ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 26. septembra 2014 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Online hry – Zavedenie nižších sadzieb dane v Dánsku pre online hry než pre kasína a herne – Rozhodnutie, ktorým sa časť pomoci vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Pomoc, ktorá je určená na podporu rozvoja niektorých činností – Neexistencia osobnej dotknutosti – Regulačný akt, ktorý vyžaduje vykonávacie opatrenia – Neprípustnosť“
Vo veci T‑601/11,
Dansk Automat Brancheforening, so sídlom vo Fredericii (Dánsko), v zastúpení: K. Dyekjær, T. Høg a J. Flodgaard, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne M. Afonso a C. Barslev, neskôr M. Afonso a L. Grønfeldt, splnomocnené zástupkyne,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Dánske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne C. Vang, neskôr M. Wolff a C. Thorning, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci K. Lundgaard Hansen, advokát,
Maltská republika, v zastúpení: P. Grech a A. Buhagiar, splnomocnení zástupcovia,
Betfair Group plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
a
Betfair International Ltd, so sídlom v Santa Venera (Malta),
v zastúpení: O. Brouwer a A. Pliego Selie, advokáti,
a
European Gaming and Betting Association (EGBA), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: C.‑D. Ehlermann, J. C. Heithecker a J. Ylinen, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2012/140/EÚ z 20. septembra 2011 o opatrení C 35/10 (ex N 302/10), ktoré Dánsko plánuje zaviesť vo forme dane z hier poskytovaných online podľa dánskeho zákona o dani z hier (Ú. v. EÚ L 68, 2012, s. 3),
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a V. Tomljenović,
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. apríla 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Dansk Automat Brancheforening je združením licencovaných podnikov a spoločností zaoberajúcich sa inštaláciou a prevádzkovaním zábavných hracích automatov (ďalej len „hracie automaty s peňažnými výhrami v hotovosti“). Činnosť členov žalobkyne vychádza z hospodárskeho modelu založeného na nadobudnutí hracích automatov s peňažnými výhrami v hotovosti a následnom uzatvorení dohôd o ich umiestnení v herniach a reštauračných zariadeniach. Žalobkyňa má 80 členov a zastupuje približne 86 % poskytovateľov hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v Dánsku. Jej členovia získavajú hrubé príjmy z hier a platia splatné dane štátu. Následne vyplácajú časť príjmov z hier zariadeniam, v ktorých sú umiestnené ich automaty.
2 Po tom, ako Komisia Európskych spoločenstiev začala konanie vo veci porušenia a 23. marca 2007 zaslala Dánskemu kráľovstvu odôvodnené stanovisko o prekážkach voľného pohybu služieb v oblasti uzatvárania športových stávok v Dánsku, sa tento členský štát rozhodol zreformovať vnútroštátnu právnu úpravu o stávkových službách a pri niektorých formách hier nahradiť existujúci monopolný režim verejného podniku D. regulovaným a čiastočne liberalizovaným režimom.
3 V tejto súvislosti Dánske kráľovstvo podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ oznámilo 6. júla 2010 Komisii návrh zákona L 203 o dani z hier, teraz zákona č. 698 z 25. júna 2010 (ďalej len „zákon o dani z hier“). Tento zákon bol súčasťou legislatívneho balíčka, ktorý zahŕňal aj zákon o hrách (ďalej len „zákon o hrách“), zákon o rozdelení ziskov z lotérií, konských dostihov a zo psích pretekov, ako aj zákon, ktorým sa stanovuje štatút verejného podniku D. Zákon o hrách stanovuje, že poskytovanie alebo organizovanie hier si vyžaduje licenciu a uvedený zákon tieto činnosti reguluje. Legislatívny balíček sa týka aj liberalizácie v rozsahu, v akom ukončuje monopol verejného podniku D. vo vzťahu k niektorým formám hier.
