ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)
z 23. januára 2007
Vec F‑43/05
Olivier Chassagne
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci – Odmena – Cestovné výdavky za rok – Ustanovenia uplatniteľné na úradníkov pochádzajúcich z francúzskeho zámorského departementu – Článok 8 prílohy VII zmeneného a doplneného služobného poriadku“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou O. Chassagne navrhuje v podstate jednak zrušenie implicitného rozhodnutia Komisie zamietajúceho jeho sťažnosť podanú 20. novembra 2004 proti jeho výplatnej listine za august 2004, ako aj zrušenie uvedenej výplatnej listiny a jednak náhradu nemajetkovej a finančnej ujmy, ktorá mu údajne vznikla
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Služobný poriadok úradníkov, článok 71; príloha VII, článok 8)
2. Úradníci – Služobný poriadok – Výklad – Metódy
3. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 8)
4. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 8)
5. Úradníci – Náhrada výdavkov – Cestovné výdavky za rok
(Článok 253 ES; Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 8 zmenený a doplnený nariadením č. 723/2004)
6. Úradníci – Služobný poriadok – Zmeny a doplnenia
(Služobný poriadok úradníkov; nariadenie Rady č. 723/2004)
7. Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 8)
1. Právo úradníka a od neho závislých členov rodiny na náhradu cestovných výdavkov v každom kalendárnom roku z miesta zamestnania na miesto pôvodu, priznaného v článku 8 prílohy VII služobného poriadku predstavuje výkon diskrečnej právomoci zákonodarcu Spoločenstva, vzhľadom na to, že žiadne pravidlo vyššej právnej sily práva Spoločenstva alebo medzinárodného právneho poriadku ho nezaväzuje priznať také právo úradníkom a ich rodinným príslušníkom. Keďže v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol, že osobám činným v európskej verejnej službe sa budú nahrádzať cestovné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich riadnou dovolenkou, zákonodarca Spoločenstva disponuje o to viac širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní podmienok a spôsobov takej náhrady a táto právomoc sa musí vykonávať v súlade s pravidlami a zásadami vyššej právnej sily práva Spoločenstva.
Preskúmanie zákonnosti vykonávanej súdom Spoločenstva v tejto oblasti sa musí teda obmedzovať na overenie, či pri predmetnom opatrení nedošlo k zjavnému omylu alebo k zneužitiu právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil hranice svojej voľnej úvahy, ktorá sa má vykonávať v súlade s pravidlami a zásadami vyššej právnej sily Spoločenstva. Súdne preskúmanie sa teda obmedzuje na overenie, pokiaľ ide zásadu rovnosti, ako aj zákazu diskriminácie, že dotknutá inštitúcia nevykonala svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie a že v súvislosti so zásadou proporcionality prijaté opatrenie nie je zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ právnej úpravy.
S prihliadnutím na podstatný a neustály rast počtu úradníkov mal zákonodarca Spoločenstva z legitímnych dôvodov, najmä rozpočtových, administratívnych dôvodov a dôvodov personálnej politiky, plné právo zvoliť si do budúcnosti obmedzenie na paušálnu náhradu a vylúčiť náhradu skutočne vynaložených výdavkov s jedinou výhradou, ktorá sa zdá byť dodržaná, že bude zachovaný účel článku 8 prílohy VII služobného poriadku spočívajúci v umožnení zachovať si osobné vzťahy s miestom svojich hlavných záujmov pre každého úradníka.
(pozri body 52, 55 – 57, 61, 62, 65, 66 a 73)
Odkaz:
Súdny dvor: 11. marca 1987, Rau/Komisia, 279/84, 280/84, 285/84 a 286/84, Zb. s. 1069, bod 34; 11. júla 1989, Schräder, 265/87, Zb. s. 2237, bod 22; 26. júna 1990, Zardi, C‑8/89, Zb. s. I‑2515, bod 10; 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, Zb. s. I‑5689, bod 80 a citovaná judikatúra; 7. septembra 2006, Španielsko/Rada, C‑310/04, Zb. s. I‑7285, bod 96
Súd prvého stupňa: 30. septembra 1998, Losch/Súdny dvor, T‑13/97, Zb. VS s. I‑A‑543, II‑1633, body 113, 121 a 122; 30. septembra 1998, Busacca a i./Dvor audítorov, T‑164/97, Zb. VS s. I‑A‑565, II‑1699, body 48, 49, 58 a 59; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑623, body 127 a 132; 8. januára 2003, Hirsch a i./ECB, T‑94/01, T‑152/01 a T‑286/01, Zb. VS s. I‑A‑1, II‑27, bod 51; 13. septembra 2006, Sinaga/Komisia, T‑217/99, T‑321/00 a T‑222/01, neuverejnený v Zbierke, bod 144
2. Ustanovenia služobného poriadku, ktoré sú teraz platné, treba vykladať so zohľadnením ich štruktúry a cieľa, a nie so zreteľom na zrušenú úpravu.
