ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
zo 14. februára 2008 (*)
„Európsky sociálny fond – Finančná pomoc Spoločenstva v oblasti inovačných opatrení v zmysle článku 6 nariadenia (ES) č. 1784/1999 – Výzva na predkladanie návrhov – Zamietnutie návrhu“
Vo veci T‑351/05,
Provincia di Imperia (Taliansko), v zastúpení: S. Rostagno a K. Platteau, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: D. Martin a A. Weimar, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 30. júna 2005, ktorým sa neprijal návrh 2005/VP021/20293 predložený Provincia di Imperia v odpovedi na výzvu na predkladanie návrhov VP/2003/021 v oblasti „Inovačn[ých] opatren[í] podľa článku 6 nariadenia [o Európskom sociálnom fonde]: ‚Inovačné prístupy riadenia zmeny‘“, a všetkých aktov súvisiacich s týmto rozhodnutím,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (piata komora),
v zložení: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe,
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. marca 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 22 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31; korigendum Ú. v. EÚ L 235, 2006, s. 24) stanovuje:
„1. Na podnet Komisie a po následných poradách vo výboroch uvedených v článkoch 48 až 51 o pokynoch pre rôzne druhy inovačných činností môžu fondy financovať inovačné činnosti na úrovni spoločenstva až do horného limitu 0,40 % z ich príslušného ročného objemu prostriedkov. K týmto činnostiam patria štúdie, pilotné projekty a výmeny skúseností.
Takéto inovačné činnosti prispejú k príprave inovačných metód a praktických postupov určených pre zlepšovanie kvality pomoci v rámci cieľov 1, 2 a 3. Sú vykonávané jednoduchým, prehľadným spôsobom a v súlade so zásadami riadnej správy finančných prostriedkov.
2. Každá oblasť činnosti pre pilotné projekty sa financuje len z jedného fondu. Rozhodnutím o príspevku z fondu môže byť rozšírená pôsobnosť každého fondu definovaná v nariadeniach špecifických pre jednotlivé fondy, aby zahrnula všetky opatrenia potrebné pre vykonávanie dotknutého programu iniciatívy spoločenstva, avšak bez toho, aby boli tieto osobitné ustanovenia prekročené.“
2 Článok 24 tohto istého nariadenia stanovuje:
„1. Komisia zhodnotí žiadosti o príspevok z fondov podľa článkov 22 a 23, a to s využitím informácií o inovačných činnostiach získaných od dotknutého členského štátu a na základe podrobných údajov, ku ktorým patria:
a) opis navrhovanej pomoci, jej rozsah, vrátane územného rozsahu, a jej špecifické ciele;
b) subjekty, ktoré budú zodpovedné za vykonávanie pomoci, a jej príjemcovia;
c) časový harmonogram a plán financovania vrátane príspevkov z akýchkoľvek iných zdrojov financovania spoločenstva;
d) ustanovenia zabezpečujúce účinné a správne vykonávanie;
e) všetky ostatné informácie nevyhnutné na overenie zlučiteľnosti s politikami spoločenstva a s usmerneniami uvedenými v článku 10 ods. 3.
Komisia schváli príspevok fondov, ak jej tieto informácie umožnia žiadosť posúdiť.
2. Komisia bezodkladne informuje dotknuté členské štáty o schválení žiadosti.
3. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov vyplývajúce z inštitucionálnych ustanovení špecifických pre každý členský štát, finančné záväzky členských štátov v zmysle tohto nariadenia nesmú byť využité na inovačné činnosti uvedené v článku 22, ani na opatrenia technickej pomoci uvedené v článku 23.“
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1784/1999 z 12. júla 1999 o Európskom sociálnom fonde (Ú. v. ES L 213, s. 5; Mim. vyd. 14/001, s. 106; korigendum Ú. v. EÚ L 235, s. 23) má za cieľ podporovať opatrenia zabraňujúce vzniku nezamestnanosti, bojujúce proti nezamestnanosti a rozvíjajúce ľudské zdroje a sociálnu integráciu na trhu práce na účely vytvorenia podmienok na vysokú úroveň zamestnanosti, rovnosť medzi mužmi a ženami, udržateľný rozvoj a hospodársku a sociálnu súdržnosť.
4 Článok 6 nariadenia č. 1784/1999 umožňuje Komisii financovať prípravné, monitorovacie a vyhodnocovacie operácie potrebné na vykonanie operácií uvedených v tomto nariadení.
5 Komisia prijala 12. januára 2001 oznámenie [KOM(2000) 894 v konečnom znení] o uplatňovaní inovačných opatrení na základe článku 6 nariadenia č. 1784/1999 na programové obdobie 2000 – 2006.
6 V bode 6 tohto oznámenia sú uvedené opatrenia, ktoré sa považujú za inovačné:
– inovácie v oblasti postupov. Medzi tieto inovácie patrí vývoj nových metód, nových nástrojov a nových prístupov, ako aj zlepšenie existujúcich metód,
– inovácie spojené so sledovanými cieľmi. Tieto inovácie sa prejavujú v oblasti vytvárania nových cieľov, vrátane prístupov na určenie nových a sľubných kvalifikácií, ako aj objavovania nových zdrojov zamestnania,
– inovácie spojené s kontextom. Tieto inovácie sa vzťahujú na politické a inštitucionálne štruktúry a týkajú sa rozvoja systémov v oblasti pracovného trhu.
7 V bode 43 tohto oznámenia sa okrem iného uvádza: „S cieľom zabezpečiť transparentnosť pomoci pridelenej prostredníctvom inovačných opatrení Komisia použije otvorené výzvy na predkladanie návrhov, ktoré budú uverejnené v úradnom vestníku a na internetovej stránke Europa. Oprávnenosť prípadných projektov bude určená pôsobnosťou a témou zverejnenej výzvy na predkladanie návrhov.“
8 Ďalej bod 44 toho istého oznámenia stanovuje, že „príručka pre žiadateľov, ktorá bude sprevádzať každú výzvu na predkladanie návrhov, umožní prekladateľom návrhov predložiť svoju žiadosť o grant v súlade s kritériami a požiadavkami stanovenými v nariadení… č. 1748/1999“.
9 Na tomto základe bola uverejnená výzva na predkladanie návrhov VP/2003/021 pod názvom „Rozpočtová položka B2‑1630 – Inovačné opatrenia na základe článku 6 nariadenia o Európskom sociálnom fonde: ‚Inovačný prístup v oblasti riadenia zmien‘“ v Úradnom vestníku Európskej únie 31. októbra 2003 (Ú. v. EÚ C 262, s. 22).
10 Pod názvom „Prijatá téma“ sa v tejto výzve na predkladanie návrhov uvádza, že „na obdobie od roku 2004 až do roku 2006 bude podľa článku 6 [nariadenia č. 1784/1999] pridelená finančná pomoc na vytvorenie a uplatnenie inovačných opatrení, ktorých cieľom bude predpovedať a riadiť zmeny, pričom sa táto výzva začleňuje do všeobecnej témy ‚Inovačné prístupy v oblasti riadenia zmien‘“.