4 Podľa zákona o dani z hier, ktorého účinnosť bola odložená do vydania rozhodnutia Komisie, organizovanie a poskytovanie hier podlieha zaplateniu dane. Tento zákon stanovuje rôzne sadzby dane podľa toho, či sa hry poskytujú online alebo offline. Držitelia licencie na prevádzkovanie hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v herniach, pohostinstvách, baroch atď. podliehajú dani 41 % hrubého príjmu z hier. Ďalších 30 % sa platí z hrubého príjmu z hier nad 30 000 dánskych korún (DKK) v prípade hracích automatov v pohostinstvách, baroch atď. a z hrubého príjmu z hier nad 250 000 DKK. Pokiaľ ide o držiteľov licencie na prevádzkovanie hier v kamenných kasínach, títo držitelia podliehajú základnej sadzbe vo výške 45 % hrubého príjmu z hier po odpočítaní hodnoty žetónov za prepitné a ďalšej sadzbe 30 % z hrubého príjmu z hier, ktorý je vyšší ako štyri milióny DKK rátané mesačne. Naproti tomu držitelia licencie na prevádzkovanie hier v online kasíne podliehajú dani vo výške 20 % hrubého príjmu z hier.
5 Komisii boli doručené dve sťažnosti týkajúce sa navrhovaného zákona o dani z hier, pričom prvú sťažnosť podala 23. júla 2010 žalobkyňa a druhú sťažnosť podalo 6. augusta 2010 kamenné kasíno v Dánsku.
6 Rozhodnutím zo 14. decembra 2010 Komisia informovala Dánske kráľovstvo o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ o opatrení notifikovanom týmto členským štátom. Týmto rozhodnutím uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 22, 2011, s. 9) Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k tomuto opatreniu predložili pripomienky. Celkove preložilo pripomienky 17 zainteresovaných strán, medzi nimi aj žalobkyňa, a tie boli postúpené Dánskemu kráľovstvu, ktoré svoje pripomienky predložilo Komisii listom zo 14. apríla 2011.
7 Komisia svojím rozhodnutím 2012/140/EÚ z 20. septembra 2011 o opatrení C 35/10 (ex N 302/10), ktoré Dánsko plánuje zaviesť vo forme dane z hier poskytovaných online podľa dánskeho zákona o dani z hier (Ú. v. EÚ L 68, 2012, s. 3, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), schválila opatrenie notifikované týmto členským štátom. Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:
„Článok 1
Opatrenie C 35/10, ktoré Dánsko plánuje zaviesť v podobe daní z online hier v dánskom zákone o dani z hier, je zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ].
Zavedenie tohto opatrenia sa preto schvaľuje.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Dánskemu kráľovstvu.“
8 V odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia v prvom rade dospela k záveru, že notifikované opatrenie, t. j. zdanenie online hier nižšou daňou, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ pre prevádzkovateľov týchto hier usadených v Dánsku. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že notifikovaný zákon priznáva týmto prevádzkovateľom daňovú výhodu poskytovanú zo štátnych prostriedkov. Predmetné opatrenie sa považuje prima facie za selektívne, pretože rozlišuje medzi prevádzkovateľmi online hier a prevádzkovateľmi kamenných kasín, ktorí sa podľa cieľa tohto opatrenia nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Podľa Komisie dánske orgány nedokázali preukázať, že selektívnosť notifikovaného zákona prima facie je odôvodnená logikou daňového systému (odôvodnenia 72 až 102 a 144 napadnutého rozhodnutia).
