ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 12. marca 2008 (*)
„Verejné zmluvy na poskytnutie služieb – Verejné obstarávanie Spoločenstvom – Poskytovanie služieb týkajúcich sa vývoja a poskytovania podporných služieb pre informačnú službu Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS) – Zamietnutie ponuky uchádzača – Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a zásada transparentnosti“
Vo veci T‑345/03,
Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: pôvodne S. Pappas, neskôr N. Korogiannakis, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. O’Reilly a L. Parpala, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh žalobkyne na zrušenie rozhodnutia o uzavretí zmluvy, ktorá je predmetom verejného obstarávania Komisie ENTR/02/55 – CORDIS časť č. 2, ktoré sa týka vývoja a poskytovania podporných služieb pre informačnú službu Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS),
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory M. Jaeger, sudcovia J. Azizi a E. Cremona,
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. júla 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Do 31. decembra 2002 sa verejné obstarávanie služieb Komisiou riadilo ustanoveniami oddielu 1 (články 56 až 64a) kapitoly IV rozpočtového nariadenia z 21. decembra 1977 uplatniteľného na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 356, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 2673/99 z 13. decembra 1999 (Ú. v. ES L 326, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2000 (ďalej len „rozpočtové nariadenie“).
2 Podľa článku 56 rozpočtového nariadenia:
„Pri verejnom obstarávaní, ktorého suma dosiahne alebo prekročí prahy stanovené smernicami Rady o koordinácii postupov verejného obstarávania prác, tovarov a služieb, musí každá inštitúcia splniť rovnaké povinnosti ako entity členských štátov podľa týchto smerníc.
Na tieto účely vykonávacie pravidlá stanovené v článku 139 obsahujú primerané ustanovenia.“ [neoficiálny preklad]
3 Článok 139 rozpočtového nariadenia stanovuje:
„Komisia po prerokovaní s Parlamentom a Radou a po stanovisku ostatných inštitúcií stanoví pravidlá vykonávania… rozpočtového nariadenia.“ [neoficiálny preklad]
4 Na základe článku 139 rozpočtového nariadenia Komisia prijala nariadenie (Euratom, ESUO, ES) č. 3418/93 z 9. decembra 1993 o pravidlách vykonávania niektorých ustanovení rozpočtového nariadenia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 315, s. 1, ďalej len „vykonávacie pravidlá“). Články 97 až 105 a 126 až 129 vykonávacích pravidiel sa uplatňujú na verejné obstarávanie služieb.
5 Konkrétne článok 126 vykonávacích pravidiel uvádza:
„Smernice Rady v oblasti verejného obstarávania prác, tovarov a služieb sa uplatnia pri verejnom obstarávaní inštitúciami, pokiaľ suma predmetného obstarávania dosahuje alebo prekračuje prahy stanovené týmito smernicami.“ [neoficiálny preklad]
6 Článok 3 ods. 2 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/52/EHS z 13. októbra 1997, ktorou sa menia a dopĺňajú aj smernice 93/36/EHS a 93/37/EHS o koordinácii postupov verejného obstarávania dodania tovaru a o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 328, s. 1; Mim. vyd. 06/003, s. 3) uvádza:
„Obstarávatelia zabezpečia, aby nedošlo k diskriminácii žiadneho z poskytovateľov služieb.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
I – CORDIS
7 Prejednávaná vec sa týka všeobecného verejného obstarávania ENTR/02/55 týkajúceho sa vývoja a poskytovania novej verzie služieb podpory pre informačnú službu Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS) (ďalej len „predmetné verejné obstarávanie“). CORDIS je informatický nástroj, ktorý umožňuje zabezpečiť vykonávanie rámcových programov európskeho výskumu. Je hlavnou publikačnou a komunikačnou službou pre potenciálnych a existujúcich účastníkov, ako aj pre iné skupiny, ktoré majú záujem v rámcovom programe európskeho výskumu. Pozostáva z platformy na viaceré ciele, ktorá sa prispôsobuje potrebám používateľov, z portálu ponúkaného účastníkom európskeho výskumu a inovácie, ako aj z nástroja na poskytovanie informácií verejnosti.
8 Od roku 1998 zaisťoval poskytovanie všetkých služieb podpory pre CORDIS jediný zmluvný partner, a to Intrasoft International SA (ďalej len „existujúci zmluvný partner“).
9 Prijatie šiesteho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností prispievajúcich k vytvoreniu Európskeho výskumného priestoru a k inovácii (2002 až 2006) rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1513/2002/ES z 27. júna 2002 (Ú. v. ES L 232, s. 1; Mim. vyd. 13/029, s. 576) stojí na začiatku novej fázy realizácie CORDIS. Na túto novú fázu sa Komisia rozhodla vyhlásiť verejné obstarávanie a rozdeliť predmetný projekt na päť častí.
II – Predmetné verejné obstarávanie, vybraný uchádzač a uzavretie spornej zmluvy
10 Dňa 13. februára 2002 bolo v Dodatku k Úradnému vestníku Európskych spoločenstiev uverejnené oznámenie predbežných informácií o predmetnom verejnom obstarávaní (Ú. v. ES S 31). Opravné oznámenie predbežných informácií bolo uverejnené v Dodatku k Úradnému vestníku Európskych spoločenstiev 7. augusta 2002 (Ú. v. ES S 152).
11 Dňa 20. novembra 2002 bolo v Dodatku k Úradnému vestníku Európskych spoločenstiev uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania pre časti č. 1 až 3 (Ú. v. ES S 225).
12 Zväzok A súťažných podkladov predmetného verejného obstarávania nazvaný „Všeobecne“ (ďalej len „zväzok A súťažných podkladov“) stanovuje predovšetkým toto:
„Preambula
Ide o zväzok A, obsahujúci všeobecné údaje súťažných podkladov, uplatniteľný na [päť] častí.
Pre jednotlivé časti prosím pozrite:
…
Časť 2 – Vývoj
(vývoj a údržba technickej infraštruktúry všetkých služieb)
…
1.3 Dátum začatia zmluvy a jej trvanie
Zmluvy by sa mali podpísať v júni 2003 a nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003.
Prvé tri mesiace trvania zmlúv predstavujú ‚fázu zábehu‘.
Zábeh umožňuje novým zmluvným partnerom oboznámiť sa so službou CORDIS. Predchádzajúca zmluva stanovuje ‚štafetový úsek‘. Noví zmluvní partneri teda budú mať prístup k služobným operáciám, aby sa pripravili na prevzatie služby najneskôr na konci obdobia zábehu.
Zábeh sa neodmeňuje.
Nie je vylúčené, pod podmienkou schválenia pracovníkom Komisie zodpovedným za projekt a súhlasu existujúceho zmluvného partnera, prevzatie celej služby alebo jej častí už v priebehu obdobia zábehu (pokiaľ ide o odmeňovanie služieb prevzatých počas fázy zábehu: pozri bod 1.7).
…
1.7 Platobné podmienky
Platba za každú časť sa vykoná v lehote stanovenej vnútornými platobnými pravidlami Komisie takýmto spôsobom:
…
– v prípade, že nový zmluvný partner prevezme celú službu alebo niektoré jej časti v priebehu obdobia zábehu (pozri 1.3), tento poskytovateľ bude odmeňovaný odo dňa skutočného prevzatia častí služieb;…
…
3.3 Hodnotenie ponúk – Kritériá hodnotenia
Zmluva sa uzavrie na základe ponuky, ktorá bude vykazovať najvýhodnejší pomer nákladov a efektívnosti. Použijú sa tieto kritériá hodnotenia ponúk:
– kvalitatívne kritériá hodnotenia,
– cena.
Najskôr sa vybraná ponuka vyhodnotí na základe nižšie uvedených kvalitatívnych kritérií a koeficientu váhy každého kritéria.
Kritérium | Kvalitatívne kritériá hodnotenia ponúk | Váha (maximálny počet bodov) pre časti č. 1, 2, 4, 5 | Váha (maximálny počet bodov) pre časť č. 3 |
1 | Technická hodnota, zhoda so súťažnými podkladmi a odpovede na špecifikácie; navrhovaný technický prístup (funkčná dôkladnosť, dodržanie technických požiadaviek, vhodnosť navrhovaných technológií) | 35 | … |
2 | Kvalita navrhovanej metodológie (pracovné metódy zacielené na účinnosť, využiteľnosť, bezpečnosť a dôvernosť, spoľahlivosť/dostupnosť/obnova/údržba služby; zavedenie lepších postupov) | 25 | … |
3 | Tvorivosť, úroveň inovácie (hodnota originálnych myšlienok pre spôsob vykonania inovácií služby) | 20 | … |
4 | Kvalita navrhovaného časového plánu, správy zmlúv a kontroly (opatrenia navrhované na včasné dodanie požadovaných výrobkov a na zabezpečenie dodržania cieľov, lehôt a kvality) | 20 | … |
5 … (len pre časť č. 3) | … | … | … |
| | Celkovo bodov | 100 | … |
…
4. Technické špecifikácie
Zhrnutie
Službu CORDIS bude môcť spravovať až päť nezávislých zmluvných partnerov s týmito špecializáciami:
…
Zmluvný partner pre časť č. 2 bude zabezpečovať vývoj technickej infraštruktúry používanej zmluvnými partnermi pre ostatné časti a Komisiou, predovšetkým spoločný systém produkcie (CPS), systém správy obsahu na [internete] (WCMS), spoločný systém produkcie (CPS), systém šírenia informácií (IDS) so všetkými jeho zložkami (servery WWW, server FTP, BBS, server eMail, firewall, LAN, WAN, širokopásmový prístup k internetu atď.). Zmluvný partner pre časť č. 2 vyvinie aj nové nástroje a nové funkcie, z nich časť na experimentálne účely. Zmluvný partner pre časť č. 2 prinesie know-how a softvér na aplikáciu služby, zatiaľ čo zmluvní partneri pre každú ďalšiu časť – a Komisia – dodajú základné moduly, teda vybavenie a softvérové systémy ako systémy správy databáz, router atď.
…“
13 Zväzok B súťažných podkladov predmetného verejného obstarávania nazvaný „Časť 2 – Obsah“ (ďalej len „zväzok B súťažných podkladov“) stanovuje súťažné podklady pre časť č. 2. Stanovuje najmä toto:
„6.2.1. Technický a funkčný vývoj architektúry a systémového procesu
…
Tieto súťažné podklady sú venované – na základe stavu CORDIS v júni 2002 a v blízkej predvídateľnej budúcnosti – opisu cieľov a základných požiadaviek týkajúcich sa toho, čo je potrebné na vykonávanie a vývoj CORDIS. Pokiaľ ide o to, ako, v týchto súťažných podkladoch sú stanovené len minimálne požiadavky. Uchádzač/zmluvný partner musí poskytnúť úplné informácie o spôsobe, akým splní tieto požiadavky.
…
6.2.3.3. Indexácia, špecifické aspekty a taxonómie
Schopnosť prezentovať obsah s použitím preddefinovaných profilov na dosiahnutie cieľových skupín užívateľov. Techniky pokročilej metaštruktúry a označovania musia byť uplatňované na objekty obsahu. Existuje možnosť využiť dostupné výrobky napríklad na realizáciu taxonomickej konštrukcie, ale tieto výrobky musia byť dlhodobo používané a zlučiteľné (koherentné) s architektúrou CORDIS.
…
6.8. Prevod na nového zmluvného partnera
Zmluvný partner odovzdá novému zmluvnému partnerovi alebo Komisii – pokiaľ si ich Komisia pre nich vyžiada – všetky dôležité údaje, ako sú požiadavky a špecifikácie koncepcie, plány dodávok, zdrojový kód, postupy, plány testov, plány migrácie, výsledky, ako aj úplnú dokumentáciu v akejkoľvek forme (na papieri a v elektronickej [verzii]). Novému zmluvnému partnerovi alebo Komisii sa metodicky odovzdajú aj produktové licencie, ktoré boli nadobudnuté a/alebo prevzaté od predchádzajúceho zmluvného partnera (predchádzajúcich zmluvných partnerov).“
14 V ten istý deň Komisia zaslala potenciálnym uchádzačom CD-ROM, ktorý obsahoval informácie o počítačovom vybavení a softvéri používanom v tej dobe (ďalej len „CD 1“).
