ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 21. októbra 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva PETCO – Skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva PETCO – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Prerušenie správneho konania – Pravidlo 20 ods. 7 písm. c) a pravidlo 50 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2868/95 – Žalobný dôvod nepodporujúci návrhy – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Neprípustnosť“
Vo veci T‑664/13,
Petco Animal Supplies Stores, Inc., so sídlom v San Diegu, Kalifornia (Spojené štáty), v zastúpení: C. Aikens, barrister,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: V. Melgar a Ó. Mondéjar Ortuño, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT:
Domingo Gutiérrez Ariza, s bydliskom v Malage (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. októbra 2013 (vec R 347/2013‑4), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Domingom Gutiérrezom Arizom a spoločnosťou Petco Animal Supplies Stores, Inc.,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni a L. Madise (spravodajca),
tajomník: I. Dragan, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. decembra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 11. apríla 2014,
po pojednávaní 14. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa Petco Animal Supplies Stores, Inc., podala 11. júla 2011 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia PETCO.
3 Tovary a služby uvedené v prihláške patria najmä do tried 31 a 35 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 31: „Živé zvieratá; Potrava pre zvieratá; Slad; Potraviny a nápoje pre zvieratá; Krmivo a pochúťky pre psov; Krmivo a pochúťky pre mačky; Krmivo pre drobné zvieratá; Potrava pre ryby; Krmivo pre plazov a semená pre vtáctvo“,
– trieda 35: „Maloobchodné služby v oblasti potrieb pre zvieratá a domáce zvieratá. Maloobchodné služby a služby on-line maloobchodných predajní v oblasti predaja potrieb pre domáce zvieratá, hračiek pre domáce zvieratá, krmiva pre domáce zvieratá a športových výrobkov; Propagovanie športových súťaží a podujatí pre klientov, konkrétne zábava v podobe hudobných a divadelných podujatí, vzdelávacích, kultúrnych a občianskych podujatí a výstav; Maloobchodné služby v oblasti potrieb pre zvieratá a domáce zvieratá“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2011/170 z 8. septembra 2001.
5 Dňa 16. novembra 2011 podal Domingo Gutiérrez Ariza na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka bola založená na skoršej červeno‑bielej obrazovej ochrannej známke Spoločenstva:
7 Tovary a služby, pre ktoré bola zapísaná skoršia ochranná známka Spoločenstva, patria najmä do tried 31 a 35 v zmysle Niceskej dohody a v jednotlivých týchto triedach zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 31: „Poľnohospodárske, záhradnícke a lesné výrobky a obilniny nezahrnuté v iných triedach; živé zvieratá; čerstvé ovocie a zelenina; semená, prirodzené rastliny a kvetiny; zvieratá (potrava pre ‑); slad“,
– trieda 35: „Reklama; obchodný manažment; obchodná správa; kancelárske práce, služby veľkoobchodného a maloobchodného predaja (aj prostredníctvom svetových počítačových sietí) pre krmivo pre zvieratá, semenec, sušienky, semená, farbivá, vitamíny, liečivá, otruby, vajcia, dietetické doplnky, klietky, kabíny, akvária, teráriá, boxy na prepravu zvierat, misky na kŕmenie zvierat, nádobky na pitie, matrace, kolísky, hniezda, vlákna, nite, náhrdelníky, remienky, konské postroje, šaty, doplnky k šatám, kefy, produkty na hygienu zvierat, tyče a knihy, nástrahy, základy, silá, nádržky na sypanie, ploty, obilniny a cereálie, insekticídy, akaricídy, zvieratá, rastliny, nožnice, vyťahovače klincov, nástroje, liahne, inkubátory a hračky.“
8 Na podporu námietky boli prednesené dôvody uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009.
9 Dňa 18. decembra 2012 námietkové oddelenie čiastočne vyhovelo námietke tým, že zamietlo návrh na zápis prihlasovanej ochrannej známky, keďže sa týkala tovarov a služieb patriacich do tried 31 a 35 z dôvodu, že existovalo nebezpečenstvo zámeny so skoršou ochrannou známkou.
10 Dňa 15. februára 2013 žalobkyňa podala proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009, pretože zamietol zápis ochrannej známky pre tovary a služby patriace do tried 31 a 35.
