ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 9. decembra 2008

Vec F‑52/05

Q

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Psychické obťažovanie – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Zamietnutie žiadosti o pomoc – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Posúdenie – Hodnotenie za rok 2003 – Správa o služobnom postupe“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou sa Q v zásade domáha po prvé zrušenia rozhodnutia, ktorým Komisia implicitne odmietla jej žiadosť o poskytnutie pomoci, po druhé zrušenia správ o hodnotení jej služobného postupu vypracovaných za obdobia od 1. januára 2003 do 31. októbra 2003 a od 1. novembra 2003 do 31. decembra 2003, po tretie uloženia povinnosti Komisii nahradiť jej škodu

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie zamietajúce žiadosť o pomoc podanú 29. apríla 2004 žalobkyňou sa zrušuje v časti, v ktorej zamietlo prijať dočasné opatrenie o preložení. Komisia je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 18 000 eur. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Komisia je povinná zaplatiť okrem svojich vlastných trov konania tri štvrtiny trov konania vynaložených žalobkyňou. Žalobkyňa znáša štvrtinu vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Konanie, ktoré smeruje k diskreditácii osoby alebo k zhoršeniu jej pracovných podmienok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3; smernica Rady 2000/78, odôvodnenie č. 30 a článok 1 a článok 2 ods. 3)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Implicitné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o pomoc

(Služobný poriadok úradníkov, články 24, 90 a 91)

3.      Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Pôsobnosť – Rozsah – Povinnosť administratívy preskúmať sťažnosti v oblasti obťažovania – Požiadavky starostlivosti a rýchlosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)

4.      Úradníci – Žaloba – Záujem na konaní –Žaloba o neplatnosť hodnotiacej správy – Úradník, ktorý odišiel do dôchodku počas sporového konania

(Služobný poriadok úradníkov, články 43, 90 a 91)

5.      Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Návrhy na náhradu škody vyplývajúcej z choroby žalobcu a jeho invalidity ako dôsledku nesprávneho služobného postupu administratívy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, články 18 a 22)

6.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané odškodnenie za nemajetkovú ujmu

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.      Článok 12a ods. 3 poriadku definuje psychické obťažovanie ako „nevhodné správanie“, ktoré na jeho preukázanie vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Prvá podmienka sa týka existencie správaní, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova, ktoré sa prejavujú „počas určitého obdobia, opakuj[ú] sa alebo [sú] systematické“, čo znamená, že psychické obťažovanie treba chápať ako proces, ktorý sa nevyhnutne odohráva v čase a predpokladá existenciu opakovanej a pokračujúcej činnosti, a ktoré sú „úmyselnými“. Druhá podmienka oddelená od prvej spojkou „a“ vyžaduje, aby bolo účinkom tohto správania, hovoreného slova, činov, gest alebo písaného slova poškodenie osobnosti, dôstojnosti alebo fyzickej alebo psychickej integrity osoby. Zo skutočnosti, že prídavné meno „úmyselný“ sa týka prvej podmienky, a nie druhej, je možné vyvodiť dva závery. Na jednej strane správania, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo uvedené v článku 12a ods. 3 poriadku by malo vykazovať úmyselnú povahu, čo vylučuje z rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia konania, ku ktorým by došlo náhodne. Na druhej strane sa však nevyžaduje, aby toto správanie, hovorené slovo, činy, gestá alebo písané slovo boli podniknuté s úmyslom poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu osoby. Inými slovami môže existovať psychické obťažovanie v zmysle článku 12a ods. 3 poriadku bez toho, aby mal škodca v úmysle svojim konaním poškodiť obeť alebo úmyselne zhoršiť jej pracovné podmienky. Postačuje iba, aby tieto konania, ak boli spáchané úmyselne, objektívne také následky vyvolali.