15 Dňa 20. decembra 2002 Komisia zaslala potenciálnym uchádzačom druhý CD-ROM obsahujúci ďalšie technické informácie (ďalej len „CD 2“).
16 Na konci decembra 2002 Komisia nadobudla softvér nazvaný „Autonomy“, ktorý je kontextovým vyhľadávacím nástrojom umožňujúcim konečným používateľom CORDIS uskutočňovať cielené vyhľadávanie v databázach CORDIS, ako aj viacjazyčné terminologické vyhľadávanie.
17 Dňa 7. januára 2003 Komisia zorganizovala deň otvorených informácií pre všetkých potenciálnych uchádzačov, ako bolo stanovené v bode 1.6 zväzku A súťažných podkladov.
18 Dňa 5. februára 2003 Komisia uverejnila na dočasnej internetovej stránke špeciálne venovanej predmetnému verejnému obstarávaniu súhrnný zoznam celého počítačového vybavenia a existujúceho softvéru používaného v tej dobe (ďalej len „inventár“).
19 Dňa 18. februára 2003 Komisia okrem toho uverejnila na tejto stránke dokument nazvaný „Superquest – Implementation of Release 6 and beyond“. Tento dokument zo 6. februára 2003 nazvaný „projekt“, vypracoval existujúci zmluvný partner. Tento dokument obsahoval technické špecifikácie na spustenie softvéru Autonomy, ako aj odporúčanie nadobudnúť tento softvér.
20 Dňa 9. marca 2003 Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE, žalobkyňa, spolu s jednou belgickou spoločnosťou predložila ponuku pre časť č. 2 projektu (ďalej len „sporná zmluva“).
21 Konečný dátum na predkladanie ponúk stanovený v súťažných podkladoch bol určený na 19. marca 2003.
22 V dňoch 26. marca a 1. apríla 2003 boli otvorené ponuky.
23 Hodnotiaca komisia sa zišla niekoľkokrát medzi 27. marcom a 19. júnom 2003.
24 Dňa 19. júna 2003 hodnotiaca komisia vypracovala správu obsahujúcu, pokiaľ ide o ponuku žalobkyne, predovšetkým tieto poznámky:
Kritériá |
Poznámky |
Body |
1. Technická hodnota, zhoda so súťažnými podkladmi… | Navrhovaná technická platforma založená na J2EE (podľa FP6, eEurope atď.), uložená na NCA, ale málo detailov o spôsoboch aktualizácie a údržby NCA. Dobré všeobecné odôvodnenie J2EE a súvisiacich výhod.
Návrh WCMS závislý od výberu Európskej komisie; preberá funkcie vykonávané vybratým WCMS.
Vyhľadávanie atď., hypotézy funkcionality založené na [softvéri] Autonomy, celkovo opisné a obsahujúce skutočnosti skopírované podľa podmienok používateľov šírenia 6 CORDIS, ktoré môžu byť poskytnuté [internetovou] stránkou verejného obstarávania z roku 2002.
… …
Celkovo je inteligencia požiadaviek a potrebnej technológie uspokojivá a odôvodňuje vysoké známky. Je však uvedených príliš veľa neužitočných podrobností a duplicitných skutočností a konkrétne návrhy chýbajú. Príliš veľa nepodstatných výrazov ‚zvážia sa‘ a ‚poskytnú sa riešenia‘. | 21,6/35 |
2. Kvalita navrhovanej metodológie… | … … …
Riadne, hoci všeobecné uvedenie typov koncepcie a opätovného použitia programu.
… … | 14,8/25 |
3. Tvorivosť, úroveň inovácie… | … … … | 12,8/20 |
4. Kvalita navrhovaného časového plánu, správy zmlúv a kontroly… | … … … … … … | 12,8/20
|
25 Hodnotiaca komisia nakoniec navrhla vybrať pre spornú zmluvu ponuku belgickej spoločnosti Trasys. Opierala sa o výsledky kvalitatívneho a finančného hodnotenia žalobkyne a Trasys, ktoré vyzerajú takto:
Meno | Kvalitatívne kritériá hodnotenia/Body | |
| | č. 1 (35) | č. 2 (25) | č. 3 (20) | č. 4 (20) | Celkovo (100) |
Žalobkyňa | 21,6 | 14,8 | 12,8 | 12,8 | 62,0 |
Trasys | 25,6 | 16,2 | 14,0 | 13,8 | 69,6 |
Meno | Celková cena (v eurách) | Body za kvalitu | Pomer kvalita/cena |
Žalobkyňa | 6 095 001,16 | 62,0 | 10,17 |
Trasys | 5 543 392,07 | 69,6 | 12,56 |
26 Dňa 16. júla 2003 sa Komisia rozhodla prijať návrh hodnotiacej komisie a uzavrieť spornú zmluvu s Trasys (ďalej len „vybraný uchádzač“). Vybraný uchádzať vo svojej ponuke uviedol, že časť zmluvy vo výške minimálne 35 %, v závislosti od vývoja prác na základe spornej zmluvy, bude zabezpečovať existujúci zmluvný partner ako subdodávateľ.
27 Listom z 1. augusta 2003 Komisia oznámila žalobkyni, že jej ponuka nebola vybraná.
Konanie a návrhy účastníkov konania
28 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. septembra 2003 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
29 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým bola jej ponuka posúdená ako neuspokojivá,
– nariadil Komisii, aby prehodnotila jej ponuku,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
30 Žalovaná navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
31 Žalobkyňa listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. septembra 2004 požiadala, aby mohla písomne odpovedať na dupliku.
32 Dňa 26. októbra 2004 Súd prvého stupňa informoval žalobkyňu o svojom rozhodnutí nevyhovieť tejto žiadosti.
33 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval listami z 20. júna 2006 účastníkov konania, aby písomne odpovedali na ďalšie otázky.
34 Účastníci konania listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. júna 2006 odpovedali na písomné otázky Súdu prvého stupňa.
35 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 13. júla 2006.
36 Žalobkyňa listom z 24. júla 2006 predložila dodatočné vysvetlivky k svojmu prednesu.
37 Dňa 14. septembra 2006 Súd prvého stupňa rozhodol o opätovnom otvorení ústnej časti konania.
38 Listami z 15. septembra 2006 Súd prvého stupňa požiadal žalobkyňu, aby písomne predložila výpočet, ktorý vykonala počas pojednávania a aby vysvetlila každú jeho etapu.
39 Žalobkyňa na túto žiadosť odpovedala listom podaným 26. septembra 2006.
40 Komisia listom podaným 22. novembra 2006 vyjadrila svoje pripomienky k vyššie uvedenej písomnej odpovedi.
41 Dňa 6. decembra 2006 Súd prvého stupňa rozhodol o ukončení ústnej časti konania.
Právny stav
I – O dosahu žaloby o neplatnosť
42 Prvou časťou žalobného návrhu žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým bola jej ponuka posúdená ako neuspokojivá. Druhou časťou žalobného návrhu žalobkyňa navrhuje, aby sa Komisii nariadilo prehodnotiť jej ponuku.
43 Pokiaľ ide o prvú časť žalobného návrhu, stačí konštatovať, že Komisia nerozhodla, že ponuka žalobkyne nie je uspokojivá.
44 Navyše žalobkyňa tým, že na kópiu rozhodnutia o uzavretí spornej zmluvy predloženú Súdu prvého stupňa v prílohe k žalobe napísala poznámku „napadnuté rozhodnutie“, sama uviedla, že považuje uvedený akt za predmet svojho návrhu na zrušenie.
45 Prvá časť žalobného návrhu teda smeruje k zrušeniu rozhodnutia uzavrieť spornú zmluvu s iným uchádzačom, než je žalobkyňa, ktorého ponuka bola posúdená ako lepšia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
46 Pokiaľ ide o druhú časť návrhu, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry súdu Spoločenstva neprináleží v rámci ním vykonávaného preskúmavania zákonnosti dávať inštitúciám príkazy, ale je povinnosťou dotknutého správneho orgánu, aby prijal opatrenia, ktoré vyžaduje výkon rozsudku vydaného v rámci žaloby o neplatnosť (rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. januára 1998, Ladbroke Racing/Komisia, T‑67/94, Zb. s. II‑1, bod 200, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, Zb. s. II‑3141, bod 53).
47 Druhá časť návrhu žalobkyne preto musí byť zamietnutá ako neprípustná v rozsahu, v akom sa týka vydania príkazov Komisii.
II – O návrhu na zrušenie napadnutého nariadenia
A – Uvádzané žalobné dôvody
48 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby o neplatnosť uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú rozdelené na niekoľko častí.
49 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia jednak neoznámila informácie požadované žalobkyňou, jednak neodôvodnila svoje akty. Žalobkyňa sa predovšetkým po prvé domnieva, že Komisia odpovedala na žiadosť o informácie podanú v priebehu verejného obstarávania až po dátume stanovenom na ukončenie predkladania ponúk. Po druhé sa domnieva, že Komisia jej neposkytla úplné výťahy z údajného priaznivého odporúčania predloženého poradnej komisii pre obstarávanie a zmluvy, pokiaľ ide o jej ponuku a ponuku vybraného uchádzača. Po tretie sa žalobkyňa domnieva, že Komisia jej neposkytla informácie o menách subdodávateľov vybraného uchádzača. Po štvrté žalobkyňa uvádza, že na hodnotení ponúk sa podieľala dodatočná komisia, ktorá nie je stanovená vo vykonávacích pravidlách. Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi stanovenú v článku 126 vykonávacích pravidiel a v článku 3 ods. 2 smernice 92/50 po prvé tým, že v súťažných podkladoch vyžadovala neodmeňovanú fázu zábehu, a po druhé tým, že neposkytla všetkým potenciálnym uchádzačom viaceré relevantné technické informácie od začiatku verejného obstarávania. Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri hodnotení jej ponuky, ako aj ponuky vybraného uchádzača. Nakoniec žalobkyňa vo svojej replike tvrdí, že Komisia nedefinovala jasné a objektívne pravidlá hodnotenia pre predmetné verejné obstarávanie.
50 Súd prvého stupňa považuje za vhodné preskúmať najskôr druhý žalobný dôvod, keďže žalobkyňa sa odvoláva na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi od začiatku verejného obstarávania.
B – O druhom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi
51 Druhý žalobný dôvod spočíva jednak na požiadavke neodmeňovanej trojmesačnej fázy zábehu, jednak na chýbajúcom prístupe k niektorým technickým informáciám.
1. O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa požiadavky neodmeňovanej trojmesačnej fázy zábehu
a) Tvrdenia účastníkov konania
52 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila všeobecný zákaz diskriminácie medzi uchádzačmi, ktorý sa uznáva ako všeobecná zásada práva Spoločenstva a je zakotvený v článku 56 rozpočtového nariadenia a článku 3 ods. 2 smernice 92/50. Trvá na tom, že požiadavka neodmeňovaného obdobia zábehu zavádza finančné obmedzenie pre všetkých prípadných uchádzačov s výnimkou existujúceho zmluvného partnera, keďže ten ťaží z rovnocennej výhody, pretože ako jediný nemusí zahrnúť do svojej finančnej ponuky náklady spojené s neodmeňovanými tromi mesiacmi činnosti zábehu.
53 Žalobkyňa tvrdí, že skutočnosť, že existujúci zmluvný partner vytvára „konzorcium“ s vybraným uchádzačom, ktorý bol vybraný pre spornú zmluvu z dôvodu svojej nižšej finančnej ponuky, umožnila poslednému uvedenému ťažiť z finančnej výhody, ktorá je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.
54 Žalobkyňa sa domnieva, že jej ponuka by sa umiestnila na lepšom mieste, ak by jej pomer kvalita/cena bol vypočítaný po neutralizovaní nákladov spojených s fázou zábehu. V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že náklady spojené s fázou zábehu treba odpočítať od ceny jej ponuky.
55 Nakoniec žalobkyňa spochybňuje bod 1.3 piatu zarážku zväzku A súťažných podkladov. Domnieva sa, že táto pasáž dáva existujúcemu zmluvnému partnerovi možnosť odmietnuť prevzatie služieb novým zmluvným partnerom pred uplynutím trojmesačnej fázy zábehu.
