ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)
z 5. júla 2023 (*)
„Dumping – Dovozy dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku – Konečné antidumpingové clá – Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení – Článok 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 – Článok 5 ods. 3 a 9 nariadenia 2016/1036 – Zákonná lehota – Dostatočná povaha dôkazov – Konanie na doplnenie informácií – Informácie predložené po uplynutí zákonnej lehoty“
Vo veci T‑126/21,
AO Nevinnomysskiy Azot, so sídlom v Nevinnomyssku (Rusko),
AO Novomoskovskaya Aktsionernaya Kompania NAK „Azot“, so sídlom v Novomoskovsku (Rusko),
v zastúpení: P. Vander Schueren a T. Martin‑Brieu, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Fertilizers Europe, v zastúpení: B. O’Connor a M. Hommé, advokáti,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),
na poradách v zložení: predseda komory D. Spielmann, sudcovia U. Öberg (spravodajca), R. Mastroianni, M. Brkan a I. Gâlea,
tajomník: I. Kurme, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 30. novembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobkyne, spoločnosti AO Nevinnomysskiy Azot a AO Novomoskovskaya Aktsionernaya Kompania NAK „Azot“, sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2020/2100 z 15. decembra 2020, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 425, 2020, s. 21, ďalej len „napadnuté nariadenie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyne sú výrobcami a vývozcami dusičnanu amónneho so sídlom v Rusku.
3 Nariadením Rady (ES) č. 2022/95 zo 16. augusta 1995, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 198, 1995, s. 1) [neoficiálny preklad], uložila Rada Európskej únie konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho, ktorý je zaradený pod číselné znaky kombinovanej nomenklatúry 3102 30 90 a 3102 40 90, s pôvodom v Rusku.
4 Po prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45) a po prvom predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 toho istého nariadenia bolo nariadením Rady (ES) č. 658/2002 z 15. apríla 2002, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 102, 2002, s. 1; Mim. vyd. 11/041, s. 67), konečné antidumpingové clo na vývoz z Ruska zachované.
5 Po druhom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti a druhom predbežnom preskúmaní podľa článkov 11 ods. 2 a 3 nariadenia č. 384/96 Rada nariadením (ES) č 661/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 185, 2008, s. 1), zachovala opatrenia v platnosti.
6 Po treťom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti Európska komisia zachovala platné opatrenia vykonávacím nariadením (EÚ) č. 999/2014 z 23. septembra 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 280, 2014, s. 19).
7 V nadväznosti na priebežné revízne prešetrovanie a v súlade s článkom 11 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21, ďalej len „základné nariadenie“), Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1722 zo 14. novembra 2018, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 999/2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku po priebežnom revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia 2016/1036 (Ú. v. EÚ L 287, 2018, s. 3).
8 Žalobkyne teda naďalej podliehali antidumpingovému clu v rozmedzí od 28,78 do 32,71 eura za tonu v závislosti od druhu výrobku, ktoré sa uplatňovalo na celom ruskom území.
9 Dňa 21. júna 2019 Komisia prijala od vedľajšieho účastníka konania, Fertilizers Europe, európskeho združenia výrobcov hnojív, žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto ciel na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „pôvodná žiadosť“). Toto podanie žiadosti nasledovalo po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 53, 2019, s. 3), medzi ktorými bolo uvedené clo spomenuté v bode 8 vyššie.
10 V pôvodnej žiadosti sa tvrdilo, že existujú dôkazy o pokračovaní dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení na základe porovnania vývozných cien a vytvorenej normálnej hodnoty. Vedľajší účastník konania sa v tejto súvislosti odvolával na existenciu osobitnej situácie na trhu v Rusku z dôvodu zosúladených dohôd o obmedzení cien a stratégie ruskej vlády stanoviť umelo nízke ceny zemného plynu, ktorý predstavuje hlavný vstup pre dusičnan amónny.
11 V nadväznosti na žiadosť Komisie vedľajší účastník konania 20. augusta 2019 predložil dodatočné informácie (ďalej len „dodatočné informácie“), ktoré boli zahrnuté do konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti (ďalej len „konsolidovaná žiadosť“). Dodatočné informácie, ktoré boli takto pridané ku konsolidovanej žiadosti, boli založené na normálnej hodnote vychádzajúcej zo skutočných cien na domácom trhu Ruska.
12 Dňa 23. septembra 2019 Komisia uverejnila oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ C 318, 2019, s. 6, ďalej len „oznámenie o začatí“), keďže sa domnievala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a na vykonanie prešetrovania.
13 Na základe prešetrovania Komisia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu a ujmy, ak by uplynula platnosť antidumpingových opatrení týkajúcich sa dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku. Prijatím napadnutého nariadenia sa teda rozhodla predĺžiť tieto opatrenia o päť rokov.
Návrhy účastníkov konania
14 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
15 Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
O prípustnosti dodatočného dôkazu
16 Po skončení písomnej časti konania žalobkyne na pojednávaní 30. novembra 2022 predložili dodatočný dôkaz, ktorý predstavovala tabuľka predložená informačnou a analytickou agentúrou Chem‑courier, v ktorej sú uvedené priemerné mesačné ceny dusičnanu amónneho v závode Acron Novgorod za rok 2018 (ďalej len „príloha G.1“).
17 Komisia a vedľajší účastník konania na pojednávaní tvrdili, že tento dôkaz musí byť zamietnutý ako neprípustný. Tvrdili, že bolo oneskorené v zmysle článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a že žalobkyne neodôvodnili omeškanie pri predložení tohto nového dôkazu.
18 Všeobecný súd pripomína, že na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania sa nevzťahuje pravidlo o vylúčení dôkazov uvedené v článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 92 ods. 7 uvedeného poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, EU:C:1998:608, body 71 a 72).
19 V prejednávanej veci tabuľku priemerných mesačných cien dusičnanu amónneho závodu Acron Novgorod za rok 2018, uvedenú v prílohe G.1, nemožno vyhlásiť za neprípustnú z dôvodu, že bola predložená na pojednávaní v rozpore s článkom 85 ods. 3 rokovacieho poriadku.
20 Cieľom tohto dôkazu je odpovedať na tvrdenia Komisie obsiahnuté v bodoch 30 a 32 jej odpovedí na písomné otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania 25. júla 2022.
21 Prostredníctvom opatrení na zabezpečenie priebehu konania z 25. júla 2022 totiž Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby uviedla dôvody, pre ktoré v rámci výpočtov dumpingového rozpätia uvedených v konsolidovanej žiadosti bolo odôvodnené, aby vedľajší účastník konania zohľadnil rôzne východiskové body a rôzne miesta príchodu, a teda odlišné úpravy nákladov na dopravu, a to závod Novomoskovsk Eurochem na účely porovnania cien skutočne uplatňovaných na domácom ruskom trhu s vývoznými cenami do Estónska, do zvyšku Európskej únie a do Brazílie, a závod Acron Novgorod na porovnanie vytvorenej normálnej hodnoty s vývoznými cenami do Estónska, zvyšku Únie a do Brazílie.
22 Vo svojej odpovedi na piatu písomnú otázku Všeobecného súdu Komisia uviedla, že nebolo možné rozumne očakávať, že vedľajší účastník konania by mohol získať údaje tak o nákladoch, ako aj o cenách toho istého závodu v Rusku, pričom v takom prípade by sa pri oboch metódach mohol použiť rovnaký východiskový bod. Po tom, čo Komisia uviedla, že závod Acron Novgorod bol relatívne bližšie k hranici s Estónskom ako továreň Novomoskovsk Eurochem, a tak čelil nižším nákladom na prepravu, dodala najmä, že úpravy boli vykonané na základe dôkazov, ktoré mal vedľajší účastník konania primerane k dispozícii.
23 Takto vyjadrené stanovisko Komisie nevyplýva z oznámenia o začatí konania, z napadnutého nariadenia, vyjadrenia k žalobe ani z dupliky, a tak žalobkyne sa s ním oboznámili až v súvislosti s odpoveďami Komisie na písomné otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania.
