Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 19. apríla 2018 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právo ochranných známok – Smernica 2008/95/ES – Článok 14 – Vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky alebo zrušenie práv jej majiteľa a posteriori – Deň, keď musia byť splnené podmienky zrušenia alebo neplatnosti – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Ochranná známka Európskej únie – Článok 34 ods. 2 – Uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky – Účinky tohto uplatnenia na skoršiu národnú ochrannú známku“
Vo veci C‑148/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 23. februára 2017 a doručený Súdnemu dvoru 24. marca 2017, ktorý súvisí s konaním:
Peek & Cloppenburg KG, Hamburg,
proti
Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory M. Ilešič, predseda Súdneho dvora vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory K. Lenaerts, sudcovia C. Toader, A. Prechal a E. Jarašiūnas (spravodajca),
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: K. Malacek, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. januára 2018,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Peek & Cloppenburg KG, Hamburg, v zastúpení: M. Petersenn a A. von Mühlendahl, Rechtsanwälte,
– Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf, v zastúpení: P. Lange, A. Auler a M. Wenz, Rechtsanwälte,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Braun, É. Gippini Fournier a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25), ako aj článku 34 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).
2 Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťami Peek & Cloppenburg KG, Hamburg, (ďalej len „P & C Hamburg“) a Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf, (ďalej len „P & C Düsseldorf“) vo veci konštatovania neplatnosti národných ochranných známok, ktorých sa spoločnosť P & C Hamburg ako ich majiteľ predtým vzdala, a posteriori.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2008/95
3 Odôvodnenie 5 smernice 2008/95 uvádza:
„Táto smernica by nemala zbaviť členské štáty práva naďalej chrániť ochranné známky získané používaním, ale mala by ich brať do úvahy len v súvislosti so vzťahom medzi nimi a ochrannými známkami získanými zápisom.“
4 Podľa znenia článku 1 tejto smernice:
„Táto smernica sa vzťahuje na každú ochrannú známku pre tovary alebo služby, ktorá je v členskom štáte predmetom zápisu alebo prihlášky ako individuálna ochranná známka, kolektívna známka alebo ako garančná alebo certifikačná známka, alebo je predmetom zápisu alebo prihlášky na Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo, alebo je predmetom medzinárodného zápisu s účinkami v členskom štáte.“
5 Článok 12 uvedenej smernice s názvom „Dôvody na zrušenie“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ochranná známka bude zrušená, ak nebola počas nepretržitého obdobia piatich rokov skutočne používaná pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná, s výnimkou prípadu, ak bolo toto nepoužívanie primerane odôvodnené.
Žiadna osoba však nesmie žiadať, aby majiteľove práva na ochrannú známku boli zrušené, ak v období medzi uplynutím päťročného obdobia a podaním návrhu na zrušenie sa začala ochranná známka skutočne používať alebo sa jej používanie obnovilo.
Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na zrušenie, pričom táto lehota začala plynúť až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa však nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až po tom, ako sa majiteľ dozvedel, že môže byť podaný návrh na zrušenie.“
6 Článok 14 rovnakej smernice s názvom „Neplatnosť alebo zrušenie ochrannej známky a posteriori“ stanovuje:
„Ak je pre ochrannú známku [Európskej únie] uplatnená seniorita skoršej ochrannej známky, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorá zanikla, môže byť skoršia ochranná známka vyhlásená za neplatnú alebo zrušen[á] a posteriori.“
Nariadenie č. 207/2009
7 Článok 34 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Uplatňovanie seniority národnej ochrannej známky“ stanovuje:
„1. Majiteľ skoršej ochrannej známky zapísanej v členskom štáte, vrátane ochrannej známky zapísanej na území Beneluxu, alebo zapísanej podľa medzinárodných dohôd s účinkom v danom členskom štáte, ktorý požiada o zápis zhodnej ochrannej známky ako ochrannej známky [Európskej únie] pre zhodné tovary alebo služby alebo niektoré z nich, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka, môže si uplatniť pre ochrannú známku [Európskej únie] nárok, aby vstúpila do práv skoršej známky v tomto členskom štáte, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná.
