Predbežné znenie
ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 29. mája 2024 (*)
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznamy osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa uplatňuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov – Zápis názvu žalobcu do zoznamov a jeho ponechanie na nich – Organizácia činností Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie alebo prispievanie k uvedeným činnostiam – Prospech z Lukašenkovho režimu – Nesprávne posúdenie“
Vo veci T‑116/22,
Belavia – Belarusian Airlines AAT, so sídlom v Minsku (Bielorusko), v zastúpení: N. Tuominen a M. Krestiyanova, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: A. Boggio‑Tomasaz a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia H. Kanninen (spravodajca) a R. Frendo,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na uznesenie z 24. novembra 2022, Belavia/Rada (T‑116/22 R, neuverejnené, EU:T:2022:726),
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 25. októbra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ žalobkyňa, Belavia – Belarusian Airlines AAT, navrhuje zrušenie po prvé vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/2125 z 2. decembra 2021, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku (Ú. v. EÚ L 430 I, 2021, s. 16), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2021/2124 z 2. decembra 2021, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 430 I, 2021, s. 1) (ďalej len „pôvodné akty“), a po druhé rozhodnutia Rady (SZBP) 2023/421 z 24. februára 2023, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do agresie Ruska voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 61, 2023, s. 41), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2023/419 z 24. februára 2023, ktorým sa vykonáva článok 8a nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie voči Ukrajine (Ú. v. EÚ L 61, 2023, s. 20) (ďalej len „ponechávajúce akty“), a to v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne.
Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
2 Žalobkyňa je leteckou dopravnou spoločnosťou so sídlom v Minsku (Bielorusko).
3 Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala od roku 2004 vzhľadom na situáciu v Bielorusku v súvislosti s demokraciou, právnym štátom a ľudskými právami.
4 Rada Európskej únie prijala 18. mája 2006 na základe článkov [75 a 215 ZFEÚ] nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 134, 2006, s. 1), ktorého názov bol v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011 (Ú. v. EÚ L 161, 2011, s. 1) nahradený názvom „nariadenie Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku“.
5 Dňa 15. októbra 2012 prijala Rada na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2012/642/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 285, 2012, s. 1).
6 Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) rozhodnutia 2012/642, zmeneného nariadením Rady (EÚ) 2021/1990 z 15. novembra 2021 (Ú. v. EÚ L 405, 2021, s. 10), a článku 2 ods. 5 a 6 nariadenia č. 765/2006, zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 1014/2012 zo 6. novembra 2012 (Ú. v. EÚ L 307, 2012, s. 1) a nariadením Rady (EÚ) 2021/1985 z 15. novembra 2021 (Ú. v. EÚ L 405, 2021, s. 1), pričom druhé z uvedených ustanovení odkazuje na prvé z nich, sa zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré sú vo vlastníctve, držbe alebo pod kontrolou okrem iného fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré majú z podpory Lukašenkovho režimu prospech alebo ho podporujú, ako aj fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré organizujú činnosti Lukašenkovho režimu uľahčujúce ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie alebo k nim prispievajú.
7 V liste z 1. novembra 2021 adresovanom členovi kancelárie vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku žalobkyňa tvrdila, že tvrdenia obsiahnuté v niektorých novinových článkoch, podľa ktorých bola zapojená do „činností pašovania migrantov“ v Bielorusku, sú nesprávne.
8 Rada 2. decembra 2021 prijala pôvodné akty. Z odôvodnení 2 týchto aktov vyplýva, že „Európska rada prijala 21. a 22. októbra 2021 závery, v ktorých vyhlásila, že nebude akceptovať žiadny pokus tretích krajín o zneužitie migrantov na politické účely, odsúdila všetky hybridné útoky na hraniciach Únie a potvrdila, že bude náležite reagovať“, a že Európska rada „zdôraznila…, že Únia bude pokračovať v boji proti prebiehajúcemu hybridnému útoku bieloruského režimu, okrem iného aj bezodkladným prijatím ďalších reštriktívnych opatrení proti osobám a právnym subjektom v súlade so svojím postupným prístupom“.
9 Pôvodnými aktmi bol názov žalobkyne zaradený do riadku 16 tabuľky B zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v článku 3 ods. 1 a článku 4 ods. 1 rozhodnutia 2012/642 obsiahnutého v prílohe k uvedenému rozhodnutiu a do riadku 16 tabuľky B zoznamu fyzických a právnických osôb, subjektov a orgánov uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 obsiahnutého v prílohe I k uvedenému nariadeniu (ďalej len „sporné zoznamy“).
10 Pokiaľ ide o žalobkyňu, Rada do pôvodných aktov zapísala identifikačné údaje: „adresa: 14A Nemiga St., Minsk, Bielorusko, 220004“, „dátum registrácie: 4.1.1996“, „registračné číslo: 600390798“ a prijatie reštriktívnych opatrení voči nej zdôvodnila uvedením tohto odôvodnenia:
„[Žalobkyňa] je národný letecký dopravca vo vlastníctve štátu. Po tom, ako Únia rozhodla o zavedení zákazu preletov cez vzdušný priestor Únie a prístupu k letiskám Únie pre všetkých bieloruských leteckých dopravcov, Alexander Lukašenko prisľúbil, že jeho vláda poskytne [žalobkyni] všetku potrebnú podporu. Na tento účel sa dohodol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o naplánovaní nových letových trás pre [žalobkyňu].
Vedenie [žalobkyne] tiež oznámilo svojim zamestnancom, aby neprotestovali proti nezrovnalostiam vo voľbách a hromadnému zatýkaniu v Bielorusku, keďže [žalobkyňa] je štátom vlastnený podnik.
[Žalobkyňa] tak profituje z Lukašenkovho režimu a podporuje ho.
[Žalobkyňa] sa zúčastňovala na preprave migrantov z Blízkeho východu do Bieloruska. Migranti, ktorí majú záujem prekročiť vonkajšie hranice Únie, lietali do Minska letmi prevádzkovanými [žalobkyňou] z viacerých blízkovýchodných krajín, najmä Libanonu, SAE a Turecka. [Žalobkyňa] na tento účel otvorila nové letové trasy a zvýšila počet letov na existujúcich trasách. Miestne cestovné kancelárie konali ako sprostredkovatelia pri predaji leteniek [žalobkyne] potenciálnym migrantom, čím [žalobkyni] pomáhali zostať nenápadnou.
[Žalobkyňa] tak prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu, ktorými sa uľahčuje nedovolené prekračovanie vonkajších hraníc Únie.“
11 Listom z 3. decembra 2021 Rada informovala žalobkyňu, že jej názov bol zapísaný do sporných zoznamov.
12 Listom z 30. decembra 2021 žalobkyňa požiadala Radu o prístup k informáciám a dôkazom podporujúcim zápis jej názvu do sporných zoznamov.
