Vec T‑34/02

EURL Le Levant 001 a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Štátna pomoc – Pojem dotknutá osoba – Výzva na predloženie pripomienok – Rozhodnutie o začatí konania podľa článku 88 ods. 2 ES – Opatrenie daňového odpočtu pri niektorých zámorských investíciách – Rozvojová pomoc spojená so stavbou lodí – Posúdenie s ohľadom na článok 87 ods. 1 ES – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Žaloba právnickej osoby súkromného práva – Návrh na začatie konania

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 5)

2.      Konanie – Žaloba fyzickej osoby – Návrh na začatie konania

(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 3)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky

[Článok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. h), článok 6 ods. 1 a článok 14 ods. 1]

4.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosť Komisie vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky

(Článok 86 ods. 1 ES a článok 87 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 6 ods. 1)

5.      Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc pri stavbe lodí – Smernica 90/684

[Článok 87 ods.1 a 3 písm. e) ES a článok 253 ES; smernica Rady 90/684, článok 4 ods. 7]

6.      Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Článok 88 ods. 2 ES a článok 230 ES)

1.      Chýbajúci dátum na splnomocnení, ktoré udelil žalobca advokátovi, nedovoľuje dospieť podľa článku 44 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa k záveru o neprípustnosti žaloby, pokiaľ sa toto splnomocnenie nachádza v prílohe žaloby, takže bolo nevyhnutne udelené pred jej podaním.

(pozri body 54, 55)

2.      Z článku 44 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že advokát sa nemusí preukázať formálnym splnomocnením, aby mohol podať žalobu, okrem prípadu, keď ho musí predložiť v prípade popretia. Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa teda fyzickým osobám umožňuje, aby boli zastúpené advokátom bez toho, aby musel predložiť splnomocnenie, zatiaľ čo pre právnické osoby to neplatí. V zásade postačuje, aby advokát fyzických osôb predložil dokument, ktorý preukazuje, že je zapísaný v advokátskej komore niektorého členského štátu.

(pozri body 62 – 64)

3.      Z článku 88 ods. 2 prvého pododseku ES vyplýva, že Komisia musí pred konštatovaním nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom vyzvať dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky. Rozsah tejto povinnosti spresňuje článok 1 písm. h) nariadenia č. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES], ktorý definuje „zainteresované strany“ ako „akýkoľvek členský štát a akúkoľvek osobu, podnikateľa alebo združenie podnikateľov, ktorých záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné združenia“. V prípade, že konanie vo veci formálneho zisťovania sa týka vykonávanej protiprávnej pomoci, nadobúda otázka identifikácie príjemcu pomoci všetku svoju dôležitosť vzhľadom na to, že článok 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 stanovuje, že v prípade „záporného rozhodnutia“ vyslovujúceho nezlučiteľnosť takejto pomoci so spoločným trhom „Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

Preto v rámci skúmania štátnej pomoci poskytnutej vo forme úľav na dani mali byť investori, ktorí z nich mali prospech, vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky v rámci správneho konania, keďže v konečnom rozhodnutí Komisie, v ktorom sa konštatuje, že uvedená pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom, sú označení za priamych príjemcov pomoci a ide o „zainteresované strany“ v zmysle citovanej definície. Identifikácia príjemcu pomoci nevyhnutne predstavuje „relevantnú skutkovú a právnu otázku“ v zmysle prvej vety článku 6 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, ktorá podľa tohto ustanovenia musí byť uvedená v rozhodnutí o začatí konania, ak je to možné v tomto štádiu konania, pretože práve na základe takejto identifikácie bude môcť Komisia prijať rozhodnutie o vymáhaní. Ak totiž chýba jeho označenie za príjemcu spornej pomoci, či už v rozhodnutí o začatí konania, alebo v neskoršom štádiu konania vo veci formálneho zisťovania pred prijatím konečného rozhodnutia, ktorým sa konštatuje nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, tento typ dotknutej osoby nemožno považovať za osobu, ktorá bola vyzvaná predložiť svoje pripomienky relevantným spôsobom, pretože si môže oprávnene myslieť, že takéto pripomienky nie sú nevyhnutné, keďže nie je označená za príjemcu pomoci, ktorá sa má vymáhať.

