ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)
z 1. marca 2023 (*)
„Dumping – Dovoz určitých tkaných alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Číne a Egypte – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/492 – Konečné antidumpingové clo – Výpočet normálnej hodnoty – Článok 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Zjavne nesprávne posúdenie – Ujma – Výpočet rozpätia cenového podhodnotenia“
Vo veci T‑301/20,
Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE, so sídlom v Ain Soukhna (Egypt),
Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE, so sídlom v Ain Soukhna,
v zastúpení: B. Servais a V. Crochet, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: P. Něměčková a G. Luengo, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Tech‑Fab Europe eV, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: L. Ruessmann a J. Beck, advokáti,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)
na poradách v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia M. Jaeger, N. Półtorak, O. Porchia a M. Stancu (spravodajkyňa),
tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 23. marca 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ žalobkyne, spoločnosti Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE (ďalej len „Hengshi“) a Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE (ďalej len „Jushi“), navrhujú zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/492 z 1. apríla 2020, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých tkaných a/alebo stehovaných textílií zo sklenených vlákien s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Egypte (Ú. v. EÚ L 108, 2020, s. 1), v rozsahu, v akom sa ich týka (ďalej len „napadnuté vykonávacie nariadenie“).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Hengshi a Jushi sú dve spoločnosti založené podľa právnej úpravy Egyptskej arabskej republiky. Obe patria do skupiny China National Building Material (CNBM). Činnosť žalobkýň spočíva najmä vo výrobe a vývoze určitých textílií zo sklenených vlákien tkaných alebo stehovaných (ďalej len „TSV“), ktoré sa predávajú najmä v rámci Európskej únie.
3 Počas obdobia prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2018) Jushi vyrábala súčasne TSV, ako aj pramene sklenených vlákien (ďalej len „PSV“), hlavnú surovinu používanú na výrobu TSV. Jushi používal svoje vlastné vyrobené PSV na výrobu TSV, ale tiež predával PSV nezávislým zákazníkom tak v Egypte, ako aj v zahraničí, ako aj spoločnosti Hengshi. Táto posledná uvedená spoločnosť vyrábala TSV z PSV nakúpených od spoločnosti Jushi, ako aj od jednej inej prepojenej spoločnosti a jednej nezávislej spoločnosti, ktoré obe majú sídlo v Číne.
4 Jushi predávala TSV priamo nezávislým zákazníkom v Egypte a Únii. Vyvážala tiež TSV určené trom prepojeným zákazníkom do Únie, a to spoločnostiam Jushi Spain SA, Jushi France SAS a Jushi ltalia Srl. Jushi okrem toho predávala TSV v Únii prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie, Jushi Group (HK) Sinosia Composite Materials Co. Ltd.
5 Hengshi nepredávala TSV na egyptský trh. Predaje TSV v Únii uskutočňovala priamo nezávislým zákazníkom, ako aj prostredníctvom prepojenej spoločnosti so sídlom mimo Únie, Huajin Capital Ltd.
6 V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 8. januára 2019 podal vedľajší účastník konania, Tech‑Fab Europe eV v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby TSV v Únii na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné nariadenie“), Európska komisia začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozov TSV s pôvodom v Číne a Egypte do Únie. Dňa 21. februára 2019 uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 68, 2019, s. 29).
7 Ako vyplýva z odôvodnenia 52 napadnutého nariadenia, výrobky, ktoré boli predmetom antidumpingového prešetrovania, boli textílie z tkaných a/alebo stehovaných prameňov a/alebo priadzí z nekonečného skleneného vlákna tiež s ďalšími prvkami, okrem výrobkov, ktoré sú impregnované alebo predimpregnované, a okrem riedkych sieťovín s veľkosťou ôk viac ako 1,8 mm po dĺžke aj šírke a s plošnou hmotnosťou viac ako 35 g/m2 s pôvodom v Číne a Egypte, ktoré v čase skutkových udalostí patrili pod číselné znaky KN ex 7019 39 00, ex 7019 40 00, ex 7019 59 00 a ex 7019 90 00 (kódy TARIC 7019390080, 7019400080, 7019590080 a 7019900080).
8 Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára do 31. decembra 2018. Preskúmanie trendov relevantných pre posúdenie ujmy a príčinnej súvislosti sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania.
9 Dňa 8. apríla 2019 žalobkyne predložili svoje odpovede na antidumpingový dotazník, ako aj odpovede na prílohu I dotazníka ich prepojených spoločností.
10 Dňa 16. mája 2019 Komisia začala samostatné antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozov TSV s pôvodom v Číne a Egypte do Únie (ďalej len „súbežné antisubvenčné prešetrovanie TSV“). Dňa 7. júna 2019 Komisia tiež začala antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa PSV (ďalej len „súbežné antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa PSV“).
11 Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch žalobkýň, ako aj v priestoroch ich prepojených spoločností. Žalobkyne po týchto návštevách predložili 30. mája 2019 doplňujúce pripomienky.
12 Dňa 19. decembra 2019 Komisia oznámila podstatné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých zamýšľala zaviesť konečné antidumpingové opatrenia na dovozy TSV s pôvodom v Číne a Egypte (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Dňa 9. januára 2020 žalobkyne predložili svoje pripomienky k tejto informácii. Dňa 16. januára 2020 sa v priestoroch Komisie uskutočnilo vypočutie týkajúce sa uvedenej informácie. V ten istý deň žalobkyne predložili písomne dodatočné pripomienky.
13 Dňa 10. februára 2020 Komisia uverejnila dodatočný konečný informačný dokument (ďalej len „dodatočné konečné poskytnutie informácií“). Táto informácia zohľadňovala niektoré tvrdenia oznámené žalobkyňami týkajúce sa konečného poskytnutia informácií. Žalobkyne predložili svoje pripomienky k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií 13. februára 2020. Dňa 17. februára 2020 sa v priestoroch Komisie uskutočnilo vypočutie týkajúce sa uvedenej informácie.
14 Úradník poverený vypočutím na žiadosť žalobkýň vykonal 25. februára 2020 ďalšie vypočutie.
15 Dňa 1. apríla 2020 Komisia prijala napadnuté vykonávacie nariadenie. Uvedené nariadenie zavádza konečné antidumpingové clo vo výške 20 % na dovoz TSV žalobkyňami do Únie.
