ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

zo 6. marca 2013

Vec F‑41/12

Séverine Scheefer

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Dočasný zamestnanec – Výpoveď zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú – Legitímny dôvod“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou S. Scheefer najmä navrhuje jednak zrušiť rozhodnutie Európskeho parlamentu z 20. júna 2011 o výpovedi jej zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú a jednak zaviazať ho na náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. S. Scheefer znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskeho parlamentu.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

2.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Voľná úvaha administratívy – Rozsah

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c)]

3.      Úradníci – Dočasní zamestnanci – Prijímanie do zamestnania – Zamestnanci prijatí na základe článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov – Interný poriadok Parlamentu podmieňujúci trvalé prijatie týchto zamestnancov výberovou skúškou – Výpoveď zmluvy dočasného zamestnanca v dôsledku jeho neúspechu na skúškach – Prípustnosť – Zmluva dotknutej osoby, ktorá bola predtým po vyhlásení rozsudku súdu Únie prekvalifikovaná na zmluvu na dobu neurčitú – Neexistencia vplyvu

[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. a); interný poriadok Európskeho parlamentu o prijímaní úradníkov a iných zamestnancov, článok 7 ods. 2 a 3]

1.      Odôvodnenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu môže byť implicitné pod podmienkou, že umožní dotknutej osobe oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu tohto rozhodnutia a príslušnému súdu poskytne dostatok údajov na to, aby mohol vykonať svoje preskúmanie.

Odôvodnenie je totiž dostatočné vtedy, keď uvádza skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú v štruktúre rozhodnutia zásadný význam, takže administratíva nie je povinná odôvodňovať svoje odôvodnenie.

Navyše pokiaľ ide o údajný nedostatok odôvodnenia, možno ho preklenúť vysvetleniami poskytnutými počas konania na Súde pre verejnú službu.

Napokon povinnosť uviesť dôvody aktu spôsobujúceho ujmu je dodržaná vtedy, keď bola dotknutá osoba o týchto dôvodoch náležite informovaná počas rozhovorov so svojimi nadriadenými. Nevyžaduje sa však predchádzajúci rozhovor s nadriadeným v rámci povinnosti odôvodnenia alebo povinnosti transparentnosti vtedy, keď je akt, ktorým došlo k prepusteniu, dostatočne odôvodnený.

(pozri body 29 – 32)

Odkaz:

Súdny dvor: 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, bod 46

Súd prvého stupňa: 9. júla 2008, Reber/ÚHVT – Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (Mozart), T‑304/06, bod 55

Všeobecný súd Európskej únie: 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF‑TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, bod 92

Súd pre verejnú službu: 26. októbra 2006, Landgren/ETF, F‑1/05, bod 79; 29. septembra 2011, AJ/Komisia, F‑80/10, bod 117

2.      Článok 47 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov zveruje orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy širokú mieru voľnej úvahy pri výpovedi zmluvy na dobu neurčitú dočasného zamestnanca.

Tento článok totiž nezakazuje použitie zmlúv na dobu neurčitú, keďže dočasná situácia môže trvať počas obdobia, ktoré nemožno časovo vymedziť, a keďže takáto zmluva v každom prípade neponúka zamestnancovi stabilitu, ktorá vyplýva z vymenovania za úradníka, pretože ju možno ukončiť z legitímneho dôvodu a s výpovednou dobou v súlade s článkom 47 písm. c) bodom i) týchto podmienok.

V tejto súvislosti dôvod založený na neexistencii voľného pracovného miesta v zozname pracovných miest pripojenom ku kapitole rozpočtu inštitúcie, je legitímnym dôvodom prepustenia, s prihliadnutím na ktorý Parlament mohol prijať napadnuté rozhodnutie na základe článku 47 písm. c) bodu i) podmienok.

(pozri body 36, 37 a 39)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, bod 162 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd Európskej únie: 7. júla 2011, Longinidis/Cedefop, T‑283/08 P, bod 84

Súd pre verejnú službu: 13. apríla 2011, Scheefer/Parlament, F‑105/09, bod 56

3.      Z článku 7 ods. 2 a 3 interného poriadku vydaného predsedníctvom Európskeho parlamentu o prijímaní úradníkov a iných zamestnancov vyplýva, že dočasní zamestnanci prijatí podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov môžu byť v prípade, ak nie sú k dispozícii úspešní uchádzači výberového konania, prijatí natrvalo iba po výberovej skúške. Treba sa teda domnievať, že toto výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok na účely prijatia dočasných zamestnancov lekárov, hoci ho nevyžadujú tieto podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, je neoddeliteľnou súčasťou formalít, ktoré Parlament musí rešpektovať ako zamestnávateľ alebo budúci zamestnávateľ. Toto konanie sa od Parlamentu vyžaduje tým skôr, že Parlament musí rešpektovať rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi výberového konania, zvlášť vo vzťahu k jeho úspešným uchádzačom, ktorí vďaka svojmu úspechu majú možnosť obsadiť voľné pracovné miesta.

Pokiaľ ide o dočasného zamestnanca lekára, ktorého zmluva bola prekvalifikovaná na zmluvu na dobu neurčitú v dôsledku rozsudku súdu Únie, skutočnosť, že nebol zapísaný do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania a nemohol sa domáhať prijatia na niektoré z obsadzovaných pracovných miest podľa článku 7 ods. 2 alebo článku 7 ods. 3 prvej zarážky interného poriadku, predstavuje rozhodujúcu skutočnosť, ktorú Parlament nemôže ignorovať a to bez ohľadu na svoje minulé pochybenie pri kvalifikácii zmluvy dotknutej osoby.

Navyše sa uznáva, že inštitúcia môže vypovedať zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú z dôvodu, že nebol zapísaný do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania alebo inej výberovej skúšky. V tejto súvislosti skutočnosť, že uchádzač plní ako dočasný zamestnanec úlohy podobnej povahy ako sú tie, pre ktoré bolo zorganizované výberové konanie, nebráni inštitúcii zohľadniť neúspech dotknutej osoby v tomto výberovom konaní na účely ukončenia jej zmluvy.

(pozri body 46 – 48, 58 a 61)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 28. januára 1992, Speybrouck/Parlament, T‑45/90, bod 68; 5. decembra 2002, Hoyer/Komisia, T‑70/00, body 44 a 47