ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 28. júna 2023 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška trojrozmernej ochrannej známky – Tvar stebla trávy vo fľaši – Staršie národné ochranné známky – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1001] – Pojem ‚obchodný zástupca‘ alebo ‚zástupca‘ – Požiadavka priamej zmluvnej dohody“
Vo veci T‑145/22,
CEDC International sp. z o.o., so sídlom v Oborniki Wielkopolskie (Poľsko), v zastúpení: M. Fijałkowski, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: D. Stoyanova‑Valchanova a V. Ruzek, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Underberg AG, so sídlom v Dietlikon (Švajčiarsko), v zastúpení: A. Renck a C. Stöber, advokáti,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudcovia M. Kančeva (spravodajkyňa) a U. Öberg,
tajomníčka: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 19. januára 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobkyňa, CEDC International sp. z o.o. sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáha čiastočného zrušenia rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 22. decembra 2021 (vec R 1954/2020 – 5) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Dňa 1. apríla 1996 podal vedľajší účastník konania Underberg AG na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien a doplnení, ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
3 Prihlasovaná ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, je nižšie zobrazeným trojrozmerným označením:
4 Toto zobrazenie prihlasovanej ochrannej známky sprevádza tento opis: „Predmetom ochrannej známky je zelenohnedé steblo trávy vo fľaši, ktorého dĺžka zodpovedá približne trom štvrtinám výšky fľaše“.
5 Prihlasovaná ochranná známka označovala výrobky zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajúce tomuto opisu: „Liehoviny a likéry“.
6 Dňa 15. septembra 2003 podala spoločnosť Przedsiębiorstwo Polmos Białystok (Spółka Akcyjna) (ďalej len „Polmos“), právny predchodca žalobkyne, ktorého žalobkyňa nahradila po zlúčení, ku ktorému došlo 27. júla 2011, námietku na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (ktorý sa stal článkom 41 nariadenia č. 207/2009, neskôr článkom 46 nariadenia č. 2017/1001) voči zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 5 vyššie.
7 Námietka bola založená najmä na týchto starších národných ochranných známkach:
– francúzska trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 95588457, prihlásená 18. septembra 1995, zapísaná 18. apríla 1997 na meno podniku Przedsiębiorstwo Przemyslu Spirytusowego Polmos (ďalej len „PPS Polmos“), prevedená na spoločnosť Polmos 28. augusta 2001, odovzdaná žalobkyni 28. októbra 2011, obnovená do 20. novembra 2025 pre „alkoholické nápoje“ zaradené do triedy 33 a zobrazená takto:
– nemecká trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 39848553, prihlásená 25. augusta 1998, zapísaná 28. apríla 1999 pre „alkoholické nápoje, najmä vodky“, zaradené do triedy 33 a zobrazená takto:
– poľská ochranná známka zapísaná pod číslom 62018, podporená niekoľkými dokumentmi zo strany Urząd Patentowy Rzeczypospolitej Polskiej (Patentový úrad Poľskej republiky), ktoré neobsahovali zobrazenie,
– poľská trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 62081, prihlásená 30. augusta 1985, zapísaná 20. novembra 1987 a obnovená do 30. augusta 2025 pre „vodku (alkoholické výrobky)“ zaradené do triedy 33 – táto ochranná známka bola v roku 1987 prevedená na podnik PPS Polmos, ktorý ju v roku 1999 previedol na spoločnosť Polmos, predchodcu žalobkyne – a zobrazená takto:
– poľská trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 85811, prihlásená 2. augusta 1993, zapísaná 3. júla 1995 na meno spoločnosti Polmos, obnovená do 2. augusta 2023 pre „alkoholické výrobky“ zaradené do triedy 33 a zobrazená takto:
– japonská trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 2092826, prihlásená 17. decembra 1985, zapísaná 30. novembra 1988 na meno spoločnosti Przedsiębiorstwo handlu Zagranicznego Agros (ďalej len „PHZ Agros“) pre „vodku“ zaradené do triedy 33 a zobrazená takto:
– francúzska trojrozmerná ochranná známka zapísaná pod číslom 98746752, prihlásená 19. augusta 1998 na meno spoločnosti Agros Holding, S.A. (ďalej len „Agros“), pre „vodku“ zaradenej do triedy 33 a zobrazená takto:
– nezapísaná nemecká trojrozmerná ochranná známka, ktorá sa údajne používa v obchodnom styku v Nemecku pre „alkoholické nápoje, najmä vodky“, zaradené do triedy 33 v tejto podobe:
8 Námietka bola tiež založená na iných nezapísaných označeniach uplatňovaných v rôznych členských štátoch Európskej únie.
9 Dôvody uvedené na podporu námietky boli dôvody uvedené po prvé v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94 [ktorý sa stal článkom 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 a neskôr článkom 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 2017/1001], pokiaľ ide o staršiu francúzsku trojrozmernú ochrannú známku č. 95588457 zobrazenú v bode 7 vyššie, po druhé v článku 8, ods. 3 nariadenia č. 40/94 (ktorý sa stal článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 a neskôr článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 2017/1001) pokiaľ ide o ochranné známky uvedené v bode 7 vyššie, a po tretie v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 (ktorý sa stal článkom 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, neskôr článkom 8 ods. 4 nariadenia č. 2017/1001) pokiaľ ide o nezapísané označenia uvedené v bode 7 vyššie in fine a v bode 8 vyššie.
10 Dňa 18. októbra 2010 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom rozsahu.
11 Žalobkyňa podala 17. decembra 2010 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia č. 2017/1001).
12 Rozhodnutím z 26. marca 2012 (vec R 2506/2010‑4) (ďalej len „prvé rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol.
13 Žalobkyňa podala žalobu na zrušenie prvého rozhodnutia návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2012 a zapísaným pod číslom veci T‑235/12.
14 Všeobecný súd rozsudkom z 11. decembra 2014, CEDC International/ÚHVT – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši) (T‑235/12, ďalej „prvý rozsudok o zrušení“, EU:T:2014:1058) zrušil prvé rozhodnutie v celom rozsahu. Na úvod uviedol, že žalobkyňa spochybňovala konštatovania a posúdenia EUIPO týkajúce sa všetkých dôvodov námietky, a to dôvodov uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) a článku 8 ods. 3 a 4 nariadenia č. 207/2009, uviedla však, že svoju argumentáciu obmedzuje len na závery odvolacieho senátu o hodnotení predložených dôkazov, pretože tieto závery sa týkajú rovnako všetkých dôvodov námietky. Pokiaľ ide o dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia, konštatoval, že odvolací senát tým, že objektívne a odôvodnene neuplatnil svoju voľnú úvahu, pokiaľ ide o zohľadnenie dôkazov o používaní staršej francúzskej trojrozmernej ochrannej známky č. 95588457, ktoré boli prvýkrát predložené pred odvolacím senátom, porušil článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 95 ods. 2 nariadenia č. 2017/1001) a vzhľadom na takto konštatovaný nedostatok odôvodnenia článok 75 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 94 nariadenia č. 2017/1001). Všeobecný súd preto žalobe vyhovel (body 29, 69 a 103 prvého rozsudku o zrušení).
15 Rozhodnutím z 29. augusta 2016 (vec R 1248/2015‑4) (ďalej len „druhé rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol. Konštatoval, že žalobkyňa ani po zohľadnení dôkazov, ktoré boli prvýkrát predložené pred odvolacím senátom, nepreukázala povahu používania staršej francúzskej trojrozmernej ochrannej známky č. 95588457 a dospel k záveru, že námietka založená na tejto ochrannej známke a na dôvodoch uvedených v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 207/2009 sa musí zamietnuť. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody námietky a ostatné uvádzané staršie práva, odvolací senát „výslovne odkázal na odôvodnenie obsiahnuté v jeho rozhodnutí z 26. marca 2012 vo veci R 2506/2010‑4“. Odvolací senát vyvodil záver, že námietka bola zamietnutá zo všetkých dôvodov a na základe všetkých starších práv, na ktorých bola námietka založená (body 46 až 49 druhého rozhodnutia).
16 Žalobkyňa podala žalobu na zrušenie druhého rozhodnutia návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 11. novembra 2016 a zapísaným pod číslom veci T‑796/16. Toto konanie bolo na návrh EUIPO od 29. mája 2017 do 12. augusta 2019 prerušené.
17 Rozsudkom z 23. septembra 2020, CEDC International/EUIPO – Underberg (Tvar stebla trávy vo fľaši) (T‑796/16, ďalej „druhý rozsudok o zrušení“, EU:T:2020:439) Všeobecný súd čiastočne zrušil druhé rozhodnutie. Na jednej strane potvrdil posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého nebolo preukázané používanie staršej trojrozmernej francúzskej ochrannej známky č. 95588457, tak ako je zobrazená a zapísaná, takže dôvod námietky založený na článku 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 40/94 musel byť zamietnutý. Na druhej strane konštatoval, že odvolací senát tým, že sa obmedzil na „výslovný odkaz“, pokiaľ ide o dôvody námietky uvedené v článku 8 ods. 3 a 4 tohto nariadenia, na odôvodnenie obsiahnuté v prvom rozhodnutí, ktoré bolo Všeobecným súdom zrušené v celom rozsahu, a následne čiastočne založil výrok o zamietnutí odvolania na takomto odkaze, dostatočne neodôvodnil napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska, čím porušil článok 75 nariadenia č. 207/2009. Preto zrušil druhé rozhodnutie len v rozsahu, v akom sa týkalo dôvodov námietky uvedených v článku 8 ods. 3 a 4 nariadenia č. 40/94 a v zostávajúcej časti, teda v rozsahu, v akom sa týkala dôvodu námietky uvedenej v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) toho istého nariadenia (body 179, 204 a 209 druhého rozsudku o zrušení), žalobu zamietol.
18 Odvolaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 26. novembra 2020 a zaevidovaným pod číslom C‑639/20 P žalobkyňa podala návrh na čiastočné zrušenie druhého rozsudku o zrušení.