II. Návrhy účastníkov konania
16 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté vykonávacie nariadenie v rozsahu v akom sa ich týka,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania,
– uložil vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.
17 Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny rámec
18 Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že metóda použitá Komisiou na stanovenie výrobných nákladov na TSV spoločnosti Hengshi, predajných, administratívnych a iných všeobecných nákladov (ďalej len „náklady PAV“) a zisku, ktorý sa má zohľadniť pri výpočte vytvorenej normálnej hodnoty, je v rozpore s článkom 2 ods. 5, článkom 2 odsekmi 3, 6, 11 a 12, ako aj článkom 9 ods. 4 základného nariadenia a druhý je založený na tom, že metóda, ktorú Komisia použila pri určovaní cenového podhodnotenia cien a orientačných cien žalobkýň, je v rozpore s článkom 3 ods. 1, 2, 3 a 6, ako aj článkom 9 ods. 4 tohto nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 5, článku 2 ods. 3, 6, 11 a 12, ako aj článku 9 ods. 4 základného nariadenia
19 Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí.
O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia
20 Žalobkyne v podstate tvrdia, že odôvodnenie Komisie pre nezohľadnenie nákladov na PSV uvádzaných v účtovných dokumentoch spoločnosti Hengshi porušuje článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia. Podľa nich toto ustanovenie nestanovuje, pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorá je v ňom uvedená, kritérium týkajúce sa podmienok úplnej hospodárskej súťaže a neumožňuje Komisii posúdiť primeranosť nákladov, najmä nákladov na PSV, súvisiacich s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, teda TSV, ktoré sú zaznamenané v účtovných dokumentoch spoločnosti Hengshi.
21 Tento výklad potvrdzuje po prvé výklad článku 2.2.1.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda z roku 1994“), ktorý podal orgán Svetovej obchodnej organizácie (WTO) na urovnávanie sporov, po druhé zásada reštriktívneho výkladu výnimiek stanovených právom Únie a po tretie kontext, v ktorom bol prijatý článok 2 ods. 5 základného nariadenia, ako aj ciele, ktoré toto nariadenie sleduje.
22 Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.
23 Treba pripomenúť, že súd Únie má právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 95).
24 Únia prostredníctvom článku 2 ods. 5 základného nariadenia chcela vykonať konkrétne záväzky, ktoré vyplývajú z antidumpingovej dohody z roku 1994 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, Acron/Rada, T‑118/10, neuverejnený, EU:T:2013:67, bod 66).
25 Z toho vyplýva, že ustanovenia základného nariadenia v rozsahu, v akom zodpovedajú ustanoveniam antidumpingovej dohody z roku 1994, sa majú v čo najväčšej miere vykladať vo svetle zodpovedajúcich ustanovení tejto dohody, ako ich vykladá orgán na urovnávanie sporov WTO (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 98 a citovanú judikatúru).
26 Článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia znie takto:
„Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami dotknutej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku.“
27 Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že účtovné záznamy strany, ktorá je predmetom prešetrovania, sú prednostným zdrojom informácií na účely stanovenia výrobných nákladov na posudzovaný výrobok a že použitie údajov uvedených v týchto záznamoch je zásadou a ich úprava alebo nahradenie iným primeraným základom predstavuje len výnimku. Vzhľadom na zásadu, podľa ktorej akékoľvek odchýlenie sa od všeobecného pravidla alebo výnimku z neho treba vykladať reštriktívne, je potrebné konštatovať, že osobitný režim, ktorý vyplýva z článku 2 ods. 5 základného nariadenia, sa má vykladať reštriktívne (pozri rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15, EU:T:2019:831, bod 66 a citovanú judikatúru).
28 Okrem toho, pokiaľ ide o dôkazné bremeno týkajúce sa existencie skutočností odôvodňujúcich uplatnenie článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, prináleží inštitúciám, pokiaľ sa domnievajú, že musia vylúčiť výrobné náklady obsiahnuté v účtovných záznamoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, s cieľom nahradiť ich inou primeranou cenou, aby vychádzali z dôkazov alebo aspoň z indícií umožňujúcich preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava uskutočňuje (pozri rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15, EU:T:2019:831, bod 67 a citovanú judikatúru).
29 Napokon treba tiež pripomenúť, že v oblasti ochranných obchodných opatrení disponujú inštitúcie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať. Preskúmanie posúdenia inštitúcií súdom Únie sa preto obmedzuje na overenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená napadnutá voľba, boli z vecného hľadiska správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci. Toto obmedzené súdne preskúmanie sa vzťahuje najmä na rozhodnutie pre niektorú z rôznych metód výpočtu dumpingového rozpätia a na posúdenie normálnej hodnoty výrobku (pozri rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15, EU:T:2019:831, bod 68 a citovaná judikatúra).
30 Práve z hľadiska týchto úvah treba preskúmať túto časť prvého žalobného dôvodu.
31 Po prvé treba uviesť, že článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia nevylučuje, že Komisia sa môže odchýliť od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, ak cena suroviny použitej na výrobu posudzovaného výrobku nie je stanovená za podmienok úplnej hospodárskej súťaže.
32 V tejto súvislosti, ako navyše uvádzajú účastníci konania, orgán na urovnávanie sporov WTO sa v rámci výkladu článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody z roku 1994 domnieval, že možno konštatovať, že účtovné doklady vedené v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami primerane nezohľadňujú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku napríklad vtedy, keď sa transakcie týkajúce sa určitých vstupov súvisiacich s výrobou a predajom posudzovaného výrobku neuskutočnia v podmienkach plnej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle správu odvolacieho orgánu WTO vo veci „Európska únia – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty s pôvodom v Argentíne“ (WT/DS 473/AB/R), prijaté 26. októbra 2016, bod 6.33].
33 Ako však bolo pripomenuté v bode 28 vyššie, ak sa Komisia domnieva, že musí vylúčiť výrobné náklady obsiahnuté v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, aby ich nahradila inou cenou považovanou za primeranú, je povinná vychádzať z dôkazov alebo prinajmenšom z indícií umožňujúcich preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa vykoná úprava.
