Language of document :

Odvolanie podané 24. júna 2021: Európska centrálna banka proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) zo 14. apríla 2021 vo veci T-504/19, Crédit lyonnais/BCE

(vec C-389/21 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska centrálna banka (v zastúpení: C. Zilioli, R. Ugena, M. Ioannidis, F. Bonnard, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Crédit lyonnais

Návrhy odvolateľky

zrušiť napadnutý rozsudok,

uložiť Crédit lyonnais povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

ECB tvrdí, že napadnutý rozsudok musí byť zrušený z dôvodov, že Všeobecný súd:

prekročil hranice súdneho preskúmania tým, že nahradil posúdenie ECB vlastným posúdením zložitých ekonomických skutočností, čím porušil štandard stanovený súdmi EÚ v tejto oblasti,

porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že neumožnil ECB pochopiť, ako mohlo byť jej posúdenie dvojitej štátnej záruky poskytnutej v rámci regulovaného sporenia chybné,

skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené v priebehu konania, tým, že zjavne nesprávne vyložil napadnuté prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie ECB-SSM-2019-FRCAG-39 z 3. mája 2019), ako aj metodiku, ktorú ECB použila a na základe ktorej bola preskúmaná žiadosť o výnimku predložená spoločnosťou Crédit Lyonnais,

porušil článok 4 ods. 1 bod 94) nariadenia CRR1 tým, že do definície rizika nadmerného využívania finančnej páky doplnil kritériá, ktoré v nej nie sú obsiahnuté, a porušil článok 429 ods. 14 nariadenia CRR o vyňatí určitých expozícií z výpočtu ukazovateľa finančnej páky tým, že ECB zbavil voľnej úvahy podľa tohto článku.

____________

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1), zmenené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/62 z 10. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 37).