19 Súdny dvor uznesením z 23. marca 2021, CEDC International/EUIPO (C‑639/20 P, neuverejnené, EU:C:2021:227) odvolanie nepripustil.
20 Rozhodnutím predsedníctva odvolacích senátov, ktoré bolo účastníkom konania oznámené 8. októbra 2020, bola vec pridelená na nové rozhodnutie piatemu odvolaciemu senátu pod číslom R 1954/2020 – 5.
21 Napadnutým rozhodnutím piaty odvolací senát odvolanie zamietol. Po prvé, pokiaľ ide o dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, odvolací senát najprv konštatoval, že niektoré uvádzané staršie práva nemôžu byť zohľadnené ako základ námietky. Odvolací senát sa ďalej domnieval, že žalobkyni sa pravdepodobne z dôvodu situácie typickej pre komunistický režim Poľskej republiky v danom čase nepodarilo preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi ňou a vedľajším účastníkom konania alebo medzi ňou a podnikom PHZ Agros alebo spoločnosťou Agros Trading Co. Ltd, či už v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky alebo predtým. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o staršiu trojrozmernú francúzsku ochrannú známku č. 95588457 a staršie poľské ochranné známky č. 62081 a 85811, vedľajší účastník konania nemôže byť považovaný za obchodného zástupcu alebo zástupcu žalobkyne, takže námietke nemožno vyhovieť vzhľadom na druhú podmienku stanovenú v uvedenom článku. Napokon „pre úplnosť“ konštatoval, že žiadna z predložených zmluvných dohôd výslovne neodkazuje na vyššie uvedené staršie ochranné známky. Po druhé, pokiaľ ide o dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 4 toho istého nariadenia, odvolací senát mal za to, že žalobkyňa nepreukázala skutočné používanie požadovanej nezapísanej nemeckej ochrannej známky, a už vôbec nie jej používanie v obchodnom styku, ktorý mal pred podaním prihlášky prihlasovanej ochrannej známky v Nemecku väčší ako iba miestny dosah, a že to isté platí aj pre údajné práva z ochrannej známky nezapísané v iných krajinách Únie, takže námietka musí byť zamietnutá aj z tohto dôvodu.
Návrhy účastníkov konania
22 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o dôvod námietky podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94,
– uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a odvolacím senátom.
23 EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
24 Vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, konkrétne 1. apríla 1996, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa však skutkový stav riadi hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 40/94 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2014, BIMBO/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 12 a z 18. júna 2020, Primart/EUIPO, C‑702/18 P, EU:C:2020:489, bod 2 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho v prejednávanej veci, pokiaľ ide o hmotnoprávne pravidlá, treba chápať odkazy účastníkov konania v ich písomných podaniach na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 alebo odkaz na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 2017/1001 ako odkazy na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 s rovnakým obsahom.
25 Navyše, keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa procesné pravidlá všeobecne uplatňujú od dátumu, kedy nadobudnú platnosť (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Španielsko, C‑610/10, EU:C:2012:781, bod 45 a citovanú judikatúru), na predmetný spor sa vzťahujú procesné ustanovenia nariadenia č. 2017/1001.
26 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza dva žalobné dôvody, pričom prvý sa zakladá na porušení podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 a článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, a druhý na porušení tohto posledného uvedeného ustanovenia ako takého.
27 Na úvod je potrebné uviesť, že samotná žalobkyňa v bode 35 žaloby spresnila, že predmetná žaloba smeruje proti napadnutému rozhodnutiu len v časti týkajúcej sa dôvodu námietky uvedeného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Treba preto konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje skutočnosť, že oddelenia EUIPO zamietli námietku založenú na dôvode uvedenom v článku 8 ods. 4 tohto nariadenia, a že toto zamietnutie je preto konečné.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 a článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94
28 Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa poukazuje na porušenie podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001, založeného na nesprávnom preskúmaní skutkových okolností a článku 94 ods. 1 toho istého nariadenia z dôvodu nedostatku odôvodnenia v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Tento žalobný dôvod obsahuje tri výhrady. Prvá výhrada je založená na tom, že odvolací senát nepreskúmal dôvody námietky založené na článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 z hľadiska staršieho práva uvádzaného v oznámení o námietke ako „ochranná známka prihlásená obchodným zástupcom“, t. j. nezapísaná nemecká trojrozmerná ochranná známka, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy. Druhá výhrada je založená na tom, že odvolací senát nepreskúmal, či existuje medzi účastníkmi konania implicitný vzťah obchodného zástupcu alebo zástupcu na základe predložených dôkazov, z ktorého vyplývala povinnosť dôvery a lojality zo strany vedľajšieho účastníka konania a jeho predchodcu. Tretia výhrada je založená na tom, že odvolací senát nesprávne preskúmal skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu práv priemyselného vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje vzťah obchodného zástupcu alebo zástupcu medzi účastníkmi konania, najmä tým, že neuznal, že na práva priemyselného vlastníctva k nezapísanej nemeckej trojrozmernej ochrannej známke, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy, sa vzťahuje povinnosť dôvery a lojality uložená vedľajšiemu účastníkovi konania a jeho predchodcovi.
29 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhú výhradu.
30 Na tento účel sa nižšie používajú nasledujúce skratky:
– „PPS Polmos“ označuje Przedsiębiorstwo Przemyslu Spirytusowego Polmos, poľský verejnoprávny podnik, výrobcu vodky, predchodca spoločnosti Przedsiębiorstwo Polmos Białystok (Spółka Akcyjna), ktorá je sama predchodcom spoločnosti CEDC International sp. z o.o., žalobkyne,
– „Polmos“ označuje Przedsiębiorstwo Polmos Białystok (Spółka Akcyjna), nástupcu PPS Polmos a predchodcu žalobkyne,
– „PHZ Agros“ označuje Przedsiębiorstwo handlu Zagranicznego Agros, poľský verejnoprávny podnik oprávnený vyvážať poľské vodky do zahraničia,
– „AGROS“ označuje Agros Holding S.A. a/alebo dcérsku spoločnosť, ktorá je v jej 100 % vlastníctve, spoločnosť Agros Trading Sp. z o.o. (v angličtine Agros Trading Co. Ltd), nástupcu podniku PHZ Agros;
– „Diversa“ označuje Diversa Specialitäten GmbH, predchodcu Underberg AG, vedľajšieho účastníka konania.
31 Na podporu svojich tvrdení sa žalobkyňa odvoláva na rôzne obchodné dohody, z ktorých hlavnými sú:
– dovozná dohoda z 10. mája 1983 uzatvorená medzi spoločnosťami Agros a Diversa [K7‑K7a],
– dovozná dohoda z 8. mája 1987 uzatvorená medzi spoločnosťami Agros a Diversa [K8‑K8a],
– dohoda z 29. októbra 1993 uzavretá medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania, označeným ako „dovozca“ [K9],
– dohoda z 24. mája 1999 [K11] uzavretá medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania, označeným ako „dovozca“.
O druhej výhrade založenej na nepreskúmaní existencie implicitného vzťahu obchodného zástupcu alebo zástupcu medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania
32 V rámci druhej výhrady žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nepreskúmal dôkazy, ktoré podľa nej preukazujú existenciu implicitného fiduciárneho vzťahu medzi účastníkmi konania prostredníctvom podniku PHZ Agros alebo prostredníctvom spoločnosti Agros, ktoré de facto konajú ako obchodný zástupca alebo zástupca podniku PPS Polmos alebo spoločnosti Polmos (majitelia práv duševného vlastníctva, vrátane trojrozmernej ochrannej známky zobrazujúcej fľašu so steblom trávy). Žalobkyňa sa v tejto súvislosti opiera o rôzne dôkazy [prílohy K1‑K11], vrátane dohôd uvedených v bode 31 vyššie, a domnieva sa, že všetky tieto spoločne skúmané skutočnosti preukazujú, že existovala implicitná povinnosť dôvery a lojality uložená spoločnosti Diversa alebo vedľajšiemu účastníkovi konania vo vzťahu k podniku PPS Polmos alebo spoločnosti Polmos, zastúpeným de facto obchodným zástupcom podniku PHZ Agros alebo spoločnosti Agros. Odvolací senát predovšetkým neuznal, že fiduciárna povaha vzťahu medzi účastníkmi konania (alebo ich predchodcami) jasne vyplýva z dovozných dohôd z 10. mája 1983 a 8. mája 1987, ako aj z dohody z 29. októbra 1993, ale „svoje preskúmanie obmedzil na overenie existencie dohôd“. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ochrana majiteľa ochrannej známky trvá aj po skončení zmluvného vzťahu, z ktorého vyplýva povinnosť dôvery. Napokon treba zohľadniť komunistický režim v Poľsku v 70. rokoch 20. storočia a „turbulentné okolnosti“ privatizácie verejnoprávnych podnikov v 90. rokoch 20. storočia. Žalobkyňa dospela k záveru, že odvolací senát porušil svoju procesnú povinnosť preskúmať skutkové okolnosti a odôvodniť svoje rozhodnutie s ohľadom na všetky tieto dôkazy.
33 EUIPO a vedľajší účastník konania nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne.
34 V súlade s článkom 95 ods. 1 prvou vetou nariadenia č. 2017/1001 v konaniach EUIPO preskúma skutočnosti z úradnej moci, pričom v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody predložené účastníkmi konania.
35 Podľa článku 94 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 2017/1001 musia byť rozhodnutia EUIPO odôvodnené.
36 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že povinnosť odôvodnenia predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú je potrebné odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia totiž spočíva vo formálnom vyjadrení dôvodov, na ktorých sa zakladá toto rozhodnutie. Ak sú tieto dôvody zaťažené chybami, tieto chyby zaťažujú zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, hoci vyjadruje chybné dôvody. Výhrady a tvrdenia, ktoré popierajú dôvodnosť aktu, sú teda irelevantné v rámci žalobného dôvodu založeného na neexistencii alebo nedostatočnosti odôvodnenia [pozri druhý rozsudok o zrušení, bod 187 (nezverejnený) a citovanú judikatúru].