11 Pod tým istým názvom sa v rámci tejto všeobecnej témy uvádza, že inovačné opatrenia sa budú týkať dvoch špecifických sekundárnych tém, t. j. riadenia demografických zmien na jednej strane a riadenia reštrukturalizácie na strane druhej.
12 Pod názvom „Kalendár“ sa uvádza:
„V rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov boli stanovené tri termíny na podanie žiadostí:
– …
– Koniec lehoty na podanie druhého kola žiadostí je 26. január 2005. Dohody o udelení grantu budú v zásade podpísané v septembri 2005. Projekty sa môžu začať medzi 1. októbrom 2005 a 30. novembrom 2005, nie však pred podpísaním dohody o udelení grantu. Maximálne trvanie projektov je 24 mesiacov a musia sa skončiť medzi 30. septembrom 2007 a 29. novembrom 2007.
– Koniec lehoty na podanie tretieho kola žiadostí je 25. január 2006. Dohody o udelení grantu budú v zásade podpísané v septembri 2006. Projekty sa môžu začať medzi 1. októbrom 2006 a 30. novembrom 2006, nie však pred podpísaním dohody o udelení grantu. Maximálne trvanie projektov je 24 mesiacov a musia sa skončiť medzi 30. septembrom 2008 a 29. novembrom 2008.“
13 V rámci druhého kola žiadostí bola 15. októbra 2004 uverejnená pripomienka výzvy na predkladanie návrhov VP/2003/021 pod názvom „Rozpočtová položka 04.021000.00.11 – Inovačné opatrenia podľa článku 6 nariadenia [o Európskom sociálnom fonde]: ‚Inovačné prístupy riadenia zmeny‘“ v úradnom vestníku (Ú. v. EÚ C 255, s. 11). V tomto ozname sa najmä pripomína, že lehota na predloženie žiadosti v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov sa končí 26. januára 2005 a že podrobnejšie informácie o postupe zaslania žiadostí, dostupnom financovaní a kritériách oprávnenosti, výberu a prideľovania sa nachádzajú v príručke pre žiadateľov, ktorú si záujemcovia môžu stiahnuť z uvedenej internetovej stránky.
14 Príručka pre žiadateľov obsahuje viacero príloh, medzi ktorými sa nachádza príloha č. 2 pod názvom „Technická a finančná príloha“, príloha č. 6 pod názvom „Žiadosť o grant – opis projektu“ a príloha č. 7 pod názvom „Predbežný rozpočet“.
15 Bod 34 prílohy č. 2 spresňuje:
„Žiadosti, ktoré úspešne prešli kontrolou [stanovenou v bodoch 27, 29 a 31], budú vyhodnotené na účely stanovenia kvality a uskutočniteľnosti navrhovaných aktivít na základe týchto kritérií:
– …
– inovačné aspekty návrhu, najmä čo sa týka cieľov a vykonania projektu a spôsobu, akým sa návrh odchyľuje od bežných aktivít dotknutých organizácií alebo sa o tieto aktivity opiera;
– …
– súlad medzi položkami uvedenými v predbežnom rozpočte na jednej strane a aktivitami predstavenými v opise projektu a v pracovnom programe, ktoré boli uvedené v žiadosti o grant na strane druhej.“
Skutkové okolnosti
16 Provincia di Imperia, žalobkyňa, predložila Komisii 21. januára 2005 svoju žiadosť o grant v rámci druhého kola žiadostí, spočívajúcu v návrhu 2005/VP021/20293 pod názvom „Flores“, s cieľom zapojiť sa v odvetví pestovania kvetov v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku do boja s negatívnymi účinkami reštrukturalizačného procesu a s cieľom podporiť rozvoj.
17 Komisia v liste z 29. júna 2005 informovala žalobkyňu o svojom rozhodnutí zamietnuť jej žiadosť o grant.
18 Toto rozhodnutie bolo potvrdené v liste z 30. júna 2005 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
19 Komisia vo svojom rozhodnutí žalobkyni uviedla toto:
„Pri posúdení Vášho návrhu sa dospelo k záveru, že nespĺňa hodnotiace kritériá stanovené vo výzve na predkladanie návrhov. Najmä z týchto dôvodov: návrh nedostatočne preukázal spôsob, akým vytvára a zohľadňuje predtým nadobudnuté skúsenosti v predmetnej oblasti v Ligúrii. Existujú vážne nezrovnalosti medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7.“
20 Žalobkyňa v liste z 1. júla 2005 napadla oba dôvody, na základe ktorých bola zamietnutá jej žiadosť napadnutým rozhodnutím, pričom vyzvala Komisiu, aby jej návrh znovu posúdila a aby zohľadnila financovanie Spoločenstva. Najmä pokiaľ ide o dôvod založený na skutočnosti, že návrh nezohľadňuje skúsenosti, ktoré boli predtým nadobudnuté v Ligúrii, žalobkyňa upozorňuje na skutočnosť, že „na stranách 57 až 89 prílohy č. 6 podrobne vysvetlila situáciu, skúsenosti a sektorové politiky z hospodárskeho, zo sociálneho a z územného hľadiska na medzinárodnej, regionálnej a krajskej úrovni.“
21 Komisia v liste zo 4. júla 2005 dôkladne vysvetlila svoju predchádzajúcu odpoveď, pričom rozvinula dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o grant. Komisia najmä uviedla:
„1. Pokiaľ ide o prvý bod, je pravda, že na 32 stranách sa opisuje ‚cluster‘ na pestovanie kvetov, tento jednoduchý opis však nevysvetľuje dostatočne, akým spôsobom dosiahnete na základe Vašich predchádzajúcich skúseností vytvorenie a rozvíjanie nového projektu a napokon inováciu.
2. Dokumenty, ktoré ste zaslali v stanovených lehotách (iba tieto dokumenty boli zohľadnené na účely výberového konania), obsahujú nezrovnalosti vo finančných údajoch. V prílohe č. 6 je uvedená celková suma 2 029 599,19 eura, pričom v prílohe č. 7 sa uvádza celková suma 2 109 599,99 eura (významný rozdiel vo výške 80 000 eur).“
22 Žalobkyňa v liste z 11. júla 2005 spochybnila tieto dodatočné spresnenia.
23 Komisia v liste z 15. júla 2005 uviedla, že trvá na obsahu svojich predchádzajúcich oznámení, pričom žalobkyni navrhla, aby zvážila skutočnosť, že mohla zaradiť predmetný významný rozdiel vo výške 80 000 eur do administratívnych výdavkov.
Konanie a návrhy účastníkov konania
24 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 7. septembra 2005 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania bola žalobkyňa vyzvaná, aby predložila dokument a odpovedala na písomnú otázku Súdu prvého stupňa. Žalobkyňa týmto výzvam vyhovela.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 6. marca 2006.
27 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a všetky súvisiace akty,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– rozhodol o trovách konania.
O prípustnosti žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
29 Žalobkyňa uviedla, že táto žaloba je prípustná, lebo bola podaná v zákonnej lehote a jej predmetom je zrušenie rozhodnutia Komisie, ktoré jej je určené a ktoré sa jej majetkovo týka vzhľadom na významné ľudské a finančné prostriedky vynaložené na prípravu jej návrhu.