13 Listom zo 14. januára 2022 Rada zaslala žalobkyni dokumenty obsahujúce dôkazy použité na rozhodnutie o zápise jej názvu do sporných zoznamov.
14 Listom z 25. februára 2022 Rada informovala žalobkyňu o ponechaní zápisu jej názvu do sporných zoznamov.
15 Listom z 21. decembra 2022 Rada oznámila žalobkyni svoj zámer predĺžiť reštriktívne opatrenia voči nej, pričom sa opierala o dokument pripojený k uvedenému listu.
16 Listom z 19. januára 2023 žalobkyňa odpovedala, že dokument doručený Radou neodôvodňuje ponechanie zápisu jej názvu v sporných zoznamoch.
17 Dňa 24. februára 2023 Rada prijala ponechávajúce akty, ktorými ponechala názov žalobkyne na sporných zoznamoch z dôvodov, ktoré sú v podstate totožné s dôvodmi uvedenými v pôvodných aktoch.
18 Listom z 27. februára 2023 Rada uviedla, že pripomienky uvedené v liste z 19. januára 2023 nespochybňujú jej posúdenie, podľa ktorého treba ponechať zápis názvu žalobkyne v sporných zoznamoch.
Konanie a návrhy účastníkov konania
19 V nadväznosti na úpravu žaloby na základe článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ako aj na základe pojednávania, žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil pôvodné a ponechávajúce akty v rozsahu, v akom sa jej týkajú,
– uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania,
– zamietol subsidiárne návrhy Rady na nariadenie jednak zachovania účinkov vykonávacieho rozhodnutia 2021/2125 v rozsahu, v akom sa jej týka, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2021/2124, a jednak zachovania účinkov rozhodnutia 2023/421 v rozsahu, v akom sa jej týka, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2023/419.
20 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania,
– subsidiárne na jednej strane v prípade, že by Všeobecný súd zrušil pôvodné akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, nariadil, aby boli účinky vykonávacieho rozhodnutia 2021/2125 zachované v rozsahu, v akom sa jej týka, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2021/2124, a na druhej strane v prípade, že by Všeobecný súd zrušil ponechávajúce akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkyne, nariadil, aby boli účinky rozhodnutia 2023/421 zachované v rozsahu, v akom sa jej týka, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2023/419.
Právny stav
21 Treba skúmať v prvom rade návrh na čiastočné zrušenie pôvodných aktov a v druhom rade návrh na čiastočné zrušenie ponechávajúcich aktov.
O návrhu na čiastočné zrušenie ponechávajúcich aktov
22 Žalobkyňa na podporu návrhu na zrušenie pôvodných aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú, formálne uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Rada, a druhý na tom, že pôvodné akty „obsahujú protiprávny druh sankcie, keďže Rada nevyhovela vyžadovanej úrovni dôkazov“.
23 Rada argumentáciu žalobkyne popiera.
24 Na úvod treba po prvé poukázať na to, že oba žalobné dôvody formálne predložené žalobkyňou sa do veľkej miery prekrývajú v tom, že oba sú v podstate založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu a na porušení článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 1 písm. c) bodu i) rozhodnutia 2012/642. Na pojednávaní žalobkyňa navyše vyhlásila, že v podstate predložila jediný žalobný dôvod.
25 Za týchto podmienok Všeobecný súd usudzuje, že dva žalobné dôvody predložené žalobkyňou v podstate tvoria jediný žalobný dôvod.
26 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie okrem iného vyžaduje, aby sa súd Únie uistil o tom, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo ponechané reštriktívne opatrenia, ktoré má, pokiaľ ide o dotknutú osobu alebo subjekt, individuálny dosah, sa opiera o dostatočne pevný skutkový základ. Je preto potrebné overiť skutočnosti uvádzané v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119).
27 V prípade pochybností je úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, pričom táto osoba alebo tento subjekt nie sú povinní predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii dôvodnosti týchto dôvodov (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121).
28 Ak príslušný orgán Únie predloží relevantné informácie a dôkazy, súd Únie musí overiť vecnú správnosť uvádzaných skutočností s prihliadnutím na tieto informácie alebo skutočnosti a posúdiť ich dôkaznú silu v závislosti od okolností prejednávanej veci a so zreteľom na prípadné pripomienky predložené najmä dotknutou osobou alebo dotknutým subjektom vo vzťahu k nim (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 124).
29 Takéto posúdenie treba vykonať tak, že dôkazy a informácie sa neskúmajú izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Pokiaľ Rada súdu Únie predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a konzistentných nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi subjektom podliehajúcim opatreniu spočívajúcemu v zmrazení finančných prostriedkov a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti predmetnými situáciami, uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prináleží (pozri rozsudok z 12. februára 2020, Kanyama/Rada, T‑167/18, neuverejnený, EU:T:2020:49, bod 93 a citovanú judikatúru).
30 Okrem toho vzhľadom na preventívnu povahu predmetných reštriktívnych opatrení, ak súd Únie v rámci svojho preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia usúdi, že aspoň jeden z dôvodov uvedených v predmetnom zhrnutí je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, okolnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodniť zrušenie uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 130, a z 24. novembra 2021, Assi/Rada, T‑256/19, EU:C:2021:818, bod 168).
31 V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné začať skúmaním odôvodnenia pôvodných aktov obsiahnutého vo štvrtom a piatom odseku uvedených v bode 10 vyššie, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa zúčastňovala na preprave štátnych príslušníkov tretích krajín z Blízkeho východu do Bieloruska, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí mali záujem prekročiť vonkajšie hranice Únie, lietali do Minska letmi prevádzkovanými žalobkyňou z určitých blízkovýchodných krajín, najmä z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka, že žalobkyňa s cieľom uľahčiť túto prax otvorila nové letové trasy a zvýšila počet letov na existujúcich trasách, že miestne cestovné kancelárie zohrávali úlohu sprostredkovateľov tým, že predávali letenky žalobkyne štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí mohli mať v úmysle prekročiť uvedené vonkajšie hranice, čím pomáhali žalobkyni zostať nenápadnou, a že žalobkyňa tak prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie týchto vonkajších hraníc.
32 Tieto dôvody sú založené na kritériu stanovenom v článku 4 ods. 1 písm. c) bode i) rozhodnutia 2012/642, na ktoré odkazuje článok 2 ods. 6 písm. a) bod i) nariadenia č. 765/2006.