11 Žalobkyňa vo svojom vyjadrení podanom na ÚHVT 18. apríla 2013, v ktorom uviedla dôvody odvolania, požiadala aj o prerušenie konania na odvolacom senáte z dôvodu, že 28. decembra 2012 podala na ÚHVT návrh na vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky evidovaný pod číslom 7442 C.
12 Ako spresnili účastníci konania na pojednávaní, ÚHVT 10. marca 2014 zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky a uvedené zamietnutie bolo predmetom odvolania, o ktorom sa ešte v čase pojednávania nerozhodlo.
13 Rozhodnutím zo 7. októbra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zrušil časť rozhodnutia námietkového oddelenia z 18. decembra 2012, ktoré zamietlo zápis ochrannej známky pre „maloobchodné služby a služby on‑line maloobchodných predajní v oblasti predaja… športových výrobkov“ pariace do triedy 35, a zamietol žalobu vo zvyšnej časti.
14 Odvolací senát sa domnieval, že pre skoršiu ochrannú známku, keďže je ochrannou známkou Spoločenstva, sa relevantné územie na posúdenie nebezpečenstva zámeny vzťahuje na Európsku úniu a že dotknutá verejnosť, ktorej pozornosť sa menila od priemernej po zvýšenú, pozostávala zo širokej verejnosti a odborníkov (body 11 a 33 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho sa domnieval, že „maloobchodné služby a služby on‑line maloobchodných predajní v oblasti predaja… športových výrobkov“ patriace do triedy 35, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka, sa odlišovali od tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahovala skoršia ochranná známka, patriace do tried 31 a 35 a námietke proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky v súvislosti s uvedenými službami nemohlo byť vyhovené (body 13 až 20 a 36 napadnutého rozhodnutia). Naopak odvolací senát sa domnieval, ako vyplýva z bodov 21 až 23 napadnutého rozhodnutia, že ostatné tovary a služby, na ktoré sa vzťahovali sporné označenia, patriace do tried 31 a 35, a najmä služby „propagovania športových súťaží a podujatí pre klientov, konkrétne zábavou v podobe hudobných a divadelných podujatí, vzdelávacích, kultúrnych a občianskych podujatí a výstav“ patriace do triedy 35, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a služby „reklamy“, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú zhodné. Odvolací senát v bodoch 27 až 29 napadnutého rozhodnutia uviedol, že sporné označenia predstavovali vizuálny stupeň podobnosti vyšší ako priemer, že z fonetického hľadiska boli zhodné a že z konceptuálneho hľadiska zostávalo ich porovnanie neutrálne. Odvolací senát v bode 35 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na zhodnosť tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahujú sporné označenia, vizuálnu podobnosť uvedených označení prevyšujúcu priemer, ich fonetickú zhodnosť, ako aj na normálnu rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky existovalo medzi uvedenými označeniami nebezpečenstvo zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, a to aj pri zohľadnení vyššej úrovne pozornosti dotknutého spotrebiteľa, než je priemer.
15 Odvolací senát nepovažoval za vhodné prerušiť námietkové konanie, o ktorom rozhodoval. Uviedol, že podľa pravidla 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1), v spojení s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 patrilo rozhodnutie o prerušení odvolacieho konania do jeho právomoci (body 38 a 39 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v prvom rade uviedol, že návrh na vyhlásenie neplatnosti, na ktorý sa vzťahuje článok 52 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) a článkom 8 ods. 4 a 5 nariadenia č. 207/2009, na ktorých sa zakladá návrh na prerušenie konania, bol podaný viac ako rok po podaní námietky, ako aj po prijatí rozhodnutia námietkového oddelenia, a teda sa zdalo, že má za cieľ odložiť ukončenie konania. Odvolací senát v druhom rade na úvod pripomenul, že bolo potrebné overiť, či na prvý pohľad existovalo nebezpečenstvo, že skoršie právo mohlo byť zrušené a že toto zrušenie mohlo mať vplyv na výsledok námietky. Následne uviedol, že žalobkyňa založila návrh na vyhlásenie neplatnosti na tom, že majiteľ skoršej ochrannej známky nekonal v dobrej viere, ako aj na niektorých nezapísaných právach. Odvolací senát dospel k záveru, že žalobkyňa nepredložila objektívne dôkazy, ktoré by postačovali na odôvodnenie prerušenia (body 37 až 40 napadnutého rozhodnutia).
Návrhy účastníkov konania
16 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka služieb „propagovania športových súťaží a podujatí pre klientov, konkrétne zábavy v podobe hudobných a divadelných podujatí, vzdelávacích, kultúrnych a občianskych podujatí a výstav“, a zamietol námietku v rozsahu, v akom sa týka týchto služieb,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania,
– subsidiárne prerušil konanie až do konečného rozhodnutia o návrhu na neplatnosť č. 7442 C.
17 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
18 Na podporu svoje žaloby žalobkyňa v podstate uvádza dva žalobné dôvody, založené na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a porušení pravidla 20 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 2868/95 v spojení s pravidlom 50 ods. 1 uvedeného nariadenia.
19 Keďže skúmanie otázky prerušenia konania pred odvolacím senátom predchádza skúmaniu existencie nebezpečenstva zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, treba v prvom rade preskúmať druhý odvolací dôvod, založený na porušení pravidla 20 ods. 7 písm. c) v spojení s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, a v druhom rade prvý žalobný dôvod, založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2014, Royalton Overseas/ÚHVT – S.C. Romarose Invest (KAISERHOFF), T‑556/12, EU:T:2014:985, bod 52].
O druhom žalobnom dôvode založenom na pravidle 20 ods. 7 písm. c) v spojení s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95
20 V druhom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil pravidlo 20 ods. 7 písm. c) v spojení s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95. Domnieva sa, že odvolací senát mal prerušiť odvolacie konanie až do rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky podanom na ÚHVT. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že vzhľadom na to, že odvolací senát dospel k záveru, že existovalo nebezpečenstvo zámeny medzi spornými označeniami, čo sa týka tovarov a služieb patriacich do tried 31 a 35, na ktoré sa vzťahujú uvedené označenia, a že námietka a návrh na vyhlásenie neplatnosti sa vo veľkej miere prelínajú, existuje riziko, že skoršia ochranná známka môže byť zrušená. Keďže skoršia ochranná známka je jediným právom, na ktorom sa zakladá námietka, účinkom neplatnosti tejto ochrannej známky je preto zbavenie námietky akéhokoľvek právneho základu.
21 Na pojednávaní boli účastníci konania vyzvaní predložiť svoje vyjadrenia k neprípustnosti druhého žalobného dôvodu z dôvodu, že ak by bol prijatý, viedol by Všeobecný súd k rozhodnutiu ultra petita.
22 V tomto ohľade žalobkyňa na úvod uviedla, že druhý žalobný dôvod musí byť považovaný za samostatný vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu, ktorý ako jediný podporoval jej návrhy na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia. Následne uviedla, že pre ňu bolo nepodstatné dosiahnuť prerušenie konania na Všeobecnom súde alebo na odvolacom senáte a že sa jej návrh na prerušenie konania na Všeobecnom súde mal vykladať ako hlavný, a nie ako vedľajší dôvod, ako uviedla vo svojich návrhoch. Žalobkyňa prejavila svoj záujem o zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
23 ÚHVT na jednej strane pripomenul, že návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu nebol uvedený medzi návrhmi žaloby, a preto sa treba domnievať, že napadnuté rozhodnutie sa v časti, v ktorej nebolo namietané v rámci prvého žalobného dôvodu, stalo vo vzťahu k žalobkyni konečným. Na druhej strane pripustil, že za predpokladu, že by bol druhý žalobný dôvod považovaný za prípustný, viedol by, ak by bol prijatý, k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
24 Podľa článku 21 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie na Všeobecnom súde podľa článku 53 prvého odseku toho istého rokovacieho poriadku, ako aj článku 44 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2.mája 1991, musí návrh na začatie konania uvádzať predmet sporu a obsahovať návrhy žalobkyne. Návrhy musia byť formulované presne a jednoznačne, keďže v prípade, ak by to tak nebolo, hrozilo by, že Všeobecný súd rozhodne infra alebo ultra petita a mohlo by dôjsť k porušeniu práv žalobkyne (uznesenie z 13. apríla 2011, Planet/Komisia, T‑320/09, Zb., EU:T:2011:172, bod 22). Keďže súd Únie, ktorý rozhoduje o návrhu na vyhlásenie neplatnosti, nemôže rozhodnúť ultra petita, neplatnosť, ktorú vyhlási, nemôže mať väčší rozsah než neplatnosť, ktorej sa domáhala žalobkyňa (pozri uznesenie z 24. mája 2011, Government of Gibraltar/Komisia, T‑176/09, EU:T:2011:239, bod 44 a citovanú judikatúru).
