Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy (Poľsko) 18. novembra 2020 – trestné konanie proti YP a i.
(vec C-615/20)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Okręgowy.
Účastníci trestného konania pred vnútroštátnym súdom
YP a i.
Prejudiciálne otázky
Má sa právo Únie, najmä článok 47 Charty základných práv (ďalej len „Charta“) a v ňom zakotvené právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom a právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, vykladať tak, že bráni ustanoveniam vnútroštátneho práva podrobnejšie predstavených v druhej a tretej otázke nižšie, t. j. článkom 80 a 129 ustawa z dnia 27 lipca 2001 r. – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon z 27. júla 2001 o organizácii všeobecných súdov; ďalej len „p.u.s.p“), ako aj článku 110 § 2a p.u.s.p. a článku 27 § 1 bodu 1a ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon z 8. decembra 2017 o Najvyššom súde; ďalej len „zákon Najvyššom súde“), ktoré umožňujú disciplinárnemu senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) zbaviť sudcu imunity, pozastaviť mu výkon jeho funkcie a tým mu fakticky znemožniť, aby rozhodoval o pridelených veciach, najmä keď:
a) disciplinárny senát Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) nie je „súdom“ v zmysle článku 47 Charty, článku 6 EDĽP a článku 45 ods.1 poľskej ústavy (rozsudky C-585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982);
b) členovia disciplinárneho senátu Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) majú obzvlášť silné väzby so zákonodarnou a výkonnou mocou (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C-791/19 R, EU:C:2020:277);
c) Poľská republika je povinná pozastaviť uplatňovanie niektorých ustanovení ustawa z dnia 8 grudnia 2017 r. o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) týkajúcich sa tzv. disciplinárneho senátu a nepostúpiť veci prebiehajúce pred týmto senátom rozhodovaciemu zloženiu, ktoré nespĺňa požiadavky nezávislosti (uznesenie z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko, C-791/19 R, EU:C:2020:277).
Má sa právo Únie, najmä článok 2 ZEÚ a v ňom zakotvená hodnota právneho štátu, ako aj požiadavky účinnej súdnej ochrany vyplývajúce z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, vykladať tak, že „ustanovenia upravujúce systém disciplinárnych opatrení voči osobám, ktorých úlohou je rozhodovať v súdnych konaniach“ zahŕňajú aj ustanovenia týkajúce sa vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi alebo odňatia slobody sudcovi (zadržania sudcu) vnútroštátneho súdu, akými sú článok 181 poľskej ústavy v spojení s článkami 80 a 129 p.u.s.p., podľa ktorých:
a) vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi alebo odňatie slobody sudcovi (zadržanie sudcu) vnútroštátneho súdu v zásade na návrh prokurátora si vyžaduje udelenie súhlasu zo strany príslušného disciplinárneho súdu;
b) disciplinárny súd v rámci udeľovania súhlasu s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi alebo s odňatím slobody sudcovi (zadržaním sudcu) vnútroštátneho súdu môže (a v niektorých prípadoch má povinnosť) pozastaviť tomuto sudcovi výkon jeho funkcie;
c) ak disciplinárny súd pozastaví sudcovi vnútroštátneho súdu výkon jeho funkcie, je povinný danému sudcovi počas obdobia pozastavenia funkcie zároveň znížiť plat v rozsahu stanovenom týmito ustanoveniami?
