Language of document : ECLI:EU:T:2011:601

Vec T‑53/10

Peter Reisenthel

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Dizajn Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti zrušovacím oddelením – Doručenie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia faxom – Odvolanie podané na odvolací senát – Vyjadrenie, ktorým sa vysvetľujú dôvody odvolania – Lehota na podanie – Prípustnosť žaloby – Článok 57 nariadenia (ES) č. 6/2002 – Oprava rozhodnutia – Článok 39 nariadenia (ES) č. 2245/2002 – Všeobecná zásada práva povoľujúca zrušenie protiprávneho rozhodnutia“

Abstrakt rozsudku

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Procesné ustanovenia – Rozhodnutia Úradu – Oprava – Zjavný omyl – Pojem – Porušenie práva na obranu – Vylúčenie

(Nariadenie Komisie č. 2245/2002, článok 39)

2.      Akty inštitúcií – Zrušenie – Protiprávne akty – Podmienky – Dodržanie primeranej lehoty a zásady ochrany legitímnej dôvery

3.      Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Nesprávne posúdenie – Zrušenie aktu – Podmienky

1.      V zmysle článku 39 nariadenia č. 2245/2002, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva, sa v rozhodnutiach Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) môžu opravovať iba jazykové chyby, chyby v prepise a zjavné omyly. Opraví ich to oddelenie, ktoré prijalo rozhodnutie, konajúc z vlastného podnetu alebo na žiadosť zúčastnenej strany.

S ohľadom na význam záväznej povahy výroku konečného rozhodnutia vo veci prijatého príslušným orgánom a s ohľadom na zásadu právnej istoty ustanovenie, ktoré výnimočne povoľuje vykonanie dodatočných opráv takéhoto rozhodnutia, treba vykladať reštriktívne. Preto sa pojem zjavný omyl obmedzuje na omyly formálneho charakteru, ktorých chybná povaha jasne vyplýva z obsahu samotného rozhodnutia a ktoré nemajú vplyv na význam a podstatu rozhodnutia, akými sú výrok a odôvodnenie rozhodnutia. Pojem zjavný omyl sa na rozdiel od toho nevzťahuje na omyly spôsobilé ovplyvniť podstatu napadnutého rozhodnutia.

Porušenie práva na obranu vyplývajúce z toho, že rozhodnutie bolo prijaté pred uplynutím lehoty stanovenej žalobcovi na predloženie jeho pripomienok, teda nie je zjavným omylom podľa článku 39 nariadenia č. 2245/2002. V skutočnosti takéto porušenie predstavuje omyl ovplyvňujúci konanie, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia, čiže omyl spôsobilý ovplyvniť podstatu tohto rozhodnutia.

(pozri body 35, 37)

2.      Retroaktívne zrušenie protiprávneho správneho aktu, ktorým boli vytvorené subjektívne práva, je prípustné s výhradou, že inštitúcia, ktorá vydala akt, splní podmienky týkajúce sa dodržania primeranej lehoty a legitímnej dôvery adresáta aktu, ktorý sa mohol spoliehať na jeho zákonnosť.

(pozri bod 40)

3.      Bez ohľadu na existenciu iného právneho základu však môže nesprávne posúdenie pri výbere právneho základu predstavovať dôvod na zrušenie dotknutého rozhodnutia, keďže toto nesprávne posúdenie je spôsobilé ovplyvniť obsah rozhodnutia, predovšetkým v dôsledku vád konania použitého pri jeho prijímaní.

(pozri bod 41)