ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 29. mája 2013 (*)

„Kohézny fond – Nariadenie (ES) č. 1164/94 – Projekty týkajúce sa zásobovania obyvateľstva žijúceho v povodí rieky Guadiana v regióne Andévalo vodou, sanácie a čistenia povodia rieky Guadalquivir a zásobovania systémov obcí v provinciách Granada a Malaga vodou – Čiastočné zrušenie finančnej pomoci – Verejné zmluvy na zhotovenie prác a poskytnutie služieb – Pojem dielo – Rozdelenie verejných zmlúv – Stanovenie finančných opráv – Článok H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 – Proporcionalita“

Vo veci T‑384/10,

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne J. M. Rodríguez Cárcamo, neskôr A. Rubio González, abogados del Estado,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Steiblytė, D. Kukovec a B. Conte, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne J. Rivas Andrés, X. García García, advokáti, a M. Vilarasau Slade, solicitor, neskôr J. Rivas Andrés a X. García García,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4147 z 30. júna 2010 o znížení finančnej pomoci z Kohézneho fondu, ktorá bola poskytnutá pre tieto projekty (skupiny projektov): „Zásobovanie obyvateľstva žijúceho v povodí rieky Guadiana v regióne Andévalo vodou“ (2000.ES.16.C.PE.133), „Sanácia a čistenie povodia rieky Guadalquivir: Guadaira, Aljarafe a chránená oblasť Guadalquivir“ (2000.ES.16.C.PE.066) a „Zásobovanie systémov obcí v provinciách Granada a Malaga vodou“ (2002.ES.16.C.PE.061),

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia S. Frimodt Nielsen a M. Kănčeva (spravodajkyňa),

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. novembra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

 Ustanovenia o Kohéznom fonde

1        Článok 158 ES (zmenený, teraz článok 174 ZFEÚ) stanovuje:

„Na podporu celkového harmonického rozvoja Spoločenstvo rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

Spoločenstvo sa predovšetkým zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch, vrátane vidieckych oblastí.“

2        Podľa článku 161 druhého odseku ES (zmenený, teraz článok 177 druhý odsek ZFEÚ):

„Kohézny fond zriadený Radou... poskytne finančné príspevky na projekty z oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí týkajúcich sa dopravnej infraštruktúry.“

3        Kohézny fond bol vytvorený nariadením Rady (ES) č. 1164/94 zo 16. mája 1994, ktorým sa zriaďuje kohézny fond (Ú. v. ES L 130; Mim. vyd. 14/001, s. 9).

4        Článok 4 nariadenia č. 1164/94 v znení zmien a doplnení stanovuje výšky finančných zdrojov, ktoré môžu byť vyčlenené na projekty financovateľné z Kohézneho fondu v rokoch 2000 až 2006.

5        Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1164/1994 v znení zmien a doplnení stanovuje, že miera pomoci Spoločenstva udelená Kohéznym fondom je 80 % až 85 % verejných alebo rovnocenných výdavkov.

6        Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1164/94 v znení zmien a doplnení uvádza:

„Projekty financované fondom musia byť v súlade s ustanoveniami zmlúv, s nástrojmi prijatými podľa týchto zmlúv a s politikami spoločenstva vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, dopravy, transeurópskych sietí, hospodárskej súťaže a uzavierania verejných zmlúv.“

7        Článok 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1164/94 v znení zmien a doplnení stanovuje:

„1.      Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť Komisie za vykonávanie všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, členské štáty prevezmú zodpovednosť za finančnú kontrolu pomoci v prvom stupni. Na tento účel prijmú najmä tieto opatrenia:

...

c)      zabezpečia, že projekty budú riadené v súlade so všetkými uplatniteľnými predpismi Spoločenstva a že prostriedky, ktoré dostanú k dispozícii, budú využité podľa zásad riadnej finančnej správy;

...“

8        Pravidlá správy Kohézneho fondu sú podrobne uvedené v prílohe II nariadenia č. 1164/94 v znení zmien a doplnení.

9        Článok H prílohy II nariadenia č. 1164/94 v znení zmien a doplnení stanovuje:

„Úpravy financovania [Finančné opravy – neoficiálny preklad]

1.      Ak po skončení potrebných overení Komisia príde k záveru, že:

a)      realizácia projektu neodôvodňuje časť alebo celú pomoc poskytnutú na projekt, vrátane toho, že nebola splnená jedna z podmienok rozhodnutia na poskytnutie pomoci[,] a najmä prípadnú významnú zmenu, ovplyvňujúcu charakter a podmienky realizácie projektu, pre ktorý nebola Komisia požiadaná o súhlas, alebo

b)      ohľadne pomoci od fondu došlo k nezrovnalostiam a dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu,

Komisia zruší pomoc na dotknutom projekte s uvedením svojich dôvodov a požiada členský štát o predloženie jeho pripomienok v určenej lehote.

Ak členský štát nesúhlasí s pripomienkami Komisie, bude členský štát pozvaný na vypočutie u Komisie, pri ktorom sa obidve strany budú snažiť dôjsť k dohode o pripomienkach a záveroch z týchto pripomienok.

2.      Po uplynutí lehoty stanovenej Komisiou Komisia rozhodne, s dodržaním riadneho postupu, pokiaľ sa nedosiahne dohoda do troch mesiacov a s ohľadom na pripomienky členského štátu, o:

a)      znížení platby na účet[,] ako je uvedené v článku D ods. 2, alebo

b)      vykonaní požadovanej úpravy financovania [požadovaných finančných opráv – neoficiálny preklad]. To znamená zrušenie celej pomoci poskytnutej na projekt alebo jej časti.

Pri týchto rozhodnutiach je nutné dodržiavať zásadu proporcionality. Komisia pri rozhodovaní o výške nápravy zohľadní, o aký typ nezrovnalostí či zmeny sa jednalo a aký bol rozsah potenciálnych finančných dôsledkov nedostatkov v systéme riadenia či kontroly. Prípadné zníženie alebo zrušenie pomoci musí viesť k spätnému získaniu zaplatených čiastok.

3.      Akákoľvek suma, ktorá sa spätne získava z dôvodu neopodstatneného nároku, sa vyplatí Komisii. Čiastka, ktorá bola vyplatená neoprávnene a má byť získaná späť, musí byť zaplatená Komisii. Úrok z titulu omeškanej splátky sa účtuje podľa pravidiel, ktoré prijme Komisia.

4.      Komisia stanoví podrobné pravidlá pre vykonávanie odsekov 1 až 3 a informuje o tom členské štáty a Európsky parlament.“

10      Články 17 až 21 nariadenia Komisie (ES) č. 1386/2002 z 29. júla 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1164/94, pokiaľ ide o riadiace a kontrolné systémy v súvislosti s pomocou poskytovanou z Kohézneho fondu a postupy pri vykonávaní úprav financovania (Ú. v. ES L 201, s. 5; Mim. vyd. 14/001, s. 162), vymedzujú predmet a rozsah pôsobnosti tohto nariadenia a obsahujú podrobné ustanovenia upravujúce postupy, ktoré sa musia dodržať pri uplatňovaní opráv finančnej pomoci získanej z Kohézneho fondu po 1. januári 2000.

11      Článok 17 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1386/2002 stanovuje:

„1.      Čiastka úprav financovania [Výška finančných opráv – neoficiálny preklad], ktoré Komisia vykoná podľa článku H ods. 2 prílohy II [nariadenia č. 1164/94] kvôli jednotlivým alebo systémovým nezrovnalostiam, sa vždy, keď je to možné, vyhodnotí na základe jednotlivých súborov a rovná sa čiastke výdavkov, ktorou bol fond neoprávnene zaťažený, pričom sa zohľadní zásada proporcionálnosti.

2.      Keď sa čiastka neuplatniteľných výdavkov nedá presne určiť alebo keď by úplné zrušenie predmetných výdavkov bolo neprimerané, a preto Komisia uplatňuje vo svojich úpravách financovania extrapoláciu alebo paušálnu sadzbu, postupuje takto:

a)      v prípade extrapolácie používa reprezentatívnu vzorku transakcií s podobnými charakteristikami;

b)      v prípade paušálnej sadzby posudzuje závažnosť porušenia pravidiel a rozsah a finančné dôsledky nedostatkov v riadiacom a kontrolnom systéme, ktoré zistené nezrovnalosti zapríčinilo.

...“

12      Pokyny Komisie k zásadám, kritériám a sadzbám, ktoré majú uplatniť útvary Komisie pri stanovovaní finančných opráv uvedených v článku H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond [K(2002) 2871] (ďalej len „pokyny z roku 2002“), určujú kritériá a všeobecné zásady, ktoré Európska komisia využíva v praxi pri vykonávaní uvedených finančných opráv. Okrem toho pokyny k stanovovaniu výšky finančných opráv, ktoré sa majú vykonať na výdavkoch spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu, ak došlo k porušeniu pravidiel v oblasti verejného obstarávania (ďalej len „pokyny z roku 2007“), stanovujú sumy a sadzby, ktoré sa majú špecificky uplatňovať na nezrovnalosti zistené pri uplatňovaní právnej úpravy Európskej únie týkajúcej sa postupov uzatvárania verejných zmlúv spolufinancovaných Kohéznym fondom.

 Relevantné ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania

13      Príslušnú právnu úpravu v oblasti verejného obstarávania, ktorá je relevantná so zreteľom na článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1164/94 (pozri bod 6 vyššie), predstavuje najmä smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163) a smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 322).

 Smernica 93/37

14      V zmysle ustanovení preambuly smernice 93/37 a jej druhého odôvodnenia sleduje táto smernica zrušenie obmedzení slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb v oblasti verejných zmlúv s cieľom otvoriť dotknuté zmluvy efektívnej hospodárskej súťaži. Desiate odôvodnenie uvedenej smernice uvádza, že rozvoj efektívnej hospodárskej súťaže si vyžaduje „oznámenia o vyhlásení obstarávania vypracované obstarávateľmi členských štátov“.

15      Podľa článku 1 písm. c), e), f) a g) smernice 93/37:

„Na účely tejto smernice:

...

c)      ‚práca‘ [‚dielo‘ – neoficiálny preklad] znamená výsledok stavebných alebo inžinierskych prác chápaných ako celok, ktoré samy osebe spĺňajú [ktorý sám osebe plní – neoficiálny preklad] ekonomickú a technickú funkciu;

...

e)      ‚otvorená súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky všetci zhotovitelia, ktorí o to majú záujem;

f)      ‚užšia súťaž‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom môžu predložiť ponuky len tí zhotovitelia, ktorých k tomu vyzval obstarávateľ;

g)      ‚rokovacie konanie‘ je vnútroštátny postup, pri ktorom sa obstarávateľ poradí [so] zhotoviteľmi podľa svojho výberu a rokuje s jedným alebo s viacerými z nich o zmluvných podmienkach;

...“

16      Článok 2 ods. 1 smernice 93/37 stanovuje:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby obstarávatelia dosiahli súlad alebo zabezpečili dosiahnutie súladu s touto smernicou, keď priamo subvencujú viac [ako] 50 % zmluvy na zhotovenie práce, ktorú uzavrel iný subjekt ako oni sami.“

17      V článku 6 ods. 1, 4 a 6 smernice 93/37 sa uvádza:

„1.      Táto smernica sa uplatní na:

a)      verejné zmluvy na zhotovenie prác, ktorých predpokladaná čistá hodnota bez DPH nie je nižšia ako hodnota vyjadrená v [eurách] zodpovedajúca sume 5 000 000 SDR (zvláštne práva čerpania);

b)      verejné zmluvy na zhotovenie prác uvedené [v] článku 2 ods. 1, ktorých predpokladaná čistá hodnota bez DPH nie je nižšia ako 5 000 000 [eur].