37 Podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 (nezmeneného nariadeniami č. 207/2009 a č. 2017/1001) sa na základe námietky majiteľa ochrannej známky nebude ochranná známka zapísaná, ak obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky požiada o jej zápis vo svojom vlastnom mene bez súhlasu majiteľa, pokiaľ takýto obchodný zástupca alebo zástupca svoje konanie neodôvodní.
38 Cieľom článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 je zabrániť zneužitiu staršej ochrannej známky obchodným zástupcom alebo zástupcom jej majiteľa, pričom títo poslední uvedení môžu využívať znalosti a skúsenosti získané v obchodnom vzťahu, ktoré ich spájajú s týmto majiteľom, a teda získať neoprávnený prospech z úsilia a investícií, ktoré tento majiteľ vynaložil [rozsudky z 11. novembra 2020, EUIPO/John Mills, C‑809/18 P, EU:C:2020:902, body 72 a 83; zo 6. septembra 2006, DEF‑TEC Defense Technology/ÚHVT – Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑6/05, EU:T:2006:241, bod 38 a zo 14. februára 2019, Mouldpro/EUIPO – Wenz Kunststoff (MOULDPRO), T‑796/17, neuverejnený, EU:T:2019:88, bod 24]. Cieľom tohto ustanovenia je teda chrániť oprávnené záujmy majiteľov ochranných známok a chrániť ich pred akýmkoľvek svojvoľným zneužitím ich ochranných známok tým, že im priznáva právo zakázať zápisy, o ktoré žiadajú ich obchodní zástupcovia alebo zástupcovia bez ich súhlasu [rozsudok z 8. septembra 2021, Qx World/EUIPO – Mandelay (EDUCTOR), T‑84/20, neuverejnený, EU:T:2021:555, bod 61].
39 Zo znenia článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že na to, aby bola námietka na tomto základe úspešná, je po prvé potrebné, aby osoba, ktorá podala námietku, bola majiteľom staršej ochrannej známky, po druhé, aby prihlasovateľom ochrannej známky bol obchodný zástupca alebo zástupca majiteľa ochrannej známky, po tretie, aby prihláška bola podaná v mene obchodného zástupcu alebo zástupcu bez súhlasu majiteľa a bez toho, aby tento obchodný zástupca alebo zástupca svoje konanie riadne odôvodnil, a po štvrté, aby sa prihláška týkala hlavne totožných alebo podobných označení a výrobkov. Tieto podmienky sú kumulatívne [rozsudok z 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF‑TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 61].
40 Je preto potrebné preskúmať, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky stanovené článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
– O prvej podmienke týkajúcej sa vlastníctva starších ochranných známok
41 Ako uviedol odvolací senát v bodoch 45 až 48 napadnutého rozhodnutia, článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 odkazuje na „majiteľa ochrannej známky“ bez toho, aby spresnil druh staršej ochrannej známky, na ktorú sa vzťahuje, t. j. len na zapísanú alebo aj na nezapísanú ochrannú známku, alebo či odkazuje len na ochrannú známku Európskej únie alebo aj na ochrannú známku tretieho štátu.
42 V tomto ohľade, pokiaľ ide o druh dotknutej staršej ochrannej známky, treba na jednej strane, rovnako ako odvolací senát, konštatovať, že pojem „ochranná známka“ v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 zahŕňa okrem zapísaných ochranných známok aj nezapísané ochranné známky, ale len v rozsahu, v akom právne predpisy krajiny pôvodu uznávajú práva tohto druhu.
43 Na druhej strane, pokiaľ ide o pôvod staršej ochrannej známky, keďže znenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 neobsahuje na rozdiel od čl. 8 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia nijaký odkaz na dotknuté „územie“, je potrebné sa domnievať, že je irelevantné, či sa práva týkajúce sa staršej ochrannej známky uplatňujú v Európskej únii alebo nie.
44 Všeobecný súd uplatnil rovnakú zásadu vo veci týkajúcej sa návrhu na vyhlásenie neplatnosti dvoch ochranných známok Európskej únie podľa článku 53 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. b) nariadenia č 2017/1001] v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 na základe staršej poľskej ochrannej známky v čase, keď Poľská republika nebola členským štátom Únie. Všeobecný súd najmä spresnil, že článok 8 ods. 3 uvedeného nariadenia neobmedzuje svoju pôsobnosť na ochranné známky zapísané v členskom štáte alebo s účinkami v tomto štáte, a že v opačnom prípade by sa toto ustanovenie prekrývalo s článkom 8 ods. 1 a 5 toho istého nariadenia [pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2012, Adamowski/ÚHVT – Fagumit (FAGUMIT), T‑537/10 a T‑538/10, EU:T:2012:634, bod 19].
45 Okrem toho na účely výkladu článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 treba zohľadniť článok 6 septies Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883, v revidovanom a doplnenom znení (rozsudok z 11. novembra 2020, EUIPO/John Mills, C‑809/18 P, EU:C:2020:902, bod 65), keďže cieľom prvého uvedeného ustanovenia je vykonať druhé ustanovenie. V súlade s tým sa musí preto vykladať pojem „majiteľ“, čo tiež umožňuje majiteľovi ochrannej známky zapísanej mimo Európskej únie, ale v jednom zo zmluvných štátov uvedeného dohovoru, dovolávať sa jej ochrany.
46 Inými slovami z toho vyplýva, že majiteľ staršej ochrannej známky v ktoromkoľvek zmluvnom štáte Parížskeho dohovoru sa môže odvolávať na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, ak jeho obchodný zástupca alebo zástupca požiada o zápis ochrannej známky v Európskej únii bez jeho súhlasu.
47 Odvolací senát v prejednávanej veci v bodoch 49 až 53 napadnutého rozhodnutia najprv uviedol, že niektoré zo starších práv, na ktoré sa odvoláva, konkrétne nemecká ochranná známka č. 39848553 a francúzska ochranná známka č. 98746752, nemôžu byť zohľadnené, pretože ich prihlášky boli podané po dátume podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, a preto nemôžu tvoriť základ námietky v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Okrem toho uviedol, že žalobkyňa nebola v čase podania námietky majiteľkou japonskej ochrannej známky č. 2092826, keďže v tom čase bola zapísaná na meno PHZ Agros, a preto táto japonská ochranná známka nespĺňala v čase podania námietky ani podmienku vlastníctva podľa tohto článku [K15a a K15d]. Napokon konštatoval, že poľská ochranná známka č. 62018 nebola obnovená v zákonnej lehote, a preto jej platnosť zanikla. Vzhľadom na to, že na staršie právo sa musí vzťahovať ochrana v deň prijatia rozhodnutia, táto poľská ochranná známka už nemôže v tomto konaní predstavovať platný základ podľa uvedeného článku.
48 Odvolací senát preto konštatoval, že tri staršie ochranné známky (pozri bod 7 vyššie), vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyni podarilo preukázať, že je ich majiteľkou v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, a ktoré preto bolo možné zohľadniť, boli staršia francúzska ochranná známka č. 95588457, staršia poľská ochranná známka č. 85811 a staršia poľská ochranná známka č. 62081. Pokiaľ ide o poslednú uvedenú ochrannú známku, odvolací senát ju zohľadnil „pre úplnosť“, keďže išlo o „najpriaznivejší scenár“ pre žalobkyňu, hoci táto ochranná známka bola podložená výpisom z registra ochranných známok Patentového úradu Poľskej republiky a originál osvedčenia o zápise a obnovení platnosti v poľskom jazyku žalobkyňa predložila 3. júla 2008 [K31 a K32], t. j. tri roky po uplynutí lehoty na odôvodnenie námietky podľa pravidla 19 ods. 1 a ods. 2 písm. e) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) [teraz článok 7 ods. 1 a článok 7 ods. 2 písm. c) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie č. 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. EÚ L 104, 2018, s. 1)], pričom táto lehota uplynula 7. júla 2005.
49 Odvolateľka tieto posúdenia nespochybňuje, s výnimkou posúdenia týkajúceho sa nemeckej ochrannej známky č. 39848553. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že táto ochranná známka bola prihlásená 25. augusta 1998, viac ako dva roky po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, takže v žiadnom prípade nemôže byť staršia ako prihlasovaná ochranná známka.
50 Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci Všeobecný súd v záujme riadneho výkonu spravodlivosti považuje za vhodné, rovnako ako odvolací senát, preskúmať z vecného hľadiska druhú podmienku týkajúcu sa existencie zmluvného dojednania o obchodnom zastúpení alebo zastúpení pokiaľ ide o staršiu francúzsku ochrannú známku č. 95588457 a staršie poľské ochranné známky č. 62081 a 85811 bez toho, aby sa vyjadril k skutočnosti, že tieto ochranné známky boli uvedené a podložené v oznámení o námietke.
– O druhej podmienke týkajúcej sa existencie zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo o zastúpení
51 Treba pripomenúť, že dosiahnutie cieľa zabrániť zneužívaniu staršej ochrannej známky zo strany obchodného zástupcu alebo zástupcu majiteľa tejto ochrannej známky (pozri bod 38 vyššie) si vyžaduje extenzívny výklad pojmov „obchodný zástupca“ a „zástupca“ v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Tieto pojmy treba vykladať extenzívne tak, aby zahŕňali všetky formy vzťahov založených na zmluvnej dohode, na základe ktorej jedna zo strán zastupuje záujmy druhej strany, a to bez ohľadu na právnu kvalifikáciu zmluvného vzťahu založeného medzi majiteľom alebo splnomocnencom a prihlasovateľom ochrannej známky EÚ. Na účely uplatnenia tohto ustanovenia teda stačí, aby medzi zmluvnými stranami existovala dohoda o obchodnej spolupráci, ktorá môže vytvoriť tzv. „fiduciárny“ vzťah dôvery tým, že prihlasovateľovi výslovne alebo implicitne uloží všeobecnú povinnosť dôvery a lojality s ohľadom na záujmy majiteľa staršej ochrannej známky [rozsudky z 13. apríla 2011, FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR, T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 64 a z 9. júla 2014, Moonich Produktkonzepte & Realisierung/ÚHVT – Thermofilm Australia (HEATSTRIP), T‑184/12, neuverejnený, EU:T:2014:621, body 58 a 59; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 11. novembra 2020, EUIPO/John Mills, C‑809/18 P, EU:C:2020:902, body 84 a 85].
