ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (siedma komora)
z 15. októbra 2008 (*)
„Výsady a imunity – Člen Európskeho parlamentu – Zbavenie imunity“
Vo veci T‑345/05,
Ashley Neil Mote, člen Európskeho parlamentu, v zastúpení: J. Lofthouse a C. Hayes, barristers, a M. Monan, solicitor,
žalobca,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: H. Krück, D. Moore a M. Windisch, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 5. júla 2005 o zbavení žalobcu parlamentnej imunity,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (siedma komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia D. Šváby a L. Truchot (spravodajca),
tajomník: K. Pocheć, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 21. februára 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Podľa hlavy III Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, pripojeného k Zmluve o založení jednotnej Rady a Komisie [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1967, 152, s. 13) (ďalej len „protokol“):
„Hlava III
Členovia Európskeho parlamentu
Článok 8
Voľný pohyb členov Európskeho parlamentu do a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam.
…
Článok 9
Členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.
Článok 10
Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:
a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;
b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.
Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.
Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.“ [neoficiálny preklad]
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Pán Ashley Neil Mote, občan Spojeného kráľovstva, prijal v rokoch 1996 a 2002 rôznu verejnú pomoc. V novembri 2003 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie z dôvodu, že tieto pomoci mu boli priznané na základe nepravdivých vyhlásení. Predvolaný bol v januári 2004, obvinený 27. apríla 2004, obžaloba a zhrnutie skutkov, pre ktoré je stíhaný, mu boli doručené 10. júna 2004.
3 Po svojom zvolení do Európskeho parlamentu žalobca požiadal o prerušenie trestného stíhania, pričom sa odvolával na výsady a imunity, ktoré mu patria ako poslancovi Európskeho parlamentu. Chichester Crown Court (Korunný súd v Chichestri) prerušil trestné stíhanie 25. novembra 2004. Tento súd sa domnieval, že podmienečné prepustenie, ktoré bolo pánovi Moteovi udelené, predstavuje prekážku voľného pohybu členov Parlamentu, a preto je v rozpore s článkom 8 protokolu.
4 Žiadosťou z 3. februára 2005 Attorney General (generálny prokurátor Anglicka a Walesu) požiadal, aby Parlament:
– potvrdil, že trestné stíhanie začaté voči žalobcovi neporušuje protokol, najmä jeho článok 8,
– v prípade, ak pán Mote požíva výsadu alebo imunitu na základe protokolu, zbavil ho tejto výsady alebo imunity.
5 Žiadosť bola postúpená výboru pre právne záležitosti Parlamentu (ďalej len „výbor pre právne záležitosti“) a 21. apríla, 24. mája a 20. júna 2005 bola predmetom diskusií v rámci tohto výboru. Na výsluchu, ktorý výbor pre právne záležitosti uskutočnil 24. mája 2005, bol pán Mote zastúpený iným členom Parlamentu. Vo vyjadrení, ktoré bolo uvedenému výboru predložené v tento deň (ďalej len „vyjadrenie“), pán Mote žiadal o zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity.
6 Dňa 20. júna 2005 výbor pre právne záležitosti jednohlasne prijal správu, v ktorej Parlamentu odporučil zbaviť pána Motea imunity (ďalej len „správa“). Táto správa zahŕňa odôvodnenie a návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu.
7 Rozhodnutím z 5. júla 2005 plenárne zasadnutie Parlamentu rozhodlo o zbavení imunity a o oznámení rozhodnutia a správy príslušným orgánom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
8 Na základe zbavenia pána Motea imunity, o ktorom rozhodol Parlament, sa orgán Spojeného kráľovstva poverený trestným stíhaním obrátil na High Court of Justice (England & Wales) [vyšší súd (Anglicko a Wales)] na účely dosiahnutia pokračovania v trestnom stíhaní. Rozhodnutím zo 17. októbra 2006 tento súd nariadil pokračovať v konaní proti žalobcovi.
9 Dňa 4. mája 2007 žalobca podal žiadosť o ochranu svojej imunity a výsad, ktorú Parlament zamietol rozhodnutím z 10. júla 2007.
10 Portsmouth Crown Court (Korunný súd v Portsmouth) rozsudkom zo 17. augusta 2007 uznal pána Motea za vinného a rozsudkom zo 4. septembra 2007 ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov. Rozsudkom z 21. decembra 2007, Court of Appeal (England & Wales) [odvolací súd (Anglicko a Wales)] zamietol okrem jedného všetky dôvody odvolania proti rozsudku zo 17. augusta. Žalobca 18. januára 2008 podal žiadosť o povolenie podať kasačný opravný prostriedok.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. septembra 2002 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
12 Dňa 3. novembra 2005 žalobca požiadal o anonymitu, ktorá mu bola priznaná 14. novembra 2005. Predseda siedmej komory po tom, ako mu boli na pojednávaní 21. februára 2008 predložené pripomienky účastníkov konania, zbavil žalobcu anonymity.
13 Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. decembra 2006 žalobca požiadal o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia podľa článku 225 ods. 1 ES, článkov 242 ES a 243 ES. Predseda Súdu prvého stupňa uznesením zo 16. marca 2007 návrh zamietol.
14 Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným 8. mája 2007 žalobca znovu požiadal o odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 27. júna 2007.
