ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata rozšírená komora)
z 25. septembra 2015 (*)
„REACH – Identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy – Medziprodukty – Žaloba o neplatnosť – Priama dotknutosť – Prípustnosť – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci T‑268/10 RENV,
Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG), so sídlom v Bruseli (Belgicko),
SNF SAS, so sídlom v Andrézieux‑Bouthéon (Francúzsko),
v zastúpení: R. Cana, D. Abrahams a E. Mullier, advokáti,
žalobcovia,
proti
Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä, W. Broere a T. Zbihlej, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck a A.‑M. Vandromme, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Holandské kráľovstvo, v zastúpení: B. Koopman, splnomocnená zástupkyňa,
a
Európska komisia, v zastúpení: D. Kukovec, E. Manhaeve a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia ECHA, ktoré identifikuje akrylamid (ES č. 201‑173‑7) ako látku spĺňajúcu kritériá stanovené v článku 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1) v súlade s článkom 59 tohto nariadenia,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, J. Schwarcz, V. Tomljenović a A. M. Collins,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca v prvom rade, Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG), je európske záujmové hospodárske združenie so sídlom v Belgicku. Zastupuje záujmy spoločností, ktoré vyrábajú alebo dovážajú polyelektrolyty, polyakrylamidy alebo iné polyméry obsahujúce akrylamid. Spoločnosti združené v rámci tohto žalobcu takisto využívajú akrylamid a vyrábajú alebo dovážajú akrylamid či polyakrylamid. Všetci výrobcovia akrylamidu v Európskej únii sú členmi žalobcu v prvom rade.
2 Žalobca v druhom rade, SNF SAS, je spoločnosť, ktorá je členkou žalobcu v prvom rade. Jej hlavnou činnosťou je výroba akrylamidu a polyakrylamidu, ktoré priamo predáva svojim zákazníkom. Výrobné závody má vo Francúzsku, v Spojených štátoch, Číne a Južnej Kórei.
3 Polyelektrolyty sú vo vode rozpustné syntetické organické polyméry, vyrábané z rôznych monomérov, medzi ktoré patrí aj akrylamid. Využívajú sa napríklad na čistenie pitnej vody, úpravu odpadovej vody, výrobu papiera a na získavanie vzácnych minerálov.
4 Polyakrylamid je polymér vytvorený na základe polymerizácie z monoméru akrylamidu, ktorý sa najvšeobecnejšie využíva na úpravu vôd, v papierenskom, ťažobnom a naftárskom priemysle, v poľnohospodárstve, ako textilný pomocný prípravok a v oblasti kozmetických výrobkov a výrobkov osobnej hygieny.
5 Dňa 25. augusta 2009 Holandské kráľovstvo predložilo Európskej chemickej agentúre (ECHA) dokumentáciu, ktorú pripravilo v súvislosti s identifikáciou akrylamidu ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), neskôr zmeneného a doplneného najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES (Ú. v. EÚ L 353, s. 1), s poukázaním na zaradenie akrylamidu ako karcinogénnej látky kategórie 2 a mutagénnej látky kategórie 2 do prílohy VI časti 3 nariadenia č. 1272/2008. Dňa 31. augusta 2009 ECHA uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie, ktorým vyzvala dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky k dokumentácii pripravenej v súvislosti s akrylamidom. V ten istý deň ECHA vyzvala aj príslušné orgány členských štátov, aby k tomu predložili pripomienky.
6 Keď ECHA dostala pripomienky k dotknutej dokumentácii, najmä zo strany žalobcu v prvom rade, a odpovede Holandského kráľovstva na tieto pripomienky, postúpila dokumentáciu svojmu výboru členských štátov, ktorý 27. novembra 2009 dospel k jednomyseľnej dohode o identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, pretože akrylamid spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia č. 1907/2006.
7 Dňa 22. decembra 2009 výkonný riaditeľ ECHA prijal rozhodnutie ED/68/2009 zahrnúť 13. januára 2010 akrylamid do zoznamu identifikovaných látok na účely ich zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam navrhovaných látok“).
8 V nadväznosti na návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom v druhom rade vo veci T‑1/10 R bol uznesením predsedu Všeobecného súdu z 11. januára 2010 odložený výkon rozhodnutia ECHA, ktoré identifikuje akrylamid ako látku spĺňajúcu kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 v súlade s článkom 59 tohto nariadenia, až do prijatia uznesenia o ukončení konania o nariadení predbežného opatrenia. V nadväznosti na toto uznesenie výkonný riaditeľ ECHA pozastavil zápis akrylamidu do zoznamu navrhovaných látok.
9 Uznesením z 26. marca 2010, PPG a SNF/ECHA (T‑1/10 R, EU:T:2010:128), bol návrh žalobcu v druhom rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.
10 Dňa 30. marca 2010 ECHA uverejnila zoznam navrhovaných látok, ktorý obsahoval akrylamid.
Konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
11 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. júna 2010 žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhajú zrušenia rozhodnutia ECHA, ktoré identifikuje akrylamid ako látku spĺňajúcu kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 a ktoré zahrnulo akrylamid do zoznamu navrhovaných látok v súlade s článkom 59 tohto nariadenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
12 Listami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 19. a 25. novembra 2010 Holandské kráľovstvo a Európska komisia podali návrhy na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov ECHA. Týmto návrhom bolo po vypočutí hlavných účastníkov konania vyhovené uznesením z 10. januára 2011.