...

4.      Žiadna práca [Žiadne dielo – neoficiálny preklad] alebo zmluva sa nesmie rozdeliť s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice.

...

6.      Obstarávatelia zabezpečia, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi dodávateľmi.“

18      Článok 7 smernice 93/37 stanovuje, že pri verejnom obstarávaní prác použijú obstarávatelia otvorené súťaže a užšie súťaže okrem prípadov uvedených v odsekoch 2 a 3, keď je možné uplatniť rokovacie konanie. Článok 7 ods. 3 uvedenej smernice konkrétne stanovuje:

„Obstarávatelia môžu uzavrieť verejné zmluvy na zhotovenie práce na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania v týchto prípadoch:

...

d)      pre doplňujúce práce, ktoré nie sú zahrnuté v pôvodne uvažovanom projekte alebo v prvej uzavretej zmluve, ale ktoré sa v dôsledku nepredvídateľných okolností stali nevyhnutnými pre výkon prác v nej popísaných pod podmienkou, že nová zmluva je uzavretá so zhotoviteľom vykonávajúcim takú prácu:

–        ak také práce nemôžu byť technicky alebo ekonomicky oddelené od hlavnej zmluvy bez toho, aby spôsobili značné ťažkosti obstarávateľom,

alebo

–        keď také práce, hoci sú oddeliteľné od vykonania hlavnej zmluvy, sú nevyhnutné pre jej neskoršie etapy.

Celková hodnota zmlúv zadaných pre dodatočné práce však nesmie presahovať 50 % hodnoty hlavnej zmluvy.“

19      Článok 11 ods. 1 smernice 93/37 stanovuje:

„1.      Obstarávatelia uverejnia predbežné oznámenie, v ktorom uvedú základné vlastnosti zmluvy na práce, ktoré zamýšľajú uzavrieť a ktorých odhadovaná hodnota nie je nižšia ako prah uvedený v článku 6 ods. 1.“

20      Článok 30 smernice 93/37 definuje kritériá, podľa ktorých obstarávateľ uzatvorí verejné zmluvy na práce spadajúce do pôsobnosti uvedenej smernice. Konkrétne podľa odsekov 1, 2 a 4 tohto článku:

„1.      Kritériá, podľa ktorých obstarávateľ uzatvorí zmluvu, sú:

a)      buď len najnižšia cena;

b)      alebo, ak sa zmluva uzatvorí na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, rôzne kritériá podľa príslušnej zmluvy, napr.: cena, termín ukončenia, prevádzkové náklady, ziskovosť, technické vlastnosti.

2.      V prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) obstarávatelia uvedú v súťažných podkladoch alebo v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania všetky kritériá, ktoré zamýšľajú uplatniť pri vyhodnocovaní ponúk, ak je to možné, v zostupnom poradí podľa dôležitosti.

...

4.      Ak... ponuky obsahujú neobvykle nízke ceny vo vzťahu k prácam, ktoré majú byť vykonané, obstarávateľ si pred možným odmietnutím ponúk písomne vyžiada podrobnosti o základných prvkoch ponuky, ktoré považuje za relevantné[,] a overí tieto prvky s ohľadom na obdržané vysvetlenia.“

 Smernica 92/50

21      Článok 3 ods. 2 a 3 smernice 92/50 stanovuje:

„2.      Obstarávatelia zabezpečia, aby nedošlo k diskriminácii žiadneho z poskytovateľov služieb.

3.      Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby obstarávatelia dodržiavali alebo zabezpečili dodržiavanie tejto smernice, ak priamo subvencujú viac ako 50 % obstarávanej služby, pričom verejné obstarávanie vyhlásil iný subjekt ako oni sami v súvislosti s verejným obstarávaním prác v zmysle článku 1a ods. 2 smernice 71/305/EHS.“

22      V článku 7 ods. 1 a 3 smernice 92/50 sa uvádza:

„1.      a)      Táto smernica sa uplatní na:

–        verejné zmluvy na poskytnutie služieb uvedené v článku 3 ods. 3, verejné zmluvy na poskytnutie služieb uvedené v prílohe I B, služby kategórie 8 v prílohe I A a telekomunikačné služby v kategórii 5 prílohy I A podľa CPC čísel 7524, 7525 a 7526, uzatvárané obstarávateľmi uvedenými v článku 1 písm. b), ktorých predpokladaná čistá hodnota bez [DPH] nie je nižšia ako 200 000 [eur],

...

3.      Výber metód ocenenia nesmie byť použitý s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice, rovnako ako žiadna obstarávacia požiadavka na daný rozsah služieb nesmie byť rozdelená s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tohto článku.“

23      Článok 15 ods. 2 smernice 92/50 stanovuje:

„Obstarávatelia, ktorí chcú vyhlásiť verejné obstarávanie na práce metódou verejnej súťaže alebo užšej súťaže, alebo – za podmienok uvedených v článku 11 – rokovacieho konania, uverejnia svoj úmysel prostredníctvom oznamu.“

24      Článok 17 ods. 4 smernice 92/50 stanovuje:

„Oznámenia uvedené v článku 15 ods. 2 a 3 sa uverejnia v plnom znení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v databanke TED v ich pôvodnom jazyku. Súhrn dôležitých zložiek každého oznámenia bude uverejnený v úradných jazykoch spoločenstva, pričom autentický je len text v pôvodnom jazyku.“

25      Článok 18 ods. 1 smernice 92/50 stanovuje:

„Pri otvorenej súťaži nesmie byť lehota pre prijímanie ponúk stanovená obstarávateľom kratšia ako 52 dní odo dňa odoslania oznámenia.“

26      Kapitola 3 smernice 92/50 definuje kritériá hodnotenia ponúk na poskytnutie služieb spadajúce do pôsobnosti uvedenej smernice. Podľa článku 36 tejto smernice:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o úhradách za niektoré služby, môžu byť kritériá vyhodnotenia ponúk obstarávateľmi takéto:

a)      v prípade vyhodnotenia ponuky na základe ekonomickej výhodnosti možno použiť rôzne kritériá vzťahujúce sa na objednávku: napr. kvalita, technická hodnota, estetické a funkčné vlastnosti, technická pomoc a doplnkový servis, termín dodania alebo termín ukončenia, cena; alebo

b)      len najnižšia cena.

2.      V prípade vyhodnotenia ponuky na základe ekonomickej výhodnosti uvedie obstarávateľ v súťažných podkladoch alebo v oznámení o ponuke kritériá, ktorými sa pri verejnom obstarávaní bude riadiť, ak je to možné, v zostupnom poradí podľa dôležitosti.“

27      Podľa článku 37 smernice 92/50:

„Ak sa cena ponuky pre danú objednávku zdá byť neobvykle nízka vzhľadom na službu, ktorá má byť poskytnutá, obstarávateľ ešte pred možným odmietnutím takýchto ponúk písomnou formou požiada o bližšie podrobnosti o základných prvkoch ponuky, ktoré považuje za relevantné[,] a overí si tieto prvky s ohľadom na obdržané vysvetlenia.

Obstarávateľ môže vziať do úvahy vysvetlenia, ktoré sú odôvodnené objektívnymi príčinami, napr. úspornosťou metódy poskytovania služieb alebo použitých technických riešení, alebo výnimočne výhodnými podmienkami, ktoré môže uchádzač o verejné služby uplatniť, alebo originalitou riešenia, ktoré uchádzač navrhuje.

Ak podklady vzťahujúce sa na objednávku počítajú pri jej výbere s najnižšou ponúkanou cenou, potom obstarávatelia musia informovať Komisiu o odmietnutí ponúk, ktorých cenu považujú za príliš nízku.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

 Dotknutý projekt a dotknuté skupiny projektov

 Projekt Andévalo

28      Rozhodnutím K(2001) 4113 z 18. decembra 2001, neskôr zmeneným a doplneným rozhodnutím K(2006) 3835 z 21. augusta 2006, Komisia poskytla finančnú pomoc z Kohézneho fondu pre projekt s referenčným číslom 2000.ES.16.C.PE.133, nazvaný „Zásobovanie obyvateľstva žijúceho v povodí rieky Guadiana v regióne Andévalo vodou“ (ďalej len „projekt Andévalo“). Cieľom tohto projektu bolo zlepšiť podmienky zásobovania a dodávky vody do obcí ležiacich pozdĺž uvedenej rieky. Celkové verejné výdavky alebo ekvivalentné výdavky na tento projekt boli stanovené na 11 419 216 eur, pričom Kohézny fond prispel sumou 9 135 373 eur.

29      Projekt Andévalo uskutočnili španielske orgány prostredníctvom týchto verejných zmlúv na zhotovenie prác:

–        zmluva č. 1, čiže zmluva na zhotovenie prác C6 týkajúcich sa regiónu Andévalo západ, uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie a uzatvorená 5. decembra 2000 na sumu 6 729 606,04 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 6 393 693,58 eura,

–        zmluva č. 2, čiže zmluva na zhotovenie prác C7 týkajúcich sa regiónu Andévalo východ, úseky I, IV a VI, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 2. februára 2000 na sumu 2 286 142,95 eura vrátane DPH,

–        zmluva č. 3, čiže zmluva na zhotovenie prác C8 týkajúcich sa regiónu Andévalo východ, úseky I, III, V a VII, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 1. decembra 2000 na sumu 2 461 997 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 2 491 978,77 eura. K tejto zmluve bol priamo s úspešným uchádzačom podpísaný dodatok na sumu 172 867,02 eura vrátane DPH.

30      Orgánom zodpovedným za realizáciu projektu Andévalo bol Dirección General de Obras Hidráulicas de la Junta de Andalucía (Generálne riaditeľstvo vodných diel vlády Andalúzie). Tento orgán preniesol danú právomoc na spoločnosť GIASA.

 Skupina projektov Guadalquivir

31      Rozhodnutím K(2000) 4316 z 29. decembra 2001, neskôr zmeneným a doplneným rozhodnutím K(2006) 3417 z 1. decembra 2006, Komisia poskytla finančnú pomoc z Kohézneho fondu pre skupinu projektov s referenčným číslom 2000.ES.16.C.PE.066, nazvanú „Sanácia a čistenie povodia rieky Guadalquivir: Guadaira, Aljarafe a chránená oblasť Guadalquivir“ (ďalej len „skupina projektov Guadalquivir“). Cieľom tejto skupiny projektov bolo zlepšiť čistenie odpadových vôd pozdĺž rieky Guadalquivir v súlade so smernicou Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, s. 40; Mim. vyd. 15/002, s. 26). Celkové verejné výdavky alebo ekvivalentné výdavky na túto skupinu projektov boli stanovené na 40 430 000 eur, pričom Kohézny fond prispel sumou 32 079 293 eur.