34 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 312 napadnutého vykonávacieho nariadenia poznamenala, že ceny, za ktoré Hengshi kupovala PSV od spoločnosti Jushi, boli systematicky a podstatne nižšie ako ceny, za ktoré Jushi predávala ten istý výrobok nezávislým kupujúcim pôsobiacim na egyptskom trhu. Komisia vzhľadom na značné rozdiely medzi týmito cenami správne dospela k záveru, že ceny, ktoré Hengshi platila spoločnosti Jushi, nie je možné považovať za ceny stanovené v podmienkach úplnej hospodárskej súťaže. Tieto ceny síce boli pre Jushi ziskové, ale neodrážali trhové ceny v Egypte. Ako vyplýva zo spisu predloženého Všeobecnému súdu, náklady na PSV, ktoré deklarovala Hengshi, boli značne nižšie, a to približne [dôverné](1) %, ako náklady uplatňované spoločnosťou Jushi na nezávislých kupujúcich v Egypte, čo žalobkyne nespochybňujú.
35 Na odôvodnenie, že takýto cenový rozdiel nebol dostatočný na to, aby Komisia mohla dospieť k záveru, že ceny PSV zaznamenané v účtovných dokumentoch spoločnosti Hengshi neboli stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže a že z tohto dôvodu ich bolo potrebné vylúčiť, žalobkyne tvrdili, že keďže Jushi predávala PSV spoločnosti Hengshi so ziskom [dôverné] %, tieto dokumenty náležite a dostatočne zohľadňujú náklady na PSV. Okrem toho Komisia už najmä vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 360/2014 z 9. apríla 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Rusku po preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 107, 2014, s. 13), pripustila, že transakcie medzi prepojenými stranami možno vykonať bez realizácie zisku.
36 Tieto tvrdenia však nemôžu uspieť.
37 Pokiaľ ide v prvom rade o ziskové rozpätie, ktoré dosiahla Jushi zo svojich predajov PSV spoločnosti Hengshi, treba uviesť, ako to urobila Komisia, že dosiahnutie zisku neumožňuje automaticky dospieť k záveru, že transakcia sa uskutočnila v podmienkach úplnej hospodárskej súťaže. Navyše treba konštatovať, že toto ziskové rozpätie bolo zreteľne nižšie ako to, ktoré bolo dosiahnuté s nezávislými kupujúcimi.
38 Pokiaľ ide v druhom rade o odkaz na vykonávacie nariadenie č. 360/2014, treba pripomenúť, že zákonnosť nariadenia zavádzajúceho antidumpingové clá sa musí posúdiť z hľadiska právnych pravidiel a najmä ustanovení základného nariadenia, a nie na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. októbra 2016, Crown Equipment (Suzhou) a Crown Gabelstapler/Rada, T‑351/13, neuverejnený, EU:T:2016:616, bod 107].
39 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa druhá podmienka uvedená v článku 2 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia netýka primeranosti nákladov, ale skôr „spoľahlivosti“ účtovných záznamov strany, ktorá je predmetom prešetrovania, treba konštatovať, že takýto výklad by v konečnom dôsledku viedol k zabráneniu použitia vytvorenej normálnej hodnoty najmä v prípade, ak sú výrobné náklady ovplyvnené osobitnou situáciou na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, EuroChem MCC/Rada, T‑84/07, EU:T:2013:64, bod 59).
40 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ich výklad článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia potvrdzuje kontext, v ktorom bolo toto ustanovenie prijaté, ako aj ciele sledované týmto nariadením, treba uviesť, že hoci je pravda, ako uvádzajú žalobkyne, že článok 2 ods. 5 neobsahuje výslovné ustanovenie týkajúce sa primeranosti nákladov vynaložených medzi stranami, ktoré sú v spojení, na rozdiel od tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1 treťom pododseku, ako aj v článku 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2 základného nariadenia, táto okolnosť nie je dostatočná na preukázanie, že úmyslom normotvorcu Únie bolo vylúčiť túto okolnosť pri uplatňovaní článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
41 V tejto súvislosti treba predovšetkým zdôrazniť, ako bolo uvedené v bodoch 31 a 32 vyššie, že článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia nebráni Komisii, aby sa odchýlila od nákladov zaznamenaných v účtovných dokumentoch strany, ktorá je predmetom prešetrovania, ak sa ceny suroviny používanej na výrobu posudzovaného výrobku nezdajú byť stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže z dôvodu vzťahu v rámci skupiny. Ďalej, ako správne poznamenáva Komisia, ustanovenia článku 2 ods. 1 tretieho a štvrtého pododseku základného nariadenia, ktoré výslovne odkazujú na situácie, keď sú ceny ovplyvnené vzťahom v rámci skupiny, slúžia ako základ pre iné ustanovenia článku 2 týkajúce sa normálnej hodnoty, vrátane ustanovení článku 2 ods. 5 Napokon článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 4 ods. 2 základného nariadenia nie je relevantný v rámci kontextuálneho výkladu článku 2 ods. 5 prvého pododseku toho istého nariadenia, keďže sa netýka určenia existencie dumpingu, ale skôr definície výrobného odvetvia Únie v rámci určenia existencie ujmy. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 10 základného nariadenia, normotvorca Únie zaviedol odkaz na strany, ktoré sú spojené s vývozcami, s cieľom vylúčiť ich z pojmu „výrobné odvetvie Únie“.
42 Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že vzhľadom na to, že cena PSV uvedená v účtovných dokumentoch spoločnosti Hengshi nebola stanovená za podmienok úplnej hospodárskej súťaže, nemožno sa domnievať, že primerane zohľadňovala náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku a že v dôsledku toho bolo potrebné pristúpiť k jej úprave (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, Acron/Rada, T‑118/10, neuverejnený, EU:T:2013:67, bod 53).
43 Prvú časť prvého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.
O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení
44 Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, keď v rámci analýzy podmienok úplnej hospodárskej súťaže porovnala predajné ceny PSV spoločnosti Jushi, ktoré boli fakturované spoločnosti Hengshi a nezávislým domácim zákazníkom, bez zohľadnenia všetkých relevantných faktorov vzťahujúcich sa na predmetné predaje, ako je významný rozdiel v objeme predajov PSV dosiahnutých spoločnosťou Jushi s nezávislými domácimi zákazníkmi a so spoločnosťou Hengshi, ako aj platenie cla uplatniteľného na spoločnosť Jushi z dôvodu predaja PSV týmto nezávislým domácim zákazníkom.