15 Dňa 29. augusta 2007 žalobca podal tretí návrh na nariadenie predbežného opatrenia založený na tých istých dôvodoch, ktorý bol zamietnutý uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 22. novembra 2007.
16 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– vyhlásil toto rozhodnutie v každom prípade za neplatné, pokiaľ ide o zbavenie výsady, akou je tá podľa článku 8 protokolu, keďže sa v ňom uvádza len imunita,
– zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.
17 Európsky parlament navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– v prvom rade odmietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti
18 Parlament uvádza, že žaloba je neprípustná, keďže rozhodnutie o zbavení imunity sa podľa článku 230 štvrtého odseku ES žalobcu priamo netýka, a to najmä preto, že takéto rozhodnutie ponecháva svojmu adresátovi voľnú úvahu.
19 Pán Mote na podporu prípustnosti svojej žaloby uvádza, že pokiaľ sa výsady a imunity týkajú Spoločenstiev, členom Parlamentu sú priznané podľa článku 5 Rokovacieho poriadku Parlamentu (Ú. v. EÚ L 44, 2005, s. 1), a z toho dôvodu každé rozhodnutie vzťahujúce sa na uvedené výsady a imunity sa priamo týka dotknutého člena Parlamentu.
20 V prvom rade je potrebné preskúmať, či rozhodnutie o zbavení poslaneckej imunity z 5. júla 2005 predstavuje napadnuteľné rozhodnutie.
21 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Európske spoločenstvo je spoločenstvom práva, pretože akty tak jeho členských štátov, ako aj jeho inštitúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so základnou ústavnou listinou, ktorou je Zmluva, a pretože táto Zmluva ustanovila úplnú sústavu žalôb a konaní, ktorých cieľom je zveriť Súdnemu dvoru právomoc preskúmavať zákonnosť aktov inštitúcií (rozsudky Súdneho dvora z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, bod 23, a z 23. marca 1993, Weber/Parlament, C‑314/91, Zb. s. I‑1093, bod 8; rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. októbra 2001, Martinez a i./Parlament, T‑222/99, T‑327/99 a T‑329/99, Zb. s. II‑2823, bod 48). Súdny dvor takisto uviedol, že akty Parlamentu zo zásady neboli vylúčené z možnosti podať proti nim žalobu o neplatnosť (rozsudok Les Verts/Parlament, už citovaný, bod 24).
22 Podľa článku 230 prvého odseku ES Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov Parlamentu, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím osobám, a na tieto účely rozlišuje dve kategórie aktov.
23 Akty Parlamentu, ktoré sa vzťahujú výhradne na vnútornú organizáciu práce Parlamentu, nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť (uznesenia Súdneho dvora zo 4. júna 1986, Skupina európskej pravice/Parlament, 78/85, Zb. s. 1753, bod 11, a z 22. mája 1990, Blot a Front national/Parlament, C‑68/90, Zb. s. I‑2101, bod 11; rozsudok Weber/Parlament, už citovaný, bod 9).
24 Do tejto kategórie aktov patria akty Parlamentu, ktoré buď nemajú právne účinky, alebo majú právne účinky len v rámci Parlamentu vo vzťahu k organizácii jeho práce a sú predmetom postupov preskúmania, ktoré sú upravené v Rokovacom poriadku Parlamentu (rozsudok Weber/Parlament, už citovaný, bod 10, a rozsudok Martinez a i./Parlament, už citovaný, bod 52).
25 Naopak na súde Spoločenstva možno napadnúť akty Parlamentu, ktoré majú právne účinky alebo sú prijaté s cieľom, aby mali právne účinky vo vzťahu k tretím osobám, alebo inými slovami, akty, ktorých právne účinky prekračujú rámec vnútornej organizácie práce inštitúcie (rozsudok Weber/Parlament, už citovaný, bod 11, a rozsudok Martinez a i./Parlament, už citovaný, bod 53).
26 Súd prvého stupňa pripomenul, že členovia Parlamentu ako zástupcovia ľudu štátov spojených v Spoločenstve, musia byť v súvislosti s aktom, ktorý pochádza z Parlamentu a ktorý má právne účinky, pokiaľ ide o podmienky výkonu tohto mandátu, považovaní za tretie osoby v zmysle článku 230 prvého odseku ES (rozsudok Martinez a i./Parlament, už citovaný, bod 61).
27 Najmä pokiaľ ide o protokol, výsady a imunity, ktoré tento dokument priznáva Spoločenstvám, majú len funkčný charakter, keďže ich účelom je vyhnúť sa tomu, aby vznikla prekážka činnosti a nezávislosti Spoločenstiev (uznesenia Súdneho dvora z 11. apríla 1989, Générale de Banque/Komisia, 1/88 SA, Zb. s. 857, bod 9, a z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C‑2/88 IMM, Zb. s. I‑3365, bod 19).
