Language of document : ECLI:EU:T:2021:202

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 21. apríla 2021 (*)

„Verejné zákazky – Verejné obstarávanie – Zníženie prašnosti a oxidov dusíka z blokov B1 a B2 tepelnej elektrárne Kosovo B – Zamietnutie žiadosti o účasť – Návrh na zrušenie uvedený v replike – Nové návrhy – Zjavná neprípustnosť – Zmena kritérií výberu počas postupu – Rovnosť zaobchádzania“

Vo veci T‑525/19,

Intering Sh.p.k, so sídlom v Obiliqu (Kosovo),

Steinmüller Engineering GmbH, so sídlom v Gummersbachu (Nemecko),

Deling d.o.o. za proizvodnju, promet i usluge, so sídlom v Tuzle (Bosna a Hercegovina),

ZMVikom d.o.o. za proizvodnju, konstrukcije i montažu, so sídlom v Šibeniku (Chovátsko),

v zastúpení: R. Spielhofen, advokát,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: J. Estrada de Solà, B. Bertelmann a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie jednak rozhodnutia Komisie Ares(2019) 4979920 z 30. júla 2019 o neprijatí žiadosti žalobkýň o účasť na užšej súťaži na zadanie zákazky v rámci verejného obstarávania EuropeAid/140043/DH/WKS/XK a jednak rozhodnutia z 18. októbra 2019 o zadaní uvedenej zákazky,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia O. Porchia a M. Stancu (spravodajkyňa),

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Európska únia zastúpená Európskou komisiou uverejnila 19. marca 2019 oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na zadanie zákazky na zníženie prašnosti a oxidov dusíka z blokov B1 a B2 tepelnej elektrárne Kosovo B pod referenčným číslom EuropeAid/140043/DH/WKS/XK (ďalej len „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“).

2        Bod 17.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, zmenený korigendom č. 2 zo 17. apríla 2019, obsahuje kritériá výberu a hodnotenia ponúk týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti uchádzača.

3        Bod 17.2 písm. a) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovuje, že uchádzač musí za posledných osem rokov dokončiť aspoň jeden projekt rovnakej povahy a komplexnosti pokrývajúci určité kategórie jasne stanovené v uvedenom oznámení týkajúci sa elektrární spaľujúcich hnedé uhlie s menovitým elektrickým výkonom najmenej 200 megawattov (MW).

4        Podľa bodu 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v prípade ponuky podanej spoločným podnikom alebo konzorciom musí byť jeho hlavný člen schopný vykonať aspoň 40 % zmluvných prác vlastnými prostriedkami.

5        Postup stanovený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na zadanie predmetnej zákazky bola užšia súťaž. Bod 13 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v tejto súvislosti spresňuje, že na základe prijatých žiadostí o účasť sa stanoví predbežný výber a že iba uchádzači spĺňajúci kritériá výberu budú predbežne vybratí a vyzvaní verejným obstarávateľom, aby predložili ponuku (ďalej len „užší zoznam“). Okrem toho oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania uvádzalo, že na základe prijatých žiadostí o účasť budú vyzvaní štyria až šiesti záujemcovia, aby predložili podrobnú ponuku v rámci dotknutého verejného obstarávania.

6        Žalobkyne, spoločnosti Intering Sh.p.k, Steinmüller Engineering GmbH, Deling d.o.o. za proizvodnju, promet i usluge a ZM‑Vikom d.o.o. za proizvodnju, konstrukcije i montažu, tvorili konzorcium a prejavili svoj záujem o účasť tým, že v stanovenej lehote, teda do 6. mája 2019, predložili žiadosť o účasť obsahujúcu určité dokumenty.

7        Po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o účasť hodnotiaca komisia trikrát vyzvala žalobkyne, aby jej poskytli vysvetlenia k predloženým dokumentom.

8        Žalobkyne odpovedali na žiadosti o informácie.

