ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
zo 7. októbra 2009
Vec F‑29/08
Y
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prepustenie pre zjavne nedostatočnú prácu – Nedostatočné správanie sa v službe“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou Y navrhuje zrušenie rozhodnutia orgánu oprávneného uzatvoriť pracovné zmluvy z 24. mája 2007 o jeho prepustení a zaviazanie Komisie na zaplatenie jednak odmeny, ktorú by naďalej poberal, ak by nebola jeho zmluva predčasne ukončená, jednak sumy 500 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel sporným rozhodnutím
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobca znáša všetky trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Skúšobná doba – Rozhodnutie o prepustení pred skončením skúšobnej doby – Neposkytnutia stanoviska výboru pre správy
(Služobný poriadok úradníkov, článok 34 ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 4)
2. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Skúšobná doba – Rozhodnutie o prepustení pred skončením skúšobnej doby – Zjavne nedostatočná práca – Pojem
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 4)
3. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Skúšobná doba
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 4)
4. Úradníci – Zmluvní zamestnanci – Prijímanie – Skúšobná doba – Rozhodnutie o prepustení pred skončením skúšobnej doby – Zjavne nedostatočná práca
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 84 ods. 4)
1. Rešpektovanie práva na obranu v akomkoľvek konaní začatom proti určitej osobe, ktoré môže viesť k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá musí byť zaručená aj vtedy, ak neexistuje žiadna osobitná úprava. Podľa tejto zásady súd Spoločenstva sa musí presvedčiť, či sa umožnilo dotknutej osobe pred vydaním rozhodnutia, ktoré sa jej týka, aby užitočne vyjadrila svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na ktorých základe bolo toto rozhodnutie prijaté. Okrem toho podľa všeobecnej zásady rešpektovania práva na obranu musí mať úradník možnosť vyjadriť sa ku všetkým dokumentom, ktoré mieni inštitúcia použiť proti nemu. Pokiaľ mu to však nebolo umožnené, nemôžu sa neposkytnuté dokumenty zohľadňovať ako dôkazné prostriedky.
V prípade, že sa zmluvnému zamestnancovi neposkytlo stanovisko výboru pre správy, ktorého účelom je vydať stanovisko k návrhu na prepustenie týkajúce sa tohto zmluvného zamestnanca, táto skutočnosť spôsobuje porušenie práva na obranu len vtedy, keď sú splnené určité podmienky. Po prvé musia byť v uvedenom stanovisku uvedené skutočnosti alebo výhrady, na ktorých je rozhodnutie o prepustení založené. Môže ísť aj o skutočnosti svedčiace v prospech dotknutej osoby, pokiaľ sa tieto skutočnosti nezhodujú so závermi v uvedenom rozhodnutí. Po druhé, dotknutej osobe sa z dôvodu neposkytnutia stanoviska výboru pre správy neumožnilo užitočne vyjadriť svoj názor na tieto skutočnosti, výhrady alebo okolnosti. Tak je to v prípade, ak boli tieto skutočnosti, výhrady alebo okolnosti uvedené len v predmetnom stanovisku.
Porušenie práva na obranu teda nespôsobuje ani tak samotné neposkytnutia stanoviska výboru pre správy ako skôr neoznámenie určitej skutočnosti alebo výhrady, na ktorých je rozhodnutia o prepustení založené, alebo okolnosti, ktorá môže byť užitočná pre obranu dotknutého zamestnanca, pokiaľ je táto skutočnosť, výhrada alebo okolnosť uvedená len v stanovisku výboru pre správy.
V dôsledku toho neposkytnutie stanoviska výboru pre správy nie je porušením práva na obranu, aj keď rozhodnutie o prepustení na toto stanovisko odkazuje, pokiaľ zo znenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že inštitúcia vychádzala iba z výhrad a skutkových okolností uvedených v správe o skušobnej dobe, ktorá bola zamestnancovi poskytnutá pred vydaním rozhodnutia o prepustení.
Okrem toho článok 84 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorého ustanovenia sa vzťahujú na zmluvných zamestnancov, nestanovuje, na rozdiel článku 34 ods. 2 služobného poriadku, ktorého ustanovenia sa vzťahujú na úradníkov, povinnosť pre orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy konzultovať s výborom pre správy. Článok 34 ods. 2 služobného poriadku síce pokiaľ ide o úradníkov stanovuje, že administratíva zabezpečí stanovisko výboru pre správy, nestanovuje však, že toto stanovisko sa má poskytnúť dotknutej osobe. Neposkytnutie stanoviska výboru pre správy teda neprestavuje nijakú osobitnú vadu konania.