2. Jediným účinkom seniority podľa tohto nariadenia je skutočnosť, že ak sa majiteľ ochrannej známky [Európskej únie] vzdá skoršej ochrannej známky alebo dovolí, aby ochranná známka zanikla, považuje sa za majiteľa, ktorý má naďalej rovnaké práva, aké by bol mal, keby staršia ochranná známka bola naďalej zapísaná.
…“
8 Článok 35 tohto nariadenia s názvom „Uplatňovanie seniority po zápise ochrannej známky [Európskej únie]“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Majiteľ ochrannej známky [Európskej únie], ktorý je majiteľom skoršej zhodnej ochrannej známky zapísanej v členskom štáte, vrátane ochrannej známky zapísanej na území Beneluxu alebo skoršej zhodnej medzinárodnej ochrannej známky platnej v členskom štáte, pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké s tovarmi a službami, pre ktoré bola skoršia ochranná známka zapísaná alebo v nich obsiahnutá, si môže nárokovať senioritu pre skoršiu ochrannú známku vo vzťahu k členskému štátu, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná.“
Smernica (EÚ) 2015/2436
9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1), ktorou sa prepracovala smernica 2008/95, nadobudla účinnosť 12. januára 2016, teda po tom, čo nastali skutkové okolnosti veci samej. Jej článok 6 znie:
„Ak je pre ochrannú známku EÚ uplatnená seniorita národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky zapísanej podľa medzinárodných dohôd s účinkom v danom členskom štáte, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorú nechal zaniknúť, môže byť ochranná známka, ktorá bola základom pre uplatnenie seniority, vyhlásená za neplatnú alebo zrušená a posteriori za predpokladu, že neplatnosť alebo zrušenie mohli byť vyhlásené v čase, keď došlo k vzdaniu sa známky alebo jej zániku. V takomto prípade seniorita stráca svoj účinok.“
Nemecké právo
10 § 49 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (zákon o ochrane ochranných známok a iných rozlišovacích označení) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082, ďalej len „Markengesetz“) s názvom „Zrušenie práv majiteľa“ vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Ochranná známka sa na návrh zruší a vymaže z registra, ak sa po svojom zápise nepoužívala v zmysle § 26 počas nepretržitého obdobia piatich rokov. Zrušenie práv majiteľa k ochrannej známke však nemožno žiadať, ak sa v období medzi uplynutím uvedeného obdobia a podaním návrhu na výmaz obnovilo používanie ochrannej známky v zmysle § 26. Začatie alebo obnovenie používania, ku ktorému došlo v lehote troch mesiacov pred podaním návrhu na výmaz, pričom táto lehota začala plynúť najskôr až po uplynutí nepretržitého päťročného obdobia nepoužívania, sa nebude brať do úvahy, ak prípravy na toto začatie alebo obnovenie začali až po tom, ako sa majiteľ ochrannej známky dozvedel, že môže byť podaný návrh na výmaz. Ak bol na Patentový úrad podaný návrh na výmaz uvedený v § 53 ods. 1, podanie návrhu na Patentový úrad má aj naďalej rozhodujúci význam pre výpočet trojmesačnej lehoty uvedenej v tretej vete, ak sa návrh na výmaz podľa § 55 ods. 1 podal v lehote troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v § 53 ods. 4.“
11 § 125c Markengesetz s názvom „Konštatovanie neplatnosti ochrannej známky a posteriori“ stanovuje:
„1. Ak sa pre prihlásenú alebo zapísanú ochrannú známku [Európskej únie] nárokovala seniorita ochrannej známky zapísanej v registri Patentového úradu podľa článku 34 alebo článku 35 nariadenia [č. 207/2009] a ochranná známka zapísaná v registri Patentového úradu bola vymazaná z dôvodu nepredĺženia lehoty ochrany… alebo z dôvodu vzdania sa…, možno na návrh konštatovať a posteriori neplatnosť tejto ochrannej známky z dôvodu zrušenia alebo neplatnosti.
2. Konštatovanie neplatnosti sa uskutoční za rovnakých podmienok ako výmaz z dôvodu zrušenia alebo neplatnosti. Neplatnosť ochrannej známky z dôvodu zrušenia podľa § 49 ods. 1 však možno konštatovať len vtedy, keď podmienky na výmaz v súlade s týmto ustanovením boli splnené už v deň, keď bola ochranná známka vymazaná z dôvodu nepredĺženia lehoty ochrany alebo pre vzdanie sa.