52 Medzi zmluvnými stranami však musí existovať písomná alebo iná zmluvná dohoda o obchodnej spolupráci. Pokiaľ prihlasovateľ koná úplne nezávisle bez toho, aby bol s majiteľom nadviazaný akýkoľvek vzťah, nemožno ho považovať za obchodného zástupcu v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Jednoduchý kupujúci či zákazník majiteľa tak nemôže byť považovaný za „obchodného zástupcu“ či „zástupcu“ na účely tohto článku, lebo tieto osoby nemajú nijakú osobitnú povinnosť dôvery voči majiteľovi ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2011, FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR, T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 64; z 9. júla 2014, HEATSTRIP, T‑184/12, neuverejnený, EU:T:2014:621,bod 59 a zo 14. februára 2019, MOULDPRO, T‑796/17, neuverejnený, EU:T:2019:88, bod 23). Z tejto judikatúry vyplýva, že zmluvná dohoda o obchodnom zastúpení alebo zastúpení musí byť uzatvorená priamo medzi zmluvnými stranami, a nie prostredníctvom tretích osôb.
53 Preto, ako správne uvádza EUIPO, skutočnosť, že na uplatnenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 môže stačiť „implicitný“ vzťah, znamená len to, že rozhodujúcim kritériom je existencia a povaha zmluvnej dohody o obchodnej spolupráci, ktorá v podstate bola vytvorená, a nie jej formálna kvalifikácia. Z tohto dôvodu bolo možné vytvoriť fiduciárny a záväzný zmluvný vzťah prostredníctvom jednoduchej obchodnej korešpondencie medzi zmluvnými stranami, vrátane elektronickej pošty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2014, HEATSTRIP, T‑184/12, neuverejnený, EU:T:2014:621, body 66 a 67). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že osoba, ktorá podala námietky má v zásade možnosť zvoliť si formu dôkazu, ktorý považuje za vhodný predložiť EUIPO v rámci námietok založených na staršom práve (pozri analogicky rozsudok z 28. júna 2018, EUIPO/Puma, C‑564/16 P, EU:C:2018:509, bod 58). Existenciu takéhoto zmluvného vzťahu však nemožno preukázať na základe pravdepodobnosti alebo domnienok, ale musí sa zakladať na konkrétnych skutočnostiach a cieľoch [pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2002, Kabushiki Kaisha Fernandes/ÚHVT – Harrison (HIWATT), T‑39/01, EU:T:2002:316, bod 47].
54 Pokiaľ ide o vplyv ukončenia zmluvného vzťahu v okamihu podania prihlášky ochrannej známky, nie je nevyhnutné, aby dohoda uzavretá medzi zmluvnými stranami platila aj v čase tohto podania. Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 sa použije aj na dohody, ktorých platnosť uplynula pred dátumom uvedeného podania, pod podmienkou, že uplynutá lehota je taká, že možno legitímne predpokladať, že povinnosť dôvery a dôvernosti existovala aj pri podávaní prihlášky. Tento extenzívny výklad tohto ustanovenia má chrániť majiteľa starších ochranných známok, a to aj po ukončení zmluvného vzťahu, z ktorého vyplýva povinnosť dôvery (rozsudok z 13. apríla 2011, FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR, T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 65). Inými slovami, podľa uvedeného výkladu sa ochrana priznaná uvedeným ustanovením vzťahuje aj na obdobie po ukončení zmluvného vzťahu, z ktorého vyplýva povinnosť dôvery, a to pod podmienkou uvedenou vyššie.
55 Z procesného hľadiska dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii vzťahu obchodného zastúpenia alebo zastúpenia znáša osoba, ktorá podala námietky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. apríla 2011, FIRST AEROSOL PEPPER PROJECTOR, T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 67 a zo 14. februára 2019, MOULDPRO, T‑796/17, neuverejnený, EU:T:2019:88, bod 30), teda majiteľ staršej ochrannej známky.
56 Z tejto judikatúry vyplýva, že aj keď sa pojmy „obchodný zástupca“ a „zástupca“ uvedené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 majú vykladať extenzívne, medzi zmluvnými stranami musí existovať zmluvná dohoda o obchodnej spolupráci, ktorá môže vytvoriť vzťah dôvery tým, že prihlasovateľovi výslovne alebo implicitne uloží všeobecnú povinnosť dôvery a lojality s ohľadom na záujmy majiteľa staršej ochrannej známky (rozsudok zo 14. februára 2019, MOULDPRO, T‑796/17, neuverejnený, EU:T:2019:88, bod 33).
57 V prejednávanej veci teda prináležalo žalobkyni, aby pred EUIPO preukázala, že takáto zmluvná dohoda o obchodnej spolupráci existovala priamo medzi účastníkmi konania, teda vedľajším účastníkom konania a ňou samotnou, ku dňu podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
58 Na úvod z bodov 51 až 56 vyššie vyplýva, že odvolací senát v bode 56 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že takýto vzťah dôvery môže vzniknúť aj implicitne na základe de facto vzťahu bez toho, aby zmluvné strany podpísali distribučnú zmluvu alebo formálnu zmluvu o zastúpení.
59 V bodoch 63 až 68 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že pred posúdením povahy vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebné chronologicky preskúmať históriu účastníkov konania a ich vzťahov. Počiatky histórie žalobkyne siahajú k prvej verejnoprávnej výrobnej jednotke PPS Polmos, založenej v roku 1973 na výrobu vodky. Táto spoločnosť a jej neskorší nástupcovia boli zodpovední za výrobu produktu predávaného v zahraničí iným verejnoprávnym podnikom PHZ Agros, ako aj za jeho predaj a distribúciu v Poľsku. Odvolací senát uviedol, že PHZ Agros bol v tom čase jediným podnikom oprávneným vyvážať vodku výrobcu PPS Polmos. Od roku 1975 existovali distribučné dohody najprv medzi PHZ Agros a Diversa, predchodcom vedľajšieho účastníka konania od roku 1975 do roku 1992 a následne medzi Agros a vedľajším účastníkom konania. Na základe týchto dohôd, ktoré ešte existovali v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, mali PHZ Agros a Agros výlučné právo na distribúciu poľskej vodky v Nemecku, pôvodne pre viaceré ochranné známky, ako aj pre vodku s označením „Grasovka“.
60 V bodoch 69 až 75 napadnutého rozhodnutia odvolací senát s odkazom na prílohy K1 až K11, ktoré predložila žalobkyňa, síce uviedol, že pred podaním prihlášky ochrannej známky (t. j. 1. apríla 1996) bola medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania platná dohoda z 29. októbra 1993 [K9], v ktorej bol vedľajší účastník konania uvedený ako výhradný dovozca vodiek s názvom „Wyborowa“ a „Grasovka“ do Nemecka. Zdôraznil však, že námietku podala iná spoločnosť Polmos, ktorá bola majiteľkou staršej francúzskej ochrannej známky č. 95588457 a starších poľských ochranných známok č. 62081 a 85811, a že podľa predložených dôkazov žalobkyňa ani PPS Polmos nikdy nemali priamy kontakt s vedľajším účastníkom konania. Okrem toho konštatoval, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že spoločnosť Agros bola držiteľom licencie alebo výhradným distribútorom vodky spoločnosti Polmos pre Nemecko, keďže Agros nie je nikde v uvedenej zmluve výslovne označená ako osoba konajúca v tomto postavení. Dospel k záveru, že dôkazy a tvrdenia predložené žalobkyňou nepreukazujú ani nevysvetľujú existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, t. j. medzi vedľajším účastníkom konania, ktorý konal ako obchodný zástupca alebo zástupca spoločnosti Polmos, nástupcom podniku PPS Polmos a predchodcom žalobkyne.