Opačný výklad článku 12a ods. 3 poriadku by viedol k zbaveniu celého potrebného účinku tohto ustanovenia z dôvodu ťažkostí pri preukazovaní zlého úmyslu pôvodcu psychického obťažovania. Ak ide skutočne o prípad, kedy možno taký úmysel prirodzene vyvodiť z konaní jeho pôvodcu, treba zdôrazniť, že také prípady sú zriedkavé a že vo väčšine situácií sa údajný škodca vystríha každého správania, z ktorého by sa mohol predpokladať jeho úmysel poškodiť svoju obeť alebo zhoršiť jej pracovné podmienky. Okrem toho, taký výklad založený na zlom úmysle údajného škodcu by nezodpovedal definícií, ktorú „obťažovaniu“ dáva smernica Rady 2000/78 stanovujúca všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, podľa ktorého k nežiaducemu správaniu dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, pokorujúceho alebo urážajúceho prostredia“, čo jasne ukazuje, že zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle, tak ako to potvrdzuje odôvodnenie č. 30 uvedenej smernice, zaručiť obetiam psychického obťažovania „primeranú súdnu ochranu“. V skutočnosti by taká ochrana nemohla byť zaručená, ak by psychické obťažovanie malo odkazovať iba na správanie, ktorého cieľom je útok na osobnosť človeka, so zreteľom na veľké ťažkosti, v ktorých sa ocitá obeť správania úmyselne zameraného na jej psychické obťažovanie, s preukazovaním existencie takého úmyslu, ako aj existencie pohnútky, ktorá je pôvodcom takého úmyslu. Napokon by bolo rovnako ťažko pochopiteľné, keby zákonodarca Spoločenstva po tom, čo podľa smernice 2000/78 zastával názor, že obťažovaním je správanie, ktoré, bez toho aby malo taký cieľ, má napriek tomu za účinok poškodenie dôstojnosti človeka, sa v roku 2004 pri príležitosti reformy poriadku vykonanej nariadením č. 723/2004, ktoré mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, rozhodol znížiť úroveň súdnej ochrany zaručenej úradníkom a iným zamestnancom a prijatím článku 12a ods. 3 poriadku obmedziť psychické obťažovanie iba na správania, ktorých cieľom je poškodiť dôstojnosť človeka.

(pozri body 132 – 139)

2.      Neposkytnutie odpovede na žiadosť o pomoc na základe článku 24 služobného poriadku znamená, po uplynutí štvormesačnej lehoty v zmysle článku 90 ods. 1 poriadku, nepriame zamietavé rozhodnutie predstavujúce akt spôsobujúci dotknutej osobe ujmu. V skutočnosti tak aj v prípade, keď úradník, ktorý požaduje ochranu od svojej inštitúcie predloží prvé dôkazy existencie útokov, o ktorých tvrdí, že je ich predmetom, je povinnosťou administratívy prijať primerané opatrenia, najmä pristúpiť k vyšetrovaniu na účely zistenia skutkového stavu, z ktorých sťažnosť vychádza, taká povinnosť by nemala umožniť dotknutej inštitúcii odchýliť sa od ustanovení článku 90 ods. 1 poriadku, ktorý umožňuje úradníkovi domáhať sa vydania stanoviska rozhodovacej povahy zo strany administratívy v určenej lehote.

Okrem toho, ak je pravda, že žiadosť o pomoc nemohla byť pred ukončením správneho vyšetrovania považovaná za definitívne zamietnutú, zostáva pravdou, že dokonca aj pred konečným zaujatím stanoviska k takej žiadosti bola administratíva povinná prijať určité kroky, prinajmenšom preventívne. Nezavedenie takých opatrení v dôsledku mlčania administratíva k uvedenej žiadosti môže dotknutej osobe spôsobiť ujmu, ako je to v tomto prípade.

(pozri body 193, 195 a 196)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 3. apríla 1990, Pfloeschner/Komisia, T‑135/89, Zb. s. II‑153, bod 17; 6. novembra 1997, Ronchi/Komisia, T‑223/95, Zb. VS s. I‑A‑321, II‑879, bod 31; 26. októbra 2007, Lo Giudice/Komisia, T‑154/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 136

3.      Na základe povinnosti poskytnúť pomoc stanovenej v článku 24 prvom odseku služobného poriadku musí administratíva pri výskyte udalosti nezlučiteľnej s poriadkom a dôstojnosťou služby zasiahnuť so všetkou nevyhnutnou energiou a odpovedať s rýchlosťou a starostlivosťou vyžadovanou konkrétnymi okolnosťami s cieľom zistiť skutkový stav a vyvodiť z neho na základe poznania príčin vhodné dôsledky.

Administratíva neodpovedá so všetkou požadovanou starostlivosťou na žiadosť o pomoc založenú na tvrdení psychického obťažovania, pokiaľ nepristúpi, dokonca ani pred zahájením správneho vyšetrovania, k predbežnému opatreniu na preloženie dotknutého úradníka, ak dôležitosť a závažnosť skutkových okolností odhaľovali ak nie existenciu tak prinajmenšom podozrenie z takéhoto obťažovania a ak vnútorné predpisy prijaté dotknutou inštitúciou stanovujú možnosť prijať také opatrenie v prospech údajnej obete pri akomkoľvek podozrení z psychického obťažovania.

