ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 7. mája 2019 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie vita – Absolútne dôvody zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Opisný charakter – Pojem vlastnosť – Názov farby – Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) 2017/1001“
Vo veci T‑423/18,
Fissler GmbH, so sídlom v Idar‑Obersteine (Nemecko), v zastúpení: G. Hasselblatt a K. Middelhoff, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: W. Schramek a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 28. marca 2018 (vec R 1326/2017‑5) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia vita ako ochrannej známky Európskej únie,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva (spravodajkyňa) a G. De Baere,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2018,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 24. septembra 2018,
so zreteľom na pridelenie veci novému sudcovi spravodajcovi, ktorý je členom ôsmej komory,
so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a keďže sa na základe článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 27. septembra 2016 podala žalobkyňa, spoločnosť Fissler GmbH, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), zmenené [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná pod číslom 15857188 na zápis slovného označenia vita.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 7, 11 a 21 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 7: „Elektrické kuchynské roboty; náhradné diely a príslušenstvo uvedených výrobkov“;
– trieda 11: trieda 11: „Elektrické tlakové [samovarné] hrnce, náhradné diely a príslušenstvo uvedených výrobkov“;
– trieda 21: „Domáce alebo kuchynské náradie a nádoby; kuchynský riad; neelektrické kameninové autoklávové hrnce; náhradné diely a príslušenstvo uvedených výrobkov“.
4 Rozhodnutím z 28. apríla 2017 prieskumový pracovník zamietol prihlášku ochrannej známky pre uvedené výrobky z dôvodu, že je opisná a nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001].
5 Dňa 20. júna 2017 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).
6 Rozhodnutím z 28. marca 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie. Pokiaľ ide po prvé o príslušnú skupinu verejnosti, domnieval sa, že výrobky sú určené predovšetkým širokej verejnosti, ale sčasti aj špecializovanej verejnosti, napríklad kuchárom, a že úroveň pozornosti sa pohybovala od priemernej po vysokú. Dodal, že vzhľadom na to, že prihlasovaná ochranná známka je slovom zo švédskeho jazyka, mal by vychádzať zo skupiny verejnosti v Európskej únii, ktorá hovorí po švédsky.
7 Pokiaľ ide po druhé o opisný charakter prihlasovanej ochrannej známky, odvolací senát najskôr uviedol, že označenie vita predstavuje tvar slova „vit“, ktoré vo švédčine znamená „biely“, s určitým členom, ako aj v množnom čísle. Ďalej uviedol, že na to, aby sa uplatňoval článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, nie je rozhodujúce, či je pre tieto výrobky obvyklá biela farba, ale stačí, že tieto výrobky by mohli existovať v bielej a že označenie by pre ne mohlo byť opisné. Po tom, čo zdôraznil, že hoci biela farba nie je najzvyčajnejšia, je prinajmenšom pomerne často používaná pre „elektronické a neelektronické“ [t. j. elektrické a neelektrické] nádoby na varenie, ako aj ostatné domáce potreby, uviedol, že to preukazuje, že priemerný spotrebiteľ si spája dotknuté výrobky s bielou farbou, a preto sa domnieval, že prihlasovaná ochranná známka je opisná. Odvolací senát navyše uviedol, že niektoré kuchynské potreby a domáce spotrebiče sa často označujú ako „biela technika“ v angličtine („white goods“) aj švédčine („vitvaror“). Na základe výpisu z internetovej stránky, ktorá bola dostupná na adrese http://www.vitvara.n.nu/vad‑ar‑vitvaror, z toho vyvodil, že niektoré dotknuté výrobky, ako napríklad kuchynské roboty alebo elektrické tlakové hrnce, možno spoločne označiť ako „bielu techniku“. Spresnil, že hoci to nebolo možné, lebo ako „biela technika“ sa označujú predovšetkým veľké domáce spotrebiče, ako sú práčky a umývačky riadu, napriek tomu to podľa neho jasne preukazovalo, že biela farba sa vo všeobecnosti spája s domácimi potrebami. Nakoniec dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka má čisto opisný charakter.
8 Pokiaľ ide po tretie o nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, odvolací senát sa domnieval, že príslušná skupina verejnosti vníma prihlasovanú ochrannú známku ako jednoduché objektívne posolstvo v tom zmysle, že dotknuté výrobky sú dostupné v bielej farbe. Z toho vyvodil záver, že uvedená ochranná známka je čisto opisná a v dôsledku toho nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa jeho názoru mohol hociktorý výrobca kuchynských robotov a kuchynského riadu vyrábať svoje výrobky v bielej farbe a táto ochranná známka teda neumožňuje odlíšiť výrobky žalobkyne od výrobkov iných podnikov. Odvolací senát okrem toho odmietol námietky žalobkyne, že iné ochranné známky skladajúce sa výlučne z označenia farieb boli zapísané.
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
10 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
11 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý sa zakladá na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia. V podstate tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka nemá vo vzťahu k dotknutým výrobkom opisný charakter, ale že má požadovanú rozlišovaciu spôsobilosť.
Úvodná poznámka k definícii príslušnej skupiny verejnosti
12 Na posúdenie týchto dvoch absolútnych dôvodov zamietnutia je najprv vhodné vymedziť príslušnú skupinu verejnosti.
13 Na jednej strane v bodoch 13 až 15 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že priemerným spotrebiteľom dotknutých výrobkov je v prvom rade „všeobecný spotrebiteľ“, t. j. široká verejnosť, ale sčasti aj špecializovaná verejnosť, napríklad kuchári, a že úroveň pozornosti sa pohybovala od priemernej po vysokú. Dodal však, že z judikatúry, ktorá sa týka relatívnych dôvodov zamietnutia, vyplýva, že hoci výrobky a služby sú zamerané tak na priemerných spotrebiteľov, ako aj na špecializovanú verejnosť, musí sa zohľadniť nižšia úroveň pozornosti a v prejednávanej veci treba vychádzať z úrovne pozornosti širokej verejnosti. Nakoniec spresnil, že aj keď je označenie zamerané na špecializovanú verejnosť, ktorá má zvýšenú úroveň pozornosti, neznamená to, že tým nadobudlo vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, pretože označenie, ktorého opisný význam priemerný spotrebiteľ nechápe, môže okamžite pochopiť špecializovaná verejnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. októbra 2011, Chestnut Medical Technologies/ÚHVT (PIPELINE), T‑87/10, neuverejnený, EU:T:2011:582, body 27 a 28].