(pozri bod 70)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. novembra 1982, Evens/Dvor audítorov, 79/82, Zb. s. 4033, bod 10
3. Aj keď uplatnenie článku 8 prílohy VII služobného poriadku týkajúceho sa práv na paušálnu náhradu cestovných výdavkov z miesta zamestnania na miesto pôvodu v znení účinnom od 1. mája 2004 vedie k rozlišovaniu medzi situáciou úradníka pochádzajúceho z francúzskeho zámorského departementu a situáciou veľkej väčšiny ostatných úradníkov, ktorých miesto zamestnania a miesto pôvodu sú menej vzdialené, keď je prvému priznaný nižší priemerný príspevok na kilometer, ako je priznaný druhej skupine, tento rozdiel vyplýva z vyššej ceny za jeden kilometer pri letenke pre miesta nachádzajúce sa v strednej vzdialenosti. Hoci je pravda, že stanoveniu sadzieb v uvedenom článku nepredchádzal prieskum trhu s letenkami, ale vychádzalo sa iba zo všeobecného vnímania štruktúry ceny za kilometer, zákonodarca Spoločenstva právom mohol konštatovať existenciu takej štruktúry ceny a zohľadniť ju pri vypracovaní a zavedení nového systému paušálnej náhrady vzhľadom na dlhoročnú skúsenosť inštitúcií v oblasti spracovania žiadostí o náhradu cestovných výdavkov.
Okrem toho napriek konštatovanej rozdielnosti medzi priemernými príspevkami na kilometer uplatniteľnými na situáciu úradníka pochádzajúceho z francúzskeho zámorského departementu a na situáciu ostatných úradníkov sa systém uvedeného článku nezdá ani zjavne neprimeraný, ani zjavne nevhodný vzhľadom na cieľ, ktorým je umožniť úradníkovi a osobám od neho závislým, aby najmenej raz za rok navštívili miesto svojho pôvodu. Na zabezpečenie dodržania účelu tohto článku zákonodarca sa nemohol uspokojiť so stanovením sumy náhrady zodpovedajúcej presne alebo trochu vyššej cene, ktorá sa považuje za obvyklú pre cesty medzi miestom zamestnania a miestom pôvodu úradníkov. Z dôvodu nestálosti trhu s letenkami a silného vplyvu politickej a ekonomickej konjunktúry na ceny týchto leteniek zákonodarca všeobecným pravidlom stanovil sadzby príspevkov na kilometer takým spôsobom, že paušálna suma vyplývajúca z jeho uplatnenia je veľmi dostačujúca na pokrytie skutočných cestovných výdavkov, ako aj v určitých situáciách výdavkov na druhú a ďalšiu cestu. Za týchto podmienok, keďže suma náhrady vyplatenej úradníkovi je dostatočná na financovanie cesty na miesto jeho pôvodu, okolnosť, že iní úradníci dostanú priemerný príspevok na kilometer vyšší, ako je jeho, nemôže spôsobiť nezákonnosť systému ani za predpokladu, že z dôvodu výšky ceny dopravných prostriedkov v danom momente by niektorí z týchto úradníkov mohli navštíviť miesto svojho pôvodu častejšie ako žalobca.
V dôsledku toho so zreteľom na širokú mieru voľnej úvahy zákonodarcu Spoločenstva a na logiku systému článku 8 prílohy VII služobného poriadku v jeho celistvosti, nie je tento článok zjavne neprimeraný ani zjavne nevhodný vzhľadom na jeho cieľ tým skôr, že aj keď zo zavedenia všeobecnej a abstraktnej právnej úpravy vyplývajú v hraničných situáciách náhodné nevýhody, nie je možné zákonodarcovi vytýkať použitie kategorizácie, pretože nie je v zásade diskriminujúca v súvislosti s cieľom, ktorý sleduje.
(pozri body 86 a 89 – 91)
Odkaz:
Súdny dvor: 16. októbra 1980, Hochstrass/Súdny dvor, 147/79, Zb. s. 3005, bod 14
4. Pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy zákonodarca je oprávnený vychádzať z toho, že na účely výpočtu paušálnej sumy na náhradu cestovných výdavkov za rok sa všetci úradníci, pre ktorých je vzdialenosť medzi miestom zamestnania a miestom pôvodu rovnaká, nachádzajú v rovnakej situácii v zmysle požiadaviek zásady rovnosti zaobchádzania napriek odlišnostiam vyplývajúcim z ostrovného charakteru určitých miest pôvodu a nemožnosti pre určitých úradníkov použiť iné dopravné prostriedky ako lietadlo a z podporovaného alebo nepodporovaného charakteru leteniek do určitých miest určenia. Z toho vyplýva, že rovnosť zaobchádzania vyhradená všetkým týmto úradníkom článkom 8 prílohy VII služobného poriadku je v súlade s požiadavkami tej istej zásady.