24 Predložením prílohy G.1 sa žalobkyne snažia odporovať Komisii a preukázať, že je nesprávne tvrdiť, že vedľajší účastník konania nemohol získať údaje o nákladoch a cenách toho istého závodu v Rusku, vrátane údajov o závode Acron Novgorod. Tvrdia, že Chem‑courier, ktorý Komisia a vedľajší účastník konania považujú za nezávislý odborný zdroj, zostavuje takéto cenníky pre každý závod na výrobu dusičnanu amónneho a z tohto dôvodu predkladajú tabuľku priemerných mesačných cien dusičnanu amónneho závodu Acron Novgorod za rok 2018.
25 Preto sa príloha G.1, ktorú žalobkyne predložili na pojednávaní, musí považovať za dôkaz opaku a pravidlo o preklúzii stanovené v článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku sa neuplatní, a tak je prípustná.
O veci samej
26 Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú jediný žalobný dôvod založený v podstate na porušení článku 11 ods. 2 a 5 základného nariadenia, ako aj článku 5 ods. 3 toho istého nariadenia, keďže Komisia nesprávne začala konanie o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení napriek neexistencii dostatočných dôkazov na tento účel.
27 V prvom rade podľa žalobkýň mala Komisia zohľadniť iba pôvodnú žiadosť na odôvodnenie svojho posúdenia dostatočnosti predložených dôkazov na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení, a nie dodatočné informácie, ktoré by zmenili podstatu uvedenej žiadosti. Mala tiež preskúmať presnosť a primeranosť dôkazov predložených vedľajším účastníkom konania v pôvodnej žiadosti. Po druhé tvrdia, že pôvodná žiadosť neobsahovala dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. V treťom rade tvrdia, že Komisia sa v každom prípade nesprávne domnievala, že konsolidovaná žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o takejto pravdepodobnosti.
28 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najprv argumentáciu žalobkýň založenú na dostatočnosti dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti vzhľadom na právne kritériá uplatniteľné na žiadosti o prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení, ktoré boli predložené výrobcami z Únie alebo v ich mene na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia.
Úvodné pripomienky k preskúmaniu Všeobecným súdom a k zásadám, ktorými sa riadi výklad základného nariadenia
29 V oblasti spoločnej obchodnej politiky, a najmä v oblasti opatrení na ochranu obchodu z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že inštitúcie Únie vzhľadom na zložitosť hospodárskych a politických situácií, ktoré musia preskúmať, majú širokú mieru voľnej úvahy, v dôsledku čoho sa súdne preskúmanie tejto širokej miery voľnej úvahy musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti zisteného skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 35 a 36, ako aj citovanú judikatúru).
30 Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, Všeobecným súdom nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami. Všeobecný súd musí preto posúdiť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a koherenciu, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní zložitej situácie, a či svojou povahou môžu odôvodniť závery, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo [pozri rozsudky zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China), C‑61/16 P, EU:C:2017:968, bod 69 a citovanú judikatúru, a z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 37 a citovanú judikatúru].
31 Naopak, pokiaľ ide o právne otázky, Všeobecný súd vykonáva celkové preskúmanie, čo zahŕňa výklad právnych ustanovení na základe objektívnych skutočností, ako aj overenie, či sú alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia takéhoto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, EU:C:1985:327, bod 34, a z 9. novembra 2022, Kambodža a CRF/Komisia, T‑246/19, EU:T:2022:694, bod 45).
32 V tejto súvislosti prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré uzavrela Únia, pred sekundárnou právnou úpravou Únie si vyžaduje, aby táto právna úprava bola v čo najširšej miere vykladaná v súlade s týmito zmluvami (pozri rozsudky z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, bod 31 a citovanú judikatúru, a z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 82 a citovanú judikatúru).
33 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, súd Únie by mal právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Spoločenstva s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (rozsudky z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C‑149/96, EU:C:1999:574, bod 49; z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, EU:C:2003:4, bod 54, a z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, bod 30), čo znamená zohľadniť výklad rôznych ustanovení tejto dohody, ktorý prijal orgán na urovnávanie sporov WTO (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. januára 2022, Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube, C‑891/19 P, EU:C:2022:38, body 32 a 33 a citovanú judikatúru, a z 28. apríla 2022, Yieh United Steel/Komisia, C‑79/20 P, EU:C:2022:305, bod 102 a citovanú judikatúru).
34 Z odôvodnení 2 a 3 základného nariadenia tak vyplýva, že jeho cieľom je najmä prebrať do práva Únie v čo najväčšej možnej miere pravidlá Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“), medzi ktorými sa nachádzajú najmä pravidlá týkajúce sa trvania a preskúmania antidumpingových opatrení, a to s cieľom zabezpečiť primerané a transparentné uplatňovanie uvedených pravidiel. V odôvodnení 4 základného nariadenia sa ďalej uvádza, že s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ktoré ustanovila Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT) z roku 1994, je nevyhnutné, aby Únia zohľadnila, ako ich interpretujú hlavní obchodní partneri Únie.
35 Konkrétnejšie článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Únia zamýšľala vykonať osobitné záväzky obsiahnuté v článku 11.3 antidumpingovej dohody (pozri rozsudok z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, T‑45/06, EU:T:2008:398, bod 90 a citovanú judikatúru).
36 Článok 5 základného nariadenia zase v podstate predstavuje prebratie do práva Únie článku 5.1 až 5.9 a článku 6.1.3 antidumpingovej dohody, vo svetle ktorých ho treba vykladať v čo najväčšej možnej miere, ako aj výkladu, ktorý im dáva orgán na urovnávanie sporov WTO (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2017, Viraj Profiles/Rada, T‑67/14, neuverejnený, EU:T:2017:481, bod 90, a z 15. decembra 2016, Gul Ahmed Textile Mills/Rada, T‑199/04 RENV, neuverejnený, EU:T:2016:740, bod 90).
37 Práve vzhľadom na tieto zásady treba overiť, či Komisia začala prešetrovanie v súlade s právnymi kritériami uplatniteľnými na žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení, ktoré boli predložené výrobcami z Únie alebo v ich mene na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia.
O dostatočnosti dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti vzhľadom na právne kritériá uplatniteľné na žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení
38 Podľa žalobkýň podľa článku 11 ods. 2 štvrtého pododseku základného nariadenia v spojení s druhým pododsekom toho istého článku sa dostatočnosť dôkazov o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy, musí posúdiť vo vzťahu k dôkazom uvedeným v žiadosti o prešetrovanie podanej „najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia“, po ktorej uplynutí platnosť antidumpingových opatrení uplynie (ďalej len „zákonná lehota“).
39 Konsolidovaná verzia žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení, ktorá bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty a počas troch mesiacov predchádzajúcich koncu päťročného obdobia, nepredstavuje platný základ, keďže žiadne ustanovenie základného nariadenia neumožňuje predložiť nové dôkazy po uplynutí zákonnej lehoty s cieľom vyplniť alebo napraviť nedostatok dostatočných dôkazov v čase podania žiadosti o revízne prešetrovanie v uvedenej lehote.
40 Rozhodnutie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení teda nemôže byť odôvodnené novými tvrdeniami alebo dôkazmi, ktoré neexistovali v čase podania žiadosti o revízne prešetrovanie v zákonnej lehote. V priebehu troch mesiacov predchádzajúcich uplynutiu piatich rokov možno požiadať o alebo predložiť len vysvetlenia a objasnenia umožňujúce pochopiť alebo opraviť dôkazy, ktoré už boli predložené v uvedenej lehote, alebo potvrdiť ich dostatočnosť.
41 Podľa žalobkýň treba v tejto súvislosti rozlišovať medzi začatím pôvodného prešetrovania upraveného najmä článkom 5 ods. 9 základného nariadenia, ktoré nepodlieha žiadnej lehote, v ktorej musí byť podaný podnet obsahujúci dostatočné dôkazy, a začatím revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení na základe článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktoré vyžaduje, aby bola žiadosť o revízne prešetrovanie obsahujúca dostatok dôkazov podaná v zákonnej lehote. Uplatnenie článku 5 ods. 9 uvedeného nariadenia na revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení je okrem toho vylúčené článkom 11 ods. 5 toho istého nariadenia.