14 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že je príslušná skupina verejnosti špecializovaná, nemôže mať určujúci vplyv na právne kritériá uplatnené na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti označenia. Hoci je pravda, že úroveň pozornosti špecializovanej príslušnej skupiny verejnosti je z podstaty veci vyššia než stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa, nevyhnutne z toho však nevyplýva, že je nižšia rozlišovacia spôsobilosť označenia dostatočná, pokiaľ je príslušná skupina verejnosti špecializovaná. Zásada vyplývajúca z ustálenej judikatúry, podľa ktorej na účely posúdenia, či ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba zohľadniť celkový dojem, ktorý vyvoláva, by totiž mohla byť spochybnená, pokiaľ by minimálna požadovaná úroveň rozlišovacej spôsobilosti označenia všeobecne závisela od stupňa špecializácie príslušnej skupiny verejnosti (pozri rozsudok z 12. júla 2012, Smart Technologies/ÚHVT, C‑311/11 P, EU:C:2012:460, body 48 až 50 a citovanú judikatúru). To isté platí pre posúdenie opisného charakteru označenia.
15 V prejednávanej veci teda odvolací senát správne vychádzal z vnímania prihlasovanej ochrannej známky širokou verejnosťou a neuznal osobitný vplyv jej vnímania špecializovanou verejnosťou, napríklad kuchármi.
16 Na druhej strane v bode 16 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že v súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001 sa zamietne zápis označenia, aj keď dôvod na zamietnutie existuje iba v časti Únie. Domnieval sa, že vzhľadom na to, že prihlasovaná ochranná známka je slovom zo švédskeho jazyka, pri posúdení spôsobilosti jej ochrany bolo najskôr vhodné vychádzať zo skupiny verejnosti v Únii, ktorá hovorí po švédsky.
17 V tejto súvislosti bez toho, aby sa v tejto fáze rozhodlo o tom, či prihlasovaná ochranná známka je skutočne vnímaná ako slovo vo švédskom jazyku, stačí uviesť, že absolútne dôvody zamietnutia prieskumovým pracovníkom a odvolacím senátom sa týkajú švédskeho jazyka, v dôsledku čoho je príslušnou skupinou verejnosti pri ich posúdení skupina verejnosti v Únii, ktorá hovorí po švédsky, t. j. švédsky alebo fínsky spotrebiteľ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2014, Pågen Trademark/ÚHVT (gifflar), T‑520/12, neuverejnený, EU:T:2014:620, bod 19 a 20].
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001
18 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa po prvé tvrdí, že pokiaľ sa prihlasovaná ochranná známka používa samostatne, vôbec nemá výslovne opisný obsah a je teda nepravdepodobné, že by švédski spotrebitelia skutočne chápali slovo „vita“ v zmysle „biely“. Vytýka EUIPO, že dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka sa nevzťahuje na prídavné meno „vit“ („biely“) v základnom tvare, ktorý sa uvádza v slovníkoch, ale na výraz „vita“ posudzovaný samostatne. Vo švédčine sa však toto slovo údajne nikdy nepoužíva samostatne, ale vždy v spojení s podstatným menom umiestneným po ňom, na ktoré sa vzťahuje. Pokiaľ ide o slovo „vita“ používané samostatne, EUIPO údajne nepreukázal existenciu obsahu nachádzajúceho sa v popredí, ktorý sa týka určitých vlastností dotknutých výrobkov, a nepredložil nijaký dôkaz v tomto zmysle. Švédsky spotrebiteľ údajne ihneď nespozná samostatne použité slovo „vita“ a v dôsledku toho by sa nemalo priamo spájať so slovami „biely“ alebo „biela“. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že význam slova „vita“ nie je jednoznačný a vyžaduje si výklad, pretože toto slovo sa môže vzťahovať na rôzne okolnosti a môže mať rôzny význam vo viacerých jazykoch, najmä „život“ alebo „životný štýl“, tak v latinčine, ako aj v taliančine.
19 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že aj pri zohľadnení švédskeho spotrebiteľa a na základe zásady, že výraz „vita“ je spojený s označením farby, je nepresné tvrdiť, že uvedenie „bielej“ farby má pre dotknuté výrobky čisto opisný význam, pretože z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti vôbec neexistuje dostatočne priama a konkrétna súvislosť medzi slovom „vita“ a dotknutými výrobkami. To podľa nej platí najmä pre tlakové hrnce a nádoby na varenie, ktoré sa takmer výlučne vyrábajú z postriebrenej nehrdzavejúcej ocele a „biela“ farba sa pre ne zvyčajne nepoužíva. Dotknuté výrobky by sa navyše údajne nemali považovať za „bielu techniku“, lebo pod týmto výrazom sa rozumejú domáce spotrebiče, ako sú chladničky, mrazničky, umývačky riadu alebo sušičky, ale nepoužíva sa pre tlakové hrnce, nádoby na varenie, panvice alebo kuchynské misy, atď. Príslušná skupina verejnosti si teda údajne spája tieto posledné uvedené pojmy s výrobkami z postriebrenej nehrdzavejúcej ocele bez toho, aby názvy farieb zohrávali akúkoľvek úlohu. Podľa nej vzhľadom na to, že v oblasti dotknutých výrobkov nezohrávajú názvy farieb žiadnu úlohu a že príslušná skupina verejnosti nespája so spotrebičmi na varenie žiadne konkrétne farby, nie je ani názov farby, nech už je hocijaký, vnímaný ako vlastnosť týchto výrobkov. Údajne je teda irelevantné, že dotknuté výrobky by mohli existovať tiež v bielej farbe, keďže rozhodujúcim kritériom je skôr to, či sa označenie môže používať na tento účel a či vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti môže byť chápané ako údaj opisujúci vlastnosť týchto výrobkov.