25 Možno teda prihliadnuť iba na návrhy uvedené v žalobe a dôvodnosť žaloby sa musí skúmať výlučne z hľadiska návrhov uvedených v žalobe. Článok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 umožňuje uvádzanie nových dôvodov len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Z judikatúry vyplýva, že táto podmienka sa týka a fortiori akejkoľvek zmeny návrhov a že v prípade neexistencie právnych a skutkových okolností uvedených v priebehu písomnej časti konania možno vziať do úvahy iba návrhy uvedené v žalobe (pozri rozsudok z 26. októbra 2010, Nemecko/Komisia, T‑236/07, Zb., EU:T:2010:451, body 27 a 28 a citovanú judikatúru).
26 V prejednávanej veci aj za predpokladu, že žalobkyňa chcela upraviť svoje návrhy počas pojednávania a domáhať sa touto cestou neplatnosti napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, nemôže byť takáto zmena pripustená vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek právnej a skutkovej okolnosti, ktorá vyšla najavo v priebehu písomnej časti konania.
27 Po prvé treba preto konštatovať, že samotné návrhy na neplatnosť, ktoré sú uvedené v žalobe, sa týkajú čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia a sú podporované prvým žalobným dôvodom, ako vyplýva z ich znenia.
28 Po druhé, ako vyplýva z bodu 6 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát rozhodoval o návrhu na prerušenie „konania o opravnom prostriedku“, t. j. o celej námietke podanej žalobkyňou proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Odvolací senát v bodoch 37 až 40 napadnutého rozhodnutia zamietol tento návrh v celom rozsahu.
29 V prípade, že by sa odvolací senát dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, ako tvrdí žalobkyňa v rámci svojho druhého žalobného dôvodu, tým, že zamietol prerušiť konanie o opravnom prostriedku, o ktorom rozhodoval, by boli všetky posúdenia, ktoré žalobkyňa predložila na odôvodnenie žaloby v bodoch 9 až 36 napadnutého rozhodnutia, nevyhnutne spochybnené. Senát by nemohol preskúmať odvolanie a žalobkyni vo veci čiastočne vyhovieť v bode 36 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o „maloobchodné služby a služby on‑line maloobchodných predajní v oblasti predaja… športových výrobkov“ patriace do triedy 35, ak by prerušil konanie o opravnom prostriedku, ako ho o to žiadala žalobkyňa. Okrem toho, ak by bolo rozhodnutie o prerušení zrušené, odvolací senát, na ktorý bol podaný nový návrh, by mal povinnosť prerušiť konanie o opravnom prostriedku a po uplynutí prerušenia vyvodiť dôsledky z konania o neplatnosti skoršej ochrannej známky na základe preskúmania dôvodnosti všetkých tvrdení, ktoré žalobkyňa predložila proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
30 Z toho vyplýva, že rozhodnutie o zamietnutí prerušenia nemožno oddeliť od ostatných dôvodov napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých odvolací senát rozhodol o dôvodnosti žaloby. V dôsledku toho, ak by bol druhý žalobný dôvod založený na nezákonnosti zamietnutia prerušenia prijatý, Všeobecný súd by to viedlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, a preto, keďže rozhodoval len o návrhoch na čiastočné zrušenie, by rozhodol ultra petita. Druhý žalobný dôvod teda musí byť zamietnutý ako nedôvodný.
31 Subsidiárne za predpokladu, že by druhý žalobný dôvod mohol byť prijatý, treba na jednej strane pripomenúť, že odvolací senát disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prerušenie alebo neprerušenie konania. Pravidlo 20 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 2868/95, uplatniteľné v konaniach pred odvolacím senátom podľa pravidla 50 ods. 1 uvedeného nariadenia, ilustruje túto širokú mieru voľnej úvahy, keď uvádza, že odvolací senát môže prerušiť námietkové konanie, ak to okolnosti odôvodňujú. Prerušenie konania zostáva pre odvolací senát možnosťou, ku ktorej sa uchýli iba v prípade, ak to považuje za odôvodnené. Konanie pred odvolacím senátom teda nie je prerušené automaticky v nadväznosti na návrh jedného z účastníkov konania pred uvedeným senátom formulovaný v tomto zmysle [rozsudky zo 16. mája 2011, Atlas Transport/ÚHVT – Atlas Air (ATLAS), T‑145/08, Zb., EU:T:2011:213, bod 69, a KAISERHOFF, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:T:2014:985, bod 30; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2004, Metro‑Goldwyn‑Mayer Lion/ÚHVT – Moser Grupo Media (Moser Grupo Media), T‑342/02, Zb., EU:T:2004:268, bod 46].
