ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 16. marca 2016 (*)
„Dumping – Dovozy solárneho skla s pôvodom v Číne – Konečné antidumpingové clo – Trhovohospodárske zaobchádzanie – Článok 2 ods. 7 písm. b) a c) tretia zarážka nariadenia (ES) č. 1225/2009 – Závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva – Daňové zvýhodnenia“
Vo veci T‑586/14,
Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd, so sídlom v Anhui (Čína), v zastúpení: Y. Melin a V. Akritidis, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 470/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 142, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyňa) a V. Kreuschitz,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. septembra 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie
1 Žalobkyňa Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd je spoločnosťou so sídlom v Číne, ktorá tam vyrába a vyváža do Európskej únie solárne sklo upravené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 470/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 142, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
2 Jedinou akcionárkou žalobkyne je spoločnosť Xinyi Solar (Hong Kong) Ltd so sídlom v Hong Kongu (Čína) (ďalej len „XSolarHK“), ktorá je kótovaná na burze v Hong Kongu.
3 Dňa 26. novembra 2013 prijala Európska komisia nariadenie (EÚ) č. 1205/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 316, s. 8, ďalej len „dočasné nariadenie“).
4 Z napadnutého nariadenia vyplýva, že konanie, v rámci ktorého bolo prijaté dočasné nariadenie, sa začalo 28. februára 2013 na základe podnetu podaného v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby solárneho skla v Únii (odôvodnenie 2 napadnutého nariadenia).
5 Z napadnutého nariadenia taktiež vyplýva, že po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán, vrátane žalobkyne, písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam (odôvodnenie 4 napadnutého rozhodnutia).
6 Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Posúdili sa ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, a dočasné zistenia sa podľa potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili (odôvodnenie 5 napadnutého nariadenia).
7 Komisia následne informovala všetky strany, vrátane žalobkyne, o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých plánovala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla s pôvodom v Číne a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia (odôvodnenie 6 napadnutého nariadenia).
8 Žalobkyňa podala 21. mája 2013 žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) a 6. júna 2013 predložila svoje odpovede na antidumpingový dotazník Komisie.
9 Žalobkyňa odpovedala 21. júna 2013 na list Komisie, v ktorom bola vyzvaná na doplnenie informácií.
10 Informácie poskytnuté žalobkyňou vo formulári žiadosti o THZ a jej odpovede na dotazník Komisie boli preskúmané v čínskom sídle žalobkyne medzi 21. a 26. júnom 2013.
11 Žalobkyňa na konci júna a v júli 2013 poskytla so súhlasom Komisie a v súlade s jej žiadosťami doplňujúce informácie.
12 Listom z 22. augusta 2013 (ďalej lej „list Komisie z 22. augusta 2013“) Komisia informovala žalobkyňu, že podľa jej názoru jej žiadosti o THZ nemôže vyhovieť z jediného dôvodu, že nesplnila tretie kritérium pre THZ. Komisia vyzvala žalobkyňu, aby predložila svoje pripomienky. Ostatné štyri kritériá pre THZ boli naopak považované zo strany žalobkyne za splnené.
13 Komisia vo svojom liste z 22. augusta 2013 zastávala názor, že:
„Prešetrovanie ukázalo, že [žalobkyňa] mala rôzne daňové zvýhodnenia na základe jej dane z príjmov, ako:
– program ‚2 Free 3 Halve‘. Tento daňový režim umožňuje spoločnostiam so zahraničnou majetkovou účasťou využívať úplné daňové oslobodenie (0 %) počas dvoch rokov a počas troch nasledujúcich rokov daňovú sadzbu vo výške 12,5 %, namiesto bežnej daňovej sadzby 25 %,
– daňový režim podnikov v oblasti špičkovej technológie. Podľa tohto režimu podlieha spoločnosť daňovej sadzbe zníženej o 15 %, namiesto štandardnej daňovej sadzby 25 %. Táto zvýhodnená daňová sadzba predstavuje subvenciu, ktorá sa môže prakticky neobmedzene prispôsobovať a ktorej cieľom môže byť tak prilákanie investícií prostredníctvom znížených sadzieb, čím je narušovaná hospodársku súťaž.