(pozri body 34, 36 – 38, 41 – 46, 51 a 53)
Odkaz:
Súdny dvor: 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, bod 9; 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 27; 12. februára 1992, Holandsko a i./Komisia, C‑48/90 a C‑66/90, Zb. s. I‑565, bod 44; 18. novembra 1999, Tzoanos/Komisia, C‑191/98 P, Zb. s. I‑8223, bod 34; 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99
Súd prvého stupňa: 1. apríla 1992, Kupka‑Floridi/HSV, T‑26/91, Zb. s. II‑1615, bod 38; 10. októbra 2006, Van der Spree/Komisia, T‑182/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑205, II‑A‑2‑1049, bod 56
2. Podľa článku 84 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov môže byť zmluvný zamestnanec na základe správy vypracovanej kedykoľvek počas skušobnej doby prepustený v prípade, ak „jeho práca je zjavne nedostatočná“. Vzhľadom na použitie slova „zjavne“ musí byť zistenie takej zjavnej nedostatočnosti do určitej miery evidentné.
Preto ak inštitúcia prijme rozhodnutie o prepustení na základe ustanovení článku 84 ods. 4 uvedených podmienok, musí vychádzať z dostatočne závažných skutkových okolností, ktoré možno objektívne považovať za okolnosti zakladajúce zjavnú nedostatočnosť. Súdu Spoločenstva teda prislúcha, aby sa v rámci svojho preskúmania zjavne nesprávneho posúdenia a pri zohľadnení miery voľnej úvahy administratívy pri hodnotení spôsobilosti zamestnanca počas skúšobnej doby ubezpečil o existencii takých skutočností.
Jednoduchý odkaz na trestné stíhanie, ktoré prebieha a v ktorom teda ešte nebolo vyhlásené konečné súdne rozhodnutie obsahujúce skutkové zistenia, a vôbec na skutočnosti, ktoré prípadne zistila inštitúcia alebo ktoré dotknutá osoba uznala, teda nespočíva na preukázaných skutkových okolnostiach, ktoré by mohli byť dôvodom na konštatovanie zjavnej nedostatočnosti.
Pokiaľ zamestnanec poverený plnením úloh vyžadujúcich hlbší vzťah dôvery s inštitúciou, pre ktorú pracuje, viedol vyšetrovanie s cieľom preukázať závady vo fungovaní v rámci jej útvarov, bez toho, aby o tom informoval niektorého z členov inštitúcie a pritom postupoval podľa metodiky, ktorá spôsobuje nedorozumenie a môže poškodiť dobré meno inštitúcie, zatají toto vyšetrovanie a odôvodní ho nedostatkom dôvery ku svojim nadriadeným, inštitúcia ho môže oprávnene považovať za osobu, ktorá je vzhľadom na svoje povinnosti a svoju zodpovednosť zjavne nespôsobilá plniť svoje povinnosti. Na základe tohto zistenia môže teda inštitúcia rozhodnúť o jeho prepustení a toho rozhodnutie nie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením a to bez ohľadu nato, z akých dôvodov zamestnanec konal takým spôsobom.
(pozri body 68, 70, 71, 75, 81 a 82)
3. Údaje uvedené na formulári používanom na vyhotovenie správy o skúšobnej dobe zmluvného zamestnanca nemajú normatívny účinok a dotknutá inštitúcia preto môže zohľadniť ďalšie druhy schopností pri hodnotení správania sa dotknutej osoby v službe, okrem iného jej schopnosť dodržiavať povinnosť lojálnosti voči inštitúcii, ktorá ju zamestnáva.
Okrem toho to, že skutkové okolnosti nastali pred dňom prijatia tohto zamestnanca nebráni nutne a za každých okolností tomu, aby inštitúcia zohľadnila pri hodnotení spôsobilosti dotknutej osoby vykonávať svoje povinnosti, pretože pojem „spôsobilosť“ je širší ako pojem „výkonnosť“ a „správanie sa v službe“.
(pozri body 83 a 86)
4. Pokiaľ preskúmanie správania sa zmluvného zamestnanca vedie k záveru, že sú splnené podmienky na uplatnenie článku 84 ods. 4 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, administratíva je oprávnená použiť formu prepustenia upravenú v uvedenom článku, aj keď skutočnosti, na ktorých základe administratíva konštatovala zjavnú nedostatočnosť, môžu prípadne viesť k začatiu disciplinárneho konania.
(pozri bod 111)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. októbra 1980, Vecchioli/Komisia, 101/79, Zb. s. 3069, bod 8