33 Na podporu svojich tvrdení Rada v prvom rade odkazuje na kontext, do ktorého patria sporné skutočnosti.
34 V tejto súvislosti sa Rada opiera o článok uverejnený na internetovej stránke „wyborcza.pl“ 21. októbra 2021 a článok uverejnený na internetovej stránke „spiegel.de“ 14. augusta 2021, z ktorých v podstate vyplýva, že v priebehu roka 2021 bieloruské orgány v reakcii na určité opatrenia prijaté Úniou voči Bielorusku podporovali presun štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska leteckou dopravou, aby ich z tejto krajiny nasmerovali na vonkajšie hranice Únie. Odvoláva sa aj na správu uverejnenú na sociálnej sieti Twitter 26. októbra 2021, podľa ktorej bieloruské veľvyslanectvo v Sýrii vypracovalo zoznam cestovných kancelárií s výlučným právom vydávať víza občanom arabských krajín pri ich príchode do obmedzenej zóny letiska v Minsku.
35 Žalobkyňa nespochybňuje existenciu kontextu, ktorý takto opísala Rada.
36 V druhom rade Rada predkladá tieto dokumenty:
– článok uverejnený na internetovej stránke „reuters.com“ 7. júla 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že úradník litovskej vlády doručil tlačovej agentúre Reuters kópie štyroch palubných vstupeniek na let z Istanbulu (Turecko) do Minska prevádzkovaný žalobkyňou, ktoré mal pri sebe štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vstúpil na územie Litvy,
– článok uverejnený na internetovej stránke „lemonde.fr“ 10. novembra 2021, v ktorom sa uvádzalo, že okrem iného boli v priebehu novembra 2021 na letisku v Bejrúte (Libanon) prítomní viacerí štátni príslušníci tretích krajín s cieľom nastúpiť do lietadla v rámci letu do Minska prevádzkovaného žalobkyňou, že jedna z týchto osôb vyhlásila, že získala vízum od honorárneho konzula Bieloruska, aby jej cesta „vyzerala zákonne“, a že má v úmysle preniknúť do „pevnosti Európa“, že ďalšia z týchto osôb uviedla, že chce využiť „cestu, ktorá sa otvorila“, aby sa dostala do Nemecka, že žalobkyňa od novembra 2021 prevádzkovala dva priame lety týždenne z Bejrútu do Minska, hoci predtým zabezpečovala len jeden let týždenne, že počet cestujúcich prepravených žalobkyňou sa od augusta 2020 značne zvýšil a že „síce nie je možné rezervovať let na stránke [žalobkyne], miestne cestovné kancelárie sa však [postarali] o naplnenie jej lietadiel“,
– článok uverejnený na internetovej stránke „dw.com“ 9. novembra 2021, z ktorého okrem iného vyplýva, že jednak cestovná kancelária so sídlom v Bagdade (Irak) vyhlásila, že „[žalobkyňa] má priame lety do Minska z Istanbulu, Dubaja [(Spojené arabské emiráty)] a iných miest“, že „jedinou vecou, ktorú máte urobiť, je prísť“ a že „je to o niečo drahšie, ale stále uskutočniteľné“, a že jednak lietadlá prevádzkované žalobkyňou sa používali na „prepravu migrantov na hranicu Únie“,
– článok uverejnený na internetovej stránke „reform.by“ 23. augusta 2021, podľa ktorého „z Istanbulu denne lietajú lietadlá do Minska – štyri lety denne“, „dva z nich prevádzkuje [žalobkyňa], odnedávna hlavne na lietadlách Embraer E195 (kapacita do 125 osôb), ale v júni šlo o lietadlá Boeing s kapacitou približne 150 až 190 miest“,
– tri výňatky z informácií uverejnených na internetovej stránke „flightradar24.com“, z ktorých vyplýva, že hlavným leteckým spojením z medzinárodného letiska v Erbile (Irak) je linka do Istanbulu s 23 letmi týždenne, že hlavným leteckým spojením z medzinárodného letiska v Bagdade je linka do Istanbulu s 28 letmi týždenne a že žalobkyňa prevádzkuje dva lety denne z Istanbulu do Minska,
– článok uverejnený na internetovej stránke „belsat.eu“ 11. októbra 2021, v ktorom sa okrem iného uvádza, že istý novinár „si na [letisku v Istanbule] všimol približne 50 cestujúcich pochádzajúcich z Blízkeho východu“, ktorí „sa registrovali, stojac v oddelenom rade pred stánkom [žalobkyne]“.
37 Po prvé treba na jednej strane poukázať na to, že spomedzi týchto dokumentov sa článok uverejnený na internetovej stránke „lemonde.fr“, článok uverejnený na internetovej stránke „dw.com“, článok uverejnený na internetovej stránke „belsat.eu“, ako aj článok uverejnený na internetovej stránke „reuters.com“ zhodujú v skutočnosti, že štátni príslušníci tretích krajín mohli nastúpiť v Bejrúte, Dubaji a Istanbule v rámci letov do Minska prevádzkovaných žalobkyňou.
38 Je pravda, že Rada nepopiera tvrdenie žalobkyne, že nikdy neprevádzkovala lety do Afganistanu, Iránu, Iraku, Mjanmarska, Pakistanu a Sýrie alebo z týchto destinácií. Okrem toho, ako uvádza žalobkyňa, keďže Rada v spornom odôvodnení uviedla lety prevádzkované žalobkyňou z niekoľkých krajín Blízkeho východu, „najmä“ z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka, nemôže vo vyjadrení k žalobe platne tvrdiť, že pri zápise názvu žalobkyne do sporných zoznamov vychádzala „len“ z letov z týchto troch tretích krajín.
39 Použitie výrazu „najmä“ v spornom odôvodnení však treba chápať v tom zmysle, že Rada nevymenovala krajiny, z ktorých boli prevádzkované lety žalobkyne, taxatívne. Keďže je preukázaná existencia takýchto letov do Minska z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka, nie je potrebné analyzovať, či skutkové okolnosti umožňujú preukázať, že žalobkyňa prevádzkovala lety z iných tretích krajín.
40 Keď teda Rada prinajmenšom usúdila, že štátni príslušníci tretích krajín pricestovali do Minska prostredníctvom letov prevádzkovaných žalobkyňou z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka, nedopustila sa pritom nesprávneho posúdenia.
41 Na druhej strane podľa článku uverejneného na internetovej stránke „lemonde.fr“ a článku uverejneného na internetovej stránke „dw.com“ štátni príslušníci tretích krajín využili lety prevádzkované žalobkyňou na účely neskoršieho prekročenia vonkajších hraníc Únie z Bieloruska a podľa článku uverejneného na internetovej stránke „reuters.com“ mal štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vstúpil na územie členského štátu, palubné vstupenky žalobkyne. Okrem toho z článku uverejneného na internetovej stránke „lemonde.fr“ vyplýva, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chystal nastúpiť do lietadla v rámci letu žalobkyne z Bejrútu do Minska, vyhlásil, že chce „pristáť v pevnosti Európa“, že „[v Bielorusku ho čakajú] ‚siete‘“, a že sa spomínali „mŕtvi na hraniciach medzi Bieloruskom a Poľskom“, zatiaľ čo ďalší štátny príslušník tretej krajiny uviedol, že má v úmysle dostať sa do Nemecka, ale že si je „vedomý nebezpečenstva“, pretože „Bielorusko neotvára svoje dvere z láskavosti“, a že „sa otvorila cesta“.
