Vec T‑262/10

Microban International Ltd

a Microban (Europe) Ltd

proti

Európskej komisii

„Verejné zdravie – Zoznam obsahujúci prídavné látky, ktoré sa môžu používať na výrobu plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami – Späťvzatie žiadosti o zaradenie prídavnej látky do zoznamu pôvodným žiadateľom – Rozhodnutie Komisie nezaradiť 2,4,4’‑trichloro‑2’‑hydroxydifenyl éter do zoznamu – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Regulačný akt – Priama dotknutosť – Neexistencia vykonávacích opatrení – Právny základ“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Pojem regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ – Každý všeobecne platný akt s výnimkou legislatívnych aktov

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Priama dotknutosť – Kritériá

(Článok 230 štvrtý odsek ES; článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

3.      Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo týkajú – Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho povolené prídavné látky stanoveného smernicou 2002/72 – Žaloba podaná podnikmi, ktoré používajú danú prídavnú látku pri výrobe svojich výrobkov – Prípustnosť

(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)

4.      Aproximácia právnych predpisov – Materiály a predmety určené na styk s potravinami – Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho povolené prídavné látky stanoveného smernicou 2002/72 – Právny základ – Článok 11 ods. 3 nariadenia č. 1935/2004 – Neprípustnosť

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1935/2004, článok 11 ods. 3; smernica Komisie 2002/72)

5.      Aproximácia právnych predpisov – Materiály a predmety určené na styk s potravinami – Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho povolené prídavné látky stanoveného smernicou 2002/72 – Prijatie rozhodnutia po späťvzatí žiadosti o zaradenie pôvodným žiadateľom

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1935/2004; smernica Komisie 2002/72)

1.      Pojem regulačný akt sa má v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ chápať tak, že sa týka akéhokoľvek aktu so všeobecnou pôsobnosťou s výnimkou legislatívnych aktov.

V tejto súvislosti rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa podľa smernice 2002/72, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, môžu používať na výrobu takýchto materiálov a výrobkov, prijaté na základe článku 11 ods. 3 nariadenia č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590 a 89/109, predstavuje regulačný akt v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Takéto rozhodnutie je totiž prijaté Komisiou pri výkone výkonnej právomoci, a nie legislatívnej právomoci. Navyše, keďže sa uplatňuje na všetky fyzické a právnické osoby, ktorých činnosť spočíva vo výrobe alebo v uvádzaní tejto prídavnej látky alebo výrobkov a materiálov obsahujúcich túto látku na trh, má toto rozhodnutie všeobecnú pôsobnosť, pretože sa uplatňuje na objektívne určené situácie a má právne účinky na kategóriu osôb určených všeobecným a abstraktným spôsobom.

(pozri body 21 – 25)

2.      Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

Čo sa týka pojmu priama dotknutosť, výraz „ktoré sa jej priamo týkajú“ sa v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ vyskytuje dvakrát. Jednak toto ustanovenie zodpovedá zneniu článku 230 štvrtého odseku ES, pričom odkazuje na „akty… ktoré sa jej priamo… týkajú“. Jednak článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ zavádza pojem „regulačné akty, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

Podmienka priamej dotknutosti, ako je uvedená v článku 230 štvrtom odseku ES, vyžaduje, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej dotknutej právnej úpravy, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ tým, že fyzickej alebo právnickej osobe umožňuje podať žalobu proti regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia, sleduje cieľ, ktorým je uvoľniť podmienky na podanie priamych žalôb. Pojem priama dotknutosť, ako je po novom stanovený v tomto ustanovení, teda v žiadnom prípade nemôže byť vykladaný reštriktívnejšie než pojem priama dotknutosť, ktorý bol uvedený v článku 230 štvrtom odseku ES. Pokiaľ teda bolo preukázané, že žalobca je priamo dotknutý rozhodnutím Komisie v zmysle pojmu priama dotknutosť stanoveného v článku 230 štvrtom odseku ES, treba predpokladať, že je rovnako priamo dotknutý týmto rozhodnutím v zmysle pojmu priama dotknutosť stanoveného po novom v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.

(pozri body 18, 26, 27, 32)

3.      Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa podľa smernice 2002/72, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, môžu používať na výrobu takýchto materiálov a výrobkov, ktorého dôsledkom je zákaz uvádzania na trh materiálov a výrobkov obsahujúcich túto prídavnú latku, treba považovať za rozhodnutie, ktoré má priame účinky na právne postavenie podnikov, ktoré kupujú túto prídavnú látku a používajú ju na výrobu tovaru s antibakteriálnymi a antimikrobiotickými vlastnosťami, ktorý ďalej predávajú, aby sa používal pri výrobe plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami.

(pozri body 28, 30)

4.      Rozhodnutie Komisie týkajúce sa nezaradenia prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa podľa smernice 2002/72, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, môžu používať na výrobu takýchto materiálov a výrobkov, ktorým Komisia zakázala uvádzanie určitej prídavnej látky na trh ako prídavnej látky používanej na výrobu plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, a aby to dosiahla, jednak odmietla zaradiť túto prídavnú latku do pozitívneho zoznamu a jednak odstránila túto látku z dočasného zoznamu, sa nemôže zakladať na článku 11 ods. 3 nariadenia č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590 a 89/109. Článok 11 ods. 3 nariadenia č. 1935/2004 sa totiž týka len tých prípadov, v ktorých chce Komisia povoliť používanie a uvádzanie látok pridaných do materiálov a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, na trh v Únii.

(pozri body 46 – 48)

5.      Komisia poruší postup stanovený nariadením č. 1935/2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590 a 89/109, ako aj smernicou 2002/72, ktorá sa týka plastových materiálov a výrobkov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami, tým, že rozhodne o nezaradení prídavnej látky do zoznamu obsahujúceho prídavné látky, ktoré sa podľa smernice 2002/72 môžu používať na výrobu takýchto materiálov a výrobkov po späťvzatí žiadosti o zaradenie prídavnej látky do zoznamu povolených prídavných látok pôvodným žiadateľom, napriek tomu, že neexistuje rozhodnutie o riadení rizík v zmysle odôvodnenia 14 nariadenia č. 1935/2004.

(pozri body 67, 69)