45 Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.
– O zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa objemu predajov
46 Na úvod treba pripomenúť, že otázka, či sa cena uplatňuje v bežnom obchodnom styku, závisí tiež od ďalších podmienok obchodu, ktoré môžu mať vplyv na uplatňované ceny, ako sú objem obchodu, dodatočné povinnosti strán zúčastnených na tomto obchode alebo lehota dodania. V rámci tohto posúdenia, ktoré sa musí uskutočniť v každom jednotlivom prípade, musia inštitúcie zohľadniť všetky relevantné faktory a všetky osobitné okolnosti týkajúce sa dotknutého predaja (rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina, C‑393/13 P, EU:C:2014:2245, bod 30).
47 Na preukázanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia, musia byť dôkazy, ktoré podal žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu uvedené v tomto rozhodnutí stalo neprijateľným (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, T‑444/11, EU:T:2014:773, bod 62 a citovanú judikatúru).
48 V prejednávanej veci treba uviesť, že výhrada žalobkýň týkajúca sa významného rozdielu, pokiaľ ide o objem predajov PSV, ktoré dosiahla Jushi s nezávislými domácimi zákazníkmi a so spoločnosťou Hengshi, sa zakladá predovšetkým na jednej strane na tvrdení, že je logické, že objem predaja mal vplyv na cenu uplatňovanú u zákazníkov, a na druhej strane na skutočnosti, že sadzba zliav uplatňovaná spoločnosťou Jushi vo vzťahu ku spoločnosti Hengshi v rámci predajov PSV bola ovplyvnená objemom tohto predaja.
49 Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie, podľa ktorého je logické, že objem predaja má vplyv na ceny uplatňované u zákazníkov, treba konštatovať, že hoci judikatúra citovaná v bode 46 vyššie pripustila, že objem transakcií môže ovplyvniť cenu výrobku, takéto posúdenie sa musí vykonať od prípadu k prípadu, berúc do úvahy všetky relevantné faktory a všetky osobitné okolnosti týkajúce sa predmetného predaja. Takéto tvrdenie preto samo osebe nestačí na to, aby bez dôkazu, že Jushi uplatňovala zľavy na svojich zákazníkov v závislosti od objemu predaja PSV, bolo odôvodnené, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rámci svojej analýzy podmienok úplnej hospodárskej súťaže tým, že nezohľadnila objem predaja PSV spoločnosti Jushi.
50 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa zľavy uplatňovanej spoločnosťou Jushi vo vzťahu ku spoločnosti Hengshi v súvislosti s predajom PSV, treba uviesť, že žiadny dôkaz v spise predloženom Všeobecnému súdu neumožňuje preukázať, že údajná zľava, ktorú Jushi uplatňuje voči spoločnosti Hengshi nie je špecifická a neuplatňuje sa výlučne na predaje PSV medzi týmito dvomi spoločnosťami. Okrem toho, ako uvádza Komisia, žalobkyne nepredložili dôkaz umožňujúci určiť, že takáto zľava založená na objeme predaja je uplatniteľná alebo sa uplatňuje na všetkých kupujúcich a nielen na Hengshi.
51 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 49 a 50 vyššie treba dospieť k záveru, že žalobkyne v súlade s judikatúrou citovanou v bode 47 vyššie nepredložili dostatočné dôkazy na to, aby zbavili vierohodnosti posúdenia skutkového stavu uvedené v napadnutom vykonávacom nariadení, najmä v jeho odôvodnení 320, ktoré viedli k odmietnutiu zohľadniť objem predajov PSV od spoločnosti Jushi spoločnosti Hengshi v rámci analýzy podmienok úplnej hospodárskej súťaže.
52 Popri tom treba tiež zamietnuť námietku neprípustnosti týkajúcu sa tvrdenia Komisie uvedeného vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorého bolo potrebné zohľadniť celkové percento predajov uskutočnených s nezávislými domácimi zákazníkmi pre všetky výrobky s cieľom určiť, či sú ceny porovnateľné. Toto tvrdenie je totiž len prvkom kontextu, ktorý Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, so zreteľom na ktorý treba chápať výhradu žalobkýň týkajúcu sa objemu predaja. Treba pripomenúť, že obsah vyjadrenia k žalobe má Všeobecnému súdu najmä objasniť skutkový a právny kontext skúmanej veci, do ktorého rámca sporné rozhodnutie patrí a ktorý Všeobecný súd na rozdiel od účastníkov konania nepozná. Neuvedenie v rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť, prvkov kontextu, ktoré následne Všeobecnému súdu poskytne účastník konania v rámci predstavenia okolností, za ktorých došlo k predmetnému sporu, nemôže, ako také, preukázať nesplnenie povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T‑340/04, EU:C:2007:81, bod 79). Z toho vyplýva, že okolnosť, že toto tvrdenie nebolo uvedené v štádiu správneho konania, nemá v prejednávanej veci žiadny dôsledok.
53 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba túto výhradu zamietnuť.
– O zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa zaplatenia cla
54 Pokiaľ ide o zaplatenie cla za vstupy PSV, žalobkyne sa na jednej strane odvolávajú na porušenie práva na obhajobu, pretože Komisia im v konečnom poskytnutí informácií alebo v dodatočnom konečnom poskytnutí informácií neoznámila svoj úmysel nezohľadniť zaplatenie uvedeného cla z dôvodu neexistencie dôkazov. Na druhej strane poukazujú na porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, keďže Komisia mala z vlastnej iniciatívy použiť dôkaz o zaplatení tohto cla, ktorý mala k dispozícii v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa PSV, alebo aspoň ich požiadať, aby predložili tento dôkaz v rámci antidumpingového prešetrovania.
55 Pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobu, treba pripomenúť, že rešpektovanie tohto práva, ktoré má zásadnú dôležitosť v konaniach týkajúcich sa prešetrovania dumpingu, predpokladá, že dotknutým podnikom musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom, na ktoré Komisia prihliadala na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík, a ujmy, ktorá z nich vyplýva (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 209 a citovanú judikatúru).