32      Skupina projektov Guadalquivir zahŕňala šesť projektov, medzi nimi projekt č. 1 zameraný na vybudovanie čistiarní odpadových vôd a kanalizácií v obciach Morón de la Frontera (Španielsko), Arahal (Španielsko) a Mairena‑El Viso del Alcor (Španielsko) a projekt č. 2 zameraný na vybudovanie zberača vody pozdĺž rieky Guadalquivir v oblasti El Aljarafe.

33      Projekt č. 1 realizovali španielske orgány prostredníctvom týchto verejných zmlúv na zhotovenie prác:

–        zmluva č. 1, čiže zmluva na zhotovenie prác C9 týkajúcich sa čistiarne odpadových vôd Arahal, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 30. januára 2001 na sumu 2 695 754,97 eura vrátane DPH,

–        zmluva č. 2, čiže zmluva na zhotovenie prác C10 týkajúcich sa dokončovacích prác na zberačoch v čistiarni odpadových vôd Arahal, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 5. júla 2002 na sumu 1 489 645,75 eura vrátane DPH,

–        zmluva č. 3, čiže zmluva na zhotovenie prác C11 týkajúcich sa projektov a prác na čistiarni odpadových vôd Morón de la Frontera, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 15. decembra 2000 na sumu 4 223 345,28 eura vrátane DPH,

–        zmluva č. 4, čiže zmluva na zhotovenie prác C12 týkajúcich sa prác na zberačoch Morón de la Frontera, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 15. decembra 2000 na sumu 1 731 763,63 eura vrátane DPH,

–        zmluva č. 5, čiže zmluva na zhotovenie prác C13 týkajúcich sa zberačov Mairena a El Viso del Alcor, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 18. decembra 2000 na sumu 1 839 563,07 eura vrátane DPH.

34      Projekt č. 2 realizovali španielske orgány prostredníctvom týchto verejných zmlúv na zhotovenie prác:

–        zmluva č. 6, čiže zmluva na zhotovenie prác C14 týkajúcich sa sanácie El Aljarafe a zberačov na pravom brehu rieky Guadalquivir, úsek I, uverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 10. decembra 2001 na sumu 9 406 625,91 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 8 118 902,97 eura,

–        zmluva č. 7, čiže zmluva na zhotovenie prác C15 týkajúcich sa sanácie El Aljarafe a zberačov na pravom brehu rieky Guadalquivir, úsek III, uverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 25. októbra 2002 na sumu 8 759 174,44 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 7 360 382,98 eura,

–        zmluva č. 8, čiže zmluva na zhotovenie prác C16 týkajúcich sa sanácie El Aljarafe a zberačov na pravom brehu rieky Guadalquivir, úsek IV, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 20. novembra 2002 na sumu 3 091 893,55 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 2 273 420,82 eura.

35      Orgánom zodpovedným za realizáciu skupiny projektov Guadalquivir bola Agencia Andaluza del Agua de la Consejería de Medio Ambiente de la Junta de Andalucía (Andalúzska vodná agentúra odboru životného prostredia vlády Andalúzie). Tento orgán preniesol uvedenú právomoc na spoločnosť GIASA.

 Skupina projektov Granada a Malaga

36      Rozhodnutím K(2000) 4689 z 24. decembra 2002, neskôr zmeneným a doplneným rozhodnutím K(2006) 3784 zo 16. augusta 2006, Komisia poskytla finančnú pomoc z Kohézneho fondu pre skupinu projektov s referenčným číslom 2002.ES.16.C.PE.061, nazvanú „Zásobovanie systémov obcí v provinciách Granada a Malaga vodou“ (ďalej len „skupina projektov Granada a Malaga“). Cieľom tejto skupiny projektov bolo zlepšiť podmienky zásobovania a dodávok vody obciam nachádzajúcim sa v provinciách Granada a Malaga. Celkové verejné výdavky alebo ekvivalentné výdavky na túto skupinu projektov boli stanovené na 22 406 817 eur, pričom Kohézny fond prispel sumou 17 925 453 eur.

37      Skupina projektov Granada a Malaga zahŕňala šesť projektov, medzi nimi aj projekty č. 3 a 4 zamerané na vybudovanie vonkajšieho vodovodného okruhu a regulačnej nádrže na zásobovanie obce Antequera (Španielsko) vodou a projekt č. 5 zameraný na vybudovanie regulačnej nádrže a drôtenej ohrady na zásobovanie oblasti Axarquía vodou.

38      Projekty č. 3 a 4 realizovali španielske orgány prostredníctvom týchto verejných zmlúv na zhotovenie prác a poskytnutie služieb:

–        zmluva č. 1, čiže zmluva na zhotovenie prác C1 týkajúcich sa uskutočnenia prác na vonkajšom vodovodnom okruhu na zásobovanie obce Antequera vodou, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 26. decembra 2002 na sumu 5 100 083,94 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 4 922 173,86 eura,

–        zmluva č. 2, čiže zmluva na zhotovenie prác C2 týkajúcich sa prípravy projektu a riadenia prác pri vybudovaní vonkajšieho vodovodného okruhu a regulačnej nádrže na zásobovanie obce Antequera vodou, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 1. júla 2002 na sumu 349 708,28 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 347 136,30 eura,

–        zmluva č. 3, čiže zmluva na zhotovenie prác C3 týkajúcich sa uskutočnenia prác na regulačnej nádrži určenej na zásobovanie obce Antequera vodou, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 19. mája 2003 na sumu 3 632 124,71 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 3 514 731,79 eura.

39      Projekt č. 5 realizovali španielske orgány prostredníctvom týchto verejných zmlúv na zhotovenie prác a poskytnutie služieb:

–        zmluva č. 4, čiže zmluva na zhotovenie prác C4 týkajúcich sa uskutočnenia prác podľa projektu vybudovania nádrže č. 1 systému zásobovania Axarquíe vodou a výstavby drôtenej ohrady vo Valez-Malage (Španielsko), uverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 20. novembra 2003 na sumu 10 959 270 eur vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 9 605 655,66 eura,

–        zmluva č. 5, čiže zmluva na zhotovenie prác C5 týkajúcich sa prípravy projektu a riadenia prác pri vybudovaní nádrže č. 1 systému zásobovania Axarquíe vodou a výstavby drôtenej ohrady vo Valez-Malage, neuverejnená v úradnom vestníku a uzatvorená 18. novembra 2003 na sumu 341 043,97 eura vrátane DPH. Odhadovaná hodnota tejto zmluvy bez DPH bola 383 922,38 eura, z toho 180 821,74 eura na prípravu projektu a 203 100,64 eura na riadenie prác.

40      Orgánom zodpovedným za realizáciu tejto skupiny projektov bol Dirección General de Obras Hidráulicas de la Junta de Andalucía. Tento orgán preniesol danú právomoc na spoločnosť GIASA.

 Správne konanie

41      V dňoch 13. až 17. septembra 2004, 13. až 17. decembra 2004 a 25. až 29. apríla 2005 vykonala Komisia v Španielsku kontroly, ktoré sa týkali projektu Andévalo, skupiny projektov Guadalquivir a skupiny projektov Granada a Malaga.

42      Listami z 13. mája 2005, 15. decembra 2005 a 20. januára 2006 Komisia zaslala španielskym orgánom tri správy, v ktorých poukázala na určité nezrovnalosti zistené v rámci projektu a skupín kontrolovaných projektov, súvisiace s porušením pravidiel verejného obstarávania. Španielske orgány na tieto správy odpovedali listami z 26. júla 2005, 3. marca 2006 a 19. apríla 2006.

43      Listom z 9. februára 2009 Komisia španielskym orgánom oznámila, že zistené nezrovnalosti sa preukázali, a oznámila svoj úmysel začať konanie o zastavení priebežných platieb a vykonaní finančných opráv podľa článku H prílohy II nariadenia č. 1164/94. Španielske orgány odpovedali Komisii listami z 11. a 18. mája 2009 a z 29. októbra 2009.

44      Dňa 10. novembra 2009 Komisia vypočula španielske orgány s cieľom dospieť k dohode o sporných otázkach. Španielske orgány na tomto vypočutí požiadali o dodatočnú lehotu 15 dní na predloženie ďalších dôkazov týkajúcich sa tohto spisu. Dňa 2. decembra 2009 španielske orgány predložili predmetné dokumenty.

45      Listom z 11. februára 2010 Komisia doručila španielskym orgánom konečné znenie zápisnice z vypočutia.

 Napadnuté rozhodnutie

46      Dňa 30. júna 2010 Komisia prijala rozhodnutie K(2010) 4147 z 30. júna 2010 o znížení finančnej pomoci, ktorá bola poskytnutá z Kohézneho fondu na tieto projekty (skupiny projektov): „Zásobovanie obyvateľstva žijúceho v povodí rieky Guadiana v regióne Andévalo vodou“ (2000.ES.16.C.PE.133), „Sanácia a čistenie povodia rieky Guadalquivir: Guadaira, Aljarafe a chránená oblasť Guadalquivir“ (2000.ES.16.C.PE.066) a „Zásobovanie systémov obcí v provinciách Granada a Malaga vodou“ (2002.ES.16.C.PE.061) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo oznámené Španielskemu kráľovstvu 1. júla 2010.

47      V napadnutom rozhodnutí Komisia potvrdila, že pri kontrolách na mieste v Španielsku zistila určité nezrovnalosti spočívajúce v nerešpektovaní pravidiel verejného obstarávania španielskymi orgánmi. Konkrétne sa domnievala, že pri uzatvorení niektorých zmlúv uverejnených spoločnosťou GIASA, ktoré sa týkali tak projektu Andévalo, ako aj skupiny projektov Guadalquivir a skupiny projektov Granada a Malaga, boli porušené články 6, 7, 11 a 30 smernice 93/37, články 7, 15, 18, 36 a 37 smernice 92/50, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti.

48      Po prvé Komisia uviedla, že španielske orgány umelo rozdelili niektoré verejné zmluvy zodpovedajúce jedinému dielu, aby obišli uplatňovanie smernice 93/37 a vyhli sa tak povinnosti uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania v úradnom vestníku. Táto nezrovnalosť sa podľa Komisie týkala zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa projektu Andévalo, zmlúv č. 6, 7 a 8 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir a zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga. Komisia takisto konštatovala, že vzhľadom na hodnotu verejných zmlúv č. 2 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga mala byť každá z týchto zmlúv samostatne uverejnená v úradnom vestníku.

49      Po druhé Komisia poukázala na to, že verejný obstarávateľ zahrnul do kritérií hodnotenia všetkých dotknutých ponúk kritérium skúseností získaných v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA. Komisia sa domnievala, že zahrnutie tohto kritéria nie je v súlade s právnou úpravou Únie, keďže sa týka spôsobilosti uchádzačov, a nie predmetu zmluvy, a teda môže porušovať zásadu rovnosti zaobchádzania. Okrem toho sa domnievala, že vyžadovanie skúseností získaných v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Navyše spochybnila metódu tzv. priemernej ceny použitú pri prideľovaní bodov v rámci hodnotenia ekonomickej výhodnosti uskutočnenom v štádiu výberu väčšiny dotknutých ponúk. Komisia sa domnievala, že táto metóda nie je v súlade s právnou úpravou Únie, lebo jej použitím by mohlo dôjsť, pri rovnakých podmienkach pre iné kritériá, k uprednostneniu drahších ponúk, ktoré sa viac blížia hranici „priemernej ceny“ v porovnaní s lacnejšími ponukami.

