Vec T‑493/10

(uverejnenie výňatkov)

Persia International Bank plc

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní – Zmrazenie finančných prostriedkov – Povinnosť odôvodnenia – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Nesprávne posúdenie“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 6. septembra 2013

1.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Povinnosť oznámiť skutočnosti zohľadnené v neprospech – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie; článok 47; rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP a 2010/644/SZBP; nariadenia Rady č. 668/2010 a č. 961/2010)

2.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Iránu – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb, subjektov a orgánov podieľajúcich sa na šírení jadrových zbraní alebo podporujúcich ich šírenie – Povinnosť rozšíriť toto opatrenie na subjekty vo vlastníctve alebo po kontrolou takéhoto subjektu – Postavenie subjektu vo vlastníctve alebo pod kontrolou – Jednoduchá držba podielov – Vylúčenie

[Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP, článok 20 ods. 1 písm. b); nariadenie Rady č. 423/2007, článok 7 ods. 2 písm. d), nariadenie Rady č. 961/2010, článok 16 ods. 2, a nariadenie Rady č. 267/2012, článok 23 ods. 2 písm. a)]

1.      Zásada dodržania práva na obhajobu vyžaduje jednak, aby skutočnosti zohľadnené v neprospech dotknutého subjektu na účely odôvodnenia aktu, ktorý mu spôsobuje ujmu, boli tomuto subjektu oznámené. Ďalej mu musí byť umožnené účinne vyjadriť svoj názor na tieto skutočnosti.

V dôsledku toho, ak Rada pri prijatí reštriktívnych opatrení voči subjektu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní zamýšľa vychádzať zo skutočností uvedených členským štátom, je povinná sa pred ich prijatím ubezpečiť, že predmetné skutočnosti môžu byť dotknutému subjektu oznámené v požadovanom čase, aby subjekt mohol účinne vyjadriť svoj názor. Oneskorené oznámenie dokumentu, o ktorý sa Rada opierala pri prijatí alebo zachovaní reštriktívnych opatrení voči určitému subjektu, však predstavuje porušenie práva na obhajobu, ktoré by odôvodňovalo zrušenie skôr prijatých aktov, len vtedy, ak by sa preukázalo, že dotknuté reštriktívne opatrenia by nemohli byť v súlade s právom prijaté alebo zachované, ak by oneskorene oznámený dokument bol vylúčený ako priťažujúci dôkaz.

Pokiaľ ide o oznámenie dôkazov, na základe zásady dodržania práva na obhajobu Rada nie je povinná oznámiť iné dôkazy, než sú dôkazy tvoriace jej spis.

(pozri body 50 – 56, 84 – 87)

2.      Ak sú zmrazené finančné prostriedky subjektu, ktorý je označený za subjekt podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento subjekt bude vyvíjať nátlak na subjekty, ktoré vlastní či kontroluje alebo ktoré mu patria, aby obišiel účinky opatrení, ktoré sa ho týkajú. Z toho vyplýva, že zmrazenie finančných prostriedkov týchto subjektov, ktoré je Rade uložené článkom 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, článkom 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP, článkom 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 a článkom 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 961/2010, je nevyhnutné a primerané na zabezpečenie účinnosti prijatých opatrení a na zaručenie toho, že sa tieto opatrenia nebudú obchádzať. Rovnako v prípade, ak je subjekt vo vlastníctve subjektu označeného za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, v zmysle znenia článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012, je podmienka vlastnenia stanovená v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413 a v článku 16 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 961/2010 splnená.

V každom prípade samotná skutočnosť, že subjekt považovaný za podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní vlastní 60 % základného imania iného subjektu, neumožňuje domnievať sa, že podmienka „byť vo vlastníctve“ stanovená v článku 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 423/2007, v článku 20 ods. 1 písm. b) rozhodnutia 2010/413, v článku 16 ods. 2 nariadenia č. 961/2010 a v článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 267/2012 je splnená. V dôsledku toho skutočnosť, že 60 % základného imania určitého subjektu vlastní subjekt podieľajúci sa na šírení jadrových zbraní, sama osebe neodôvodňuje prijatie ani zachovanie reštriktívnych opatrení smerujúcich voči prvému uvedenému subjektu.

(pozri body 103, 104, 118, 119)