9 V druhom rade Komisia dospela k záveru, že predmetná pomoc spĺňa podmienky na to, aby bola považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). Na podporu tohto tvrdenia sa po prvé domnievala, že vzhľadom na to, že zákon o dani z hier liberalizuje trh a umožňuje dánskym a zahraničným prevádzkovateľom online hier poskytovať svoje služby osobám s pobytom v Dánsku a zároveň zabezpečuje splnenie potrebných podmienok na získanie licencie od dánskych orgánov, slúži riadne vymedzenému cieľu spoločného záujmu (odôvodnenia 106 až 123 napadnutého rozhodnutia). Po druhé sa Komisia domnievala, že opatrenie pomoci spĺňalo požiadavku proporcionality, keďže podľa nej daňová sadzba 20 % hrubého príjmu z hier pre online prevádzkovateľov nie je nižšia, než je potrebné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov zákona o hrách (odôvodnenia 124 až 137 napadnutého rozhodnutia). Po tretie Komisia preskúmala vplyvy opatrenia pomoci na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, že stanovenie sadzby dane pre online hry na rovnakej alebo podobnej úrovni, ako je sadzba pre prevádzkovateľov hier vo fyzicky existujúcich prevádzkarniach, by viedla k situácii, v ktorej by odvetvie ani hráči nereagovali na možnosť zákonného poskytovania služieb v oblasti online hier na dánskom trhu, čo by zmarilo vymedzené ciele spoločného záujmu, ktoré sleduje zákon o hrách (odôvodnenia 138 až 142 napadnutého rozhodnutia).
10 Legislatívny balíček uvedený v bode 3 vyššie, zahŕňajúci najmä zákon o dani z hier a zákon o hrách, nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 30. novembra 2011 podala žalobkyňa predmetnú žalobu.
12 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom navrhla, aby predseda Všeobecného súdu odložil výkon napadnutého rozhodnutia. Uznesením z 13. februára 2012, Dansk Automat Brancheforening/Komisia (T‑601/11 R, EU:T:2012:66), predseda Všeobecného súdu tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
13 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. decembra 2011 Dánske kráľovstvo podalo návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Predseda siedmej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel uznesením z 1. marca 2012.
14 Dňa 9. januára 2012 žalobkyňa podala žiadosť o dôverné zaobchádzanie s niektorými časťami žaloby a niektorými prílohami žaloby vo vzťahu k verejnosti.
15 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 9. marca 2012 CODERE SA a Asociación de Empresarios de Máquinas Recreativas (AEMAR) podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov žalobkyne. Uznesením predsedu siedmej komory Všeobecného súdu z 21. septembra 2012 bol tento návrh zamietnutý.
16 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 19. a 21. marca 2012 podali jednak Betfair Group plc a Betfair International Ltd (ďalej spoločne len „Betfair“) a jednak European Gaming and Betting Association (EGBA) návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Týmto návrhom sa po vypočutí hlavných účastníkov konania vyhovelo uzneseniami predsedu siedmej komory Všeobecného súdu z 21. septembra 2012.
17 Dánske kráľovstvo a Betfair 8. júna 2012 a 7. januára 2013 podali do kancelárie Všeobecného súdu svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania. Žalobkyňa predložila k týmto vyjadreniam pripomienky 26. júla 2012 a 18. marca 2013. Komisia nepredložila pripomienky k týmto vyjadreniam.
18 Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.
19 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 10. marca 2014 Maltská republika podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie. Predseda piatej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel uznesením z 9. apríla 2014.
20 Vzhľadom na to, že návrh Maltskej republiky a EGBA na vstup do konania ako vedľajší účastníci boli podané po uplynutí lehoty uvedenej v článku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, bolo rozhodnuté, že Maltská republika a EGBA môžu podľa článku 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku predložiť pripomienky len počas ústnej časti konania.
21 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
22 V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania upraveného v článku 64 rokovacieho poriadku Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na otázku, či napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Komisia tejto žiadosti vyhovela v stanovenej lehote.
23 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 30. apríla 2014.
24 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil článok 1 napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
25 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne, ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
26 Vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne, ako nedôvodnú. V prípade, že by Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie, Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd podľa článku 264 ods. 2 ZFEÚ vyhlásil, že jeho účinky zostávajú zachované. Okrem toho Betfair a EGBA navrhujú, aby Všeobecný súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vrátane nákladov, ktoré vynaložili ony.
