Vec T‑604/15

European Road Transport Telematics Implementation Coordination Organisation ‐ Intelligent Transport Systems & Services Europe (Ertico ‐ ITS Europe)

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 22. mája 2019

„Siedmy rámcový program v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností – Odporúčanie 2003/361/ES – Rozhodnutie pracovnej skupiny Komisie pre validáciu týkajúce sa kvalifikácie mikro, malých alebo stredných podnikov – Žiadosť o revíziu na základe bodov 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia Komisie 2012/838/EÚ, Euratom – Nepodanie opravného prostriedku v správnom konaní v zmysle článku 22 nariadenia (ES) č. 58/2003 – Právo na obranu – Zásada riadnej správy vecí verejných – Právna istota – Legitímna dôvera – Právna sila rozhodnutej veci – Kritériá definície mikro, malých a stredných podnikov v politikách Únie – Pojem ‚podnik‘ – Pojem ‚hospodárska činnosť‘ – Kritérium nezávislosti – Povinnosť odôvodnenia“

1.      Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Žiadosť o revíziu rozhodnutia pracovnou skupinou pre validáciu – Konania o opravných prostriedkoch – Odlíšenie od žiadostí o preskúmanie zákonnosti aktu zo strany REA

(Nariadenie Rady č. 58/2003, článok 22; rozhodnutie Komisie 2012/838, príloha, body 1.2.6 a 1.2.7)

(pozri body 30 – 38)

2.      Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Právo byť vypočutý – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie, články 41, 47 a 48)

(pozri body 46 – 48, 63)

3.      Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Povinnosť dodržať právo účastníkov na obhajobu – Rozsah

(Rozhodnutie Komisie 2012/838, príloha, body 1.2.6 a 1.2.7)

(pozri bod 52)

4.      Právo Európskej únie – Zásady – Právna istota – Pojem

(pozri bod 68)

5.      Právo Európskej únie – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky – Presné uistenia poskytnuté administratívou

(pozri bod 69)

6.      Právo Európskej únie – Zásady – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41)

(pozri bod 70)

7.      Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Zrušenie prvého záporného rozhodnutia a nahradenie novým rozhodnutím – Prípustnosť – Podmienky

(Rozhodnutie Komisie 2012/838, príloha, body 1.2.6 a 1.2.7)

(pozri bod 72)

8.      Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Určenie veľkosti podniku na základe kritérií obsiahnutých v odporúčaní 2003/361 – Prípustnosť

(Rozhodnutie Komisie 2012/838, príloha, body 1.1.3.1, 1.2.6 a 1.2.7; odporúčanie Komisie 2003/361, príloha, odôvodnenie 3 a článok 1)

(pozri body 92 – 95)

9.      Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Určenie veľkosti podniku na základe kritérií obsiahnutých v odporúčaní 2003/361 – Uplatnenie kritéria nezávislosti – Odmietnutie priznať postavenie mikro, malého alebo stredného podniku subjektu v skutočnosti patriacemu do veľkej hospodárskej skupiny – Prípustnosť

(Rozhodnutie Komisie 2012/838, príloha, body 1.1.3.1, 1.2.6 a 1.2.7; odporúčanie Komisie 2003/361, príloha, odôvodenia 9 a 12 a článok 1)

(pozri body 100 – 103, 106, 107)

10.    Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Určenie veľkosti podniku na základe kritérií obsiahnutých v odporúčaní 2003/361 – Pojem podniku – Združenie podnikov poskytujúce služby svojim členom ako protihodnotu za nimi uhrádzané príspevky – Začlenenie

(Články 54, 101 a 102 ZFEÚ; odporúčanie Komisie 2003/361, príloha, článok 1)

(pozri body 118, 119, 123 – 128, 130)

11.    Agentúry Európskej únie – Výkonná agentúra pre výskum (REA) – Potvrdenie postavenia účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu ako mikro, malých alebo stredných podnikov – Určenie veľkosti podniku na základe kritérií obsiahnutých v odporúčaní 2003/361 – Uplatnenie kritéria nezávislosti – Odmietnutie priznať postavenie mikro, malého alebo stredného podniku subjektu vyberajúcemu príspevky od svojich členov, ktorý má k dispozícii dostatočne veľké zdroje pre svoje potreby – Prípustnosť – Splnenie kritérií, ktoré sa týkajú počtu zamestnancov a finančných stropov uvedených v odporúčaní, subjektom zohľadňovaným samostatne – Neexistencia vplyvu

(Odporúčanie Komisie 2003/361, príloha, články 1 a 2)

(pozri body 140 – 146, 148 – 152)

12.    Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozpor v odôvodnení – Podmienky – Následky

(Článok 296 ZFEÚ)

(pozri body 166 – 168)

13.    Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky

(Článok 266 ZFEÚ)

(pozri bod 176)

14.    Súdne konanie – Trovy konania – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Zaviazanie účastníka konania, ktorý mal úspech vo veci, aby znášal svoje vlastné trovy konania a nahradil polovicu trov konania, ktoré vznikli žalobkyni

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 134 ods. 1 a článok 135 ods. 1 a 2)

(pozri bod 182)

Zhrnutie

Vo svojom rozsudku z 22. mája 2019, Ertico ‐ ITS Europe/Komisia (T‑604/15), Všeobecný súd zamietol návrh žalobkyne, European Road Transport Telematics Implementation Coordination Organisation ‐ Intelligent Transport Systems & Services Europe (Ertico ‐ ITS Europe), na zrušenie rozhodnutia pracovnej skupiny pre validáciu z 18. augusta 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na základe bodov 1.2.6 a 1.2.7 rozhodnutia 2012/838 v rozsahu, v akom sa v tomto rozhodnutí dospelo k záveru, že žalobkyňu nemožno kvalifikovať ako mikro, malý alebo stredný podnik v zmysle odporúčania 2003/361. Navyše, vzhľadom na osobitné okolnosti v tejto veci bolo rozhodnuté, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila Ertico – ITS Europe.