42 Žalobkyne dodávajú, že podľa článku 11 ods. 5 základného nariadenia sa článok 5 ods. 3 uvedeného nariadenia uplatňuje na prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení, a tak je Komisia povinná preskúmať presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v pôvodnej žiadosti.
43 Naproti tomu žalobkyne tiež tvrdia, že z judikatúry WTO vyplýva, že Komisia sa nemôže odvolávať na kritérium začatia pôvodného prešetrovania uvedené v článku 5.3 antidumpingovej dohody, aby zohľadnila dodatočné informácie predložené po uplynutí zákonnej lehoty, keďže táto lehota nie je uplatniteľná na prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení.
44 Takýto výklad článku 11 ods. 2 základného nariadenia potvrdzuje rozhodnutie Európskeho ombudsmana zo 17. marca 2016, ktorým sa ukončuje prešetrovanie sťažnosti 577/2014/MDC týkajúcej sa zamietnutia prístupu Komisie podľa nariadenia č. 1225/2009 k žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku (ďalej len „rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 577/2014/MDC“).
45 V prejednávanej veci však bola v zákonnej lehote predložená iba pôvodná žiadosť a jediné dôkazy týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení uvedených v uvedenej žiadosti sa týkali výpočtov dumpingového rozpätia založených na vytvorenej normálnej hodnote.
46 Dodatočné informácie predložené 20. augusta 2019, teda takmer dva mesiace po uplynutí zákonnej lehoty, obsiahnuté v konsolidovanej žiadosti, naopak preukazujú dumpingové rozpätie založené na skutočných domácich cenách v Rusku. Ide teda o nové dôkazy upravené odlišnými právnymi ustanoveniami a založené na odlišnej metodike výpočtu, ktoré zmenili podstatu dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti, a tak Komisia ich nemohla zohľadniť.
47 Neexistencia dostatočných dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti okrem toho vyplýva z odôvodnenia 23 napadnutého nariadenia, v ktorom sa v podstate uvádza, že bez vysvetlení predložených vedľajším účastníkom konania po uplynutí zákonnej lehoty neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by odôvodňovali začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
48 Komisia sa teda dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď uviedla, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 20 napadnutého nariadenia, že nie je relevantné, že pôvodná žiadosť bola doplnená odhadovanými normálnymi hodnotami na základe dostupných informácií o skutočných domácich cenách v Rusku, a tým, že rozhodla o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení „na základe konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie“, pričom táto žiadosť obsahovala nové dôkazy predložené po uplynutí zákonnej lehoty. Porušila tak článok 11 ods. 2 základného nariadenia, keď rozhodla o začatí uvedeného konania o prešetrovaní napriek neexistencii dostatočných dôkazov o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu.
49 Komisia tvrdí, že žiadne ustanovenie základného nariadenia neobmedzuje svoju analýzu na informácie uvedené v žiadosti o prešetrovanie, tak ako bola podaná v zákonnej lehote. Podmienka týkajúca sa dostatočnosti dôkazov by mala byť splnená len v čase prijatia rozhodnutia o začatí prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení. Okrem toho sa nevyžaduje, aby dôkaz o pokračovaní dumpingu už bol preukázaný.
50 Postup stanovený v článku 11 ods. 2 základného nariadenia je dynamický proces. V prípade potreby by konsolidovaná verzia žiadosti o revízne prešetrovanie predloženej v priebehu troch mesiacov pred koncom päťročného obdobia, po ktorej uplynutí platnosť antidumpingových opatrení uplynie, mohla doplniť alebo objasniť žiadosť o revízne prešetrovanie podanú v rámci zákonnej lehoty o ďalšie informácie a objasnenia predložené výrobcami z Únie z ich vlastnej iniciatívy alebo v nadväznosti na komunikáciu s Komisiou. Toto konsolidované znenie nemôže nahradiť žiadosť o prešetrovanie podanú v zákonnej lehote ani zmeniť jej podstatu a nemôže predstavovať nové podanie.
51 V tejto súvislosti odseky 3 a 9 článku 5 základného nariadenia, ktoré upravujú začatie pôvodného antidumpingového prešetrovania, sú podľa článku 11 ods. 5 uvedeného nariadenia uplatniteľné na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení a potvrdzujú výklad, podľa ktorého Komisia musí pri prijatí rozhodnutia o začatí takého revízneho prešetrovania preukázať existenciu dostatočných dôkazov o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu poškodzujúceho dumpingu a že na tento účel môže získať dodatočné informácie.
52 Naopak, hoci overenie presnosti a primeranosti dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie v zmysle článku 5 ods. 3 základného nariadenia je prostriedkom na určenie ich dostatočnosti, právne kritérium, ktoré sa má uplatniť pri rozhodovaní o vhodnosti začatia revízneho prešetrovania, spadá len pod „dostatočnosť“ dôkazov v čase začatia uvedeného revízneho prešetrovania, a nie pod ich primeranosť a presnosť.
53 Podľa Komisie by akýkoľvek iný výklad obmedzil jej možnosť preskúmať dostatočnosť dôkazov, čo bolo potvrdené rozhodnutím ombudsmana o sťažnosti 577/2014/MDC, ktoré citujú žalobkyne.
54 Komisia vo svojich písomných pripomienkach dodáva, že rozdiely medzi ustanoveniami uplatniteľnými na pôvodné prešetrovania a ustanoveniami uplatniteľnými na revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení, vrátane lehôt, nevychádzajú z predpokladu, že v kontexte uvedených revíznych prešetrovaní nedostatok dostatočných dôkazov v pôvodnej žiadosti nemožno napraviť prostredníctvom následných žiadostí Komisie.
55 V prejednávanej veci nebola pôvodná žiadosť preskúmaná izolovane, ale spolu s dodatočnými informáciami predloženými počas troch mesiacov pred koncom päťročného obdobia a uvedenými v konsolidovanej žiadosti.
56 Výpočty dumpingového rozpätia na základe skutočných cien na ruskom domácom trhu uvedené v konsolidovanej žiadosti potvrdili a doplnili základné dôkazy týkajúce sa porovnania vytvorenej normálnej hodnoty a vývozných cien uvedených v pôvodnej žiadosti bez toho, aby došlo k zmene podstaty tvrdení uvedených v pôvodnej žiadosti.
57 Žalobkyne okrem toho nesprávne vykladajú odôvodnenie 23 napadnutého nariadenia, ktoré jasne stanovuje, že revízne prešetrovanie sa začalo tak na základe pôvodnej žiadosti, ako aj na základe dodatočných informácií, a nezaoberá sa otázkou, či informácie uvedené v pôvodnej žiadosti boli dostatočné na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
58 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v čase prijatia rozhodnutia o začatí prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení vychádzala z konsolidovanej žiadosti, aby dospela k záveru, že má k dispozícii dostatok dôkazov v tejto súvislosti.
59 Vedľajší účastník konania v podstate odkazuje na tvrdenia Komisie.
60 Na účely prejednávanej veci Všeobecný súd preskúma výhrady žalobkýň týkajúce sa po prvé porušenia právnych kritérií uplatniteľných na obsah žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení podanej v zákonnej lehote a po druhé dostatočnosti dôkazov v pôvodnej žiadosti a povahy dodatočných informácií.
– O právnych kritériách uplatniteľných na obsah žiadosti o revízne prešetrovanie
61 Podľa článku 11 ods. 1 základného nariadenia sa antidumpingové clo uplatňuje len na čas a v rozsahu potrebnom na vyrovnanie dumpingu spôsobujúceho ujmu.
62 Článok 11 ods. 2 prvý pododsek základného nariadenia stanovuje, že antidumpingové opatrenie uplynie päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho revízneho prešetrovania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci revízneho prešetrovania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu Komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene, a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania.