28 Hoci výsady a imunity boli priznané výlučne v záujme Spoločenstva, pravda je, že boli výslovne priznané úradníkom a iným zamestnancom inštitúcií Spoločenstva vrátane členov Parlamentu. Skutočnosť, že výsady a imunity sú stanovené vo verejnom záujme Spoločenstva, odôvodňuje právomoc inštitúcií odňať imunitu, ale neznamená, že tieto výsady a imunity sú priznané Spoločenstvu a nie priamo jeho úradníkom, iným zamestnancom a členom Parlamentu. Protokol teda vytvára subjektívne právo dotknutých osôb, ktorého dodržiavanie je zabezpečené právom podať žalobu podľa článku 230 ES (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1960, Humblet/Belgicko, 6/60, Zb. s. 1125).
29 Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie, ktorým Parlament zbavuje jedného zo svojich členov imunity, má právne účinky, ktoré prekračujú rámec jeho vnútornej organizácie, keďže toto rozhodnutie umožňuje súdne stíhať dotknutého člena Parlamentu za uvedené skutky.
30 Podmienky výkonu mandátu daného člena Parlamentu sú ovplyvnené takýmto rozhodnutím, ktoré umožňuje, aby bolo proti tomuto poslancovi začaté trestné stíhanie alebo sa v tomto stíhaní pokračovalo, prípadne z neho vyplývajú opatrenia obmedzujúce slobodu, ktoré tomuto poslancovi môžu brániť vo výkone jeho mandátu. V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie umožnilo orgánu Spojeného kráľovstva poverenému trestným stíhaním požiadať o pokračovanie v trestnom konaní voči pánovi Moteovi, ktoré High Court of Justice (England & Wales) priznal uznesením zo 17. októbra 2006.
31 Napadnuté rozhodnutie je preto potrebné vnímať ako akt, ktorý má alebo je prijatý s cieľom, aby mal právne účinky vo vzťahu k tretím osobám. Z toho vyplýva, že podľa kritérií stanovených Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku Weber/Parlament musí mať súd Spoločenstva možnosť preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia podľa článku 230 prvého odseku ES.
32 Pokiaľ ide o námietku založenú na neprípustnosti žaloby, ktorú vzniesol Parlament na základe článku 230 štvrtého odseku ES, je opodstatnené konštatovať, že Parlament pripúšťa, že žalobca je osobne dotknutý, ale nesúhlasí s tým, že je dotknutý priamo.
33 V súlade s ustálenou judikatúrou priama dotknutosť vyžaduje, aby sporné opatrenie Spoločenstva bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a neponechávalo priestor na voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Glencore Grain/Komisia, C‑404/96 P, Zb. s. I‑2435, bod 41 a tam citovanú judikatúru; rozsudky z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C‑486/01 P, Zb. s. I‑6289, bod 34, a z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia, C‑417/04 P, Zb. s. I‑3881, bod 28).
34 V prejednávanej veci imunita stanovená v článkoch 9 a 10 protokolu chráni členov Parlamentu proti určitým opatreniam, ktoré im môžu brániť vo výkone ich funkcie v tom zmysle, že rozhodnutie o zbavení imunity mení právne postavenie člena Parlamentu tým, že zruší uvedenú ochranu a obnoví jeho postavenie ako osoby, ktorá podlieha všeobecnému právu členských štátov, čím ho bez toho, aby boli potrebné akékoľvek sprostredkujúce ustanovenia, vystaví opatreniam uvedeného všeobecného práva, najmä obmedzeniu osobnej slobody a súdnemu stíhaniu. Z toho vyplýva, že žalobca je priamo dotknutý napadnutým rozhodnutím.
35 Právomoc voľnej úvahy ponechaná vnútroštátnym orgánom následne po rozhodnutí o zbavení imunity, pokiaľ ide o pokračovanie alebo ukončenie trestného stíhania voči členovi Parlamentu, nemá vplyv na priamu dotknutosť právneho postavenia tejto osoby, pretože účinky spojené s rozhodnutím o zbavení imunity sa obmedzujú na zrušenie ochrany, na ktorú mala táto osoba nárok ako poslanec, a nevyžadujú žiadne doplňujúce opatrenie na uskutočnenie tohto zrušenia.
36 Z uvedeného vyplýva, že žaloba o neplatnosť musí byť vyhlásená za prípustnú.
O veci samej
37 Na podporu svojej žaloby o neplatnosť pán Mote uvádza štyri žalobné dôvody. Prvým žalobným dôvodom založeným na nesprávnom právnom posúdení žalobca tvrdí, že Parlament mal konštatovať, že bola porušená výsada stanovená v článku 8 protokolu. Druhý žalobný dôvod má dve časti. Prvá vychádza z porušenia Rokovacieho poriadku Parlamentu, keďže Parlament vyjadril svoje stanovisko k vhodnosti trestného stíhania začatého voči pánovi Moteovi. V druhej časti žalobca tvrdí, že Parlament nezohľadnil spravodlivo a úplne skutkové okolnosti a tvrdenia, ktoré žalobca predložil výboru pre právne záležitosti. Tretí žalobný dôvod sa zakladá na chýbajúcom úplnom a primeranom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Posledný žalobný dôvod vychádza z neodôvodnenej a neprimeranej povahy rozhodnutia. Podľa žalobcu tvrdenia, ktoré predložil, mali viesť k zamietnutiu jeho zbavenia imunity.