56 Žalovaná najskôr zdôrazňuje, že vybraným uchádzačom nie je existujúci zmluvný partner. Existujúci zmluvný partner je len subdodávateľom vybraného uchádzača, a vybraný uchádzač je preto novým zmluvným partnerom pre spornú zmluvu.
57 Žalovaná sa ďalej domnieva, že požiadavka neodmeňovanej fázy zábehu ako taká nepredstavuje porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Je zrejmé, že pri preberaní zmluvy takého rozsahu, aký má sporná zmluva, nemožno očakávať, že nový zmluvný partner bude prevádzkyschopný od prvého dňa. Keďže fáza zábehu je pre každého nového zmluvného partnera fázou iniciácie, nie je odmeňovaná.
58 Žalovaná v dôsledku toho odmieta tvrdenie, že vybraný uchádzač neoprávnene ťažil z nejakých finančných výhod.
59 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že prevzatie služieb počas fázy zábehu závisí od dobrej vôle existujúceho zmluvného partnera, žalovaná uvádza, že skoršia zmluva uzavretá s existujúcim zmluvným partnerom stanovovala povinnosť včas pripraviť prevzatie služieb novým zmluvným partnerom. Existujúci zmluvný partner je okrem toho povinný úplne spolupracovať s novým zmluvným partnerom.
b) Posúdenie Súdom prvého stupňa
i) Úvodná poznámka
60 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako (rozsudky Súdneho dvora z 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i., 117/76 a 16/77, Zb. s. 1753, bod 7, a z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28).
61 V oblasti verejného obstarávania pritom zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi nadobúda osobitný význam. Treba totiž pripomenúť, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že verejný obstarávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi (rozsudky Súdneho dvora z 27. novembra 2001, Lombardini a Mantovani, C‑285/99 a C‑286/99, Zb. s. I‑9233, bod 37, a z 19. júna 2003, GAT, C‑315/01, Zb. s. I‑6351, bod 73).
62 Prvú časť druhého žalobného dôvodu je potrebné posúdiť vo svetle vyššie uvedených zásad.
ii) O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi
1. Všeobecne
63 Najskôr treba pripomenúť, že žalobkyňa vytýka Komisii, že porušila zásadu rovnosti zaobchádzania požiadavkou neodmeňovanej fázy zábehu uvedenou v súťažných podkladoch.
64 Vzhľadom na judikatúru (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, Zb. s. II‑981, bod 75 a tam citovanú judikatúru) sa žalobkyňa domnieva, že Komisia narušila rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov.
2. O diskriminačnej povahe požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu
Všeobecne
65 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, tak ako je uvedená v článku 3 ods. 2 smernice 92/50 a článku 126 vykonávacích pravidiel.
66 V tomto ohľade je potrebné uviesť, že požiadavka neodmeňovanej fázy zábehu je podľa bodu 1.7 zväzku A súťažných podkladov platná bez rozdielu pre všetky ponuky.
67 Vynára sa preto otázka, či je požiadavka neodmeňovanej fázy zábehu, ktorá je uvedená v súťažných podkladoch, svojím charakterom diskriminačná.
O výhode, ktorá nevyhnutne vyplýva z požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu pre existujúceho zmluvného partnera a pre uchádzača, ktorý je s týmto zmluvným partnerom spojený v rámci zmluvy o subdodávke
68 Treba konštatovať, že požiadavka fázy zábehu umožňujúcej novému zmluvnému partnerovi oboznámiť sa so skoršou verziou technológie, ktorú má nahradiť, sleduje udržanie vysokej úrovne poskytovaných služieb počas tejto fázy. V tomto ohľade pritom treba uviesť, že ide o fázu, počas ktorej na jednej strane poskytovanie predmetných služieb je ešte odmeňované na základe zmluvy uzavretej s existujúcim zmluvným partnerom a na druhej strane nový zmluvný partner ešte nie je schopný úplne zaručiť kvalitu služieb potrebnú na používanie novej verzie technológie. Fáza zábehu je teda stanovená v záujme samotného nového zmluvného partnera, keďže mu umožňuje zasvätiť sa úplne a včas do technológie, s ktorou bude musieť pracovať, pričom zatiaľ môže poskytovať len obmedzené služby. Vzhľadom na vyššie uvedené teda skutočnosť, že taká fáza zábehu nie je odmeňovaná, nie je ako taká diskriminačná.
69 Podľa žalobkyne však v prejednávanej veci robí túto požiadavku diskriminačnou práve osobitná situácia, v ktorej sa po uverejnení súťažných podkladov upravujúcich neodmeňovanú fázu zábehu nachádza existujúci zmluvný partner, a to skutočnosť, že sa predpokladá, že existujúci zmluvný partner je subdodávateľom jedného z podnikov uchádzajúcich sa o spornú zmluvu.
70 Súd prvého stupňa v tomto ohľade uvádza, že výhoda, ktorú existujúci zmluvný partner získava z fázy zábehu, nie je dôsledkom nejakého konania verejného obstarávateľa. Pokiaľ sa totiž taký zmluvný partner systematicky nevylúči z každého nového verejného obstarávania, alebo sa mu dokonca nezakáže stať sa subdodávateľom pre časť zmluvy, je výhoda, ktorú má existujúci zmluvný partner alebo uchádzač spojený s posledným uvedeným v rámci zmluvy o subdodávke, v skutočnosti nevyhnutná, pretože nevyhnutne vyplýva z každej situácie, v ktorej verejný obstarávateľ rozhodne o otvorení verejného obstarávania na uzavretie zmluvy, ktorú až doteraz vykonával jediný zmluvný partner. Táto okolnosť predstavuje svojím spôsobom „nevyhnutnú de facto výhodu“.
71 Súd prvého stupňa v tomto ohľade pripomína, že Súdny dvor nedávno rozhodol, že smernici 92/50, ako aj iným smerniciam, ktoré sa týkajú verejného obstarávania, odporuje vnútroštátne pravidlo, ktoré nedovoľuje, aby uchádzač, ktorý bol poverený výskumom, pokusmi, vypracovaním štúdie alebo vývojom prác, tovarov alebo služieb, predložil ponuku vo verejnom obstarávaní týchto prác, tovarov alebo služieb alebo predložil ponuku bez toho, aby mal možnosť dokázať, že za daných okolností nemohla ním získaná skúsenosť narušiť hospodársku súťaž (rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, Zb. s. I‑1559, bod 36).
72 Ak teda podľa uvedeného rozsudku ani mimoriadne znalosti získané uchádzačom vďaka prácam priamo spojeným s prípravou postupu predmetného verejného obstarávania verejným obstarávateľom samy osebe nemôžu viesť k jeho automatickému vylúčeniu z uvedeného verejného obstarávania, jeho účasť by nemala byť vylúčená o to skôr, pokiaľ tieto mimoriadne znalosti vyplývajú len z toho, že sa spolu s verejným obstarávateľom zúčastňoval na príprave vyhlásenia verejného obstarávania.
O otázke neutralizácie výhody, ktorá nevyhnutne vyplýva z požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu
73 Z judikatúry uvedenej v bode 71 vyššie vyplýva aj to, že zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi nevyžaduje, aby verejný obstarávateľ musel absolútne neutralizovať všetky výhody uchádzača, ktorého subdodávateľom je existujúci zmluvný partner.
74 Za predpokladu, že by musel neutralizovať vo všetkých ohľadoch výhody existujúceho zmluvného partnera alebo uchádzača spojeného s existujúcim zmluvným partnerom v rámci zmluvy o subdodávke, vyvolalo by to okrem iného dôsledky idúce proti služobnému záujmu obstarávajúcej inštitúcie, keďže taká neutralizácia by jej spôsobila vysoké dodatočné náklady.
75 Dodržanie zásady rovnosti zaobchádzania však za týchto osobitných okolností vyžaduje vyváženie dotknutých záujmov.
76 Aby sa teda čo najviac ochránila zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a aby sa predišlo dôsledkom idúcim proti služobnému záujmu obstarávajúcej inštitúcie, neutralizácia možných výhod existujúceho zmluvného partnera alebo uchádzača, ktorý je s ním spojený v rámci zmluvy o subdodávke, sa musí aj tak vykonať, ale len pokiaľ túto neutralizáciu možno technicky ľahko vykonať, pokiaľ je ekonomicky prijateľná a pokiaľ neporušuje práva existujúceho zmluvného partnera alebo uvedeného uchádzača.
77 Pokiaľ ide o vyváženie dotknutých záujmov z ekonomického hľadiska, Súd prvého stupňa pripomína, že zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi vyplýva z ustanovení oddielu 1 (články 56 až 64a) hlavy IV rozpočtového nariadenia. Článok 2 rozpočtového nariadenia, ktorý patrí k článkom zakotvujúcim všeobecné zásady v tomto nariadení uvádza, že „rozpočtové zdroje treba používať v súlade so zásadami hospodárnosti a riadneho finančného hospodárenia“. Okrem toho podľa článku 248 ods. 2 ES riadne finančné hospodárenie predstavuje všeobecné pravidlo organizácie Spoločenstva uznané Zmluvou, ktorého dodržiavanie zaisťuje Dvor audítorov Európskych spoločenstiev.
78 Ako vyplýva z bodu 68 vyššie, v prejednávanej veci nielenže je poskytovanie predmetných služieb počas fázy zábehu ešte odmeňované na základe zmluvy uzavretej s existujúcim zmluvným partnerom, ale ani nový zmluvný partner nie je ešte v tomto štádiu schopný v plnej miere zaručiť kvalitu služieb potrebných na používanie novej verzie CORDIS. Fáza zábehu okrem toho umožňuje nielen zaručiť optimálne uskutočnenie cieľov kvality sledovaných verejným obstarávaním, alebo aj ponúknuť samotnému novému zmluvnému partnerovi možnosť ťažiť z obdobia iniciácie.
79 Keďže teda na jednej strane nie sú porušené práva existujúceho zmluvného partnera a na druhej strane dvojité zaplatenie fázy zábehu by bolo v rozpore s jedným zo základných cieľov práva verejného obstarávania, ktorým je predovšetkým umožniť nadobudnutie potrebnej služby čo najekonomickejším spôsobom, zrieknutie sa požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu len z dôvodu, že jeden z potenciálnych uchádzačov by bol prípadne spojený s existujúcim zmluvným partnerom v rámci zmluvy o subdodávke, by bolo neprimerané.
80 Je teda potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci potenciálna výhoda uchádzača spojeného s existujúcim zmluvným partnerom v rámci zmluvy o subdodávke nevyžaduje, aby sa verejný obstarávateľ v záujme zabrániť porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi zriekol požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu v súťažných podkladoch.
3. O možnosti odmietnuť prevzatie služieb novým zmluvným partnerom pred uplynutím trojmesačného obdobia zábehu
81 Pokiaľ ide o údajnú možnosť odmietnuť prevzatie služieb novým zmluvným partnerom pred uplynutím trojmesačného obdobia zábehu, treba pripomenúť, že podľa bodu 1.3 zväzku A súťažných podkladov „nie je vylúčené, pod podmienkou schválenia pracovníkom Komisie zodpovedným za projekt a súhlasu existujúceho zmluvného partnera, prevzatie celej služby alebo jej častí už v priebehu obdobia zábehu“. Okrem toho, podľa bodu 1.7 zväzku A súťažných podkladov „v prípade, že nový zmluvný partner prevezme celú službu alebo niektoré jej časti v priebehu obdobia zábehu (pozri 1.3), tento poskytovateľ bude odmeňovaný odo dňa skutočného prevzatia častí služieb“.
82 Súd prvého stupňa v tomto ohľade uvádza, že pasáž „pod podmienkou… súhlasu existujúceho zmluvného partnera“ treba chápať s ohľadom na všetky podmienky, ktorými sa riadi priebeh prevzatia služieb podpory pre CORDIS a predovšetkým s ohľadom na pôvodnú zmluvu uzavretú medzi Komisiou a existujúcim zmluvným partnerom.