20 Žalobkyňa teda tvrdí, že priemerný švédsky spotrebiteľ si okamžite a bez ďalšieho premýšľania nevyvodí záver, že výraz „vita“ sa vzťahuje na biely kuchynský riad. Naopak, na to, aby tento spotrebiteľ dospel od označenia farby ako takej k farbe výrobku, musel by pristúpiť k premýšľaniu vo viacerých etapách. Okrem toho pre uvedeného spotrebiteľa údajne nie je zrejmé, ktorej časti výrobku sa má týkať označenie farby, keďže hrnce, panvice, kuchynské roboty alebo kuchynské misy sa zvyčajne skladajú z viacerých prvkov alebo prinajmenšom z vnútornej a vonkajšej časti. Tento spotrebiteľ by teda bez ďalšieho premýšľania z obyčajného uvedenia farby nevedel, či sa výrobky skladajú z prvkov bielej farby, či sú celé zafarbené na bielo alebo či je napríklad len vnútorná časť bielej farby.
21 Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd aj EUIPO opakovane konštatovali, že výraz „vita“ nemá pre dotknuté výrobky opisný význam a že bez priameho spojenia alebo priamej súvislosti s týmito výrobkami aj napriek naznačovaniu spojitosti slova „vita“ s pojmom vitalita má teda priemernú rozlišovaciu spôsobilosť [pozri rozsudok zo 14. januára 2016, The Cookware Company/ÚHVT – Fissler (VITA+VERDE), T‑535/14, neuverejnený, EU:T:2016:2, bod 40 a citovanú judikatúru].
22 Žalobkyňa uvádza, že výraz „vita“ použitý samostatne nemá pre švédskych spotrebiteľov význam „biely“ a navyše z dôvodu svojich mnohých významov a nevyhnutnosti svojho výkladu nemá opisný obsah nachádzajúci sa v popredí a týkajúci sa vlastnosti, ktorá je významná pre verejnosť a vzťahuje sa na výrobky, pre ktoré sa žiadal zápis. Dodáva, že samotná skutočnosť, že určitý prvok je abstraktne vhodný na to, aby tvoril označenie vlastnosti, nie je dostatočným dôvodom na opodstatnenie požiadavky dostupnosti v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001.
23 EUIPO spochybňuje tvrdenia žalobkyne a považuje prvý žalobný dôvod za „neúčinný“. Tvrdí, že preskúmanie označenia musí byť uskutočnené konkrétne vo vzťahu k dotknutým výrobkom a že spotrebitelia sú konfrontovaní s ochrannou známkou Európskej únie v priamej súvislosti s výrobkami, na ktorých je umiestnená, napríklad pri nákupe alebo v reklame. Podľa názoru EUIPO tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sú na priradenie primeraného významu prihlasovanému označeniu nevyhnutné viaceré etapy uvažovania, nie je presvedčivé, a vzhľadom na to, že výrobky sú biele, je jej tvrdenie, podľa ktorého pre spotrebiteľov hovoriacich po švédsky sa v označení nerozoznávajú ľahko vlastnosti výrobkov, rovnako nedôvodné.
24 EUIPO uvádza, že slovo „vita“ použité ako prídavné meno v švédskom jazyku zodpovedá slovu „weiße“ v nemeckom jazyku alebo „blanche“ vo francúzskom jazyku a že verejnosť hovoriaca po švédsky nepotrebuje žiadny preklad. Dodáva, že skutočnosť, že slovo „vita“ sa používa aj v iných jazykoch, nemení nič na chápaní tých, pre ktorých je švédčina rodný jazyk. Hoci pripustil, že slovo „vita“ sa vo všeobecnosti nepoužíva samostatne, EUIPO zdôrazňuje, že pri konkrétnom preskúmaní v spojení s výrobkami nie je nevyhnutné, aby bolo označenie výrazom „biele elektrické kuchynské roboty“ a že príslušná skupina verejnosti vníma a posudzuje výrobky vo svojej mysli. Tvrdí, že príslušná skupina verejnosti hovoriaca po švédsky vie, že farba môže znamenať vlastnosť vo vzťahu k výrobkom a môže prijímať informačný odkaz, ktorý vyjadruje to, že ide o biele výrobky a nie o výrobky inej farby, ako je napríklad oceľová sivá.
25 EUIPO sa domnieva, že nie je povinná preukazovať, že prihlasovaná ochranná známka by mohla označovať vlastnosť výrobkov, pretože článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sa netýka skutočného používania označenia. Hoci nespochybňuje, že existuje mnoho hrncov a iných výrobkov spojených s kuchyňou, ktoré sú z ocele, tvrdí však, že na dotknuté výrobky sa používajú tiež iné farby, vrátane bielej, v dôsledku čoho by biely tlakový hrniec nebol nezvyčajný ani ohromujúci. EUIPO dodáva, že hoci sa biela zriedka používa pre domáce spotrebiče, nie je to v rozpore so skutočnosťou, že môže ísť o hlavnú črtu týchto výrobkov. Tvrdí, že farba môže byť popredným kritériom pri nákupe, či dokonca sa musí považovať za zásadnú vlastnosť, a že nič nebráni tomu, aby boli uvedené výrobky úplne alebo prevažne biele.