63 Článok 11 ods. 2 druhý pododsek základného nariadenia najmä spresňuje, že revízne prešetrovanie opatrení pred uplynutím platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy. Podľa štvrtého pododseku uvedeného článku sú výrobcovia z Únie oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s druhým pododsekom.
64 Ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 31 vyššie, Všeobecný súd vykonáva úplné preskúmanie, pokiaľ ide o výklad ustanovení obsiahnutých v druhom a vo štvrtom pododseku článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ako aj overenie splnenia podmienok ich uplatnenia.
65 V prvom rade z doslovného výkladu článku 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorú musia predložiť výrobcovia z Únie alebo v ich mene najneskôr tri mesiace pred uplynutím päťročného obdobia, po ktorého uplynutí platnosť antidumpingových opatrení uplynie, už musí obsahovať dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy.
66 Štvrtý pododsek článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ktorý stanovuje lehotu, v ktorej musia výrobcovia z Únie podať žiadosť o revízne prešetrovanie alebo v ich mene, totiž výslovne odkazuje na druhý pododsek, ktorý spresňuje podmienky týkajúce sa obsahu uvedenej žiadosti umožňujúce začať revízne prešetrovanie.
67 Keďže zo znenia článku 11 ods. 2 štvrtého pododseku základného nariadenia vyplýva, že žiadosť o revízne prešetrovanie, ktorá bola predložená výrobcami z Únie alebo v ich mene najneskôr tri mesiace pred uplynutím päťročného obdobia, musí byť v súlade s druhým pododsekom, táto žiadosť musí najneskôr do tohto dátumu obsahovať dostatok dôkazov o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy, na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania.
68 Takýto výklad článku 11 ods. 2 druhého a štvrtého pododseku základného nariadenia prijal aj ombudsman vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 577/2014/MDC, ktorá sa týkala práva dotknutej osoby na prístup k pôvodnému zneniu žiadosti o revízne prešetrovanie podanej v zákonnej lehote, ako to správne uvádzajú žalobkyne. V tomto rozhodnutí ombudsman správne uviedol, že predloženie žiadosti obsahujúcej dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy, v zákonnej lehote, sú dve kumulatívne podmienky, ktoré umožňujú vykonať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení. Prístup k verzii žiadosti o revízne prešetrovanie podanej v zákonnej lehote tak umožňuje dotknutým osobám overiť, či v tomto štádiu konania boli splnené podmienky stanovené v tomto článku.
69 Cieľ sledovaný článkom 11 ods. 2 druhým a štvrtým pododsekom základného nariadenia, ktorým je zabezpečiť, aby dôkazy predložené Komisii v zákonnej lehote boli dostatočné na preukázanie pravdepodobného pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení, nemožno dosiahnuť, ak sa tieto ustanovenia vykladajú v tom zmysle, že výrobcovia z Únie majú po uplynutí zákonnej lehoty dodatočné tri mesiace na splnenie tejto podmienky.
70 Zavedenie lehoty troch mesiacov predchádzajúcich uplynutiu päťročného obdobia, po ktorého uplynutí antidumpingové opatrenia uplynú, tak prispieva k zabezpečeniu istoty právnych situácií tým, že umožňuje hospodárskym subjektom na trhu včas zistiť, či antidumpingové opatrenia môžu byť zachované, čo Komisia potvrdila na pojednávaní, ako aj Komisii disponovať primeranou lehotou na posúdenie dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie podanej v zákonnej lehote výrobcami z Únie alebo v ich mene a ubezpečiť sa o ich dostatočnej a relevantnej povahe, aby sa zabránilo neoprávnenému zachovaniu antidumpingového opatrenia po uplynutí predpísanej lehoty.
71 V druhom rade, ako sa účastníci konania zhodujú, výrobcovia z Únie majú možnosť predložiť dodatočné informácie na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia po uplynutí zákonnej lehoty a počas trojmesačnej lehoty pred uplynutím päťročného obdobia. Treba tiež konštatovať, ako uznávajú účastníci konania, že takéto dôkazy nemôžu predstavovať nové argumenty, ani nahradiť žiadosť o revízne prešetrovanie podanú v zákonnej lehote alebo napraviť nedostatočnú povahu dôkazov, ktoré sú v nej obsiahnuté. Hoci totiž Komisia v duplike tvrdila, že rozdiely medzi ustanoveniami uplatniteľnými na pôvodné prešetrovania a ustanoveniami uplatniteľnými na revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení nevyžadujú, aby v kontexte uvedených revíznych prešetrovaní nebolo možné napraviť nedostatok dostatočných dôkazov v pôvodnej žiadosti prostredníctvom následných žiadostí Komisie, toto tvrdenie na pojednávaní vzala späť.
72 Ako vyplýva z bodu 70 vyššie, lehota troch mesiacov, ktorá predchádza uplynutiu platnosti antidumpingových opatrení, umožňuje Komisii posúdiť dôkazy obsiahnuté v žiadosti o prešetrovanie, tak ako bola podaná v zákonnej lehote, a overiť ich dostatočnosť a relevantnosť predtým, ako rozhodne, či je alebo nie je potrebné začať prešetrovanie. Na tento účel môže dostať alebo si vyžiadať ďalšie objasnenia v priebehu troch mesiacov predchádzajúcich uplynutiu päťročného obdobia, čo vedie ku konsolidovanej verzii žiadosti.
73 Hoci Komisia môže zohľadniť dodatočné informácie predložené výrobcom z Únie na odôvodnenie začatia revízneho prešetrovania v nadväznosti na žiadosť o revízne prešetrovanie predloženú výrobcami z Únie alebo v ich mene, títo výrobcovia môžu iba doplniť alebo potvrdiť dostatočné dôkazy predložené v zákonnej lehote. Nemôžu však predstavovať nové tvrdenia alebo dôkazy, ani napraviť nedostatočnosť dôkazov, ktoré sú v nej obsiahnuté, ktorá sa musí posúdiť vo vzťahu k dôkazom predloženým v zákonnej lehote.
74 Ako pripustila Komisia na pojednávaní, neexistencia dostatočných dôkazov predložených výrobcami z Únie v zákonnej lehote nemôže byť Komisiou z úradnej moci opravená v rámci konania o doplňujúcich informáciách u uvedených výrobcov počas trojmesačného obdobia predchádzajúceho uplynutiu päťročného obdobia.
75 Rozhodujúca otázka sa teda týka tak informácií, ktoré Komisia použila pri začatí revízneho prešetrovania na základe žiadosti predloženej výrobcami z Únie alebo v ich mene, ako aj okamihu, kedy Komisia získala tieto informácie, a rozsahu, v akom informácie získané v rámci zákonnej lehote predstavujú dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.
76 Komisia sa preto nesprávne domnievala, že tri mesiace, ktoré priamo predchádzali uplynutiu päťročného obdobia, boli zahrnuté do lehoty, v ktorej bolo možné predložiť žiadosť o revízne prešetrovanie obsahujúcu dostatok dôkazov, a že podmienka týkajúca sa dostatočnosti dôkazov by mala byť splnená až v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
77 Takýto opačný výklad by zbavil článok 11 ods. 2 základného nariadenia jeho zmyslu, pretože by spôsobil bezpredmetnosť právnej povinnosti, ktorá je v ňom stanovená, a bol by v rozpore s účelom konania o revíznom prešetrovaní, ktorý spočíva v požiadavke, aby žiadosť podaná výrobcami z Únie alebo v ich mene najneskôr tri mesiace pred uplynutím päťročného obdobia bola v súlade s požadovanou dôkaznou požiadavkou stanovenou v druhom pododseku tohto ustanovenia, podľa ktorej musí obsahovať dostatočné dôkazy o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy v prípade uplynutia platnosti opatrení.
78 Odkaz Komisie na článok 11 ods. 5 základného nariadenia nemôže spochybniť tento záver.
79 Článok 11 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia totiž stanovuje, že príslušné ustanovenia uvedeného nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé revízne prešetrovanie, ktoré sa vykonáva podľa odseku 2 toho istého článku.