61 V bodoch 76 až 81 napadnutého rozhodnutia odvolací senát tiež uviedol, že v prejednávanej veci neexistujú žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť Polmos mala obchodný vzťah s podnikom PHZ Agros alebo so spoločnosťou Agros. Mal za to, že samotné tvrdenia žalobkyne týkajúce sa systému organizácie vývozu v „bývalom komunistickom Poľsku“ sú irelevantné, keďže tieto pravidlá sa už v roku 1996, keď bola podaná prihláška prihlasovanej ochrannej známky, neuplatňovali a v žiadnom štádiu konania neboli predložené žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Konštatoval, že hoci vedľajší účastník konania udržiaval vzťah so spoločnosťou Agros, nikdy nemal vzťah s údajným majiteľom ochrannej známky, spoločnosťou Polmos, ani s jej predchodcom. Uviedol, že je pravda, že v tom čase boli oba subjekty (konkrétne PHZ Agros a PPS Polmos) pravdepodobne verejnoprávnymi subjektmi a že medzi nimi nebolo možné zaviesť akýkoľvek režim licencií, keďže podľa zákona bol jeden verejnoprávny subjekt (v tomto prípade Agros) poverený zastupovaním záujmov druhého verejnoprávneho subjektu (v tomto prípade Polmos) a konečným príjemcom bola Poľská ľudová republika, ktorá sa po zmene systému v roku 1989 stala Poľskou republikou. Podľa žalobkyne, ktorá na tento účel odkázala na prílohy K17 a K31 až K36, po privatizácii verejnoprávnych podnikov jej predchodca, Polmos, nadobudol všetky práva k ochrannej známke Żubrówka (predávanej v Nemecku pod menom Grasovka), vrátane starších práv, na ktoré sa odvoláva v tomto námietkovom konaní. Odvolací senát však pripomenul, že zápis staršej nemeckej ochrannej známky č. 39848553 nemožno zohľadniť, keďže dátum podania jej prihlášky bol neskorší ako dátum podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky. Okrem toho potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia, podľa ktorého jediná dohoda uzavretá medzi spoločnosťami Agros a Polmos, ktorú predložila žalobkyňa, a to dohoda o prevode ochrannej známky z 28. augusta 2001 [K17], bola uzavretá po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky (t. j. 1. apríla 1996) a mala inú právnu povahu ako distribučná dohoda. Uviedol, že prílohy K31 až K36 tiež pochádzajú z obdobia po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
62 V bodoch 82 až 86 napadnutého rozhodnutia mal odvolací senát za to, že hoci žalobkyňa žiadala, aby zohľadnil veľmi zložitú situáciu v „bývalom komunistickom Poľsku“ a históriu štruktúry podnikov a ochranných známok týkajúcich sa stebla trávy, musel sa obmedziť na dôkazy predložené žalobkyňou s cieľom preukázať, že vedľajší účastník konania je alebo bol obchodným zástupcom alebo zástupcom majiteľa starších práv v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Mal za to, že v prejednávanej veci žalobkyňa pravdepodobne z dôvodu situácie, ktorá bola v tom čase špecifická pre „komunistické Poľsko“, nepreukázala existenciu zmluvného vzťahu medzi ňou a vedľajším účastníkom konania, ani medzi ňou a podnikom PHZ Agros alebo spoločnosťou Agros, či už v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky alebo predtým. Vzhľadom na objektívne okolnosti, akými sú politický systém a vlastnícka štruktúra pred rokom 1989 v Poľsku, odvolací senát uviedol, že posúdil všetky dôkazy a musí dospieť k záveru, že pokiaľ ide o staršiu francúzsku ochrannú známku č. 95588457 a staršie poľské ochranné známky č. 85811 a 62081, nemožno usudzovať, že vedľajší účastník konania konal ako obchodný zástupca alebo zástupca žalobkyne. Dospel tiež k záveru, že pokiaľ ide o tieto staršie ochranné známky, nemožno námietke vyhovieť vzhľadom na druhú podmienku stanovenú v uvedenom článku.
63 V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že v rozpore s tvrdením žalobkyne z bodov 63 až 86 napadnutého rozhodnutia vyplýva (pozri body 59 až 62 vyššie), že odvolací senát spoločne preskúmal dôkazy predložené žalobkyňou v priebehu správneho konania pred EUIPO a „neobmedzil svoje preskúmanie na overenie existencie dohôd“. Odvolací senát navyše v uvedených bodoch svojho rozhodnutia svoje posúdenie podrobne odôvodnil. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka vecno‑právnej zákonnosti sporného aktu (pozri bod 36 vyššie).
64 Vzhľadom na tieto zistenia je potrebné preskúmať dôvodnosť posúdenia odvolacieho senátu s ohľadom na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
65 Je nesporné, že neexistovala žiadna zmluvná dohoda formálne uzatvorená medzi žalobkyňou (alebo jej predchodcom) a vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom).
66 Okrem toho zmluvná dohoda o obchodnom zastúpení alebo zastúpení musí byť uzatvorená priamo medzi zmluvnými stranami, a nie prostredníctvom tretích osôb (pozri bod 52 vyššie). Existencia obchodných vzťahov medzi vedľajším účastníkom konania a treťou spoločnosťou tak nemôže preukázať, že vedľajší účastník konania bol obchodným zástupcom alebo zástupcom žalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2019, MOULDPRO, T‑796/17, neuverejnený, EU:T:2019:88, bod 32), keďže táto tretia spoločnosť, v tomto prípade PHZ Agros alebo Agros, a žalobkyňa, boli samostatné právnické osoby.
67 Žalobkyňa sa skôr odvoláva na existenciu „implicitného“ obchodného vzťahu s vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom), v rámci ktorého bola sama (alebo jej predchodca) zastúpená obchodným zástupcom alebo „de facto“ zástupcom, podnikom PHZ Agros alebo spoločnosťou Agros.
68 Treba však konštatovať, že existencia takéhoto „implicitného“ alebo „de facto“ obchodného vzťahu medzi žalobkyňou (alebo jej predchodcom) a vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom) prostredníctvom podniku PHZ Agros alebo spoločnosti Agros nie je podložená dôkazmi založenými do spisu žalobkyňou, ktorá znáša dôkazné bremeno (pozri bod 55 vyššie).
69 V prvom rade, pokiaľ ide o dohodu z 29. októbra 1993 [K9], ktorá upravovala vzťahy medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky (a takmer tri roky pred týmto dátumom), treba uviesť, že v tejto dohode sa vôbec neuvádza, či už výslovne alebo implicitne, že spoločnosť Agros konala ako obchodný zástupca (alebo majiteľ licencie, distribútor alebo ďalší predajca) alebo zástupca akejkoľvek tretej osoby, najmä žalobkyne alebo jej predchodcu.
70 Hoci je pravda, že preambula dohody z 29. októbra 1993 odkazuje na dohodu z 8. mája 1987 [K8] uzavretú medzi spoločnosťami Agros a Diversa, tiež spresňuje, že spolupráca bude pokračovať za podmienok uvedených v novej dohode a že podľa jej článku 22 písm. a) táto dohoda predstavuje úplnú dohodu strán. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, preto takýto všeobecný odkaz na dohodu z roku 1987, ktorej platnosť skončila a ktorá bola nahradená dohodou z roku 1993, nemôže viesť k stanoveniu implicitného záväzku dôvery a lojality vo vzťahu k bližšie neurčenej tretej osobe, akou bola žalobkyňa alebo jej predchodca vo vzťahu k stranám dohody z roku 1993.
71 Po druhé, pokiaľ ide o dovozné dohody z 10. mája 1983 [K7] a z 8. mája 1987 uzavreté medzi spoločnosťami Agros a Diversa, odkazy žalobkyne na niektoré ustanovenia týchto dohôd, najmä na rukou písané doplnenie „Polmos“ do článku 7 prvého, tretieho a siedmeho odseku dohody z 8. mája 1987 vo vzťahu k vlastníctvu práv priemyselného vlastníctva, nemôžu spochybniť záver, podľa ktorého nebola preukázaná žiadna priama zmluvná dohoda medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom.
72 Najskôr je potrebné konštatovať, že dovozné dohody z 10. mája 1983 a z 8. mája 1987 už neboli v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky platné. V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na judikatúru, podľa ktorej ochrana majiteľa ochrannej známky trvá aj po skončení zmluvného vzťahu, z ktorého vyplýva povinnosť dôvery, pod podmienkou, že uplynutá lehota je taká, že možno oprávnene predpokladať, že povinnosť dôvery a dôvernosti stále existovala aj v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky (pozri bod 54 vyššie).
73 Aj za predpokladu, že by dovozné dohody z 10. mája 1983 a 8. mája 1987 preukázali vzťah dôvery medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania (quod non, pozri body 74 až 78 nižšie), treba mať za to, že povinnosti dôvery a lojality po uzavretí zmluvy sa neuplatňujú na dobu neurčitú, ale len počas primeraného prechodného obdobia po skončení dohody, počas ktorého môžu zmluvné strany nanovo definovať svoje obchodné stratégie. V prejednávanej veci však tieto dohody, ktorých platnosť sa skončila, boli uzavreté približne trinásť a deväť rokov pred dňom podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky. Akýkoľvek vzťah po ukončení platnosti zmluvy medzi zmluvnými stranami vyplývajúci z uvedených dohôd sa preto musel postupne oslabovať a následne pred podaním prihlášky prihlasovanej ochrannej známky zaniknúť. Podmienka uvedená v bode 72 vyššie teda nie je v prejednávanej veci splnená.
74 V každom prípade treba uviesť, že dovozné dohody z 10. mája 1983 a 8. mája 1987 neobsahujú nijaký údaj na podporu tvrdení žalobkyne o existencii „implicitnej“ povinnosti dôvery a lojality vedľajšieho účastníka konania voči žalobkyni. Naopak, z týchto dohôd vyplýva, že boli uzavreté len medzi vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom, spoločnosťou Diversa) a spoločnosťou Agros.
75 Na jednej strane, pokiaľ ide o dovoznú dohodu z 10. mája 1983, hoci skutočne existuje ustanovenie odkazujúce na spoločnosť Diversa ako „dovozcu/obchodného zástupcu“ vodky a „zástupcu výrobcu, ktorý je majiteľom ochrannej známky“ (článok 6 šiesty odsek), treba konštatovať, že nič v tejto dohode neodôvodňuje záver, že majiteľom ochranných známok mala byť namiesto zmluvnej strany Agros tretia osoba, ktorá nebola účastníkom zmluvy a bližšie nešpecifikovaná strana (t. j. žalobkyňa alebo jej predchodcovia). Naopak, v ustanovení, ktoré bezprostredne nasleduje po tomto odkaze (článok 6 siedmy odsek), sa uvádza, že „Agros bude chrániť svoje ochranné známky a/alebo práva na zobrazenie“.
76 Na druhej strane, pokiaľ ide o dovoznú dohodu z 8. mája 1987 a najmä rukou písané doplnenie „Polmos“ v poznámke „Agros/Polmos“ v súvislosti s vlastníctvom práv priemyselného vlastníctva v článku 7 prvom, treťom a siedmom odseku tejto dohody, výklad žalobkyne nemôže spochybniť analýzu odvolacieho senátu.