83 Pokiaľ pritom ide o priebeh prevzatia služieb podpory pre CORDIS novým zmluvným partnerom, z bodu 3.2.1.2 prílohy II k pôvodnej zmluve v znení dodatku č. 2 vyplýva, že existujúci zmluvný partner je povinný pripraviť úplne, včasné a hladké prevzatie nasledujúcimi zmluvnými partnermi a prispievať k nemu, ako aj úplne spolupracovať s nasledujúcim zmluvným partnerom, aby sa zaistila kontinuita vysokého štandardu kvality služieb podpory pre CORDIS v priebehu tejto fázy prevzatia.
84 Existujúci zmluvný partner bol teda v prípade potreby povinný podriadiť sa požiadavkám prípadného skrátenia trojmesačnej fázy zábehu na základe svojej povinnosti aktívnej spolupráce, inak by porušil svoje zmluvné povinnosti.
85 Nakoniec žalobkyňa nepreukázala, aký záujem z ekonomického hľadiska mal existujúci zmluvný partner na tom, aby bránil v predvídanom prevzatí služieb podpory pre CORDIS novým zmluvným partnerom, vzhľadom na to, že existujúci zmluvný partner v žiadnom prípade nestratil právo byť odmeňovaný až do skončenia svojej vlastnej zmluvy.
86 Na základe vyššie uvedeného preto treba dospieť k záveru, že bod 1.3 piata zarážka zväzku A súťažných podkladov neumožňuje existujúcemu zmluvnému partnerovi odmietnuť prevzatie služieb podpory pre CORDIS novým zmluvným partnerom pred uplynutím trojmesačného obdobia zábehu.
87 Argumentáciu uvádzanú v tomto ohľade žalobkyňou je teda potrebné odmietnuť.
88 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu.
2. O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa neposkytnutia viacerých významných technických informácií všetkým potenciálnym uchádzačom od začiatku verejného obstarávania
89 Žalobkyňa vytýka Komisii, že neposkytla všetkým potenciálnym uchádzačom dve kategórie významných technických informácií, a to informácie týkajúce sa nadobudnutia softvéru Autonomy Komisiou na jednej strane a informácie o technických špecifikáciách a zdrojovom kóde CORDIS na druhej strane.
a) Tvrdenia účastníkov konania
i) O prístupe k informáciám o nadobudnutí softvéru Autonomy
90 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia včas neoznámila informácie o nadobudnutí softvéru Autonomy všetkým prípadným uchádzačom.
91 Súťažné podklady a všeobecné technické dokumenty poskytnuté prípadným uchádzačom sa nijako nezmieňujú o tom, že nadobudnutím softvéru Autonomy sa už v skutočnosti našlo riešenie viacerých technických problémov, ktoré sa vyskytovali v CORDIS.
92 Žalobkyňa zastáva názor, že softvér Autonomy je „jedným zo základných kameňov“ CORDIS. Tvrdí, že ide o inteligentný operačný systém umožňujúci automatizáciu operácií so všetkými formami informácií používaných v súčasnosti pri riadení komunikácií a obchodov. Jeho základná technológia zavádza platformu pre automatické triedenie, hypertextové spojenie, obnovu a správu profilov neštruktúrovaných informácií, čo umožňuje automatické dodanie veľkého množstva individualizovaných informácií.
93 Pokiaľ ide o časť č. 1, žalobkyňa vysvetľuje, že táto časť sa týka zberu a prípravy informácií, ako aj odporúčaní pre Komisiu na služby určené konečným používateľom. Ponuka pre časť č. 1 by teda mohla napríklad obsahovať zistenie potreby dodatočného vyhľadávacieho softvéru, ktorý by na základe osobného vyhľadávania rozlišoval medzi určitými informáciami obsiahnutými v CORDIS, ako je anglický výraz „the bank“, ktorý znamená súčasne „banku“ a „breh“. Pokiaľ ide o spornú zmluvu, tá má nájsť riešenia v tomto ohľade.
94 Žalobkyňa na základe toho prichádza k záveru, že absencia informácií o nadobudnutí softvéru Autonomy, na začiatku verejného obstarávania, ju donútila opätovne definovať celú svoju technickú architektúru a prehodnotiť početný stav svojho personálu, pretože zavedenie softvéru Autonomy ovplyvnilo viaceré ďalšie funkcie.
95 Naproti tomu vybraný uchádzač, podporovaný svojím budúcim subdodávateľom, ktorým bol existujúci zmluvný partner, mohol venovať všetky svoje zdroje na vypracovanie čo najlepšej technickej ponuky s použitím svojich prednostných informácií.
96 Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie, podľa ktorých Komisia bola otvorená používaniu lepšieho taxonomického systému, než je softvér Autonomy. Podľa žalobkyne je taký prístup protirečivý v tom, že by mohol viesť k situácii, v ktorej uchádzač vybraný pre časť č. 1 opiera svoju ponuku o používanie softvéru Autonomy a uchádzač vybraný pre spornú zmluvu navrhuje riešenie spočívajúce na odlišnom taxonomickom nástroji. Okrem toho je málo pravdepodobné, že by Komisia po tom, čo vynaložila niekoľko stotisíc eur na softvér Autonomy, riskovala, že verejné obstarávanie môže viesť k výberu iného nástroja, než je tento softvér.
97 Žalovaná v zásade súhlasí s opismi uvedenými žalobkyňou, pokiaľ ide o funkčnosť softvéru Autonomy, ako aj o účel časti č. 1 a účel spornej zmluvy.
98 Žalovaná však spochybňuje skutočnosť, že to, že nadobudla softvér Autonomy, prinútilo uchádzačov znovu analyzovať architektúru systému CORDIS, pretože tento nástroj na systematické triedenie nie je súčasťou tejto architektúry.
99 Žalovaná sa domnieva, že nadobudnutie softvéru Autonomy neviedlo k zmene súťažných podkladov. Zdôrazňuje, že zostala otvorená akémukoľvek návrhu na nadobudnutie lepšieho taxonomického systému, než je softvér Autonomy a akejkoľvek novej myšlienke. Komisia predovšetkým s odkazom na bod 6.2.3.3 zväzku B súťažných podkladov nazvaný „Indexácia, osobitné aspekty a taxonómie“ vysvetľuje, že uchádzači o spornú zmluvu mali predložiť len riešenia umožňujúce vykonávanie komplexného vyhľadávania v CORDIS. Keďže softvér Autonomy na trhu existoval, žalobkyňa mohla do svojej ponuky zahrnúť návrh na použitie tohto softvéru, ako aj akéhokoľvek iného nástroja tohto typu. Práve takto uchádzač, ktorý sa pri uzavieraní zmluvy umiestnil na druhom mieste, predložil veľmi kvalitnú ponuku, keď navrhol iný systém, ktorý bol „novátorský“, pokiaľ ide o indexáciu a taxonómiu.
100 Žalovaná na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa upresnila, že na internetovej stránke špeciálne venovanej predmetnému verejnému obstarávaniu sprístupnila informácie o softvére Autonomy v reakcii na žiadosť uchádzačov v tomto ohľade, a to len v záujme zaručenia transparentnosti.
ii) O prístupe k dokumentácii týkajúcej sa technickej architektúry a zdrojového kódu CORDIS
101 Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi tým, že vybraný uchádzač mal výlučný prístup k niektorým technickým informáciám, a mohol teda predložiť oveľa konkurencieschopnejšiu ponuku ako všetci ostatní uchádzači, čím ich prinútil predložiť finančnú ponuku v oveľa väčšej výške.
102 Žalobkyňa upresňuje, že existujúci zmluvný partner mal výlučný prístup k technickým informáciám o skutočnom stave projektu a predovšetkým k zdrojovému kódu CORDIS. Žalobkyňa tvrdí, že ostatným uchádzačom nebola oznámená nijaká významná a aktuálna technická informácia napriek tomu, že tieto informácie boli dostupné. Jedinou užitočnou informáciou oznámenou potenciálnym uchádzačom bol dokument opisujúci technické špecifikácie koncepcie aplikácie, ktorá bola zavedená a skutočne používaná Komisiou v dobe predmetného verejného obstarávania, ako aj podrobný a riadne zdokumentovaný zdrojový kód aplikácie.
103 Pokiaľ ide o CD 1 a CD 2 a o inventár, ktoré boli poskytnuté potenciálnym uchádzačom, žalobkyňa tvrdí, že tieto oznámené technické informácie sa týkali len pôvodnej verzie CORDIS. Uvedené informácie sa týkali len obdobia do mája 2002 a v zásade zahŕňali len voľne poukladané štatistiky, ako aj mimoriadne obmedzené údaje veľmi nízkej kvality, teda zastaralé údaje alebo údaje s obmedzenou hodnotou. Nakoniec žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na CD 2 boli chybné strany obsahujúce dva diagramy koncepcie architektúry CORDIS, a to „trojúrovňovej architektúry“ a „architektúry serveru s internetovými aplikáciami“.
104 Pokiaľ ide o inventár, žalobkyňa tvrdí, že značná časť programov v rámci softvéru je špecifická pre stroje. Uchádzač o spornú zmluvu mal teda opísať navrhované aplikácie v jazyku a zdrojovým kódom vlastným týmto strojom. Žalobkyňa sa domnieva, že inventár nebol jasný. Na základe inventáru totiž nebolo možné určiť, kde sa nachádzajú programy špecifické pre dostupné stroje. Predovšetkým nebolo možné určiť, ktoré aplikácie boli uložené na ktorých strojoch, ani ako tam boli uložené.
105 Pokiaľ ide o význam zdrojového kódu pre ponuky týkajúce sa spornej zmluvy, žalobkyňa vysvetľuje, že riadne zdokumentovaný zdrojový kód je „základným kameňom“ každého projektu súvisiaceho s informačnými technológiami. V prejednávanej veci CORDIS bez znalosti zdrojového kódu predstavoval „čiernu skrinku“. Žalobkyňa tvrdí, že uchádzač musí zvažovať viaceré možnosti, pričom však nikdy nemôže vyčerpať všetky, aby sa pokúsil predvídať všetky možné situácie, ktorým by mohol čeliť vo fáze realizácie. Žalobkyňa sa navyše domnieva, že ak to napriek všetkému dokáže, musí znášať značné náklady na analyzovanie tisícok riadkov neznámych zdrojových kódov a vypracovať analýzu a dokumentáciu, ktoré chýbajú.
106 Žalobkyňa dodáva, že znalosť zdrojového kódu je potrebná aj pre výpočet ceny ponuky. Výpočet ponúk pre zmluvy v oblasti nových technológií je v prípade prevzatia existujúcej aplikácie značne uľahčený použitím takého špecializovaného softvéru na výpočet nákladov, ako je softvér nazvaný „Cocomo 2“ (COnstructive-COst-MOdel). Počet riadkov zdrojového kódu je základným údajom pri používaní softvéru Cocomo 2. Pri používaní softvéru Cocomo 2 je totiž prvou vkladanou informáciu odhad počtu riadkov zdrojového kódu.
107 Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, podľa ktorej bolo jej úmyslom podporiť tvorivosť, žalobkyňa tvrdí, že veľmi presná a podrobná znalosť pôvodnej verzie CORDIS bola nevyhnutná pre možnosť plánovať budúce projekty. Tvrdí, že aj keby bol nejaký uchádzač mimoriadne tvorivý, neuspel by, ak by musel pripraviť svoju ponuku na základe chybných predpokladov a usmernení.
108 Žalovaná sa domnieva, že vybraný uchádzač nemal prednostný prístup k relevantným informáciám. To je podľa žalovanej dokázané skutočnosťou, že vybraný uchádzač vykonal vyšší odhad v zmysle osobodní než žalobkyňa.
109 Žalovaná tvrdí, že v priebehu verejného obstarávania urobila všetko pre poskytnutie vyčerpávajúcich informácií o používanej verzii CORDIS. Upresňuje, že úlohy boli opísané v zväzkoch A a B súťažných podkladov. Ďalšie informácie boli poskytnuté počas informačného dňa organizovaného 7. januára 2003 a na stránke špeciálne venovanej predmetnému verejnému obstarávaniu.