80 Hoci tento článok výslovne neodkazuje na relevantné ustanovenia, ktorých sa týka prejednávaná vec, už bolo rozhodnuté, že článok 11 ods. 5 základného nariadenia nerozširuje na konania o revíznom prešetrovaní všetky ustanovenia týkajúce sa postupov a vedenia prešetrovaní, ktoré sa uplatňujú v rámci pôvodného prešetrovania. Článok 11 ods. 5 uvedeného nariadenia podmieňuje uplatnenie týchto ustanovení na konania o revíznom prešetrovaní ich relevantnosťou (rozsudok z 11. septembra 2018, Foshan Lihua Ceramic/Komisia, T‑654/16, EU:T:2018:525, bod 37).
81 Konanie o revíznom prešetrovaní sa teda odlišuje od pôvodného prešetrovania, ktoré sa riadi inými ustanoveniami základného nariadenia. Preto Súdny dvor už rozhodol, že určité ustanovenia upravujúce pôvodné prešetrovanie sa nemajú uplatňovať na konanie o revíznom prešetrovaní vzhľadom na celkovú štruktúru a ciele systému zavedeného základným nariadením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 77).
82 Na jednej strane Všeobecný súd pripomína, že článok 5 ods. 9 základného nariadenia stanovuje, že ak sa ukáže, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania, Komisia začne konanie do 45 dní odo dňa podania podnetu a oznámi jeho začatie v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak neexistujú dostatočné dôkazy, navrhovateľ je o tom informovaný do 45 dní odo dňa podania podnetu Komisii. Komisia poskytne členským štátom informácie týkajúce sa jej analýzy sťažnosti obvykle do 21 dní odo dňa podania sťažnosti Komisii.
83 Výraz „ak sa ukáže, že existujú dostatočné dôkazy na začatie konania“, ktorým sa začína článok 5 ods. 9 základného nariadenia, nemožno vykladať nezávisle od zvyšku tohto ustanovenia, z ktorého jasne vyplýva, že jeho cieľom je spresniť lehoty, v rámci ktorých má Komisia začať pôvodné prešetrovanie odo dňa podania podnetu, upozorniť sťažovateľa na neuskutočnenie prešetrovania alebo poskytnúť členským štátom informácie týkajúce sa preskúmania podnetu.
84 Zo znenia článku 11 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia však výslovne vyplýva, že ostatné ustanovenia uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú lehôt, sa neuplatňujú na revízne prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
85 Keďže článok 5 ods. 9 základného nariadenia je ustanovením, ktoré sa týka lehôt týkajúcich sa pôvodných antidumpingových prešetrovaní, nemožno ho uplatniť na konania o revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 5 uvedeného nariadenia, ako správne tvrdia žalobkyne.
86 Na druhej strane podľa článku 5 ods. 3 základného nariadenia „Komisia podľa možnosti posúdi presnosť a primeranosť dôkazov uvedených v podnete, aby bolo možné zistiť, či existujú dostatočné dôkazy na začatie prešetrovania“.
87 V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že článok 5 ods. 3 základného nariadenia sa týka len preskúmania presnosti a primeranosti dôkazov uvedených v podnete Komisiou s cieľom určiť, či existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia pôvodného prešetrovania, a nemôže odôvodniť začatie konania o doplňujúcich informáciách z úradnej moci, ak dôkazy predložené v zákonnej lehote stanovenej pre žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení predložené výrobcami z Únie alebo v ich mene nie sú dostatočné na určenie, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.
88 Je pravda, ako správne uvádza Komisia, že Súdny dvor mal príležitosť uviesť, že začatie prešetrovania, či už k začatiu antidumpingového konania, alebo v rámci preskúmania nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, je vždy podmienené existenciou dostatočných dôkazov o existencii dumpingu a ujmy, ktorá z neho vyplýva (rozsudok zo 7. decembra 1993, Rima Eletrometalurgia/Rada, C‑216/91, EU:C:1993:912, bod 16).
89 Táto judikatúra však bola rozvinutá na základe nariadenia Rady (EHS) č. 2423/88 z 11. júla 1988 o ochrane pred dumpingovými alebo subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 209, 1988, s. 1), v ktorom ustanovenie týkajúce sa začatia revízneho prešetrovania výslovne odkazovalo na článok týkajúci sa začatia pôvodného prešetrovania.
90 Článok 14 ods. 2 nariadenia č. 2423/88 v celom rozsahu venovaný postupu revízneho prešetrovania totiž odkazoval, pokiaľ ide o režim prešetrovania, na článok 7 uvedeného nariadenia uplatniteľný v rámci pôvodného konania. Týmto výslovným odkazom normotvorca Spoločenstva vyjadril, že v oblasti „pôvodného“ alebo „revízneho“ prešetrovania sa musia dodržiavať rovnaké pravidlá (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Komisia/NTN a Koyo Seiko, C‑245/95 P, EU:C:1997:400, bod 81).
91 Nariadenie č. 2423/88 bolo nahradené nariadením Rady (ES) č. 3283/94 z 22. decembra 1994 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 349, 1994, s. 1), v ktorom sa znenie predmetných ustanovení zmenilo, a následne sa zachovalo v súčasnom stave až do súčasného znenia článkov 5 a 11 základného nariadenia, ktoré už takýto výslovný odkaz neobsahujú.
92 V článku 5 ods. 3 základného nariadenia sa nenachádza nič, čo by nasvedčovalo tomu, že kritériá týkajúce sa dôkazov, ktoré stanovuje, sa vzťahujú na iné konania ako na začatie pôvodných antidumpingových prešetrovaní, ani že kritériá, ktoré sú v ňom stanovené, sa môžu uplatňovať aj na revízne prešetrovania po uplynutí platnosti opatrení na základe žiadosti o revízne prešetrovanie podanej výrobcami z Únie alebo v ich mene.
93 Komisia tiež nesprávne interpretuje správy orgánov WTO, ktoré vykladajú článok 5.3 antidumpingovej dohody, ktorého znenie sa zhoduje so znením článku 5 ods. 3 základného nariadenia, keď tvrdí, že z nich vyplýva, že dostatočnosť dôkazov sa musí posúdiť v okamihu, keď rozhoduje o vhodnosti začať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, a že môže zohľadniť dodatočné informácie predložené po uplynutí zákonnej lehoty na tento účel.
94 Analýza vykonaná v správe osobitnej skupiny nazvanej „Pakistan – Antidumpingové opatrenia na biaxiálne orientované polypropylénové fólie zo Spojených arabských emirátov“, prijatá 18. januára 2021 (WT/DS 538/R, bod 7.30), sa zaoberala výkladom, ktorý treba dať článku 5.3 antidumpingovej dohody, pokiaľ ide o začatie pôvodného antidumpingového prešetrovania na základe podnetu. Pokiaľ ide o analýzu vykonanú v správe osobitnej skupiny, nazvanej „Spojené štáty – Preskúmanie ukončenia platnosti týkajúce sa ocele ošetrenej proti korózii“, prijatej 14. augusta 2003 (WT/DS 244/R, body 7.27 až 7.39 a 7.45), týkala sa dôkazných kritérií uvedených v článkoch 5.6 a 11.2 antidumpingovej dohody, ktoré sa v uvedenom poradí týkajú začatia pôvodného antidumpingového prešetrovania na podnet orgánov, bez toho, aby im bola na tento účel predložená písomná žiadosť zo strany domáceho výrobného odvetvia alebo v jeho mene, a preskúmania antidumpingových opatrení z podnetu orgánov alebo na žiadosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany. Tieto otázky však nie sú predmetom tohto sporu, a tak tvrdenia Komisie a vedľajšieho účastníka konania sú v tejto súvislosti neúčinné.
95 Okrem toho v správe osobitnej skupiny, nazvanej „Európska únia – Metódy úpravy nákladov II (Rusko)“, prijatej 24. júla 2020 (WT/DS 494/R, body 7.332 a 7.333), bolo výslovne uvedené, že v článku 11.3 antidumpingovej dohody sa neexistencia akéhokoľvek odkazu na článok 5.3 uvedenej dohody musí chápať tak, že znamená, že kritérium na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa líši od kritéria požadovaného na začatie pôvodného prešetrovania a že kritérium stanovené v článku 5.3 uvedenej dohody sa neuplatňuje na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti.