(pozri body 77 – 83)

4.      Pokiaľ v konaní o preskúmaní štátnej pomoci Komisia nezaujala postoj k žiadosti o predĺženie lehoty jedného mesiaca priznanej dotknutým osobám na predloženie svojich pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania, ktorú predložila dotknutá osoba podľa článku 6 ods. 1 poslednej vety nariadenia č. 659/1999, a tým nedovolila tejto dotknutej osobe, aby predložila svoje pripomienky k danému rozhodnutiu, a to dokonca bez uvedenia dôvodov, pre ktoré nebola jej žiadosť „riadne odôvodnená“, porušila tým poslednú vetu uvedeného článku 6 ods. 1.

V oblasti štátnej pomoci sa Komisia nemôže skrývať za formalistický výklad svojich povinností v miere, v akej je dôležité, aby osoba, voči ktorej sa Komisia chystá prijať rozhodnutie postihujúce jej práva tým, že ju označuje za príjemcu nezlučiteľnej pomoci, od ktorého sa táto pomoc musí vymôcť, disponovala možnosťou uplatniť svoje pripomienky pred prijatím takého rozhodnutia v súlade so všeobecnou zásadou práva, ktorá vyžaduje, že každá osoba, voči ktorej možno prijať rozhodnutie, ktoré postihuje jej práva, musí mať možnosť účinne oznámiť svoje stanovisko týkajúce sa skutočností, ktoré Komisia použije v jej neprospech na odôvodnenie daného rozhodnutia.

(pozri body 92 – 97)

5.      Skúmanie pomoci spojenej so stavbou lodí sa nemôže obmedziť iba na jej posúdenie s ohľadom na článok 4 ods. 7 siedmej smernice 90/684 o pomoci pri stavbe lodí, ale si vyžaduje najprv zistiť, v čom sú podmienky podľa článku 87 ods. 1 ES zakladajúce nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom splnené, keďže existencia podmienok, ktoré stanovuje toto ustanovenie, je nevyhnutná na to, aby štátna pomoc bola nezlučiteľná so spoločným trhom. Ak je totiž pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, pretože nie sú splnené podmienky, ktoré stanovuje článok 87 ods. 1 ES, siedma smernica – prijatá na základe článku 87 ods. 3 písm. e) ES – sa neuplatní, pretože táto smernica nutne predpokladá, že predmetná pomoc je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 1 ES.

Preto za absencie vysvetlení, ktoré by umožňovali porozumieť, v čom predmetná pomoc spĺňa všetky podmienky stanovené v článku 87 ods. 1 ES, sa musí rozhodnutie Komisie zrušiť, pretože Komisia porušila povinnosť odôvodnenia, ktorú jej ukladá článok 253 ES.

(pozri body 112 – 123, 132)

6.      Ak sú v rámci žaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie v oblasti štátnej pomoci predložené dokumenty, ktoré žalobcovia neboli schopní predložiť počas konania vo veci formálneho zisťovania, obsahujúce skutočnosti, ktoré môžu odporovať faktom, ktoré mala Komisia k dispozícii v rámci správneho konania a na základe ktorých prijala sporné rozhodnutie, súd Spoločenstva nemôže nahradiť Komisiu v posúdení hospodárskeho alebo právneho dosahu, aký by tieto skutočnosti mohli mať na jej analýzu. Ak by tak totiž súd Spoločenstva urobil, vykonával by vlastnú analýzu a vyvodzoval by vlastné závery a neposudzoval by zákonnosť sporného rozhodnutia. To však nie je funkcia súdu Spoločenstva. Ak nesmie nahradiť skutkové posúdenie autora rozhodnutia najmä v hospodárskej oblasti svojím vlastným posúdením, o to skôr nesmie súd Spoločenstva uskutočniť posúdenie de novo zakladajúce sa na skutočnostiach, ktoré neboli súčasťou správneho konania pred Komisiou.

(pozri body 138, 139)