Žalobkyňa je združením s ručením obmedzeným poskytujúcim viacodvetvovú platformu tak súkromným, ako aj verejným hospodárskym subjektom v odvetví inteligentných dopravných systémov a služieb.

Od 31. decembra 2006 bola žalobkyňa považovaná za mikro, malý alebo stredný podnik (ďalej len „MSP“) v zmysle odporúčania 2003/361. Toto postavenie jej umožňovalo poberať počas viacerých rokov dodatočné dotácie zo strany Európskej únie, a to najmä v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technologického vývoja a demonštračných činností (2007 – 2013).

V decembri 2013 v rámci revízie postavenia MSP účastníkov existujúcich programov v oblasti výskumu, Výkonná agentúra pre výskum (REA), ako služba potvrdzovania platnosti postavenia MSP účastníkov, požiadala žalobkyňu o poskytnutie informácií, na základe ktorých by bolo možné odôvodniť, že jej môže byť naďalej priznané postavenie MSP. Po vzájomnej výmene elektronickej korešpondencie REA 27. januára 2014 rozhodla, že žalobkyňu už nemožno považovať za MSP.

Žalobkyňa napadla toto rozhodnutie na pracovnej skupine pre validáciu na základe bodov 1.2.6 a 1.2.7 rozhodnutia 2012/838/EÚ. Tento opravný prostriedok bol zamietnutý rozhodnutím z 15. apríla 2014 (ďalej len „prvé záporné rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo následne zrušené a pracovná skupina pre validáciu prijala napadnuté rozhodnutie.

Všeobecný súd najprv rozhodol, že body 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia 2012/838 a článok 22 nariadenia č. 58/2003 sa netýkajú jedného a toho istého preskúmania. V prejednávanej veci sa článok 22 nariadenia č. 58/2003 neuplatňoval. V prejednávanej veci bol teda opravný prostriedok žalobkyne podaný na základe bodov 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia 2012/838.

Pokiaľ ide o kritérium nezávislosti v rámci odporúčania 2003/361, Všeobecný súd dospel k záveru, že kritérium uplatnené pracovnou skupinou pre validáciu v napadnutom rozhodnutí neporušuje odporúčanie 2003/361, keďže toto kritérium nezávislosti treba vykladať s prihliadnutím na cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby opatrenia určené MSP skutočne využívali podniky, pre ktoré ich veľkosť predstavuje nevýhodu, a nie tie podniky, ktoré patria veľkej skupine a ktoré majú teda prístup k prostriedkom a podporám, ktorými nedisponujú ich konkurenti rovnakej veľkosti. Za týchto podmienok, aby boli zohľadnené len tie podniky, ktoré skutočne predstavujú nezávislé MSP, je potrebné preskúmať štruktúru MSP, ktoré tvoria hospodársku skupinu, ktorej význam presahuje význam takéhoto podniku, a zároveň dbať na to, aby sa definícia MSP neobchádzala len z čisto formálnych dôvodov.

Všeobecný súd po tom, čo rozhodol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne posúdenie v rozsahu, v akom konštatuje, že žalobkyňa nie je podnik v zmysle článku 1 prílohy odporúčania 2003/361, najmä z dôvodu, že ročné príspevky uhrádzané žalobkyni jej členmi, ktorí nie sú MSP, boli protihodnotou za služby ňou poskytované, však napriek tomu zdôraznil, že treba preskúmať, či vzhľadom na skutočnosti v prejednávanej veci pracovná skupina pre validáciu mohla dospieť k záveru o neexistencii nezávislosti žalobkyne. Všeobecný súd dospel k záveru, že pracovná skupina pre validáciu sa nedopustila nesprávneho uplatnenia odporúčania 2003/361, keď konštatovala, že žalobkyňa nečelí nevýhodám, ktorým bežne čelia MSP, najmä z dôvodu, že suma uvedených ročných príspevkov sa stanovovala podľa výdavkov žalobkyne, takže žalobkyňu nemožno kvalifikovať ako MSP v zmysle uvedeného odporúčania, a to aj napriek tomu, že ide o podnik.

Navyše, keďže v prípade žalobkyne nemožno konštatovať, že spĺňa kritérium nezávislosti, nemôže tvrdiť, že spĺňa kritériá týkajúce sa počtu zamestnancov a finančných stropov stanovené v článku 2 prílohy odporúčania 2003/361. V súlade s článkom 6 prílohy odporúčania 2003/361 nemožno uvedené kritériá týkajúce sa počtu zamestnancov a finančných stropov teda vymedziť na základe samostatných údajov o žalobkyni, pretože žalobkyňa nie je nezávislý podnik a jej členovia sú podniky, ktoré nie sú MSP.

Napokon bolo rozhodnuté, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli Ertico – ITS Europe. Na jednej strane totiž vzájomné prepojenie medzi konaniami o opravnom prostriedku upravenými bodmi 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia 2012/838 a článkom 22 nariadenia č. 58/2003 jasne nevyplýva z ustanovení rozhodnutia 2012/838, čo potvrdila Komisia na pojednávaní. Na druhej strane opis konania, ktoré sa uplatňuje na pracovnú skupinu, obsiahnutý v bodoch 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia 2012/838, vykazoval značné nedostatky, najmä neuvádzal procesné lehoty, čo ešte viac sťažovalo riadne pochopenie príslušných pravidiel. Všeobecný súd preto uplatnil článok 135 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku.