Oznámenie v Úradnom vestníku

 

Žaloba podaná dňa 13. apríla 2004 Kurt Martin Mayer, Tilly Forstbetriebe GesmbH, Anton Volpini de Maestri, a Johannes Volpini de Maestri proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-137/04)

(Jazyk konania: nemecký)

Kurt Martin Mayer, bytom Einsentratten (Rakúsko), Tilly Forstbetriebe GesmbH, so sídlom Treibach (Rakúsko), Anton Volpini de Maestri, bytom Spittal/Drau (Rakúsko) ako aj Johannes Volpini de Maestri, bytom Seeboden (Rakúsko) podali 13. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:    

zrušil napadnuté rozhodnutie Komisie,

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

zrušil napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa rakúskych lokalít s európskym významom (kód AT prílohy I napadnutého rozhodnutia);

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

a)    zrušil zápis lokality AT 2102000 "Nockberge" do napadnutého rozhodnutia Komisie a

b)    zrušil zápis lokality AT 2109000 "Gut Walterskirschen" do napadnutého rozhodnutia Komisie ;

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

zrušil zápis v prílohe I napadnutého rozhodnutia určitých lokalít označených ako lokality európskeho významu pre druhy a biotopy majúce stupeň zastúpenia a všeobecného hodnotenia B, C a D (prípadne C a D, prípadne len C) v súlade s bežnými informačnými formulármi členských štátov

pre všetky lokality uvedené v napadnutom rozhodnutí (to znamená v prílohe I) a prípadne

pre všetky rakúske lokality (kód AT prílohy I)a prípadne

jedine lokality AT 2102000 "Nockberge" a At 211900 "Gut Walterskirschen",

v každom prípade, zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť, k rukám právnych zástupcov žalobcov, trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Žalobcovia napádajú rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2003, vydané na základe nariadenia 92/43/EHS Rady¹, ktorým sa stanovuje zoznam lokalít európskeho významu pre alpský biogeografický región. Žalobcovia sú poľnohospodári a lesní hospodári hospodáriaci na svojich vlastných nehnuteľných majetkoch, ktorí vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť, vrátane sekundárnych činností - nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v "lokalitách európskeho významu" označenými v napadnutom rozhodnutí. Žalobcovia tvrdia, že rozhodnutím sa stali adresátmi noriem spoločenstva. Týmto bolo vlastníctvo žalobcov, ktoré je chránené európskymi ústavnými tradíciami, obmedzené nad rámec možných spoločenských potrieb, mechanicky, bez toho, aby sa posúdili jednotlivé záujmy, bez výnimky a bez primeranej náhrady (nerealizovali sa ani opatrenia s cieľom odškodniť), čo je v rozpore s článkom 230 odsek 2 zmluvy ES. Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie.

Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je takisto v rozpore so samotnou smernicou², na základe ktorej bolo prijaté. Základ pre učenie finančného príspevku nebol správne určený a súdržnosť siete chránených lokalít, ktorú smernica vyžaduje, nie je zaručená.

Navyše, žalobcovia tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala výslovne pre ktoré druhy a biotopy majú lokality, ktoré kvalifikuje ako "lokality s európskym významom", skutočne európsky význam. Napokon, žalobcovia tvrdia, že v prípade lokalít, ktoré sa týkajú žalobcov, sa Komisia, čo sa týka obsahu rozhodnutia, opierala o chybné fakty. Týmto boli lokality mylne kvalifikované ako lokality s európskym významom per určité druhy a biotopy, čo je dôvodom na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

____________

¹ - Ú.v. L 14 z 21. januára 2004 s. 21

² - Smernica 92/43/EHS Rady z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú.v. L 206, s. 7).