O nesprávnom právnom posúdení
Tvrdenia účastníkov konania
38 Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne z právneho hľadiska z dôvodu, že Parlament mal konštatovať porušenie výsady, ktorú žalobcovi priznáva článok 8 protokolu. Podľa neho by totiž bolo vhodné rozlišovať výsadu priznanú článkom 8, ktorá sa týka voľného pohybu členov Parlamentu, a imunitu podľa článku 10, ktorá sa týka nedotknuteľnosti poslancov v prípade súdneho stíhania. V prejednávanej veci podľa žalobcu povaha podmienečného prepustenia v trestnom práve Spojeného kráľovstva ovplyvňuje výsadu podľa článku 8, keďže obvinený musí zostať k dispozícii vnútroštátnemu súdu. Účasť na zasadnutiach Parlamentu a na prácach vo výbore teda závisí od voľnej úvahy súdu, čo predstavuje obmedzenie voľného pohybu členov Parlamentu a zásah do nezávislosti Parlamentu bez ohľadu na ochotu spolupracovať prejavenú súdnymi orgánmi Spojeného kráľovstva. Takýto výklad článku 8 viedol Chischester Crown Court k prerušeniu trestného stíhania, kým Parlament neodpovie na žiadosť o zbavenie imunity. Podľa žalobcu sa Parlament odlišným výkladom článku 8 v odôvodnení správy a tým, že nerozhodol o zbavení výsady, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
39 Parlament sa domnieva, že tento žalobný dôvod je nedôvodný. Vysvetľuje, že považoval za dostatočné odpovedať na žiadosť o zbavenie imunity. Spresňuje, že odôvodnenie nemusí odzrkadľovať jeho stanovisko ako inštitúcie a uvádza svoj výklad článkov 8 a 10 protokolu, pričom zdôrazňuje funkčný charakter týchto ustanovení.
40 Podľa Parlamentu sa článok 8 protokolu, prijatý v období, keď pohyb v rámci Spoločenstiev nebol taký jednoduchý ako dnes, týka najmä odstránenia prekážok administratívnej, policajnej a colnej povahy brániacich pohybu člena Parlamentu. Sám osebe neposkytuje imunitu v súdnej oblasti. Článok 10 protokolu stanovuje nedotknuteľnosť členov Parlamentu, pokiaľ ide o ich činnosť na území ich členského štátu alebo na území ostatných členských štátov, okrem vyjadrených názorov alebo hlasovania pri výkone ich úloh, na ktoré sa vzťahuje článok 9. Okrem toho článok 10 priznáva poslancom imunitu počas cesty z miesta a do miesta zasadnutia Parlamentu. Tieto ustanovenia by neboli účinné, ak by výsada priznaná článkom 8 mohla byť prekážkou súdneho stíhania. Parlament dodáva, že žiadna výsada priznaná článkom 8 nemohla byť odňatá na základe článku 10.
41 Pokiaľ ide o možnosť brániť činnosti Európskeho parlamentu ponechanú vnútroštátnemu súdu, pokiaľ tento súd môže kontrolovať pohyb žalobcu, Parlament pripomína, že vzťahy medzi členskými štátmi a inštitúciami Spoločenstva sa riadia zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 10 ES. Vnútroštátne súdne orgány sú povinné čo najviac uľahčiť správnu činnosť inštitúcií Spoločenstva a rešpektovať ich práva prednosti, tak ako súd Spojeného kráľovstva, v opačnom prípade by mohla byť vyvodená zodpovednosť členského štátu pred súdom Spoločenstva.
42 Žalobca pripúšťa, že výsady a imunity Spoločenstiev majú predovšetkým funkčný charakter, a popiera, že niekedy prirovnal ustanovenia článku 8 k absolútnej imunite voči trestnému stíhaniu. Uvádza však, že zotrváva v presvedčení, že spôsob, ktorým sa má vykladať článok 8, je veľmi všeobecný a za osobitných okolností môže byť prekážkou trestného stíhania, ktoré zahŕňa opatrenia obmedzujúce slobodu. Táto výsada bráni zasahovaniu do činnosti poslanca odlišným spôsobom ako ustanovenia článku 10.
43 Parlament sa domnieva, že je potrebné odmietnuť spôsob, ktorým pán Mote vykladá článok 8, pretože zákaz obmedzení voľného pohybu poslancov nemôže poskytovať vyššiu ochranu ako imunita priznaná podľa článku 10. V tomto prípade by bola imunita priznaná poslancom absolútna, keďže výsadu na rozdiel od imunity nemožno odňať.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
44 Žalobca vytýka Parlamentu, že nerozhodol tak, že žalobca je chránený výsadou stanovenou článkom 8 protokolu, a že táto výsada bola porušená trestným stíhaním začatým voči žalobcovi, pričom je úlohou Parlamentu a nie vnútroštátneho súdu vyjadriť sa k tejto otázke tým, že rozhodne o nebezpečenstve, ktoré môže súdne konanie predstavovať pre výkon poslaneckých činností člena Parlamentu.
45 Z článku 10 posledného odseku protokolu, podľa ktorého imunita nemôže brániť Parlamentu vo výkone svojho práva zbaviť niektorého zo svojich členov imunity, vyplýva, že Parlament je príslušný rozhodovať o žiadosti o zbavenie európskeho poslanca imunity. Články 6 a 7 Rokovacieho poriadku Parlamentu dopĺňajú tento text spresnením pravidiel vzťahujúcich sa na konanie o zbavení imunity.
