Vec T‑136/04

Rasso Freiherr von Cramer-Klett a Rechtlerverband Pfronten

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Smernica Rady 92/43/EHS − Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín − Rozhodnutie Komisie 2004/69/ES − Zoznam lokalít európskeho významu pre alpský biogeografický región − Žaloba o neplatnosť − Neprípustnosť“

Abstrakt uznesenia

Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú

(Článok 230 štvrtý odsek ES)

Priama dotknutosť žalobcu ako podmienka prípustnosti žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 štvrtého odseku ES vyžaduje, aby napadnuté opatrenie Spoločenstva malo priame účinky na právne postavenie žalobcu a neponechávalo žiadnu voľnú úvahu adresátom tohto aktu, ktorí sú poverení jeho vykonávaním, pričom toto vykonávanie má čisto automatickú povahu a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Spoločenstva bez uplatnenia iných vykonávacích predpisov. To znamená, že v prípade, keď je akt Spoločenstva určený prostredníctvom inštitúcie členskému štátu a ak je činnosť, ktorú členský štát musí uskutočniť na vykonanie tohto aktu, automatickej povahy alebo ak sa následky dotknutého aktu bezpochyby dostavujú, tak sa tento akt priamo týka každej osoby dotknutej touto činnosťou. Keď však naopak akt ponecháva členskému štátu možnosť konať či nekonať alebo mu neukladá povinnosť konať v určitom zmysle, je to činnosť či nečinnosť členského štátu, ktorá sa priamo týka dotknutej osoby, a nie akt sám osebe.

V tejto súvislosti sa rozhodnutie 2004/69, ktorým sa prijíma podľa smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov zoznam lokalít spoločenstva pre alpský biogeografický región, ktorý vymedzuje ako lokality európskeho významu oblasti nemeckého územia, nedotýka ani práv a povinností vlastníkov pozemkov, ani výkonu týchto práv, lebo nezaväzuje žiadnym spôsobom hospodárske subjekty alebo súkromné osoby a neobsahuje žiadne ustanovenie vzhľadom na režim ochrany lokalít európskeho významu, ako sú ochranné opatrenia alebo povoľovacie konania.

Takisto povinnosti vyplývajúce z tejto smernice 92/43, a najmä z článkov 4 a 6, ktoré vyplývali členským štátom hneď, ako boli lokality európskeho významu napadnutým rozhodnutím určené, nie sú priamo použiteľné na tieto subjekty, lebo vyžadujú akt zo strany dotknutého členského štátu, ktorým by spresnil, akým spôsobom ich zamýšľa uskutočniť.

(pozri body 45 – 47, 52)