26 EUIPO tvrdí, že nie je nevyhnutné, aby bola vlastnosť zásadným prvkom alebo nákupným kritériom a že podľa judikatúry dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 je účinný bez ohľadu na to, či označenie opisuje základnú alebo vedľajšiu vlastnosť, či dokonca „akúkoľvek vlastnosť“ označených výrobkov. Dodáva, že zápis slovného označenia sa musí zamietnuť, ak aspoň jeden z jeho potenciálnych významov označuje vlastnosť dotknutých výrobkov. Podľa EUIPO pritom v prejednávanej veci ide o takýto prípad, pretože prihlasovaná ochranná známka nemusí byť vykladaná a nie je pri nej potrebný zložitý proces uvažovania, keďže slovo „vita“ sa používa ako prídavné meno vo švédskom jazyku ako tvar slova „biely“. EUIPO „preto nedokáže pochopiť“, prečo by mal byť takýto proces uvažovania potrebný pri vnímaní uvedeného slova, ktorého posolstvo je len informatívne bez toho, aby bolo neurčité alebo nejasné. Napokon tvrdí, že veci týkajúce sa skorších zápisov nie sú porovnateľné a nemajú záväzný účinok v prejednávanej veci.
27 Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb. Podľa odseku 2 toho istého článku sa odsek 1 uplatňuje napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Európskej únie.
28 Podľa ustálenej judikatúry je na to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz zápisu uvedený v tomto ustanovení, potrebné, aby toto označenie malo dostatočne priamy a konkrétny vzťah k predmetným výrobkom alebo službám, ktorý umožní dotknutej verejnosti hneď a bez ďalšieho uvažovania pochopiť opis uvedených výrobkov alebo služieb alebo niektorú z ich charakteristických vlastností [rozsudky z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, EU:T:2005:247, bod 25; z 12. mája 2016, Chung‑Yuan Chang/EUIPO – BSH Hausgeräte (AROMA), T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 23, a z 25. októbra 2018, Devin/EUIPO – Haskovo (DEVIN), T‑122/17, EU:T:2018:719, bod 18].
29 Opisný charakter sa teda musí posudzovať jednak vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa podala prihláška, a jednak vo vzťahu k vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú tvoria spotrebitelia týchto výrobkov alebo služieb [pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2002, Ellos/ÚHVT (ELLOS), T‑219/00, EU:T:2002:44, bod 29; z 12. mája 2016, AROMA, T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 24, a zo 17. januára 2019, Ecolab USA/EUIPO (SOLIDPOWER), T‑40/18, neuverejnený, EU:T:2019:18, bod 25].
30 Okrem toho zápis slovného označenia sa musí zamietnuť na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, ak aspoň jeden z jeho potenciálnych významov označuje vlastnosť dotknutých výrobkov alebo služieb (rozsudky z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 32, a z 12. mája 2016, AROMA, T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 29).
31 Pokiaľ ide napokon o všeobecný záujem, ktorý predstavuje základ článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, spočíva v zabezpečení toho, že opisné označenia jednej alebo niekoľkých vlastností výrobkov alebo služieb, pre ktoré bol požadovaný zápis ochrannej známky, budú môcť voľne používať všetky hospodárske subjekty ponúkajúce tieto výrobky alebo služby (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 37). Toto ustanovenie bráni tomu, aby boli tieto označenia alebo údaje vyhradené jedinému podniku iba z dôvodu, že sú zapísané ako ochranná známka (rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 31), a aby si niektorý podnik vytvoril monopol na používanie opisného pojmu na úkor ostatných podnikov vrátane svojich konkurentov, ktorým by sa tak zúžil rozsah slovníka, ktorý majú k dispozícii na opis vlastných tovarov [rozsudky zo 16. októbra 2014, Larrañaga Otaño/ÚHVT (GRAPHENE), T‑458/13, EU:T:2014:891, bod 18; zo 7. decembra 2017, Colgate‑Palmolive/EUIPO (360°), T‑332/16, neuverejnený, EU:T:2017:876, bod 17, a z 25. októbra 2018, DEVIN, T‑122/17, EU:T:2018:719, bod 19].
32 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 treba rozhodnúť práve z hľadiska týchto zásad. V tejto súvislosti je potrebné postupne preskúmať význam slova „vita“ vo švédčine a súvislosť medzi týmto významom a dotknutými výrobkami.
Význam slova „vita“ vo švédčine
33 Žalobkyňa tvrdí, že švédsky spotrebiteľ ihneď nespozná samostatne použitý výraz „vita“ a že v dôsledku toho by sa nemal priamo spájať s významom „biely“. Okrem toho tvrdí, že uvedené slovo môže mať rôzny význam vo viacerých jazykoch, najmä „život“ alebo „životný štýl“, tak v latinčine, ako aj v taliančine.
34 V bode 20 napadnutého rozhodnutia odvolací senát považoval výraz „vita“ za tvar švédskeho slova „vit“, ktoré znamená „biely“, s určitým členom v množnom čísle.
35 Hoci je v tejto súvislosti pravda, že výraz „vita“ nie je rovnaký ako bežný tvar slova „vit“ bez gramatického člena, ktorý sa uvádza vo švédskych slovníkoch, je potrebné usudzovať, že uvedený výraz nie je pre spotrebiteľov hovoriacich po švédsky ihneď menej rozpoznateľný vo svojom zmysle prídavného mena „biely“ v množnom čísle aj v jednotnom čísle s určitým členom, aj keď je použitý samostatne. Samotná neprítomnosť podstatného mena po boku tohto výrazu nemôže u uvedených spotrebiteľov zabrániť takémuto rozpoznaniu, pokiaľ ide o tak bežné prídavné meno, aj ako prídavné meno „biely/(biele)“.