42 Tieto skutočnosti potvrdzujú tvrdenie Rady, podľa ktorého štátni príslušníci tretích krajín nastúpili do lietadiel v rámci letov do Minska prevádzkovaných žalobkyňou s úmyslom prekročiť hranice určitých členských štátov bez dodržania relevantných právnych predpisov.
43 Po druhé z článku uverejneného na internetovej stránke „lemonde.fr“ vyplýva, že žalobkyňa počas roka 2021 zvýšila počet letov z Bejrútu. Okrem toho výňatky z informácií uverejnených na internetovej stránke „flightradar24.com“, ako aj článok uverejnený na internetovej stránke „reform.by“ naznačujú, že žalobkyňa prevádzkovala dva lety denne na linke medzi Istanbulom a Minskom. Z tohto ostatného článku napokon vyplýva, že žalobkyňa zvýšila prepravné kapacity lietadiel obsluhujúcich uvedenú linku.
44 Po tretie článok uverejnený na internetovej stránke „lemonde.fr“ uvádza, že „od augusta [2020] počet cestujúcich [žalobkyne] značne vzrástol“, že v tomto kontexte „sa [žalobkyňa] snažila pôsobiť nenápadne“ a že „hoci [nebolo] možné rezervovať si let na [internetovej stránke žalobkyne], miestne cestovné kancelárie si vzali na starosť naplnenie jej lietadiel“.
45 Z úvah uvedených v bodoch 36 až 44 vyššie vyplýva, že Rada mala pri prijímaní pôvodných aktov k dispozícii súbor dostatočne presných, konkrétnych a konzistentných nepriamych dôkazov na to, aby z hľadiska kontextu opísaného v bode 34 vyššie preukázala, že štátni príslušníci tretích krajín, ktorí mali v úmysle prekročiť vonkajšie hranice Únie bez dodržania príslušných právnych predpisov, lietali do Minska letmi prevádzkovanými žalobkyňou z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka, že žalobkyňa s cieľom uľahčiť túto prax zvýšila počet letov na existujúcich trasách, a že miestne cestovné kancelárie zohrávali úlohu sprostredkovateľov prostredníctvom predaja leteniek žalobkyne uvedeným osobám, čím jej pomáhali zostať nenápadnou.
46 S cieľom spochybniť súbor nepriamych dôkazov predložených Radou žalobkyňa po prvé tvrdí, že lety medzi Spojenými arabskými emirátmi a Bieloruskom, ako aj medzi Tureckom a Bieloruskom prevádzkujú aj iné letecké spoločnosti, že tieto spoločnosti prepravili množstvo osôb z Minska do tretích krajín v období od októbra do decembra 2021, keď „začala migračná kríza naberať na intenzite, pričom sa migranti začali vracať do svojej krajiny“, a v porovnaní s inými leteckými spoločnosťami neprepravuje priamo veľký počet cestujúcich, a to najmä vzhľadom na to, že lietadlá, ktoré prevádzkuje, majú nižšiu maximálnu kapacitu, než je kapacita lietadiel prevádzkovaných uvedenými inými spoločnosťami. Tvrdí tiež, že hoci je jedinou leteckou spoločnosťou obsluhujúcou letecké spojenie medzi Bejrútom a Minskom, ide o sezónny let, na ktorý predáva letenky tretia osoba, že počas roka 2021 bol počet cestujúcich využívajúcich toto letecké spojenie zanedbateľný v porovnaní s inými spojeniami z/do tretích krajín iných ako Libanon, a že na linke medzi Bejrútom a Minskom prepravila v priebehu roku 2021 menej cestujúcich než v rokoch 2018 a 2019. Na podporu svojich tvrdení sa žalobkyňa odvoláva na údaje získané od oddelenia leteckej dopravy Bieloruska.
47 Žiadne z týchto tvrdení nemôže uspieť.
48 Je pravda, že z údajov predložených žalobkyňou vyplýva, že v roku 2021 prepravila menej cestujúcich než dve ďalšie letecké spoločnosti, ktoré rovnako ako ona obsluhujú letecké spojenia medzi Istanbulom a Minskom, ako aj medzi Dubajom a Minskom, že iné letecké spoločnosti prepravili na konci roka 2021 množstvo osôb z Minska do Bagdadu, Erbilu a Damašku (Sýria), a že počet osôb, ktoré prepravila na linke medzi Bejrútom a Minskom, je nižší ako počet osôb prepravených na iných linkách z/do tretích krajín iných ako Libanon, vo vzťahu ku ktorým predložila vyčíslené údaje.
49 Tieto okolnosti však nepreukazujú, že žalobkyňa sa svojimi vlastnými činnosťami prepravy osôb z Libanonu, Spojených arabských emirátov a Turecka do Bieloruska nepodieľala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie.
50 Okrem toho podľa údajov predložených žalobkyňou sa počet cestujúcich, ktorých prepravila z Istanbulu do Minska v roku 2021 podstatne zvýšil, z 2 978 cestujúcich v máji na 6 975 cestujúcich v októbri, a počet cestujúcich, ktorých prepravila z Bejrútu do Minska sa značne zvýšil, zo 187 cestujúcich v júni na 1 681 cestujúcich v septembri, čo prispieva k hodnovernosti tvrdení Rady.
51 Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej na jednej strane treba aj voči ostatným leteckým spoločnostiam, ktoré spomína, vyvodiť zodpovednosť za činnosti Lukašenkovho režimu uľahčujúce ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, a na druhej strane okolnosť, že názov jednej z týchto leteckých spoločností bol zapísaný do sporných zoznamov a následne z nich vyňatý, odôvodňuje zrušenie zápisu jej názvu.
52 V tejto súvislosti stačí pripomenúť, že skutočnosť, že prípadne bolo potrebné alebo možné skúmať zodpovednosť iných leteckých spoločností, sama osebe nevylučuje možnosť skúmania samotnej zodpovednosti žalobkyne vzhľadom na jej vlastné činnosti prepravy osôb do Bieloruska (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. septembra 2014, Ipatau/Rada, T‑646/11, neuverejnený, EU:T:2014:800, bod 116, a zo 7. júna 2023, Skryba/Rada, T‑581/21, neuverejnený, EU:T:2023:321, bod 57).
53 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že nedostala pokyny od vlády, ktoré by jej prikazovali prevádzkovať lety s cieľom podieľať sa na uľahčovaní nelegálneho prekračovania vonkajších hraníc Únie, že jej lety obsluhujúce Libanon, Spojené arabské emiráty a Turecko si bieloruský štát neprenajal a že sú ziskové.