Zastáva sa názor, že znížené sadzby dane poskytujú značné daňové zvýhodnenia, pričom [žalobkyňa] nepreukázala, že jej výrobné náklady a jej finančná situácia nie sú predmetom žiadnej podstatnej deformácie prenesenej z bývalého systému netrhového hospodárstva. …
V dôsledku toho Komisia navrhuje zamietnuť žiadosť [žalobkyne o] THZ.“
14 Dňa 1. septembra 2013 žalobkyňa predložila svoje pripomienky, na ktoré Komisia odpovedala vo svojom konečnom rozhodnutí o žiadosti o THZ z 13. septembra 2013 (ďalej len „list Komisie z 13. septembra 2013“), v ktorom potvrdila zamietnutie žiadosti o THZ, ktorú podala žalobkyňa.
15 Komisia v liste z 13. septembra 2013 zastávala okrem iného názor, že:
„Režim dane z príjmu, ktorý sa týka niektorých spoločností alebo niektorých hospodárskych odvetví, ktoré vláda považuje za strategické, predpokladá, že tento daňový režim nemá svoj pôvod v trhovom hospodárstve, ale stále do značnej miery vyplýva zo štátneho plánovania a môže sa tak naň vzťahovať tretie kritérium [článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky nariadenia (ES) č. 1225/2009]. Uplatnenie režimu zvýhodnenej daňovej sadzby mení výšku ziskov pred zdanením, ktoré spoločnosť musí generovať, aby bola pre investorov atraktívna…
V tomto ohľade treba pripomenúť, že na [žalobkyňu] bolo možné uplatniť zníženú daňovú sadzbu (14,01 %), keďže mohla kumulovať daňový režim podnikov v oblasti špičkovej technológie s iným režimom, konkrétne programom ‚Two Free 3 Halve‘. Kombinovaným účinkom toho bolo významné zníženie sadzby v porovnaní s bežnou sadzbou (25 %), ktorým by mohlo byť najmä sledovanie cieľa prilákania kapitálu prostredníctvom znížených sadzieb, a tým ovplyvnenie finančnej a hospodárskej situácie celej spoločnosti.
…
Napokon tvrdíte, že posúdenie Komisie, podľa ktorého sa môže daňový režim prakticky neobmedzene prispôsobovať, je nedôvodné. Vaše tvrdenia, podľa ktorých sú obidva daňové režimy časovo obmedzené, boli riadne zohľadnené. Skutočnosť, že tieto dva daňové režimy nemajú trvalú povahu, však nemôže spochybniť skutočnosť…, že ich cieľom bolo ovplyvniť finančnú a hospodársku situáciu podniku.“
16 Po dočasnom zverejnení a následne po konečnom zverejnení žalobkyňa tvrdila, že Komisia pochybila, keď zamietla jej žiadosť o THZ. Rovnaká požiadavka v súvislosti so stanovovaním THZ už bola vznesená v predbežnej fáze a Komisia ju v odôvodneniach 43 a 47 dočasného nariadenia zamietla (odôvodnenie 32 napadnutého nariadenia).
17 V dôsledku toho sa v napadnutom nariadení potvrdilo zistenie, že všetky žiadosti o THZ majú byť zamietnuté, ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 47 dočasného nariadenia (odôvodnenie 34 napadnutého nariadenia).
18 Odôvodnenia 34 až 47 dočasného nariadenia znejú:
„(34) Podľa článku 2 ods. 7 písm. b)…nariadenia [(ES) č. 1225/2009] sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu z [Číny] stanovuje v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6…nariadenia [(ES) č. 1225/2009] pre tých vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.
(35) Stručne a len na uľahčenie orientácie uvádzame tieto kritériá:
1. rozhodnutia firiem sú prijímané ako reakcia na podmienky trhu a bez podstatných zásahov štátu a náklady odrážajú trhové hodnoty;
2. firmy majú jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, pri ktorých sa vykonáva nezávislý audit v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a ktoré sa používajú na všetky účely;
3. neexistujú žiadne závažné deformácie prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva;
4. právnu istotu a stabilitu zabezpečujú zákony o konkurze a vlastníctve a
5. prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.
(36) Desať spolupracujúcich spoločností požiadalo o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b)… nariadenia [(ES) č. 1225/2009] a v rámci stanovených lehôt zaslalo vyplnený formulár žiadosti o THZ. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. d)… nariadenia [(ES) č. 1225/2009] bolo vykonané overovanie THZ v prípade spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky [, vrátane žalobkyne].