32 Na druhej strane treba zdôrazniť, že okolnosť, že odvolací senát disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prerušenie konania, ktoré je pred ním vedené, však neznamená, že by jeho posúdenie bolo vyňaté zo súdneho preskúmania. Táto okolnosť však uvedené preskúmanie po obsahovej stránke obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci (rozsudky ATLAS, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2011:213, bod 70, a KAISERHOFF, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:T:2014:985, bod 31).
33 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že odvolací senát pri výkone svojej voľnej úvahy týkajúcej sa prerušenia konania musí rešpektovať všeobecné zásady upravujúce spravodlivé konanie v rámci Únie práva. Pri tomto výkone preto musí zohľadniť nielen záujem účastníka konania, ktorého ochranná známka Spoločenstva je napádaná, ale aj záujem ostatných účastníkov konania. Rozhodnutie o prerušení alebo neprerušení konania musí byť výsledkom vyváženia predmetných záujmov (rozsudky ATLAS, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2011:213, bod 76, a KAISERHOFF, už citovaný v bode 19 vyššie, EU:T:2014:985, bod 33).
34 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 39 napadnutého rozhodnutia, čo žalobkyňa nenamieta, odvolací senát predovšetkým pristúpil k preskúmaniu úspešnosti žaloby o neplatnosť prima facie. Toto preskúmanie, ktoré viedlo ku konštatovaniu malej pravdepodobnosti uvedenej úspešnosti, patrí do rámca širokej miery voľnej úvahy, ako to bolo uvedené v bode 31 vyššie, a je odôvodnené účelom, ktorý spočíva v zabránení tomu, aby mohol byť prostriedok prerušenia použitý na účely prieťahov konania.
35 V tomto ohľade treba konštatovať, že úspešnosť žaloby o neplatnosť je prima facie považovaná za málo pravdepodobnú, čo prináleží posúdiť odvolaciemu senátu, a preto sa rovnováha záujmov účastníkov konania nevyhnutne prikláňa k oprávnenému záujmu namietateľa získať bez omeškania rozhodnutie o tejto námietke.
36 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nebolo preukázané zjavne nesprávne posúdenie, pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho senátu neprerušiť odvolacie konanie. Aj za predpokladu, že je druhý žalobný dôvod prípustný, ho teda treba zamietnuť ako nedôvodný.
O prvom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
37 Žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom dôvode tvrdí, že služby „propagovania športových súťaží a podujatí pre klientov, konkrétne zábava v podobe hudobných a divadelných podujatí, vzdelávacích, kultúrnych a občianskych podujatí a výstav“, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, sa odlišujú od služieb „reklamy“, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka. Sporné označenia sú vizuálne odlišné, keďže prihlasovaná ochranná známka neobsahuje žiadny obrazový prvok a text, ktorý ju tvorí, nie je štylizovaný, kým skoršia ochranná známka je obrazovou ochrannou známkou červenej a bielej farby so štylizovaným textom. Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na odlišnosti medzi dotknutými službami, odlišnosti medzi spornými označeniami a zvýšený stupeň pozornosti dotknutej verejnosti musí byť námietka proti zápisu ochrannej známky zamietnutá, pokiaľ ide o vyššie uvedené služby.
38 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa tieto dve ochranné známky vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.
39 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť, že verejnosť sa môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, predstavuje pravdepodobnosť zámeny [rozsudok z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT – Terumo (CAPIO), T‑325/06, EU:T:2008:338, bod 70, a z 31. januára 2012, Cervecería Modelo/ÚHVT – Plataforma Continental (LA VICTORIA DE MEXICO), T‑205/10, EU:T:2012:36, bod 23; pozri tiež analogicky rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb., EU:C:1998:442, bod 29].