54 V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Rada v spornom odôvodnení neuviedla existenciu pokynov bieloruskej vlády, prenájom určitých letov bieloruským štátom alebo okolnosť, že predmetné lety neboli ziskové.
55 Okrem toho na jednej strane, ako uvádza Rada, skutočnosť, ktorá je medzi účastníkmi konania nesporná, že žalobkyňa je vo výlučnom vlastníctve bieloruského štátu, zbavuje hodnovernosti tvrdenie, že činnosti žalobkyne možno určiť nezávisle od vôle bieloruskej vlády, ak neexistujú dôkazy, ktoré by mohli toto tvrdenie podložiť.
56 Na druhej strane podľa článkov uverejnených na internetovej stránke „wyborcza.pl“ a na internetovej stránke „spiegel.de“, spomenutých v bode 34 vyššie, bieloruské orgány podporili zvýšenie toku cestujúcich do Bieloruska tým, že prijali opatrenia na vydávanie množstva turistických víz štátnym príslušníkom tretích krajín, a to najmä delegovaním osobitných právomocí na cestovné kancelárie, z ktorých niektoré boli kontrolované bieloruským štátom. V tých istých článkoch, ako aj v článku uverejnenom na internetovej stránke „lemonde.fr“, zmienenom v bode 36 vyššie, sa uvádza, že v tomto kontexte štátni príslušníci tretích krajín zaplatili za to, aby sa letecky dopravili do Bieloruska, značné sumy. Okrem toho z tohto ostatného článku vyplýva, že „mnohí aktéri sa tak obohatili na nádejach na lepší život [štátnych príslušníkov tretích krajín]“, a to najmä letecké spoločnosti, pričom niektoré z nich s cieľom uspokojiť zvýšeného dopytu po službách leteckej dopravy z tretích krajín do Bieloruska zvýšili svoje prepravné kapacity alebo plánovali otvoriť nové letecké spojenia.
57 Z dôkazov založených do spisu tak vyplýva, že Lukašenkov režim organizoval leteckú prepravu štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska nie tak, že by si prenajímal lety, ale tak, že podporoval vydávanie víz do Bieloruska, že dôsledkom tohto opatrenia sa zvýšil dopyt po službách leteckej dopravy do Bieloruska a že letecké spoločnosti mali zisk z komerčnej prevádzky letov reagujúcich na tento dopyt. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých si bieloruský štát neprenajímal jej lety obsluhujúce Libanon, Spojené arabské emiráty a Turecko a že jej vlastné dopravné činnosti boli ziskové, nemôžu – aj keby sa dokázali – preukázať, že uvedené lety a činnosti nepatrili do rámca činností Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie.
58 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že pri registrácii svojich cestujúcich dodržiava príslušné právne predpisy, najmä pokiaľ ide o povinnosť mať vízum.
59 V tejto súvislosti stačí uviesť, že ako vyplýva z bodu 56 vyššie, činnosti Lukašenkovho režimu uľahčujúce nelegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie zahŕňali vydávanie víz štátnym príslušníkom tretích krajín, aby mohli pricestovať na územie Bieloruska. Článok uverejnený na internetovej stránke „lemonde.fr“ spomenutý v bode 36 vyššie uvádza, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chystal nastúpiť do lietadla v rámci letu prevádzkovaného žalobkyňou s odletom z Bejrútu a ktorý mal v úmysle prekročiť uvedené vonkajšie hranice, vyhlásil, že má vízum na to, aby jeho cesta „vyzerala zákonne“.
60 Z toho vyplýva, že okolnosť, že žalobkyňa pri registrácii svojich cestujúcich vykonala požadované kontroly, najmä pokiaľ ide o povinnosť mať vízum, nevylučuje, že sa zúčastňovala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie.
61 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že nevykonáva iné činnosti než prevádzku letov a že „na svojich letiskách sa nikdy nezúčastňovala činností, akými sú organizované zbery veľkých skupín údajných migrantov“.
62 Keďže tieto úvahy nesúvisia s dôkazmi, ktoré Rada voči žalobkyni použila, treba ich zamietnuť ako neúčinné.
63 Je pravda, že vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba poukázať na to, že z dokumentov predložených Radou nevyplýva, že – ako vyplýva zo v sporného odôvodnenia –, žalobkyňa otvorila nové letecké trasy na uľahčenie prepravy štátnych príslušníkov tretích krajín do Bieloruska.
64 Toto konštatovanie však nestačí na vyvodenie záveru o zrušení pôvodných aktov, keďže Rada predložila dôkaz o dôvodnosti skutkových tvrdení uvedených v bode 45 vyššie a keďže tieto tvrdenia postačujú na preukázanie toho, že žalobkyňa prispela k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie v zmysle kritéria stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. c) bode i) rozhodnutia 2012/642.
65 Okrem toho Všeobecný súd usudzuje, že dôvody predložené Radou na podporu posúdenia, podľa ktorého žalobkyňa prispela k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, ktoré sú dostatočne presné a konkrétne a neobsahujú nesprávne posúdenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie, predstavujú samy osebe dostatočný základ na odôvodnenie zápisu názvu žalobkyne do sporných zoznamov.
66 Preto podľa judikatúry citovanej v bode 30 vyššie treba jediný žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný bez potreby skúmať tvrdenia žalobkyne smerujúce proti ostatným dôvodom odôvodňujúcim pôvodné akty, pretože okolnosť, že tieto dôvody nie sú podložené, nemôže mať za následok zrušenie týchto aktov.
67 Z toho vyplýva, že návrh na čiastočné zrušenie pôvodných aktov sa musí zamietnuť.
O návrhu na čiastočné zrušenie ponechávajúcich aktov
68 Návrhom na úpravu žaloby podaným v súlade s článkom 86 rokovacieho poriadku žalobkyňa navrhuje zrušenie ponechávajúcich aktov v rozsahu, v akom sa jej týkajú, pričom opakuje jediný žalobný dôvod, ktorý v podstate uviedla v žalobe.
69 Rada vo svojich pripomienkach k návrhu na úpravu žaloby najprv tvrdí, že pred prijatím ponechávajúcich aktov zohľadnila pripomienky žalobkyne. Ďalej usudzuje, že vo vyjadrení k žalobe a v duplike preukázala dôvodnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči žalobkyni a že jej posúdenie potvrdzujú dodatočné dôkazy pridané do jej spisu pri prijímaní ponechávajúcich aktov. Napokon tvrdí, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa situácie dvoch ďalších leteckých spoločností nepreukazujú protiprávnosť ponechávajúcich aktov.
70 V prejednávanej veci Všeobecný súd považuje za vhodné skúmať dôvody ponechávajúcich aktov obsiahnuté vo štvrtom a piatom odseku uvedeného odôvodnenia, podľa ktorých žalobkyňa prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, a ďalej dôvody uvedené v prvom a treťom odseku tohto odôvodnenia, podľa ktorých žalobkyňa profituje z Lukašenkovho režimu.