30 Komisia hneď na začiatku uviedla, že žalobkyňa si nemôže nárokovať na hmotný záujem spočívajúci v „práve na grant“, pretože Komisia nemá nijakú povinnosť udeliť granty návrhom a projektom, ktoré jej boli predložené. Okrem toho Komisia zdôrazňuje, že predloženie návrhu je dobrovoľné a všetci uchádzači musia vynaložiť rovnaké úsilie, pričom Komisia zaručuje každému uchádzačovi rovnaké a transparentné zaobchádzanie.
31 V rámci svojej dupliky Komisia spochybnila záujem žalobkyne na konaní. V tomto ohľade uviedla, že predmetný záujem na konaní treba posúdiť ku dňu, keď bola podaná žaloba, t. j. v prejednávanej veci k 7. septembru 2005. Podľa Komisie však v tom čase žalobkyňa ešte mohla predložiť nový opravený spis, a to až do 25. januára 2006 v rámci tretieho kola predkladania návrhov. Bez zdôvodnenia záujmu na zrušení napadnutého rozhodnutia žalobkyňa nemohla podať prípustnú žalobu o neplatnosť proti tomuto rozhodnutiu. Komisia uviedla, že cieľom neprípustnosti založenej na neexistencii záujmu žalobkyne na konaní je otázka týkajúca sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spoločenstva posúdiť ex offo a ktorého sa žalovaná môže dovolávať v každom štádiu konania.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
32 Pokiaľ ide o záujem žalobkyne na konaní, je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná len vtedy, ak žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T‑480/93 a T‑483/93, Zb. s. II‑2305, bod 59; z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, bod 40, a z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T‑212/00, Zb. s. II‑347, bod 33). Tento záujem musí existovať a byť aktuálny (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T‑138/89, Zb. s. II‑2181, bod 33) a posudzuje sa ku dňu, keď bola podaná žaloba (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T‑159/98, Zb. VS s. I‑A‑83 a II‑395, bod 28). Existuje, len ak je žaloba spôsobilá v prípade úspešného výsledku priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, T‑310/00, Zb. s. II‑3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru).
33 V tomto prípade sa na účely posúdenia záujmu žalobkyne na konaní treba zamerať na prospech, ktorý by jej vyplynul zo zrušenia napadnutého rozhodnutia. V tomto ohľade síce zrušenie predmetného rozhodnutia v nijakom prípade nemôže viesť k situácii, v ktorej by žalobkyňa mala právo na to, aby jej Komisia udelila grant na základe jej žiadosti o finančnú podporu z Európskeho sociálneho fondu podanú v rámci druhého kola podávania prihlášok, predmetné zrušenie by však žalobkyni poskytlo dodatočnú možnosť získať predmetný grant. Za predpokladu zrušenia by totiž Komisia bola nútená znovu posúdiť návrh žalobkyne, ktorý bol predložený 21. januára 2005, pričom by musela zohľadniť posúdenie vykonané Súdom prvého stupňa. Takisto žalobkyňa by nemusela vykonať zmeny vo svojom návrhu a ani by ho nemusela aktualizovať, čo by však bola povinná urobiť v prípade, keby musela znova predložiť svoju žiadosť v rámci tretieho kola predkladania žiadostí.
34 Vo svetle predchádzajúcich úvah treba usúdiť, že žalobkyňa má záujem na konaní, a preto musí byť táto žaloba uznaná za prípustnú.
O veci samej
35 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva dôvody. Prvý dôvod smeruje proti posúdeniu uvedenému v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého existujú „vážne rozpory“ medzi rozpočtovými informáciami dodanými žalobkyňou v prílohách č. 6 a 7 jej návrhu. Druhý dôvod smeruje proti posúdeniu uvedenému v spomínanom rozhodnutí, podľa ktorého návrh žalobkyne nedostatočne preukázal spôsob, akým návrh vytvára a zohľadňuje predtým nadobudnuté skúsenosti v oblasti pestovania kvetov v Ligúrii.
36 V rámci prvého dôvodu žalobkyňa uvádza viacero výhrad založených na porušení článku 253 ES, článku 6 nariadenia č. 1784/1999, článkov 22 a 24 nariadenia č. 1260/1999, pravidiel stanovených v oznámení z 12. januára 2001, pravidiel stanovených vo výzve na predkladanie návrhov VP/2003/021 a v príručke pre žiadateľov, vrátane jej príloh č. 2, 6 a 7, ako aj na zjavnom nesprávnom posúdení skutkových okolností, zneužití právomoci a porušení zásady právnej istoty. V rámci druhého dôvodu žalobkyňa uviedla rovnaké výhrady, s výnimkou výhrady založenej na porušení prílohy č. 7 príručky pre žiadateľov.
37 Pred začatím samotnej analýzy oboch žalobných dôvodov treba vyzdvihnúť, že obe odôvodnenia uvedené v napadnutom rozhodnutí by samostatne stačili na zdôvodnenie rozhodnutia nevyhovieť žiadosti žalobkyne o spolufinancovanie Spoločenstva. Za týchto okolností je v zásade možné predmetné rozhodnutie zrušiť iba vtedy, ak je každý dôvod postihnutý nezákonnosťou. V takom prípade nie je nesprávne posúdenie ani iná nezákonnosť, ktorá by sa týkala iba jedného z pilierov odôvodnenia, dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže táto nezákonnosť nemohla mať významný vplyv na zamietnutie spolufinancovania Spoločenstva. V predmetnej veci žalobkyňa napadla obe odôvodnenia dvomi rozdielnymi žalobnými dôvodmi. Z tohto dôvodu treba na dosiahnutie prípadného zrušenia v danej veci preskúmať oba dôvody.
O prvom žalobnom dôvode
Tvrdenia účastníkov konania
– O prípustnosti žalobného dôvodu
38 Komisia uvádza, že podľa Štatútu Súdneho dvora a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Tieto dôvody musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby žalovanému umožnili pripraviť si svoju obranu. Uvedené predpoklady nie sú v tomto prípade splnené. Komisia sa totiž nazdáva, že žalobkyňa uvádza iba pripomienky pod názvom „Výhrady“ bez toho, aby uviedla, ktorú výhradu rozvádza a v akej súvislosti. Žalobkyňa nepredložila žiadny právny argument na podporu svojich návrhov. Osobitne formulácia výhrad týkajúcich sa zjavne nesprávneho posúdenia, zneužitia právomoci a porušenia zásady právnej istoty je úplne abstraktná a spôsob ich vyjadrenia nie je v nijakom prípade dostatočne jasný a pochopiteľný na to, aby Komisii umožnil účinne si pripraviť svoju obranu. Komisia sa teda nazdáva, že tieto výhrady sú neprípustné.
39 Žalobkyňa vo svojej odpovedi na argumenty Komisie v prvom rade spresnila, že tento dôvod predstavuje celok, ktorý nemôže byť rozdelený v závislosti od uvádzaného právneho základu. Ďalej sa nazdáva, že riadne vysvetlila, v čom sa Komisia v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomocí. Nakoniec nástojí na skutočnosti, že porušenie výzvy na predkladanie návrhov VP/2003/021 a príručky pre žiadateľov uvedeným rozhodnutím vo svojom dôsledku predstavuje porušenie noriem s vyššou právnou silou, na základe ktorých boli predmetné predpisy prijaté.