3. Konanie na konštatovanie neplatnosti sa uskutoční na základe ustanovení, ktoré sa uplatňujú na konania o výmaze zapísanej ochrannej známky, pričom platí, že konštatovanie neplatnosti ochrannej známky nahrádza jej výmaz.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
12 P & C Düsseldorf je majiteľom nemeckých slovných a obrazových ochranných známok pre odevy PuC, ktoré boli zapísané pod číslami 648526 a 648528, a majú prioritu z roku 1953.
13 P & C Hamburg je majiteľom slovnej ochrannej známky Európskej únie PUC, ktorá bola zapísaná 6. apríla 2001 pod číslom 242446 pre tovary, ktoré patria do tried 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom, zmenenom a doplnenom znení, a ktoré zodpovedajú predovšetkým odevom a módnym doplnkom. Táto ochranná známka využíva na území Nemecka senioritu dvoch nemeckých slovných ochranných známok PUC, prihlásených a zapísaných v rokoch 1978 a 1982, pre odevy pod číslami 966148 a 1027854.
14 Dňa 11. februára 2005 podala P & C Düsseldorf návrh na výmaz nemeckých slovných ochranných známok PUC z dôvodu zrušenia. Dňa 7. júla 2005 P & C Hamburg dobrovoľne požiadala Deutsches Patent‑ und Markenamt (Nemecký úrad pre patenty a ochranné známky), aby boli tieto ochranné známky vymazané, pričom obidve strany sporu vyhlásili, že ho ukončili, a obidve ochranné známky boli vymazané 9. a 31. augusta 2005.
15 Dňa 12. marca 2010 P & C Düsseldorf podala žalobu na Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg, Nemecko), ktorou sa domáhala, aby sa P & C Hamburg viac nemohla dovolávať seniority nemeckých slovných ochranných známok PUC, pričom v prvom rade uviedla, že v deň, keď boli vymazané z dôvodu vzdania sa zo strany tejto spoločnosti, mohli byť tiež vymazané z dôvodu zrušenia. Subsidiárne P & C Düsseldorf uviedla, že tieto ochranné známky bolo v tento deň možné vymazať vzhľadom na existenciu skorších práv, ktorých bola držiteľom.
16 Landgericht Hamburg (Krajinský súd Hamburg) vyhovel tejto žalobe a odvolanie, ktoré P & C Hamburg podala na Oberlandesgericht Hamburg (Vyšší krajinský súd Hamburg, Nemecko), bolo zamietnuté. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že návrh spoločnosti P & C Düsseldorf bol dôvodný v zmysle § 125c ods. 1 a 2, ako aj § 49 ods. 1 Markengesetz, keďže vymazané nemecké slovné ochranné známky, ktorých seniorita bola uplatnená pre ochrannú známku Európskej únie PUC, boli tak v deň svojho výmazu z dôvodu vzdania sa, ako aj v deň posledného pojednávania pred týmto súdom, spôsobilé na výmaz z dôvodu zrušenia.
17 P & C Hamburg preto podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok Revision na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko).
18 Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v prvom rade vysvetľuje, že odvolací súd podal presný výklad § 125c ods. 2 Markengesetz, keď uviedol, že podmienky výmazu ochrannej známky z dôvodu zrušenia nemusia byť splnené iba v čase vzdania sa tejto ochrannej známky, ale aj v čase posledného pojednávania pred súdom rozhodujúcim o návrhu na konštatovanie neplatnosti uvedenej ochrannej známky. Pýta sa však, či je tento výklad v súlade s článkom 14 smernice 2008/95.
19 Vnútroštátny súd konštatuje, že tento článok 14 nespresňuje požiadavky, ktoré môžu byť uložené na konštatovanie neplatnosti skoršej národnej ochrannej známky, ktorá bola predmetom vzdania sa alebo zanikla, a posteriori, pričom poznamenáva, že z článku 6 smernice 2015/2436 vyplýva, že v rámci uplatňovania tejto smernice nemožno vyžadovať, aby boli podmienky zrušenia splnené aj v deň rozhodnutia o žalobe na konštatovanie zrušenia a posteriori. Pýta sa, či táto smernica nanovo vymedzila požiadavky, ktorým podlieha takéto konštatovanie, alebo či iba spresnila požiadavky, ktoré sa už uplatňovali na základe článku 14 smernice 2008/95.