56 Existencia nezrovnalosti pri rešpektovaní toho práva môže viesť k zrušeniu nariadenia, ktorým sa zavádza antidumpingové clo, len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku, čo by sa konkrétne dotklo práva na obhajobu. Od tohto účastníka konania však nemožno požadovať, aby preukázal, že rozhodnutie Komisie by bolo iné, ale iba to, že takáto hypotéza nie je úplne vylúčená, keďže uvedený účastník konania by mohol lepšie zabezpečiť svoju obhajobu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 210 a citovanú judikatúru).
57 V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalobkyne mali možnosť v priebehu správneho konania účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu jej tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva, keďže mohli predložiť pripomienky tak ku konečnému poskytnutiu informácií, ako aj k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií. Práve v tomto kontexte totiž žalobkyne vyjadrili svoj nesúhlas, pokiaľ ide o skutočnosť, že Komisia nezohľadnila existenciu cla, ktoré mala Jushi zaplatiť za predaje PSV nezávislým domácim zákazníkom.
58 Okrem toho v rozsahu, v akom sa žalobkyne sťažujú na to, že neboli osobitne vypočuté v súvislosti so zámerom Komisie nezohľadniť zaplatenie cla, stačí pripomenúť, že právo byť vypočutý sa vzťahuje na všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria základ rozhodovacieho aktu, ale nie na konečné stanovisko, ktoré chce správny orgán prijať (pozri rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 211 a citovanú judikatúru). Okrem toho Komisii nemožno vytýkať, že nevypočula žalobkyne osobitne v súvislosti so svojím úmyslom nebrať do úvahy zaplatenie cla, hoci k takejto platbe nedošlo ani v čase, keď žalobkyne predložili svoje pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácii a k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií. Ako totiž vyplýva zo spisu, táto platba bola uskutočnená 27. februára 2020, hoci lehota na predloženie pripomienok k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií bola stanovená na 13. februára 2020.
59 Komisia teda neporušila právo žalobkýň na obhajobu.
60 Pokiaľ ide o porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, treba pripomenúť, že hoci Komisii ako vyšetrovaciemu orgánu prislúcha preukázať existenciu dumpingu, škody a príčinnej súvislosti medzi dovozmi, ktoré sú predmetom dumpingu, a škodou, skutočnosťou zostáva, že keďže nijaké ustanovenie základného nariadenia Komisii nepriznáva právomoc požadovať od dotknutých strán, aby sa podieľali na prešetrovaní alebo poskytli informácie, táto inštitúcia je pri získavaní potrebných informácií závislá od dobrovoľnej spolupráce týchto strán [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 54 a citovanú judikatúru].
61 Účel antidumpingového prešetrovania pre inštitúcie Únie spočíva vo vyhľadávaní objektívnych dôkazov využívaním nástrojov, ktoré im boli poskytnuté základným nariadením, a na základe dobrovoľnej spolupráce hospodárskych subjektov, a to najmä odpovedí na antidumpingový dotazník, prípadného overovania na mieste a pripomienok dotknutých osôb k informačným dokumentom, s cieľom preukázať existenciu prípadného dumpingu po určení normálnej hodnoty dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 základného nariadenia (rozsudok z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia, T‑607/15, EU:T:2019:831, bod 133).
62 V tomto kontexte súdu Únie prináleží uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou tak, aby bolo možné sa domnievať, že vytvorená normálna hodnota bola stanovená primeraným spôsobom (pozri rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06, EU:T:2009:62, bod 41 a citovanú judikatúru).
63 Z judikatúry citovanej v bodoch 60 až 62 vyššie vyplýva, že hoci je pravda, že Komisia musí viesť prešetrovanie starostlivo a zohľadniť všetky relevantné okolnosti pri stanovení normálnej hodnoty, pri poskytnutí potrebných informácií je závislá od dobrovoľnej spolupráce strán, ktoré sú predmetom prešetrovania.
64 V prejednávanej veci teda žalobkyniam prináležalo, aby predložili dôkazy, ktoré považovali za relevantné na účely prešetrovania, v čase, keď uviedli, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že predajná cena PSV, ktorú Jushi fakturovala nezávislým domácim zákazníkom, zahŕňala sumu pokrývajúcu clá uplatniteľné na dovozy vstupov. Ako vyplýva zo spisu predloženého Všeobecnému súdu, najmä z pripomienok predložených žalobkyňami v súvislosti s konečným poskytnutím informácií a dodatočným konečným poskytnutím informácií, žalobkyne nikdy nepredložili v rámci antidumpingového prešetrovania žiadny dôkaz o zaplatení takéhoto cla. Okrem toho, ako bolo konštatované v bode 58 vyššie, k takémuto zaplateniu nedošlo ani v čase, keď žalobkyne predložili svoje pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií a k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií. Dokument potvrdzujúci zaplatenie cla, na ktorý sa žalobkyne odvolávajú, bol predložený Komisii v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa PSV, 18. marca 2020, ako to navyše potvrdili žalobkyne na pojednávaní. Žalobkyne teda nemôžu mať prospech zo svojej vlastnej nedbanlivosti tým, že vytýkajú Komisii, že nezohľadnila dôkaz, ktorý bolo v ich záujme predložiť a ktorý nepredložili.
65 Okrem toho žalobkyne nemôžu v replike oprávnene tvrdiť, že Komisia mohla z vlastnej iniciatívy použiť uvedený dokument predložený v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa PSV.
66 Článok 29 ods. 6 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 55), totiž stanovuje:
„Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktoré boli vyžiadané.“
67 Z tohto ustanovenia však vyplýva, že Komisia sa z vlastnej iniciatívy nemôže v rámci antidumpingového prešetrovania odvolávať na dôkaz predložený v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania. V prejednávanej veci preto žalobkyniam prináležalo, aby sa vzdali záruky stanovenej týmto článkom a požiadali, aby bol takýto dôkaz prípustný aj v rámci antidumpingového prešetrovania.