46 Naopak, ani v protokole, ani v Rokovacom poriadku Parlamentu sa nenachádza ustanovenie, podľa ktorého by bol Parlament orgánom zodpovedným konštatovať existenciu výsady podľa článku 8 protokolu.
47 Okrem toho je potrebné spresniť, že články 8 a 10 protokolu nemajú rovnaký rámec pôsobnosti.
48 Súdny dvor rozhodol, že cieľom článku 8 prvého odseku protokolu je zakázať členským štátom vytvárať, najmä svojou činnosťou v oblasti daní, správne obmedzenia voľného pohybu členov Parlamentu (rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1981, Bruce of Donington, 208/80, Zb. s. 2205, bod 14). Ako spresňuje toto ustanovenie, účelom výsady je zabezpečiť, aby členovia Parlamentu mohli vykonávať svoju slobodu cestovať do miesta zasadnutia Parlamentu a späť.
49 Je však potrebné zdôrazniť, že uvedené obmedzenia, hoci nie sú podrobne vymenované v článku 8 prvom odseku protokolu, ktorý sa odvoláva na správne „alebo iné“ obmedzenia, nezahŕňajú obmedzenia vyplývajúce zo súdneho stíhania, keďže tie patria do pôsobnosti článku 10, ktorý definuje právny systém imunity mimo osobitného rámca hlasovania a názorov vyjadrených poslancami počas výkonu svojej funkcie podľa článku 9. Súdne stíhanie je totiž výslovne uvedené v článku 10 prvom odseku písm. b) protokolu ako stíhanie, ktorému členovia Parlamentu v priebehu zasadnutia nepodliehajú na území ktoréhokoľvek iného členského štátu ako je ich štát pôvodu. Takisto podľa článku 10 prvého odseku písm. a) protokolu člen Parlamentu v tomto období požíva na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu tohto štátu, pričom niektoré štáty chránia vnútroštátnych poslancov proti prípadnému súdnemu stíhaniu. Napokon článok 10 druhý odsek stanovuje, že imunita sa vzťahuje na členov Parlamentu počas ich cesty do miesta a z miesta jeho zasadnutia. Existencia tohto ustanovenia, ktoré podobne ako článok 8 prvý odsek protokolu chráni členov Parlamentu pred zásahmi do ich voľného pohybu, potvrdzuje, že obmedzenia, ktoré sú uvedené v článku 8 prvom odseku, nezahŕňajú všetky možné zásahy do voľného pohybu členov Parlamentu a, ako vyplýva z ustanovení článku 10 preskúmaných vyššie, súdne stíhanie treba považovať za súčasť súdneho systému stanoveného článkom 10 protokolu.
50 Článok 10 protokolu má za cieľ zabezpečiť nezávislosť členov Parlamentu tým, že bráni, aby bol na poslancov počas zasadnutí Parlamentu vykonávaný nátlak pozostávajúci z hrozieb uväznenia alebo súdneho stíhania (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. mája 2000, Rothley a i./Parlament, T‑17/00 R, Zb. s. II‑2085, bod 90).
51 Účelom článku 8 protokolu je chrániť členov Parlamentu proti iným ako súdnym obmedzeniam ich voľného pohybu.
52 Keďže sa nepreukázalo, že nebezpečenstvo ohrozenia výkonu činnosti poslanca, ktorú pán Mote vykonáva, predstavovali obmedzenia inej povahy ako obmedzenia vyplývajúce zo súdneho stíhania na súde jeho štátu pôvodu, je potrebné konštatovať, že Parlament sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol o zbavení pána Motea imunity bez toho, aby sa vyjadril k výsade, ktorá mu bola priznaná ako členovi Parlamentu, alebo rozhodol, že v prejednávanej veci bol porušený článok 8.
53 Z uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod musí byť zamietnutý.
O vyjadrení stanoviska výboru pre právne záležitosti k vhodnosti trestného stíhania, ktorým bol porušený Rokovací poriadok Parlamentu, a o nedostatku spravodlivého a úplného zohľadnenia skutkových okolností a tvrdení
Tvrdenia účastníkov konania
54 Žalobný dôvod uvedený žalobcom je rozdelený na dve časti.
– O prvej časti založenej na porušení Rokovacieho poriadku Parlamentu a vyjadrení stanoviska k vhodnosti trestného stíhania
55 Žalobca tvrdí, že podľa článku 7 ods. 7 Rokovacieho poriadku Parlamentu výbor pre právne záležitosti nebol oprávnený sa v svojej správe vyjadriť k vhodnosti trestného stíhania vedeného voči žalobcovi. Porušenie tohto ustanovenia má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dodáva, že stanovisko vyjadrené Parlamentom v tej istej správe sa nezhoduje s pripomienkami, ktoré Parlament predložil v tejto otázke.
56 Parlament namieta, že žalobný dôvod je zjavne nedôvodný. Zdôrazňuje, že odôvodnenie zahrnuté v správe zostavil spravodajca a že stanovisko, ktoré vyjadril, nemožno uvádzať na účely spochybnenia rozhodnutia prijatého Parlamentom. V každom prípade sa konštatovania spravodajcu netýkali dôvodnosti samotného trestného stíhania, ale len jeho dostatočne odôvodneného charakteru.
