ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 29. septembra 2011

Vec F‑114/10

Carlos Bowles, Emmanuel Larue a Sarah Whitehead

proti

Európskej centrálnej banke (ECB)

„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Všeobecná úprava platov – Metóda výpočtu – Predbežné údaje – Hospodárska a finančná kríza – Osobitné okolnosti – Akt spôsobujúci ujmu – Výplatná listina – Predbežný akt“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorou C. Bowles, E. Larue a S. Whitehead navrhujú zrušenie ich výplatných listín za mesiac január 2010 a nasledujúce mesiace v rozsahu, v akom uplatňujú všeobecnú úpravu platov na rok 2010 vo výške 2 %, ako aj zaviazanie ECB, aby im zaplatila náhradu škody zodpovedajúcu 0,1 % zvýšeniu ich platu a všetkých ostatných odvodených finančných nárokov od januára 2010 spolu s úrokmi z omeškania a náhradu ujmy spočívajúcej v strate kúpnej sily stanovenej ex æquo et bono a predbežne na sumu 5 000 euro pre každého a ich nemajetkovej ujmy stanovenej ex æquo et bono na sumu 5 000 euro pre každého

Rozhodnutie:      Rozhodnutia ECB zvýšiť odmeny žalobcov o 2 % od 1. januára 2010, ako bolo uvedené na ich výplatných listinách za mesiac január 2010 a nasledujúce mesiace, sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ECB znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem

(Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, článok 36; Podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky, článok 13)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej centrálnej banky – Odmena – Metóda výpočtu všeobecnej úpravy platov – Voľná úvaha administratívy – Hranice

3.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primerané odškodnenie nemajetkovej ujmy

1.      Hoci výplatné listiny samy osebe nemajú vlastnosti aktu spôsobujúceho ujmu, sú peňažným vyjadrením dosahu individuálnych právnych rozhodnutí prijatých administratívou na účely uplatnenia všeobecne záväzných aktov v oblasti odmien.

Predbežný akt v oblasti odmien prijatý radou guvernérov Európskej centrálnej banky môže spôsobiť ujmu, ak jeho prijatie má vyvolať právne účinky, ktoré sa môžu dotknúť záujmov dotknutých osôb tým, že závažným spôsobom zmenia ich právne postavenie v období, počas ktorého sa uplatňuje.

(pozri body 42 a 50)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 24. júna 2008, Cerafogli a Poloni/ECB, F‑116/05, bod 51; 28. októbra 2010, Cerafogli/ECB, F‑96/08, body 33 a 34 a tam citovaná judikatúra

2.      Oznámenie z 11. júna 2008 s názvom „Metodológia uplatňovaná Európskou centrálnou bankou na účely všeobecnej úpravy platov pre obdobie od januára 2009 do decembra 2011“ nestanovuje možnosť Európskej centrálnej banky – okrem prípadu, ak by konečný výsledok uplatnenia metódy, ktorú opisuje, nebol v súlade s politikou mzdovej zdržanlivosti – odchýliť sa od predbežných údajov, akými sú údaje poskytnuté Eurostatom a sprístupnené Komisiou k 31. októbru 2009 o vývoji platov v rámci referenčnej skupiny „inštitúcie a orgány Európskej únie“. Naopak, jedna z poznámok pod čiarou uvedená v oznámení z 11. júna 2008 stanovuje, že keďže údaje týkajúce sa inštitúcií Európskej únie schvaľuje Rada na konci decembra každého roka, takéto predbežné údaje sa akceptujú. Európska centrálna banka preto mala zohľadniť sadzbu 3,6 %, ktorú Komisia sprístupnila k 31. októbru 2009 ako poslednú, a to napriek tomu, že sadzba na úpravu odmien úradníkov a iných zamestnancov Únie, ktorú Rada s konečnou platnosťou prijala, je odlišná.

S cieľom nepozbaviť potrebného účinku špecifické konanie, ktoré umožňuje rade guvernérov odchýliť sa od výsledkov metódy výpočtu všeobecnej úpravy platov, pokiaľ je v rozpore s politickým smerovaním Európskej centrálnej banky v oblasti mzdovej zdržanlivosti, a za neexistencie akýchkoľvek iných osobitných alebo odchýlnych ustanovení, nemožno z oznámenia z 11. júna 2008 vyvodiť záver, že jeho účel a zmysel oprávňujú Európsku centrálnu banku v prípade vážnej hospodárskej krízy odchýliť sa od jasných a jednoznačných ustanovení poznámky pod čiarou.

(pozri body 67 a 70)

3.      Zrušenie nezákonného aktu môže samo osebe predstavovať primerané a v zásade aj dostatočné odškodnenie celkovej nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, okrem prípadu, ak by žalobca preukázal, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od nezákonnosti spôsobujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu nahradená týmto zrušením.

(pozri bod 81)

Odkaz:

Súdny dvor: 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, body 27 až 29

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2010, Komisia/Strack, T‑526/08 P, bod 58