– O veci samej
40 Žalobkyňa spochybňuje existenciu „vážnych nezrovnalostí“ medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7 svojho návrhu. Hoci nepopiera, že existujú odlišnosti medzi informáciami uvedenými v oboch predmetných prílohách, spresňuje, že rozdiel vyplýva zo štruktúry týchto príloh, ktorú musela dodržať, a z odlišnosti požadovaných informácií. Príloha č. 6 („žiadosť o grant“) totiž obsahuje iba priame oprávnené výdavky, čomu nasvedčuje použitie veľkého písmena „D“ („personálne výdavky, cestovné výdavky, výdavky spojené s aktivitami/službami a s administratívou“), zatiaľ čo príloha č. 7 („predbežný rozpočet“) zahrňuje do priamych oprávnených výdavkov, ako je to uvedené v prílohe č. 6, nepriame oprávnené výdavky, čomu nasvedčuje použitie veľkého písmena „I“. Táto odlišnosť zdôvodňuje rozdiel 80 000 eur, ktorý existuje medzi oboma prílohami, ako to uviedla Komisia.
41 Žalobkyňa tvrdí, že neexistujú nijaké rozpory medzi prílohami č. 6 a 7 jej návrhu, pretože sa dôsledne pridržiavala záväzného vzoru vypracovaného Komisiou v príručke pre žiadateľov. Z tohto dôvodu by uvedenie 80 000 eur ako všeobecných výdavkov do administratívnych výdavkov pod rubrikou „D4“ prílohy č. 6, ako to navrhla Komisia vo svojom liste z 15. júla 2005, bolo absurdné a viedlo by k nesprávnemu vyplneniu žiadosti o grant, pričom by sa rubrika „I“ v prílohe č. 7b príručky pre žiadateľov stala zbytočná. Tento výklad Komisie vyplýva zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď si Komisia mýli celkové výdavky projektu so samotnými priamymi oprávnenými výdavkami, alebo zo zneužitia právomocí, keď si Komisia svojvoľne prispôsobuje vzory, ktoré sama vypracovala. Žalobkyňa sa teda nazdáva, že napadnuté rozhodnutie porušuje vopred stanovené pravidlá, ako sú príručka pre žiadateľov a jej prílohy č. 6 a 7. Okrem toho napadnuté rozhodnutie porušuje predchádzajúce rozhodnutie založené na oznámení z 12. januára 2001, článok 6 nariadenia č. 1784/1999, články 22 a 24 nariadenia č. 1260/1999, ako aj zásadu právnej istoty.
42 Okrem toho v odpovedi na argumentáciu Komisie, podľa ktorej jej žalobkyňa nezaslala žiadosť o dodatočné informácie, žalobkyňa uviedla, že takáto žiadosť by bola zbytočná, lebo neexistovala najmenšia pochybnosť, pokiaľ ide o rozsah požadovaných finančných informácií. Čo sa týka matematickej zhody medzi jednotlivými rozpočtovými položkami, táto zhoda by bola zrejmá, ak by príloha č. 7b príručky pre žiadateľov vyžadovala uvedenie nepriamych výdavkov iných ako uvedených v prílohe č. 6.
43 Okrem toho tvrdenie Komisie o „vážnych nezrovnalostiach“ je podľa žalobkyne nedostatočne odôvodnené, pričom na rozdiel vo výške 80 000 eur bolo poukázané až neskoro, v liste zo 4. júla 2005, pričom v ňom nebola uvedená prípadná existencia ďalších nezrovnalostí, ktoré by Komisii umožnili návrh zamietnuť. Okrem toho judikatúra, ktorá vykladá článok 253 ES, si vyžaduje uvedenie jasného a nepochybného odôvodnenia v rozhodnutí spôsobujúcom ujmu.
44 Nakoniec sa žalobkyňa odvoláva na tvrdenie Komisie, podľa ktorého je v judikatúre stanovené, „že povinnosť odôvodnenia má za cieľ oboznámiť osobu, ktorej je rozhodnutie určené, s dôvodmi a s ustanoveniami, na ktorých sa zakladá, aby mohla dotknutá osoba posúdiť vhodnosť požiadať príslušný súd o jeho preskúmanie“. Uvedené sa nevzťahuje na tento prípad, lebo tvrdenie Komisie, v ktorom sa odvoláva na „vážne nezrovnalosti medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7“, žalobkyni neumožnilo pochopiť dôvody zamietnutia jej návrhu. Okrem toho dodatočné informácie, ktoré boli poskytnuté Komisiou a posteriori, nemôžu podstatne zmeniť napadnuté rozhodnutie, pretože požadované odôvodnenie malo byť uvedené v samotnom rozhodnutí alebo malo byť oznámené zároveň s týmto rozhodnutím.
45 Komisia vzala na vedomie, že žalobkyňa nespochybňuje rozdiel medzi informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7 svojho návrhu, napáda však posúdenie žalobkyne, podľa ktorého tento rozdiel vyplýva zo štruktúry jej príloh. Podľa Komisie totiž musí existovať dokonalý súlad medzi prílohou č. 6, ktorá obsahuje „aktivity uvedené v opise rozpočtu“, na jednej strane a prílohou č. 7, v ktorej je uvedený „predbežný rozpočet“, na strane druhej. Podľa bodu 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov (príloha č. 2) tento súlad je nevyhnutnou podmienkou na posúdenie žiadosti o grant. Podľa Komisie z bodu C8 prílohy č. 6 okrem iného vyplýva, že predmetná žiadosť by mala obsahovať všetky výdavky týkajúce sa predmetnej rozpočtovej položky. Komisia spresnila, že ak existuje rozdiel medzi prílohou č. 6 a prílohou č. 7, musí na to upozorniť a posúdiť to v hodnotení projektu. Pokiaľ ide o štruktúru prílohy č. 6, Komisia sa nazdáva, že každému žiadateľovi prináleží preukázať svoju spôsobilosť ucelene a funkčne usporiadať finančné a ľudské zdroje, pričom musí spresniť podstatu a význam plánovaných aktivít a úloh zverených dotknutým aktérom.
46 Pokiaľ ide o argument žalobkyne týkajúci sa použitia písmena „D“ v prílohe č. 6, Komisia uviedla, že nič neumožňuje stanoviť, že použitie tohto písmena, ktorého cieľom je uľahčiť žiadateľom pochopenie, má za následok vyňatie všeobecných výdavkov z výdavkov v prílohe č. 6. Podľa Komisie tieto výdavky sú za normálnych okolností zaradené v položke „D4“, „Riadenie a koordinácia“. Komisia spresnila, že akceptuje ich uvedenie v inej špecifickej fáze alebo v osobitnej poznámke, ale že vzhľadom na ich význam v nijakom prípade neakceptuje ich neuvedenie. Komisia upozornila na to, že táto požiadavka jasnosti bola nezávisle od matematickej presnosti vyžadovaná v kapitole 3.4 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov.