110 Pokiaľ ide o obsah CD 1 a CD 2, žalovaná upresňuje, že CD 1 obsahovalo špecifikácie architektúry CORDIS v jeho ostatnej verzii používanej až do skončenia verejného obstarávania, ako aj špecifický navigačný nástroj pre uchádzačov na uľahčenie prezerania CD 1. CD 2 obsahovalo funkčné a technické špecifikácie CORDIS, správy z testov, diagramy koncepcie architekúry CORDIS, podrobnosti aplikácií, plány skúšok a návod pre používateľa obsahujúci jeden dokument pre každú databázu. Pokiaľ ide o dva chýbajúce diagramy koncepcie architektúry CORDIS, a to diagram „trojúrovňovej architektúry“ a diagram „architektúry servera internetových aplikácií“ (pozri bod 103 vyššie), žalovaná vysvetľuje, že skutočne neboli viditeľné. Uvedené architektúry však boli opísané v texte a predstavovali bežné počítačové koncepcie, ktoré nie sú vlastné iba systému CORDIS. Žalovaná okrem toho zdôrazňuje, že o skutočnosti, že dva diagramy nie sú viditeľné, bola informovaná až 14. marca 2003, teda v piatok popoludní pred dátumom stanoveným na odovzdanie ponúk (19. marca 2003). Chýbajúce diagramy uchádzačom poskytla 18. marca 2003 na obed.
111 Pokiaľ ide o zdrojový kód, žalovaná výslovne priznáva, že nebol uchádzačom poskytnutý. Tvrdí, že zdrojový kód nie je ani potrebný, ani významný na účely predkladania a hodnotenia ponúk, a najmä na účely výpočtu nákladov. Zdrojový kód sa stáva zaujímavým až v čase prevzatia služieb. To je dôvod, pre ktorý bod 6.8 súťažných podkladov stanovuje, že existujúci zmluvný partner odovzdá novému zmluvnému partnerovi všetky relevantné predmety, predovšetkým zdrojový kód.
112 Žalovaná na pojednávaní v odpovedi na otázky Súdu prvého stupňa uviedla, že podľa nej neexistuje špecifický dôvod, ako je ochrana práv duševného vlastníctva, ktorý jej mohol brániť v poskytnutí zdrojového kódu potenciálnym uchádzačom.
113 Pokiaľ ide o inventár, žalovaná tvrdí, že sporná zmluva sa nepovažuje za podnet na prevzatie hlavnej časti vybavenia a softvéru dostupného pre projekt CORDIS, pretože tá je určená pre časť č. 3. Vysvetľuje, že zohľadnenie existujúceho vybavenia nie je nevyhnutne najlepším riešením pre vypracovanie ponúk týkajúcich sa budúcich služieb podpory pre CORDIS, keďže časť vybavenia je nadbytočná. V súťažných podkladoch bolo preto stanovené, že uchádzači môžu navrhnúť riešenia výmeny.
114 V odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa položenú v priebehu pojednávania, týkajúcu sa dôvodu, prečo Komisia neposkytla všetky technické informácie na začiatku verejného obstarávania, Komisia vysvetlila, že v okamihu zahájenia verejného obstarávania vysvetľovacie dokumenty, predovšetkým inventár, ešte neboli pripravené. Poskytovala teda tieto technické dokumenty potenciálnym uchádzačom postupne v závislosti od priebehu prípravných prác. Žalovaná zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že verejné obstarávanie trvalo 4 mesiace namiesto obvyklých 36 dní, mali potenciálni uchádzači dosť času prispôsobiť svoje ponuky na základe nových informácií. Žalovaná dodáva, že súťažné podklady jasne uvádzajú, že bolo stanovené, že chýbajúce informácie budú dostupné na stránke špeciálne venovanej predmetnému verejnému obstarávaniu v neskoršom štádiu.
iii) O vplyve chýbajúcej vedomosti alebo oneskorene nadobudnutej vedomosti o nadobudnutí softvéru Autonomy, ako aj o technickej architektúre a zdrojovom kóde CORDIS, na ponuku žalobkyne
1. O vplyve napádaného konania Komisie na kvalitu ponuky žalobkyne
115 Žalobkyňa v rámci svojej argumentácie týkajúcej sa údajného zjavne nesprávneho posúdenia jej ponuky a ponuky vybraného uchádzača Komisiou (tretí žalobný dôvod) spochybňuje niektoré údajne negatívne poznámky o jej ponuke uvedené v správe hodnotiacej komisie.
116 Žalobkyňa tvrdí, že z viacerých negatívnych poznámok vyjadrených v správe hodnotiacej komisie vyplýva (pozri bod 24 vyššie), že chýbajúce technické informácie alebo technické informácie, ku ktorým mala oneskorený prístup, negatívnym spôsobom ovplyvnili hodnotenie kvality jej ponuky. V tomto ohľade sa odvoláva, pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia ponúk, na prvú, druhú, tretiu a šiestu poznámku, a pokiaľ ide o druhé kritérium hodnotenia ponúk, na štvrtú poznámku.
117 Pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia ponúk a prvú poznámku, žalobkyňa sa v podstate domnieva, že ak boli niektoré technické údaje uvedené stručne, je to preto, že dostupné technické informácie boli v tomto ohľade nedostatočne podrobné. Pokiaľ ide o druhú poznámku, žalobkyňa tvrdí, že keďže nemala prístup k informáciám, ktorými disponoval existujúci zmluvný partner, musela „vypracovať dlhé scenáre“, aby zvážila všetky do úvahy pripadajúce štruktúry a postupy. Pokiaľ ide o tretiu poznámku, tvrdí, že ak bola jej ponuka posúdená ako príliš opisná s ohľadom na vyhľadávanie a funkcionalitu, je to preto, že so zásadnou úlohou softvéru Autonomy v technickej platforme CORDIS boli potenciálni uchádzači oboznámení až veľmi neskoro. Pokiaľ ide o šiestu poznámku, žalobkyňa sa domnieva, že ak bola jej ponuka posúdená ako zbytočne podrobná, duplicitná a bez konkrétnych návrhov, je to preto, že táto ponuka bola určená na základe potreby zachovať existujúci informačný systém, na ktorý žiadny z uchádzačov s výnimkou existujúceho zmluvného partnera nemal celkový pohľad.
118 Pokiaľ ide o druhé kritérium hodnotenia ponúk a štvrtú poznámku, žalobkyňa tvrdí, že podrobnejšie preskúmanie CORDIS nebolo možné, pretože by vyžadovalo viac informácií o realizácii CORDIS v tej dobe. Len uchádzač s prístupom k najnovším interným informáciám mohol teda riskovať a vyjadriť kategorické vyhlásenia v tomto ohľade.
119 Žalovaná spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého vybraný uchádzač dosiahol vysoké známky z dôvodu svojho prednostného prístupu k údajom a vybaveniu. Žalovaná v tomto ohľade uvádza niekoľko príkladov na preukázanie slabosti tvrdení žalobkyne.
120 Pokiaľ ide o prvé kritérium hodnotenia, Komisia predovšetkým vysvetľuje, že pri hodnotení ponuky vybraného uchádzača bola táto ponuka kritizovaná ako technický návrh spočívajúci na existujúcom systéme a poznačený absenciou nového prístupu.
121 Pokiaľ ide o druhé kritérium hodnotenia ponúk (štvrtá poznámka), žalovaná sa odvoláva predovšetkým na bod 6.2.1 zväzku B súťažných podkladov, ktorý sa týka spornej zmluvy a podľa ktorého majú uchádzači opísať len základné potreby, pokiaľ ide o to, čo je potrebné na realizáciu a vývoj CORDIS, pričom je upresnené, že pokiaľ ide o to „ako“, v súťažných podkladoch sú stanovené len minimálne potreby.
2. O vplyve napádaného konania Komisie na cenu ponuky žalobkyne
122 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupňa žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu chýbajúcich alebo Komisiou v priebehu verejného obstarávania oneskorene zaslaných informácií bol s jej ponukou spojený rizikový faktor vo výške 25 až 30 %. Rozdelenie rizikového faktora, pokiaľ ide o uvedené informácie, bolo takéto:
– 7 % pre databázy,
– 7 % pre softvér Autonomy,
– 5 % pre zdrojový kód,
– 11 % pre špecifikácie súvisiace s technickou koncepciou (logická koncepcia softvéru) a s dokumentáciou.
123 Žalobkyňa počas pojednávania vysvetlila, že vykonala svojej výpočty pomocou softvéru Cocomo 2. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupňa v tomto ohľade upresnila cieľ a fungovanie softvéru Cocomo 2.
124 Softvér Cocomo 2 sa teda opiera o matematický vzorec, ktorý je založený na riadkoch zdrojového kódu a umožňuje vypočítať úsilie potrebné na vykonanie celej práce spočívajúcej na týchto riadkoch. Príslušná rovnica obsahuje 22 parametrov, ktoré predstavujú ekvivalentné faktory skutočného života a ktoré majú vplyv na úsilie potrebné na vypracovanie programu alebo na splnenie každej úlohy spojenej so softvérovou aplikáciou. 17 parametrov predstavujúcich multiplikačné induktory nákladov sa označuje ako „multiplikátory úsilia“ (MÚ) a 5 parametrov dodatočných nákladov sa označuje ako „škálový faktor“ (ŠF).
125 Okrem toho pre každý parameter tento model poskytuje šesť možných hodnotení, ako aj podrobné inštrukcie na výber vhodného hodnotenia. Čiže každému parametru možno v závislosti od konkrétneho prípadu priradiť tieto hodnotenia: „veľmi nízke“, „nízke“, „priemerné“, „vysoké“, „veľmi vysoké“, „mimoriadne vysoké“. Každému z týchto hodnotení zodpovedá bodová hodnota. Tieto body klesajú v pomere k použitému hodnoteniu, to znamená, že sú o to nižšie, o čo je vyššie hodnotenie.
126 Úsilie odhadované na projekt v rozsahu určitého zdrojového kódu je vyjadrené v osobách/mesiac (OM) a vyhodnotené na základe tohto vzorca (A a B sú uvedené ako konštanty):
v ktorom
127 Podľa žalobkyne možno v prípade predmetného verejného obstarávania predpokladať, že 22 parametrov dosiahne rovnaké hodnotenie u každého uchádzača bez ohľadu na ich skoršiu znalosť CORDIS a dostupného vybavenia v rámci predmetného verejného obstarávania, s výnimkou dvoch parametrov zodpovedajúcich jednak znalosti koncepcie aplikácie, ktorá sa má vyvinúť, jednak znalosti prostredia používaného aplikáciou, teda „parametra PREC“ určujúceho stupeň neoriginality a „parametra AEXP“ určujúceho skúsenosti s aplikáciou. „Parameter PREC“ je jedným z 5 ŠF. „Parameter AEXP“ je jedným zo 17 MÚ.
128 Podľa žalobkyne môže byť vzorec uvedený v bode 126 vyššie použitý dvakrát na výpočet vplyvu v týchto dvoch modelových prípadoch:
– prípad uchádzača, ktorý veľmi dobre pozná pôvodnú verziu CORDIS, v ktorom sa v dôsledku toho každému z parametrov PREC a AEXP udelí hodnotenie „veľmi vysoké“,
– prípad uchádzača, ktorý má veľmi obmedzenú znalosť pôvodnej verzie CORDIS, v ktorom sa v dôsledku toho každému z parametrov PREC a AEXP udelí hodnotenie „veľmi nízke“.
129 Podľa žalobkyne pokiaľ na účely takého výpočtu vezmeme do úvahy zdrojový kód odhadnutý na 5 000 riadkov, dospejeme k odhadovanému úsiliu 15,4 OM pre ponuku uchádzača uvedeného v prvej hypotéze, a k odhadovanému úsiliu 25,9 OM pre ponuku uchádzača uvedeného v druhej hypotéze. To znamená, že odhadované úsilie pre žalobkyňu je približne o 40 % vyššie ako v prípade uchádzača, ktorý úplne pozná všetky technické informácie a zdrojový kód pôvodnej verzie CORDIS. Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že aj keby sme príslušným parametrom udelili na porovnanie hodnotenia ako „vysoké“ a „nízke“ alebo „vysoké“ a „veľmi nízke“ dosiahli by sme rozdiel 30 %.
