ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 18. mája 2009

Vec F‑66/08

Emile De Smedt a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Odmena – Príspevok za prácu na zmeny – Príspevok pre úradníkov za pravidelnú pracovnú pohotovosť – Články 56a a 56b služobného poriadku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou E. De Smedt a 20 ďalších úradníkov Parlamentu navrhujú zrušenie individuálnych rozhodnutí Parlamentu, ktorými sa im odmietol priznať, na jednej strane, príspevok prináležiaci úradníkom pracujúcim na zmeny, stanovený v článku 56a služobného poriadku, na ktorý majú nárok v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1873/2006 z 11. decembra 2006 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 300/76, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na príspevky za prácu na zmeny, podmienky poskytovania príspevkov a ich sadzby, a na druhej strane, príspevok prináležiaci úradníkom za pravidelnú pracovnú pohotovosť, stanovený v článku 56b služobného poriadku, na ktorý majú nárok v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1945/2006 z 11. decembra 2006 , ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom, ESUO) č. 495/77, ktorým sa stanovujú kategórie úradníkov, ktorí majú nárok na príspevky za pravidelnú pracovnú pohotovosť, ako aj podmienky ich poskytovania a ich sadzby

Rozhodnutie: Berie sa na vedomie, že žalobcovia vzali späť svoje návrhy na zrušenie individuálnych rozhodnutí Parlamentu, ktorými sa im odmietol priznať príspevok prináležiaci úradníkom za pravidelnú pracovnú pohotovosť stanovený v článku 56b služobného poriadku. Individuálne rozhodnutia Parlamentu, ktorými sa odmietol žalobcom priznať príspevok prináležiaci úradníkom pracujúcim na zmeny, stanovený v článku 56a služobného poriadku, sa zrušujú. Parlament znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Pracovné podmienky – Príspevok za prácu na zmeny

(Služobný poriadok úradníkov, článok 56a)

Individuálne rozhodnutia inštitúcie, ktorými sa odmietol priznať príspevok prináležiaci úradníkom pracujúcim „na zmeny“, stanovený v článku 56a služobného poriadku, úradníkom vykonávajúcim takúto prácu na zmeny, ktorú vyžadujú „potreby“ telefónnej ústredne, ku ktorej sú pridelení, hoci je táto práca „pravidelná a trvalá“ a hoci, okrem iného, táto inštitúcia tým, že priznala tento príspevok individuálnymi rozhodnutiami prijatými k neskoršiemu dátumu ako boli prijaté vyššie uvedené rozhodnutia, implicitne – ale jasne – uznala, že žalobcovia spĺňajú podmienky, ktorým článok 56a podriaďuje jeho priznanie, a hoci, napokon, nemožno spochybniť, že ich hmotné pracovné podmienky boli rovnaké pred aj po dátume nadobudnutia účinnosti individuálnych rozhodnutí, ktoré im tento príspevok priznávajú, musia byť zrušené.

V tejto súvislosti by nebolo správne tvrdiť, že článok 56a služobného poriadku nie je uplatniteľný z dôvodu, že práca úradníkov na zmeny nevyplýva z formálnych rozhodnutí tejto inštitúcie.

Rovnako skutočnosť, že títo úradníci nevykonávajú prácu nadčas a ich týždenný pracovný čas je kratší ako obvyklý pracovný čas v tejto inštitúcii, nemôže spochybniť právo na príspevok stanovený v článku 56a služobného poriadku. Toto ustanovenie totiž nevyžaduje vykonávanie práce nadčas ani existenciu týždenného pracovného času rovnajúceho sa obvyklému pracovnému času tejto inštitúcie. V každom prípade, a vzhľadom na nepríjemnosti osobnej a rodinnej povahy, ktoré prináša týždenný pracovný čas rozvrhnutý na zmeny, nie je rozdiel o 7,5 hodiny, o ktorý sa líši obvyklý týždenný pracovný čas v rámci tejto inštitúcie od pracovného času stanoveného pre telefónnu ústredňu, neprimeraný.

(pozri body 21 – 23)