50      Po tretie Komisia španielskym orgánom vytýkala, že uplatnili rokovacie konanie upravené v smernici 93/37 na zadanie dodatočných prác k verejnej zmluve, ktorá už bola uzatvorená, bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Podľa Komisie sa španielskym orgánom navyše nepodarilo preukázať existenciu nepredvídaných okolností, ktoré by im dovoľovali uplatniť takéto konanie v súlade s výnimkami stanovenými v tomto smere právom Únie, a mali teda použiť otvorenú súťaž. Komisia túto nezrovnalosť obmedzila na dodatok, ktorý španielske orgány doplnili k zmluve č. 3 týkajúcej sa projektu Andévalo po jej uzatvorení.

51      Po štvrté Komisia španielskym orgánom vytýkala, že v súťažných podkladoch k zmluvám uzatvoreným v rámci skupiny projektov Granada a Malaga stanovili postup „predbežného uzatvorenia zmluvy“, spočívajúci v možnosti rokovať s úspešným uchádzačom o podmienkach uvedených zmlúv aj po ich uzatvorení. Podľa Komisie bol tento postup v rozpore s právnou úpravou Únie a môže v celom rozsahu odňať účinok otvorenej súťaži, ktorá viedla k uzatvoreniu týchto zmlúv.

52      Po piate Komisia sa domnievala, že v prípade zmlúv č. 2 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga španielske orgány v rozpore s požiadavkami smernice 92/50 stanovili nedostatočnú lehotu na predkladanie ponúk.

53      Vzhľadom na konštatované nezrovnalosti Komisia usúdila, že v tomto prípade je potrebné vykonať finančnú opravu. Domnievala sa však, že vykonanie finančnej opravy vo forme zrušenia všetkých výdavkov na dotknuté projekty by za týchto okolností bolo neprimeranou sankciou vo vzťahu k závažnosti zistených nezrovnalostí. Okrem toho uviedla, že vzhľadom na to, že nie je možné ani realizovateľné presne určiť výšku neuplatniteľných výdavkov, je potrebné vykonať opravy na základe paušálnej sadzby.

54      Konkrétne, pokiaľ ide o projekt Andévalo, Komisia rozhodla, že celková finančná pomoc sa zníži o 1 642 572,60 eura v súlade s nasledujúcimi percentuálnymi mierami opráv:

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvu č. 3 z dôvodu neoprávneného rozdelenia tejto zmluvy a neuverejnenia v úradnom vestníku,

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 1 a 3 z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií hodnotenia ponúk; pre zmluvu č. 3 bola však táto finančná oprava zahrnutá do opravy uvedenej v predchádzajúcej zarážke,

–        10 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvu č. 2, ktorej hodnota neprekračuje prahovú hodnotu uplatniteľnosti smernice 93/37, z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií hodnotenia ponúk,

–        25 % hodnoty uvedenej v dodatku k zmluve č. 3 z dôvodu nedovoleného priameho uzatvorenia tejto zmluvy.

55      Pokiaľ ide o skupinu projektov Guadalquivir, Komisia rozhodla, že celková finančná pomoc sa zníži o 3 837 074,52 eura v súlade s nasledujúcimi percentuálnymi mierami opráv:

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvu č. 8 z dôvodu neoprávneného rozdelenia tejto zmluvy a jej neuverejnenia v úradnom vestníku,

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 6, 7 a 8 z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií hodnotenia ponúk; pre zmluvu č. 8 bola však táto finančná oprava zahrnutá do opravy uvedenej v predchádzajúcej zarážke,

–        10 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 1, 2, 4 a 5, ktorých hodnota neprekračuje hranicu uplatniteľnosti smernice 93/37, z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií.

56      Pokiaľ ide o skupinu projektov Granada a Malaga, Komisia rozhodla, že celková finančná pomoc sa zníži o 2 295 581,47 eura v súlade s nasledujúcimi percentuálnymi mierami opráv:

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 1 a 3 z dôvodu neoprávneného rozdelenia týchto zmlúv a ich neuverejnenia v úradnom vestníku,

–        10 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 1, 3 a 4 z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií hodnotenia ponúk vzhľadom na to, že hoci bolo pre tieto zmluvy použité nedovolené kritérium „priemernej ceny“, nedovolené a diskriminačné kritérium skúseností použité nebolo; pre zmluvy č. 1 a 3 bola však táto finančná oprava zahrnutá do opravy uvedenej v predchádzajúcej zarážke,

–        10 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 1, 3 a 4 z dôvodu, že v jednotlivých súťažných podkladoch bol stanovený protiprávny postup „predbežného uzatvorenia zmluvy“; táto finančná oprava však už bola zahrnutá do opráv uvedených v predchádzajúcich zarážkach,

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy č. 2 a 5 z dôvodu použitia nedovolených a diskriminačných kritérií hodnotenia ponúk,

–        25 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy na poskytnutie služieb č. 2 a 5 z dôvodu neuverejnenia týchto zmlúv v úradnom vestníku a z dôvodu, že v jednotlivých súťažných podkladoch bol stanovený protiprávny postup „predbežného uzatvorenia zmluvy“; táto finančná oprava však už bola zahrnutá do opravy uvedenej v predchádzajúcej zarážke,

–        10 % príspevku z Kohézneho fondu na deklarované preukázané výdavky pre zmluvy na poskytnutie služieb č. 2 a 5 z dôvodu stanovenia nedostatočnej lehoty na predkladanie ponúk na uzatvorenie uvedených zmlúv; táto finančná oprava však už bola zahrnutá do opráv uvedených v predchádzajúcich zarážkach.

57      Maximálna výška finančnej pomoci poskytnutej z Kohézneho fondu bola stanovená na 7 260 394,79 eura pre projekt Andévalo, na 28 242 218,48 eura pre skupinu projektov Guadalquivir a na 15 629 871,53 eura pre skupinu projektov Granada a Malaga.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

58      Španielske kráľovstvo návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2010 podalo žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

59      Listom z 21. septembra 2012 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu okrem iného vyzval Španielske kráľovstvo, aby predložilo zoznam spresňujúci pre každú dotknutú verejnú zmluvu jej predpokladanú hodnotu bez DPH, sumu, za ktorú bola uzatvorená vrátane DPH, a sumu, za ktorú bola uzatvorená bez DPH. Španielske kráľovstvo tejto žiadosti vyhovelo v stanovenej lehote.

60      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

61      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

 Právny stav

 Zhrnutie žalobných dôvodov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia

62      Španielske kráľovstvo uvádza na podporu žaloby tri dôvody, pričom tretí uvádza subsidiárne.

63      Prvým žalobným dôvodom Španielske kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila pochybenia, keď uplatnila finančné opravy z dôvodu porušenia smernice 93/37 napriek tomu, že žiadna z dotknutých zmlúv tejto smernici nepodlieha. Druhým žalobným dôvodom spochybňuje, že by boli niektoré zmluvy týkajúce sa projektov financovaných Kohéznym fondom rozdelené v rozpore s článkom 6 ods. 4 uvedenej smernice s cieľom vyhnúť sa jej uplatňovaniu. Tretím žalobným dôvodom vytýka Komisii nedostatok transparentnosti pri stanovení finančných opráv a porušenie zásady proporcionality.

64      Treba uviesť, že v rámci prvého žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo Komisii v zásade vytýka, že dospela k záveru, že niektoré zo zmlúv realizujúcich projekty dotknuté napadnutým rozhodnutím boli uzatvorené spôsobom odporujúcim ustanoveniam smernice 93/37. Podľa Španielskeho kráľovstva tieto zmluvy vzhľadom na svoju hodnotu nespadali do pôsobnosti tejto smernice. Komisia na to reagovala konštatovaním, že tieto zmluvy boli umelo rozdelené španielskymi orgánmi tak, aby sa na ne nevzťahovali požiadavky stanovené právnou úpravou Únie. Keďže odpoveď na túto poslednú nastolenú otázku je predmetom druhého žalobného dôvodu uvedeného Španielskym kráľovstvom a má vplyv na posúdenie prvého žalobného dôvodu, treba najprv preskúmať druhý žalobný dôvod, potom prvý žalobný dôvod a napokon tretí žalobný dôvod.

 O druhom žalobnom dôvode, založenom na tom, že nedošlo k rozdeleniu verejných zmlúv

65      Španielske kráľovstvo spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa projektu Andévalo, zmluvy č. 6, 7 a 8 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir a zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga boli španielskymi orgánmi umelo rozdelené v rozpore s článkom 6 ods. 4 smernice 93/37. Okrem toho tvrdí, že aby Komisia mohla dôjsť k záveru o porušení tohto ustanovenia, bola povinná preukázať úmysel španielskych orgánov vyhnúť sa týmto rozdelením uplatňovaniu uvedenej smernice na dotknuté verejné zmluvy.

66      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 ods. 4 smernice 93/37 žiadne dielo ani žiadna zmluva sa nesmie rozdeliť s cieľom vyhnúť sa uplatneniu tejto smernice. Okrem toho článok 1 písm. c) uvedenej smernice definuje pojem „dielo“ ako výsledok stavebných alebo inžinierskych prác chápaných ako celok, ktorý sám osebe plní ekonomickú a technickú funkciu. Na účely stanovenia, či Španielske kráľovstvo porušilo článok 6 ods. 4 tejto smernice, je teda potrebné overiť, či predmet dotknutých verejných zmlúv predstavoval jedno a to isté dielo v zmysle článku 1 písm. c) tejto smernice.

67      Podľa judikatúry existencia diela v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37 sa určuje na základe ekonomickej a technickej funkcie výsledku prác, ktoré sú predmetom dotknutých verejných zmlúv (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 2000, Komisia/Francúzsko, C‑16/98, Zb. s. I‑8315, body 36, 38 a 47; z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, C‑187/04 a C‑188/04, neuverejnený v Zbierke, bod 27; z 18. januára 2007, Auroux a i., C‑220/05, Zb. s. I‑385, bod 41, a z 15. marca 2012, Komisia/Nemecko, C‑574/10, bod 37).

68      Okrem toho treba poznamenať, že Súdny dvor spresnil, že na to, aby výsledok rôznych prác bolo možné považovať za dielo v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37, postačuje, že plnia buď rovnakú ekonomickú, alebo rovnakú technickú funkciu (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 29). Zistenie ekonomickej zhody a technickej zhody je teda alternatívne, nie kumulatívne, ako tvrdí Španielske kráľovstvo.

69      Napokon treba pripomenúť, že podľa judikatúry zhodný okamih vyhlásenia sporných verejných obstarávaní, podobnosť oznámení o vyhlásení verejných obstarávaní, jednota geografického rámca, v ktorom sú verejné obstarávania vyhlásené, a existencia jediného verejného obstarávateľa predstavujú dodatočné indície svedčiace v prospech záveru, že zmluvy na rôzne práce zodpovedajú v skutočnosti jedinému dielu (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 65).