47 Komisia ďalej tvrdí, že v prípade pochybností týkajúcich sa uvedenia všeobecných výdavkov vo výške 80 000 eur v prílohe č. 6 žalobkyňa jej mala adresovať žiadosť o dodatočné informácie. V tomto ohľade Komisia uvádza, že predpokladala možnosť existencie rozdielov pri výklade, a preto vytvorila rýchly a jednoduchý spôsob komunikácie s cieľom odpovedať na prípadné otázky. Taktiež bola zavedená možnosť požiadať o dodatočné informácie prostredníctvom internetu, listom alebo telefonicky, a to tak v technickej a finančnej prílohe príručky pre žiadateľov, ako aj vo výzve na predkladanie návrhov VP/2003/021, ktorá bola uverejnená v úradnom vestníku 31. októbra 2003.
48 Pokiaľ ide o údajné porušenie článku 253 ES, Komisia sa nazdáva, že na žiadosti žalobkyne o informácie odpovedala mimoriadne rýchlo (v trojdňovej lehote), a poukazuje na judikatúru, podľa ktorej je stručné odôvodnenie dostatočné a zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z článku 253 ES v danej oblasti. V tejto súvislosti pripomína, že stručný charakter odôvodnenia je nevyhnutným dôsledkom spracovania vysokého počtu žiadostí. Okrem toho povinnosť odôvodnenia má za cieľ najmä umožniť dotknutej osobe posúdiť vhodnosť podania žaloby na príslušný súd. Komisia sa nazdáva, že takéto odôvodnenie bolo v tejto veci podané.
49 Komisia sa napokon nazdáva, že povinnosť odôvodnenia musí byť odlíšená od dôvodnosti tejto povinnosti. Za predpokladu, že by stručné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo v tejto veci nedostatočné, ustálená judikatúra by v každom prípade umožnila poskytnúť dodatočné odôvodnenie pod podmienkou, že dodatočné informácie budú poskytnuté pred podaním žaloby. To sa stalo aj v tomto prípade. Komisia totiž poskytla dodatočné spresnenia v odpovedi na žiadosti žalobkyne a nemôže sa jej vyčítať poskytnutie týchto spresnení.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
50 Predmetný žalobný dôvod smeruje proti argumentu, ktorý Komisia uviedla na podporu napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého návrh obsahuje „vážne nezrovnalosti medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7“. Komisia spresnila tento argument vo svojom liste zo 4. júla 2005, kde uviedla, že „[d]okumenty [predložené žalobkyňou] obsahujú nezrovnalosti vo finančných údajoch“, a upozornila na to, že „[v] prílohe č. 6 je uvedená celková suma 2 029 599,[9]9 eur, pričom v prílohe č. 7 sa uvádza celková suma 2 109 599,99 eur (významný rozdiel vo výške 80 000 eur)“.
51 Na úvod je potrebné uviesť, že v rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa vzniesla viaceré výhrady, ktoré sú uvedené už v bode 36. Aj za predpokladu, že niektoré z týchto výhrad by boli neprípustné z dôvodu ich nepresného charakteru, ako to tvrdí Komisia, určite to tak nie je v prípade výhrad týkajúcich sa porušenia povinnosti odôvodnenia a porušenia príručky pre žiadateľov, ktoré boli formulované dostatočne jasne a presne s cieľom umožniť žiadateľovi, aby si pripravil svoju obranu, a Súdu prvého stupňa, aby rozhodol o žalobe.
52 Vo veci samej, pokiaľ ide v prvom rade o výhradu žalobkyne založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, je vhodné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia vyžadovaného článkom 253 ES jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, bod 15; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C‑56/93, Zb. s. I‑723, bod 86; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63, a z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C‑159/01, Zb. s. I‑4461, bod 65).
53 Nevyžaduje sa však, aby boli v odôvodnení uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí totiž posudzovať nielen vzhľadom na jeho slovné znenie, ale i na jeho celkový kontext, ako aj vzhľadom na všetky právne predpisy v danej oblasti (pozri rozsudok Delacre a i./Komisia, už citovaný v bode 52 vyššie, bod 16 a tam citovanú judikatúru).
54 Okrem toho treba poznamenať, že stručný charakter odôvodnenia rozhodnutia, ktorým Komisia zamieta žiadosť o grant, je nevyhnutný dôsledok počítačového spracovania niekoľkých stoviek žiadostí o grant, o ktorých musí Komisia rozhodnúť v krátkej lehote. Podrobnejšie odôvodnenie na podporu každého individuálneho rozhodnutia by teda mohlo ohroziť racionálne a účinné prideľovanie finančnej pomoci z Európskeho sociálneho fondu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1990, Gemeente Amsterdam a VIA/Komisia, C‑213/87, Zb. s. I‑221, bod 28).
55 Povinnosť odôvodnenia musí byť v tomto prípade, v rozpore s tvrdením žalobkyne, posudzovaná v závislosti od doplňujúcich informácií uvedených v liste Komisie zo 4. júla 2005, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii v čase podania žaloby. Ak žalobkyňa požiada predmetnú inštitúciu o dodatočné vysvetlenie v súvislosti s rozhodnutím pred podaním žaloby – ako to bolo v tomto prípade – a toto vysvetlenie sa jej poskytne, nemôže od Súdu prvého stupňa požadovať, aby ho nezohľadnil pri posúdení dostatočného charakteru odôvodnenia, pričom je zjavné, že inštitúcia nemôže celým novým odôvodnením nahradiť odôvodnenie pôvodné, k čomu však v tejto veci nedošlo (rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. februára 2003, Strabag Benelux/Rada, T‑183/00, Zb. s. II‑135, bod 58).
56 Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie spochybňované v rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyni umožňuje, najmä vo svetle dodatočných informácií poskytnutých v liste zo 4. júla 2005, jasne pochopiť, že jeden z dvoch dôvodov zamietnutia jej žiadosti o grant je založený na tom, že podľa názoru Komisie nesplnila posledné hodnotiace kritérium, ktoré umožňuje posúdiť kvalitu a uskutočniteľnosť činností navrhovaných v jej žiadosti, ako je to stanovené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov.
57 Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu teda nebolo preukázané, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o odôvodnenie spochybnené v rámci tohto žalobného dôvodu.