(pozri body 205, 207, 209 a 213)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. január 1989, Koutchoumoff/Komisia, 224/87, Zb. s. 99, body 15 a 16

Súd prvého stupňa: 21. apríla 1993, Tallarico/Parlament, T‑5/92, Zb. s. II‑477, bod 31; 5. decembra 2000, Campogrande/Komisia, T‑136/98, Zb. VS s. I‑A‑267, II‑1225, bod 42

4.      Hodnotiaca správa, interný dokument, ktorý má dôležitú úlohu v priebehu služobného postupu úradníka, v zásade ovplyvňuje záujem hodnotenej osoby iba do okamihu jej definitívneho ukončenia služby. Po tomto ukončení nemá teda už úradník záujem na konaní o žalobe podanej proti hodnotiacej správe, s výnimkou preukázania existencie osobitnej okolnosti odôvodňujúcej osobný a skutočný záujem na dosiahnutí zrušenia spomínanej správy. Taký záujem nemá úradník, ktorý odišiel z dôvodu invalidity do dôchodku, pokiaľ posudková komisia potvrdí, že z dôvodu stáleho charakteru choroby, ktoré viedlo k tomuto opatreniu, nie je už potrebné nijaké kontrolné lekárske vyšetrenie.

Naopak úradník má naďalej záujem na vydaní rozhodnutia týkajúceho sa zákonnosti uvedenej správy v rámci žiadosti smerujúcej k získaniu náhrady škody za ujmu v pracovnej oblasti a nemajetkovú ujmu, ktoré údajne utrpel v dôsledku nesprávneho konania administratívy.

(pozri body 227, 228 a 259)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. decembra 1990, Moritz/Komisia, T‑20/89, Zb. s. II‑769, bod 18; 31. mája 2005, Dionyssopoulou/Rada, T‑105/03, Zb. VS s. I‑A‑137, II‑621, bod 20; 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑0000, II‑A‑2‑0000, bod 47, proti ktorému je podané odvolanie na Súdny dvor, C‑525/07 P

5.      Návrhy smerujúce na náhradu majetkovej škody vzniknutej úradníkovi, ktorý odišiel do dôchodku z dôvodu invalidity v dôsledku choroby z povolania spôsobenej nesprávnym služobným postupom, ktorého sa dopustila administratíva, treba zamietnuť. Súd Spoločenstva totiž nemá právomoc rozhodovať o príčinnej súvislosti existujúcej medzi služobnými podmienkami úradníka a chorobou, ktorú uvádza, pretože článok 18 pravidiel o poistení úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania uvádza, že rozhodnutie vzťahujúce sa na uznanie pôvodu choroby v povolaní prijíma menovací orgán na základe záverov uskutočnených lekárom alebo lekármi určenými inštitúciou a, ak to úradník požaduje, po porade s lekárskou komisiou upravenou v článku 22 uvedených pravidiel. Režim zavedený na vykonanie článku 73 poriadku teda predpokladá paušálnu náhradu v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania bez toho, aby bolo nevyhnutné, aby dotknutá osoba preukazovala akékoľvek zavinenie zo strany inštitúcie a iba za okolností, keď sa ukazuje, že služobný režim neumožňuje primerané odškodnenie za utrpenú ujmu, je úradník oprávnený požadovať dodatočnú náhradu.

Naopak návrhy smerujúce na náhradu nemajetkovej škody vzniknutej žalobcovi preskúmava súd.

(pozri body 238 – 240 a 242)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. októbra 1986, Leussink/Komisia, 169/83 a 136/84, Zb. s. 2801, bod 13; 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, Zb. s. I‑5251, bod 22

Súd prvého stupňa: 14. mája 1998, Lucaccioni/Komisia, T‑165/95, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑627, bod 74; 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, Zb. VS s. I‑A‑259, II‑1263, bod 95

Súd pre verejnú službu: 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 193

6.      Zrušenie správy o služobnom postupe poznačené nezákonnosťou samé osobe nepredstavuje primeranú a dostatočnú náhradu za nemajetkovú ujmu vzniknutú úradníkovi, pokiaľ uvedená správa obsahuje výslovne negatívne hodnotenia schopností dotknutej osoby.

(pozri bod 273)