Právny stav
27 Komisia bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, s podporou vedľajších účastníkov konania spochybňuje prípustnosť žaloby. Tvrdí, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že nie je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá.
28 Žalobkyňa podotýka, že má aktívnu legitimáciu, pretože je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá. Okrem toho tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
29 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú si vykonávacie opatrenia.
30 Vo veci samej nie je sporné, že jediným adresátom napadnutého rozhodnutia je Dánske kráľovstvo. Za týchto podmienok je podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ predmetná žaloba o neplatnosť prípustná len v prípade, že žalobkyňa je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá, alebo pokiaľ sa jej napadnuté rozhodnutie priamo týka a toto rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P, Zb., EU:C:2013:852, bod 19).
O osobnej dotknutosti žalobkyne
31 Podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sú ním dotknuté na základe určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb., EU:C:1963:17, s. 197, 223, a z 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, Zb., EU:C:2007:698, bod 30).
32 Pokiaľ ide konkrétne o oblasť štátnej pomoci, žalobcovia, ktorí spochybňujú dôvodnosť rozhodnutia o posúdení štátnej pomoci prijatého na konci konania vo veci formálneho zisťovania, sa považujú za osobne dotknutých týmto rozhodnutím v prípade, že ich postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, 169/84, Zb., EU:C:1986:42, body 22 až 25 a citovanú judikatúru, a z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C‑260/05 P, Zb., EU:C:2007:700, bod 54 a citovanú judikatúru).
33 V tejto súvislosti boli za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukončení konania vo veci formálneho zisťovania okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurenčné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokiaľ bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Sniace/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:C:2007:700, bod 55 a citovanú judikatúru).
34 Súdny dvor teda určil, že skutočnosti, že podnik stál pri podaní sťažnosti, na základe ktorej sa začalo konanie vo veci formálneho zisťovania, že jeho pripomienky boli vypočuté a priebeh tohto konania bol do veľkej miery jeho pripomienkami ovplyvnený, predstavujú relevantné okolnosti pri posúdení aktívnej legitimácie tohto podniku (rozsudky Cofaz a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:C:1986:42, body 24 a 25, a z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, T‑435/93, Zb., EU:T:1995:79, bod 63).
35 Vo veci samej je nesporné, že žalobkyňa mala v konaní pred Komisiou aktívnu úlohu. Žalobkyňa totiž podala na Komisii sťažnosť 23. júla 2010 a predložila v konaní pripomienky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.
36 Naopak Komisia, podporovaná vedľajšími účastníkmi konania, spochybňuje, že žalobkyňa je podstatne ovplyvnená opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia.
37 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že profesijné združenie poverené ochranou skupinových záujmov svojich členov môže podať žalobu o neplatnosť konečného rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci v zásade len v dvoch prípadoch, a to po prvé vtedy, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatnú aktívnu legitimáciu, a po druhé vtedy, ak môže preukázať vlastný záujem, najmä z dôvodu, že jeho postavenie vyjednávača bolo dotknuté aktom, ktorého zrušenie sa žiada (uznesenie z 18. decembra 1997, Sveriges Betodlares a Henrikson/Komisia, C‑409/96 P, Zb., EU:C:1997:635, bod 45; rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, Zb., EU:T:1996:195, bod 50, a z 15. januára 2013, Aiscat/Komisia, T‑182/10, Zb., EU:T:2013:9, bod 48).
38 Vo veci samej žalobkyňa nemá vlastný právny záujem, ale uvádza, že žaloba je prípustná, pretože väčšina jej členov má aktívnu legitimáciu, keďže ich konkurenčné postavenie bolo podstatne ovplyvnené predmetným opatrením pomoci.
39 Treba teda preskúmať, či žalobkyňa preukázala, že postavenie jej členov na trhu bolo podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb., EU:C:2008:757, body 33 a 35).