9        Listom zo 7. júna 2019 pod referenčným číslom Ares(2019)3677456 adresovaným vedúcemu konzorcia, spoločnosti Intering, Komisia informovala žalobkyne, že ich žiadosť o účasť nebola predbežne vybratá, keďže nespĺňala kritériá uvedené v bode 17.2 písm. a) a c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej len „rozhodnutie zo 7. júna 2019“).

10      Listom z toho istého dňa žalobkyne napadli rozhodnutie zo 7. júna 2019.

11      Listom z 13. júna 2019, doplneným listom z 28. júna 2019, ktorý obsahoval viaceré informácie a dokumenty, ktoré neboli predložené spolu s pôvodnou žiadosťou o účasť, žalobkyne podali sťažnosť proti rozhodnutiu zo 7. júna 2019, pričom požadovali odklad výkonu uvedeného rozhodnutia a ich zápis na užší zoznam.

12      V nadväznosti na túto sťažnosť bol postup verejného obstarávania na účely preskúmania pozastavený, čo bolo žalobkyniam oznámené listom z 23. júla 2019 pod referenčným číslom AresD(2019)NA/vk/4806398.

13      Listom z 30. júla 2019 pod referenčným číslom Ares(2019)4979920 (ďalej len „rozhodnutie z 30. júla 2019“) Komisia informovala žalobkyne jednak o tom, že rozhodnutie zo 7. júna 2019 bolo zrušené z dôvodu nedostatočnej jasnosti kritéria výberu uvedeného v bode 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a toto kritérium bolo preto vypustené z kritérií výberu, a jednak, že ich žiadosť o účasť bola opäť odmietnutá. V tejto súvislosti sa v rozhodnutí z 30. júla 2019 uvádzalo, že po prehodnotení žiadosti žalobkýň o účasť, ako bola predložená v stanovenej lehote do 6. mája 2019, sa zistilo, že táto žiadosť neobsahuje najmä nijaký dôkaz o tom, že kritérium technickej a odbornej spôsobilosti uvedené v bode 17.2 písm. a) tohto oznámenia bolo splnené.

14      V ten istý deň bol vedúcemu konzorcia zaslaný ďalší list pod referenčným číslom Ares(2019)4980092, ktorého obsah bol takmer totožný s obsahom rozhodnutia z 30. júla 2019.

15      Listom z 1. augusta 2019, doplneným listom z 2. augusta 2019, žalobkyne podali sťažnosť proti rozhodnutiu z 30. júla 2019 a požiadali o pozastavenie postupu verejného obstarávania.

16      Listom zo 7. augusta 2019 pod referenčným číslom Ares(2019)5134299 boli žalobkyne informované o tom, že predbežný výber bol zachovaný a že akékoľvek nové pozastavenie postupu verejného obstarávania bolo zamietnuté.

17      Dňa 18. októbra 2019 bola zákazka s konečnou platnosťou zadaná konzorciu Engineering Dobersek GmbH, Hamon Thermal Europe SA und RJM Corporation (EC) Limited (ďalej len „rozhodnutie z 18. októbra 2019“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

18      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. júla 2019 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

19      Žalobkyne v žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie zo 7. júna 2019,

–        vyhovel žiadosti o získanie dôkazov prostredníctvom svedeckej výpovede.

20      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 2. augusta 2019 žalobkyne požiadali na základe článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o možnosť upraviť žalobu tak, aby sa ich žaloba týkala rozhodnutia z 30. júla 2019, a nie rozhodnutia zo 7. júna 2019.

21      Komisia nepredložila v stanovenej lehote pripomienky k návrhu žalobkýň na úpravu žaloby.

22      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2019 žalobkyne podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 278 ZFEÚ a článku 156 rokovacieho poriadku smerujúci v podstate k odkladu výkonu rozhodnutia z 30. júla 2019, ako aj k pozastaveniu postupu verejného obstarávania.

23      Uznesením z 13. septembra 2019, Intering a i./Komisia (T‑525/19 R, neuverejnené, EU:T:2019:606), predseda Všeobecného súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na neskôr.