70      V prejednávanej veci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnievala, že zmluvy týkajúce sa projektu Andévalo a skupín projektov Guadalquivir, ako aj Granada a Malaga plnia jednu a tú istú technickú alebo ekonomickú funkciu, a teda predstavujú jedno a to isté dielo, ktoré nemožno rozdeliť na samostatné verejné zmluvy (body 66, 97 a 122 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa navyše domnievala, že v troch prípadoch časová blízkosť oznámení o vyhlásení verejných obstarávaní, ich podobnosť a existencia jediného a rovnakého verejného obstarávateľa sú dodatočnými dôkazmi podporujúcimi záver o tom, že predmety dotknutých zmlúv zodpovedajú jedinému dielu (body 67, 98, 123 a 124 napadnutého rozhodnutia).

71      Námietky Španielskeho kráľovstva nemôžu spochybniť závery Komisie.

72      Pokiaľ ide po prvé o projekt Andévalo, Španielske kráľovstvo v zásade tvrdí, že uvedený projekt tvoril súbor rozličných „častí“, ktoré sú navzájom nezávislé a zamerané na dodávky vody do rôznych geografických oblastí. Z tohto dôvodu práce, ktoré boli predmetom troch verejných zmlúv realizujúcich tento projekt, nemožno považovať za práce tvoriace technický alebo ekonomický celok.

73      S týmto tvrdením Španielskeho kráľovstva nemožno súhlasiť.

74      Po prvé je totiž potrebné zdôrazniť, že ak aj projekt Andévalo tvoril súbor rozličných „častí“, opis tohto projektu, ktorý sa nachádza v rozhodnutí K(2001) 4113 a ktorý Španielske kráľovstvo nespochybnilo, prezrádza, že jednak uvedený projekt počítal s výstavbou jedinej vodovodnej siete a jednak táto sieť bude napojená na ten istý centrálny vodojem, nazvaný „Nudo Norte“. Rozličné „časti“ projektu tak mali ako celok plniť rovnakú ekonomickú a technickú funkciu, a to distribuovať pitnú vodu do tej istej obytnej zóny z toho istého zdroja. Tento záver je posilnený aj skutočnosťou, že tri verejné zmluvy, ktorými bol realizovaný projekt Andévalo (pozri bod 29 vyššie), mali za cieľ výstavbu jednej a tej istej vodovodnej siete.

75      Po druhé treba zamietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva opierajúce sa o rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 67 vyššie. Súdny dvor v tomto rozsudku totiž rozhodol, že distribučná sieť elektrickej energie umiestnená vo francúzskom regióne Vendée, posudzovaná ako celok, plní tú istú ekonomickú a technickú funkciu, ktorou je prenos elektrickej energie a jej predaj spotrebiteľom. Na základe toho Súdny dvor dospel k záveru, že práce, ktoré sú predmetom dotknutých verejných zmlúv v danej veci, sú súčasťou jediného diela (rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 67 vyššie, body 64 a 66).

76      Túto úvahu možno preniesť na prípad vodovodnej siete, akým je prípad v prejednávanej veci. Funkcia prác, ktoré sú predmetom dotknutých verejných zmlúv, totiž rovnako ako v rozsudku Komisia/Francúzsko, už citovanom v bode 67 vyššie, spočíva v preprave verejnoprospešného tovaru do konkrétnej geografickej oblasti, a hoci je distribučná sieť určená na zásobovanie viacerých obcí vodou, nebráni to záveru, že ako celok plní rovnakú ekonomickú a technickú funkciu. Podobnými úvahami sa navyše Súdny dvor riadil v rozsudku Komisia/Taliansko, už citovanom v bode 67 vyššie, ktorý sa týkal výstavby dvoch diaľničných prípojov. Podľa Súdneho dvora musia byť všetky stavebné práce týkajúce sa tejto výstavby považované za súčasť toho istého diela, keďže ako celok je ich cieľom spojiť rozličné obce, ktoré čelia dopravným problémom (rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 27).

77      Po tretie je potrebné najprv zdôrazniť, ako konštatovala Komisia v bode 67 napadnutého rozhodnutia, že existoval len zjavne krátky časový interval medzi okamihom uzatvorenia zmluvy č. 1 týkajúcej sa projektu Andévalo a zmluvy č. 3 týkajúcej sa toho istého projektu, s časovým odstupom iba štyroch dní. Ďalej zmluvy sa vzťahovali na ten istý región, a to na región Andévalo, a teda jeho rozdelenie na dve časti, Andévalo východ a Andévalo západ, nemožno považovať za postačujúce, aby sa dospelo k záveru, že ide o dve odlišné geografické oblasti. Napokon treba konštatovať, že obidve uvedené verejné zmluvy boli uzatvorené tým istým verejným obstarávateľom, a to spoločnosťou GIASA. Aj keď uvedené skutočnosti nie sú samy osebe rozhodujúce z hľadiska existencie jediného diela, podľa judikatúry citovanej v bode 69 vyššie predstavujú dodatočné indície, ktoré odôvodňujú uznanie existencie jediného diela v predmetnom prípade.

78      V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že práce, ktoré sú predmetom verejných zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa projektu Andévalo, sú súčasťou jedného a toho istého diela v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37.

79      Pokiaľ ide po druhé o skupinu projektov Guadalquivir, Španielske kráľovstvo najmä uvádza, že práce, ktoré sú predmetom zmlúv č. 6, 7 a 8 týkajúcich sa tejto skupiny projektov, nepredstavujú dielo v zmysle právnej úpravy Únie, keďže boli riadené rozličnými subjektmi a vzťahovali sa na geograficky vzdialené skupiny obyvateľstva.

80      V tejto súvislosti je potrebné po prvé zdôrazniť, že rovnako ako bolo uvedené v prípade projektu Andévalo, aj z opisu projektu č. 2 nachádzajúcom sa v rozhodnutí K(2000) 4316 vyplýva, že uvedený projekt sa týkal výstavby rozličných „častí“ tej istej kanalizačnej siete, ktoré boli napojené na rovnakú čistiareň alebo zberač. Zmluvy na práce týkajúce sa tohto projektu teda odkazovali na rovnakú sieť, ktorej „časti“ neboli vzájomne nezávislé. Treba sa preto domnievať, ako uviedla Komisia (bod 97 napadnutého rozhodnutia), že uvedené „časti“ posudzované ako celok boli určené na plnenie tej istej technickej alebo ekonomickej funkcie spočívajúcej v spracovaní a čistení odpadových vôd v tej istej čistiarni odpadových vôd pred ich vypustením do rieky Guadalquivir.

81      Po druhé, hoci Španielske kráľovstvo uvádza, že dotknuté verejné zmluvy sa týkali rozličných skupín obyvateľstva, treba konštatovať, že práce, ktoré boli predmetom týchto zmlúv, mali byť uskutočnené iba v jedinej geografickej oblasti, a to v El Aljafre. V tejto súvislosti treba vychádzať z toho, že aj keď tieto zmluvy môžu odkazovať na činnosti uskutočňované na rôznych miestach, nevylučuje to možnosť, aby boli tieto činnosti považované za jedno dielo. Tak je to v prípade, ak sú tieto činnosti uskutočňované v tej istej geografickej oblasti (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Komisia/Francúzsko, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 72).

82      Po tretie, rovnako ako bolo uvedené v prípade projektu Andévalo v bode 77 vyššie, časová blízkosť zmlúv č. 6, 7 a 8 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir a existencia jediného verejného obstarávateľa pre tieto zmluvy sú dodatočnými indíciami svedčiacimi v prospech záveru, že zmluvy zodpovedajú jedinému dielu.

83      V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že práce, ktoré sú predmetom verejných zmlúv č. 6, 7 a 8 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir, sú súčasťou jedného a toho istého diela v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37.

84      Pokiaľ ide po tretie o skupinu projektov Granada a Malaga, Španielske kráľovstvo tvrdí, že zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa tejto skupiny projektov zodpovedajú podľa rozhodnutia o poskytnutí pomoci z Kohézneho fondu rozličným projektom.

85      Po prvé je potrebné zdôrazniť, že zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga zodpovedajú výstavbe vodovodného okruhu určeného na zásobovanie obce Antequera vodou a nádrže zásobujúcej tento okruh. Tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že tieto práce sú vzájomne nezávislé, preto nemožno prijať. Naopak, tieto práce plnia jedinú ekonomickú a technickú funkciu, a to zásobovanie tej istej geografickej oblasti pitnou vodou.

86      Po druhé, rovnako ako konštatovala Komisia v bode 123 napadnutého rozhodnutia, treba zdôrazniť, že zmluvy na práce č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga boli doplnené zmluvou č. 2, ktorej predmetom boli služby zamerané na prípravu projektu a na riadenie prác pri vybudovaní vonkajšieho vodovodného okruhu, ako aj regulačnej nádrže na zásobovanie obce Antequera vodou (pozri bod 38 vyššie), čo dokazuje, že obidve zmluvy boli súčasťou toho istého celku prác.

87      Po tretie krátky interval medzi oznámeniami o vyhlásení verejného obstarávania pre zmluvy č. 1 a 3 (prvé bolo uverejnené 29. júna 2002 a druhé 16. júla 2002), ako aj existencia jediného verejného obstarávateľa sú dodatočnými indíciami svedčiacimi o tom, že práce, ktoré sú predmetom uvedených zmlúv, zodpovedajú jedinému dielu.

88      V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že práce, ktoré sú predmetom zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga, sú súčasťou jedného a toho istého diela v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37.

89      Okrem toho treba zdôrazniť, že okrem tvrdení skúmaných v bodoch 72 až 88 vyššie Španielske kráľovstvo navyše uvádza, že posúdenia obsiahnuté v technickej správe, ktorá je prílohou žaloby, preukazujú, že predmetom dotknutých zmlúv neboli práce tvoriace súčasť diela v zmysle článku 1 písm. c) smernice 93/37.

90      Posúdenia obsiahnuté v uvedenej technickej správe však nemôžu spochybniť závery uvedené v bodoch 78, 83 a 88 vyššie.

91      Treba totiž v prvom rade uviesť, že správa analyzuje výlučne technické aspekty bez toho, aby sa hlbšie zaoberala inými parametrami, ktoré sú rovnako relevantné na určenie existencie diela. Správa, ako totiž Komisia tvrdí, sa týka iba technickej funkcie a nezohľadňuje ekonomickú funkciu dotknutých verejných zmlúv.

92      V druhom rade treba konštatovať, že technická správa iba opisuje technické odlišnosti každej z častí diel posudzovaných individuálne a dochádza k záveru, že majú odlišné funkcie. To však neumožňuje spochybniť závery uvedené v bodoch 72 až 88 vyššie, podľa ktorých sú rozličné časti dotknutých verejných zmlúv vzájomne závislé a posudzované ako celok plnia rovnakú technickú a ekonomickú funkciu.

93      Treba teda dospieť k záveru, že technická správa nepreukazuje, že práce, ktoré sú predmetom sporných verejných zmlúv, zodpovedali rôznym dielam.