– O druhej časti založenej na nedostatku spravodlivého a úplného zohľadnenia skutkových okolností a tvrdení
57 Žalobca zastáva názor, že nič v správe výboru pre právne záležitosti nenaznačuje, že tento výbor, a tým aj Parlament, skutočne a primerane preskúmal tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktoré uviedol žalobca. Tento nedostatok je podľa neho prekážkou práva žalobcu oboznámiť sa so závermi výboru pre právne záležitosti a preto spôsobuje neplatnosť rozhodnutia.
58 Parlament považuje tento žalobný dôvod za nedôvodný. Pripomína, že podľa ustanovení článku 7 ods. 3 Rokovacieho poriadku Parlamentu mal pán Mote 24. mája 2005 možnosť vyjadriť sa pred výborom pre právne záležitosti tak, že sa nechá zastupovať iným členom Parlamentu. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa v úvode výslovne týka tohto výsluchu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O prvej časti žalobného dôvodu
59 V prvom rade treba konštatovať, že Parlament tým, že vyhovel návrhu výboru pre právne záležitosti zbaviť pána Motea imunity a v napadnutom rozhodnutí sa odvolal na správu tohto výboru, pričom nemal výhrady k obsahu odôvodnenia uvedeného v danom dokumente, prevzal odôvodnenie správy. Z toho vyplýva, že kritiku uvedenú v prvej časti tohto žalobného dôvodu je potrebné považovať za smerujúcu proti dôvodom napadnutého rozhodnutia.
60 Článok 7 ods. 7 Rokovacieho poriadku Parlamentu stanovuje, že „výbor [pre právne záležitosti]… [sa] za žiadnych okolností nevyslovuje o vine či nevine [člena Parlamentu] alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor [pre právne záležitosti] pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu“.
61 Je opodstatnené preskúmať, či výbor pre právne záležitosti vo svojej správe zaujal stanovisko v prospech začatého trestného stíhania a vyjadril sa k vine pána Motea. V bode II. 2 správy spravodajca najskôr konštatuje „podrobný“ charakter žiadosti. Toto posúdenie, ktoré vyjadruje názor spravodajcu o tom, že trestné stíhanie začaté proti pánovi Moteovi je dostatočne odôvodnené, nemožno prirovnať k stanovisku o vine alebo vhodnosti uvedeného trestného stíhania. To isté platí aj v bode II. 3 výlučne objektívneho konštatovania spravodajcu o závažnosti dotknutého porušenia vzhľadom na Spojené kráľovstvo a väčšinu členských štátov. Napokon spravodajca potvrdením v tom istom bode, že „trestné stíhanie zjavne už prebieha“ bez toho, aby predpovedal výsledok konania, len uviedol, že toto stíhanie už pokročilo a má byť nariadené pojednávanie.
62 Z uvedeného vyplýva, že článok 7 Rokovacieho poriadku Parlamentu nebol porušený a prvá časť tohto žalobného dôvodu musí byť preto zamietnutá.
– O druhej časti žalobného dôvodu
63 Tvrdenia vo veci samej, o ktorých žalobca tvrdí, že neboli skutočne a primerane preskúmané, sú tieto: neskoré začatie trestného stíhania voči nemu, čo v rozpore s článkom 10 ES viedlo k poškodeniu správnej činnosti Parlamentu; spôsob, akým orgány Spojeného kráľovstva zostavili žiadosť o jeho zbavenie imunity; nedostatočná jasnosť žiadosti o zbavenie imunity, pokiaľ ide o závažnosť skutkov, ktoré sa mu pripisujú a vhodnosť trestného stíhania; možnosť Parlamentu zbaviť žalobcu výsady.
64 Po prvé, pokiaľ ide o nezohľadnenie výhrady založenej na neskorom začatí trestného stíhania pána Motea vnútroštátnymi súdmi, toto oneskorenie podľa neho bránilo výkonu jeho funkcie poslanca a následne aj činnosti Parlamentu, čo viedlo k tomu, že Spojené kráľovstvo porušilo zásady lojálnej spolupráce podľa článku 10 ES.
65 Je potrebné uviesť, že Parlament s uvedením, že nič nespochybňovalo tvrdenia Attorney General, podľa ktorých „názory alebo politická zodpovednosť pána Motea nemali v žiadnom prípade vplyv na trestné stíhanie… a vyšetrovanie [bolo] vedené so zabezpečením čo najväčšej dôvernosti“ a Chichester Crown Court bol oprávnený predložiť žiadosť o zbavenie imunity za predpokladu, že „mal pochybnosti o zámeroch prokurátora alebo ktoréhokoľvek iného účastníka (k čomu zjavne nedošlo)“, nepriamo, ale s určitosťou zamietol výhradu založenú na oneskorení. Domnieval sa, že cieľom tohto trestného stíhania v žiadnom prípade nie je brániť pánovi Moteovi vo vykonávaní funkcie poslanca, pričom okrem informácií poskytnutých zo strany Attorney General sa opieral aj o preskúmanie vykonané Chichester Crown Court.