77 V tejto súvislosti treba uviesť, že napriek tvrdeniu žalobkyne, že spoločnosť Agros v januári 1987 previedla „poľskú ochrannú známku“ pozostávajúcu z fľaše so steblom trávy na spoločnosť Polmos (pozri chronologický vývoj predložený žalobkyňou v prílohe K20), následné dohody uzavreté medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania 29. októbra 1993 a 24. mája 1999 neobsahujú žiadny odkaz na spoločnosť Polmos. Treba teda konštatovať, že samotná zmienka o spoločnosti Polmos v dovoznej dohode z 8. mája 1987, ktorej nebola zmluvnou stranou, vo forme rukou písaného dodatku – ktorého dátum nie je istý, a ktorý nie je ani podpísaný, ani spolupodpísaný žiadnou zmluvnou stranou – nemôže byť dostatočná, ani nepreukazuje existenciu zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo o zastúpení medzi žalobkyňou (alebo presnejšie jej predchodcom, spoločnosťou Polmos) a vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom, spoločnosťou Diversa).
78 Rovnako ako to urobil EUIPO treba tiež pripomenúť, že celá argumentácia žalobkyne sa zakladá na hypotetickom predpoklade, podľa ktorého je majiteľkou trojrozmernej ochrannej známky, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy, a ktorá sa používa spolu so slovnou ochrannou známkou Żubrówka na celom svete a so slovnou ochrannou známkou Grasovka v Nemecku. V článku 7 druhom odseku dovoznej dohody z 8. mája 1987 sa však výslovne uvádza, že „vlastníctvo slovnej a obrazovej ochrannej známky GRASOVKA sa riadi osobitnou dohodou medzi spoločnosťami AGROS a DIVERSA“ a že „[u]vedená dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody“. Preto, hoci sa môže zdať ťažké presne určiť, na ktoré práva alebo ochranné známky sa má vzťahovať rukou písaná poznámka „Agros/Polmos“, alebo o akú vodku spoločnosti Polmos ide, v každom prípade je zrejmé, že táto poznámka sa nemôže týkať vodky predávanej pod ochrannou známkou Grasovka. Potvrdzuje to aj dohoda z 24. mája 1999 [K11] uzavretá medzi spoločnosťou Agros a vedľajším účastníkom konania, v ktorej je v článku 12 výslovne stanovené, že označenie „Grasovka“ je zapísanou ochrannou známkou dovozcu, teda vedľajšieho účastníka konania.
79 V treťom rade, pokiaľ ide o dôkazy z obdobia po dni podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky (1. apríla 1996), na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ani tieto dôkazy neobsahujú údaj o zmluvnej dohode medzi zmluvnými stranami ku dňu tohto podania, ale svedčia skôr o opaku.
80 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že samotná žalobkyňa v priebehu správneho konania a na pojednávaní uviedla, že práva k starším ochranným známkam, ktoré sú predmetom žaloby, nadobudla v roku 1999, a že pred rokom 1999 medzi spoločnosťou Agros a subjektom Polmos (Warszawa) pred súdmi vo Varšave (Poľsko) prebiehal spor týkajúci sa zápisu a používania ochranných známok pozostávajúcich zo stebla trávy vo fľaši (pozri chronologický vývoj predložený žalobkyňou v prílohe K20). Bez toho, aby bolo potrebné, aby Všeobecný rozhodol o merite tohto sporu, ktorý sa riadi vnútroštátnym právom, na účely tohto konania stačí uviesť, že skutočnosť, že podľa vlastného priznania žalobkyne išlo o spor medzi spoločnosťou Agros a subjektom Polmos týkajúci sa týchto ochranných známok preukazuje, že Agros a Polmos boli dve samostatné spoločnosti, ktorých obchodné záujmy sa mohli výrazne líšiť, či dokonca byť v priamom rozpore. V dôsledku toho nie je vôbec pravdepodobné, že mohla Agros konať ako implicitný alebo de facto obchodný zástupca alebo zástupca žalobkyne (alebo jej predchodcu) voči vedľajšiemu účastníkovi konania (alebo jeho predchodcovi).
81 Okrem toho, ako správne konštatoval odvolací senát, jediná dohoda uzavretá medzi spoločnosťami Agros a Polmos, ktorú predložila žalobkyňa, a to dohoda o prevode ochrannej známky z 28. augusta 2001 [K17], bola uzavretá po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky a má inú právnu povahu ako distribučná dohoda, pretože nezakladá trvalé vzťahy ani všeobecnú povinnosť dôvery a lojality.
82 Po štvrté, pokiaľ ide o ďalšie dôkazy, ako je výzva z 30. januára 2002 a dokumenty, ktoré mali preukázať, že vodka nazývaná „Żubrówka“ bola uvedená na trh v Nemecku pod ochrannou známkou Grasovka, vrátane vyhlásenia zamestnanca a výpisu z on‑line encyklopédie Wikipédia, treba konštatovať, že žalobkyňa nespresnila, v čom spočíva nesprávne posúdenie odvolacieho senátu v tejto súvislosti.
83 Pokiaľ ide o výzvu z 30. januára 2002, ktorú zaslal Polmos vedľajšiemu účastníkovi konania [K19 – 19a], hoci je pravda, že odkazovala na existenciu marketingových dohôd, podľa ktorých bola Agros „výhradným sprostredkovateľom spoločnosti Polmos pre vývoz alkoholických nápojov na báze vodky „Żubrówka“ a „Grasovka“, treba konštatovať, že tento list bol napísaný takmer šesť rokov po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky a navyše obyčajný jednostranný list nemá rovnakú dôkaznú hodnotu ako zmluvná dohoda medzi účastníkmi konania, ktorá v prejednávanej veci chýba.
84 Navyše, pokiaľ ide o vyhlásenie zo 16. februára 2011 vyhotovené v poľštine a preložené do angličtiny, ktoré predložil technologický špecialista zodpovedný za označovanie v rámci spoločnosti Polmos a žalobkyne od roku 1992, v ktorom okrem iného potvrdil, že Polmos vyrábala od začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia vodku „Żubrówka“, z ktorej každá fľaša bez ohľadu na zmeny etikiet systematicky obsahovala steblo trávy (body 50 a 51 prvého rozsudku o zrušení), treba pripomenúť, že ak bolo vyhlásenie vydané v zmysle článku 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 97 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 2017/1001] jedným z vedúcich pracovníkov dotknutej osoby, uvedenému vyhláseniu možno priznať dôkaznú hodnotu len vtedy, ak je podporené inými dôkazmi. Vyhlásenie vypracované v záujme jeho autora má totiž len obmedzenú dôkaznú hodnotu a musí byť podložené dodatočnými dôkazmi, aj keď to však v zásade neoprávňuje oddelenia EUIPO domnievať sa, že takéto vyhlásenie je samo osebe nedôveryhodné. Dôkazná hodnota, ktorú treba priznať takémuto vyhláseniu, či už samostatne alebo v súvislosti s inými dôkazmi, závisí okrem iného od okolností prípadu [pozri rozsudok z 22. júna 2022 vo veci T‑329/21 Puma/EUIPO – V. Fraas (FRAAS), T‑329/21, neuverejnený, EU:T:2022:379, body 41 a 47 a citovanú judikatúru]. V prejednávanej veci toto vyhlásenie, ktoré bolo prijaté takmer po pätnástich rokoch odo dňa podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, neobsahuje žiadny údaj o existencii zmluvnej dohody medzi žalobkyňou (alebo jej predchodcom, Polmos) a vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom, spoločnosťou Diversa) k tomuto dátumu. To isté platí, pokiaľ ide o výňatok z internetovej encyklopédie Wikipédia z 9. apríla 2009, ktorý bol vyhotovený trinásť rokov po podaní prihlášky prihlasovanej ochrannej známky.
85 Po piate, pokiaľ ide o zásadnú transformáciu politického a hospodárskeho systému v Poľsku v období od roku 1970 do roku 1990, treba uviesť, ako to urobil odvolací senát v bodoch 76 a 83 napadnutého rozhodnutia, že v roku 1996 v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky už nešlo o takú situáciu, a že odvolací senát bol v každom prípade povinný obmedziť sa na dôkazy predložené žalobkyňou, pretože existenciu fiduciárneho zmluvného vzťahu obchodného zástupcu alebo zástupcu nemožno preukázať pravdepodobnosťami alebo domnienkami (pozri bod 53 vyššie).
86 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že nebola preukázaná žiadna priama zmluvná dohoda o obchodnej spolupráci medzi žalobkyňou (alebo jej predchodcom) a vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom), a to ani implicitná alebo de facto, takže nebola preukázaná nijaká povinnosť vedľajšieho účastníka konania (alebo jeho predchodcu) dôvery a lojality voči žalobkyni (alebo jej predchodcovi).
87 Odvolací senát sa teda nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v podstate dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu fiduciárneho zmluvného vzťahu medzi ňou a vedľajším účastníkom konania, či už v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, alebo skôr, že neuniesla dôkazné bremeno, ktoré znášala v súvislosti s preukázaním existencie priamej zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo zastúpení, a že teda nepreukázala splnenie jednej z kumulatívnych podmienok uvedených v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 vo vzťahu k staršej francúzskej ochrannej známke č. 95588457 a starším poľským ochranným známkam č. 62081 a 85811.
88 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že skutočnosť, že druhá podmienka týkajúca sa existencie zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo o zastúpení nie je splnená, postačuje na zamietnutie námietky podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 vo vzťahu ku starším ochranným známkam preskúmaným odvolacím senátom v rámci tohto dôvodu.
89 Z toho vyplýva, že odvolací senát neporušil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, a najmä, že sa pri uplatnení tohto ustanovenia nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia.
90 Z vyššie uvedeného, najmä z bodu 63 vyššie, tiež vyplýva, že odvolací senát správne preskúmal skutkové okolnosti a svoje posúdenie podrobne odôvodnil, takže sa nedopustil žiadneho porušenia podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 a článku 94 ods. 1 toho istého nariadenia.
91 Druhú výhradu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.
92 V dôsledku toho nie je potrebné preskúmať argumentáciu vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorej v podstate a z rôznych dôvodov neboli žiadne staršie práva, na ktoré sa žalobkyňa údajne odvolávala na základe článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 v oznámení o námietke primerane uplatnené a podložené, takže námietka mala byť zamietnutá ako neprípustná a odvolanie v rámci EUIPO malo byť bez ďalšieho zamietnuté ako nedôvodné.