O posúdení, podľa ktorého žalobkyňa prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie
71 Vo štvrtom a piatom odseku odôvodnenia ponechávajúcich aktov Rada ponechala nezmenené úvahy obsiahnuté vo štvrtom a piatom odseku odôvodnenia pôvodných aktov, uvedené v bode 31 vyššie.
72 V návrhu na úpravu žaloby a na pojednávaní žalobkyňa vytýkala Rade, že nezohľadnila skutočnosti, ktoré jej oznámila pri pravidelnom preskúmavaní reštriktívnych opatrení voči Bielorusku vedúcom k prijatiu ponechávajúcich aktov.
73 Žalobkyňa odkázala na list adresovaný Rade 19. januára 2023, v ktorom okrem iného tvrdila, že „migračná kríza v súvislosti s hranicou medzi [Úniou] a Bieloruskom už neexistuje“. Dodala, že v priebehu novembra 2021 turecké a emirátske orgány zakázali leteckým spoločnostiam prevádzkujúcim lety z Turecka a Spojených arabských emirátov prepravovať do Minska štátnych príslušníkov určitých tretích krajín z Blízkeho východu a Ázie, a že ona sama prestala obsluhovať letecké spojenie medzi Bejrútom a Minskom. Podľa nej sa tak počet osôb pochádzajúcich z uvedených tretích krajín, ktoré mohli cestovať do Bieloruska leteckou dopravou, výrazne znížil a od roku 2022 štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa snažili prekročiť vonkajšie hranice Únie z Bieloruska, už necestovali lietadlom.
74 Rada sa vo svojich pripomienkach k návrhu na úpravu žaloby odvolávala na „zdroje potvrdzujúce, že žalobkyňa naďalej zabezpečuje lety z Istanbulu, ktorý je najpreferovanejšou destináciou letov z Erbilu…, do Minska“.
75 Na pojednávaní Rada spresnila, že pred prijatím ponechávajúcich aktov skúmala skutočnosti uvedené žalobkyňou. Rada uviedla, že zohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa prestala prevádzkovať lety z Libanonu a že turecké orgány prijali opatrenia, ale že ďalšie dôkazy, ktoré mala k dispozícii, preukazujú, že žalobkyňa pokračovala v prevádzkovaní letov z letiska v Istanbule, ktoré je pre osoby, ktoré chceli cestovať do Minska, aby následne prekročili vonkajšie hranice Únie, prestupným miestom, a že žalobkyňa predáva svoje letenky netransparentným spôsobom prostredníctvom sprostredkovateľov. Tvrdila tiež, že prijatie ponechávajúcich aktov odôvodnili práve lety prevádzkované žalobkyňou z Istanbulu, a nie lety prevádzkované z Dubaja a Bejrútu.
76 Treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a už podľa svojej definície predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych okolností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol ich cieľ. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení s cieľom určiť, či umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a názvov dotknutých subjektov do sporného zoznamu, alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (pozri rozsudok z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑108/21, EU:T:2022:253, bod 55 a citovanú judikatúru).
77 Na účely odôvodnenia ponechania mena alebo názvu osoby na zozname nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodný zápis, opätovný zápis alebo predchádzajúce ponechanie mena alebo názvu dotknutej osoby na zozname, pokiaľ na jednej strane dôvody zápisu ostali nezmenené a pokiaľ sa na druhej strane kontext nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolétnymi. Tento kontext zahŕňa nielen situáciu krajiny, vo vzťahu ku ktorej bol zavedený systém reštriktívnych opatrení, ale aj osobitnú situáciu dotknutej osoby (pozri rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjanikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 78 a citovanú judikatúru).
78 V prejednávanej veci treba v prvom rade poukázať na to, že Rada na pojednávaní vyhlásila, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré jej boli známe pri prijímaní ponechávajúcich aktov, už posúdenie, podľa ktorého žalobkyňa prispievala k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, nebolo možné odôvodniť okolnosťou, že žalobkyňa prevádzkovala lety z Libanonu a zo Spojených arabských emirátov. Okrem toho, pokiaľ ide o lety prevádzkované žalobkyňou na linke medzi Istanbulom a Minskom, Rada uviedla, že uvedené posúdenie bolo založené na existencii linky medzi Erbilom a Istanbulom a netransparentného systému predaja leteniek žalobkyne.
79 Rada tým implicitne pripúšťa, že dôkazy odôvodňujúce prijatie pôvodných aktov sa v tejto súvislosti stali obsolétnymi.
80 Preto sa podľa judikatúry citovanej v bode 77 vyššie Rada dopustila nesprávneho posúdenia tým, že odôvodnila ponechávajúce akty nezmenenými odôvodneniami v porovnaní s tými, na ktorých sú založené pôvodné akty a podľa ktorých „migranti, ktorí majú záujem prekročiť vonkajšie hranice Únie, lietali do Minska letmi prevádzkovanými [žalobkyňou] z viacerých blízkovýchodných krajín, najmä Libanonu, SAE a Turecka“.
81 V druhom rade, pokiaľ ide o lety prevádzkované žalobkyňou na linke medzi Istanbulom a Minskom, Rada sa na pojednávaní odvolávala na informácie uverejnené na internetovej stránke „flightradar24.com“, ku ktorým mala prístup 23. novembra 2022.
82 V tejto súvislosti treba uviesť, že informácie uverejnené na internetovej stránke „flightradar24.com“ vôbec nepoukazujú na údajný netransparentný systém distribúcie leteniek žalobkyne, o ktorom sa zmieňuje Rada. Okrem toho uvedené informácie nanajvýš preukazujú, že medzi Erbilom a Istanbulom bolo zabezpečené letecké spojenie a že žalobkyňa naďalej prevádzkovala lety na linke medzi Istanbulom a Minskom. Táto samotná okolnosť však nemôže stačiť na preukázanie toho, že žalobkyňa bola zapojená do prepravy štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí mohli mať v úmysle prekročiť vonkajšie hranice Únie, keďže Rada navyše pripúšťa, že od októbra 2021 sa leteckým spoločnostiam vykonávajúcim lety z Turecka zakázalo prepravovať štátnych príslušníkov niektorých tretích krajín Blízkeho východu a Ázie do Minska.
83 Rada preto z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že v deň prijatia ponechávajúcich aktov sa žalobkyňa naďalej podieľala na činnostiach Lukašenkovho režimu uľahčujúcich ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie z dôvodu letov, ktoré prevádzkovala na linke medzi Istanbulom a Minskom.
84 Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvod, podľa ktorého žalobkyňa prispieva k činnostiam Lukašenkovho režimu uľahčujúcim ilegálne prekračovanie vonkajších hraníc Únie, obsahuje nesprávne posúdenie.