94      Napokon Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisia, aby mohla konštatovať porušenie článku 6 ods. 4 smernice 93/37, mala preukázať existenciu subjektívneho prvku, a to úmyslu španielskych orgánov rozdeliť dotknuté zmluvy a vyhnúť sa tak povinnostiam vyplývajúcim z tejto smernice. S týmto tvrdením nemožno súhlasiť.

95      V tejto súvislosti postačuje uviesť, že na konštatovanie rozdelenia zmluvy odporujúceho právnej úprave Únie v oblasti verejného obstarávania sa nevyžaduje preukázanie subjektívneho úmyslu obísť uplatňovanie ustanovení tam obsiahnutých (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Nemecko, už citovaný v bode 67 vyššie, bod 49). Keď sa takéto konštatovanie, tak ako v prejednávanej veci, preukáže, nie je relevantné, či porušenie členského štátu, ktoré mu je pripísateľné, vyplýva z jeho vôle, nedbanlivosti alebo napríklad aj z technických ťažkostí, ktorým tento štát čelil (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1998, Komisia/Španielsko, C‑71/97, Zb. s. I‑5991, bod 15). Okrem toho treba pripomenúť, že tak v rozsudku Komisia/Francúzsko, už citovanom v bode 67 vyššie, ako aj v rozsudku Auroux a i., už citovanom v bode 67 vyššie, Súdny dvor nepovažoval na účely konštatovania porušenia článku 6 ods. 4 smernice 93/37 za nevyhnutné, aby najskôr Komisia preukázala úmysel dotknutého členského štátu vyhnúť sa prostredníctvom rozdelenia zmluvy povinnostiam stanoveným v uvedenej smernici.

96      Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí usúdila, že všetky práce, ktoré sú predmetom zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa projektu Andévalo, všetky práce, ktoré sú predmetom zmlúv č. 6, 7 a 8 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir, a všetky práce, ktoré sú predmetom zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga, predstavujú – v rámci príslušného projektu a skupiny projektov – jediné dielo, a teda skutočnosť, že uvedené verejné zmluvy boli uzatvorené oddelene, predstavuje porušenie článku 6 ods. 4 smernice 93/37.

97      Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O prvom žalobnom dôvode, založenom na uplatnení finančných opráv z dôvodu porušenia smernice 93/37 na zmluvy, na ktoré sa nevzťahuje uvedená smernica, a na rešpektovaní relevantných zásad a právnych predpisov

98      Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia sa nesprávne domnievala, že dotknuté verejné zmluvy porušili ustanovenia smernice 93/37, hoci v skutočnosti tieto zmluvy nepodliehali povinnostiam vyplývajúcim z tejto smernice. Ide konkrétne o verejnú zmluvu č. 3 týkajúcu sa projektu Andévalo, o zmluvy č. 1, 2, 4, 5 a 8 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir a o zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga. Okrem toho dodáva, že v rozpore s tým, čo konštatovala Komisia v napadnutom rozhodnutí, verejné zmluvy, ktoré nepodliehali smernici 93/37, rešpektovali všeobecné zásady relevantné v oblasti verejného obstarávania.

99      Na úvod je potrebné uviesť, že článok 6 ods. 1 písm. b) smernice 93/37 stanovuje, že táto smernica sa uplatní na verejné zmluvy na zhotovenie prác, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH nie je nižšia ako hodnota zodpovedajúca v eurách 5 miliónom zvláštnych práv čerpania. Iba verejné zmluvy na zhotovenie prác, ktorých predpokladaná hodnota bez DPH nie je nižšia ako táto suma, teda spadajú do pôsobnosti uvedenej smernice.

100    V prejednávanej veci najprv treba overiť, či odhadovaná hodnota dotknutých verejných zmlúv bez DHP dosahovala prahovú hodnotu stanovenú v smernici 93/37.

101    V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Komisia, ako vyplýva aj z bodu 96 vyššie, sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že španielske orgány umelo oddelili zmluvu č. 3 od zmluvy č. 1 v rámci projektu Andévalo, zmluvu č. 8 od zmlúv č. 6 a 7 v rámci skupiny projektov Guadalquivir a zmluvu č. 1 od zmluvy č. 3 v rámci skupiny projektov Granada a Malaga. Z toho vyplýva, že tieto jednotlivé zmluvy predstavovali jedno a to isté dielo, a preto na účely určenia, či spadajú do pôsobnosti smernice 93/37, je potrebné v súlade s článkom 6 ods. 1 tejto smernice a na základe údajov predložených Španielskym kráľovstvom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania (pozri bod 59 vyššie) spočítať predpokladanú celkovú hodnotu bez DPH každej z týchto zmlúv a tak overiť, či výsledné sumy nie sú nižšie ako 5 miliónov eur.

102    Po prvé, pokiaľ ide o verejnú zmluvu na práce, ktorá bola v rámci projektu Andévalo rozdelená na dve samostatné zmluvy, a to na zmluvy č. 1 a 3, treba konštatovať, že súčet odhadovanej hodnoty týchto dvoch zmlúv bez DPH, t. j. 6 393 639,58 eura a 2 491 978,77 eura, je 8 885 618,35 eura. Odhadovaná hodnota uzatvorenej verejnej zmluvy na práce bez DPH bola teda vyššia ako 5 miliónov eur, v dôsledku čoho sa na dotknutú zmluvu vzťahovala smernica 93/27.

103    Po druhé, pokiaľ ide o verejnú zmluvu na práce, ktorá bola v rámci skupiny projektov Guadalquivir rozdelená na tri samostatné zmluvy, a to na zmluvy č. 6, 7 a 8, treba konštatovať, že súčet odhadovanej hodnoty týchto troch zmlúv bez DPH, t. j. 8 118 902,97 eura, 7 360 382,98 eura a 2 273 420,82 eura, je 17 752 706,77 eura. Odhadovaná hodnota uzatvorenej verejnej zmluvy na práce bez DPH bola teda vyššia ako 5 miliónov eur, v dôsledku čoho sa na dotknutú zmluvu vzťahovala smernica 93/27.

104    Po tretie, pokiaľ ide o verejnú zmluvu na práce, ktorá bola v rámci skupiny projektov Granada a Malaga rozdelená na dve samostatné zmluvy, a to na zmluvy č. 1 a 3, treba konštatovať, že súčet odhadovanej hodnoty týchto dvoch zmlúv bez DPH, t. j. 4 922 173,86 eura a 3 514 731,79 eura, je 8 436 905,65 eura. Odhadovaná hodnota uzatvorenej verejnej zmluvy na práce bez DPH bola teda vyššia ako 5 miliónov eur, v dôsledku čoho sa na dotknutú zmluvu vzťahovala smernica 93/27.

105    Z toho vyplýva, že nemožno súhlasiť s argumentáciou Španielskeho kráľovstva, podľa ktorej zmluva č. 3 týkajúca sa projektu Andévalo, zmluva č. 8 týkajúca sa skupiny projektov Guadalquivir a zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga nedosahovali prahovú hodnotu stanovenú v smernici 93/37, a teda sa na ne táto smernica nevzťahovala.

106    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa vzťahuje na zmluvu č. 3 týkajúcu sa projektu Andévalo, zmluvu č. 8 týkajúcu sa skupiny projektov Guadalquivir a zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga.

107    V druhom rade, pokiaľ ide o zmluvy, ktoré nespadajú do pôsobnosti smernice 93/37, a to zmluva č. 2 týkajúca sa projektu Andévalo a zmluvy č. 1, 2, 4 a 5 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir, a najmä o otázku, či tieto zmluvy rešpektovali zásady a predpisy, ktoré sa na ne uplatňujú, treba na úvod pripomenúť, že podľa článku H ods. 1 písm. b) prílohy II nariadenia č. 1164/94 môže Komisia prijať opatrenia spočívajúce vo finančných opravách, ak zistí nezrovnalosť v súvislosti s pomocou z Kohézneho fondu a dotknutý členský štát neprijal potrebné opatrenia na nápravu.

108    Okrem toho článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1164/94 v zásade stanovuje, že projekty financované Kohéznym fondom musia byť v súlade s ustanoveniami Zmlúv a s nástrojmi prijatými na základe nich.

109    Podľa judikatúry osobitné a prísne postupy stanovené smernicami Únie o koordinácii postupov verejného obstarávania sa uplatňujú iba na zmluvy, ktorých hodnota prekračuje prahovú hodnotu výslovne stanovenú v každej z týchto smerníc (uznesenie Súdneho dvora z 3. decembra 2001, Vestergaard, C‑59/00, Zb. s. I‑9505, bod 19). Pravidlá týchto smerníc sa teda nevzťahujú na zmluvy, ktorých hodnota nedosahuje prahovú hodnotu stanovenú týmito smernicami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 2008, Komisia/Taliansko, C‑142/04, Zb. s. I‑619, bod 65).

110    To však neznamená, že uvedené zmluvy sú vylúčené z pôsobnosti práva Únie (uznesenie Vestergaard, už citované v bode 109 vyššie, bod 19). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, pokiaľ ide o uzatváranie verejných zmlúv, ktoré vzhľadom na svoju hodnotu nepodliehajú postupom stanoveným v právnej úprave Únie o postupoch verejného obstarávania, sú totiž verejní obstarávatelia vo všeobecnosti povinní dodržiavať základné pravidlá a všeobecné zásady Zmluvy, najmä zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress, C‑324/98, Zb. s. I‑10745, bod 60; uznesenie Vestergaard, už citované v bode 109 vyššie, body 20 a 21; rozsudky Súdneho dvora z 20. októbra 2005, Komisia/Francúzsko, C‑264/03, Zb. s. I‑8831, bod 32, a zo 14. júna 2007, Medipac‑Kazantzidis, C‑6/05, Zb. s. I‑4557, bod 33).

111    V súlade s judikatúrou však uplatňovanie všeobecných zásad Zmlúv na verejné zmluvy s hodnotou nižšou, než je prahová hodnota na uplatňovanie smerníc, predpokladá, že predmetné zmluvy majú nepochybný cezhraničný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 2007, Komisia/Írsko, C‑507/03, Zb. s. I‑9777, bod 29, a z 21. februára 2008, Komisia/Taliansko, už citovaný v bode 109 vyššie, body 66 a 67).

112    V prejednávanej veci treba najprv overiť, či dotknuté projekty mali nepochybný cezhraničný význam, a ak je to tak, či zmluvy, prostredníctvom ktorých boli tieto projekty realizované, dodržiavali všeobecné zásady Zmluvy.

113    Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či dotknuté projekty mali cezhraničný význam, je potrebné konštatovať, že Španielske kráľovstvo neuvádza v tejto súvislosti žiadne tvrdenie vyvracajúce túto skutočnosť.

114    V každom prípade sa možno domnievať, že tak zmluva č. 2 týkajúca sa projektu Andévalo, ako aj zmluvy č. 1, 2, 4 a 5 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir mali nepochybný cezhraničný význam. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry objektívne kritériá, ako najmä pomerne vysoká hodnota dotknutej zmluvy v spojení s miestom výkonu prác, môžu naznačovať existenciu takéhoto významu. Naproti tomu je tiež možné vylúčiť existenciu takého významu napríklad v prípade veľmi malého hospodárskeho významu dotknutej zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. júla 2005, Coname, C‑231/03, Zb. s. I‑7287, bod 20, a z 15. mája 2008, SECAP a Santorso, C‑147/06 a C‑148/06, Zb. s. I‑3565).