24      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2019 žalobkyne podali nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 278 ZFEÚ a článku 156 rokovacieho poriadku smerujúci v podstate k odkladu výkonu rozhodnutia z 30. júla 2019, ako aj k pozastaveniu postupu verejného obstarávania.

25      Uznesením z 11. novembra 2019, Intering a i./Komisia (T‑525/19 R II, neuverejnené, EU:T:2019:787), Všeobecný súd zamietol uvedený návrh žalobkýň na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

26      Komisia 8. októbra 2019 doručila do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

27      Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zamietol žiadosť žalobkýň o svedeckú výpoveď,

–        žalobkyniam uložil povinnosť nahradiť trovy konania.

28      Dňa 4. decembra 2019 žalobkyne podali do kancelárie Všeobecného súdu repliku.

29      V replike žalobkyne v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        rozhodol v súlade s návrhom na úpravu žaloby,

–        zrušil rozhodnutie z 18. októbra 2019,

–        vyhovel žiadosti o získanie dôkazov prostredníctvom svedeckej výpovede,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

30      Dňa 27. marca 2020 Komisia podala do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.

31      Komisia v duplike v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol v súlade s návrhmi uvedenými vo vyjadrení k žalobe a zamietol návrh na zrušenie rozhodnutia z 18. októbra 2019.

32      Všeobecný súd (prvá komora) na základe článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že sa rozhodne bez ústnej časti konania.

 Právny stav

 O údajnom porušení ustanovení rokovacieho poriadku týkajúcich sa lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe zo strany Komisie

33      V replike žalobkyne tvrdia, že Komisia nepredložila vyjadrenie k žalobe v stanovenej lehote a nepožiadala ani o predĺženie lehoty, takže mohli požiadať, aby Všeobecný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, čo však neurobili.

34      V tejto súvislosti treba konštatovať, že toto tvrdenie žalobkýň vyplýva zo zámeny medzi dátumom podania vyjadrenia k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu na jednej strane a dátumom jeho doručenia žalobkyniam na druhej strane.

35      Zo skutočností uvedených v spise totiž vyplýva, že žaloba bola v súlade s článkom 6 rozhodnutia Všeobecného súdu z 11. júla 2018 o podaní a doručovaní procesných písomností prostredníctvom aplikácie e‑Curia doručená Komisii 29. júla 2019 a že vyjadrenie k žalobe bolo Všeobecnému súdu predložené 8. októbra 2019. Vyjadrenie k žalobe bolo teda podané do kancelárie Všeobecného súdu v lehote dvoch mesiacov stanovenej v článku 81 ods. 1 rokovacieho poriadku predĺženej o lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť stanovenú v článku 60 tohto rokovacieho poriadku.

36      Skutočnosť, že uvedené vyjadrenie bolo doručené žalobkyniam po uplynutí tejto lehoty, nemá nijaký vplyv na jeho podanie do kancelárie Všeobecného súdu v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku. Bolo preto správne, že písomná časť konania pokračovala.

37      Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia porušila ustanovenia rokovacieho poriadku týkajúce sa lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe.

 O návrhu na zrušenie rozhodnutia z 18. októbra 2019

38      Treba konštatovať, že návrhy uvedené v žalobe, tak ako boli upravené v nadväznosti na návrh na úpravu žaloby, smerujú len k zrušeniu rozhodnutia z 30. júla 2019. Žalobkyne požiadali o zrušenie rozhodnutia z 18. októbra 2019 až v štádiu repliky.

39      Za predpokladu, že by žalobkyne chceli podať novú žalobu o neplatnosť rozhodnutia z 18. októbra 2019 v rámci repliky, stačí pripomenúť, že podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na Všeobecný súd na základe článku 53 toho istého štatútu Súdnemu dvoru Európskej únie sa vec predkladá podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi, a nie ako v prejednávanej veci podaním aktu v rámci už prebiehajúceho konania.

