Vec T‑116/22
Belavia ‑ Belarusian Airlines AAT
proti
Rade Európskej únie
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 29. mája 2024
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis názvu žalobcu do zoznamov a jeho ponechanie na nich – Organizácia činností Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie alebo prispievanie k uvedeným činnostiam – Prospech z Lukašenkovho režimu – Nesprávne posúdenie“
1. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Bielorusku – Zmrazenie finančných prostriedkov určitých osôb a subjektov vzhľadom na situáciu v Bielorusku – Rozsah preskúmania – Dôkaz dôvodnosti opatrenia – Povinnosť príslušného orgánu Únie preukázať v prípade napadnutia dôvodnosť zvolených dôvodov voči dotknutým osobám alebo subjektom – Zápis na zoznam na základe súboru presných, konkrétnych a zodpovedajúcich dôkazov
[Charta základných práv Európskej únie, článok 47; rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP, zmenené rozhodnutiami (SZBP) 2021/2125 a (SZBP) 2023/421, príloha; nariadenia Rady č. 765/2006, 2021/2124 a nariadenie Rady 2023/419, príloha I]
(pozri body 26 – 29)
2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Bielorusku – Kritériá prijatia reštriktívnych opatrení – Fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány organizujúce činnosti Lukašenkovho režimu uľahčujúce ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie – Pojem – Nesprávne posúdenie – Absencia
[Rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP, zmenené rozhodnutím (SZBP) 2021/2125 a rozhodnutím (SZBP) 2023/421, príloha; nariadenia Rady č. 765/2006, 2021/2124 a nariadenie Rady 2023/419, príloha]
(pozri body 45, 48 – 52, 57 – 60, 63 – 66)
3. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Reštriktívne opatrenia voči Bielorusku – Zmrazenie finančných prostriedkov určitých osôb a subjektov vzhľadom na situáciu v Bielorusku – Rozsah preskúmania – Dôkaz dôvodnosti opatrenia – Povinnosť príslušného orgánu Únie preukázať v prípade napadnutia dôvodnosť zvolených dôvodov voči dotknutým osobám alebo subjektom – Rozsah voľnej úvahy uvedeného príslušného orgánu – Relevantnosť dôkazov predložených v súvislosti s predchádzajúcim zápisom pri absencii zmeny dôvodov, zmien v situácii žalobcu alebo vývoja situácie v Bielorusku – Zmena situácie žalobcu a vývoj situácie v Bielorusku
[Rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP, zmenené rozhodnutím (SZBP) 2021/2125 a rozhodnutím (SZBP) 2023/421, príloha; nariadenia Rady č. 765/2006, 2021/2124 a nariadenie Rady 2023/419, príloha]
(pozri body 76 – 84)
4. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Bielorusku – Kritériá prijatia reštriktívnych opatrení – Fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány, ktoré majú prospech z Lukašenkovho režimu alebo ho podporujú – Pojem prospech – Nesprávne posúdenie – Absencia
[Rozhodnutie Rady 2012/642/SZBP, zmenené rozhodnutím (SZBP) 2023/421, príloha; nariadenie Rady č. 765/2006 a nariadenie Rady 2023/419, príloha]
(pozri body 92 – 100)
Zhrnutie
Všeobecný súd vo svojom rozsudku zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou Belavia – Belarusian Airlines AAT proti aktom, ktorými Rada Európskej únie túto spoločnosť v roku 2021(1) zapísala a následne v roku 2023(2) ponechala na zozname osôb a subjektov dotknutých reštriktívnymi opatreniami vzhľadom na situáciu v Bielorusku. Táto vec umožňuje Všeobecnému súdu po prvýkrát podať výklad kritéria zápisu upraveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode i) rozhodnutia 2012/642(3), ktoré sa týka organizácie činností Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie.
Tento rozsudok patrí do rámca reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala od roku 2004 vzhľadom na situáciu v Bielorusku v súvislosti s demokraciou, právnym štátom a ľudskými právami. Žalobkyni, ktorá je štátnou národnou leteckou spoločnosťou, boli zmrazené finančné prostriedky a hospodárske zdroje z dôvodu, že mala prospech z Lukašenkovho režimu a podporovala ho, a že prispievala k činnostiam tohto režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie tým, že sa podieľala na preprave štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chceli prekročiť vonkajšie hranice Únie z Blízkeho východu do Bieloruska.
Posúdenie Všeobecným súdom
Pokiaľ ide v prvom rade o pôvodný zápis žalobkyne do zoznamov na základe kritéria stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode i) rozhodnutia 2012/642, Všeobecný súd usúdil, že Rada mala k dispozícii súbor dostatočne presných, konkrétnych a konzistentných nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí mali v úmysle prekročiť vonkajšie hranice Únie bez dodržania príslušných právnych predpisov, lietali do Minska (Bielorusko) letmi prevádzkovanými žalobkyňou z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka. Okrem toho mala Rada k dispozícii dostatočné nepriame dôkazy na tvrdenie, že žalobkyňa s cieľom uľahčiť túto prax zvýšila počet letov na existujúcich trasách, a že miestne cestovné kancelárie zohrávali úlohu sprostredkovateľov prostredníctvom predaja leteniek žalobkyne uvedeným osobám, čím jej pomáhali zostať nenápadnou.