36 Hoci je pravda, že pojem „vita“ môže mať rôzny význam vo viacerých jazykoch, najmä „život“ alebo „životný štýl“, tak v latinčine, ako aj v taliančine, takáto skutočnosť je v prejednávanej veci neúčinná, keďže význam „biely/(biele)“ vo švédčine predstavuje „aspoň jeden z jeho potenciálnych významov“ v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 30 vyššie.
37 Preto je potrebné odmietnuť tvrdenia žalobkyne, ktorými sa snaží spochybniť význam výrazu „vita“ pre príslušnú skupinu verejnosti hovoriacu po švédsky, ako ju vymedzil odvolací senát.
38 Okrem toho judikatúra o neexistencia opisného charakteru výrazu „vita“, ktorú cituje žalobkyňa (pozri bod 21 vyššie) je v prejednávanej veci irelevantná, lebo sa týka vnímania uvedeného pojmu talianskou, španielskou, francúzskou, nemeckou, portugalskou a rumunskou verejnosťou, zatiaľ čo v prejednávanej veci je nastolená otázka významu, ktorý má tento pojem pre švédsku a fínsku verejnosť.
O súvislosti medzi významom výrazu „vita“ vo švédčine a dotknutými výrobkami
39 Žalobkyňa tvrdí, že z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti neexistuje dostatočne priama a konkrétna súvislosť medzi výrazom „vita“ a dotknutými výrobkami. Podľa nej sa pre tieto výrobky zvyčajne nepoužíva biela farba, ale takmer výlučne sa vyrábajú z postriebrenej nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho sa uvedené výrobky údajne nepovažujú za „bielu techniku“, teda domáce spotrebiče.
40 Odvolací senát v bodoch 21 až 23 napadnutého rozhodnutia v podstate založil svoj záver o opisnom charaktere prihlasovanej ochrannej známky na dvoch dôvodoch. V prvom rade mali byť dotknuté výrobky dostupné v bielej farbe, ktorá sa podľa neho používa pomerne často, no nie ako najčastejšie používaná. V druhom rade sa tieto výrobky podľa neho vo švédčine často označujú ako „vitvaror“ („biela technika“).
41 Pokiaľ ide v prvom rade o viac alebo menej bežné používanie bielej farby pri výrobe dotknutých výrobkov, najskôr je potrebné preskúmať, či sa takéto používanie môže považovať za „vlastnosť“ týchto výrobkov v zmysle judikatúry.
42 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že použitím slov „druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných charakteristík tovarov alebo služieb“ v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, normotvorca jednak naznačil, že všetky tieto výrazy sa musia považovať za vlastnosti výrobkov alebo služieb a jednak spresnil, že tento zoznam nie je taxatívny, keďže je možné brať do úvahy aj akúkoľvek inú vlastnosť výrobkov alebo služieb (rozsudky z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 49; z 10. júla 2014, BSH/ÚHVT, C‑126/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2065, bod 20, a zo 17. januára 2019, SOLIDPOWER, T‑40/18, neuverejnený, EU:T:2019:18, bod 22).
43 To, že normotvorca Únie si zvolil výraz „charakteristika“, zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie zainteresovanými kruhmi ľahko rozpoznateľnej vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje. Zápis označenia teda možno odmietnuť na základe tohto ustanovenia iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností [pozri rozsudky z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 50 a citovanú judikatúru, a z 10. júla 2014, BSH/ÚHVT, C‑126/13 P, neuverejnený, EU:C:2014:2065, body 21 a 22 a citovanú judikatúru; rozsudky z 11. októbra 2018, M&T Emporia Ilektrikon‑Ilektronikon Eidon/EUIPO (fluo.), T‑120/17, neuverejnený, EU:T:2018:672, bod 24; z 12. decembra 2018, Bischoff/EUIPO – Miroglio Fashion (CARACTÈRE), T‑743/17, neuverejnený, EU:T:2018:911, bod 25, a zo 17. januára 2019, SOLIDPOWER, T‑40/18, neuverejnený, EU:T:2019:18, bod 23].
44 Navyše nie je podstatné, či je takáto vlastnosť z obchodného hľadiska hlavná alebo vedľajšia (rozsudok zo 16. októbra 2014, GRAPHENE, T‑458/13, EU:T:2014:891, bod 20; pozri tiež analogicky rozsudok z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, bod 102), vlastnosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 však musí byť „objektívnou vlastnosťou, ktorá je vlastná [povahe] výrobku“ alebo služby (rozsudok zo 6. septembra 2018, Bundesverband Souvenir – Geschenke – Ehrenpreise/EUIPO, C‑488/16 P, EU:C:2018:673, bod 44), ako aj „neoddeliteľná a stála“ pre tento výrobok alebo túto službu [rozsudky z 23. októbra 2015, Geilenkothen Fabrik für Schutzkleidung/ÚHVT (Cottonfeel), T‑822/14, neuverejnený, EU:T:2015:797, bod 32; z 5. júla 2016, Bundesverband Souvenir – Geschenke – Ehrenpreise/EUIPO – Freistaat Bayern (NEUSCHWANSTEIN), T‑167/15, neuverejnený, EU:T:2016:391, bod 30, a z 11. októbra 2018, M&T Emporia Ilektrikon‑Ilektronikon Eidon/EUIPO (fluo.), T‑120/17, neuverejnený, EU:T:2018:672, bod 40].
45 V prejednávanej veci treba konštatovať, že biela farba nepredstavuje „neoddeliteľnú“ vlastnosť, ktorá je „vlastná [povahe]“ dotknutých výrobkov (ako sú kuchynské roboty, elektrické nádoby na varenie a potreby pre domácnosť), ale je čisto príležitostným a náhodným aspektom, ktorý sa prípadne môže týkať len zlomku týchto výrobkov a v každom prípade nemá žiadnu priamu a bezprostrednú súvislosť s ich povahou. Takéto výrobky sú totiž dostupné v mnohých farbách, medzi ktoré patrí aj biela farba, ale nie je prevládajúca. To priznáva aj samotný odvolací senát, lebo internetová stránka, na ktorú sa odvoláva v bode 23 napadnutého rozhodnutia, uvádza, že „[domáce] potreby dnes existujú vo všetkých farbách“.
