UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)
z 25. februára 2014
Vec F‑155/12
Luis García Domínguez
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/215/11 – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí prihlášky – Zásada rovnosti zaobchádzania – Konflikt záujmov“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou L. García Domínguez požaduje zrušiť rozhodnutie, ktorým výberová komisia verejného výberového konania EPSO/AD/215/11 rozhodla nezapísať ho do rezervného zoznamu tohto výberového konania, ako aj zaviazať Európsku komisiu, aby mu nahradila škodu
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. L. García Domínguez znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.
Abstrakt
1. Úradníci – Výberové konanie – Spôsob a obsah skúšok – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Obmedzenia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
2. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť nezávislosti a bezúhonnosti – Nebezpečenstvo konfliktu záujmov v prípade existencie profesijných vzťahov medzi členom výberovej komisie a uchádzačom – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
3. Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Obmedzenia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III)
1. Zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie, výberová komisia výberového konania je preto povinná prísne dohliadnuť na jej dodržanie medzi uchádzačmi počas tohto výberového konania. Aj keď má výberová komisia výberového konania širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o spôsob a podrobný obsah skúšok, prináleží súdu Únie, aby svoje preskúmavanie vykonával v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a garantovanie objektivity výberu medzi uchádzačmi vykonaného touto výberovou komisiou.
Každá skúška zahŕňa vo všeobecnosti a inherentne riziko rozdielneho zaobchádzania vzhľadom na nevyhnutne obmedzený počet otázok, ktoré možno logicky položiť v priebehu skúšky k určitej téme. Z tohto dôvodu sa uznalo, že porušenie zásady rovnosti zaobchádzania je možné konštatovať iba v prípade, že výberová komisia pri voľbe skúšok neobmedzila riziko rozdielnych príležitostí na riziko, ktoré je vo všeobecnosti inherentnou súčasťou každej skúšky.
Pokiaľ však ide o voľbu zamerať sa pri skúške na tému, ktorá by mohla zvýhodňovať určitých uchádzačov, táto okolnosť, ktorá patrí k riziku, ktoré je vo všeobecnosti inherentnou súčasťou každého výberového konania, nepriznáva týmto uchádzačom takú výhodu, aby tým bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania. Platí to vtedy, keď je téma vybratá výberovou komisiou pre všetkých uchádzačov verejného výberového konania pripustených k účasti na skúškach, bez ohľadu na ich jazykovú skupinu, a predo dňom, keď boli známe výsledky vstupných testov a teda mená uchádzačov pripustených k účasti na skúškach tohto výberového konania.
(pozri body 24, 25, 28 a 29)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, body 132 a 133
2. Pri posudzovaní, či existuje konflikt záujmov, existencia profesijných vzťahov medzi úradníkom a treťou osobou v zásade neznamená, že nezávislosť úradníka je ohrozená alebo sa zdá byť ohrozenou, ak má tento úradník rozhodnúť o záležitosti, do ktorej je zapojená táto tretia osoba. Okrem toho zásada nestrannosti výberovej komisie výberového konania vyžaduje, aby sa člen komisie zdržal hodnotenia uchádzača, pokiaľ medzi ním a uchádzačom existuje priama väzba.
V tejto súvislosti nemožno z okolnosti, že jeden z členov výberovej komisie bol vedúcim skupiny u služby európskej inštitúcie, v ktorej bol zamestnaný uchádzač výberového konania, vyvodiť, že by tento člen výberovej komisie udržiaval priame väzby s týmto uchádzačom.
Okrem toho ani skutočnosť, že uchádzač výberového konania sa nachádza medzi priateľmi člena výberovej komisie na účte na Facebooku, nemôže odhaľovať existenciu priamych väzieb medzi ním a členom komisie. Skutočnosť, že dve osoby sú priateľmi v rámci tejto siete teda nevyhnutne neznamená, že medzi nimi existuje priateľský vzťah v zmysle, ktorý sa vo všeobecnosti dáva tomuto výrazu, ale môže vyplývať iba z vôle týchto dvoch osôb vymieňať si medzi sebou informácie o otázkach všeobecného alebo profesijného záujmu. Navyše osoba, ktorá je priateľom inej osoby, nemá nutne prístup ku všetkým informáciám, ktorá táto iná osoba rozširuje, keďže prístup, ktorý chce každý užívateľ Facebooku umožniť k svojim osobným údajom, možno v skutočnosti upraviť.
(pozri body 34, 36 a 37)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 3. februára 2005, Mancini/Komisia, T‑137/03, bod 33; 12. júla 2005, De Bry/Komisia, T‑157/04, bod 35; Giannini/Komisia, už citovaný, bod 224
3. Posúdenie, ktoré vykonáva výberová komisia výberového konania pri hodnotení vedomostí a spôsobilosti uchádzačov, ako aj rozhodnutia, ktorými táto výberová komisia konštatuje neúspech uchádzača na skúške, sú výrazom hodnotiaceho úsudku. Sú súčasťou širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia, a podliehajú preskúmaniu súdom Únie iba v prípade zjavného porušenia pravidiel, ktoré upravujú činnosť výberovej komisie.
V tejto súvislosti hoci vyradený uchádzač tvrdí, že známka v jednej skúške výberového konania nie je v súlade s vyššou známkou, ktorú dostal v inej skúške toho istého výberového konania, táto okolnosť neumožňuje vyvodiť záver, že výberová komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže výkon uchádzača v priebehu po sebe idúcich skúšok sa môže v jednotlivých skúškach líšiť. Výberová komisia sa okrem toho pri svojom hodnotení odborných znalostí uchádzačov, ako aj ich spôsobilosti a motivácie, musí opierať výlučne a nezávisle iba o výkon uchádzačov v súlade s požiadavkami príslušného oznámenia o výberovom konaní. Uchádzač sa pri napadnutí známky, ktorá mu bola udelená počas skúšky, nemôže s úspechom odvolávať na svoju predchádzajúcu dlhoročnú odbornú prax. Napokon, ani osobné presvedčenie uchádzača nemôže predstavovať dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia.
(pozri body 58 a 59)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 14. júla 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑146/99, bod 41; 5. apríla 2005, Christensen/Komisia, T‑336/02, bod 25
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2012, Mileva/Komisia, F‑101/11, bod 45