Vec T-607/15
Yieh United Steel Corp.
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 3. decembra 2019
„Dumping – Dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Číne a na Taiwane – Konečné antidumpingové clo – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/1429 – Článok 2 ods. 3 a 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 [teraz článok 2 ods. 3 a 5 nariadenia (EÚ) 2016/1036] – Článok 2 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1225/2009 [teraz článok 2 ods. 1 a 2 nariadenia 2016/1036] – Výpočet normálnej hodnoty – Výpočet výrobných nákladov – Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu v krajine vývozu
1. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Cena uplatňovaná v bežnom obchodnom styku – Pojem bežný obchodný styk
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2)
(pozri body 52 – 55, 58, 59, 79, 125)
2. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Použitie vytvorenej hodnoty – Výpočet výrobných nákladov na základe účtovných záznamov – Výnimka – Náklady súvisiace s výrobou a predajom výrobku, ktorý podlieha prešetrovaniu, ktoré neboli primerane zaznamenané v týchto záznamoch – Dôkazné bremeno zaťažujúce inštitúcie – Súdne preskúmanie – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 5)
(pozri body 63 – 68)
3. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Priebeh prešetrovania – Povinnosť Komisie overiť správnosť informácií poskytnutých zainteresovanými stranami – Obmedzenia – Dobrovoľná spolupráca zainteresovaných strán
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 6 ods. 8 a článok 18)
(pozri body 71 – 73, 77, 106 – 110)
4. Právo Európskej únie – Výklad – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Zohľadnenie všeobecnej systematiky a účelu dotknutej právnej úpravy
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 2)
(pozri body 127 – 130)
5. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Cena uplatňovaná v bežnom obchodnom styku – Podobný výrobok určený na domácu spotrebu v krajine vývozu – Pojem
(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 2)
(pozri body 131 – 133, 135)
Zhrnutie
Rozsudkom z 3. decembra 2019, Yieh United Steel/Komisia (T-607/15), Všeobecný súd zamietol návrh podaný spoločnosťou Yieh United Steel Corp. na zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie č. 2015/1429, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Taiwane(1).
Táto vec má svoj pôvod v antidumpingovom konaní vedenom Komisiou v rokoch 2014 a 2015, v dôsledku ktorého bolo napadnutým nariadením zavedené antidumpingové clo vo výške 6,8 % na dovoz plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena. Žalobkyňa je spoločnosťou so sídlom na Taiwane, ktorá pôsobí v oblasti výroby a predaja výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto antidumpingové clo.
Žalobkyňa sa obrátila na Všeobecný súd s cieľom dosiahnuť zrušenie vykonávacieho nariadenia č. 2015/1429 v rozsahu, v akom sa jej týka, pričom poukázala najmä na porušenie článku 2 základného antidumpingového nariadenia(2). Podľa druhého odseku tohto ustanovenia „normálna hodnota“ výrobkov, na ktoré sa vzťahuje antidumpingové clo, je obvykle stanovená na základe predaja podobného výrobku určeného na domácu spotrebu v krajine vývozu. Podľa prvého odseku uvedeného článku je normálna hodnota výrobku, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové clo, spravidla založená na cenách zaplatených alebo platených v bežnom obchode nezávislými kupujúcimi.
Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybnila najmä to, že Komisia odmietla odpočítať hodnotu recyklovaného šrotu od výrobných nákladov na výrobok, ktorého sa týka antidumpingové clo, na účely určenia jeho normálnej hodnoty. Okrem toho sa Komisia dopustila pochybenia, keď odmietla zohľadniť niektoré z predajov žalobkyne nezávislému zákazníkovi vo vyvážajúcej krajine – tiež distribútorovi dotknutého výrobku –, ktoré podľa žalobkyne predstavovali domáce predaje, keďže neboli žalobkyňou určené na vývoz alebo žalobkyňa nepoznala ich konečné miesto určenia. Komisia naopak odmietla zohľadniť uvedené predaje na účely určenia normálnej hodnoty dotknutého výrobku, pričom podľa prešetrovania existovali objektívne dôkazy, podľa ktorých uvedené predaje boli v skutočnosti predajmi na vývoz, z ktorých niektoré boli navyše predmetom systému zliav pri vývoze.
Všeobecný súd v prvom rade usúdil, že Komisia mohla zamietnuť žiadosť o odpočítanie hodnoty recyklovateľného šrotu od výrobných nákladov na výrobok, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové clo, keďže nemohla presne overiť, či náklady súvisiace s výrobou a predajom dotknutého výrobku boli náležite vyjadrené v účtovných záznamoch žalobkyne.
Čo sa týka žiadosti o zohľadnenie predaja plochých výrobkov z nehrdzavejúcej ocele valcovaných za studena jednému nezávislému zákazníkovi v krajine vývozu, Všeobecný súd najprv uviedol, že hoci medzi rôznymi jazykovými verziami článku 2 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia existujú rozdiely, veľká časť uvedených jazykových verzií odkazuje na miesto určenia dotknutého výrobku bez odkazu na zámer výrobcu, pokiaľ ide o uvedené miesto určenia v čase predaja.
Ďalej Všeobecný súd na jednej strane zdôraznil, že článok 2.1 antidumpingovej dohody GATT(3) používa vo svojich troch úradných jazykoch výraz „destined for consumption“ v angličtine, „destiné à la consommation“ vo francúzštine a „destinado al consumo“ v španielčine, a na druhej strane pripomenul, že ustanovenia základného antidumpingového nariadenia sa musia vykladať v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia antidumpingovej dohody.
Výklad, podľa ktorého nie je potrebné zisťovať „úmysel“ alebo „osobitnú znalosť“ predajcu, pokiaľ ide o konečné určenie dotknutého výrobku, je navyše potvrdený analýzou kontextu článku 2 základného antidumpingového nariadenia, ktorú vykonal Všeobecný súd.
Tento výklad je tiež podporený účelom antidumpingového prešetrovania, ktoré spočíva vo vyhľadávaní objektívnych dôkazov. V tomto kontexte by podmienenie vylúčenia predaja výrobkov, ktoré boli vyvezené, z určenia normálnej hodnoty preukázaním úmyslu predávajúceho, pokiaľ ide o konečné miesto určenia dotknutého výrobku, podľa Všeobecného súdu v konečnom dôsledku znamenalo, že na účely určenia normálnej hodnoty by sa zohľadňovali ceny vyvážaných výrobkov, ktoré by mohli skresľovať a narúšať správne určenie tejto normálnej hodnoty.
Všeobecný súd napokon spresnil, že uvedený výklad je tiež v súlade so zásadami predvídateľnosti a právnej istoty, zatiaľ čo uplatnenie kritéria založeného na úmysle alebo osobitnej vedomosti predajcu by viedlo k tomu, že zohľadnenie predajnej ceny vyvezených výrobkov na účely určenia normálnej hodnoty by bolo závislé od subjektívneho prvku, ktorého existencia by mohla byť náhodná alebo dokonca nepreukázateľná.
Všeobecný súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto prípade nepreukázala, že by sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, keď na účely určenia normálnej hodnoty výrobku, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové prešetrovanie, odmietla zohľadniť predaje žalobkyne jej nezávislému zákazníkovi.