96 Je pravda, že pokiaľ ide o správu osobitnej skupiny WT/DS 494/R, Komisia uviedla, že 28. augusta 2020 podala odvolanie, po ktorom tak urobila aj Ruská federácia, ktorá podala odvolanie 2. septembra 2020. Vzhľadom na to, že v súčasnosti odvolací orgán nie je schopný preskúmať tieto odvolania, pretože mandáty u neho zostávajú voľné, Komisia na pojednávaní uviedla, že táto správa nemá hodnotu ako precedens a že tento spor sa v blízkej budúcnosti nevyrieši právnym riešením.
97 V tejto súvislosti vedľajší účastník konania na pojednávaní tvrdil, že nie je žiaduce, aby súd Únie sám osebe prebral výňatok z rozhodnutia orgánu WTO a presadil ho ako výklad práva Únie, najmä ak ustanovenia majú odlišnú formuláciu a účel.
98 V prípade neexistencie výkladu ustanovení antidumpingovej dohody odvolacím orgánom, ktorým by sa súd Únie prípadne mohol inšpirovať pri výklade ustanovení, ktorých znenie sa v práve Únie zhoduje, však záväznosť rozhodnutia osobitnej skupiny, proti ktorému bolo podané odvolanie „vo vákuu“ pred odvolacím orgánom, môže byť v každom prípade založené len na dôkaznej sile odôvodnenia, na ktorom je založený výklad týchto ustanovení orgánmi WTO na urovnávanie sporov.
99 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, však nie je možné začať „dynamický proces“ spočívajúci v tom, že by sa od výrobcov z Únie požadovali nové objasnenia potrebné na splnenie podmienky týkajúcej sa požiadavky predložiť „dostatočné“ dôkazy v čase začatia preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení.
100 Ustanovenia práva Únie zodpovedajúce relevantným ustanoveniam antidumpingovej dohody, konkrétne odseky 3 a 9 článku 5 základného nariadenia, sa totiž neuplatňujú na revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení v nadväznosti na žiadosť o revízne prešetrovanie podanú výrobcami z Únie alebo v ich mene na základe článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia. Všeobecná štruktúra a ciele systému zavedeného uvedeným nariadením bránia tomu, aby sa Komisia opierala o článok 11 ods. 5 uvedeného nariadenia s cieľom konvalidovať povinnosť ubezpečiť sa, že žiadosť o revízne prešetrovanie podaná v zákonnej lehote obsahuje dostatok dôkazov, podľa ktorých by uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.
101 Všeobecný súd konštatuje, že objektívny rozdiel medzi konaním o revíznom prešetrovaní a konaním o pôvodnom prešetrovaní spočíva v tom, že revíznemu prešetrovaniu podliehajú tie dovozy, ktoré už boli predmetom zavedenia konečných antidumpingových opatrení a pri ktorých bolo v zásade dostatočne preukázané, že uplynutie platnosti týchto opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Naproti tomu pri dovozoch, ktoré podliehajú pôvodnému prešetrovaniu, je cieľom tohto prešetrovania práve zistiť existenciu, rozsah a účinok údajného dumpingu [rozsudky z 27. januára 2005, Europe Chemi‑Con (Deutschland)/Rada, C‑422/02 P, EU:C:2005:56, bod 50, a z 28. apríla 2015, CHEMK a KF/Rada, T‑169/12, EU:T:2015:231, bod 60].
102 V revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti opatrení, ktoré nasleduje po žiadosti výrobcov z Únie alebo v ich mene o revízne prešetrovanie, ak dôkazy predložené v zákonnej lehote nepostačujú na preukázanie pravdepodobnosti, že uplynutie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy, tak platnosť existujúceho antidumpingového opatrenia automaticky uplynie. Ak sú naopak takéto dôkazy dostatočné a Komisia začne uvedené preskúmanie, antidumpingové clá sú automaticky zachované počas obdobia prešetrovania.
103 Z vyššie uvedeného vyplýva, že podmienka týkajúca sa dostatočnosti dôkazov obsiahnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie predloženej výrobcami z Únie alebo v ich mene v zmysle článku 11 ods. 2 druhého pododseku základného nariadenia je splnená, ak sú takéto dôkazy predložené najneskôr tri mesiace pred uplynutím päťročného obdobia v súlade so štvrtým pododsekom tohto ustanovenia.
104 Komisia sa preto dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v odôvodnení 20 napadnutého nariadenia tvrdila, že nie je relevantné, či pôvodná žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie, a že začatie revízneho prešetrovania bolo možné odôvodniť na základe konsolidovanej žiadosti.
– O dostatočnosti dôkazov v pôvodnej žiadosti a povahe dodatočných informácií
105 Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že v prejednávanej veci mala Komisia preukázať dostatočnosť dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti predloženej 21. júna 2019. Komisia mala na tento účel k dispozícii trojmesačnú lehotu, t. j. do 25. septembra 2019, keď mala uplynúť platnosť antidumpingových opatrení. Pokiaľ ide o dodatočné informácie predložené vedľajším účastníkom konania 20. augusta 2019, po uplynutí zákonnej lehoty ich mohla zohľadniť len v rozsahu, v akom dopĺňajú alebo potvrdzujú dostatočné dôkazy zahrnuté v pôvodnej žiadosti, a ak nejde o nové dôkazy alebo nové tvrdenia.
106 V tejto súvislosti je nesporné, že dôkazy obsiahnuté v pôvodnej žiadosti, ktoré slúžili ako základ pre tvrdenia o pokračovaní dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení, sa zakladali na vytvorenej normálnej hodnote, keďže vedľajší účastník konania sa odvolával na existenciu osobitnej situácie na trhu v Rusku z dôvodu zosúladených dohôd o obmedzení cien a stratégie ruskej vlády stanoviť umelo nízke ceny zemného plynu, ktorý predstavuje hlavný vstup pre dusičnan amónny.
107 Okrem toho je nesporné, že dôkazy uvedené v doplňujúcich informáciách, ktoré obsahuje konsolidovaná žiadosť, sa týkali normálnej hodnoty stanovenej na základe skutočných domácich cien na ruskom trhu.
108 Všeobecný súd pritom uvádza, že existujú podstatné rozdiely medzi dôkazmi uvedenými v pôvodnej žiadosti na výpočet dumpingových rozpätí a dôkazmi uvedenými v doplňujúcich informáciách.
109 Pokiaľ totiž ide o pôvodnú žiadosť, vedľajší účastník konania použil vytvorenú normálnu hodnotu. Odvoláva sa na existenciu osobitnej situácie na trhu v Rusku v dôsledku regulovaných cien na ruskom domácom trhu, a tak v bežnom obchodnom styku neexistovali spoľahlivé údaje o domácich cenách pre Rusko. Na podporu tohto tvrdenia predložil zoznam maximálnych cien deklarovaných pre minerálne hnojivá pre poľnohospodárov, uverejnený 18. apríla 2017, ktorý sa vzťahoval na obdobie štyroch mesiacov v roku 2017.
110 Vedľajší účastník konania teda vytvoril normálnu hodnotu na základe nákladov na výrobu dusičnanu amónneho v Rusku a pred úpravou ceny plynu odhadol jej skutočné náklady na 104,88 amerických dolárov (USD) na tonu alebo 6 387,19 ruských rubľov (RUB) na tonu. Z dôvodu umelo nízkych cien plynu v Rusku zohľadnil ceny plynu dodávaného do Waidhausu v Nemecku. Tieto náklady boli ďalej upravené tak, aby zohľadňovali náklady na dopravu vo výške 6 eur na tonu, predajné, administratívne a ostatné všeobecné náklady, ako aj priemerné ziskové rozpätie 8 % a ziskové rozpätie USA vo výške 29 %. Po úprave nákladov na plyn, predajných, administratívnych a ostatných všeobecných nákladov a ziskových rozpätí bola vytvorená normálna hodnota, ktorú vzal do úvahy pre Estónsko a zvyšok Únie, 191 eur za tonu pri uplatnení ziskového rozpätia 8 % a 247 eur za tonu, pričom uplatnil ziskové rozpätie 29 %.