20 Vnútroštátny súd v druhom rade uvádza, že za predpokladu, že výklad § 125c Markengesetz uvedený v bode 18 tohto rozsudku je v súlade s článkom 14 smernice 2008/95, je nastolená otázka, či P & C Hamburg po tom, ako sa 7. júla 2005 vzdala svojich nemeckých slovných ochranných známok, mohla sama používať tieto ochranné známky, aby zaručila zachovanie práv, ktoré s nimi boli spojené. Vzhľadom na to, že odvolací súd sa domnieval, že používanie po vzdaní sa nemožno zohľadniť, keďže toto používanie nemá „nápravný účinok“, sa vnútroštátny súd pýta, či je táto analýza správna s ohľadom na článok 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a v tejto súvislosti sa pýta na účinok uplatnenia seniority skoršej národnej ochrannej známky pre ochrannú známku Európskej únie.
21 Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je s článkom 14 smernice 2008/95 zlučiteľné, ak neplatnosť alebo zrušenie národnej ochrannej známky, ktorá predstavuje základ pre uplatňovanie seniority ochrannej známky Európskej únie, ktorej sa majiteľ vzdal alebo ktorá zanikla, možno a posteriori vyhlásiť iba vtedy, keď podmienky neplatnosti alebo zrušenia existujú nie iba v čase vzdania sa ochrannej známky alebo jej zániku, ale aj v okamihu súdneho rozhodnutia o tomto vyhlásení?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
Má uplatňovanie seniority podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 taký účinok, že národná ochranná známka zaniká a už ju viac nemožno použiť na zachovanie práv, alebo ostáva národná ochranná známka zachovaná v platnosti na základe práva Únie, hoci už viac neexistuje v registri príslušného členského štátu, v dôsledku čoho ju naďalej možno a treba používať na zabezpečenie zachovania práva?“
O prejudiciálnych otázkach
22 Svojimi dvomi otázkami, ktoré je potrebné preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 smernice 2008/95 v spojení s článkom 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého možno konštatovať a posteriori neplatnosť skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky, ktorej seniorita sa uplatňuje pre ochrannú známku Európskej únie, iba vtedy, ak sú splnené podmienky tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia nielen v deň, keď došlo k vzdaniu sa tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo keď zanikla, ale tiež v deň, keď bolo vydané súdne rozhodnutie obsahujúce toto konštatovanie.
23 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 34 nariadenia č. 207/2009 upravuje možnosť majiteľa skoršej národnej ochrannej známky, ktorý žiada o zápis zhodnej ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie pre zhodné tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná skoršia národná ochranná známka, uplatniť si vo svojej prihláške ochrannej známky Európskej únie senioritu skoršej národnej ochrannej známky, pokiaľ ide o členský štát, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná. Článok 35 tohto nariadenia upravuje podobnú možnosť uplatnenia seniority po zápise ochrannej známky ako ochrannej známky Európskej únie.
24 Jediným účinkom takéhoto uplatnenia seniority skoršej národnej ochrannej známky je podľa článku 34 ods. 2 tohto nariadenia skutočnosť, že ak sa majiteľ vzdá tejto poslednej uvedenej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, považuje sa za majiteľa, ktorý má naďalej rovnaké práva, aké by mal, keby skoršia národná ochranná známka bola naďalej zapísaná.
25 Na to, aby sa zabránilo takémuto uplatneniu, článok 14 smernice 2008/95 upravuje možnosť konštatovať a posteriori neplatnosť skoršej národnej ochrannej známky, ktorá bola predmetom vzdania sa alebo zanikla, alebo zrušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky.