66 Je opodstatnené dodať, že z tvrdení uvedených žalobcom pred výborom pre právne záležitosti nevyplýva, že dĺžka vyšetrovania, a tým aj oneskorenie jeho predvolania na trestný súd svedčia o vôli ohroziť jeho činnosť európskeho poslanca. Pripomienky, ktoré predložil pán Mote, totiž zodpovedajú tvrdeniam Attorney General, podľa ktorých možno dĺžku vyšetrovania pripísať zatajovaniu informácií z jeho strany, najmä pokiaľ ide o bankový účet na ostrove Man, a jeho neochote spolupracovať. Pán Mote uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že odmietol spolupracovať s vyšetrovateľmi a že uprednostnil nevypovedať, čo patrí k jeho právam na obhajobu. Okrem toho sa domnieval, že vyšetrovatelia preukázali neodôvodnené oneskorenie pri získavaní výpovede banky Barclays na ostrove Man. Žiadny z týchto dôkazov nemohol preukázať akúkoľvek vôľu ohroziť jeho činnosť poslanca.
67 Po druhé, pokiaľ ide o postoj orgánov Spojeného kráľovstva pri zostavovaní žiadosti o zbavenie imunity, treba uviesť, že podľa Parlamentu nebolo spochybnené, že žiadosť bola podaná v predpísanej forme. Zároveň Parlament zohľadnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa spôsobu zostavenia žiadosti a dospel k záveru, že žiadne z nich nepredstavuje prekážku preskúmania tejto žiadosti.
68 Po tretie je potrebné konštatovať, že Parlament nezaujal stanovisko k tvrdeniam týkajúcim sa nedostatočnej jasnosti žiadosti o zbavenie imunity a závažnosti vytýkaných porušení vrátane vhodnosti trestného stíhania. Parlament sa teda zdržal akéhokoľvek posúdenia vhodnosti trestného stíhania, čo vyžadovalo preskúmanie tejto výhrady, čím konal v súlade s ustanoveniami článku 7 ods. 7 svojho rokovacieho poriadku.
69 Napokon, pokiaľ ide o výhradu založenú na možnosti Parlamentu odňať výsadu stanovenú v článku 8 protokolu, Parlament sa nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia, ako sa uvádza v bodoch 44 až 52 vyššie, keď rozhodol o imunite pána Motea bez toho, aby sa vyjadril k výsade, ktorá mu bola priznaná ako členovi Parlamentu, alebo aby rozhodol o tom, že v danej veci bol porušený článok 8 protokolu. Pokiaľ Parlament nemá právomoc rozhodovať o zbavení výsady stanovenej v článku 8, nemožno mu vytýkať, že nezohľadnil tvrdenia uvedené k tejto otázke.
70 Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané, že napadnuté rozhodnutie skutočne a primerane nezohľadnilo skutkové okolnosti a tvrdenia uvedené žalobcom.
71 Z toho vyplýva, že druhá časť žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.
O chýbajúcom úplnom a primeranom odôvodnení
Tvrdenia účastníkov konania
72 Žalobca tvrdí, že Parlament je povinný odôvodniť rozhodnutie o zbavení imunity. Chýbajúce odôvodnenie podľa neho porušuje demokratické požiadavky, ktoré zaväzujú Európsky parlament na základe článku 6 EÚ, ale tiež na základe zásady transparentnosti jeho činnosti, ktorá je uvedená v jeho rokovacom poriadku.
73 V prejednávanej veci sa žalobca domnieva, že správa výboru pre právne záležitosti poskytuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ale spochybňuje jeho úplný a primeraný charakter z dôvodu, že neboli preskúmané všetky tvrdenia uvedené v prospech zachovania jeho imunity. Podľa neho predchádzajúce rozhodnutia Parlamentu týkajúce sa imunity mali viesť k primeranému odôvodneniu, zatiaľ čo poskytnuté odôvodnenie neumožňovalo čitateľom rozhodnutia pochopiť dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, ani účastníkom konania posúdiť jeho platnosť a prípadne ho spochybniť.
74 Parlament navrhuje žalobný dôvod zamietnuť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
75 Je potrebné pripomenúť, že na základe článku 21 štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa každý návrh na začatie konania musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Podľa ustálenej judikatúry na to, aby bol návrh prípustný, je potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti tohto návrhu vyplývali, aj keď len vo forme zhrnutia, ktoré však musí byť súvislé a zrozumiteľné, z textu samotnej žaloby. Hoci obsah žaloby môže byť v určitých bodoch podporený a doplnený odvolaním sa na konkrétne časti dokumentov v prílohe, celkové odvolanie sa na iné písomnosti, aj keď sú priložené k žalobe, nemôže zakryť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré na základe vyššie uvedených ustanovení musia byť uvedené v žalobe (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C‑52/90, Zb. s. I‑2187, bod 17; uznesenia Súdu prvého stupňa z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, T‑56/92, Zb. s. II‑1267, bod 21, a z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, Zb. s. II‑3601, bod 94). V dôsledku toho nie je úlohou Súdu prvého stupňa vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len kontrolnú a podpornú povahu (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II‑2081, bod 34, a Microsoft/Komisia, už citovaný, bod 94).