O posúdení, podľa ktorého má žalobkyňa prospech z Lukašenkovho režimu
85 Z prvého a tretieho odseku odôvodnenia ponechávajúcich aktov vyplýva, že žalobkyňa je štátnou národnou leteckou spoločnosťou, že po tom, čo Únia rozhodla o zavedení zákazu preletov cez vzdušný priestor Únie a zákazu prístupu k letiskám Únie pre všetkých bieloruských leteckých dopravcov, prezident Lukašenko prisľúbil, že jeho administratíva poskytne žalobkyni všetku možnú podporu, že na tento účel sa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom dohodol na pripravení otvorenia nových leteckých trás pre žalobkyňu, a teda že žalobkyňa má prospech z Lukašenkovho režimu.
86 Toto odôvodnenie je založené na kritériu „prospechu“ z Lukašenkovho režimu, ktoré je zakotvené v článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642, pričom na toto ustanovenie odkazuje článok 2 ods. 5 nariadenia č. 765/2006, a treba spresniť, že z článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642 vyplýva, že uvedené kritérium zápisu je odlišné od kritéria „podpory“ Lukašenkovho režimu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2017, BelTechExport/Rada, T‑765/15, neuverejnený, EU:T:2017:669, bod 92; z 18. októbra 2023, MAZ‑upravljajusaja kompanija holdinga Belavtomaz/Rada, T‑532/21, neuverejnený, EU:T:2023:656, bod 44, a z 18. októbra 2023, Belaz‑upravljajusaja kompanija holdingaa Belaz Holding/Rada, T‑533/21, neuverejnený, EU:T:2023:657, bod 40).
87 Na podporu svojich tvrdení sa Rada vo vyjadrení k žalobe a v duplike opiera o tieto dôkazné prostriedky:
– článok uverejnený na internetovej stránke „belta.by“ 1. júna 2021, z ktorého vyplýva, že prezident Lukašenko v ten istý deň pri príležitosti stretnutia o spolupráci s Ruskom vyjadril poľutovanie nad tým, že „Západ preukázal spojenie medzi [žalobkyňou] a incidentom“, vyhlásil, že bieloruský štát poskytne žalobkyni všetku možnú podporu, a uviedol, že Bieloruská republika a Ruská federácia plánujú otvoriť nové letecké linky do viacerých miest v Rusku v prospech žalobkyne,
– článok uverejnený na internetovej stránke „tass.com“ 1. júna 2021, z ktorého vyplýva, že podľa informácie, ktorú prinieslo médium „SB. Belarus Today“, prezidenti Bieloruskej republiky a Ruskej federácie poverili svojich príslušných ministrov dopravy, aby určili, ktoré ruské mestá by žalobkyňa mohla obsluhovať.
88 Z článku uverejneného na internetovej stránke „belta.by“ a článku uverejneného na internetovej stránke „tass.com“ vyplýva, že prezident Lukašenko vyhlásil, že „je pre nás veľmi dôležité, aby sme dali našim pilotom prácu a využívali lietadlá, ktoré sme tak ťažko získali v náročných časoch“, „pristúpili sme k rozsiahlej obnove leteckého parku“, „naši piloti sú kompetentní“, „sľúbil som, že neopustíme [žalobkyňu]“ a „budeme tento podnik podporovať bez ohľadu na to, koľko to bude stáť, je to vec našej cti“.
89 Je pravda, že článok uverejnený na internetovej stránke „belta.by“ a článok uverejnený na internetovej stránke „tass.com“ výslovne neuvádzajú, že ako tvrdí Rada v sporných dôvodoch, predmetné vyhlásenia prezidenta Lukašenka boli reakciou na rozhodnutie Únie zaviesť zákaz preletov cez jej vzdušný priestor a zákaz prístupu k letiskám na jej území pre všetkých bieloruských leteckých dopravcov. Ako však Rada zdôraznila na pojednávaní a žalobkyňa to nepoprela, odkaz v prvom článku na to, že „Západ preukázal spojenie medzi [žalobkyňou] a incidentom“, treba chápať tak, že odkazuje na skutočnosť, že Únia rozhodnutím Rady (SZBP) 2021/908 zo 4. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/642/SZBP (Ú. v. EÚ L 197 I, 2021, s. 3) v reakcii na nútené pristátie letu spoločnosti Ryanair do Minska v Bielorusku 23. mája 2021 prijala opatrenie, na základe ktorého členské štáty odmietnu udeliť povolenie pristáť na svojom území, vzlietnuť z neho alebo nad ním preletieť akémukoľvek lietadlu, ktoré prevádzkujú bieloruskí leteckí dopravcovia.
90 Žalobkyňa uznáva, že na jednej strane je leteckou spoločnosťou patriacou bieloruskému štátu, a že na druhej strane existujú verejné vyhlásenia prezidenta Lukašenka uvedené v bodoch 88 a 89 vyššie. Nespochybňuje ani to, že prezidenti Bieloruskej republiky a Ruskej federácie poverili svojich príslušných ministrov dopravy, aby určili, ktoré ruské mestá by mohla obsluhovať. Takéto prvky potvrdzujúce osobitnú podporu žalobkyni, ktorá je národnou leteckou spoločnosťou, zo strany prezidenta Lukašenka, pritom nemožno vylúčiť pri celkovom posúdení rôznych relevantných prvkov, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že žalobkyňa sa považuje za subjekt, ktorý má prospech z režimu prezidenta Lukašenka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2023, Dana Astra/Rada, T‑239/21, neuverejnený, EU:T:2023:364, bod 45 a citovanú judikatúru).
91 Žalobkyňa však tvrdí, že verejné vyhlásenia prezidenta Lukašenka uvedené v bodoch 88 a 89 vyššie nemali pre ňu žiadny obchodný ani finančný dôsledok, a to najmä preto, že po uvedenom stretnutí jej nebola pridelená žiadna nová linka do Ruska. Jediná nová letecká linka, konkrétne linka Minsk – Ufa (Rusko), bola otvorená po tom, čo Únia uložila obmedzenia letov na jar roku 2021, a toto otvorenie bolo predmetom rozhodnutia a oznámenia ešte pred stretnutím prezidenta Lukašenka a prezidenta Ruskej federácie.