26 Hoci článok 14 smernice 2008/95 nespresňuje, z akého dátumu treba vychádzať pri skúmaní, či sú splnené podmienky neplatnosti alebo zrušenia, zo znenia a z predmetu tohto ustanovenia vyplýva, že cieľom dotknutého preskúmania je spätne určiť, či boli tieto podmienky splnené v deň, keď došlo k vzdaniu sa skoršej národnej ochrannej známky alebo keď zanikla. Z toho vyplýva, že požiadavka, podľa ktorej podmienky neplatnosti skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenia práv majiteľa tejto ochrannej známky musia byť splnené aj v deň, keď sa rozhoduje o návrhu na konštatovanie tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia a posteriori, nie je v súlade s uvedeným ustanovením.
27 Ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a pripomienok účastníkov konania vo veci samej, takáto požiadavka navyše vychádza z predpokladu, že používanie národnej ochrannej známky po tom, čo bola predmetom vzdania sa, môže mať nápravný účinok, ktorý môže zaručiť zachovanie práv, ktoré sú s ňou spojené. Takýto predpoklad však nemá oporu ani v smernici 2008/95, ani v nariadení č. 207/2009.
28 Najskôr je totiž potrebné uviesť, že smernica 2008/95 nijako nepočíta s možnosťou používať národnú ochrannú známku, ktorá bola predmetom vzdania sa. Z jej odôvodnenia 5 a jej článku 1 okrem iného vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje len na ochranné známky, ktoré boli zapísané alebo prihlásené, v dôsledku čoho vymazaná ochranná známka už z pohľadu tejto smernice neexistuje.
29 Následne z článku 12 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/95 vyplýva, že používanie ochrannej známky sa zohľadňuje iba do dátumu podania návrhu na zrušenie, prípadne o tri mesiace dlhšie v prípade uvedenom v treťom pododseku tohto ustanovenia. Zohľadniť používanie po dni, keď majiteľ ochrannej známky sám uviedol, že sa vzdáva tejto ochrannej známky, alebo ju nechal zaniknúť, v rámci konania na konštatovanie zrušenia práv majiteľa ochrannej známky a posteriori by preto nebolo koherentné s týmto ustanovením.
30 Z článku 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 napokon vyplýva, že jediným účinkom seniority skoršej národnej ochrannej známky uplatnenej pre ochrannú známku Európskej únie je to, že ak sa majiteľ vzdá tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, považuje sa za majiteľa, ktorý má v členskom štáte, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná, naďalej rovnaké práva, aké by mal, keby bola naďalej zapísaná. Toto ustanovenie tak vytvára fikciu, ktorej cieľom je umožniť majiteľovi ochrannej známky Európskej únie aj naďalej využívať v tomto členskom štáte ochranu, ktorú mala vymazaná skoršia národná ochranná známka, a nie umožniť, aby mohla táto ochranná známka ako taká naďalej existovať. Z toho najmä vyplýva, že prípadné používanie dotknutého označenia po tomto výmaze sa musí v takomto prípade považovať za používanie ochrannej známky Európskej únie, a nie za používanie vymazanej skoršej národnej ochrannej známky.
31 Výklad článku 14 smernice 2008/95 uvedený v bode 26 tohto rozsudku je okrem toho potvrdený článkom 6 smernice 2015/2436, ktorá nadobudla účinnosť po tom, čo nastali skutkové okolnosti veci samej, ktorý stanovuje ako jedinú podmienku vyhlásenia neplatnosti alebo zrušenia skoršej národnej ochrannej známky a posteriori to, že vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie bolo možné v okamihu, keď bola táto ochranná známka predmetom vzdania sa alebo zanikla.
32 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že článok 14 smernice 2008/95 v spojení s článkom 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého možno konštatovať a posteriori neplatnosť skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky, ktorej seniorita sa uplatňuje pre ochrannú známku Európskej únie, iba vtedy, ak sú splnené podmienky tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia nielen v deň, keď došlo k vzdaniu sa tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo keď zanikla, ale tiež v deň, keď bolo vydané súdne rozhodnutie obsahujúce toto konštatovanie.
O trovách
33 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v spojení s článkom 34 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] sa má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého možno konštatovať a posteriori neplatnosť skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky, ktorej seniorita sa uplatňuje pre ochrannú známku Európskej únie, iba vtedy, ak sú splnené podmienky tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia nielen v deň, keď došlo k vzdaniu sa tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo keď zanikla, ale tiež v deň, keď bolo vydané súdne rozhodnutie obsahujúce toto konštatovanie.
Podpisy