111 Dumpingové rozpätia sa vypočítali porovnaním vytvorených normálnych hodnôt s vývoznými cenami do Estónska, zvyšku Únie a do Brazílie, pričom sa zohľadnili priemerné vývozné ceny vo výške 139 eur za tonu pre Estónsko, 152 eur za tonu pre zvyšok Únie a 142 alebo 143 eur za tonu pre Brazíliu. V prípade Únie, s výnimkou Estónska, dospel vedľajší účastník konania k dumpingovému rozpätiu 39 eur za tonu, pri uplatnení ziskového rozpätia 8 % a 95 eur za tonu, pri uplatnení ziskového rozpätia 29 %. V prípade Estónska bol výsledok 52 eur za tonu a 108 eur za tonu.
112 V dodatočných informáciách sa vedľajší účastník konania naopak opieral o normálnu hodnotu založenú na skutočných cenách uplatňovaných na ruskom domácom trhu. Vedľajší účastník konania zohľadnil zoznam obchodných cien za kalendárny rok 2018 a ročný priemer obchodných cien od nezávislého experta Chem‑courier. Použil domácu cenu ruského dusičnanu amónneho vo výške 142 eur za tonu alebo 10 501 RUB za tonu, ktorá bola upravená tak, aby zohľadňovala náklady na prepravu vo výške 25 eur za tonu.
113 Dumpingové rozpätie sa teda vypočítalo porovnaním cien skutočne uplatňovaných na domácom ruskom trhu s vývoznými cenami do Únie, pričom sa zohľadnila priemerná vývozná cena vo výške 133 eur za tonu. Vedľajší účastník konania dospel k dumpingovému rozpätiu vo výške 9 eur za tonu.
114 Dôkazy obsiahnuté v doplňujúcich informáciách sú preto založené na inej metóde výpočtu na určenie dumpingového rozpätia a vychádzajú z iných údajov ako v pôvodnej žiadosti.
115 Tieto dôkazy sa okrem toho zakladajú na odlišnom právnom základe a týkajú sa odlišných okolností.
116 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že určenie normálnej hodnoty výrobku predstavuje jednu zo základných etáp, ktorá má umožniť stanoviť, či existuje prípadný dumping (rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina, C‑393/13 P, EU:C:2014:2245, bod 20; pozri tiež rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 76 a citovaná judikatúra).
117 S cieľom určiť túto normálnu hodnotu, článok 2 ods. 1 prvý pododsek základného nariadenia uvádza hlavnú metódu a stanovuje, že sa zvyčajne zakladá na cenách, ktoré zaplatili alebo majú zaplatiť nezávislí zákazníci vo vyvážajúcej krajine pri bežnom obchode. V druhom pododseku tohto ustanovenia sa spresňuje, že ak vývozca vo vyvážajúcej krajine nevyrába ani nepredáva podobný výrobok, normálna hodnota sa stanoví na základe cien iných predajcov alebo výrobcov (rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 77; pozri tiež rozsudok zo 14. júla 2021, Interpipe Niko Tube a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant/Komisia, T‑716/19, EU:T:2021:457, bod 56 a citovanú judikatúru).
118 Táto všeobecná zásada sa uplatňuje predovšetkým pri určovaní normálnej hodnoty. Súdny dvor už totiž rozhodol, že tak zo znenia, ako aj zo systematiky článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia vyplýva, že pri stanovení normálnej hodnoty sa musí v zásade prednostne zohľadniť cena, ktorá sa zaplatila alebo sa má zaplatiť v bežnom obchode (pozri rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 79 a citovanú judikatúru).
119 Podľa článku 2 ods. 3 prvého pododseku základného nariadenia sa od všeobecnej zásady uvedenej v článku 2 ods. 1 uvedeného nariadenia možno odchýliť len za predpokladu, že sa podobný výrobok vôbec nepredáva v bežnom obchode, takýto predaj je nedostatočný, alebo ak vzhľadom na osobitné okolnosti trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, a to tak, že normálna hodnota sa vypočíta buď na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu zvýšených o primerané rozpätie nákladov a zisku, alebo na základe reprezentatívnych vývozných cien. Tieto výnimky z metódy stanovenia normálnej hodnoty v závislosti od skutočných cien majú taxatívnu povahu (pozri rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina, C‑393/13 P, EU:C:2014:2245, body 20 a 21 a citovanú judikatúru, pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 80 a citovaná judikatúra).
120 Prvý a druhý pododsek článku 2 ods. 1 a prvý pododsek článku 2 ods. 3 základného nariadenia teda stanovujú hierarchiu medzi metódami určenia normálnej hodnoty, ktoré sú v nich uvedené. Z toho vyplýva, že situácie, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé uvedené metódy, sa neprekrývajú (rozsudok z 12. mája 2022, Komisia/Hansol Paper, C‑260/20 P, EU:C:2022:370, bod 81).
121 V prejednávanej veci sa dôkazy uvedené v pôvodnej žiadosti týkajúce sa vytvorenej normálnej hodnoty zakladajú na článku 2 ods. 3 základného nariadenia, ktorý spresňuje kritériá odchýlenia sa od metódy stanovenia normálnej hodnoty a subsidiárne metódy výpočtu tejto hodnoty. Tieto výnimky z metódy stanovenia normálnej hodnoty v závislosti od skutočných cien majú taxatívnu povahu. Okrem toho sa týkajú osobitnej situácie, keďže vedľajší účastník konania sa domnieval, že výpočty dumpingového rozpätia sa nemohli zakladať na obchodných cenách skutočne uplatňovaných v Rusku.
122 Dôkazy uvedené v doplňujúcich informáciách sú naopak založené na normálnej hodnote, ktorá zodpovedá zásade stanovenej v článku 2 ods. 1 základného nariadenia.
123 Keďže pojmy normálna hodnota a vytvorená normálna hodnota sa riadia rôznymi právnymi ustanoveniami a sú založené na odlišnej obchodnej metodike, nemožno tvrdiť, že použitie inej metódy výpočtu normálnej hodnoty v doplňujúcich informáciách, podstatne odlišnej od metódy uvedenej v pôvodnej žiadosti a založenej na odlišnom právnom ustanovení a odlišnej právnej zásade, možno kvalifikovať ako informáciu, ktorá má doplniť alebo podporiť dôkazy obsiahnuté v pôvodnej žiadosti.
124 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia na pojednávaní, zoznam skutočných cien na ruskom domácom trhu uvedený spomedzi doplňujúcich informácií nemožno považovať za zoznam, ktorého cieľom je doplniť ceny uvedené v pôvodnej žiadosti. Pôvodná žiadosť totiž neobsahovala zoznam cien skutočne uplatňovaných na ruskom domácom trhu za prvé štyri mesiace roku 2017, ale zoznam maximálnych deklarovaných cien minerálnych hnojív určených na použitie poľnohospodárskymi výrobcami v Rusku, ktorý bol uverejnený 18. apríla 2017. Cieľom tohto zoznamu maximálnych cien okrem toho nebolo stanoviť normálnu hodnotu založenú na skutočných cenách, ale slúžil ako základ pre tvrdenia vedľajšieho účastníka konania týkajúce sa osobitnej situácie na trhu z dôvodu stratégie ruskej vlády stanoviť umelo nízke ceny.
125 Zahrnutie výpočtov dumpingových rozpätí založených na údajných ruských domácich cenách do konsolidovanej žiadosti preto nepredstavuje len spresnenie dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti, ktoré vychádzali z vytvorenej normálnej hodnoty. Ide o nové dôkazy, ktoré podstatným spôsobom zmenili určenie dumpingových rozpätí stanovených v pôvodnej žiadosti a zmenili jej podstatný obsah. Keďže boli predložené po uplynutí zákonnej lehoty, Komisia sa nemohla na tieto dôkazy odvolávať pri rozhodovaní o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení v nadväznosti na žiadosť o revízne prešetrovanie predloženú vedľajším účastníkom konania.