115    V prejednávanej veci pritom vzhľadom na odhadovanú hodnotu bez DPH tak zmluvy č. 2 týkajúcej sa projektu Andévalo, ako aj jednotlivých zmlúv č. 1, 2, 4 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir (pozri body 29 a 33 vyššie), rovnako ako vzhľadom na blízku vzdialenosť prác od portugalskej hranice všetky tieto zmluvy mohli vyvolať záujem subjektov usadených v celej Únii, a vzhľadom na miesto vykonávania prác najmä subjektov usadených v Portugalsku, a nie iba miestnych subjektov.

116    Treba preto vychádzať z toho, že postup verejného obstarávania uvedený v bode 115 vyššie mal v súlade s judikatúrou citovanou v bode 110 vyššie rešpektovať všeobecné zásady Zmluvy, aby boli spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže zaručené pre všetky hospodárske subjekty, ktoré majú záujem o predmetné verejné obstarávanie.

117    V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či španielske orgány rešpektovali povinnosti, ktoré sú im uložené v súvislosti so zmluvami uvedenými v bode 115 vyššie, je potrebné zdôrazniť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, že španielske orgány porušili najmä zásadu zákazu diskriminácie, keďže ako kritérium hodnotenia ponúk použili kritérium skúseností nadobudnutých v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA. Španielske kráľovstvo tvrdí, že takýto záver je nesprávny.

118    Najprv treba poznamenať, že ako vyplýva z odôvodnení 40 a 94 napadnutého rozhodnutia, kritériami, ktorých zákonnosť je v prejednávanej veci spochybnená, je pre zmluvu č. 2 týkajúcu sa projektu Andévalo kritérium „skúseností získaných v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA“ a pre zmluvy č. 1, 2, 4 a 5 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir je to kritérium „kvalít a lehôt vykonania prác počas posledných piatich rokov v Španielsku, Andalúzii a pre spoločnosť GIASA“. Keďže obsah týchto dvoch kritérií je totožný, možno ich preskúmať spoločne.

119    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie vyplývajúca zo Zmluvy o FEÚ, a najmä zo základných slobôd, vyžaduje nielen vylúčenie akejkoľvek diskriminácie voči poskytovateľovi služieb alebo dodávateľovi prác na základe jeho štátnej príslušnosti, ale aj odstránenie všetkých obmedzení, i keď sa uplatňujú bez rozdielu na vnútroštátnych poskytovateľov a poskytovateľov z iných členských štátov, pokiaľ môžu zabraňovať činnosti poskytovateľa so sídlom v inom členskom štáte, kde legálne poskytuje obdobné služby, alebo ju inak sťažovať (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 1991, Säger, C‑76/90, Zb. s. I‑4221, bod 12).

120    V prejednávanej veci kritériá použité na hodnotenie ponúk v prípade zmluvy č. 2 týkajúcej sa projektu Andévalo a zmlúv č. 1, 2, 4 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir, ktoré zohľadňujú skúsenosti dotknutého uchádzača získané výlučne v Španielsku, v Andalúzii alebo so spoločnosťou GIASA, môžu zvýhodniť určitých uchádzačov vo vzťahu k iným a porušiť tak zásadu zákazu diskriminácie. Treba totiž konštatovať, že ak podnik nepôsobil v Španielsku ani v Andalúzii alebo ak nespolupracoval so spoločnosťou určenou španielskymi orgánmi, pri hodnotení jeho ponuky nebudú zohľadnené jeho skúsenosti v oblastiach, ktoré sú predmetom dotknutých verejných zmlúv. Za týchto okolností uvedené kritériá hodnotenia ponúk spôsobujú zvýhodňovanie ponúk miestnych uchádzačov a penalizovanie ponúk subjektov usadených v iných členských štátoch, pre ktorých je ťažšie preukázať požadované skúsenosti, aj keď nejde o priamu diskrimináciu, ako tvrdí Španielske kráľovstvo.

121    Preto treba dospieť k záveru, že španielske orgány tým, že použili kritérium skúseností získaných v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA na uzatvorenie zmluvy č. 2 týkajúcej sa projektu Andévalo a zmlúv č. 1, 2, 4 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Guadalquivir, porušili zásadu zákazu diskriminácie, a preto Komisia správne usúdila, že španielske orgány nerešpektovali všeobecné európske zásady uplatniteľné na verejné obstarávanie.

122    Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

 O treťom žalobnom dôvode, založenom na nedostatku transparentnosti pri stanovení finančných opráv a na porušení zásady proporcionality

123    Španielske kráľovstvo Komisii vytýka, že výšku jednotlivých finančných opráv nestanovila transparentne a že pri tomto stanovení porušila zásadu proporcionality stanovenú v článku H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94. Konkrétne, pokiaľ ide o zásadu proporcionality, tvrdí, že Komisia nedodržala pokyny z roku 2002, keďže niektoré z opráv vykonala kumulatívne. Okrem toho sa Španielske kráľovstvo domnieva, že Komisia bola povinná zohľadniť skutočnosť, že španielske orgány odstránili sporné kritériá hodnotenia ponúk v nasledujúcich verejných obstarávaniach, keď sa dozvedeli o ich nedovolenom charaktere.

124    Na úvod treba zdôrazniť, že po prvé, ako vyplýva z bodu 96 vyššie, Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnievala, že španielske orgány umelo rozdelili zmluvy č. 1 a 3 projektu Andévalo, verejné zmluvy č. 6, 7 a 8 skupiny projektov Guadalquivir a zmluvy č. 1 a 3 skupiny projektov Granada a Malaga. Tvrdenie Španielskeho kráľovstva v rámci tohto žalobného dôvodu, že preukázalo opak, musí byť teda odmietnuté. Okrem toho, keďže zmluva č. 3 týkajúca sa projektu Andévalo, zmluva č. 8 týkajúca sa skupiny projektov Guadalquivir a zmluvy č. 1 a 3 týkajúce sa skupiny projektov Granada a Malaga spadali do pôsobnosti smernice 93/37, mali byť uverejnené v úradnom vestníku.

125    Po druhé, ako vyplýva z bodu 121 vyššie, Komisia správne usúdila, že kritérium skúseností získaných v Španielsku, v Andalúzii a so spoločnosťou GIASA ako kritérium hodnotenia ponúk pre zmluvu č. 2 týkajúcu sa projektu Andévalo a zmluvy č. 1, 2, 4 a 5 týkajúce sa skupiny projektov Guadalquivir bolo nedovolené a diskriminačné.

126    Po tretie Španielske kráľovstvo nespochybňuje závery Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých kritériá získaných skúseností a priemernej ceny sú nedovolenými a diskriminačnými kritériami, v dôsledku ktorých je uzatvorenie dotknutých verejných zmlúv vadné. Táto protiprávnosť sa týka uzatvorenia zmlúv č. 1 a 3 v rámci projektu Andévalo, zmlúv č. 6, 7 a 8 v rámci skupiny projektov Guadalquivir a zmlúv č. 1, 3 a 4 v rámci skupiny projektov Granada a Malaga.

127    Po štvrté je potrebné uviesť, že Španielske kráľovstvo v rámci predmetnej žaloby nespochybnilo zákonnosť napadnutého rozhodnutia s ohľadom na ostatné porušenia práva Únie, ktoré Komisia konštatovala. Konkrétne, pokiaľ ide o uzatvorenie zmlúv č. 2 a 5 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga, Španielske kráľovstvo nespochybnilo výhrady týkajúce sa neoprávneného rozdelenia zmlúv, neuverejnenia v úradnom vestníku, ako ani poskytnutia nedostatočnej lehoty na predkladanie ponúk. Navyše, pokiaľ ide o uzatvorenie zmlúv č. 1, 3 a 4 týkajúcich sa skupiny projektov Granada a Malaga, Španielske kráľovstvo nespochybnilo výhradu týkajúcu sa protiprávnosti postupu „predbežného uzatvorenia zmluvy“ vo verejnom obstarávaní.

128    Z toho vyplýva, že na účely overenia, či Komisia porušila zásady transparentnosti a proporcionality pri stanovení finančných opráv, treba zohľadniť všetky nezrovnalosti konštatované v napadnutom rozhodnutí (body 33, 34 a 36 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne ide o nasledujúce porušenia.

129    V projekte Andévalo boli Komisiou zistené tieto porušenia:

–        porušenie článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatvorení zmluvy č. 1 týkajúcej sa uvedeného projektu tým, že táto zmluva stanovila diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie pri uzatváraní zmluvy č. 2 týkajúcej sa tohto projektu tým, že táto zmluva, ktorej hodnota nedosiahla prahovú hodnotu na uplatňovanie smernice 93/37, stanovila diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 1, článku 7 ods. 3 písm. d), článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatváraní zmluvy č. 3 týkajúcej sa toho istého projektu tým, že táto zmluva bola neoprávnene oddelená od zmluvy č. 1, nebola uverejnená v úradnom vestníku, bola zmenená tak, že bolo použité rokovacie konanie pri uzatváraní zmluvy, a stanovila diskriminačné a nedovolené kritériá.

130    V skupine projektov Guadalquivir boli Komisiou zistené tieto porušenia:

–        porušenie všeobecných zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie pri uzatváraní zmlúv č. 1, 2, 4 a 5 týkajúcich sa uvedenej skupiny projektov tým, že tieto zmluvy, ktorých hodnota nedosiahla prahovú hodnotu na uplatňovanie smernice 93/37, stanovili diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatváraní zmlúv č. 6 a 7 týkajúcich sa tejto skupiny projektov tým, že tieto zmluvy stanovili diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 1, článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatváraní zmluvy č. 8 týkajúcej sa tejto skupiny projektov tým, že táto zmluva bola neoprávnene oddelená od zmlúv č. 6 a 7, nebola uverejnená v úradnom vestníku a stanovila diskriminačné a nedovolené kritériá.

131    V skupine projektov Granada a Malaga boli Komisiou zistené tieto porušenia:

–        porušenie článku 6 ods. 4, článku 11 ods. 1, článku 7 ods. 4, článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatváraní zmlúv č. 1 a 3 týkajúcich sa uvedenej skupiny projektov tým, že tieto zmluvy sú umelo vytvorené časti verejnej zmluvy, ktorá bola nedovolene rozdelená, neboli uverejnené v úradnom vestníku a stanovili protiprávny postup „predbežného uzatvorenia zmluvy“, ako aj diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie článku 7 ods. 4, článku 6 ods. 6 a článku 30 smernice 93/37 pri uzatváraní zmluvy č. 4 týkajúcej sa tejto skupiny projektov tým, že táto zmluva stanovila protiprávny postup „predbežného uzatvorenia zmluvy“, ako aj diskriminačné a nedovolené kritériá,

–        porušenie článku 7 ods. 3, článku 15 ods. 2, článku 18 ods. 1, článku 36 a článku 37 smernice 92/50 pri uzatváraní zmlúv č. 2 a 5 týkajúcich sa tejto skupiny projektov tým, že tieto zmluvy neboli uverejnené v úradnom vestníku a stanovili diskriminačné a nedovolené kritériá.