68 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zmienka v odôvodnení 268 napadnutého vykonávacieho nariadenia týkajúca sa kontrolných čísel výrobkov (ďalej len „KČV“) zo súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa TSV, ako aj použitie určitých odpovedí žalobkýň na antidumpingový dotazník na účely tohto posledného antisubvenčného prešetrovania nijako nepreukazujú ich tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia mohla v rámci antidumpingového prešetrovania odvolávať na informácie zo súbežného antisubvenčného prešetrovania. Na jednej strane totiž, ako vyplýva z odôvodnenia 276 napadnutého vykonávacieho nariadenia, Komisia mohla použiť informácie týkajúce sa KČV zo súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa TSV len preto, že dotknutý čínsky vyvážajúci výrobca sa vzdal záruky stanovenej článkom 19 ods. 6 základného nariadenia, ako aj článkom 29 ods. 6 nariadenia 2016/1037 a požiadal, aby boli správne informácie týkajúce sa KČV zhromaždené v rámci súbežného antisubvenčného prešetrovania o TSV použité ako najlepšie dostupné informácie v antidumpingovom prešetrovaní. Na druhej strane z listu z 24. mája 2019 predloženého žalobkyňami v prílohe repliky vyplýva, že použitie niektorých ich odpovedí na antidumpingový dotazník na účely súbežného antisubvenčného prešetrovania týkajúceho sa TSV bolo požadované z ich vlastnej iniciatívy.
69 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť druhú výhradu a v dôsledku toho druhú časť prvého žalobného dôvodu v celom rozsahu.
O tretej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia
70 V tretej časti svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyne na jednej strane vytýkajú Komisii porušenie článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia v rozsahu, v akom pri úprave nákladov na PSV spoločnosti Hengshi Komisia použila výnimku uvedenú v tomto ustanovení a upravila tieto náklady na základe „iného rozumného základu“ namiesto toho, aby vykonala úpravu „na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine“, najmä na základe nákladov vynaložených spoločnosťou Jushi, ktorá je jediným ďalším výrobcom PSV v Egypte, na výrobu uvedených PSV. Na druhej strane vytýkajú Komisii porušenie povinnosti odôvodnenia, keďže v napadnutom vykonávacom nariadení nevysvetlila dôvod, pre ktorý použila takúto výnimku.
71 Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.
72 Pokiaľ ide po prvé o porušenie povinnosti odôvodnenia, ktorým sa treba zaoberať v prvom rade, Všeobecný súd rovnako ako Komisia uvádza, že dôvody rozhodnutia Komisie nepoužiť výrobné náklady na PSV spoločnosti Jushi na účely úpravy nákladov na PSV spoločnosti Hengshi vyplývajú jasne a jednoznačne z odôvodnenia 331 napadnutého vykonávacieho nariadenia. V uvedenom odôvodnení Komisia vysvetlila, že po posúdení, či účtovné doklady spoločnosti Hengshi primerane zohľadňovali náklady spojené s výrobou TSV, konštatovala, že transferové ceny za nákupy PSV spoločnosťou Hengshi od spoločnosti Jushi boli značne znížené vo vzťahu k trhovým cenám za rovnaké druhy výrobkov v Egypte, čiže neboli stanovené za podmienok úplnej hospodárskej súťaže. Z tohto dôvodu Komisia upravila náklady PSV spoločnosti Hengshi na základe cien, ktoré Jushi fakturovala nezávislým domácim zákazníkom na egyptskom trhu.
73 Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyne spochybňujú vysvetlenia poskytnuté Komisiou v jej vyjadrení k žalobe týkajúce sa skutočnosti, že Jushi a Hengshi sa nemohli porovnávať, pretože Jushi je vertikálne integrovaným podnikom, na rozdiel od spoločnosti Hengshi, je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 52 vyššie, neuvedenie v rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby o neplatnosť, prvkov kontextu, ktoré následne Všeobecnému súdu poskytne účastník konania v rámci predstavenia okolností, za ktorých došlo k sporu, ktorý je mu predložený, nemôže ako také preukázať nesplnenie povinnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia.
74 V prejednávanej veci spresnenie týkajúce sa skutočnosti, že Jushi je vertikálne integrovanou spoločnosťou, čo žalobkyne navyše nespochybňujú, predstavuje len jeden prvok kontextu, ktorý Komisia mohla uviesť v rámci vyjadrenia k žalobe bez toho, aby porušila svoju povinnosť odôvodnenia.
75 Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyne nemôžu oprávnene tvrdiť, že napadnuté vykonávacie nariadenie bolo nedostatočne odôvodnené, ani že Komisia uviedla po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe dôvod, pre ktorý sa v prejednávanej veci rozhodla použiť výnimku stanovenú v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia.
76 Výhrada založená na porušení povinnosti odôvodnenia sa preto musí zamietnuť.
77 Pokiaľ ide po druhé o výhradu založenú na porušení článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia, treba na úvod pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia „ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v záznamoch dotknutej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, alebo ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov“.
78 Treba uviesť, ako uvádzajú žalobkyne, že vzhľadom na znenie tohto ustanovenia sa tieto dve metódy musia uplatniť v poradí, v akom sú uvedené. Komisia teda musí predovšetkým preskúmať, či môže upraviť alebo určiť náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov. Len v prípade, že tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, je potrebné použiť výnimku stanovenú v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia, podľa ktorej sa náklady majú stanoviť „na akomkoľvek inom rozumnom základe“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 1999, Acme/Rada, T‑48/96, EU:T:1999:251, bod 36 a citovanú judikatúru).
79 Okrem toho, keďže voľba použiť „akýkoľvek iný rozumný základ“ predstavuje režim výnimky zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia, má sa vykladať reštriktívne. Na to, aby sa Komisia odchýlila od nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine, musí vychádzať z dôkazov alebo prinajmenšom z indícií umožňujúcich preukázať existenciu faktora, na základe ktorého sa úprava uskutočňuje.