126 Komisia sa teda dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, keď sa domnievala, ako vyplýva z odôvodnení 20, 23, 25, 26 a 29 napadnutého nariadenia, že na preukázanie dostatočnosti dôkazov na účely odôvodnenia začatia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení môže vychádzať z konsolidovanej žiadosti obsahujúcej dôkazy uvedené v doplňujúcich informáciách.
127 Na pojednávaní Komisia po prvýkrát tvrdila, že z bodov 1 a 4.1 oznámenia o začatí konania, ako aj z odôvodnenia 23 napadnutého nariadenia vyplýva, že samotná pôvodná žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu. Dodala, že mohla začať revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení len na základe pôvodnej žiadosti.
128 Z oznámenia o začatí konania a z napadnutého nariadenia však nijako nevyplýva, že by sa Komisia domnievala, že pôvodná žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu.
129 Odôvodnenie 23 napadnutého nariadenia totiž výslovne uvádza, že revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení sa začalo na základe konsolidovanej žiadosti, a spresňuje, že Komisia sa domnievala, že v pôvodnej žiadosti „sa uvádzali dostatočné dôkazy, ktoré po objasneniach [vedľajšieho účastníka konania] v nadväznosti na postup odstraňovania nedostatkov“ odôvodňovali začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
130 Znenie odôvodnenia 23 napadnutého nariadenia v iných jazykových verziách, ako je francúzska verzia, napríklad anglická verzia, ktorá používa výraz „subject to the clarifications provided by the applicants following the deficiency process to supplement its initial request“, alebo nemecká verzia, ktorá uvádza „nach Anforderung noch fehlender Informationen“, potvrdzuje, že Komisia požadovala dodatočné informácie na účely odstránenia chýbajúcich alebo nedostatočných informácií v pôvodnej žiadosti.
131 Okrem toho odôvodnenie 25 napadnutého nariadenia spresňuje, že „v súvislosti so skutočnosťou, že revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa začalo na základe [konsolidovanej] žiadosti, neexistujú žiadne nejasnosti“ a že „možno to potvrdiť znením oddielu 4.1 oznámenia o začatí revízneho prešetrovania, v ktorom sa jasne odkazovalo na dôkazy vychádzajúce z konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie“. Rovnako v odôvodnení 29 uvedeného nariadenia sa opätovne potvrdzuje, že „pri začatí tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa nevychádzalo len z informácií z pôvodnej žiadosti o revízne prešetrovanie prijatej 21. júna 2019, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré [vedľajší účastník konania] doplnil pred začatím revízneho prešetrovania a ktoré boli zahrnuté do konsolidovanej žiadosti o revízne prešetrovanie“.
132 Vo vyjadrení k žalobe a v duplike Komisia navyše opakovane tvrdila, že dospela k záveru o existencii dostatočných dôkazov o pravdepodobnosti dumpingu a ujmy na základe konsolidovanej žiadosti a že pôvodná žiadosť ako taká nebola preskúmaná izolovane, ale v spojení s prípadnými ďalšími dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii, vrátane ďalších vysvetlení poskytnutých vedľajším účastníkom konania, a tak „napadnuté nariadenie sa nezaoberalo otázkou, či informácie uvedené v pôvodnej žiadosti boli dostatočné na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení“.
133 Na pojednávaní Komisia potvrdila, že skutočne začala revízne prešetrovanie na základe konsolidovanej žiadosti. Dodala, že v iných vyšetrovaniach sa revízne prešetrovanie začalo na základe žiadosti podanej v zákonnej lehote a vytvorenej normálnej hodnoty.
134 Bod 1 oznámenia o začatí konania tiež uvádza tak pôvodnú žiadosť, ako aj konsolidovanú žiadosť, pričom Komisia spresnila, že táto žiadosť bola označená ako „verejná verzia žiadosti“. Pokiaľ ide o bod 4.1 oznámenia o začatí konania, uvádza sa v ňom, že vedľajší účastník konania predložil „dostatočné dôkazy o tom, že neexistujú spoľahlivé údaje o domácich cenách pre Rusko… v bežnom obchodnom styku“, a tak vedľajší účastník konania vytvoril normálnu hodnotu. Dostatočnosť dôkazov, na ktoré sa odkazuje, sa teda týka odôvodnenia použitia vytvorenej normálnej hodnoty v pôvodnej žiadosti, ale vôbec neznamená, že uvedená žiadosť obsahovala dostatok dôkazov, podľa ktorých by uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia.
135 Z týchto úvah preto výslovne vyplýva, že napadnuté nariadenie nemožno vykladať tak, že stanovuje, že pôvodná žiadosť obsahovala dostatočné dôkazy o tom, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu. Z napadnutého nariadenia naopak vyplýva, že bez vysvetlení uvedených v dodatočných informáciách, ktoré predložil vedľajší účastník konania 20. augusta 2019, by Komisia nevyhnutne nepristúpila k začatiu revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení.
136 Všeobecný súd sa teda domnieva, že žiadosť Komisie adresovanú vedľajšiemu účastníkovi konania s cieľom získať skutočné ceny na domácom ruskom trhu za celý rok 2018 nemožno chápať tak, že jej cieľom bolo doplniť dôkazy uvedené v pôvodnej žiadosti, keďže tieto dôkazy boli založené len na výpočtoch dumpingových rozpätí stanovených na základe vytvorenej normálnej hodnoty, ale jej cieľom bolo napraviť nedostatok informácií.
137 Ako však vyplýva z analýz vykonaných vyššie, Komisii neprináleží žiadať od výrobcov z Únie, ktorí podali žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti opatrení v zákonnej lehote, aby napravili prípadnú nedostatočnosť dôkazov, ktoré sú v nej uvedené.
138 Komisia má totiž k dispozícii trojmesačnú lehotu, ktorá predchádza uplynutiu platnosti opatrení, aby sa uistila o dostatočnosti týchto dôkazov, a môže v tejto súvislosti získať dodatočné informácie, avšak bez toho, aby mohla vyplniť alebo napraviť nedostatok dostatočných dôkazov v žiadosti podanej v zákonnej lehote, ani nahradiť chýbajúce alebo inak chybné prvky uvedenej žiadosti novými informáciami.
139 V každom prípade neprináleží Všeobecnému súdu, aby svojím vlastným posúdením dostatočnosti dôkazov obsiahnutých v pôvodnej žiadosti nahradil posúdenie Komisie vyplývajúce z oznámenia o začatí konania a z napadnutého nariadenia.
140 Podľa judikatúry totiž Všeobecný súd nemôže nahradiť dôvody, ktoré boli uvedené počas prešetrovania a v napadnutom nariadení, inými dôvodmi, ktoré boli po prvýkrát uvedené v konaní pred ním (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 22 a citovaná judikatúra, a z 1. júna 2017, Changmao Biochemical Engineering/Rada, T‑442/12, EU:T:2017:372, bod 153 a citovaná judikatúra). Takéto dôvody uvedené po prvýkrát pred Všeobecným súdom predstavujú posúdenia Komisie týkajúce sa skutočnosti, že pôvodná žiadosť obsahovala dostatok dôkazov o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení, a tak Komisia mohla rozhodnúť o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti opatrení len na tomto základe.
141 Preto treba vyhovieť výhradám žalobkýň založeným na porušení článku 11 ods. 2 základného nariadenia.
142 Zo všetkého, čo už bolo uvedené vyššie, vyplýva, že napadnuté nariadenie treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné výhrady uvádzané žalobkyňami.
O trovách
143 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyniam, v súlade s ich návrhmi.
144 Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/2100 z 15. decembra 2020, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, sa zrušuje.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam AO Nevinnomysskiy Azot a AO Novomoskovskaya Aktsionernaya Kompania NAK „Azot“.
3. Fertilizers Europe znáša svoje vlastné trovy konania.
Spielmann | Öberg | Mastroianni |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. júla 2023.
Podpisy