Žaloba podaná 4. júla 2012 - Nemecko/Komisia

(vec T-295/12)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: T. Henze a J. Möller, splnomocnení zástupcovia, T. Lübbig a M. Klasse, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 25. apríla 2012 o opatreniach SA.25051 (C 19/2010) (ex NN 23/2010) prijatých Nemeckom v prospech Zweckverband Tierkörperbeseitigung v Porýní-Falcku, v oblasti Rheingau-Taunus a v okrese Limburg-Weilburg (spisová značka C(2012) 2557 final),

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 106 ods. 2 ZFEÚ, keďže Komisia namietala, že sprístupnenie dodatočných kapacít Zweckverband bolo službou všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom zjavným spôsobom prekročila obmedzenia voľnej úvahy, ktorú je priznávajú súdy Únie. Komisia najmä nezohľadnila skutočnosť, že jej kontrola voľnej úvahy členských štátov na účely definovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu sa podľa ustálenej judikatúry súdov Únie obmedzuje len na "zjavne nesprávne posúdenie", pričom nemala nahradiť posúdenie vykonané príslušnými orgánmi členského štátu svojím posúdením.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže Komisia nesprávne konštatovala existenciu hospodárskej výhody na základe nesprávneho preskúmania kritérií Altmark, podľa ktorých kompenzácia ako protihodnota za vykonanie hospodárskych povinností nepredstavuje výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V rámci preskúmania každého kritéria Altmark sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia. Konkrétne, pokiaľ ide o tretie kritérium Altmark, Komisia sa nemala obmedziť na otázku, či kompenzácia ide nad rámec toho, čo je potrebné na pokrytie príležitostných nákladov prostredníctvom výkonu hospodárskych povinností. Na mieste Komisia neregulárne overovala, či objem rezerv daných k dispozícii prostredníctvom Zweckverband Tierkörperbeseitigung bol neadekvátny vzhľadom na možné prípady domnelej epizoótie, čo potvrdila napriek expertízam, ktoré uvádzali opak.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ vzhľadom na nesprávne tvrdenia o podstatných faktoch ovplyvňovania obchodu medzi členskými štátmi a skresľovania hospodárskej súťaže. Komisia síce uznala, že Zweckverband Tierkörperbeseitigung má v súlade so zákonom oblastný monopol vo svojej eliminačnej zóne, v rámci ktorého nie je vystavený zákonnej hospodárskej súťaži. Komisia však z toho nevyvodila záver, ktorý sa ponúka, a teda že uvedené nemôže mať ani potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi alebo mať za následok skresľovanie hospodárskej súťaže, keďže Zweckverband Tierkörperbeseitigung vôbec nie je v konkurenčnom vzťahu s ostatnými podnikmi, konkrétne s podnikmi pochádzajúcimi z ostatných členských štátov, ktoré by sa chceli usadiť.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 106 ods. 2 ZFEÚ vzhľadom na nesprávne posúdenie povoľovacích podmienok uvedených v tomto ustanovení. Komisia v napadnutom rozhodnutí najmä nezohľadnila skutočnosť, že podľa tohto ustanovenia je povinná overiť existenciu nadmernej kompenzácie za služby všeobecného záujmu. V každom prípade sa nemôže odchýliť od podmienok ustanovenia a spochybniť výšku nákladov poskytovania, účelnosť politických rozhodnutí prijatých vnútroštátnymi orgánmi na tomto území alebo hospodársku efektivitu prevádzkovateľa.

Piaty žalobný dôvod je založený na zásahu do rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi, ako aj na porušení zásady subsidiarity práva Únie, keďže Komisia v značnom rozsahu porušila voľnú úvahu členských štátov a ich nižších územných celkov pri vymedzení a definovaní služieb všeobecného záujmu tým, že nahradila posúdenie príslušných orgánov svojím vlastným posúdením (porušenie článku 14 ZFEÚ a článku 5 ods. 3 ZEÚ).

Šiesty žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení zo strany Komisie a na porušení všeobecného zákazu diskriminácie stanoveného v práve Únie, keďže Komisia sa pri svojej kontrole definície hospodárskej služby neobmedzila na zjavne nesprávne posúdenia.

Siedmy žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (porušenie článku 296 ods. 2 ZFEÚ). Komisia totiž neuvádza, že by sa príslušné orgány, zákonodarca Spoločenstva a Bundesverwaltungsgericht dopustili "zjavne nesprávneho posúdenia" v zmysle judikatúry súdov Únie tým, že kvalifikovali sprístupnenie dodatočných kapacít ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu.

____________