58 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu žalobkyne založenú na porušení príručky pre žiadateľov odôvodnením spochybňovaným v rámci tohto žalobného dôvodu, podľa ktorého „existujú vážne nezrovnalosti medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7“ návrhu, je vhodné konštatovať, ako to preukazujú obidve nižšie uvedené tabuľky, že existuje dokonalý súlad medzi rubrikami D1 až D4 oboch príloh, pričom tieto rubriky obsahujú presne rovnaké sumy:
Tabuľka č. 1 (zobrazuje výdavky spojené s aktivitami uvedenými v žiadosti o grant vypracovanej podľa vzoru v prílohe č. 6 príručky pre žiadateľov)
Fáza | D 1 personál (v eurách) | D 2 cestovné (v eurách) | D 3 aktivity služby (v eurách) | D 4 administratíva (v eurách) | D 1 + D 2 + D 3 + D 4 celkovo (v eurách) |
1 | 395 012,46 | 22 160,00 | 34 200,00 | | 451 372,46 |
2 | 185 856,75 | 12 540,00 | 51 840,00 | | 250 236,75 |
3 | 161 292,86 | 15 820,00 | 73 840,00 | | 250 952,86 |
4 | 255 457,85 | 12 560,00 | 116 000,00 | | 384 017,85 |
5 | 226 150,62 | 25 600,00 | | 50 356,00 | 302 106,62 |
6 | 67 474,05 | 15 420,00 | 32 000,00 | | 114 894,05 |
7 | 64 574,40 | 19 950,00 | 191 495,00 | | 276 019,40 |
Celkom | 1 355 818,99 | 124 050,00 | 499 375,00 | 50 356,00 | 2 029 599,99 |
Tabuľka č. 2 (zobrazuje výdavky spojené s položkami uvedenými v predbežnom rozpočte, ktoré sú stanovené podľa vzoru v prílohe č. 7 príručky pre žiadateľov)
D 1 personál (v eurách) | 1 355 818,99 |
D 2 cestovné (v eurách) | 124 050,00 |
D 3 aktivity služby (v eurách) | 499 375,00 |
D 4 administratíva (v eurách) | 50 356,00 |
Celkovo priame výdavky (D 1 až D 4) | 2 029 599,99 |
Celkovo nepriame výdavky (I.1) | 80 000,00 |
Celkové výdavky Celý projekt – (D+I) | 2 109 599,99 |
59 Z oboch tabuliek vyplýva, že žalobkyňa, v rozpore s tvrdením Komisie, dostatočne preukázala zhodu tým, že do predbežného rozpočtu (príloha č. 7) pod rubriku „nepriame oprávnené výdavky“ pridala sumu vo výške 80 000 eur ako všeobecné výdavky. Prevedenie jednotlivých súm zodpovedajúcich celkovým priamym oprávneným výdavkom, ktoré sú uvedené v žiadosti o grant (príloha č. 6), pod rubriku „priame oprávnené výdavky D1 až D4“ predbežného rozpočtu totiž zabezpečilo zhodu medzi oboma prílohami. V tomto ohľade treba uviesť, že predmetná zhoda dokonale zodpovedá požiadavke súladu, ktorá je stanovená v bode 34 finančnej a technickej prílohy príručky pre žiadateľov ako posledné hodnotiace kritérium umožňujúce určiť kvalitu a uskutočniteľnosť aktivít navrhovaných v rámci žiadosti. Z toho vyplýva, že tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého existujú „vážne nezrovnalosti“ medzi rozpočtovými informáciami uvedenými v prílohách č. 6 a 7 návrhu žalobkyne, je nesprávne.
60 Tento záver nie je spochybnený návrhom Komisie zaradiť do rubriky D4 žiadosti o grant všeobecné výdavky vo výške 80 000 eur uvedené v rubrike I predbežného rozpočtu. Takéto zaradenie by totiž porušilo súlad existujúci medzi rubrikou D4 žiadosti o grant a rubrikou D4 predbežného rozpočtu.
61 V tomto ohľade treba uviesť, že návrh Komisie nie je zlučiteľný s informáciami uvedenými vo vopred stanovenom vzore predbežného rozpočtu uvedenom v prílohe č. 7 príručky pre žiadateľov. Na jednej strane totiž tento vzor uvádza, že všeobecné výdavky sú súčasťou „nepriamych oprávnených výdavkov I“, čo je osobitná kategória, odlišná od kategórie „priame oprávnené výdavky D1 až D4“. Na druhej strane tento vzor konštatuje zásadu, podľa ktorej všeobecné výdavky nesmú presiahnuť 7 % z celkovej sumy „priamych oprávnených výdavkov D1 až D4“, čo má nevyhnutne za následok, že všeobecné výdavky nemôžu byť zaradené do rubriky D4 predbežného rozpočtu.
62 Čo sa týka povinnosti uvedenej v bode C8 prílohy č. 6 príručky pre žiadateľov, na ktorú sa Komisia odvoláva a podľa ktorej „všetky výdavky a administratívne aktivity obsiahnuté v rozpočtovej položke D4 musia… byť uvedené“ v žiadosti o grant na účely riadenia a koordinácie projektu, treba spresniť, že táto povinnosť sa môže týkať iba priamych oprávnených výdavkov. Odkaz na „rozpočtovú položku D4“ totiž zdôrazňuje, že ide o priame oprávnené výdavky týkajúce sa administratívnych výdavkov. V tejto súvislosti treba uviesť, že všeobecné výdavky nie sú ich súčasťou, keďže vo vzore predbežného rozpočtu je výslovne uvedené, ako to bolo zdôraznené v predchádzajúcom bode, že majú byť považované za nepriame oprávnené výdavky.
63 Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa vyplnila žiadosť o grant a predbežný rozpočet podľa vzorov týchto dokumentov uvedených v prílohe príručky pre žiadateľov. Naopak, výklad Komisie, podľa ktorého musí existovať súlad medzi oboma prílohami, nie je zlučiteľný s uvedenými vzormi.
64 Vzhľadom na to treba konštatovať, že Komisia neuplatnila správne ani zásady stanovené vo vzoroch uvedených v prílohách č. 6 a 7 príručky pre žiadateľov, ani posledné kritérium uvedené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov.
65 Preto treba prvý žalobný dôvod vyhlásiť za dôvodný z dôvodu porušenia príloh č. 2, 6 a 7 príručky pre žiadateľov bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie tvrdenia vznesené žalobkyňou v rámci tohto žalobného dôvodu.
O druhom žalobnom dôvode
Tvrdenia účastníkov konania
– O prípustnosti žalobného dôvodu
66 Komisia uvádza, že z tých istých dôvodov, ako boli uvedené v rámci prvého žalobného dôvodu, výhrady založené na porušení nariadení č. 1784/1999 a č. 1260/1999 a zásady právnej istoty, ako aj údajné zneužitie právomoci vznesené v rámci tohto žalobného dôvodu sú neprípustné.
67 Žalobkyňa odkazuje na svoju argumentáciu o prípustnosti prvého žalobného dôvodu, pričom sa nazdáva, že Komisia sa nesprávne dovoláva neprípustnosti predmetných výhrad.
– O veci samej
68 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že žalobkyňa nedostatočne objasnila inovatívnosť svojho projektu, táto uvádza, že predmetné tvrdenie vyplýva len z listu zo 4. júla 2005. Vzhľadom na to, že ide o nový prvok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, toto tvrdenie nemôže byť zohľadnené Súdom prvého stupňa.
69 Za týchto podmienok sa žalobkyňa snaží preukázať inovatívnosť svojho návrhu iba subsidiárne. Predmetná inovatívnosť vyplýva so zohľadnenia bodu C3 spolu s bodmi C2, C4 a C8 jej návrhu. Na to, aby žalobkyňa preukázala súlad medzi údajmi v bode C3 a konkrétnymi a inovačnými cieľmi v bodoch C2 a C4, odkazuje na jednotlivé fázy projektu opísané v bode C8, t. j. „aktivity v oblasti produkcie“, „aktivity v oblasti spolupráce a územného dialógu“, „rehabilitácia územia na účely bývania a turistického ruchu“ a „aktivity v oblasti obchodovania a marketingu“. V tejto súvislosti sa žalobkyňa nazdáva, že Komisia tým, že skúmala inovačné prvky len v bode C3, zámerne nedodržala štruktúru stanovenú pre žiadateľov na účely podania ich návrhov. Na druhej strane zdôrazňuje, že kritériá Komisie na hodnotenie návrhov, ktoré sú uvedené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov, sú nepresne definované, bez odkazu na vopred stanovenú štruktúru návrhu.