40 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania, súdu Únie v štádiu skúmania prípustnosti neprináleží, aby sa definitívnym spôsobom vyslovil ku konkurenčnému vzťahu medzi členmi žalobkyne a podnikmi, ktoré sú príjemcami predmetnej pomoci. Jedine žalobkyni prináleží, aby presvedčivým spôsobom uviedla dôvody, pre ktoré môže predmetná pomoc poškodiť legitímne záujmy jedného alebo viacerých jej členov tým, že podstatne ovplyvňuje ich postavenie na predmetnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Cofaz a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:C:1986:42, bod 28, a Aiscat/Komisia, už citovaný v bode 37 vyššie, EU:T:2013:9, bod 60).
41 Čo sa týka určenia podstatného ovplyvnenia postavenia konkurenčného podniku na trhu, už sa rozhodlo, že samotná okolnosť, že akt bol spôsobilý mať určitý vplyv na súťažné vzťahy na relevantnom trhu a že dotknutý podnik sa nachádzal v súťažnom vzťahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôže v žiadnom prípade stačiť na to, aby mohol byť daný podnik považovaný za osobne dotknutý uvedeným aktom. Podnik sa teda nemôže odvolávať iba na svoje postavenie konkurenta vo vzťahu k podniku príjemcu, ale okrem toho musí preukázať, že sa nachádza v skutočnej situácii, ktorá ho individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia (rozsudok Španielsko/Lenzing, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:C:2007:698, body 32 a 33).
42 Zároveň treba pripomenúť, že také osobitné postavenie, ktoré odlišuje iný subjekt než adresátov rozhodnutia v zmysle rozsudku Plaumann/Komisia, už citovaného v bode 31 vyššie (EU:C:1963:17), od všetkých ostatných hospodárskych subjektov, nemusí nevyhnutne vyplývať zo skutočností, akými sú podstatné zníženie obratu, nezanedbateľné finančné straty, ako aj značné zníženie podielu na trhu po poskytnutí predmetnej pomoci. Poskytnutie štátnej pomoci môže narušiť konkurenčné postavenie hospodárskeho subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením ušlého zisku alebo menej priaznivého vývoja než v prípade neexistencie takej pomoci. Aj intenzita takého narušenia môže byť rozdielna v závislosti od viacerých faktorov, akými sú najmä štruktúra dotknutého trhu alebo povaha dotknutej pomoci. Preukázanie podstatného narušenia postavenia konkurenta na trhu teda nemôže byť obmedzené len na prítomnosť určitých skutočností svedčiacich o znížení jeho obchodnej alebo finančnej výkonnosti (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:C:2008:757, bod 53 a citovanú judikatúru).
43 Žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého väčšina jej členov je podstatne ovplyvnená predmetným opatrením pomoci, uvádza, že sadzba dane, ktorá sa na nich uplatňuje a ktorá je vyššia než sadzba dane platná pre online hry, vedie k tomu, že výhry, ktoré môžu dosiahnuť hráči členských podnikov, sú nižšie, než by to bolo v prípade, keby boli nižšie tieto sadzby dane. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje napríklad na dva členské podniky, ktorých obraty spočívali na prevádzkovaní hracích automatov s peňažnými výhrami v hotovosti. Podľa žalobkyne skôr alebo neskôr relatívne slabšie očakávané výhry u hráčov zapríčinia ich odliv k online hráčom. Okrem toho menšia ziskovosť negatívne ovplyvní konkurenčné postavenie jej členov predovšetkým z dôvodu, že prevádzkovatelia online hier majú oveľa viac finančných prostriedkov na komerčnú reklamu a iné opatrenia rovnakej povahy. V tejto súvislosti žalobkyňa odkazuje na výsledky výpočtov týkajúcich sa obratov jedného z jej členských podnikov. Tieto výsledky svedčia o tom, že keby sa z konkurenčných dôvodov sadzba rozloženia vkladov zvýšila bez zmeny výšky vkladov, príjmy tohto podniku by sa znížili približne o dve tretiny.