130 Žalovaná sa po prvé domnieva, že výpočty vykonané na základe softvéru Cocomo 2 mali byť uskutočnené nezávislým odborníkom ustanoveným na tento účel.
131 Žalovaná tvrdí, že výber žalobkyne, pokiaľ ide o hodnotenie udelené parametrom PREC a AEXP, je vykonaný subjektívne. Žalovaná zdôrazňuje, že v dokumentoch súvisiacich s ponukou sa žalobkyňa predstavila ako organizácia s veľkými skúsenosťami v oblasti informatiky a komunikácií, zatiaľ čo teraz, keď uvádza rizikový faktor vyvolaný údajnou absenciou technických údajov, sa predstavuje ako uchádzač s nižšími než priemernými znalosťami v tejto oblasti.
132 Žalovaná pochybuje, že základ, na ktorom si žalobkyňa dáva pre parametre PREC a AEXP známku zodpovedajúcu hodnoteniu „veľmi nízke“, je odôvodnený. Tvrdí, že žalobkyňa mala na vykonanie výpočtu na základe softvéru Cocomo 2 týmto parametrom udeliť hodnotenie „priemerné“.
133 Žalovaná spochybňuje aj známku zodpovedajúcu hodnoteniu „veľmi vysoké“ pre vybraného uchádzača. Žalobkyňa tým nezohľadňuje skutočnosť, že ani vybraný uchádzač nie je zmluvným partnerom, ktorý je úplne oboznámený so systémom CORDIS, aj keby sa vzala do úvahy subdodávka časti spornej zmluvy na existujúceho zmluvného partnera.
134 Pokiaľ ide jednak o parameter PREC, žalovaná vysvetľuje, že sa vzťahuje na tieto prvky: pochopenie cieľov produktu dotknutým podnikom, skúsenosti získané z práce s príbuznými softvérovými systémami, súbežný vývoj nového vybavenia a nových operačných postupov spojených s projektom a potreba inovatívnej architektúry spracovania údajov (algoritmy). Žalovaná pochybuje, že žalobkyňa sa môže oprávnene označiť pre všetky tieto prvky za „veľmi slabú“. To znamená, že má „všeobecné“ pochopenie cieľov produktu, „mierne skúsenosti“, „významnú potrebu“ súbežného vývoja a „značnú potrebu inovatívnych algoritmov spracovania údajov“.
135 Pokiaľ ide na druhej strane o parameter AEXP, žalovaná vysvetľuje, že žalobkyňa si znova dáva známku zodpovedajúcu hodnoteniu „veľmi nízke“, ktorá zodpovedá menej než dvojmesačnej skúsenosti s predmetnou aplikáciou. Žalobkyňa teda tvrdí, že nebola vôbec oboznámená s typom projektu, ktorého sa týka predmetné verejné obstarávanie, a jej personál mal veľmi slabé skúsenosti s týmto typom aplikácií.
136 Žalovaná sa po druhé domnieva, že žalobkyňa nevysvetlila rozdelenie rizikového faktoru vo výške 30 % na viacero zložiek, ktoré sa týkajú databáz (7 %), softvéru Autonomy (7 %), zdrojového kódu (5 %) a technických špecifikácií (11 %).
137 Komisia zastáva názor, že zvýšenie nákladov vyjadrených v osobodňoch o 11 %, pripisované údajnému neoznámeniu technických špecifikácií, treba odmietnuť, pretože žalobkyňa v skutočnosti disponovala týmito technickými špecifikáciami. Dva diagramy architektúry CORDIS, ktoré neboli viditeľné na CD 2, okrem toho nepredstavujú rizikový faktor vo výške 11 %.
138 Žalovaná spochybňuje aj zvýšenie nákladov o 7 % pripisované údajnému oneskorenému zisteniu o nadobudnutí programu Autonomy, keďže tento softvér je na trhu veľmi známy.
139 Žalovaná nakoniec pochybuje, že zdrojový kód predstavuje rizikový faktor vo výške iba 5 %, pričom podľa nej celá argumentácia žalobkyne spočíva v tvrdení, že neoznámenie technických špecifikácií (ktorému pripisuje koeficient 11 %) a zdrojového kódu bolo mimoriadne závažné.
b) Posúdenie Súdom prvého stupňa
i) Úvodné poznámky
140 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu zákazu diskriminácie uchádzačov tým, že sprístupnila určité zásadné informácie len vybranému uchádzačovi.
141 Súd prvého stupňa v tomto ohľade najskôr pripomína osobitný význam zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti verejného obstarávania (pozri body 60 až 61 vyššie). V rámci takého konania je totiž Komisia povinná dbať v každej etape konania na dodržiavanie rovnosti zaobchádzania a v dôsledku toho na rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov (pozri rozsudok AFCon Management Consultants a i./Komisia, už citovaný v bode 64 vyššie, bod 75 a tam citovanú judikatúru).
142 Z judikatúry vyplýva, že zo zásady rovnosti zaobchádzania vyplýva povinnosť transparentnosti, aby sa mohlo overiť jej dodržiavanie (rozsudky Súdneho dvora z 18. júna 2002, HI, C‑92/00, Zb. s. I‑5553, bod 45, a z 12. decembra 2002, Universale-Bau a i., C‑470/99, Zb. s. I‑11617, bod 91).
143 Zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, prikazuje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto ponuky podliehali rovnakým podmienkam pre všetkých súťažiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 18. októbra 2001, SIAC Construction, C‑19/00, Zb. s. I‑7725, bod 34, a Universale-Bau a i., už citovaný v bode 142 vyššie, bod 93).
144 Pokiaľ ide o zásadu transparentnosti, ktorá je jej priamym dôsledkom, jej cieľom je v zásade zaručiť absenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany obstarávateľa. Vyžaduje, aby všetky podmienky a pravidlá verejného obstarávania boli vyjadrené jasne, presne a jednoznačne v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb. s. I‑3801, body 109 až 111).
145 Zásada transparentnosti tiež vyžaduje, aby boli všetky technické informácie dôležité pre riadne pochopenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo súťažných podkladov čo najskôr poskytnuté všetkým podnikom, ktoré sa zúčastňujú na verejnom obstarávaní, aby sa na jednej strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich presný dosah a vykladať ich rovnakým spôsobom, a na druhej strane aby bol obstarávateľ schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné obstarávanie.
ii) O údajnej nerovnosti zaobchádzania v porovnaní s vybraným uchádzačom, pokiaľ ide o prístup k niektorým technickým informáciám
1. Všeobecne
146 Najskôr je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa vytýka Komisii, že porušila zásadu rovnosti zaobchádzania z dôvodu údajného oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií iným uchádzačom než vybranému uchádzačovi. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 60 a 61 vyššie, ako aj v bodoch 141 až 144 vyššie, Komisia narušila rovnosť príležitostí všetkých uchádzačov, ako aj zásadu transparentnosti ako priamy dôsledok zásady rovnosti zaobchádzania.
147 Ďalej je potrebné konštatovať, že ak by sa také narušenie rovnosti príležitostí a zásady transparentnosti preukázalo, predstavovalo by vadu konania pred podaním žaloby narušujúcu právo dotknutých strán na informácie. Podľa ustálenej judikatúry však vada konania môže viesť k zrušeniu dotknutého rozhodnutia len vtedy, ak sa preukáže, že v prípade neexistencie tejto vady by správne konanie mohlo dospieť k inému výsledku za predpokladu, že by žalobkyňa mala prístup k dotknutým informáciám od začiatku konania a pokiaľ by v tomto ohľade existovala šanca – hoci obmedzená – že žalobkyňa mohla doviesť správne konanie k inému výsledku (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, Zb. s. I‑10821, bod 31 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98 a T‑212/98 až T‑214/98, Zb. s. II‑3275, body 340 a 430).
148 Súd prvého stupňa v tomto ohľade najskôr preskúma, či uvádzaná nerovnosť zaobchádzania spočívajúca v oneskorenom zaslaní niektorých technických informácií iným uchádzačom než vybranému uchádzačovi ako taká predstavuje vadu konania tým, že informácie skutočne potrebné na vypracovanie ponúk neboli čo najskôr poskytnuté všetkým uchádzačom.
149 V prípade, že by sa taká vada preukázala, Súd prvého stupňa ďalej preskúma, či by postup v prípade neexistencie tejto vady mohol viesť k inému výsledku. Z tohto pohľadu môže taká vada predstavovať porušenie rovnosti príležitostí uchádzačov len vtedy, ak prijateľne a dostatočne podrobne vyplýva z vysvetlení poskytnutých žalobkyňou, že výsledok konania by vo vzťahu k nej mohol byť odlišný.
2. O oneskorenom poskytnutí niektorých technických informácií Komisiou
150 Súd prvého stupňa najskôr konštatuje, že vybraný uchádzač pred začatím verejného obstarávania úplne poznal všetky technické špecifikácie databáz CORDIS, ako aj softvéru Autonomy, pretože jeho subdodávateľom, ktorý podľa predloženej ponuky požadoval minimálne 35 % navrhovaných úloh, bol existujúci zmluvný partner v dobe začatia verejného obstarávania.
151 Okrem toho sa nespochybňuje, že Komisia mala technické špecifikácie databáz CORDIS pred začatím verejného obstarávania, teda na konci novembra 2002.
152 Žalovaná nespochybňuje ani to, že poskytla všetkým potenciálnym uchádzačom technické špecifikácie databáz CORDIS až postupne v priebehu verejného obstarávania.
153 Komisia totiž poskytla časť technických špecifikácií databáz CORDIS až mesiac po začatí verejného obstarávania 20. decembra 2002, prostredníctvom CD 2, a uverejnila ostatné technické informácie až 5. februára 2003 prostredníctvom inventáru, teda len šesť týždňov pred uplynutím lehoty stanovenej na predkladanie ponúk.
154 Odôvodnenie poskytnuté žalovanou, podľa ktorého nemala na začiatku verejného obstarávania ešte pripravené všetky informácie, treba odmietnuť, pretože na zabezpečenie rovnakých šancí pre všetkých potenciálnych uchádzačov mala byť schopná poskytnúť im všetky spomínané informácie na to, aby mohla začať uvedené verejné obstarávanie.
155 Súd prvého stupňa ďalej konštatuje, že keďže budúcim subdodávateľom vybraného uchádzača na vykonávanie časti spornej zmluvy bol existujúci zmluvný partner v dobe začatia verejného obstarávania, vybraný uchádzač mohol mať od začiatku postupu verejného obstarávania úplnú znalosť fungovania softvéru Autonomy vďaka inštalácii skúšobnej verzie vo verzii CORDIS platnej v tej dobe. Budúci subdodávateľ vybraného uchádzača okrem toho pripravil aj nadobudnutie softvéru Autonomy Komisiou, ku ktorému došlo v priebehu postupu verejného obstarávania. Je teda veľmi pravdepodobné, že vybraný uchádzač bol úplne informovaný o uvedenom nadobudnutí od jeho vzniku.
156 Žalovaná nespochybňuje, že ostatní uchádzači boli o tomto nadobudnutí informovaní až prostredníctvom uverejnenia dokumentu nazvaného „Superquest – Implementation of Release 6 and beyond“ 18. februára 2002, teda až mesiac po uplynutí lehoty stanovenej na predkladanie ponúk.
157 Súd prvého stupňa teda uvádza, že Komisia poskytla všetkým potenciálnym uchádzačom informácie o technických špecifikáciách databáz CORDIS, ako aj informácie o nadobudnutí softvéru Autonomy až postupne v priebehu verejného obstarávania, zatiaľ čo vybraný uchádzač mal tieto informácie od začiatku uvedeného postupu, keďže sa plánovalo, že existujúci zmluvný partner bude jeho subdodávateľom pri vykonávaní časti spornej zmluvy.
3. O povinnosti neutralizovať výhody vybraného uchádzača
158 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť úvahy súvisiace s preskúmavaním diskriminačnej povahy požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu, uvedenej v súťažných podkladoch (pozri body 68 až 80 vyššie), v rámci ktorých bolo upresnené, že zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje neutralizáciu možných výhod existujúceho zmluvného partnera alebo uchádzača, ktorý je s ním spojený v rámci zmluvy o subdodávke, len pokiaľ zachovanie takých výhod nie je nevyhnutné, teda pokiaľ takú neutralizáciu možno ľahko uskutočniť, pokiaľ je ekonomicky prijateľná a pokiaľ neporušuje práva existujúceho zmluvného partnera alebo uvedeného uchádzača.