40      Okrem toho za predpokladu, že by žalobkyne jednoducho chceli zmeniť svoje návrhy tak, aby smerovali aj proti rozhodnutiu z 18. októbra 2019, treba pripomenúť, že podľa článku 76 rokovacieho poriadku je žalobca povinný vymedziť predmet sporu a uviesť svoje návrhy v návrhu na začatie konania. Hoci článok 84 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku umožňuje uvádzanie nových dôvodov počas konania vtedy, ak sa zakladajú na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, nemožno ho vykladať tak, že oprávňuje žalobcu predkladať súdu Únie nové návrhy, a tým meniť predmet sporu alebo povahu žaloby (rozsudok zo 7. novembra 2019, Rose Vision/Komisia, C‑346/18 P, neuverejnený, EU:C:2019:939, bod 43). S výhradou okolností stanovených v článku 86 rokovacieho poriadku sa teda môžu zohľadniť len návrhy uvedené v návrhu na začatie konania a dôvodnosť žaloby sa musí preskúmať výlučne na základe návrhov uvedených v návrhu na začatie konania [rozsudky z 21. októbra 2015, Petco Animal Supplies Stores/ÚHVT Gutiérrez Ariza (PETCO), T‑664/13, EU:T:2015:791, bod 25, a z 8. novembra 2017, De Nicola/Súdny dvor Európskej únie, T‑99/16, neuverejnený, EU:T:2017:790, bod 28].

41      Treba teda preskúmať, či návrh na zrušenie rozhodnutia z 18. októbra 2019 patrí medzi okolnosti uvedené v článku 86 rokovacieho poriadku. Odsek 1 tohto článku stanovuje, že ak akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, je nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť.

42      Treba však konštatovať, že hoci rozhodnutie z 18. októbra 2019 bolo prijaté po podaní tejto žaloby, nenahrádza ani nemení rozhodnutie z 30. júla 2019.

43      Treba preto dospieť k záveru, že žalobkyne sa nemôžu odvolávať na článok 86 rokovacieho poriadku, aby v štádiu repliky prispôsobili svoje návrhy tak, aby sa týkali aj rozhodnutia z 18. októbra 2019.

44      Z toho vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodnutia z 18. októbra 2019 je zjavne neprípustný.

 O žalobe podanej proti rozhodnutiu z 30. júla 2019

45      Treba pripomenúť, že ako je spresnené v bode 13 vyššie, Komisia v rozhodnutí z 30. júla 2019 informovala žalobkyne, že jednak rozhodnutie zo 7. júna 2019 bolo zrušené z dôvodu nedostatočnej jasnosti kritéria výberu uvedeného v bode 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a jednak, že ich žiadosť o účasť bola opäť zamietnutá z dôvodu, že neobsahovala nijaký dôkaz týkajúci sa dodržania kritéria technickej a odbornej spôsobilosti uvedeného v bode 17.2 písm. a) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

46      Na podporu svojho návrhu na zrušenie rozhodnutia z 30. júla 2019 žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásad transparentnosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, že Komisia opomenula objasniť svoje pochybnosti týkajúce sa dokumentov, ktoré predložili žalobkyne. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad transparentnosti a proporcionality, ako aj ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1, ďalej len „finančné nariadenie“), pretože Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie o vylúčení žalobkýň z ďalšieho postupu verejného obstarávania a neposkytla im žiaden prístup k detailnej správe o hodnotení a informáciám o výhodách a charakteristikách uchádzačov vybraných na užší zoznam. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení všeobecnej zásady, podľa ktorej v priebehu verejného obstarávania nesmie dôjsť k žiadnej zmene dokumentácie týkajúcej sa verejného obstarávania. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (Ú. v. EÚ L 77, 2014, s. 11), a článku 1 ods. 3 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (Ú. v. EÚ L 77, 2014, s. 95), z dôvodu porušenia všeobecných zásad práva verejného obstarávania. Piaty žalobný dôvod je založený na porušení príručky „Verejné obstarávanie a granty pre vonkajšie činnosti Európskej únie – Praktická príručka“, pokiaľ ide o bod 17 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), pretože Komisia neodôvodnila svoje rozhodnutie o vylúčení žalobkýň z ďalšieho postupu verejného obstarávania a neposkytla im žiaden prístup k detailnej správe o hodnotení a informáciám o výhodách a charakteristikách uchádzačov vybraných na užší zoznam. Napokon siedmy žalobný dôvod je založený na porušení kritérií výberu uvedených v bode 17.2 písm. a) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré Komisia nesprávne uplatnila.