(37) Z toho vyplýva, že sa vykonalo určenie THZ, pokiaľ ide o tieto štyri spoločnosti alebo skupiny spoločností.
Spoločnosti zaradené do vzorky
– …,
– [žalobkyňa] a [XSolarHK],
– …
– Spoločnosti, ktoré sú predmetom individuálneho preskúmania
– …
(38) Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.
(39) V prípade prepojených strán Komisia preskúma, či skupina prepojených spoločností ako celok spĺňa podmienky na udelenie THZ. Preto v prípadoch, keď je do výroby alebo predaja príslušného výrobku priamo alebo nepriamo zapojená dcérska spoločnosť alebo akákoľvek iná spoločnosť prepojená so žiadateľom v [Číne], preskúmanie THZ sa vykoná pre každú spoločnosť zvlášť, ako aj pre skupinu spoločností ako celok.
(40) Zodpovedajúcim spôsobom boli prešetrené žiadosti o THZ, ktoré podali štyria vyvážajúci výrobcovia (skupiny spoločností) pozostávajúci z jedenástich právnych subjektov.
(41) Pri prešetrovaní sa zistilo, že ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov (skupín spoločností), ktorí požiadali o THZ, nepreukázal, že spĺňa všetky kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c)…nariadenia [(ES) č. 1225/2009].
(42) …
(43) Navyše ani jeden zo štyroch vyvážajúcich výrobcov, a to buď jednotlivo alebo ako skupina, nepreukázali, že by nepodliehali závažným deformáciám preneseným zo systému netrhového hospodárstva. Preto tieto spoločnosti alebo skupiny spoločností nesplnili tretie kritérium pre THZ. Všetci štyria vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny vyvážajúcich výrobcov využívali preferenčné daňové režimy.
(44) …
(45) Komisia oznámila výsledky prešetrovania v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam, orgánom [Číny] a navrhovateľovi a vyzvala ich, aby sa k nim vyjadrili.
(46) Doručené pripomienky neboli také, aby bolo potrebné meniť predbežné zistenia Komisie. Po porade s členskými štátmi v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) boli všetci žiadatelia 13. septembra 2013 jednotlivo a oficiálne informovaní o konečnom rozhodnutí Komisie týkajúcom sa ich žiadostí o THZ.
(47) Ani jeden zo štyroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich vývozcov v [Číne], ktorí požiadali o THZ, teda nevedel preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c)… nariadenia [(ES) č. 1225/2009], a ich žiadosti o THZ boli preto zamietnuté.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
19 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2014 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
20 Komisia v rámci písomnej časti konania v duplike požiadala Všeobecný súd, aby prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, aby bola žalobkyňa vyzvaná na preukázanie toho, že získala súhlas spoločnosti, ktorej bol určený dokument v prílohe repliky, na účely jeho predloženia, keďže v prípade neexistencie takéhoto súhlasu by musel byť tento dokument – týkajúci sa štvrtého žalobného dôvodu založený na porušení práva na obhajobu – vybratý zo spisu.
21 Všeobecný súd na základe správy sudkyne spravodajkyne rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
22 Podľa článku 64 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Všeobecný súd položil účastníkom konania otázky na písomné vyjadrenie pred pojednávaním.
23 Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovených lehotách.
24 Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2015 predložila žalobkyňa podľa článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu kópiu oznámenia Komisie z 12. decembra 1997 Rade a Európskemu parlamentu týkajúceho sa zaobchádzania s bývalými krajinami bez trhového hospodárstva v rámci antidumpingových konaní a návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [COM(97) 677 v konečnom znení].
25 V ten istý deň Všeobecný súd oznámil Komisii v súlade s článkom 85 ods. 4 rokovacieho poriadku dôkaz predložený žalobkyňou, pričom jej uviedol, že môže zaujať stanovisko k dokumentu na pojednávaní.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 9. septembra 2015.
27 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O neskorom predložení dôkazu
29 Ako bolo pripomenuté v bode 24 vyššie, žalobkyňa doručila dokument do kancelárie Všeobecného súdu ako nový dôkaz deň pred pojednávaním.
30 Komisia na pojednávaní požiadala Všeobecný súd, aby podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku nevložil tento dokument do spisu.
31 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku „hlavní účastníci konania môžu výnimočne predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.“
32 V prejednávanej veci žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by odôvodnil oneskorenie predloženia predmetného dokumentu.