46 Samotná skutočnosť, že dotknuté výrobky sú okrem iných farieb dostupné aj vo viac alebo menej zvyčajnej bielej farbe, sa nespochybňuje, ale je neúčinná, keďže v zmysle judikatúry uvedenej v bode 43 vyššie nie je „rozumné“ uvažovať, že na základe tejto samotnej skutočnosti príslušná skupina verejnosti skutočne spozná bielu farbu ako opis neoddeliteľnej vlastnosti týchto výrobkov, ktorá je vlastná ich povahe.
47 Žalobkyňa teda oprávnene tvrdí, že je irelevantné, že dotknuté výrobky by mohli existovať tiež v bielej farbe, keďže rozhodujúcim kritériom je skôr to, či vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti môže byť označenie chápané ako údaj opisujúci vlastnosť týchto výrobkov.
48 V prejednávanej veci to však tak nie je, lebo výraz „vita“ vnímaný vo význame „biely (biele)“ nemôže príslušná skupina verejnosti hovoriaca po švédsky chápať ako údaj opisujúci neoddeliteľnú vlastnosť dotknutých výrobkov, ktorá je vlastná ich povahe.
49 Túto vec treba navyše rozlišovať od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 9. decembra 2008, Colgate‑Palmolive/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (VISIBLE WHITE) (T‑136/07, neuverejnený, EU:T:2008:553, body 42 a 43), v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že výrazy „visible“ a „white“ umožňujú dotknutej verejnosti ihneď a bez ďalšieho premýšľania rozpoznať opis zásadnej vlastnosti dotknutých výrobkov, konkrétne „zubnej pasty a ústnej vody“, v tom zmysle, že ich používaním sa zuby stanú viditeľne belšie. V tejto veci opisovalo „viditeľné bielidlo“ neoddeliteľnú vlastnosť dotknutých výrobkov, ktorá bola vlastná ich povahe, a to cieľ ich použitia alebo ich určenie. Prejednávanú vec treba tiež rozlišovať od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. júla 2011, Cree/ÚHVT (TRUEWHITE) (T‑208/10, neuverejnený, EU:T:2011:340, bod 23), v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že výraz „truewhite“ ako celok bolo možné považovať za odkaz na skutočnú belosť a že táto ochranná známka uplatnená na svetelné diódy (LED) iba opisuje podstatnú vlastnosť uvedených výrobkov, a to ich schopnosť reprodukovať svetlo takej farby, že sa mohla považovať za podobnú prirodzenému svetlu. V tejto veci výraz „skutočná belosť“, t. j. porovnateľná s belosťou prirodzeného svetla, označoval tiež neoddeliteľnú vlastnosť, ktorá je vlastná povahe dotknutých výrobkov, a to ich kvalite.
50 Pokiaľ ide v druhom rade o bežné označenie „vitvaror“ vo švédčine, o ktorom EUIPO tvrdí, že sa používa na označenie dotknutých výrobkov, najskôr treba zdôrazniť, že súvislosť medzi výrazom „vita“ [vo význame „biely (biele)“] a „vitvaror“ (vo význame „biela technika“) je len nepriama a vyžaduje si úsilie o výklad a úvahu príslušnej skupiny verejnosti.
51 Okrem toho je nutné konštatovať, že vo švédčine sa bežné označenie „vitvaror“ vzťahuje výlučne na „veľké elektrospotrebiče“ (ako sú chladničky, sporáky, práčky, umývačky riadu, sušičky, atď.), a nie na „malé elektrospotrebiče“ (ako sú kuchynské roboty, elektrické varné hrnce, kávovary, hriankovače, atď.), medzi ktorými existujú všeobecne známe rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť a prenosnosť.
52 Samotný odvolací senát pripúšťa toto konštatovanie a tieto všeobecne známe rozdiely, keď v bode 23 napadnutého rozhodnutia uznáva, že „ako biela technika sa označujú predovšetkým veľké domáce spotrebiče, ako sú [napríklad] práčky a umývačky riadu“. Nesprávne však dodáva, že to dokazuje, že biela farba sa vo všeobecnosti spája s domácimi potrebami, keďže môže ísť nanajvýš len o nepriame spojenie, a nie o priamu a konkrétnu súvislosť v povedomí príslušnej skupiny verejnosti.
53 Teda prechod, ktorý uskutočnil odvolací senát, po prvé z prídavného mena „biely/(biele)“ na „biela technika“ a po druhé z „veľkých elektrospotrebičov“ na „malé elektrospotrebiče“ alebo kuchynské potreby preukazuje iba súvislosť, ktorá je dvojako nepriama, keďže predpokladá premýšľanie vo viacerých etapách, a nie priamu a bezprostrednú súvislosť v povedomí príslušnej skupiny verejnosti.
54 To, že výraz „vita“ by mohol privádzať do pozornosti príslušnej skupiny verejnosti dotknuté výrobky alebo jednu z ich vlastností po prvé spojením so švédskym výrazom „vitvaror“ alebo s „veľkými elektrospotrebičmi“ a následne po druhé s „malými elektrospotrebičmi“, je nanajvýš dvojako nepriame a neumožňuje uvedenej verejnosti okamžite a bez premýšľania vnímať opis dotknutých výrobkov alebo jednej z ich vlastností. Tento vzťah je stále „príliš vágny a neurčitý“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2002, ELLOS, T‑219/00, EU:T:2002:44, body 43 a 44) na to, aby bolo označenie „vita“ opisné.