44 V tejto súvislosti treba uviesť, že zákon o dani z hier stanovuje najmä pravidlá týkajúce sa zdaňovania hier, ktoré sa uplatňujú na držiteľov licencie na prevádzkovanie hier v online kasíne, držiteľov licencie na prevádzkovanie hier v kamenných kasínach a držiteľov licencie na prevádzkovanie hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v herniach, pohostinstvách, baroch atď., akými sú členovia žalobkyne. Zatiaľ čo prví uvedení držitelia licencie podliehajú dani vo výške 20 % hrubého príjmu z hier, druhí podliehajú dani vo výške 45 % hrubého príjmu z hier a ďalšej dani vo výške 30 % hrubého príjmu z hier, ktorý je vyšší ako štyri milióny DKK. Tretí uvedení držitelia licencie podliehajú dani vo výške 41 % hrubého príjmu z hier. Okrem toho hracie automaty v pohostinstvách, baroch atď. platia ďalšiu daň vo výške 30 % z hrubého príjmu z hier nad 30 000 DKK a z hrubého príjmu z hier nad 250 000 DKK v prípade hracích automatov v herniach, pohostinstvách, baroch atď.
45 Je pravda, že vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovatelia online hier a prevádzkovatelia offline hier sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, ako Komisia uviedla v odôvodnení 94 napadnutého rozhodnutia, nemožno dospieť k záveru, že predmetné opatrenie pomoci, ktoré stanovuje značne nižšiu sadzbu dane pre prevádzkovateľov online hier než pre prevádzkovateľov offline hier, nespôsobuje týmto druhým prevádzkovateľom ušlý zisk alebo menej priaznivý vývoj než v prípade neexistencie takej pomoci.
46 Žalobkyňa však nepreukázala, že z týchto skutočností vyplýva, že jej členovia sa nachádzajú v situácii, ktorá by ich individualizovala obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je napadnuté rozhodnutie určené.
47 Po prvé žalobkyňa totiž v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní potvrdila, že výsledky výpočtov týkajúce sa obratov jedného z členských podnikov preukazujúce pokles príjmov tohto podniku o približne dve tretiny iba dokazujú, že mechanizmus zavedený predmetným opatrením pomoci sa, ako priznáva samotná žalobkyňa, uplatňuje na všetkých jej členov, nielen na tento konkrétny podnik. Z toho vyplýva, že podľa žalobkyne je napadnutým rozhodnutím rovnakým spôsobom dotknutých všetkých jej 80 členov ako prevádzkovateľov hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v Dánsku.
48 Po druhé treba konštatovať, že žalobkyňa v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní zároveň uviedla, že podľa nej sa mechanizmus zavedený predmetným opatrením pomoci ovplyvňujúci ekonomickú situáciu jej členov uplatňuje nielen na týchto členov, ale na všetkých prevádzkovateľov hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v Dánsku. Argumentácia predložená žalobkyňou sa teda týka všetkých prevádzkovateľov hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v Dánsku a nemôže slúžiť ako dôkaz o osobitnej situácii jedného alebo viacerých jej členov.
49 Po tretie treba uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, do akej miery sa vplyv zákona o dani z hier na postavenie jej členov na predmetnom trhu odlišuje od vplyvu uvedeného zákona na postavenie prevádzkovateľov hier v kamenných kasínach. Podľa tohto zákona totiž prevádzkovatelia hier v kamenných kasínach takisto podliehajú oveľa vyššej dani, než je daň uplatňovaná na prevádzkovateľov hier v online kasíne (pozri bod 44 vyššie). Žalobkyňa nepredložila dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že mechanizmus podľa nej zavedený predmetným opatrením pomoci, ktorý ovplyvňuje ekonomickú situáciu jej členov, sa neuplatní rovnakým spôsobom na prevádzkovateľov hier v kamenných kasínach. Argumentácia predložená žalobkyňou sa teda netýka len všetkých prevádzkovateľov hier na hracích automatoch s peňažnými výhrami v hotovosti v Dánsku, ale aj všetkých prevádzkovateľov hier v kamenných kasínach v tomto členskom štáte.