159 V tomto ohľade treba uviesť, že v prejednávanej veci Komisia mala úplné informácie o technických špecifikáciách databáz CORDIS od začiatku predmetného verejného obstarávania. Mohla ich teda jednoducho poskytnúť všetkým uchádzačom vo forme prílohy k súťažným podkladom. Okrem toho treba konštatovať, že tiež mohla jednoducho a bez vyvolania dodatočných nákladov informovať všetkých potenciálnych uchádzačov o nadobudnutí softvéru Autonomy okamžite po tom, ako k nemu došlo, teda koncom decembra 2002. Nakoniec je potrebné konštatovať, že žalovaná výslovne pripúšťa, že neexistoval zvláštny dôvod ako napríklad ochrana práva duševného vlastníctva, ktorý by jej bránil v poskytnutí zdrojového kódu tretím osobám.
160 Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že v prejednávanej veci zásada rovnosti zaobchádzania vyžadovala neutralizáciu výhod existujúceho zmluvného partnera alebo výhod vybraného uchádzača. V dôsledku toho je potrebné konštatovať, že nerovnosť zaobchádzania spočívajúca v oneskorenom zaslaní niektorých technických informácií iným uchádzačom než vybranému uchádzačovi predstavuje vadu konania.
161 Je teda potrebné preskúmať, či by v prípade neexistencie tejto vady mohlo verejné obstarávanie viesť k inému výsledku.
iii) O význame informácií poskytnutých oneskorene Komisiou pre ponuky týkajúce sa spornej zmluvy
162 Súd prvého stupňa pripomína, že ak by sa ukázalo, že informácie oneskorene predložené iným uchádzačom ako vybranému uchádzačovi neboli významné pre vypracovanie ponúk týkajúcich sa spornej zmluvy, oneskorenie pri ich oznámení by v žiadnom prípade nepredstavovalo výhodu pre vybraného uchádzača a nebolo by vadou konania predstavujúcou porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako tvrdí žalobkyňa.
1. O význame informácií týkajúcich sa nadobudnutia programu Autonomy
163 Pokiaľ ide o význam informácií o nadobudnutí programu Autonomy, po prvé Súd prvého stupňa konštatuje, že zo spoločných opisov účastníkov konania vyplýva, že pokiaľ ide o softvér Autonomy, ide o komplexný klasifikačný nástroj umožňujúci konečným používateľom vyhľadávať vo viacerých súvislostiach a konkrétnejšie vo viacerých jazykoch.
164 Po druhé, Súd prvého stupňa uvádza, že z opisu spornej zmluvy uvedeného v bode 4 zväzku A súťažných podkladov vyplýva, že uchádzači o túto zmluvu mali vo svojich ponukách uviesť návrhy spôsobilé zaistiť vývoj technickej infraštruktúry používanej zmluvnými partnermi pre ostatné časti a Komisiou, predovšetkým „systém správy obsahu na [internete]“, a že uchádzač vybraný pre spornú zmluvu mal vyvinúť „aj nové nástroje a funkcie, z nich časť na experimentálne účely“.
165 Po tretie treba zohľadniť skutočnosť, že podľa bodu 6.2.3.3 zväzku B súťažných podkladov nazvaného „Indexácia, osobitné aspekty a taxonómie“ existuje pre uchádzačov o spornú zmluvu „možnosť využiť dostupné výrobky napríklad na realizáciu taxonomickej konštrukcie, ale tieto výrobky musia byť dlhodobo používané a zlučiteľné s architektúrou CORDIS“.
166 Súd prvého stupňa sa domnieva, že z opisu prác, ktoré mal ponúknuť uchádzač o spornú zmluvu, ako aj z bodu 6.2.3.3 zväzku B súťažných podkladov vyplýva, že uchádzači o spornú zmluvu mohli slobodne navrhnúť akýkoľvek komplexný taxonomický program dostupný na trhu, vrátane softvéru Autonomy.
167 Z toho vyplýva, že len skutočnosť, že Komisia kúpila program Autonomy v priebehu verejného obstarávania, neviedla Komisiu k tomu, aby menej priaznivo vyhodnotila ponuku navrhujúcu iný komplexný vyhľadávací nástroj.
168 Toto konštatovanie je okrem toho potvrdené okolnosťou, že pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 1, hodnotiaca správa uvádza, že ponuku uchádzača, ktorý sa pri uzavieraní spornej zmluvy umiestnil na druhom mieste, považovala hodnotiaca komisia za veľmi kvalitnú, keďže tento uchádzač navrhol iný systém, ktorý bol „novátorský“, pokiaľ ide o indexáciu a taxonómie, čo dokazuje, že Komisia v tomto ohľade splnila príslušné podmienky uvedené v súťažných podkladoch.
169 Z toho vyplýva, že v priebehu celého verejného obstarávania poznatok o nadobudnutí programu Autonomy Komisiou nemohol mať nijaký význam pri hodnotení ponúk.
170 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, sa Súd prvého stupňa domnieva, že pokiaľ ide informácie o nadobudnutí programu Autonomy, žalobkyňa nebola schopná dostatočne preukázať, v čom mohol poznatok o nadobudnutí programu Autonomy Komisiou predstavovať nejakú výhodu pre vybraného uchádzača, pokiaľ ide o predloženie ponuky pre spornú zmluvu.
2. O význame informácií obsiahnutých v dokumentácii o technickej architektúre a zdrojovom kóde CORDIS
171 Pokiaľ ide, po prvé, o údajne neúplnú dokumentáciu o technickej architektúre CORDIS, Súd prvého stupňa konštatuje, že žalovaná nespochybňuje, že technické informácie obsiahnuté na CD 1 a CD 2 slúžili vo všeobecnosti na doplnenie informácií, ktoré už boli uvedené v súťažných podkladoch.
172 Pokiaľ ide, po druhé, o inventár, Súd prvého stupňa sa domnieva, že žalobkyňa presvedčivo vysvetlila bez toho, aby žalovaná bola schopná vyvrátiť jej tvrdenia, že znalosť vybavenia a programov používaných v tej dobe mohla slúžiť na prípravu aplikácií ponúkaných uchádzačom pre spornú zmluvu, keďže uchádzač mal zabezpečiť na jednej strane interoperabilitu medzi novým vybavením a existujúcim vybavením a na druhej strane fungovanie nových aplikácií s existujúcim vybavením.
173 Z toho vyplýva, že znalosť technických informácií poskytnutých oneskorene Komisiou a obsiahnutých na CD 1 a CD 2, ako aj v inventári mohla predstavovať pridanú hodnotu pre ponuky týkajúce sa spornej zmluvy.
174 Pokiaľ ide o zdrojový kód, Súd prvého stupňa pripomína, že bod 4 zväzku A súťažných podkladov vyžadoval od uchádzačov o spornú zmluvu, aby vo svojej ponuke uviedli návrhy spôsobilé zabezpečiť rozvoj technickej infraštruktúry používanej zmluvnými partnermi pre ostatné časti a Komisiou, „predovšetkým systému správy obsahu na [internete]“ a „systému šírenia informácií“, a že uchádzač vybraný pre spornú zmluvu musí vyvinúť „aj nové nástroje a funkcie“. Je teda potrebné konštatovať, že prechádzajúca znalosť základných technických informácií uvedených v predchádzajúcich bodoch predstavovala výhodu pre vypracovanie ponuky. Správa a šírenie komplexných údajov, ktoré má poskytovať zmluvný partner pre časť č. 1 CORDIS, sa totiž vo všeobecnosti vykonávajú špeciálnym aplikačným softvérom.
175 Neexistuje teda pochybnosť o tom, že úplná znalosť zdrojového kódu aplikácií správy a šírenia pôvodnej verzie CORDIS bola užitočná pri vývoji nových nástrojov alebo nových funkcií, ktoré by mohli byť integrované do novej verzie CORDIS.
176 Žalobkyňa okrem toho presvedčivo preukázala bez toho, aby žalovaná uviedla skutočnosti, ktoré by mohli odporovať tomuto tvrdeniu, že použitie výpočtového modelu, na ktorom spočíva softvér Cocomo 2, ktorý sa často používa na vykonávanie výpočtov týkajúcich sa nákladov potrebných na uskutočnenie určitého projektu v oblasti nových technológií, vyžaduje odhad počtu riadkov zdrojového kódu projektu.
177 V dôsledku toho treba konštatovať, že znalosť zdrojového kódu pôvodnej verzie CORDIS by bola užitočná pre možnosť založiť výpočty týkajúce sa zdrojového kódu jeho novej verzie na serióznom odhade.
178 Súd prvého stupňa teda dospieva k záveru, že výlučné znalosti existujúceho zmluvného partnera a vybraného uchádzača o technickej architektúre CORDIS, o vybavení a o softvéri požívaných v tej dobe a predovšetkým o zdrojovom kóde mohli poskytnúť poslednému uvedenému pri začatí verejného obstarávania aspoň čiastočne neodôvodnenú výhodu.
179 Keďže teda žalovaná nespochybňuje, že technické informácie oneskorene poskytnuté potenciálnym uchádzačom mohli predstavovať pridanú hodnotu pre ponuky týkajúce sa spornej zmluvy, Súd prvého stupňa sa domnieva, že nie je vylúčené, že konanie žalovanej mohlo byť pôvodom výhody pre existujúceho zmluvného partnera a vybraného uchádzača, pokiaľ ide o ponuku pre spornú zmluvu.
180 Komisia sa teda tým, že neoznámila niektoré technické informácie všetkým uchádzačom, dopustila vady konania spočívajúcej v porušení práva žalobkyne byť informovaný.
181 Je teda potrebné overiť, či táto vada narušila rovnosť príležitostí uchádzačov takým spôsobom, že v prípade absencie takej vady by predmetné verejné obstarávanie mohlo prípadne viesť k uzavretiu spornej zmluvy so žalobkyňou.
182 To by však neplatilo, pokiaľ by sa napriek skutočnosti, že Komisia neinformovala všetkých uchádzačov od začiatku verejného obstarávania o všetkých technických informáciách týkajúcich sa pôvodnej verzie CORDIS, preukázalo, že takto zadržané informácie neboli významné pre ponuku žalobkyne.
iv) O význame informácií poskytnutých oneskorene Komisiou pre ponuku žalobkyne
1. O vplyve oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií na kvalitu ponuky žalobkyne
183 Vo svetle vyššie uvedeného sa Súd prvého stupňa domnieva, že oneskorené oznámenie predmetných technických informácií mohlo spôsobiť pre všetkých uchádzačov okrem vybraného uchádzača prípadné neužitočné náklady a stratu času, a že to teda mohlo mať vplyv na kvalitu ponuky žalobkyne.
184 Napriek tomuto principiálnemu konštatovaniu treba uviesť, že v prejednávanej veci v žiadnom prípade nemohla mať ani úplná znalosť predmetných informácií rozhodujúci vplyv na posúdenie celej ponuky žalobkyne.
185 V tomto ohľade žalobkyňa po prvé tvrdí, že znalosť týchto informácií by zlepšila najmä kvalitatívnu hodnotu jej ponuky najmä s ohľadom na prvé kritérium hodnotenia ponúk (technická hodnota) (pozri bod 117 vyššie). Súd prvého stupňa pripomína, že podľa bodu 3.3 zväzku A súťažných podkladov bolo v rámci tohto kritéria možné dosiahnuť maximálny počet 35 bodov a že ponuke žalobkyne bolo udelených 21,6 bodu.
186 Po druhé, žalobkyňa tvrdí, že štvrtá poznámka k druhému kritériu hodnotenia („Riadne, hoci všeobecné uvedenie typov koncepcie a opätovného použitia programu“) je negatívna a že je to spôsobené tým, že jej chýbali informácie o prevádzke CORDIS v tej dobe. Treba uviesť, že toto tvrdenie je príliš neurčité, keďže z bodu 6.2.1 zväzku B súťažných podkladov vyplýva, pokiaľ ide o spornú zmluvu, že uchádzači sú povinní opísať iba základné potreby týkajúce sa technického a funkčného vývoja novej verzie CORDIS. Navyše treba konštatovať, že uvedená poznámka je len jednou zo šiestich poznámok vyjadrených pri hodnotení druhého kritéria hodnotenia ponúk, ktoré môže byť oznámkované maximálne 25 bodmi, pričom ponuka žalobkyne bola ocenená 14,8 bodmi.
