Language of document :

Odvolanie podané 22. júla 2022: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 11. mája 2022 vo veci T-151/20, Česká republika/Komisia

(vec C-494/22 P)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J.-P. Keppenne, T. Materne, P. Němečková, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Česká republika, Belgické kráľovstvo, Poľská republika

Návrhy odvolateľky

Zrušiť bod 1) rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 11. marca 2022, Česká republika/Komisia (T-151/20, EU:T:2022:281),

zamietnuť žalobu vo veci T-151/20, alebo prípadne vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o tých častiach žalobných dôvodov, ktoré ešte neboli posúdené,

ak Súdny dvor vydá v uvedenej veci konečné rozhodnutie, uložiť Českej republike povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou v konaní pred Všeobecným súdom Európskej únie a Súdnym dvorom, alebo v prípade, že vec vráti Všeobecnému súdu, rozhodnúť, že o trovách sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania odvolateľka uvádza dva odvolacie dôvody:

Všeobecný súd sa po prvé dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 6 ods. 3 písm. b) a článku 17 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/20001 z 22. mája 2000, v platnom znení.

V tomto smere sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 6 ods. 3 uvedeného nariadenia, keď rozhodol, že zapísanie súm zodpovedajúcich nárokom stanoveným podľa článku 2 tohoto nariadenia na účet B je čisto účtovná transakcia a lehoty pre tento zápis sa teda nemusia počítať odo dňa, keď mali byť dotknuté nároky stanovené, ale odo dňa, keď boli tieto nároky skutočne stanovené príslušnými orgánmi Českej republiky.

V dôsledku toho sa Všeobecný súd dopustil ďalšieho pochybenia v právnom posúdení, keď rozhodol, že Česká republika sa môže dovolávať možnosti toho, že bude oslobodená od povinnosti poskytnúť Komisii spornú sumu na základe Článku 17 ods. 2 uvedeného nariadenia (odvolací dôvod smerujúci proti bodom 85 až 93 napadnutého rozsudku).

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj pri výklade článku 2 ods. 1 a článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1150/2000 v spojení s článkom 217 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/921 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, a s článkom 325 Zmluvy o FEÚ, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zamedziť podvodom a inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie, keď rozhodol, že Česká republika nestanovila predmetné clo oneskorene, keď ho nestanovila v dňoch nasledujúcich po návrate zástupkyne českého colného úradu, ktorá sa zúčastnila inšpekčnej cesty, ktorú podnikol Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) v Laose v novembri 2007 (odvolací dôvod smerujúci proti bodom 94 až 126 napadnutého rozsudku).

Všeobecný súd tak nesprávne posúdil použiteľnosť právneho rámca v tom zmysle, že tento právny rámec mal Českej republike umožniť počkať až do okamihu, keď OLAF poskytne dôkazy zhromaždené počas misie (a nesplniť tak povinnosť stanoviť nároky Únie na vlastné zdroje), a to na úkor finančných záujmov Únie. Všeobecný súd mal vykladať použiteľné právo Únie v tom zmysle, že Česká republika bola v rámci zásady náležitej starostlivosti bezodkladne po návratu jej zástupkyne z inšpekčnej cesty povinná požiadať OLAF o dôkazy zhromaždené počas tejto cesty, čo by jej umožnilo stanoviť nárok Únie na vlastné zdroje v dňoch nasledujúcich po návrate českej zástupkyne z inšpekčnej cesty do Laosu.

____________

1 Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 130, 2000, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 169).

1 Ú. v. EÚ L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307)