132    Podľa článku H ods. 2 písm. b) druhého pododseku a článku H ods. 3 prílohy II nariadenia č. 1164/94 musia rozhodnutia Komisie, ktorými sa vykonávajú finančné opravy, dodržiavať zásadu proporcionality. Komisia pri rozhodovaní o výške opravy zohľadní, o aký typ nezrovnalostí či zmeny išlo a aký bol rozsah potenciálnych finančných dôsledkov nedostatkov v systéme riadenia či kontroly.

133    V tejto je súvislosti treba pripomenúť, že zásada proporcionality patrí medzi všeobecné zásady práva Únie. Táto zásada vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu, pričom spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, T‑308/05, Zb. s. II‑5089, bod 153 a tam citovanú judikatúru).

134    Konkrétne v súvislosti so zásadou proporcionality treba ešte pripomenúť, že porušenie povinností, ktorých dodržiavanie je základnou náležitosťou pre riadne fungovanie systému Únie, môže byť sankcionované stratou takého nároku priznaného právnou úpravou Únie, akým je nárok na finančnú pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 26. septembra 2002, Sgaravatti Mediterranea/Komisia, T‑199/99, Zb. s. II‑3731, body 134 a 135, a z 19. novembra 2008, Grécko/Komisia, T‑404/05, neuverejnený v Zbierke, bod 89 a tam citovanú judikatúru).

135    Pokiaľ ide o Kohézny fond, treba pripomenúť, že podľa článku 12 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1164/94 sú členské štáty zodpovedné za finančnú kontrolu projektov na prvom stupni, sú povinné prijať najmä opatrenia, ktorými zabezpečia riadne využívanie európskych fondov, budú dohliadať na to, že projekty budú riadené v súlade so všetkými uplatniteľnými právnymi predpismi Únie, zabezpečia predchádzanie a odhaľovanie nezrovnalostí a zaručia riadne fungovanie systémov správy a kontroly v členských štátoch tak, že európske fondy budú využívané správne a efektívne.

136    Navyše podľa zásady, že financované projekty musia byť zlučiteľné s ustanoveniami Zmlúv, s nástrojmi prijatými podľa nich a s politikami Únie, tak ako je vyjadrená v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1164/94, Únia hradí z rozpočtu iba výdavky vykonané v súlade s pravidlami Únie a s nástrojmi prijatými podľa nich. Ak teda Komisia odhalí porušenie právnych predpisov Únie pri platbách vykonaných členským štátom, je povinná vykonať opravu vyúčtovania, ktoré tento členský štát predložil (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2011, Grécko/Komisia, T‑81/09, neuverejnený v Zbierke, bod 63 a tam citovanú judikatúru).

137    Podľa článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1386/2002 výška finančných opráv, ktoré Komisia vykoná podľa článku H ods. 2 prílohy II nariadenia č. 1164/94 z dôvodu jednotlivých alebo systémových nezrovnalostí, sa vždy, keď je to možné, vyhodnotí na základe jednotlivých dokumentov a rovná sa výške výdavkov, ktorými bol Kohézny fond neoprávnene zaťažený, pričom sa zohľadní zásada proporcionality. Podľa odseku 2 tohto článku, ak sa čiastka neuplatniteľných výdavkov nedá presne určiť alebo ak by úplné zrušenie predmetných výdavkov bolo neprimerané, Komisia môže svoje finančné opravy opierať o extrapoláciu alebo o paušálnu sadzbu.

138    V tejto súvislosti treba ešte pripomenúť, že z bodu 1 pokynov z roku 2002 (pozri bod 12 vyššie) vyplýva, že cieľom finančných opráv je obnoviť situáciu tak, aby všetky výdavky, ktoré boli predmetom žiadosti o spolufinancovanie z Kohézneho fondu, boli v súlade s právnou úpravou Únie uplatniteľnou v danej oblasti.

139    V prejednávanej veci bolo v rámci skúmania prvého žalobného dôvodu konštatované, že Komisia správne identifikovala určité nezrovnalosti v súvislosti s tým, že španielske orgány porušili pravidlá verejného obstarávania v prípade projektu Andévalo a skupín projektov Guadalquivir a Granada a Malaga, o ktoré ide v prejednávanej veci (pozri body 98 a 121 vyššie). Pritom je potrebné konštatovať, že tieto nezrovnalosti rozhodujúcim spôsobom narušili postup verejných obstarávaní týkajúcich sa tohto projektu a týchto skupín projektov.

140    Za týchto okolností, po zistení porušenia právnych predpisov Únie v oblasti verejného obstarávania, bola Komisia povinná vykonať finančné opravy nevyhnutné na obnovenie situácie tak, aby všetky výdavky, ktoré boli predmetom žiadosti o spolufinancovanie z Kohézneho fondu, boli v súlade s právnou úpravou Únie uplatniteľnou v oblasti verejného obstarávania, pričom musí prihliadnuť na zásadu proporcionality.

141    Pokiaľ ide o spôsob výpočtu finančných opráv, z bodu 137 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa najprv domnievala, že s ohľadom na okolnosti prípadu by vykonanie opravy vo forme zrušenia všetkých výdavkov na dotknuté projekty bolo neprimeranou sankciou vo vzťahu k závažnosti zistených nezrovnalostí. Následne usúdila, že vzhľadom na to, že nie je možné ani realizovateľné presne určiť výšku neuplatniteľných výdavkov, opravy treba vykonať na základe paušálnej sadzby.

142    V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenať, že v pokynoch z roku 2007 (pozri bod 12 vyššie) sú pre zmluvy, ktoré podliehajú európskym smerniciam v oblasti verejného obstarávania, stanovené nasledujúce sadzby uplatniteľné podľa druhu nezrovnalosti:

–        finančná oprava vo výške 25 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade nedodržania postupu v oblasti uverejňovania,

–        finančná oprava vo výške 25 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade uplatnenia protiprávnych kritérií hodnotenia ponúk. Táto suma môže byť znížená na 10 % alebo 5 % v závislosti od závažnosti porušenia,

–        finančná oprava vo výške 25 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade, ak zmluva bola uzatvorená v otvorenej alebo v užšej súťaži, avšak verejný obstarávateľ vyjednáva s uchádzačmi počas verejného obstarávania. Táto suma môže byť znížená na 10 % alebo 5 % v závislosti od závažnosti porušenia.

143    Ďalej v pokynoch z roku 2007 sú pre zmluvy, ktoré nepodliehajú európskym smerniciam v oblasti verejného obstarávania, stanovené nasledujúce sadzby uplatniteľné podľa druhu nezrovnalosti:

–        finančná oprava vo výške 25 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade nedodržania primeraného stupňa uverejnenia a transparentnosti,

–        finančná oprava vo výške 25 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade nevyhlásenia náležitého verejného obstarávania pre uvedenú zmluvu,

–        finančná oprava vo výške 10 % z dotknutej hodnoty zmluvy v prípade uplatnenia protiprávnych kritérií hodnotenia ponúk. Táto suma môže byť znížená na 5 % v závislosti od závažnosti porušenia,

–        finančná oprava vo výške 10 % v prípade porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Táto suma môže byť znížená na 5 % v závislosti od závažnosti.

144    Treba pripomenúť, že predmetná inštitúcia sa prijatím pravidiel správneho postupu, ktoré majú pôsobiť smerom navonok, a uverejnením oznámenia, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania, zásada právnej istoty alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúčené, že takéto všeobecne záväzné pravidlá postupu môžu za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu vyvolávať právne účinky a že najmä správny orgán sa od nich v konkrétnom prípade nemôže odchýliť bez uvedenia dôvodov zlučiteľných so všeobecnými právnymi zásadami, akými je zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery, pod podmienkou, že takýto prístup nie je v rozpore s inými normami práva Únie vyššieho stupňa právnej sily (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, body 209 až 211, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 2007, Nemecko/Komisia, T‑374/04, Zb. s. II‑4431, bod 111 a tam citovanú judikatúru).

145    V prejednávanej veci treba konštatovať, že výška finančných opráv vykonaných Komisiou (pozri body 54 až 56 vyššie) zodpovedá výške stanovenej v pokynoch z roku 2007 a že v rozpore s tým, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, nemožno Komisii vyčítať žiaden nedostatok transparentnosti, pretože rešpektovala sadzby, ktoré sama stanovila.

146    Ďalej je potrebné odmietnuť tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že vykonala kumulované opravy v rozpore s pokynmi z roku 2002.

147    V tejto súvislosti treba hneď pripomenúť, že Španielske kráľovstvo správne uviedlo, že bod 2.5 tretí pododsek pokynov z roku 2002 stanovuje, že ak je uplatnených viacero paušálnych finančných opráv, nesmú byť vykonané kumulatívne. Tento bod v zásade stanovuje, že sa má vykonať jediná finančná oprava týkajúca sa najzávažnejšej nezrovnalosti v dotknutej verejnej zmluve, keďže táto nezrovnalosť znázorňuje riziká tejto zmluvy ako celku.

148    Treba však konštatovať, že ako vyplýva z jedinej prílohy napadnutého rozhodnutia, nazvanej „Zhrnutie finančných opráv/vrátenia pomoci pre skupiny projektov“ (pozri tiež body 54 až 56 vyššie), Komisia nekumulovala finančné opravy vyplývajúce z rozličných porušení v prípade tej istej verejnej zmluvy. Naopak, ako referenčnú hodnotu zohľadnila pre každú dotknutú verejnú zmluvu najvyššiu finančnú opravu a zahrnula do nej finančné opravy, ktoré sa jej týkajú. To viedlo k zníženiu konečnej sumy finančných opráv uplatniteľných na dotknuté verejné zmluvy, a teda bolo v prospech španielskych orgánov. Za týchto okolností nie je tvrdenie Španielskeho kráľovstva, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že vykonala kumulované opravy v rozpore s pokynmi z roku 2002, vecne podložené.

149    Napokon Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisia porušila zásadu proporcionality tým, že nezohľadnila v súlade s bodom 2.4 pokynov z roku 2002 skutočnosť, že španielske orgány po prebratí oznámenia o zistených nezrovnalostiach zmenili svoju prax v nasledujúcich zmluvách. V tejto súvislosti treba hneď uviesť, že Španielske kráľovstvo nepredložilo nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Ďalej aj za predpokladu, že by táto zmena praxe bola preukázaná, nič to nemení na tom, že pri uzatváraní dotknutých zmlúv už boli nesprávne uplatnené pravidlá verejného obstarávania, a teda bolo nevyhnutné vykonať finančné opravy s cieľom napraviť túto situáciu a odstrániť tieto nezrovnalosti. V dôsledku toho nemohla mať následná zmena praxe vplyv na dotknuté zmluvy, ktoré boli predmetom žiadosti o spolufinancovanie z Kohézneho fondu.

150    Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretí žalobný dôvod, ako aj žalobu ako celok zamietnuť.

 O trovách

151    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

152    Keďže Španielske kráľovstvo vo veci nemalo úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

Azizi Frimodt Nielsen Kănčeva

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. mája 2013.

Podpisy

* Jazyk konania: španielčina.