80 V prejednávanej veci Komisia na odôvodnenie svojho rozhodnutia nepoužiť výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi na účely úpravy nákladov na PSV spoločnosti Hengshi a v dôsledku toho použiť iný rozumný základ vysvetlila, že Jushi, hoci je jediným ďalším výrobcom TSV v Egypte, je na jednej strane spoločnosťou prepojenou so spoločnosťou Hengshi a na druhej strane vertikálne integrovanou spoločnosťou, čo nebol prípad spoločnosti Hengshi. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa teda rozhodla vypočítať náklady na PSV spoločnosti Hengshi na základe ceny, ktorú Jushi fakturovala nezávislým domácim zákazníkom.
81 Na účely spochybnenia rozhodnutia Komisie použiť akýkoľvek iný rozumný základ na úpravu predmetných nákladov sa žalobkyne obmedzujú na tvrdenie, že vzhľadom na to, že Komisia „overila a prijala“ výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi, ktorá bola jediným ďalším výrobcom PSV v Egypte, bola povinná vykonať túto úpravu na základe uvedených nákladov.
82 Takéto tvrdenie však nemôže obstáť.
83 Na jednej strane totiž Komisia „neakceptovala“, ako vyplýva z bodu 80 vyššie, výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi. Na druhej strane na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zo znenia článku 2 ods. 5 druhého pododseku základného nariadenia nevyplýva, že Komisia je povinná aj pri existencii iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine bezpodmienečne vykonať dotknutú úpravu na základe ich nákladov. Z tohto ustanovenia naopak vyplýva, že aj v prípade existencie takýchto informácií sa Komisia môže od nich odchýliť, keď sa domnieva, že tieto informácie nemožno použiť. Domnievala sa však, že okolnosti uvedené v bode 80 vyššie odôvodňujú, aby takéto informácie nemohli byť v prejednávanej veci použité.
84 Z toho vyplýva, že Komisia bola oprávnená vykonať úpravu nákladov na PSV spoločnosti Hengshi „na akomkoľvek inom rozumnom základe“.
85 Ostatné tvrdenia žalobkýň nemôžu spochybniť tento záver.
86 Pokiaľ ide v prvom rade o tvrdenie, podľa ktorého z vyjadrenia k žalobe v podstate vyplýva, že ostatní výrobcovia alebo vývozcovia musia byť sami „porovnateľní“, čo vedie k širokému výkladu výnimky stanovenej v článku 2 ods. 5 druhom pododseku základného nariadenia, treba uviesť, že „porovnateľnosť“ výrobcov, na ktorú odkazuje Komisia, je v skutočnosti súčasťou odôvodnenia, podľa ktorého Komisia nemohla zohľadniť výrobné náklady PSV spoločnosti Jushi, keďže Jushi je na rozdiel od spoločnosti Hengshi vertikálne integrovanou spoločnosťou. Ako však vyplýva z bodov 80 a 84 vyššie, Komisia bola oprávnená vychádzať z tejto skutočnosti na účely vylúčenia výrobných nákladov na PSV spoločnosti Jushi a vykonať úpravu na „akomkoľvek inom rozumnom základe“.
87 Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie, podľa ktorého keďže Komisia sa inšpirovala nákladmi PAV a ziskom spoločnosti Jushi z jej domácich predajov TSV ako základ pre výpočet normálnej hodnoty TSV spoločnosti Hengshi, podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, mala urobiť to isté s výrobnými nákladmi na PSV spoločnosti Jushi, treba konštatovať, ako to urobila Komisia, že toto tvrdenie nie je relevantné. Predmetné ustanovenia sa totiž zaoberajú odlišnými otázkami. Zatiaľ čo článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa týka výpočtu nákladov súvisiacich s výrobou a predajom posudzovaného výrobku, predmetom článku 2 ods. 6 toho istého nariadenia je výpočet nákladov PAV a zisku založeného na domácich predajoch podobného výrobku v kontexte bežných operácií.
88 Vzhľadom na vyššie uvedené sa výhrada založená na porušení článku 2 ods. 5 základného nariadenia musí zamietnuť, rovnako ako aj tretia časť prvého žalobného dôvodu v celom rozsahu.
O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 2 ods. 3, 6, 11 a 12 základného nariadenia
89 Žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia dvakrát zohľadnila prvok zisku a nákladov PAV týkajúcich sa predajov PSV spoločnosti Jushi vo vytvorenej normálnej hodnote TSV spoločnosti Hengshi. Tvrdia najmä, že Komisia najprv zvýšila náklady PSV spoločnosti Hengshi na základe predajnej ceny PSV, ktorú Jushi fakturovala nezávislým domácim zákazníkom, a následne k upraveným výrobným nákladom TSV spoločnosti Hengshi pripočítala náklady PAV a zisk spoločnosti Jushi z jej predajov TSV týmto zákazníkom. Keďže predaje TSV spoločnosti Jushi svojim nezávislým domácim zákazníkom zahŕňajú nielen prvok zisku a nákladov PAV týkajúci sa týchto TSV, ale aj prvok zisku a nákladov PAV týkajúci sa PSV, ktoré sú vstupom vo výrobe TSV, Komisia zohľadnila dvakrát náklady PAV a prvok zisku týkajúci sa predajov PSV spoločnosti Jushi. Tým Komisia porušila článok 2 ods. 3, 6, 11 a 12 základného nariadenia.
90 Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.
91 Treba uviesť, že argumentácia žalobkýň je špekulatívna a nezakladá sa na žiadnej konkrétnej skutočnosti, ktorá by mohla preukázať, že náklady PAV a zisk z PSV boli predmetom dvojitého započítania pri výpočte normálnej hodnoty TSV spoločnosti Hengshi.
92 Tvrdiac, že vertikálne integrovaný výrobca, akým je Jushi, v zásade zaznamenáva náklady PAV a zisk z predaja konečného výrobku, ktorý je oveľa vyšší ako zisk zaznamenaný výrobcom, ktorý nie je vertikálne integrovaný, z dôvodu, že vertikálne integrovaný výrobca musí znášať aj náklady PAV a zisk, ktorý sa vzťahuje na vstupný produkt používaný na výrobu konečného výrobku, žalobkyne totiž nepreukázali konkrétne to, do akej miery v prejednávanej veci náklady PAV a zisk vyplývajúci z predaja TSV spoločnosti Jushi zahŕňajú prvok zisku a nákladov PAV súvisiaci s PSV, ktoré sú vstupom pri výrobe TSV.