187 V tomto ohľade Súd prvého stupňa uvádza, že z tabuľky uvedenej v správe hodnotiacej komisie vyplýva, že vzorec použitý na určenie „najvýhodnejšieho pomeru ceny a efektívnosti“ v zmysle bodu 3.3 zväzku A súťažných podkladov a na výpočet pomeru kvalita/cena jednotlivých ponúk vyzeral takto:
188 Ak sa uvedený vzorec použije na ponuku predloženú žalobkyňou, teda tak, že sa doňho vloží celková cena ponuky žalobkyne (6 095 001,16 eur), ako aj na jednej strane maximálny počet bodov, ktoré možno dosiahnuť v rámci prvého kritéria hodnotenia ponúk (35 bodov), a na druhej strane body, ktoré ponuka žalobkyne skutočne získala v rámci kritérií č. 2 až 4, teda 14,8, 12,8 a 12,8 bodu (pozri bod 24 vyššie), dospeje sa k tomuto pomeru:
189 Keďže vybraný uchádzač dosiahol pomer kvalita/cena 12,56, výpočet preukazuje, že aj keby žalobkyňa mohla od začiatku postupu verejného obstarávania vypracovať svoju ponuku s úplnou znalosťou technických informácií, ktoré jej chýbali alebo ktoré jej boli oznámené až oneskorene, a aj keby na základe toho dosiahla maximálny počet bodov v rámci kvalitatívneho kritéria č. 1 (teda 35 bodov), pomer kvalita/cena jej ponuky by bol v každom prípade horší ako pomer kvalita/cena ponuky vybraného uchádzača, pretože cena ponuky žalobkyne bola relatívne vysoká.
190 Súd prvého stupňa teda konštatuje, že je zjavné, že konanie Komisie, akokoľvek ho možno kritizovať, mohlo mať v každom prípade v prejednávanej veci vplyv na uzavretie spornej zmluvy s vybraným uchádzačom iba v prípade, že bola cena ponuky žalobkyne skutočne ovplyvnená oneskoreným oznámením technických informácií.
2. O vplyve oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií na cenu ponúknutú žalobkyňou
191 Vzhľadom na celkový vplyv oneskoreného oznámenia dotknutých technických informácií Súd prvého stupňa požiadal žalobkyňu, aby preukázala, ako podľa nej napádané konanie Komisie znevýhodnilo žalobkyňu pri určovaní ceny jej ponuky.
192 V odpovedi na túto otázku žalobkyňa predložila výpočty vykonané pomocou softvéru Cocomo 2. Tento softvér umožňuje poskytnúť odhad úsilia, ktoré treba vynaložiť pri vývoji informatického projektu a ktoré je vyjadrené v OM.
193 Treba v tomto ohľade konštatovať, že žalovaná nespochybňuje, že takto uplatnená metóda výpočtu je seriózna, na trhu vžitá metóda.
194 Žalovaná naopak vôbec nespochybňuje serióznosť softvéru, Cocomo 2, ale obmedzuje sa na odmietnutie spôsobu uplatnenia tohto softvéru žalobkyňou. Obmedzuje sa teda jednak na spochybnenie hodnotení pridelených parametrom PREC a AEXP, na ktorých žalobkyňa zakladá svoje výpočty, aby preukázala, že jej ponuka by bola minimálne o 30 % lacnejšia, ak by mala úplnú znalosť všetkých chýbajúcich alebo oneskorených technických informácií od začiatku verejného obstarávania, jednak na spochybnenie konkrétneho rozdelenia rizikového faktoru na viacero zložiek, ktoré sa týkajú databáz, softvéru Autonomy, zdrojového kódu a špecifikácií technickej koncepcie a dokumentácie.
195 Pokiaľ ide, po prvé, o hodnotenia udelené parametrom, ktoré žalobkyňa použila na vykonanie svojich výpočtov, treba konštatovať, že pokiaľ sa argumentácia žalovanej snaží spochybniť uvedené hodnotenia, žalovaná nezohľadňuje dôvod, pre ktorý boli tieto výpočty vykonané.
196 Cieľom výpočtov vykonaných pomocou softvéru Cocomo 2 totiž nie je priamo rozlíšiť ponuku žalobkyne a ponuku vybraného uchádzača. Výpočty naopak jasne ukazujú rozdiel medzi cenou skutočne predloženou žalobkyňou a cenou, ktorú by žalobkyňa pravdepodobne mohla ponúknuť, ak by mala úplnú znalosť všetkých chýbajúcich alebo oneskorených informácií.
197 Na účely tohto porovnania vykonaného in abstracto žalobkyňa oprávnene prisúdila hodnotenie „veľmi vysoké“ parametrom PREC a AEXP, aby najskôr v OM vypočítala úsilie potrebné na hypotetickú ponuku uchádzača, ktorý disponoval všetkými významnými technickými údajmi od začiatku verejného obstarávania.
198 Okrem toho, pokiaľ ide o parametre výpočtu ceny skutočne ponúknutej žalobkyňou, treba konštatovať, že aj v prípade, že by sa v súlade s návrhom žalovanej udelilo parametrom PREC a AEXP hodnotenie „priemerné“, dosiahne sa na základe výpočtu vykonaného podľa štandardného vzorca softvéru Cocomo 2 (pozri bod 126 vyššie) hodnota približne 19,8 OM pre hypotetickú ponuku zvažovanú žalobkyňou. Taký výsledok teda potvrdzuje rozdiel v odhadovanom úsilí minimálne vo výške 22 % medzi ponukou predloženou uchádzačom s úplnou znalosťou všetkých potrebných informácií na jednej strane a ponukou predloženou uchádzačom s priemernou znalosťou na druhej strane.
199 Treba teda uviesť, že námietky žalovanej nemôžu spochybniť argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej výrazné zvýšenie ceny jej ponuky vyplynulo z neexistencie alebo oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií.
200 Pokiaľ ide, po druhé, o konkrétne rozdelenie rizikového faktora na niekoľko zložiek týkajúcich sa technickej architektúry, zdrojového kódu CORDIS a nadobudnutia programu Autonomy (pozri bod 122 vyššie), Súd prvého stupňa pripomína, že otázka, na ktorú je potrebné odpovedať, znie tak, či nerovnosť zaobchádzania s uchádzačmi Komisiou mohla mať znateľný účinok na ponuku žalobkyne. Rozdelenie faktoru zvýšenia ceny pritom v tejto súvislosti nehrá žiadnu úlohu.
201 Výpočty vykonané žalobkyňou pomocou softvéru Cocomo 2 sa totiž v podstate zakladajú na všeobecnom hodnotení (od „veľmi nízke“ až „priemerné“ po maximum) znalosti technických údajov pôvodnej verzie CORDIS, vyjadrenej parametrami PREC a AEXP, bez toho, aby rozdelenie jednotlivých technických informácií malo nejaký význam. V dôsledku toho treba uviesť, že výhrada žalovanej v tomto ohľade musí byť odmietnutá.
202 Súd prvého stupňa tiež pripomína, že preskúmavanie v prejednávanej veci sa týka účinkov vady konania spočívajúcej v oneskorenom poskytnutí niektorých technických informácií užitočných pre vypracovanie ponúk. Ako však bolo rozhodnuté v bode 149 vyššie, taká vada predstavuje porušenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, keďže v prípade neexistencie takej vady by konanie mohlo dospieť k inému výsledku, pokiaľ ide o žalobkyňu. Nie je teda potrebné preukázať, že sporná zmluva by bola určitým spôsobom uzavretá so žalobkyňou. Stačí, aby žalobkyňa preukázala, že bez uvedeného porušenia by mala príležitosť získať spornú zmluvu.
203 S ohľadom na výpočty vykonané na základe softvéru Cocomo 2, ktoré predložila žalobkyňa, sa pritom Súd prvého stupňa domnieva, že sa hodnoverným spôsobom preukázalo, že nedostatok informácií potenciálnych uchádzačov, pokiaľ ide o technickú architektúru a zdrojový kód CORDIS, mohol mať značný negatívny účinok na cenu ponúkanú žalobkyňou, čím ju pripravil o príležitosť získať spornú zmluvu.
204 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi tým, že neposkytla všetkým potenciálnym uchádzačom od začiatku verejného obstarávania dokumentáciu týkajúcu sa technickej architektúry a zdrojového kódu CORDIS, a že toto porušenie teda mohlo mať vplyv na uzavretie spornej zmluvy.
205 Je teda potrebné vyhovieť druhej časti druhého žalobného dôvodu.
206 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody uvedené žalobkyňou, preto treba zrušiť napadnuté rozhodnutie pre porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi podľa článku 3 ods. 2 smernice 92/50 a článku 126 vykonávacích pravidiel.
O trovách
207 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalovaná nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie zo 16. júla 2003 o uzavretí zmluvy, ktorá je predmetom verejného obstarávania ENTR/02/055 – CORDIS časť č. 2, sa zrušuje.
2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. marca 2008.
Obsah
Právny rámec
Okolnosti predchádzajúce sporu
I – CORDIS
II – Predmetné verejné obstarávanie, vybraný uchádzač a uzavretie spornej zmluvy
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
I – O dosahu žaloby o neplatnosť
II – O návrhu na zrušenie napadnutého nariadenia
A – Uvádzané žalobné dôvody
B – O druhom žalobnom dôvode založenom na nedodržaní zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi
1. O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa požiadavky neodmeňovanej trojmesačnej fázy zábehu
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Súdom prvého stupňa
i) Úvodná poznámka
ii) O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi
1. Všeobecne
2. O diskriminačnej povahe požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu
Všeobecne
O výhode, ktorá nevyhnutne vyplýva z požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu pre existujúceho zmluvného partnera a pre uchádzača, ktorý je s týmto zmluvným partnerom spojený v rámci zmluvy o subdodávke
O otázke neutralizácie výhody, ktorá nevyhnutne vyplýva z požiadavky neodmeňovanej fázy zábehu
3. O možnosti odmietnuť prevzatie služieb novým zmluvným partnerom pred uplynutím trojmesačného obdobia zábehu
2. O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa neposkytnutia viacerých významných technických informácií všetkým potenciálnym uchádzačom od začiatku verejného obstarávania
a) Tvrdenia účastníkov konania
i) O prístupe k informáciám o nadobudnutí softvéru Autonomy
ii) O prístupe k dokumentácii týkajúcej sa technickej architektúry a zdrojového kódu CORDIS
iii) O vplyve chýbajúcej vedomosti alebo oneskorene nadobudnutej vedomosti o nadobudnutí softvéru Autonomy, ako aj o technickej architektúre a zdrojovom kóde CORDIS, na ponuku žalobkyne
1. O vplyve napádaného konania Komisie na kvalitu ponuky žalobkyne
2. O vplyve napádaného konania Komisie na cenu ponuky žalobkyne
b) Posúdenie Súdom prvého stupňa
i) Úvodné poznámky
ii) O údajnej nerovnosti zaobchádzania v porovnaní s vybraným uchádzačom, pokiaľ ide o prístup k niektorým technickým informáciám
1. Všeobecne
2. O oneskorenom poskytnutí niektorých technických informácií Komisiou
3. O povinnosti neutralizovať výhody vybraného uchádzača
iii) O význame informácií poskytnutých oneskorene Komisiou pre ponuky týkajúce sa spornej zmluvy
1. O význame informácií týkajúcich sa nadobudnutia programu Autonomy
2. O význame informácií obsiahnutých v dokumentácii o technickej architektúre a zdrojovom kóde CORDIS
iv) O význame informácií poskytnutých oneskorene Komisiou pre ponuku žalobkyne
1. O vplyve oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií na kvalitu ponuky žalobkyne
2. O vplyve oneskoreného poskytnutia niektorých technických informácií na cenu ponúknutú žalobkyňou
O trovách