O prvej výhrade založenej na nepreskúmaní nezapísanej nemeckej ochrannej známky
93 Prvou výhradou žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nezapísanú nemeckú ochrannú známku, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy nepreskúmal v rámci dôvodu námietky upraveného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 a svoje rozhodnutie v tomto ohľade neodôvodnil.
94 EUIPO a vedľajší účastník konania nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne.
95 V bode 46 napadnutého rozhodnutia odvolací senát v rámci svojho posúdenia dôvodu námietky uvedeného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 zdôraznil, že aj na nezapísané ochranné známky sa vzťahuje pojem „ochranná známka“ v zmysle tohto ustanovenia. Výslovne však neodkázal na žiadnu nezapísanú nemeckú ochrannú známku.
96 V bodoch 101 a 105 napadnutého rozhodnutia odvolací senát pri posudzovaní dôvodu námietky uvedeného v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 uviedol, že žalobkyňa v oznámení o námietke identifikovala nemeckú ochrannú známku, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy (pozri bod 7 in fine vyššie) ako nezapísanú ochrannú známku v zmysle tohto článku, a že v dôvodoch námietky tiež uviedla, že je majiteľom práv k nezapísanej ochrannej známke pre tú istú ochrannú známku v niekoľkých ďalších európskych krajinách. Poznamenala však, že aj keby sa preukázalo, že predložené dokumenty preukazujú významné obchodovanie s vodkou v Nemecku a Poľsku, žiadna skutočnosť osobitne neodkazuje na staršie nezapísané právo, ale len na vodku označenú slovnými prvkami.
97 V bodoch 112 až 115 napadnutého rozhodnutia, stále v rámci toho istého dôvodu, odvolací senát rovnako ako námietkové oddelenie konštatoval, že predložené dôkazy nijako nepreukazujú, že požadovaná nemecká ochranná známka bola ako taká skutočne používaná, ani že bola pre nemeckú verejnosť rozpoznateľná ako jasný údaj o obchodnom pôvode výrobkov. Dospel preto k záveru, že osoba, ktorá podala námietky, nepreukázala skutočné používanie tejto nezapísanej ochrannej známky, ani používanie tejto ochrannej známky, ktorej rozsah nebol len miestny, v rámci obchodného styku v Nemecku pred podaním prihlášky ochrannej známky. Mal za to, že to isté platí pre údajné práva z ochrannej známky nezapísanej v iných európskych krajinách, vo vzťahu ku ktorým nebolo preukázané skutočné používanie prihlásenej nezapísanej ochrannej známky a nebolo uvedené uplatniteľné vnútroštátne právo. Vzhľadom na to, že neboli splnené nevyhnutné podmienky uvedené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94 vo vzťahu k žiadnym z uplatnených práv z nezapísanej ochrannej známky, odvolací senát aj z tohto dôvodu námietku zamietol.
98 V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že žalobkyňa nevysvetľuje, v čom malo údajné opomenutie odvolacieho senátu vplyv na preskúmanie existencie zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo o zastúpení. Žalobkyňa najmä netvrdila ani nepreukázala, že sa právny a skutkový rámec uplatniteľný na toto údajné staršie právo líšil od právneho a skutkového rámca týkajúceho sa ostatných starších práv preskúmaných v rámci druhej výhrady tohto žalobného dôvodu, takže výsledok sporu, pokiaľ ide o toto právo, nemôže byť iný. Táto výhrada je teda neúčinná.
99 V každom prípade je táto výhrada tiež nedôvodná.
100 Samozrejme treba pripomenúť, podobne ako to urobil odvolací senát a žalobkyňa, že nezapísané ochranné známky tiež spadajú pod pojem „ochranná známka“ v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, v rozsahu, v akom vnútroštátne právo krajiny pôvodu priznáva práva tohto druhu (pozri bod 42 vyššie). Okrem toho podľa žalobkyne ochrana nezapísaných ochranných známok v Nemecku vyplýva z používania označenia v obchodnom styku, pokiaľ toto označenie nadobudlo význam ako ochranná známka v príslušných profesionálnych kruhoch [§ 4 ods. 2 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane ochranných známok a iných rozlišovacích označení) z 25. októbra 1994 (BGBl. 1994 I, s. 3082)], pripojený k žalobe ako príloha K21].
101 Treba však konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje posúdenia odvolacieho senátu v bodoch 112 až 115 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 97 vyššie), ktoré boli vykonané na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94, a ktoré sú konečné (pozri bod 27 vyššie).
102 Navyše z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by spochybňovala tieto posúdenia, keďže nebolo preukázané, že boli splnené podmienky stanovené nemeckým právom na ochranu nezapísanej ochrannej známky, ako tvrdí žalobkyňa, v dôsledku čoho nebola preukázaná existencia tejto údajnej ochrannej známky.
103 Tieto posúdenia, ktoré neboli spochybnené a napadnuté, majú nevyhnutne za následok zamietnutie námietky tak podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, ako aj podľa článku 8 ods. 4 toho istého nariadenia, pokiaľ ide o uplatňovanú nemeckú nezapísanú ochrannú známku.
104 Z toho vyplýva, že odvolací senát v tomto ohľade neporušil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
105 Okrem toho, hoci je pravda, že by bolo žiaduce, aby odvolací senát v rámci svojho preskúmania dôvodu námietky uvedeného v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 výslovne odkázal na svoje posúdenia týkajúce sa neexistencie nezapísanej nemeckej ochrannej známky, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, tak ako sú formulované v bodoch 112 až 115 napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k článku 8 ods. 4 toho istého nariadenia, nič to však nemení na tom, že toto redakčné opomenutie nemá nijaký vplyv na zákonnosť uvedeného rozhodnutia, ani na výsledok tohto sporu, keďže je preukázané, čo žalobkyňa nespochybňuje, že existencia nezapísanej nemeckej ochrannej známky, na ktorú poukazuje žalobkyňa, nebola podložená a že takéto nepodložené tvrdenie nemôže odôvodniť námietku podľa článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia.
106 V dôsledku toho nemožno odvolaciemu senátu vytýkať, že nepreskúmal dôvod námietky uvedený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, pokiaľ ide o nezapísanú nemeckú ochrannú známku, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy.
107 Okrem toho odôvodnenie výslovne formulované odvolacím senátom v bodoch 112 až 115 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa neexistencie nezapísanej nemeckej ochrannej známky, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, jej umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, aby mohla brániť svoje práva. Odvolací senát navyše riadne preskúmal skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti predložila žalobkyňa.
108 Z toho vyplýva, že odvolací senát správne preskúmal skutkové okolnosti a svoje posúdenie dostatočne odôvodnil, takže sa nedopustil žiadneho porušenia podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 a článku 94 ods. 1 toho istého nariadenia.
109 Prvá výhrada sa musí preto zamietnuť.
O tretej výhrade založenej na nesprávnom posúdení rozsahu práv priemyselného vlastníctva, na ktoré sa vzťahujú dovozné dohody
110 Treťou výhradou žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že nesprávne preskúmal skutkové okolnosti, pokiaľ ide o rozsah práv priemyselného vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje vzťah obchodného zástupcu alebo zástupcu medzi účastníkmi konania, najmä práva týkajúce sa trojrozmernej ochrannej známky, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy, a že neodôvodnil svoj záver, že znenie dovozných dohôd (pozri bod 31 vyššie) vylučovalo spornú ochrannú známku. Odvolací senát predovšetkým nezohľadnil znenie článku 7 prvého odseku dovoznej dohody z 8. mája 1987 [K8‑K8a], v ktorom sa použitie výrazu „vrátane“ malo chápať ako uvedenie demonštratívneho zoznamu.
111 EUIPO a vedľajší účastník konania nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne.
112 V bodoch 87 až 91 napadnutého rozhodnutia odvolací senát „pre úplnosť“ vyhlásil, že vykonal dôkladné preskúmanie dôkazov a dospel k záveru, že žiadna z predložených zmluvných dohôd výslovne neodkazuje na dotknuté staršie ochranné známky, a to staršie poľské ochranné známky č. 62081 a 85811 a staršiu francúzsku ochrannú známku 95588457. Uviedol, že prvá dohoda [K4] uzavretá na obdobie od roku 1975 do roku 1979 spočívala v „dovoznej dohode“ (Diversa bola dovozcom) pre ochranné známky vodka Wyborowa, Krakus a Żubrówka, v ktorej sa uvádzalo, že „Agros bude chrániť svoje ochranné známky a/alebo svoje právo na zobrazenie“, ale bez akejkoľvek špecifikácie týchto ochranných známok a týchto práv. Následné dovozné dohody z 10. mája 1983, z 8. mája 1987 a z 29. októbra 1993 [K5 až K11], ktoré uzavrela Diversa alebo vedľajší účastník konania, už neodkazovali na ochrannú známku Żubrówka, ale na iné ochranné známky vodky, ako Wyborowa a Grasovka, a potom od roku 1987 na „iné prvky priemyselného vlastníctva, vrátane etikiet, symbolov a obalových prvkov týkajúcich sa týchto vodiek“, a to opäť bez spresnenia týchto „iných prvkov priemyselného vlastníctva“. Mal za to, že je ťažké určiť, či sa táto formulácia mala týkať ochranných známok žalobkyne, napriek tomu však pojmy „dizajny, symboly, etikety a obaly“ svojím doslovným významom odkazujú na vonkajšie prvky výrobku, a nie na umiestnenie stebla trávy vo fľaši, takže toto znenie samo o sebe sa nevzťahuje na spornú ochrannú známku. Zdôraznil, že by bolo žiaduce, aby dohody predložené žalobkyňou výslovne odkazovali na zápisy vyššie uvedených poľských alebo francúzskych ochranných známok alebo aspoň na zobrazenie týchto ochranných známok (pozri bod 7 vyššie), ale v prejednávanej veci to tak nebolo.
