov, splnomocnených zástupcov a úradníkov. Za týchto okolností neprináleží Súdu pre verejnú službu, aby postupoval prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania alebo otázok na pojednávaní s jediným cieľom, aby napravil nedostatky, nepresnosti alebo nejednoznačnosti vo vyhotovení žaloby so zreteľom na článok 50 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku.
V tejto súvislosti, keď nie sú žalobné dôvody štruktúrované, ako to v súčasnosti vyžaduje článok 50 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku, platí, že pokiaľ stručnosť úvah umožňuje po vylúčení odbočení, vsuviek a iných nejednoznačných, nepresných alebo nevysvetlených výhrad, vyvodiť výhrady, ktoré chcel žalobca uplatniť, žalobu nemožno považovať za neprípustnú v celom rozsahu.
(pozri body 21 a 23)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok de Pretis Cagnodo a Trampuz de Pretis Cagnodo/Komisia, F‑104/10, EU:F:2013:64, bod 57
2. S prihliadnutím na jeho odôvodnenia č. 12 a 22 nariadenie č. 1023/2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, zmenilo článok 55 služobného poriadku tak, že stanovilo minimálnu dĺžku týždenného pracovného času na 40 hodín, pričom ponechalo nezmenený článok 93 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý stanovuje základný plat zmluvných zamestnancov.
Z toho vyplýva, že prijatím nariadenia č. 1023/2013 chcel normotvorca upraviť minimálny týždenný pracovný čas na 40 hodín, a to bez zvýšenia mzdy, pričom dĺžka týždenného pracovného času bola predtým stanovená spoločnou dohodou menovacích orgánov každej inštitúcie na 37 hodín a 30 minút vzhľadom na voľnú úvahu, ktorú inštitúciám ponechával článok 55 služobného poriadku v znení uplatniteľnom do 31. decembra 2013.
Úhrada ďalšej sumy uvedenej v článku 2 ods. 2 prílohy podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov bola nielen „možnosťou“ ponechanou na úvahu každej inštitúcie, ale bola navyše zamýšľaná iba na ochranu kúpnej sily dotknutých osôb, ktorá sa v súčasnosti od zmeny podmienok vypočítava na mesačnom základe, ako vyrovnanie prípadného zníženia odmeny po tom, čo prijali zmluvu zmluvného zamestnanca, a to so zohľadnením sumy mzdy vyplácanej podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dátumu zmeny podmienok. Ustanovenia práva Únie, ktoré zakladajú práva na finančné dávky však treba vykladať striktne.
V tejto súvislosti sa teda vzhľadom na znenie, cieľ a kontext nového článku 55 služobného poriadku, vykladaného s prihliadnutím na článok 93 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, treba domnievať, že článok 2 uvedenej prílohy zachováva možnosť každej inštitúcie vyplácať mesačne ďalšiu sumu, ale bez toho, aby táto suma mohla byť ovplyvnená predĺžením pracovného času bez protihodnoty v podobe mzdy, o ktorom rozhodol normotvorca Únie. V tejto poslednej súvislosti platí, že normotvorca Únie môže pri dodržaní noriem vyššej právnej sily, ktoré ho zaväzujú, kedykoľvek vykonať v pravidlách služobného poriadku zmeny, o ktorých sa domnieva, že sú v súlade so záujmom služby a prijať pre budúcnosť ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú pre dotknutých úradníkov alebo zamestnancov nepriaznivejšie.
(pozri body 27, 28, 33, 35 a 36)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Centeno Mediavilla a i./Komisia, T‑58/05, EU:T:2007:218, bod 86
Súd pre verejnú službu: rozsudky Dalmasso/Komisia, F‑61/05, EU:F:2008:47, bod 78, a Bosman/Rada, F‑145/07, EU:F:2008:149, body 32 a 39, a tam citovaná judikatúra
3. Všeobecné vykonávacie ustanovenia prijaté v rámci článku 110 ods. 1 služobného poriadku majú nižšiu právnu silu ako služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov. V žiadnom prípade teda nemôžu legálne stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od ustanovení, ktoré sú im hierarchicky nadradené.
(pozri bod 29)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudok Ianniello/Komisia, T‑308/04, EU:T:2007:347, bod 38
Súd pre verejnú službu: rozsudok Bouillez a i./Rada, F‑11/11, EU:F:2012:8, bod 45
4. Hoci právo pracovníkov na informácie a konzultácie a právo na kolektívne vyjednávanie, ktoré sú zakotvené v článkoch 27 a 28 charty základných práv Európskej únie, sa môžu uplatňovať vo vzťahoch medzi inštitúciami Únie a ich zamestnancami, prináleží právu Únie, aby upravilo ich výkon v súlade so samotným znením týchto ustanovení.
(pozri bod 44)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok Association de médiation sociale, C‑176/12, EU:C:2014:2, body 44 a 45
Všeobecný súd Európskej únie: uznesenie Bergallou/Parlament a Rada, T‑22/14, EU:T:2014:954, bod 33