70 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého jednoduchý opis „cluster‑u“ na pestovanie kvetov neumožňuje vysvetliť, ako žalobkyňa vytvorí a bude rozvíjať nový projekt na základe svojich predchádzajúcich skúseností, žalobkyňa pripúšťa opisný charakter predstavenia kontextu (bod C3) svojej žiadosti o grant. Napriek tomu uvádza, že sa len pridržiavala vzoru stanoveného Komisiou v prílohe č. 6 príručky pre žiadateľov. V každom prípade sa na skúsenosti oblasti Ligúria odkazuje v časti C3, kde sú uvedené tak pozitívne aspekty, zdôrazňujúc jej výhody, ako aj negatívne aspekty, poukazujúc na medzery, ktoré treba vyplniť, a na nedostatky, ktoré treba napraviť.
71 Po tretie nebola dodržaná technická a finančná príloha príručky pre žiadateľov, ktorou sa zavádza systém hodnotenia návrhov v štyroch etapách. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že Komisia preskúmala jej návrh až po tretiu etapu, čo znamená, že úspešne zdolala tri predchádzajúce etapy, t. j. kontrolu oprávnenosti žiadateľa (prvá etapa), kontrolu oprávnenosti návrhu (druhá etapa) a etapu, v ktorej sa hodnotí spôsobilosť uchádzača vykonať navrhované činnosti, najmä na základe jeho preukázaných skúseností a schopností v oblasti navrhovaných činností (tretia etapa). Komisia v rámci kontroly kvality návrhu (štvrtá etapa) na základe kritéria, ktoré vyplýva z tretej etapy, porušila pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia technickú a finančnú prílohu príručky pre žiadateľov a zásadu právnej istoty.
72 Po štvrté sa žalobkyňa odvoláva na nedodržanie alternatívneho kritéria uvedeného v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov. Podľa nej sa totiž za inovatívnosť môže považovať „výsledok spočívajúci v odchýlení sa od bežných činností alebo v pokračovaní v týchto činnostiach“. Komisia sa teda pri posúdení inovatívnosti projektu žalobkyne obmedzila na pokračovanie bežných aktivít bez toho, aby zohľadnila jeho inovatívnosť z hľadiska odchýlenia sa od bežných činností. Komisia sa taktiež dopustila porušenia ustanovení technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov a zásady právnej istoty.
73 Po piate tvrdenie Komisie, že neexistuje vzťah s predtým nadobudnutými skúsenosťami v predmetnej oblasti v Ligúrii, porušuje článok 253 ES. Žalobkyňa sa nazdáva, že dodatočné odôvodnenie poskytnuté Komisiou v jej liste zo 4. júla 2005 nemôže byť zohľadnené v rámci predmetného sporu, pretože sa nenachádza v samotnom napadnutom rozhodnutí. V každom prípade sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a tým, že náležite neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, porušila článok 253 ES.
74 Po šieste žalobkyňa uvádza, že vysvetlenie Komisie, že návrh žalobkyne nebol prijatý v rámci porovnávacieho hodnotenia, ktorého cieľom bolo prijať len najlepšie návrhy, je novým prvkom. Komisia totiž odmietla návrh žalobkyne na základe nepochopenia vyplývajúceho zo štruktúry, a nie samotnej hodnoty návrhu, pričom nijakým spôsobom nespresnila chyby, ktorých sa žalobkyňa dopustila a ktoré by jej umožnili pochopiť predmetné zamietnutie. Široká právomoc voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia v tejto oblasti, nebráni súdu Spoločenstva pristúpiť k súdnemu preskúmaniu.
75 Komisia zdôrazňuje, že tým, že musí čeliť veľkému počtu žiadostí, a vzhľadom na obmedzené rozpočtové prostriedky musela byť veľmi dôsledná, pričom zamietla niektoré projekty, ktoré mohli byť veľmi dobré, ale ktorých kvalita bola predsa len nižšia ako kvalita projektov, ktoré boli prijaté. V tejto súvislosti, napriek tomu, že zamietnutie nepredstavuje hodnotenie kvality predloženej práce, môže pri konečnom výbere v rámci porovnávacieho hodnotenia zavážiť najmenšia chyba, nezrovnalosť alebo nepresnosť. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v tejto oblasti postačuje stručné odôvodnenie a že je možné poskytnúť dodatočné informácie až do podania žaloby. Komisia nemôže pripustiť, aby dodatočné informácie týkajúce sa inovatívnosti projektu boli považované za nové prvky, čo vyplýva zo znenia technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov. Komisia ďalej uvádza, že ustálená judikatúra priznáva orgánom Spoločenstva širokú právomoc voľnej úvahy, keď v rámci svojich úloh vykonávajú komplexné preskúmania, ako to je v prípade štrukturálnych fondov. V takom prípade sa má súd Spoločenstva obmedziť na preskúmanie vecnej správnosti skutkových zistení a ich právneho posúdenia. Najmä je potrebné overiť, či sa tieto orgány nedopustili zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci alebo či zjavne neprekročili obmedzenia svojej právomoci voľnej úvahy.
76 Následne, čo sa týka výhrady žalobkyne založenej na zneužití právomoci, Komisia uvádza, že pokiaľ by toto tvrdenie bolo prípustné, žalobkyňa nepreukázala, že Komisia tým, že prijala napadnuté rozhodnutie, sledovala iný cieľ ako cieľ stanovený predmetnou právnou úpravou alebo že na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa indícií bolo toto rozhodnutie prijaté na dosiahnutie iných cieľov ako tých, ktoré sa v ňom uvádzajú.
77 Pokiaľ ide o uvedené zjavne nesprávne posúdenie, Komisia zdôrazňuje opisný charakter predstavenia projektu, čo pripúšťa aj samotná žalobkyňa. Jednoduchým opisom bez prvkov poukazujúcich na inováciu vo vzťahu k predchádzajúcim skúsenostiam žalobkyňa nedokázala presvedčiť hodnotiaci výbor a príslušného povoľujúceho úradníka o pridanej hodnote tohto projektu v rámci porovnávacieho posúdenia, kde sú všetci žiadatelia v rovnakej pozícii.