113 V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že táto výhrada smeruje proti vyčerpávajúcemu posúdeniu, ktoré odvolací senát uviedol „pre úplnosť“. V dôsledku toho nie je výhrada namietajúca takéto posúdenie spôsobilá ovplyvniť výrok napadnutého rozhodnutia a musí byť zamietnutá ako neúčinná [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2013, Boehringer Ingelheim International/ÚHVT (RELY‑ABLE), T‑640/11, neuverejnený, EU:T:2013:225, body 27 a 28 a zo 7. septembra 2022, Peace United/EUIPO – 1906 Collins (MY BOYFRIEND IS OUT OF TOWN), T‑699/21, neuverejnený, EU:T:2022:528, body 46 a 47].
114 Navyše musí byť táto výhrada tiež zamietnutá ako neúčinná aj preto, že zamietnutie druhej výhrady prvého žalobného dôvodu postačuje na zamietnutie námietky podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, pokiaľ ide o staršie ochranné známky preskúmané odvolacím senátom v rámci tohto dôvodu (pozri bod 88 vyššie).
115 V každom prípade je táto výhrada tiež nedôvodná, pretože je založená na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia.
116 Hoci je pravda, že odvolací senát vyhlásil, že odkaz na zápis ochranných známok by bol žiaduci, napriek tomu sa neobmedzil na zistenie, že v predložených dohodách neexistuje výslovný a osobitný odkaz na ochranné známky. Treba uviesť, že v bodoch 87 až 91 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 112 vyššie) vychádzal vo svojich záveroch aj z dôkladného posúdenia všetkých predložených dohôd, pričom vysvetlil, prečo neboli uvedené príslušné ochranné známky, práva alebo prvky práv priemyselného vlastníctva a prečo príslušné znenia týchto dohôd neumožňovali jasne určiť, na čo sa vzťahujú.
117 Navyše samotná žalobkyňa uvádza, že na to, aby boli „záujmy“ majiteľov ochranných známok chránené, musia byť pre dotknuté strany dostatočne identifikovateľné, a to aspoň všeobecným odkazom. V prejednávanej veci však nejde o takýto prípad.
118 Okrem toho nie je dôležité určiť, či výraz „indem“ v pôvodnej nemeckej verzii článku 7 ods. 1 dovoznej dohody z 8. mája 1987 znamená „vrátane“, ako tvrdí žalobkyňa, alebo skôr „zodpovedajúci“ alebo „vo forme“, ako to tvrdí vedľajší účastník konania, a teda či je zoznam „iných prvkov priemyselného vlastníctva[,] vrátane [/vo forme] etikiet, symbolov a obalových prvkov spojených s týmito vodkami“ orientačný, a teda nie taxatívny, alebo výlučný.
119 V každom prípade treba konštatovať, že v znení tohto ustanovenia nie je jasne identifikovateľná žiadna ochranná známka, ktorá má tvar fľaše so steblom trávy. Ako správne uviedol odvolací senát v bode 90 napadnutého rozhodnutia, pojmy „etikety, symboly a obalové prvky“ sa svojím doslovným významom vzťahujú na vonkajšie prvky výrobku, a nie na umiestnenie stebla trávy vo fľaši, takže takéto znenie sa na takúto ochrannú známku nemôže vzťahovať.
120 Odvolací senát teda správne dospel k záveru, že žiadna z predložených zmluvných dohôd neobsahovala výslovný odkaz na staršie ochranné známky, ktoré majú tvar fľaše so steblom trávy, najmä na staršie poľské ochranné známky č. 62081 a č. 85811 a na staršiu francúzsku ochrannú známku č. 95588457.
121 Z toho vyplýva, že odvolací senát neporušil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, a najmä, že sa pri uplatnení tohto ustanovenia nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia.
122 Z vyššie uvedeného, najmä z bodov 87 až 91 napadnutého rozhodnutia (pozri body 112 a 116 vyššie), tiež vyplýva, že odvolací senát správne preskúmal skutkový stav a odôvodnil svoje posúdenie v súlade s článkom 95 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 a článkom 94 ods. 1 toho istého nariadenia.
123 Tretiu výhradu teda treba zamietnuť.
124 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát neporušil podstatné formálne náležitosti, najmä článok 95 ods. 1 a článok 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
125 Prvý žalobný dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94
126 Druhým žalobným dôvodom žalobkyňa v podstate tvrdí, že sa odvolací senát dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade podmienok vzťahu obchodného zástupcu alebo zástupcu stanovených v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 tým, že obmedzil uplatnenie tohto článku len na prípady, v ktorých boli staršie práva výslovne a konkrétne určené v písomnej zmluve, ktorou sa tento vzťah zakladá. Podľa nej tak odvolací senát uplatnil neprimeranú mieru dokazovania, zatiaľ čo toto ustanovenie treba vykladať extenzívne tak, že sa vzťahuje na všetky druhy vzťahov bez ohľadu na to, či bola všeobecná povinnosť dôvery a lojality voči záujmom majiteľa ochrannej známky stanovená výslovne alebo implicitne, a tak, že sa vzťahuje na všetky druhy „záujmov“ tohto majiteľa súvisiacich so vzťahom medzi zmluvnými stranami. Všeobecná povinnosť dôvery a lojálnosti by preto nemala byť obmedzená požiadavkou výslovnej špecifikácie všetkých prvkov, na ktoré sa vzťahuje.
127 EUIPO a vedľajší účastník konania nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne.
128 Na úvod treba pripomenúť, že dôkazy založené do spisu nepreukazujú, že žalobkyňa (alebo jej predchodcovia) niekedy uzavrela priamu zmluvnú dohodu s vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom) (pozri body 63 až 92 vyššie). Preto v prípade neexistencie akéhokoľvek dôkazu o existencii priamej zmluvnej dohody (výslovnej alebo implicitnej, písomnej alebo ústnej) medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, na základe článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 neexistuje nijaký základ na stanovenie všeobecnej povinnosti dôvery a lojálnosti medzi nimi ako „výrobcom“ a „dovozcom“, v rámci ktorej by mohla vzniknúť otázka, či určenie prvkov, na ktoré sa vzťahuje, má explicitnú alebo implicitnú povahu. Tento žalobný dôvod je teda neúčinný.
129 V každom prípade treba uviesť, ako to urobil vedľajší účastník konania, že tento žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia a nie je skutkovo podložený.
130 Odvolací senát totiž v žiadnom prípade nekonštatoval, že uplatnenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94 vyžaduje, aby zmluvná dohoda medzi majiteľom a obchodným zástupcom výslovne a osobitne uvádzala všetky ochranné známky, ktorých sa týka ich obchodný vzťah, za čo by navyše hrozil postih zo strany Všeobecného súdu.
131 Okrem toho, hoci je určite pravda, že akýkoľvek zmluvný vzťah medzi dvoma zmluvnými stranami týkajúci sa distribúcie tovaru môže byť v zásade dostatočný na uplatnenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94, je však potrebné, aby tieto strany jasne a presne vedeli, v súvislosti s ktorými ich majiteľ tvrdí, že sú predmetom ochrany. Hoci je tento bod zvyčajne jasný v prípade slovných a obrazových ochranných známok používaných pre distribuovaný výrobok, nie je tak jasný v prípade iných typov netradičných ochranných známok, ako sú trojrozmerné alebo pozičné ochranné známky, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Na to, aby sa na takéto netradičné ochranné známky vzťahoval zmluvný vzťah, je žiaduce, aby majiteľ jasne a presne uviedol obchodnému zástupcovi, že si uplatňuje a je majiteľom práv k týmto ochranným známkam, aby s nimi bol obchodný zástupca oboznámený. Konkrétna zmienka v písomnej dohode je najvhodnejším spôsobom ako to zabezpečiť.
132 V prejednávanej veci však treba konštatovať, že nič v spise nenasvedčuje tomu, že žalobkyňa (alebo jeden z jej predchodcov) informovala vedľajšieho účastníka konania o osobitnej ochrane, ktorú uplatňuje pre trojrozmernú ochrannú známku zobrazujúcu fľašu so steblom trávy alebo pre pozičnú ochrannú známku pozostávajúcu zo stebla trávy vo fľaši, na ktorú sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka.
133 Preto aj keby mal odvolací senát v úmysle konštatovať, že dohody zakladajúce zmluvný vzťah jasne neuvádzali alebo neodkazovali na ochranné známky, ku ktorým majiteľ uplatňuje práva, takéto tvrdenie by bolo v prejednávanej veci správne, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa (alebo jej predchodcovia) jasne a presne uplatnila práva k ochrannej známke zobrazujúcej fľašu so steblom trávy v rámci zmluvného vzťahu s vedľajším účastníkom konania (alebo jeho predchodcom), hoci by to bolo v prípade takejto netradičnej ochrannej známky žiaduce.
134 Z toho vyplýva, že odvolací senát v tomto ohľade neporušil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94.
135 Druhý odvolací dôvod treba preto zamietnuť ako neúčinný a v každom prípade ako nedôvodný.
136 Vzhľadom na všetky uvedené úvahy musí byť žaloba zamietnutá v celom rozsahu.
O trovách
137 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
138 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom EUIPO a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. CEDC International sp. z o.o. je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. júna 2023.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení podstatných formálnych náležitostí, najmä článku 95 ods. 1 a článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001 v spojení s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94
O druhej výhrade založenej na nepreskúmaní existencie implicitného vzťahu obchodného zástupcu alebo zástupcu medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania
– O prvej podmienke týkajúcej sa vlastníctva starších ochranných známok
– O druhej podmienke týkajúcej sa existencie zmluvnej dohody o obchodnom zastúpení alebo o zastúpení
O prvej výhrade založenej na nepreskúmaní nezapísanej nemeckej ochrannej známky
O tretej výhrade založenej na nesprávnom posúdení rozsahu práv priemyselného vlastníctva, na ktoré sa vzťahujú dovozné dohody
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 40/94
O trovách