92 V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Rada v pripomienkach k návrhu na úpravu žaloby odkazuje na určité dokumenty vložené do jej spisu pri prijímaní ponechávajúcich aktov, najmä na:
– článok uverejnený na internetovej stránke „neg.by“ 10. augusta 2022, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa zvýšila počet letov z Minska do niektorých miest v Rusku, najmä vďaka obsluhovaniu letiska Vnukovo nachádzajúceho sa v Moskve (Rusko),
– článok uverejnený na internetovej stránke „mir24.tv“ 15. júla 2022, v ktorom sa uvádza, že žalobkyňa otvorila letecké spojenie medzi Minskom a letiskom Vnukovo,
– článok uverejnený na internetovej stránke „eng.belta.by“ 15. júla 2022, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa od toho istého dátumu obnovila pravidelné lety na linke medzi Minskom a letiskom Vnukovo,
– článok uverejnený na internetovej stránke „sb.by“ 5. novembra 2022, v ktorom sa uvádza, že Bieloruská republika a Ruská federácia rozvinuli svoju spoluprácu v oblasti civilného letectva v nadväznosti na opatrenia, ktoré prijala Únia s cieľom uzavrieť svoj vzdušný priestor, že bieloruské letecké spoločnosti v tejto súvislosti „presmerovali svoje činnosti na východ a juh“, a to najmä žalobkyňa, ktorá v súčasnosti prevádzkuje pravidelné lety do určitých krajín vrátane Ruska, a že „leteckí dopravcovia z Ruska a Bieloruska pravidelne otvárajú nové medzinárodné a vnútroštátne linky a rozvíjajú svoju spoluprácu“.
93 Po prvé článok uverejnený na internetovej stránke „mir24.tv“, ako aj článok uverejnený na internetovej stránke „eng.belta.by“ sa zhodujú na skutočnosti, že žalobkyňa začala od 15. júla 2022 obsluhovať lety na letisko Vnukovo. Tieto skutočnosti protirečia tvrdeniam žalobkyne, podľa ktorých sa po tom, čo Únia rozhodla o zákaze jej vzdušného priestoru, otvorila do Ruska jedine linka Minsk – Ufa.
94 Je pravda, že žalobkyňa tvrdila, že sa rozhodla obsluhovať letisko Vnukovo z dôvodu zvýšenia počtu cestujúcich, ktorí chceli cestovať do Moskvy, a v tomto zmysle sa odvolávala na list z 5. júla 2021, ktorým prevádzkovateľ uvedeného letiska vyzval generálneho riaditeľa žalobkyne, aby otvoril novú linku z Minska.
95 Na jednej strane však treba uviesť, že list prevádzkovateľa letiska Vnukovo z 5. júla 2021 nie je jednoznačný, pokiaľ ide o dôvody otvorenia linky na uvedené letisko. V tomto liste totiž uvedený prevádzkovateľ poukazuje na „nejasnú geopolitickú situáciu“, ktorá by podľa neho mohla obmedziť činnosti žalobkyne, ale tiež umožniť významný nárast počtu cestujúcich na linke medzi Minskom a Moskvou.
96 Na druhej strane, keďže prevádzkovateľ letiska Vnukovo zaslal žalobkyni uvedený list približne mesiac po verejných vyhláseniach prezidenta Lukašenka oznamujúcich, že bieloruský štát poskytne žalobkyni všetku možnú podporu, Všeobecný súd usudzuje, že takáto časová blízkosť svedčí v prospech predpokladu Rady, podľa ktorého otvorenie linky na letisko Vnukovo, ku ktorému došlo 15. júla 2022, nadväzuje na uvedené vyhlásenia, a že v dôsledku toho prísľub prezidenta Lukašenka podporovať žalobkyňu skutočne vyvolal účinky. Tvrdenie žalobkyne, že letisko Vnukovo už do roku 2011 obsluhovala a že v pravom zmysle slova nejde o „novú trasu“, nemôže tomuto konštatovaniu protirečiť. Skutočnosť, že žalobkyňa neprevádzkovala leteckú linku medzi Minskom a letiskom Vnukovo od roku 2011, ale začala tak robiť krátko po vyššie uvedených verejných vyhláseniach prezidenta Lukašenka, totiž skôr môže potvrdzovať tvrdenia Rady.
97 Z toho vyplýva, že tvrdenia uvádzané žalobkyňou nestačia na spochybnenie dôkazov predložených Radou.
98 Po druhé treba poukázať na to, že článok uverejnený na internetovej stránke „neg.by“, ako aj článok uverejnený na internetovej stránke „sb.by“ naznačujú, že počet letov prevádzkovaných žalobkyňou do Ruska vzrástol a že medzi bieloruskými a ruskými prevádzkovateľmi pôsobiacimi v odvetví leteckej dopravy sa od uzatvorenia vzdušného priestoru Únie pre lietadlá Bieloruskej republiky a Ruskej federácie nadviazala úzka spolupráca.
99 Dôkazy, na ktoré sa odvoláva Rada, teda predstavujú súbor dostatočne konkrétnych, presných a konzistentných nepriamych dôkazov na preukázanie toho, že žalobkyňa mala na rozdiel od svojich tvrdení konkrétny prospech z verejných vyhlásení prezidenta Lukašenka oznamujúcich, že bieloruský štát jej poskytne všetku možnú podporu.
100 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že žalobkyňa je štátnou národnou leteckou spoločnosťou, že po tom, ako Únia rozhodla o zavedení zákazu preletov cez vzdušný priestor Únie a zákazu prístupu k letiskám Únie pre všetkých bieloruských leteckých dopravcov, prezident Lukašenko prisľúbil, že jeho administratíva poskytne žalobkyni všetku možnú podporu, a že na tento účel sa s ruským prezidentom Vladimírom Putinom dohodol na pripravení otvorenia nových leteckých trás pre žalobkyňu.
101 Okrem toho, keďže Rada predložila dôkaz, že žalobkyňa mala konkrétny prospech z verejných vyhlásení prezidenta Lukašenka uvádzajúcich, že bieloruský štát jej poskytne všetku možnú podporu, žalobkyňa márne tvrdí, že uvedené vyhlásenia neumožňujú preukázať, že má prospech z Lukašenkovho režimu v zmysle kritéria stanoveného v článku 4 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2012/642.
102 Okrem toho dôvody, podľa ktorých má žalobkyňa prospech z Lukašenkovho režimu a ktoré sú dostatočne presné a konkrétne a neobsahujú nesprávne posúdenie skutkového stavu alebo nesprávne právne posúdenie, samy osebe predstavujú dostatočný základ na odôvodnenie ponechania názvu žalobkyne na sporných zoznamoch.
103 V dôsledku toho treba na základe judikatúry citovanej v bode 30 vyššie zamietnuť jediný žalobný dôvod ako nedôvodný bez potreby skúmania tvrdení žalobkyne smerujúcich proti odôvodneniam ponechávajúcich aktov, z ktorých vyplýva, že podporuje Lukašenkov režim, pretože okolnosť, že nie sú podložené, nemôže viesť k zrušeniu týchto aktov.
104 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť návrh na čiastočné zrušenie ponechávajúcich aktov, a teda aj túto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
O trovách
105 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala úspech vo svojich dôvodoch, treba jej uložiť povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Rady vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Belavia – Belarusian Airlines AAT je povinná nahradiť trovy konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. mája 2024.
Podpisy