78 Nakoniec, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení článku 253 ES, Komisia sa nazdáva, že žalobkyňa si nesprávne vyložila povinnosť odôvodnenia. Komisia zastáva názor, že na základe tých istých dôvodov, ktoré už uviedla v rámci prvého žalobného dôvodu, splnila požiadavky odôvodnenia tým, že poskytla dodatočné informácie.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
79 Tento žalobný dôvod smeruje proti argumentu uvedenému Komisiou na podporu napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „návrh nedostatočne preukázal spôsob, akým vytvára a zohľadňuje predtým nadobudnuté skúsenosti v predmetnej oblasti v Ligúrii“. Komisia tento argument spresnila vo svojom liste zo 4. júla 2005, kde uviedla, že „[samotný opis ‚cluster‑u‘ na pestovanie kvetov na 32 stranách] nevysvetľuje dostatočne, akým spôsobom [žalobkyňa dosiahne] na základe [svojich] predchádzajúcich skúseností vytvorenie a rozvíjanie [svojho] nového projektu a napokon inováciu“.
80 Po prvé, čo sa týka výhrady žalobkyne založenej na porušení povinnosti odôvodnenia, je potrebné dospieť k záveru, a to na základe tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v bodoch 52 až 55, že napadnuté rozhodnutie je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o odôvodnenie spochybnené v rámci tohto žalobného dôvodu.
81 Informácie uvedené v napadnutom rozhodnutí, doplnené o informácie uvedené v liste zo 4. júla 2005, totiž umožňujú žalobkyni jasne pochopiť, že jeden z dvoch dôvodov zamietnutia jej žiadosti o grant je založený na treťom kritériu uvedenom v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov, ktoré umožňuje posúdiť kvalitu a uskutočniteľnosť činností navrhovaných v jej návrhu.
82 V tejto súvislosti a v rozpore s názorom žalobkyne spresnenie poskytnuté Komisiou v liste zo 4. júla 2005, podľa ktorého návrh nevysvetľuje, ako žalobkyňa dosiahne inováciu, nie je úplne novým odôvodnením, keďže Komisia iba jasne uvádza tretie kritérium stanovené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov.
83 Po druhé argument založený na skutočnosti, že Komisia tým, že skúmala inovačné prvky len v bode C3, nedodržala štruktúru stanovenú pre žiadateľov, nie je relevantný. Žalobkyňa totiž nemôže Komisii vyčítať, že sa vo svojom liste zo 4. júla 2005 sústredila iba na 32 strán žiadosti o grant, ktoré zodpovedajú bodu C3, pretože týmto listom sa len odpovedá na jej list z 1. júla 2005, v ktorom sa odvoláva iba na tieto strany. Okrem toho treba v rozpore s tvrdením žalobkyne vyzdvihnúť, že vzor v prílohe č. 6 príručky pre žiadateľov nijako nebráni žiadateľovi o grant, aby objasnil spôsob, akým sa jeho návrh zakladá na bežných aktivitách a najmä na predchádzajúcich skúsenostiach. Inými slovami, štruktúra žiadosti o grant, ako je stanovená v prílohe č. 6 príručky pre žiadateľov, nebráni žiadateľovi o grant konať tak, aby jeho žiadosť splnila tretie kritérium uvedené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov. Tento argument musí byť teda zamietnutý ako nedôvodný.
84 Po tretie, pokiaľ ide o argument žalobkyne, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené na základe kritéria spadajúceho do etapy, ktorú už úspešne prekonala, treba vyzdvihnúť, že predtým nadobudnuté skúsenosti, ktoré boli uvedené na podporu predmetného rozhodnutia, musia byť chápané ako skúsenosti zodpovedajúce bežným aktivitám, na ktoré sa vzťahuje tretie kritérium stanovené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov. Komisia tým, že usúdila, že návrh nepreukázal dostatočne spôsob, akým žalobkyňa dosiahne na základe svojich predchádzajúcich skúseností vytvorenie a rozvíjanie svojho nového projektu, iba posúdila, či návrh spĺňa tretie kritérium stanovené v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov. Komisia tým nespochybňuje svoje závery, ku ktorým dospela v rámci tretej etapy posúdenia návrhu, podľa ktorých žalobkyňa disponuje finančnou a operačnou kapacitou na uskutočnenie návrhu na základe svojich preukázaných skúseností a schopností v oblasti navrhovaných činností na jednej strane a na základe preukázaných profesionálnych skúseností a schopností vedúceho projektu na strane druhej. Preto Komisia tým, že v napadnutom rozhodnutí odkazuje na predtým nadobudnuté skúsenosti, neporušila zásadu právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že tento argument žalobkyne musí byť zamietnutý ako nedôvodný.
85 Po štvrté argument žalobkyne, podľa ktorého Komisia nedodržala alternatívny charakter kritéria stanoveného v bode 34 technickej a finančnej prílohy príručky pre žiadateľov tým, že neposúdila návrh z hľadiska odchýlenia sa od bežných činností, musí byť zamietnutý ako neúčinný. V tejto súvislosti treba totiž konštatovať, že žalobkyňa nedokázala ani neuviedla, že jej návrh sa odchyľuje od bežných činností. Za týchto okolností, dokonca aj za predpokladu, že by Komisia neposúdila projekt z hľadiska odchýlenia sa od bežných aktivít, by tento nedostatok nemohol ovplyvniť napadnuté rozhodnutie.
86 Po piate, čo sa týka argumentu, podľa ktorého sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, je vhodné pripomenúť, že v oblasti prideľovania finančnej pomoci Spoločenstva má Komisia širokú právomoc voľnej úvahy na posúdenie skutočnosti, či existujú podmienky oprávňujúce na pridelenie tejto pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, C‑258/90 a C‑259/90, Zb. s. I‑2901, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. mája 1994, Consorzio gruppo di azione locale „Murgia Messapica“/Komisia, T‑465/93, Zb. s. II‑361, bod 46). Žalobkyňa pritom neuviedla skutočnosti, ktoré by mohli preukázať, že pri posúdení neexistencie vzťahu medzi návrhom a predtým nadobudnutými skúsenosťami došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Za týchto okolností musí byť predmetné tvrdenie zamietnuté ako nedôvodné.
87 Po šieste, čo sa týka výhrad predložených v rámci tohto žalobného dôvodu, založených na zneužití právomoci a porušení článku 6 nariadenia č. 1784/1999, článkov 22 a 24 nariadenia č. 1260/1999, pravidiel stanovených v oznámení z 12. januára 2001, pravidiel stanovených vo výzve na predkladanie návrhov VP/2003/021, v príručke pre žiadateľov vrátane jej príloh č. 2 a 6, treba vyzdvihnúť, že žalobkyňa sa obmedzuje na abstraktné uvedenie porušení predmetných ustanovení pod hlavičkou tohto žalobného dôvodu. Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora použiteľného na konanie pred Súdom prvého stupňa v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu a podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku žaloba musí najmä obsahovať stručné zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Preto v žalobe musí byť jasne formulované, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nespĺňa požiadavky Štatútu Súdneho dvora a rokovacieho poriadku (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T‑102/92, Zb. s. II‑17, bod 68). Z uvedeného vyplýva, že tieto výhrady musia byť zamietnuté ako neprípustné.
88 Z tohto dôvodu musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý ako sčasti neúčinný, sčasti nedôvodný a sčasti neprípustný a z dôvodov uvedených v bode 37 vyššie je žalobu potrebné zamietnuť ako celok.
O trovách
89 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Provincia di Imperia znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie.
Vilaras | Martins Ribeiro | Jürimäe |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. februára 2008.