55 Prejednávanú vec treba navyše rozlišovať od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 16. marca 2006, Telefon & Buch/ÚHVT – Herold Business Data (WEISSE SEITEN) (T‑322/03, EU:T:2006:87, body 95 až 99), v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že slovné spojenie „weiße Seiten“ (vo význame „biele stránky“) sa v nemeckom jazyku stalo synonymom slovného spojenia „telefónny zoznam fyzických osôb“ a mohol sa teda považovať za opis výrobkov, pre ktoré predstavuje obvyklé označenie ako synonymum takéhoto telefónneho zoznamu, a nie z dôvodu bielej farby stránok tohto telefónneho zoznamu. V tejto veci samotná napadnutá ochranná známka bola obvyklým označením, na rozdiel od výrazu „vita“ namiesto výrazu „vitvaror“ a priamo označovala dotknuté výrobky, nie inú kategóriu výrobkov, ako sú v prejednávanej veci „malé elektrospotrebiče“ vo vzťahu k „veľkým elektrospotrebičom“.
56 V dôsledku toho žiadny z dvoch dôvodov uvedených odvolacím senátom (pozri bod 40 vyššie) nepostačuje na preukázanie existencie dostatočne priamej a konkrétnej súvislosti v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 28 vyššie medzi výrazom „vita“ vo švédčine a dotknutými výrobkami. Odvolací senát nepreukázal, že keď bude príslušná skupina verejnosti konfrontovaná s prihlasovanou ochrannou známkou, ihneď a bez premýšľania ju bude vnímať ako opis uvedených výrobkov alebo jednu z ich neoddeliteľných vlastností, ktoré sú vlastné ich povahe.
57 Výraz „vita“ teda nie je opisom vlastnosti dotknutých výrobkov, a preto sa naň nevzťahuje dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001.
58 Z toho vyplýva, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, keď nesprávne dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka má dostatočne priamu a konkrétnu súvislosť s dotknutými výrobkami na to, aby mala vo vzťahu k nim opisný charakter.
59 Prvému žalobnému dôvodu sa teda musí vyhovieť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001
60 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že príslušná skupina verejnosti nebude pri prihlasovanej ochrannej známke vnímať čisto opisný obsah spojený s dotknutými výrobkami a že táto ochranná známka v celom rozsahu napĺňa svoju funkciu označenia pôvodu, nie je potrebné uprieť jej akúkoľvek rozlišovaciu spôsobilosť, ani konštatovať absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Predovšetkým uvádza, že nie je ohrozený cieľ uvedeného článku, ktorý spočíva v ochrane verejnosti proti monopolizácii, pretože ostatní prevádzkovatelia na trhu nie sú závislí od používania výrazu „vita“ vo forme, ktorá bola prihlásená.
61 Žalobkyňa dodáva, že pokiaľ bude slovo „vita“ vnímané v zmysle označenia farby, v prospech rozlišovacej spôsobilosti v tomto zmysle navyše svedčí veľký počet zápisov ochranných známok Únie, ktorých obsahom sú názvy farieb. To podľa nej preukazuje, že názov farby môže byť z pohľadu príslušnej skupiny spotrebiteľov vnímaný ako označenie pôvodu, dokonca aj vtedy, ak má výrobok chránený ochrannou známkou farbu zodpovedajúcu uvedenému názvy farby (existujú tak ochranné známky Európskej únie č. 3115136 BLUE pre „holiace strojčeky“, č. 3757663 WHITE pre „šijacie stroje“, č. 1078989 „ORANGE“ pre „domáce alebo kuchynské spotrebiče, nástroje a náradie“ a č. 12131314 PURPLE pre „cukrovinky“).
62 Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že nie je pravda, že prihlasovaná ochranná známka nemá v súvislosti s dotknutými výrobkami vyžadovanú rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.
63 EUIPO spochybňuje tvrdenia žalobkyne a považuje druhý žalobný dôvod za „neúčinný“. Tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka označuje farbu výrobkov a považuje sa za informačný odkaz na farbu dotknutých výrobkov, v dôsledku čoho neoznačuje pôvod ani nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Dodáva, že skutočnosť, že v rozhodnutiach, ktoré sa zjavne netýkajú švédskeho jazyka ani skupiny verejnosti hovoriacej po švédsky, bola prvku „vita“ v slovných spojeniach priznaná rozlišovacia spôsobilosť, nie je v prejednávanej veci relevantná.
64 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že každý z absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu, uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001, je nezávislý od ostatných a vyžaduje si samostatné preskúmanie aj v prípade, keď sa očividne prelína ich pôsobnosť. Okrem toho je vhodné vykladať uvedené dôvody zamietnutia s prihliadnutím na všeobecný záujem, ktorý je základom každého z nich (pozri analogicky rozsudky z 8. apríla 2003, Linde a i., C‑53/01 až C‑55/01, EU:C:2003:206, body 67 a 71; z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, body 68 a 69; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT, C‑329/02 P, EU:C:2004:532, bod 25 a citovanú judikatúru).
65 Z toho vyplýva, že skutočnosť, že na ochrannú známku sa nevzťahuje niektorý z týchto absolútnych dôvodov zamietnutia, neumožňuje dospieť k záveru, že sa na ňu nemôže vzťahovať niektorý iný. Preto predovšetkým nemožno vyvodiť záver, že nie je pravda, že ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť voči určitým výrobkom alebo službám len z toho dôvodu, že ich neopisuje (pozri analogicky rozsudky z 8. apríla 2003, Linde a i., C‑53/01 až C‑55/01, EU:C:2003:206, bod 68, a z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, EU:C:2004:86, body 70 a 71).
66 Všeobecný záujem, ktorý je základom článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, sa totiž týka ochrany spotrebiteľa, keďže mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať pôvod tovarov alebo služieb označených ochrannou známkou v súlade s jej základnou funkciou označenia pôvodu, zatiaľ čo všeobecný záujem, ktorý je základom pravidla upraveného v tom istom odseku v písmene c), sa týka ochrany účastníkov hospodárskej súťaže proti akémukoľvek riziku monopolizácie opisných údajov vlastností takýchto výrobkov alebo služieb jediným hospodárskym subjektom (pozri bod 31 vyššie).