33 Zatiaľ čo v spore vymedzenom účastníkmi konania súd Únie musí rozhodnúť iba o návrhu účastníkov konania, naproti tomu nemôže byť viazaný len argumentmi, ktoré títo účastníci konania uvádzajú na podporu svojich tvrdení, pretože by bol inak nútený založiť svoje rozhodnutie na nesprávnych právnych úvahách (pozri rozsudok z 5. októbra 2009, Komisia/Roodhuijzen, T‑58/08 P, Zb., EU:T:2009:385, bod 35 a citovanú judikatúru).
34 Predovšetkým v rámci takého konania, ako v prejednávanej veci, keď je medzi účastníkmi konania sporný výklad a uplatnenie ustanovenia práva Únie, súdu Únie prináleží pre rozhodnutie sporu uplatniť príslušné právne predpisy na skutkové okolnosti predložené účastníkmi konania. Podľa zásady iura novit curia sa pôsobnosť zásady voľného nakladania s predmetom sporu účastníkmi konania nevzťahuje na prípady určovania zmyslu zákona (pozri rozsudok Komisia/Roodhuijzen, už citovaný v bode 33 vyššie, EU:T:2009:385, bod 36 a citovanú judikatúru).
35 Predmetný dokument však predstavuje prípravný dokument s cieľom zmeniť právny rámec uplatniteľný v tom čase, z ktorého vychádza nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“). Tento dokument tak môže uvádzať právne skutočnosti, ktoré má súd zohľadniť najmä pri historickom výklade pôsobnosti článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.
36 Žiadosť Komisie, aby predmetný dokument nebol vložený do spisu, preto treba zamietnuť.
O veci samej
37 Žalobkyňa uvádza na podporu žaloby štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia a tvrdí, že Komisia sa v napadnutom nariadení nesprávne domnievala, že jej výrobné náklady a jej finančná situácia boli predmetom závažných deformácií prenesených z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle tohto ustanovenia.
38 Na úvod treba v tejto súvislosti uviesť, že článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že v prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, v zmysle výnimky z pravidiel stanovených v odsekoch 1 až 6 toho istého článku. Toto ustanovenie má teda za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu (pozri rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, Zb., EU:C:2012:471, bod 66 a citovanú judikatúru).
39 Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa však v prípade antidumpingových prešetrovaní, ktoré sa týkajú dovozu tovarov najmä z Číny, normálna hodnota pri niektorých výrobkoch určí v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v rovnakom článku 2 ods. 7 písm. c) preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný dotknutému výrobku, podmienky trhového hospodárstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2012:471, bod 67).
40 Zavedenie článku 2 ods. 7 písm. b) a c) v základnom nariadení bolo odôvodnené skutočnosťou, že podnikové reformy najmä v Číne zásadne zmenili jej hospodárstvo a viedli k vytvoreniu podnikov, v ktorých prevládajú podmienky trhového hospodárstva, takže v tejto krajine sa zmenili hospodárske pomery, ktoré odôvodňovali systematické používanie metódy analogickej krajiny (rozsudok Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2012:471, bod 68).
41 Čína však aj napriek vykonaným reformám stále nie je krajinou s trhovým hospodárstvom, na ktorej vývozy by sa automaticky uplatnili pravidlá stanovené v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, a preto v súlade s odsekom 7 písm. c) toho istého článku je úlohou každého výrobcu, ktorý chce využiť tieto pravidlá, aby predložil dostatočné dôkazy, ako sú dôkazy špecifikované v poslednom uvedenom ustanovení, že pôsobí v trhovom hospodárstve (rozsudok Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2012:471, bod 69).
42 Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Tento istý odsek 7 písm. c) prvý pododsek stanovuje, že návrh predložený takým výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov, ktoré sú špecifikované v uvedenom ustanovení, o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Inštitúcie Únie preto nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu [rozsudok z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, C‑249/10 P, Zb., EU:C:2012:53, bod 32].
43 Naopak, úlohou Rady Európskej únie a Komisie je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie uvedeného THZ stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sú splnené, kým úlohou sudu Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne [rozsudky Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, už citovaný v bode 42 vyššie, EU:C:2012:53, bod 32, a Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2012:471, bod 70].