(pozri bod 93)
5. Keďže odôvodnenie všeobecne záväzného aktu sa môže obmedziť na to, že uvedie jednak celkovú situáciu, ktorá viedla k jeho prijatiu, a jednak všeobecné ciele, ktoré chce dosiahnuť, a pokiaľ sa z neho dá rozpoznať podstata cieľa sledovaného inštitúciou, je prehnané vyžadovať osobitné odôvodnenie pre uskutočnené rozličné technické voľby, odôvodnenie nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev, ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, hoci stručné, je dostatočné, pokiaľ ide o nové pravidlá náhrady cestovných výdavkov za rok.
(pozri body 105, 106 a 108)
Odkaz:
Súdny dvor: 3. júla 1985, Abrias a i./Komisia, 3/83, Zb. s. 1995, body 30 a 31; 19. novembra 1998, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑150/94, Zb. s. I‑7235, body 25 a 26; 19. novembra 1998, Španielsko/Rada, C‑284/94, Zb. s. I‑7309, bod 30; 7. novembra 2000, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑168/98, Zb. s. I‑9131, bod 62; 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, Zb. s. I‑8283, bod 102; 10. marca 2005, Španielsko/Rada, C‑342/03, Zb. s. I‑1975, bod 55
Súd prvého stupňa: 22. júna 1994, Rijnoudt a Hocken/Komisia, T‑97/92 a T‑111/92, Zb. VS s. I‑A‑159, II‑511, bod 49 a nasl.; 8. novembra 2000, Ghignone a i./Rada, T‑44/97, Zb. VS s. I‑A‑223, II‑1023, body 54 a 55
6. Prijatie nariadenia Spoločenstva, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov, nemožno spochybniť z dôvodu neuverejnenia konsolidovaného znenia ustanovení upravujúcich postavenie úradníkov inštitúcií Európskej únie. Platnosť právnej úpravy totiž závisí od jej riadneho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, formálnej požiadavky, ktorá bola splnená tak pri pôvodnom nariadení stanovujúcom služobný poriadok, ako aj pri nariadeniach, ktoré ho neskôr menili a dopĺňali, vrátane posledného nariadenia č. 723/2004. V každom prípade je konsolidované znenie služobného poriadku prístupné na internetovej stránke Komisie a vytlačená verzia sa okrem toho zvyčajne poskytuje každému úradníkovi pri jeho nástupe do služby. Navyše nijaké právne pravidlo nestanovuje povinnosť zverejniť konsolidované znenie služobného poriadku alebo štúdie o účinkoch budúcej reformy služobného poriadku, ani nestanovuje formy, podľa ktorých sa má uskutočniť zverejnenie informácií určených zamestnancom, rovnako ako nijaké ustanovenie nepodmieňuje platnosť pravidiel služobného poriadku takým zverejnením.
Okrem toho úradník sa nemôže odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu riadnej správy vecí verejných, aby spochybnil zákonnosť nového ustanovenia nariadenia, predovšetkým v oblasti, ktorej predmet obsahuje neustále prispôsobovanie sa zmenám hospodárskej situácie.
(pozri body 109 – 111)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 15. marca 1994, La Pietra/Komisia, T‑100/92, Zb. VS s. I‑A‑83, II‑275, bod 45; Rijnoudt a Hocken/Komisia, už citovaný, bod 104; 7. júla 1998, Mongelli a i./Komisia, T‑238/95 až T‑242/95, Zb. VS s. I‑A‑319, II‑925, body 52 až 54; 7. júla 1998, Telchini a i./Komisia, T‑116/96, T‑212/96 a T‑215/96, Zb. VS s. I‑A‑327, II‑947, body 83 až 85
7. V oblasti, ktorej predmet obsahuje neustále prispôsobovanie sa zmenám hospodárskej situácie, akou je oblasť náhrady cestovných výdavkov úradníkom za rok, dodržanie zásady legitímnej dôvery nemôže brániť uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií vzniknutých počas platnosti skoršej právnej úpravy, pokiaľ verejný orgán neprijal nijaké záväzky.
(pozri body 113 a 114)
Odkaz:
Súdny dvor: 5. mája 1981, Dürbeck, 112/80, Zb. s. 1095, bod 48
Súd prvého stupňa: 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T‑6/92 a T‑52/92, Zb. s. II‑1047, bod 85; Mongelli a i./Komisia, už citovaný, body 52 až 54; Telchini a i./Komisia, už citovaný, body 83 až 85