76 V prejednávanej veci sa žalobca odvoláva na chýbajúce úplné a primerané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pričom neuvádza body, v ktorých podľa neho chýba odôvodnenie. Žaloba len pripomína potrebu moderného demokratického subjektu úplne a primerane odôvodniť svoje rozhodnutia a preskúmať všetky uvedené body, ako aj význam tohto odôvodnenia. Pán Mote nespresňuje právne a skutkové okolnosti, ktoré podľa neho vyžadujú doplňujúce odôvodnenie zo strany Parlamentu. Jediná presná výhrada sa týka vyjadrenia stanoviska porušením článku 7 ods. 7 Rokovacieho poriadku Parlamentu a je predmetom prvej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá bola týmto rozsudkom zamietnutá.
77 Z uvedeného vyplýva, že tento žalobný dôvod musí byť vyhlásený za neprípustný.
O neodôvodnenej a neprimeranej povahe rozhodnutia
Tvrdenia účastníkov konania
78 Žalobca uvádza, že tvrdenia, ktoré uviedol voči svojmu zbaveniu imunity, mali podnietiť Parlament, aby prijal odôvodnené a primerané rozhodnutie, a teda odmietol zbaviť ho imunity. Odvoláva sa na tvrdenia uvedené vo vyjadrení pripojenom k žalobe, pričom dodáva, že ich nebude uvádzať v plnom rozsahu.
79 Žalobca tvrdí, že ak neexistuje dôvod, ktorý by odôvodňoval zamietnutie tvrdenia týkajúceho sa oneskoreného trestného stíhania, žiadny rozhodovací orgán nemôže odôvodnene odňať imunitu a Parlament mal odmietnuť zbaviť ho výsady alebo imunity.
80 Predkladá otázku týkajúcu sa právomoci Parlamentu odňať výsadu namiesto imunity, keďže Rokovací poriadok Parlamentu neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa odňatia výsady.
81 Žalobca zdôrazňuje, že úplné a primerané preskúmanie jeho tvrdení by Parlament neviedlo k jeho zbaveniu imunity, a odvoláva sa na správu výboru pre právne záležitosti vo veci Sichrowsky na účely odôvodnenia, že Parlament uplatňuje túto domnienku za predpokladu fumus persecutionis.
82 Žalobca zdôrazňuje oneskorenú povahu trestného stíhania voči nemu, ktoré podľa neho porušilo činnosť Parlamentu a ohrozilo zásadu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami Spoločenstva a členskými štátmi. Vysvetľuje, že chcel poznať posúdenie, ktoré Parlament v tejto veci poskytol.
83 Napokon vo svojej replike uvádza, že výbor pre právne záležitosti nepreskúmal žiadosti o doplňujúce informácie, ktoré žalobca uviedol vo svojom vyjadrení.
84 Parlament tvrdí, že tento žalobný dôvod je nedôvodný.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
85 Pokiaľ ide o výhradu založenú na nepreskúmaní žiadostí o doplňujúce informácie, ktoré boli uvedené vo vyjadrení predloženom v štádiu repliky, je potrebné pripomenúť, že z ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že žaloba, ktorou sa začína konanie, musí obsahovať predmet konania a zhrnutie žalobných dôvodov a že nové dôvody možno počas konania uviesť len vtedy, ak sú založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Ak však ide o žalobný dôvod, ktorý priamo alebo nepriamo dopĺňa žalobný dôvod už uvedený v žalobe a je s ním úzko spojený, tento žalobný dôvod musí byť vyhlásený za prípustný (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, T‑37/89, Zb. s. II‑463, bod 38). Podobné riešenie sa uplatní aj v prípade výhrady uvedenej na podporu žalobného dôvodu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 156).
86 V prejednávanej veci žalobca uvádza po prvýkrát v replike výhradu založenú na nepreskúmaní výborom pre právne záležitosti svojich žiadostí alebo otázok určených na získanie podrobnejších informácií. Túto výhradu, ktorá sa výslovne týka preskúmania žiadosti o zbavenie imunity výborom pre právne záležitosti a nie preskúmania okolností, ktoré mal zohľadniť Parlament pri prijatí napadnutého rozhodnutia, nemožno považovať za doplnenie výhrad uvedených v žalobe, ktorou sa začalo konanie.
87 Uvedená výhrada musí byť preto vyhlásená za neprípustnú.
88 Pokiaľ ide o výhradu založenú na tom, že tvrdenia mali podnietiť Parlament k tomu, aby prijal odôvodnené a primerané rozhodnutie tým, že odmietne zbaviť pána Motea imunity, treba konštatovať, že tieto tvrdenia neboli vyjadrené v žalobe a žalobca sa odvoláva na uvedené vyjadrenie, ktoré je prílohou žaloby. V súlade s ustálenou judikatúrou uvedenou v bode 75 vyššie nie je úlohou Súdu prvého stupňa vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby.
89 Túto výhradu je preto nutné vyhlásiť za neprípustnú okrem časti, v ktorej sa týka oneskoreného konania vnútroštátnych súdov. V každom prípade, keďže Súd prvého stupňa sa už k tomuto tvrdeniu vyjadril v bodoch 64 až 66 vyššie, je potrebné zamietnuť ju ako nedôvodnú.
90 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tento žalobný dôvod musí byť vyhlásený za čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný a žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
91 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Parlamentu.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Pán Ashley Neil Mote znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. októbra 2008.