Odvolanie podané 4. februára 2022: Advansa Manufacturing GmbH, Beaulieu International Group, Brilen, SA, Cordenka GmbH & Co. KG, Dolan GmbH, Enka International GmbH & Co. KG, Glanzstoff Longlaville, Infinited Fiber Company Oy, Kelheim Fibres GmbH, Nurel SA, PHP Fibers GmbH, Teijin Aramid BV, Thrace Nonwovens & Geosynthetics monoprosopi AVEE mi yfanton yfasmaton kai geosynthetikon proïonton, Trevira GmbH proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 29. novembra 2021 vo veci T-741/20, Advansa Manufacturing a iní/Komisia
(vec C-77/22 P)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: Advansa Manufacturing GmbH, Beaulieu International Group, Brilen, SA, Cordenka GmbH & Co. KG, Dolan GmbH, Enka International GmbH & Co. KG, Glanzstoff Longlaville, Infinited Fiber Company Oy, Kelheim Fibres GmbH, Nurel SA, PHP Fibers GmbH, Teijin Aramid BV, Thrace Nonwovens & Geosynthetics monoprosopi AVEE mi yfanton yfasmaton kai geosynthetikon proïonton, Trevira GmbH (v zastúpení: D. Haverbeke, L. Ruessmann a P. Sellar, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Dralon GmbH, Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
zrušil napadnuté uznesenie, a
vyhlásil žalobu odvolateliek na základe článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie oznámenia Komisie z 25. septembra 2020 s názvom „Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2021“1 za prípustnú, alebo
subsidiárne zrušil napadnuté uznesenie z dôvodu, že Všeobecný súd nemal rozhodnúť o prípustnosti pred meritórnym preskúmaním žaloby, a
vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie vo veci samej, a
priznal odvolateľkám náhradu trov tohto konania, a
rozhodol, že o trovách konania pred Všeobecným súdom sa rozhodne až po skončení preskúmania žaloby Všeobecným súdom v celom rozsahu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú dva odvolacie dôvody.
Prvý odvolací dôvod: nedostatočné odôvodnenie.
Všeobecný súd nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dostatočné odôvodnenie. Po prvé v bodoch 34 až 48 a 49 až 51 napadnutého uznesenia Všeobecný súd nepreskúmal tvrdenia predložené odvolateľkami a nezistil skutkový stav veci, ktorá mu bola predložená. Po druhé nevysvetlil, prečo sa odvolateliek môžu priamo týkať len rozhodnutia Komisie prijaté na základe osobitného aktu sekundárneho práva. Týka sa to bodu 38 napadnutého uznesenia.
Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že odvolateľky neboli priamo dotknuté.
V bodoch 26 až 30 napadnutého uznesenia Všeobecný súd odkazuje na ustálenú judikatúru s cieľom pripomenúť kritérium priamej dotknutosti. V rámci tohto kritéria priamej dotknutosti musí Všeobecný súd posúdiť obsah, povahu, účel a podstatu napadnutého aktu, ako aj skutkový a právny rámec, ktorého je súčasťou. Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesplnil požiadavku „priamej dotknutosti“ podľa článku 263 ZFEÚ. Týka sa to bodov 34 až 48 napadnutého uznesenia. Všeobecný súd vytvoril situáciu, v ktorej odvolateľky nemajú k dispozícii žiadne právne prostriedky nápravy. Všeobecný súd sa tým, že nedodržal a riadne neuplatnil kritérium na posúdenie priamej dotknutosti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
Subsidiárne mal Všeobecný súd rozhodnúť o prípustnosti až po preskúmaní žaloby vo veci samej.
Článok 130(3) ods. 7 a 8 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu mu ukladá povinnosť spojiť preskúmanie o námietke neprípustnosti na spoločné konanie o veci samej, ak to odôvodňujú osobitné okolnosti, a následne určiť nové lehoty na pokračovanie v konaní. Podľa ustálenej judikatúry tieto osobitné okolnosti existujú vtedy, ak je spojenie potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu spravodlivosti.
Všeobecný súd mal posúdiť povahu, obsah a kontext napadnutého aktu, aby určil, či sa priamo dotýka odvolateliek. Na tento účel je potrebné preskúmať podstatu aktu a to, či ukladá členským štátom samostatné právne povinnosti. Toto posúdenie sa prekrýva s prvým žalobným dôvodom založeným na nedostatku právomoci Komisie prijať prílohu I napadnutého aktu. Všeobecný súd tým, že nevyhradil rozhodnutie o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, kým si nevypočuje argumenty vo veci samej, porušil ustanovenia článku 130 ods. 7 a 8 svojho Rokovacieho poriadku.
____________
1 Ú. v. EÚ C 317, 2020, s. 5.