44 V prejednávanej veci z listu Komisie z 22. augusta 2013, uvedeného v bode 13 vyššie, z listu Komisie z 13. septembra 2013, uvedeného v bode 15 vyššie, ako aj z odôvodnení 34 až 47 dočasného nariadenia, uvedených v bode 18 vyššie, na ktoré napadnuté nariadenie odkazuje vo svojom odôvodnení 34, ktorého obsah bol uvedený v bode 17 vyššie vyplýva, že udelenie THZ bolo žalobkyni zamietnuté Komisiou len z dôvodu, že nepreukázala, že splnila kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.
45 Podľa tohto ustanovenia musí výrobca predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že funguje v podmienkach trhového hospodárstva, konkrétne „[jeho] výrobné náklady a finančná situácia… nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému iného ako trhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb prostredníctvom vyrovnania dlhov“.
46 Nezávisle od prípadu odpisov aktív, iných odpisov, výmenných obchodov alebo platieb prostredníctvom vyrovnania dlhu, ktoré sú uvedené v základnom nariadení len príkladne, ako to vyplýva aj z použitia príslovky „najmä“ a v každom prípade nie sú v tejto veci relevantné, predmetné ustanovenie zavádza dvojitú podmienku, kumulatívnu, smerujúcu na jednej strane k existencii závažnej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie predmetného podniku a na druhej strane k skutočnosti, že uvedená deformácia sa zdá byť prenesená z bývalého systému netrhového hospodárstva.
47 V prejednávanej veci žalobkyňa Komisii vytýka, že napadnuté nariadenie zaťažila protiprávnosťou, najmä tým, že sa domnievala, že daňové zvýhodnenia, z ktorých mala žalobkyňa prospech, predstavovali deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.
48 V tomto zmysle žalobkyňa v podstate tvrdí, že pojem „prenesený“ vyjadruje trvanie už existujúcej skutočnosti, ako vyplýva z vývoja právneho rámca Únie a že uvedené zvýhodnenia nemožno považovať za zvýhodnenia patriace do systému, v rámci ktorého je obchod predmetom úplného alebo takmer úplného monopolu a vnútroštátne ceny sú stanovené štátom, t. j. krajiny so štátnym obchodom.
49 Naopak, predmetné daňové zvýhodnenia nemali žiadny vzťah k režimu centralizovaného a plánovaného hospodárstva, keďže vo veľkom počte hospodárskych trhov sú bežné na účely prilákania zahraničných investícií a podpory niektorých činností. V Únii to platí najmä z hľadiska praxe Komisie v oblasti štátnej pomoci vo forme daňových stimulov, takže sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v liste z 13. septembra 2013 uviedla, že režim dane z príjmov zvýhodňujúci niektoré spoločnosti alebo niektoré hospodárske odvetvia, ktoré vláda považuje za strategické, znamená, že predmetný daňový režim nie je daňovým režimom trhového hospodárstva, ale je stále pod silným vplyvom štátneho plánovania.
50 Pokiaľ ide o zvýhodnený daňový režim pre spoločnosti so zahraničnou účasťou, žalobkyňa tvrdí, že Čína chcela prilákať zahraničný kapitál a investície, čo predstavuje úplne legitímny cieľ sledovaný všetkými krajinami sveta, vrátane väčšiny členských štátov Únie, medzi nimi najmä Írska, Holandska a Belgicka.
51 Podľa Komisie tvrdenia žalobkyne vychádzajú z čisto doslovného výkladu článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, akoby išlo o ustanovenie o vylúčení všetkých prvkov prevzatých z bývalých systémov, kým cieľom tohto ustanovenia je zohľadniť – diferencovaným prístupom – prechod Číny na trhového hospodárstvo.
52 Na úvod bola priznaná znížená sadzba dane z príjmu právnických osôb pre podniky v oblasti špičkovej technológie vo výške 15 % namiesto 25 % v rámci voľnej úvahy čínskych orgánov, ktoré boli povinné zohľadniť 12. päťročný plán platný v Číne, ktorý označuje napäťovú solárnu energiu ako rastúce strategické odvetvie, a táto znížená sadzba bola schválená pri vykonávaní národného plánu pre vedecký a technologický rozvoj pre strednodobý a dlhodobý horizont (2006 – 2020), takže Komisia bola oprávnená sa domnievať, že toto daňové zvýhodnenie bolo prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva.
53 To isté platí aj pre zníženú sadzbu uplatniteľnú na spoločnosti so zahraničnou účasťou.
54 Ďalej Komisia v oboch týchto súvislostiach tvrdí, že svoju analýzu nezakladala na samotnej skutočnosti, že žalobkyňa využívala všetky daňové zvýhodnenia, ale skôr na nespornej skutočnosti, že takéto priaznivé zaobchádzanie bolo výsledkom označenia žalobkyne ako podniku patriaceho do oblasti špičkovej technológie a nových technológií a ako spoločnosti so zahraničnou účasťou.
55 Pomoc poskytnutá čínskymi verejnými orgánmi nebola prejavom horizontálnej politiky, ktorá má za cieľ najmä zlepšenie životného prostredia, podporu regionálneho rozvoja alebo podporu akéhokoľvek iného cieľa všeobecného záujmu v kontexte trhového hospodárstva, ale „stelesnením systému netrhového hospodárstva“.
56 Navyše odkaz žalobkyne na daňovú politiku členských štátov je v každom prípade nesprávny, keďže aj keď je pravda, že niektoré členské štáty poskytujú daňové zvýhodnenia pre konkrétne činnosti, tieto zvýhodnenia sa nikdy netýkajú všetkých príjmov predmetných podnikov a nie sú priznané z jediného dôvodu, že investícia je zahraničná.
57 Komisia napokon tvrdí, pokiaľ ide o zníženie dane z príjmu právnických osôb, ktoré využívajú podniky v oblasti špičkovej technológie a nových technológií, že na to, aby konštatovala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pokiaľ ide o tretie kritérium pre THZ, nevychádzala zo skutočnosti, že toto opatrenie sa viazalo na päťročné plány zavedené Čínou. Napriek tomu skutočnosť, že opatrenie má svoj pôvod v päťročných plánoch, bola relevantným faktorom, ktorý v spojení s inými skutočnosťami, ako je štatút Číny ako krajiny bez trhového hospodárstva, prednostný štatút odvetvia, do ktorého patrí žalobkyňa, povaha a rozsah predmetných daňových režimov a neexistencia dôkazu o opaku, viedli Komisiu k záveru, že tieto režimy boli takej povahy, že spôsobili deformácie.
58 Žalobkyňa nesprávne pochopila podstatný rozdiel, ktorý existuje medzi podporou určitej činnosti a podporou všetkých činností vykonávaných podnikom, ktorý patrí do odvetvia, ktoré sa štát rozhodol zvýhodniť v porovnaní s inými odvetviami. Priaznivé daňové zaobchádzanie, ktoré žalobkyňa využívala, však patrí do tejto poslednej uvedenej kategórie a nepatrilo by medzi opatrenia prijaté v trhovom hospodárstve.
59 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať. Súdne preskúmanie takéhoto posúdenia sa preto musí obmedziť na overenie, či boli dodržané procesné pravidlá, či sú skutkové zistenia, ktoré sa zohľadnili pri spornej voľbe, vecne presné a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení alebo k zneužitiu právomoci. To isté sa vzťahuje na skutkové situácie právnej a politickej povahy v dotknutej krajine, ktoré musia inštitúcie Únie posúdiť, aby určili, či vývozca pôsobí za trhových podmienok bez výrazného zasahovania zo strany štátu, a preto mu môže byť priznané THZ. Aj keď v oblasti opatrení na ochranu obchodu a predovšetkým antidumpingových opatrení súd Únie nemôže zasiahnuť do posúdenia vyhradeného pre orgány Únie, okrem prípadu zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci, prináleží mu uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou [pozri rozsudok z 18. septembra 2012, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, Zb., EU:T:2012:431, body 182 až 184 a citovanú judikatúru].
60 V tomto zmysle bolo rozhodnuté, čo sa týka povahy článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia ako výnimky, že požiadavka doslovného výkladu nemôže inštitúciám umožniť vykladať a uplatňovať toto ustanovenie spôsobom nezlučiteľným s jeho znením a účelom (rozsudok Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, už citovaný v bode 38 vyššie, EU:C:2012:471, bod 93).
61 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je otázka, ktorú musí Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia prvého žalobného dôvodu rozhodnúť, je to, či sa, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zamietla tvrdenia, ktoré žalobkyňa predložila na preukázanie toho, že jej výrobné náklady a finančná situácia neboli predmetom žiadnej deformácie prenesenej z predchádzajúceho systému netrhového hospodárstva, na účely získania THZ napriek predmetným daňovým režimom, ktorými bola zvýhodnená.