47      Na účely tohto konania treba v prvom rade analyzovať tretí žalobný dôvod, ktorý sa delí na dve časti.

48      V rámci prvej časti žalobkyne s odkazom na článok 166 ods. 2 prvú vetu a článok 167 ods. 1 písm. c) finančného nariadenia tvrdia, že Komisia porušila všeobecnú zásadu, podľa ktorej súťažná dokumentácia musí byť chránená pred akoukoľvek zmenou v priebehu konania, keďže v dôsledku vypustenia kritéria uvedeného v bode 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania ich žiadosť o účasť bola hodnotená na základe čiastkových kritérií a výkladov, ktoré nie sú v predmetnej dokumentácii uvedené.

49      V rámci druhej časti žalobkyne spochybňujú samotný priebeh výberu. Tvrdia, že Komisia sa tým, že v rámci predbežného výberu vykonala takú podstatnú zmenu, ako je vypustenie kritéria výberu týkajúceho sa bodu 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, dopustila tak závažného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, že bolo potrebné verejné obstarávanie začať znovu.

50      Komisia nesúhlasí s argumentáciou žalobkýň.

51      Je potrebné začať skúmaním druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

52      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 160 ods. 1 finančného nariadenia stanovuje, že verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie.

53      Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní, najmä vyžaduje, aby všetci uchádzači mali rovnaké postavenie tak v čase vypracúvania ich ponúk, ako aj v čase, keď sú tieto ponuky hodnotené (pozri rozsudok z 24. novembra 2005, ATI EAC a Viaggi di Maio a i., C‑331/04, EU:C:2005:718, bod 22 a citovanú judikatúru).

54      Táto zásada rovnosti zaobchádzania zahŕňa aj povinnosť transparentnosti, aby sa umožnilo overiť jej dodržiavanie (rozsudok z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i., C‑470/99, EU:C:2002:746, bod 91).

55      Súdny dvor tak rozhodol, že predmet a kritériá hodnotenia ponúk musia byť jasne určené už od začiatku postupu verejného obstarávania (rozsudok z 10. mája 2012, Komisia/Holandské kráľovstvo, C‑368/10, EU:C:2012:284, bod 56).

56      Okrem toho zo zásady rovnosti zaobchádzania a zásady transparentnosti postupu verejného obstarávania vyplýva pre verejných obstarávateľov povinnosť dodržiavať počas celého postupu rovnaký výklad kritérií na hodnotenie ponúk (pozri rozsudok z 18. októbra 2001,SIAC Construction, C‑19/00, EU:C:2001:553, bod 43 a citovanú judikatúru), a tým skôr nemeniť kritériá hodnotenia ponúk v jeho priebehu (rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN a Wienstrom, C‑448/01, EU:C:2003:651, bod 93).

57      Z toho vyplýva, že v prípade zrušenia rozhodnutia týkajúceho sa kritéria hodnotenia ponúk verejným obstarávateľom tento nemôže bez porušenia zásad rovnosti zaobchádzania a transparentnosti platne pokračovať v postupe verejného obstarávania bez ohľadu na toto kritérium, pretože by to znamenalo zmenu kritérií uplatniteľných na predmetné verejné obstarávanie (pozri analogicky rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN a Wienstrom, C‑448/01, EU:C:2003:651, bod 94).