67 Ochranná známka, ktorá nie je opisná, ako je to v prejednávanej veci, napriek tomu nie je hneď rozlišovacím označením. V takomto prípade treba ešte preskúmať, či z vnútorného hľadiska nemá rozlišovaciu spôsobilosť, t. j. preveriť, či je schopná plniť základnú funkciu ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi pôvod tovaru alebo služby označených touto ochrannou známkou, čím sa mu umožní odlíšiť bez možnosti zámeny tento tovar alebo túto službu od tovarov alebo služieb iného pôvodu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. februára 2015, nMetric/ÚHVT (SMARTER SCHEDULING), T‑499/13, neuverejnený, EU:T:2015:74, bod 22 a citovanú judikatúru, a z 12. mája 2016, AROMA, T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 57].
68 Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa ustálenej judikatúry sa toto ustanovenie vzťahuje na také ochranné známky, ktoré nie sú spôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, t. j. identifikovať obchodný pôvod výrobku alebo služby s cieľom umožniť tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne výrobok alebo službu, ktoré ochranná známka označuje, vykonať pri neskorších nadobudnutiach ten istý výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže byť negatívnou [pozri rozsudok z 12. mája 2016, AROMA, T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 58 a citovanú judikatúru; rozsudky zo 14. decembra 2017, GeoClimaDesign/EUIPO – GEO (GEO), T‑280/16, neuverejnený, EU:T:2017:913, bod 56, a z 12. decembra 2018, CARACTÈRE, T‑743/17, neuverejnený, EU:T:2018:911, bod 49].
69 Rozlišovacia spôsobilosť sa musí posudzovať jednak vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré sa podala prihláška, a jednak vo vzťahu k vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú tvoria spotrebitelia týchto tovarov alebo služieb (pozri rozsudok z 21. januára 2010, Audi/ÚHVT, C‑398/08 P, EU:C:2010:29, bod 34 a citovanú judikatúru; rozsudky z 12. mája 2016, AROMA, T‑749/14, neuverejnený, EU:T:2016:286, bod 59; zo 14. decembra 2017, GEO, T‑280/16, neuverejnený, EU:T:2017:913, bod 57, a z 12. decembra 2018, CARACTÈRE, T‑743/17, neuverejnený, EU:T:2018:911, bod 50).
70 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 29 napadnutého rozhodnutia uviedol, že príslušná skupina verejnosti vníma prihlasovanú ochrannú známku ako jednoduché objektívne posolstvo v tom zmysle, že dotknuté výrobky sú dostupné v bielej farbe. Z toho vyvodil záver, že uvedená ochranná známka je čisto opisná a v dôsledku toho nemá žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť. Podľa jeho názoru mohol hociktorý výrobca kuchynských robotov a kuchynského riadu vyrábať svoje výrobky v bielej farbe a táto ochranná známka teda neumožňuje odlíšiť výrobky žalobkyne od výrobkov iných podnikov.
71 V rámci analýzy prvého žalobného dôvodu sa pritom konštatovalo, že biela farba nepredstavuje neoddeliteľnú vlastnosť dotknutých výrobkov, ktorá je vlastná ich povahe, a že samotná skutočnosť, že dotknuté výrobky sú okrem iných farieb dostupné aj v bielej farbe, je neúčinná, takže nie je odôvodnené predpokladať, že na základe tejto samotnej skutočnosti príslušná skupina verejnosti skutočne spozná bielu farbu ako opis neoddeliteľnej vlastnosti týchto výrobkov, ktorá je vlastná ich povahe (pozri body 45 až 47 vyššie).
72 Keďže odvolací senát vyvodil nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky výlučne ako dôsledok jej údajne „výlučne opisného charakteru“, ktorý sa nepreukázal, preto treba konštatovať, že tento záver vychádza z nesprávneho predpokladu a je preto nedôvodný.
73 Navyše vzhľadom na to, že odvolací senát vyvodil nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky z jej chápania ako jednoduchého objektívneho posolstva, podľa ktorého sú dotknuté výrobky dostupné v bielej farbe, treba uviesť, že príslušná skupina verejnosti hovoriaca po švédsky nebude pri prihlasovanej ochrannej známke vnímať opis neoddeliteľnej vlastnosti dotknutých výrobkov a nebude si ju môcť priamo spájať s týmito výrobkami. Naopak, výraz „vita“ si vyžaduje určité výkladové úsilie zo strany švédskych a fínskych spotrebiteľov. Títo spotrebitelia nebudú vnímať prihlasovanú ochrannú známku ako jednoduché objektívne posolstvo, podľa ktorého sú uvedené výrobky dostupné v bielej farbe, ale skôr ako označenie ich pôvodu. To platí o to viac, že touto ochrannou známkou sa budú označovať výrobky akejkoľvek, nie iba bielej farby.
74 Dôvod zamietnutia uvádzaný v prejednávanej veci by teda nemal brániť tomu, aby bola prihlasovaná ochranná známka v povedomí príslušnej skupiny verejnosti vhodná na identifikovanie obchodného pôvodu dotknutých výrobkov a aby ich mohla odlíšiť od výrobkov iných podnikov.
75 Z toho vyplýva, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, keď dospel k nesprávnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k dotknutým výrobkom, na základe dôvodu zamietnutia uvádzaného v prejednávanej veci.
76 Treba teda vyhovieť aj druhému žalobnému dôvodu.
77 Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba v celom rozsahu vyhovieť žalobe a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie.
O trovách
78 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
79 Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 28. marca 2018 (vec R 1326/2017‑5) sa zrušuje.
2. EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. mája 2019.
Podpisy
Obsah