Všeobecný súd ďalej zamietol tvrdenia žalobkyne na spochybnenie tohto súboru nepriamych dôkazov. Po prvé žalobkyňa najmä tvrdila, že v priebehu roka 2021 prepravila menej cestujúcich ako iné letecké spoločnosti, ktoré tiež obsluhovali linky medzi Istanbulom (Turecko) a Minskom, ako aj medzi Dubajom (Spojené arabské emiráty) a Minskom, a že počet osôb, ktoré prepravila na linke medzi Bejrútom (Libanon) a Minskom, bol nižší než počet osôb prepravených na iných linkách z tretích krajín iných ako Libanon alebo do nich. Všeobecný súd však spresnil, že tieto okolnosti nepreukázali, že žalobkyňa sa svojimi vlastnými činnosťami prepravy osôb z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka do Bieloruska nepodieľala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie. Okrem toho podľa údajov predložených žalobkyňou sa počas roka 2021 počet cestujúcich, ktorých prepravila z Istanbulu alebo z Bejrútu do Minska, podstatne zvýšil.
Po druhé tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých si na jednej strane bieloruský štát neprenajímal jej lety obsluhujúce Libanon, Spojené arabské emiráty a Turecko, a na druhej strane jej vlastné dopravné činnosti boli ziskové, nemohli – aj keby sa dokázali – preukázať, že uvedené lety a činnosti nepatrili do rámca činností Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie. Z dôkazov založených do spisu vyplynulo, že Lukašenkov režim organizoval leteckú prepravu štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska nie tak, že by si prenajímal lety, ale tak, že podporoval vydávanie víz do Bieloruska, že dôsledkom tohto opatrenia sa zvýšil dopyt po službách leteckej dopravy do Bieloruska a že letecké spoločnosti mali zisk z komerčnej prevádzky letov reagujúcich na tento dopyt.
Po tretie skutočnosť, že žalobkyňa pri registrácii svojich cestujúcich vykonala požadované kontroly, najmä pokiaľ ide o povinnosť mať vízum, nevylučovala, že sa zúčastňovala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie.
Napokon Všeobecný súd poukázal na to, že z dokumentov predložených Radou nevyplynulo, že – ako vyplýva zo v sporného odôvodnenia –, žalobkyňa otvorila nové letecké trasy na uľahčenie prepravy štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska. Toto konštatovanie však nestačilo na vyvodenie záveru o zrušení pôvodných aktov. Dôvody predložené Radou na podporu posúdenia, podľa ktorého žalobkyňa prispela k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, ktoré sú dostatočne presné a konkrétne a neobsahujú nesprávne posúdenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie, predstavujú samy osebe dostatočný základ na odôvodnenie zápisu názvu žalobkyne do sporných zoznamov.
Pokiaľ ide v druhom rade o ponechanie mena žalobkyne na zoznamoch na základe toho istého kritéria, Všeobecný súd pripomenul, že prináleží Rade, aby pri pravidelnom preskúmaní reštriktívnych opatrení vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu predtým prijatých opatrení z hľadiska ich cieľov voči dotknutým osobám a subjektom. Na účely odôvodnenia tohto ponechania môže Rada vychádzať z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodný zápis, pokiaľ dôvody zápisu ostali nezmenené a pokiaľ sa kontext nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolétnymi. V tejto veci Všeobecný súd uviedol, že Rada implicitne pripustila, že dôkazy, ktoré odôvodňovali prijatie pôvodných aktov týkajúcich sa letov prevádzkovaných žalobkyňou z Libanonu a zo Spojených arabských emirátov, sa stali obsolétnymi. Okrem toho Všeobecný súd usúdil, že okolnosť, že žalobkyňa naďalej prevádzkovala lety na linke medzi Istanbulom a Minskom, nemohla postačovať na odôvodnenie ponechania jej mena na zoznamoch. Rada preto z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že v deň prijatia ponechávajúcich aktov sa žalobkyňa naďalej podieľala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie z dôvodu letov, ktoré prevádzkovala na linke medzi Istanbulom a Minskom.
Naproti tmu Všeobecný súd usúdil, že Rada mala k dispozícii súbor dostatočne konkrétnych, presných a konzistentných nepriamych dôkazov na preukázanie toho, že žalobkyňa mala konkrétny prospech z verejných vyhlásení prezidenta Lukašenka oznamujúcich, že bieloruský štát jej poskytne všetku možnú podporu.