58      Táto judikatúra sa uplatňuje mutatis mutandis na kritériá výberu.

59      Aj keby totiž kritériá výberu uplatňované v rámci prvej fázy užšej súťaže mali objektívnejšiu povahu, keďže nezahŕňajú proces zvažovania, nič to nemení na skutočnosti, že zrušenie jedného z uvedených kritérií v priebehu verejného obstarávania môže mať dôsledky a byť v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Takéto zrušenie má vplyv na každého uchádzača, ktorý sa zúčastnil verejného obstarávania a bol vylúčený z ďalšieho postupu verejného obstarávania z dôvodu, že nespĺňal kritérium výberu, ktoré bolo neskôr zrušené. Uvedené zrušenie má vplyv aj na postavenie každého potenciálneho uchádzača, ktorý sa nezúčastnil verejného obstarávania, najmä z dôvodu, že sa domnieval, že nie je schopný splniť kritérium, ktoré bolo neskôr bez jeho vedomia zrušené.

60      Preto treba konštatovať, že Komisia si tým, že zrušila kritérium uvedené v bode 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pričom pokračovala vo verejnom obstarávaní, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zásady rovnosti zaobchádzania a z nej vyplývajúcej povinnosti transparentnosti, tak ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora uvedená v bodoch 53 až 57 vyššie.

61      Toto konštatovanie nemožno spochybniť tvrdením Komisie, podľa ktorého zrušenie kritéria uvedeného v bode 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nijako nezmenilo situáciu týkajúcu sa bodu 17.2 písm. a) tohto oznámenia, ktorej nedodržanie zo strany žalobkýň viedlo k tomu, že neboli vybraté v rozhodnutí zo 7. júna 2019.

62      Za predpokladu, že by Komisia ukončila prebiehajúce verejné obstarávanie a vydala nové oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania týkajúce sa tej istej zákazky, totiž nemožno predpokladať, že kritérium bodu 17.2 písm. a) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania by bolo zachované v rovnakom znení. Nemožno vylúčiť ani to, že Komisia by opäť stanovila kritérium bodu 17.2 písm. c) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, hoci by ho formulovala jasnejšie.

63      V každom prípade treba konštatovať, že v takom prípade by žalobkyne mohli predložiť Komisii informácie a dokumenty v ich liste z 28. júna 2019, ktoré neboli zohľadnené v postupe obstarávania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 30. júla 2019, keďže boli predložené po počiatočnej lehote na podanie žiadostí o účasť. Navyše by mali tiež možnosť predložiť ďalšie informácie a iné dokumenty. Nemožno teda vylúčiť, že v rámci nového postupu a na základe nových skutočností by Komisia mohla dospieť k záveru, že žalobkyne dodržali kritérium bodu 17.2 písm. a) nového oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ak by bolo toto kritérium zachované.

64      Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhej časti tretieho žalobného dôvodu treba vyhovieť.

65      Z toho vyplýva, že je potrebné zrušiť rozhodnutie z 30. júla 2019 bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvú časť tretieho žalobného dôvodu alebo ostatné žalobné dôvody uvedené žalobkyňami, ani rozhodnúť o návrhu žalobkýň na nariadenie vykonania dokazovania, ktoré sa týka predvolania zamestnanca vedúceho konzorcia, aby dosvedčil jeho skúsenosti v rozsahu požadovanom podmienkami verejného obstarávania.

 O trovách

66      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konaní o nariadenie predbežného opatrenia, v súlade s návrhom žalobkýň.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskej komisie Ares(2019)4979920 z 30. júla 2019 o neprijatí žiadosti spoločností Intering Sh.p.k, Steinmüller Engineering GmbH, Deling d.o.o. za proizvodnju, promet i usluge a ZMVikom d.o.o. za proizvodnju, konstrukcije i montažu o účasť na užšej súťaži na zadanie zákazky v rámci verejného obstarávania EuropeAid/140043/DH/WKS/XK sa zrušuje.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Komisia je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.

Kanninen

Porchia

Stancu

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. apríla 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.