50 V tejto súvislosti treba zároveň pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej možnosť určiť viac alebo menej presne počet, dokonca i totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, pokiaľ sa toto uplatnenie vykoná na základe objektívnej právnej alebo faktickej situácie definovanej dotknutým aktom (pozri rozsudok Telefónica/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:2013:852, bod 47 a citovanú judikatúru).
51 Po štvrté treba uviesť, že žalobkyňa nepreukázala rozsah vplyvu, ktorý predmetné opatrenie pomoci môže mať na ekonomickú situáciu jej členov. Je pravda, že predložením výpočtov týkajúcich sa obratov jedného z jej členských podnikov žalobkyňa chcela preukázať vplyv, ktorý predmetné opatrenie pomoci môže mať na ekonomickú situáciu jej členov posudzovanú v čase podania žaloby. Treba však konštatovať, že žalobkyňa nepredložila nijakú skutočnosť podporujúcu tieto výpočty, takže tie sú nevyhnutne hypotetické, keďže zákon o dani z hier nadobudol účinnosť až po podaní predmetnej žaloby, t. j. 1. januára 2012. Okrem toho nie je vylúčené, že pokles obratov členov žalobkyne môže byť výsledkom ekonomickej krízy v Únii, ako to uvádza Dánske kráľovstvo.
52 Keďže žalobkyňa nepreukázala jednak to, že dôsledky predmetného opatrenia pomoci neovplyvňujú len jej členov v objektívnom postavení prevádzkovateľov offline hier v Dánsku z rovnakého dôvodu ako akýkoľvek iný hospodársky subjekt nachádzajúci sa v rovnakej situácii, a jednak rozsah vplyvu, ktorý toto opatrenie môže mať na ekonomickú situáciu jej členov, v dôsledku toho sa žalobkyni nepodarilo dokázať, že predmetné opatrenie pomoci mohlo podstatne ovplyvniť postavenie jedného alebo viacerých jej členov na dotknutom trhu. Členovia žalobkyne a v dôsledku toho ani samotná žalobkyňa nie sú osobne dotknutí napadnutým rozhodnutím.
O existencii regulačného aktu, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia
53 Žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
54 Treba uviesť, že Súdny dvor už rozhodol, že pojem regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia, v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ treba vykladať vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý spočíva, ako vyplýva z jeho genézy, v snahe vyhnúť sa tomu, aby jednotlivec musel najprv porušiť právo, aby sa potom mohol obrátiť na súd. Ak teda právny akt má priame účinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyžadovalo vykonávacie opatrenia, táto osoba by mohla byť zbavená účinnej súdnej ochrany, keby nemala k dispozícii možnosť priamo sa obrátiť na súd Únie s cieľom napadnúť platnosť tohto regulačného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích opatrení by sa totiž fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá predmetným aktom, mohla domôcť súdneho preskúmania tohto aktu len po tom, ako porušila ustanovenia uvedeného aktu tak, že by sa odvolávala na protiprávnosť týchto ustanovení v rámci súdnych konaní, ktoré sa proti nej začali na vnútroštátnych súdoch (rozsudok Telefónica/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:2013:852, bod 27).
55 Súdny dvor zároveň spresnil, že ak si regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie sa vykoná bez ohľadu na otázku, či uvedené opatrenia vydala Únia alebo členské štáty. Keďže fyzické alebo právnické osoby nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ napadnúť priamo na súde Únie právny akt Únie, sú proti tomu, aby sa voči nim uplatňoval takýto akt, chránené možnosťou napadnúť vykonávacie opatrenia, ktoré si tento akt vyžaduje (rozsudok Telefónica/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:2013:852, bod 28).