40 Okrem toho je nepochybné, že pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní verejnosti sa má posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých relevantných okolností konkrétnej veci (rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2008:338, bod 71; pozri tiež analogicky rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb., EU:C:1997:528, bod 22, a Canon, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:C:1998:442, bod 16).
41 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadnenými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízka miera podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak [rozsudky z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C‑234/06 P, Zb., EU:C:2007:514, bod 48, a z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb., EU:T:2002:261, bod 25; pozri tiež analogicky rozsudok Canon, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:C:1998:442, bod 17].
42 Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na ich celkovom dojme s osobitným zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov. Zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, podľa ktorého „existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti“, vyplýva, že vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb má v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny určujúci význam. V tomto ohľade však priemerný spotrebiteľ vníma ochrannú známku spravidla ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily [rozsudok z 18. septembra 2012, Scandic Distilleries/ÚHVT – Bürgerbräu, Röhm & Söhne (BÜRGER), T‑460/11, EU:T:2012:432, bod 27; pozri tiež analogicky rozsudok SABEL, už citovaný v bode 40 vyššie, EU:C:1997:528, bod 23].
43 Podľa judikatúry je v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny potrebné vziať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných tovarov alebo služieb, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb., EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].
44 Z hľadiska vyššie uvedených úvah treba skúmať posúdenie nebezpečenstva zámeny medzi spornými označeniami uvedenými odvolacím senátom.
45 Na úvod je potrebné schváliť konštatovanie odvolacieho senátu uvedené v bode 11 napadnutého rozhodnutia, ktoré na úvod nebolo namietané žalobkyňou, podľa ktorého sa pre skoršiu ochrannú známku, ktorou bola ochranná známka Spoločenstva, dotknuté územie, z hľadiska ktorého treba posúdiť existenciu nebezpečenstva zámeny medzi spornými označeniami, vzťahuje na Úniu.
O dotknutej verejnosti
46 Treba pripomenúť, že dotknutú verejnosť tvoria osoby spôsobilé na používanie tak služieb, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako aj služieb, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka [pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Apple Computer/ÚHVT – TKS‑Teknosoft (QUARTZ), T‑328/05, EU:T:2008:238, bod 23, a z 30. septembra 2010, PVS/ÚHVT – MeDiTA Medizinische Kurierdienst (medidata), T‑270/09, EU:T:2010:419, bod 28]. Navyše z ustálenej judikatúry vyplýva, že úroveň pozornosti odborníkov sa musí považovať za zvýšenú úroveň [rozsudok z 15. októbra 2008, Air Products and Chemicals/ÚHVT – Messer Group (Ferromix, Inomix a Alumix), T‑305/06 až T‑307/06, EU:T:2008:444, bod 34].
47 V prejednávanej veci, ako uviedla žalobkyňa a ÚHVT a ako vyplýva z bodov 11, 33 a 35 napadnutého rozhodnutia, treba zastávať názor, že pokiaľ ide o dotknuté služby, na ktoré sa vzťahujú sporné označenia, tvoria dotknutú verejnosť odborníci, ktorých úroveň pozornosti je zvýšená.
O porovnaní služieb
48 Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní podobnosti medzi tovarmi alebo službami potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vzťah medzi tovarmi alebo službami vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčnú alebo doplnkovú povahu. Rovnako možno zohľadniť ďalšie okolnosti, ako sú distribučné kanály dotknutých tovarov [pozri rozsudok z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, Zb., EU:T:2007:219, bod 37 a citovanú judikatúru].
49 Žalobkyňa predovšetkým uvádza, že propagovanie športových súťaží nepredstavuje služby spájané s reklamnou agentúrou, a preto netvorí súčasť reklamných služieb, ktoré poskytuje a na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka.
50 V tomto ohľade treba poznamenať, že odvolací senát sa správne domnieval, že cieľom reklamných služieb bolo pomôcť tretím osobám predávať ich tovary a služby tak, že sa zabezpečilo propagovanie ich uvádzania na trh alebo predaja, a že cieľom uvedených služieb bolo posilnenie postavenia zákazníka na trhu na účely toho, aby sa mu umožnilo získať reklamou konkurenčnú výhodu. Navyše v bode 23 napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že služby „propagovania športových súťaží a podujatí pre klientov“, ktoré pozostávali hlavne z robenia reklamy uvedeným udalostiam, boli obvykle navrhované reklamnými agentúrami a patrili do širokého pojmu reklamy.