62 V tomto ohľade však treba konštatovať, že posúdenie Komisie je zjavne nesprávne.
63 Treba totiž zdôrazniť, že výhody prenesené z netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia sa nemôžu týkať akéhokoľvek zvýhodnenia poskytnutého príslušnými čínskymi orgánmi, inak by bol spochybnený užitočný účinok a ilustratívny dosah príkladov uvedených v tomto ustanovení.
64 Zo znenia článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia vyplýva, že deformácie finančnej situácie podnikov musia byť prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva. Rôzne jazykové znenia základného nariadenia potvrdzujú, že pojem „prenesený“ – okrem iného „carried over“ po anglicky, „infolge“ po nemecky, „voortvloeien“ po holandsky a „derivanti“ po taliansky – znamená, že bývalý systém netrhového hospodárstva musel spôsobiť alebo viesť k predmetným deformáciám. Zvýhodnenia existujúce pri vzniku tvrdených deformácií sa nemôžu týkať akéhokoľvek zvýhodnenia poskytnutého príslušnými čínskymi orgánmi, ale len zvýhodnenia, ktoré vyplýva z bývalého systému netrhového hospodárstva.
65 Nemožno sa však domnievať, že predmetné daňové zvýhodnenia sú prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva, v tom zmysle, že z neho vyplývajú alebo sú jeho dôsledkom.
66 Je totiž všeobecne známe, že krajiny s trhovým hospodárstvom tiež poskytujú podnikom daňové zvýhodnenia vo forme daňových oslobodení počas určitého obdobia alebo zníženia daňovej sadzby, ako to vyplýva v tejto súvislosti z judikatúry Súdneho dvora v oblasti štátnej pomoci, najmä z rozsudkov z 29. januára 1998, Komisia/Taliansko (C‑280/95, Zb., EU:C:1998:28, bod 2), z 21. marca 2002, Španielsko/Komisia (C‑36/00, Zb., EU:C:2002:196, bod 4) alebo z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia (C‑471/09 P až C‑473/09 P, EU:C:2011:521, bod 6).
67 Tvrdenia predložené Komisiou založené na výnimočnej povahe a na spornej zákonnosti týchto režimov z hľadiska práva Únie nemôžu spochybniť existenciu daňových režimov podobných predmetným daňovým režimom vzhľadom na skutočnosť, že v kontexte trhového hospodárstva boli prijaté podobné daňové režimy. Aj keď totiž daňové zvýhodnenia, ako sú znížené daňové sadzby, ktoré predpokladajú štátny zásah, môžu viesť správanie podnikov odlišným smerom, než aký by vyplýval z dôsledkov pôsobenia síl prítomných v trhovom hospodárstve, treba konštatovať, že takéto opatrenia existujú aj v krajinách s trhovým hospodárstvom. Existencia takýchto opatrení ako takých tak nepostačuje na to, aby boli považované za opatrenia prenesené z netrhového hospodárstva.
68 Toto posúdenie nemožno spochybniť tvrdeniami, ktoré Komisia uviedla vo svojich písomných vyjadreniach a na pojednávaní.
69 V prvom rade tvrdenie založené na nepriamej väzbe predmetných daňových zvýhodnení na rôzne plány zavedené v Číne vyplýva z nadmerného formalizmu, keďže pretrvávajúca existencia uvedených plánov nevyhnutne neznamená, že uvedené režimy boli prenesené z bývalého netrhového hospodárstva v Číne, s výnimkou názoru, že všetky opatrenia prijaté v Číne, ktoré možno viazať na plán, sú prenesené z jej bývalého netrhového hospodárstva, čo by zbavilo článok 2 ods. 7 písm. b) a č) základného nariadenia akéhokoľvek potrebného účinku.
70 Ďalej na to, aby bolo zamietnuté tvrdenie Komisie založené na údajne nehorizontálnej povahe predmetných daňových zvýhodnení a údajnej diskrečnej povahe ich poskytovania stačí uviesť, že žalobkyňa na pojednávaní jasne tvrdila, že uvedené zvýhodnenia boli poskytnuté príslušnými orgánmi nie na základe voľnej úvahy, ale v dôsledku toho, že boli splnené objektívne podmienky na ich priznanie, konkrétne skutočnosť, že predmetný podnik patrí do oblasti špičkových technológií alebo jeho kapitál pochádza zo zahraničia.