56 Okrem toho treba pripomenúť, že na účely posúdenia, či si regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba vychádzať z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podať žalobu na základe poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok Telefónica/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:2013:852, bod 30).
57 Okrem toho na účely overenia, či si napadnutý akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba odkázať výlučne na predmet žaloby (rozsudok Telefónica/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:C:2013:852, bod 31).
58 Vo veci samej sa žalobkyňa svojou žalobou domáha zrušenia článku 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté 20. septembra 2011 a ktorým Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Tento článok nedefinuje osobitné a konkrétne dôsledky tohto vyhlásenia pre každého z daňovníkov. Okrem toho z odôvodnenia 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nadobudnutie účinnosti zákona o dani z hier dánske orgány odložili, až kým Komisia neprijala konečné rozhodnutie v predmetnej veci podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Podľa tohto zákona boli dánske orgány povinné stanoviť deň, keď zákon nadobudne účinnosť. Zákon o dani z hier nadobudol účinnosť 1. januára 2012.
59 Z toho vyplýva, že osobitné a konkrétne dôsledky napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k členom žalobkyne sa odrážajú vo vnútroštátnych aktoch, a to v zákone o dani z hier, ktorým bol predmetný režim pomoci zavedený v Dánsku, a v aktoch prijatých na vykonanie tohto zákona stanovujúcich výšku daní pre daňovníkov, ktoré samy osebe predstavujú vykonávacie opatrenia vyžadované napadnutým rozhodnutím v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, C‑132/12 P, Zb., EU:C:2014:100, bod 53, a Stichting Woonlinie a i./Komisia, C‑133/12 P, Zb., EU:C:2014:105, bod 40). Na to, aby predmetný režim pomoci vyvolal účinky voči členom žalobkyne, by museli byť tieto akty prijaté až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Okrem toho treba uviesť, že vzhľadom na to, že uvedené akty môžu byť napadnuté na vnútroštátnom súde, ako to tvrdí Dánske kráľovstvo, členovia žalobkyne sa mohli obrátiť na súd bez toho, aby museli porušiť právo. Žalobou podanou na vnútroštátne súdy sa totiž členovia žalobkyne mohli domáhať neplatnosti napadnutého rozhodnutia a dosiahnuť, aby sa tieto súdy obrátili formou prejudiciálnych otázok na Súdny dvor na základe článku 267 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, Zb., EU:C:2013:625, bod 93, a Telefónica/Komisia, EU:C:2013:852, bod 29).
60 V dôsledku toho bez ohľadu na otázku, či napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom v zmysle poslednej časti vety článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, žaloba žalobkyne nespĺňa podmienky prípustnosti stanovené v tomto ustanovení.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o priamej dotknutosti členov žalobkyne, treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.
O trovách
62 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 87 ods. 4 tohto rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.
63 Keďže žalobkyňa nemala úspech vo veci, je opodstatnené zaviazať ju, aby znášala vlastné trovy konania a nahradila aj trovy konania vynaložené Komisiou a spoločnosťami Betfair a EGBA v súlade s ich návrhmi. Pokiaľ ide o trovy konania vynaložené v konaní o predbežnom opatrení, je opodstatnené žalobkyňu zaviazať, aby znášala vlastné trovy konania a nahradila aj trovy konania vynaložené Komisiou v súlade s návrhmi Komisie. Dánske kráľovstvo a Maltská republika znášajú vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Dansk Automat Brancheforening znáša vlastné trovy konania v hlavnom konaní a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou, Betfair Group plc, Betfair International Ltd a European Gaming and Betting Association (EGBA).
3. Dansk Automat Brancheforening znáša vlastné trovy konania v konaní o predbežnom opatrení a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou.
4. Dánske kráľovstvo a Maltská republika znášajú vlastné trovy konania.
Dittrich | Schwarcz | Tomljenović |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. septembra 2014.
Podpisy