51 Vzhľadom na vyššie uvedené treba uznať, že existuje zhodnosť medzi dotknutými službami, na ktoré sa vzťahujú sporné označenia.
O porovnaní označení
52 Porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek. Posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné. Mohlo by to tak byť najmä v prípade, keď táto zložka môže sama prevládať v predstave, ktorú si príslušná skupina verejnosti zachová v pamäti z ochrannej známky, takže ostatné zložky ochrannej známky sú v celkovom dojme, ktorý známka vyvoláva, zanedbateľné [pozri rozsudok z 12. novembra 2008, Shaker/ÚHVT – Limiñana y Botella (Limoncello della Costiera Amalfitana shaker), T‑7/04, Zb., EU:T:2008:481, bod 40 a citovanú judikatúru; rozsudok LA VICTORIA DE MEXICO, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2012:36, bod 37].
53 Podľa judikatúry treba pri posúdení dominantnej povahy jednej alebo viacerých zložiek kombinovanej ochrannej známky zobrať do úvahy najmä vnútornú povahu každej z týchto zložiek a porovnať ju s vnútornou povahou ostatných zložiek. Okrem toho a na doplnenie možno zohľadniť postavenie rôznych zložiek v konfigurácii kombinovanej ochrannej známky (rozsudok MATRATZEN, už citovaný v bode 41 vyššie, EU:T:2002:261, bod 35). Napokon, ak sa ochranná známka skladá zo slovných a obrazových prvkov, slovné prvky majú v zásade vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako obrazové prvky, pretože priemerný spotrebiteľ ľahšie odkáže na predmetný tovar uvedením jeho mena než opisom obrazového prvku ochrannej známky [rozsudok LA VICTORIA DE MEXICO, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2012:36, bod 38; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2004, Koubi/ÚHVT – Flabesa (CONFORFLEX), T‑10/03, Zb., EU:T:2004:46, bod 45].
54 Po prvé, pokiaľ ide o vizuálnu podobnosť, treba uviesť, že porovnávané označenia sú jednak prihlasovaná ochranná známka, ktorá je slovnou ochrannou známkou pozostávajúcou z jediného pojmu „petco“, a jednak skoršia ochranná známka, ktorá je obrazovou ochrannou známkou pozostávajúcou zo slovného prvku „petco“ napísaného štylizovaným spôsobom bielymi písmenami v červenom ovále a obsahujúcou okrem iného pod písmenom „t“ v slove „petco“ červený kruh, v ktorom je dvakrát napísaný malými písmenami tiež bielej farby slovo „petco“ tak, že horizontálne slovo je napísané kolmo na úrovni písmena „t“ na vertikálne slovo.
55 Dve sporné označenia majú teda spoločný slovný prvok „petco“.
56 Žalobkyňa tvrdí, že sporné označenia sa odlišujú z vizuálneho hľadiska, keďže prihlasovaná ochranná známka nezahŕňa ani červenú a bielu farbu, ani štylizovanie textu skoršej ochrannej známky.
57 Ako však v podstate správne zdôrazňuje ÚHVT, treba konštatovať, že veľkosť slovného prvku „petco“, rozdiel medzi bielou farbou písmen, ktoré ho tvoria, a červená farba oválu, v ktorom je zapísaný, ako aj druhotná povaha iných obrazových prvkov tvoria v pojme „petco“ dominantný a rozlišujúci prvok skoršej ochrannej známky; ostatné obrazové prvky musia byť považované dekoratívne, najmä z dôvodu, že predstavujú skoršiu ochrannú známku veľmi podobnú etikete.
58 Za týchto podmienok sa odvolací senát mohol bez toho, aby sa dopustil pochybenia, správne domnievať, že z vizuálneho hľadiska predstavovali sporné označenia vyššiu úroveň podobnosti ako priemer z dôvodu, že mali spoločný slovný prvok „petco“ a že jediný rozdiel predstavovali obrazové prvky skoršej ochrannej známky, ktoré však boli v prejednávanej veci vnímané hlavne ako dekoratívne (bod 27 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát správne uviedol, že z judikatúry vyplýva, že pokiaľ označenia obsahujú slovné prvky a zároveň obrazové prvky, slovný prvok má vo všeobecnosti väčší vplyv na spotrebiteľa ako obrazový prvok (rozsudky CONFORFLEX, už citovaný v bode 53 vyššie, EU:T:2004:46, bod 45, a LA VICTORIA DE MEXICO, už citovaný v bode 39 vyššie, EU:T:2012:36, bod 38), a že to platí predovšetkým pre skoršiu ochrannú známku v prejednávanej veci.