Má sa právo Únie, najmä predpisy uvedené v druhej otázke, vykladať tak, že bráni takým ustanoveniam členského štátu, ako článok 110 § 2a p.u.s.p. a článok 27 § 1 bod 1a zákona o Najvyššom súde, podľa ktorých veci týkajúce sa udelenia súhlasu s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi alebo odňatím slobody sudcovi (zadržaním sudcu) vnútroštátneho súdu spadajú v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom konaní do výlučnej príslušnosti takého orgánu, akým je disciplinárny senát, predovšetkým s ohľadom na to (jednotlivo alebo kumulatívne), že:
a) vytvorenie disciplinárneho senátu sa časovo zhoduje so zmenou zásad vymenovania členov takého orgánu, akým je Krajowa Rada Sądownictwa (Štátna súdna rada, ďalej len „Štátna súdna rada“), ktorá sa zúčastňuje na procese menovania sudcov a na návrh ktorej boli menovaní všetci členovia disciplinárneho senátu;
b) vnútroštátny zákonodarca vylúčil možnosť presunutia do disciplinárneho senátu úradujúcich sudcov takého vnútroštátneho súdu posledného stupňa, akým je Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), v rámci ktorého tento senát funguje, takže v disciplinárnom senáte môžu zasadať len noví členovia menovaní na návrh Štátnej súdnej rady v zmenenom zložení;
c) disciplinárny senát sa vyznačuje najmä vysokým stupňom autonómie v rámci Sąd Najwyższy (Najvyšší súd);
d) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v rozsudkoch vydaných na účely vykonania rozsudku z 19. novembra 2019, A.K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu) (C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982), potvrdil, že Štátna súdna rada v zmenenom zložení nie je orgánom nezávislým od zákonodarnej a výkonnej moci a že disciplinárny senát nie je „súdom“ v zmysle článku 47 Charty, článku 6 EDĽP a článku 45 ods. 1 poľskej ústavy;
e) návrh na udelenie súhlasu s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi alebo so zbavením slobody sudcu (zadržaním sudcu) vnútroštátneho súdu v zásade dáva prokurátor, ktorého služobne nadriadeným je orgán výkonnej moci, a to minister spravodlivosti, ktorý môže dávať prokurátorom záväzné inštrukcie týkajúce sa obsahu procesných úkonov, a zároveň členovia disciplinárneho senátu a Štátnej súdnej rady v zmenenom zložení majú, ako konštatoval Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) v rozsudkoch uvedených v druhej otázke písmene d), obzvlášť silné väzby so zákonodarnou a výkonnou mocou a z tohto dôvodu nemožno disciplinárny senát považovať za tretí subjekt vo vzťahu k účastníkovi konania;
f) Poľská republika bola povinná pozastaviť uplatňovanie niektorých ustanovení zákona o Najvyššom súde týkajúcich sa disciplinárneho senátu a nepostúpiť veci prebiehajúce pred týmto senátom na rozhodnutie zloženiu, ktoré nespĺňa požiadavky, v súlade s uznesením z 8. apríla 2020, Komisia/Poľsko (C-791/19 R, EU:C:2020:277)?
V prípade udelenia súhlasu s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti voči sudcovi vnútroštátneho súdu a pozastavenia tomuto sudcovi výkonu funkcie spolu so znížením jeho platu počas tohto pozastavenia, sa má právo Únie, najmä ustanovenia uvedené v druhej otázke a zásada prednosti, zásada lojálnej spolupráce uvedená v článku 4 ods. 3 ZEÚ a zásada právnej istoty, vykladať tak, že bránia tomu, aby takéto udelenie súhlasu bolo platné, najmä pokiaľ ide o pozastavenie výkonu funkcie sudcu, pokiaľ daný súhlas udelil taký orgán ako disciplinárny senát, takže:
a) všetky štátne orgány (vrátane súdu predkladajúceho návrh, v ktorom zasadá sudca, na ktorého sa vzťahuje tento súhlas, ako aj orgány, ktoré majú právomoc určiť a zmeniť zloženie vnútroštátneho súdu) majú povinnosť tento súhlas nezohľadniť a umožniť sudcovi vnútroštátneho súdu, voči ktorému bol vydaný súhlas, aby zasadal v rozhodovacom zložení tohto súdu,
b) súd, v ktorom zasadá sudca, na ktorého sa vzťahuje tento súhlas, je súdom zriadeným zákonom, ktorý je nezávislý a nestranný a ktorý teda môže rozhodovať ako „súd“ o otázkach týkajúcich sa uplatňovania alebo výkladu práva Únie?
____________