93 V prípade neexistencie takéhoto dôkazu však Komisii nemožno dôvodne vytýkať, že dvakrát zaúčtovala prvok zisku a nákladov PAV súvisiaci s predajmi PSV spoločnosti Jushi do vytvorenej normálnej hodnoty TSV spoločnosti Hengshi.
94 Štvrtú časť prvého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.
O piatej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení článku 9 ods. 4 základného nariadenia
95 Žalobkyne tvrdia, že vzhľadom na to, že metóda, podľa ktorej Komisia postupovala pri vytvorení normálnej hodnoty TSV spoločnosti Hengshi bola protiprávna z dôvodov uvedených v prvej až štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, konečné antidumpingové clo vo výške 20 %, ktoré im bolo uložené, presahuje dumpingové rozpätie v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.
96 Komisia a vedľajší účastník konania spochybňujú toto tvrdenie.
97 V tejto súvislosti treba uviesť, ako to urobila Komisia, že analýza prvých štyroch častí prvého žalobného dôvodu neodhalila žiadne nesprávne právne posúdenie ani zjavne nesprávne posúdenie, ktorého by sa dopustila pri stanovení normálnej hodnoty TSV spoločnosti Hengshi. V dôsledku toho žalobkyne nemôžu oprávnene tvrdiť, že antidumpingové clo zavedené Komisiou presahuje dumpingové rozpätie, v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.
98 Vzhľadom na vyššie uvedené treba zamietnuť piatu časť prvého žalobného dôvodu, ako aj tento žalobný dôvod v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 ods. 1 až 3 a 6, ako aj článku 9 ods. 4 základného nariadenia
99 Tento žalobný dôvod sa delí na štyri časti. Žalobkyne po prvé tvrdia, že Komisia tým, že na účely výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, uplatneného analogicky, stanovila vývoznú cenu žalobkýň, najmä spoločnosti Jushi, porušila článok 3 ods. 1 tohto nariadenia; po druhé Komisia sa tým, že vychádzala z tejto vývoznej ceny vytvorenej na účely určenia existencie ujmy, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určení ujmy, čím porušila článok 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia; po tretie zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri určovaní ujmy, má vplyv na analýzu príčinnej súvislosti, ktorú vykonala v súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia; napokon po štvrté sa Komisia tým, že použila vývoznú cenu vytvorenú na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorá bola analogicky uplatnená na účely výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia orientačných cien žalobkýň, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení výšky antidumpingového cla dostatočného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v rozpore s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia.
100 Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania spochybňuje nielen dôvodnosť tohto žalobného dôvodu, ale tiež na úvod tvrdí, že je neúčinný.
101 V tejto súvislosti tvrdí, že aj keby Všeobecný súd musel konštatovať, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď na výpočet cenového podhodnotenia cien a orientačných cien žalobkýň použila analogicky článok 2 ods. 9 základného nariadenia, takéto pochybenie nemôže viesť k zrušeniu napadnutého vykonávacieho nariadenia. Komisia v tejto súvislosti v duplike predložila nové výpočty, ktoré preukazujú, že aj keby sa zohľadnili hodnoty fakturované prepojenými spoločnosťami spoločnosti Jushi v Únii bez vykonania úprav na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, došlo by len k veľmi malej zmene tak na úrovni cenového podhodnotenia cien ([dôverné] namiesto 31,5 %), ako aj na úrovni orientačných cien ([dôverné] namiesto 63,9 %).
102 Na otázku Všeobecného súdu tak písomne, prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ako aj ústne počas pojednávania, k novým výpočtom Komisie uvedeným v duplike žalobkyne tvrdili, že hoci tieto výpočty nemajú vplyv na úroveň antidumpingového cla uloženého napadnutým vykonávacím nariadením, ktoré je stanovené na úrovni dumpingového rozpätia, uvedené výpočty by mohli ovplyvniť kumulovanú úroveň antidumpingových a vyrovnávacích ciel, ktorá je stanovená na úrovni rozpätia podhodnotenia orientačných cien.
103 Podľa ustálenej judikatúry, súd Únie môže zamietnuť dôvod alebo výhradu ako neúčinné, pokiaľ zistí, že hoci by tento dôvod alebo výhrada boli dôvodné, nemohli by mať za následok požadovanú neplatnosť (rozsudky z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, C‑46/98 P, EU:C:2000:474, bod 38, a z 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑50/08 P, EU:T:2009:457, bod 59).
104 V prejednávanej veci žalobkyne pripustili, ako vyplýva z bodu 102 vyššie, že aj keby Komisia použila na určenie rozpätia cenového podhodnotenia cien a orientačných cien výpočty poskytnuté v duplike, ktoré sa zakladajú na vývoznej cene spoločnosti Jushi bez úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, nemali by nijaký vplyv na výšku antidumpingových ciel uložených napadnutým vykonávacím nariadením.
105 Okrem toho žalobkyne neboli schopné predložiť ani najmenší dôkaz, a to ani v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ani na pojednávaní, aby podporili svoje tvrdenie, podľa ktorého by tieto nové výpočty mohli ovplyvniť kumulovanú úroveň antidumpingových a vyrovnávacích ciel.
106 Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že by žalobkyne boli oprávnené spochybniť metódu, ktorú Komisia použila na stanovenie vývoznej ceny spoločnosti Jushi v rámci výpočtu rozpätia cenového podhodnotenia cien a orientačných cien, použitie nových výpočtov uvedených v bode 101 vyššie by v žiadnom prípade neviedlo k zmene antidumpingového cla, ako to navyše pripúšťajú aj žalobkyne. Údajný omyl teda nemôže odôvodniť zrušenie napadnutého vykonávacieho nariadenia v rozsahu, v akom sa ich týka.
107 V dôsledku toho treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako neúčinný bez toho, aby bolo potrebné analyzovať dôvodnosť štyroch častí uvedených žalobkyňami na podporu tohto žalobného dôvodu.
108 Vzhľadom na vyššie uvedené musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.
IV. O trovách
109 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.
110 Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Hengshi Egypt Fiberglass Fabrics SAE a Jushi Egypt for Fiberglass Industry SAE znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
3. Tech‑Fab Europe eV znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. marca 2023.
Podpisy