59 Po druhé je nepochybné, že sporné označenia sú z fonetického hľadiska zhodné vzhľadom na skutočnosť, že obrazové prvky skoršej ochrannej známky sa nebudú vyslovovať.
60 Po tretie, pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, odvolací senát sa v bode 29 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa dopustil pochybenia, a bez toho, aby to bolo namietané žalobkyňou, domnieval, že sporné označenia nemali na dotknutom území význam, a správne z toho vyvodil, že porovnanie z vizuálneho hľadiska teda nemalo v prejednávanej veci význam.
61 V tomto ohľade však treba poznamenať, že ak priemerný spotrebiteľ bežne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé prvky, faktom ostáva, že pri vnímaní slovnej ochrannej známky ju rozdeľuje na slovné prvky, ktoré pre neho evokujú konkrétne označenie alebo mu pripomínajú slová, ktoré pozná [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2008, Citigroup/ÚHVT – Link Interchange Network (WORLDLINK), T‑325/04, EU:T:2008:51, bod 80 a citovanú judikatúru].
62 Ako správne tvrdí ÚHVT, slovný prvok „petco“ teda môže byť vnímaný časťou po anglicky hovoriacej verejnosti ako slovo vymyslené s odkazom na anglické slovo „pet“, ktoré znamená „domáce zviera“, a to tak pre skoršiu ochrannú známku, ako aj pre prihlasovanú ochrannú známku.
O pravdepodobnosti zámeny
63 Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi spornými označeniami treba pripomenúť, že podľa judikatúry treba v každom individuálnom prípade najmä prostredníctvom analýzy zložiek označenia a ich relatívnej váhy vo vnímaní cieľovej skupiny verejnosti určiť celkový dojem, ktorý ochranná známka, ktorej zápis sa žiada, vyvoláva v pamäti uvedenej verejnosti, a následne pristúpiť k posúdeniu pravdepodobnosti zámeny s ohľadom na tento celkový dojem a všetky rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci (rozsudok z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, Zb., EU:C:2014:305, bod 34), a to taktiež pri uplatnení zásady vzájomnej súvislosti medzi zohľadnenými okolnosťami, ako je uvedené v bode 41 vyššie.
64 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 35 napadnutého rozhodnutia správne dospel k záveru, že vzhľadom na vyšší stupeň vizuálnej podobnosti sporných označení, ich fonetickú zhodnosť, normálnu rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, ako aj na zhodnosť dotknutých služieb, na ktoré sa uvedené označenia vzťahujú, existovala pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 medzi skoršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou, hoci bola úroveň pozornosti dotknutej verejnosti vyššia ako priemerná.
65 Preto musí byť prvý žalobný dôvod uvedený žalobkyňou zamietnutý ako nedôvodný.
66 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba konštatovať, bez toho, aby bolo potrebné určiť, či návrh žalobkyne na prerušenie konania na Všeobecnom súde v znení žaloby má byť vykladaný ako autonómny návrh, alebo ako návrh na prerušenie na základe rokovacieho poriadku, nie je potrebné prerušiť toto konanie.
67 Žalobu treba preto v celom rozsahu zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti návrhu žalobkyne týkajúceho sa zamietnutia námietky Všeobecným súdom [pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. januára 2015, Copernicus‑Trademarks/ÚHVT – Blue Coat Systems (BLUECO), T‑685/13, EU:T:2015:38, bod 57, a zo 4. februára 2015, KSR/ÚHVT – Lampenwelt (Moon), T‑374/13, EU:T:2015:69, bod 55].
O trovách
68 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
69 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba rozhodnúť, že bude znášať vlastné trovy konania a nahradí trovy konania ÚHVT v súlade s jeho návrhmi.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Petco Animal Supplies Stores, Inc., je povinná nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Gervasoni | Madise |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. októbra 2015.
Podpisy