71 V každom prípade z článku 28 zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov právnických osôb (Corporate income tax law of the Peoples’s Republic of China) a z článku 93 jeho vykonávacích pravidiel vyplýva, že daňové zvýhodnenia poskytované podnikom patriacim do oblasti špičkových technológií, ako je žalobkyňa, čo Komisia nespochybňuje, sú poskytované len ak sú splnené určité objektívne podmienky, a to najmä, že predmetné podniky pôsobia v odvetví nových pokročilých technológií, sú majiteľmi práv duševného vlastníctva, ich výrobky alebo služby patria do odvetví špičkovej technológie osobitne podporovanej štátom, náklady na výskum a vývoj dosahujú určité percento celkových výdavkov, príjem vytvorený uvedenými výrobkami alebo službami dosahuje určité percento všetkých ich príjmov a počet ich technikov predstavuje určité percento z celkového počtu zamestnancov.
72 Z článku 27 zákona Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov právnických osôb a z článku 88 jeho vykonávacích pravidiel tiež vyplýva, že daňové zvýhodnenia sú podnikom, ktorých kapitál vlastnia zahraniční investori, ako je žalobkyňa, čo Komisia nespochybňuje, poskytované len ak sú splnené niektoré objektívne podmienky, a to najmä, že predmetné podniky sú aktívne pri projektoch na ochranu životného prostredia v oblasti energie alebo zachovania vodných zdrojov, akými sú technologické inovácie na účely šetrenia energie a zníženia určitých emisií.
73 Predmetné daňové zvýhodnenia tak boli žalobkyni poskytnuté z dôvodu, že patrí do kategórie podnikov, a nie na základe individuálnej voľnej úvahy, čo Komisia tiež pripustila na pojednávaní.
74 V tejto súvislosti Komisia nie je presvedčivá pri tvrdení, že predmetné daňové režimy nesledovali oprávnené ciele, ako je ochrana životného prostredia, verejné zdravie alebo regionálny rozvoj.
75 Nemožno totiž spochybniť, že podpora niektorých odvetví činností, ako sú špičkové technológie, považované danou krajinou za strategické predstavuje v trhovom hospodárstve legitímny cieľ, a to nezávisle od otázky zákonnosti predmetných opatrení najmä vzhľadom na právo Únie v oblasti štátnej pomoci.
76 Navyše sa nemožno domnievať, že cieľ prilákania zahraničných investícií je prenesený z bývalého systému netrhového hospodárstva, keďže takýto cieľ je na jednej strane sledovaný veľkým počtom krajín s trhovým hospodárstvom a na druhej strane sa takýto cieľ zdá byť aspoň teoreticky v rozpore so spôsobom hospodárskej organizácie založenej na spoločnom alebo štátnom vlastníctve podnikov, na ktoré sa vzťahujú výrobné ciele stanovené centralizovaným plánom, čo charakterizuje systém netrhového hospodárstva.
77 Napokon tvrdenie Komisie, podľa ktorého mali predmetné daňové zvýhodnenia vplyv nielen na ceny priamo viazané na sledovaný cieľ, ale na všetky finančné výsledky žalobkyne, a teda na jej celkovú finančnú situáciu, tiež nemôže uspieť.
78 Takéto tvrdenie, aj keby bolo dôvodné, totiž možno účinne uplatniť len v súvislosti s rozsahom deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie žalobkyne v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, ale nie na účely konštatovania, že uvedená deformácia je prenesená z bývalého netrhového hospodárstva, v prejednávanej veci z netrhového hospodárstva Číny, v zmysle toho istého ustanovenia.
79 V dôsledku toho treba rozhodnúť, že Komisia sa tým, že zamietla žalobkyni THZ, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď bez ohľadu na skutočnosti uvedené na tento účel žalobkyňou zastávala názor, že výrobné náklady a finančná situácia žalobkyne boli predmetom deformácie prenesenej z bývalého systému netrhového hospodárstva.
80 Napadnuté nariadenie treba preto zrušiť v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pričom nie je potrebné skúmať ostatné tri žalobné dôvody na podporu žaloby a ani rozhodnúť o návrhu Komisie na uplatnenie opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, keďže tento návrh sa týka len skúmania štvrtého žalobného dôvodu.
O trovách
81 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
rozhodol a vyhlásil:
1. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 470/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd.
2. Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. marca 2016.
Podpisy