13 Uznesením z 21. septembra 2011, PPG a SNF/ECHA (T‑268/10, Zb., EU:T:2011:508), Všeobecný súd (siedma rozšírená komora) zamietol žalobu ako neprípustnú.
14 Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. novembra 2011 žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu PPG a SNF/ECHA, už citovanému v bode 13 vyššie (EU:T:2011:508).
15 Rozsudkom z 26. septembra 2013, PPG a SNF/ECHA(C‑625/11 P, Zb., ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2013:594), Súdny dvor zrušil uznesenie PPG a SNF/ECHA, už citované v bode 13 vyššie (EU:T:2011:508). Súdny dvor sa domnieval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že žaloba bola podaná oneskorene z dôvodu, že pravidlo, podľa ktorého lehota na podanie opravného prostriedku mala plynúť od konca štrnásteho dňa nasledujúceho po uverejnení sporného rozhodnutia, stanovené v článku 102 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, sa uplatňovalo len na akty uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nie na akty uverejnené na internete (rozsudok o odvolaní, bod 37).
16 Keďže v tejto veci ešte nebolo rozhodnuté, Súdny dvor ju vrátil Všeobecnému súdu a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
17 Vec bola pridelená piatej rozšírenej komore Všeobecného súdu v súlade s článkom 118 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
18 Keďže v čase, keď bol vyhlásený rozsudok o odvolaní, písomná časť konania nebola ukončená, ECHA bola rozhodnutím Všeobecného súdu (piata rozšírená komora) z 24. októbra 2013 vyzvaná, aby predložila vyjadrenie k odvolaniu v súlade s článkom 119 ods. 2 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
19 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 5. decembra 2013 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.
20 Uznesením Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) zo 17. júna 2014 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
21 Holandské kráľovstvo predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 16. septembra 2014. Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 10. novembra 2014 ECHA a žalobcovia predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.
22 Komisia predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka 17. septembra 2014. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. novembra 2014 ECHA predložila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. Žalobcovia k nemu nepredložili pripomienky.
23 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
24 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyzval jednak ECHA na predloženie dokumentov a jednak všetkých účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky. Účastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovenej lehote.
25 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 15. apríla 2015.
26 Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.
27 ECHA, Holandské kráľovstvo a Komisia navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú, alebo subsidiárne, ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
28 Pred preskúmaním žalobných dôvodov a tvrdení účastníkov konania vo veci samej treba preskúmať námietku neprípustnosti, ktorú predložila ECHA.
O prípustnosti
29 ECHA na podporu námietky neprípustnosti podporovanej Holandským kráľovstvom a Komisiou uvádza prekážku založenú na neexistencii priamej dotknutosti žalobcov.
30 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku tohto článku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
31 V prejednávanej veci je nesporné, že žalobcovia neboli adresátmi napadnutého rozhodnutia, a teda im tento akt nebol určený. V tejto situácii môžu žalobcovia podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ podať žalobu o neplatnosť proti uvedenému aktu len pod podmienkou, že sa ich toto rozhodnutie priamo týka.
32 Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby žalobcu v prvom rade, treba pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že združenie, ktoré je poverené ochranou kolektívnych záujmov svojich členov, v zásade je oprávnené podať žalobu o neplatnosť, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatne aktívnu legitimáciu alebo ak toto združenie môže uplatňovať vlastný záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb., EU:C:2006:416, bod 56 a citovanú judikatúru). Toto riešenie sa ponúka tiež v prípade európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov, ktoré bolo rovnako ako žalobca v prvom rade založené na účely zastupovania záujmov určitej kategórie podnikov (pozri uznesenie z 24. júna 2014, PPG a SNF/ECHA, T‑1/10 RENV, EU:T:2014:616, bod 30 a citovanú judikatúru).
33 V prejednávanej veci žalobca v prvom rade nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že jeho vlastné záujmy boli priamo dotknuté. Ani za predpokladu, že by bol povinný organizovať a riadiť harmonizovaný prístup týkajúci sa záväzkov vyplývajúcich z nariadenia č. 1907/2006 na úrovni celého predmetného sektora, nemohol by uplatňovať svoje vlastné záujmy, ale len záujmy svojich členov. V dôsledku toho je žalobca v prvom rade oprávnený podať žalobu o neplatnosť len vtedy, ak sú jeho členovia alebo niektorí z nich, rovnako ako žalobca v druhom rade, priamo dotknutí napadnutým rozhodnutím.
34 Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto podmienka vyžaduje po prvé, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho vykonaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb., EU:C:1998:193, bod 43; z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C‑486/01 P, Zb., EU:C:2004:394, bod 34, a z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia, C‑445/07 P a C‑455/07 P, Zb., EU:C:2009:529, bod 45).
35 Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie sa ich priamo týka tým, že právne postavenie členov žalobcu v prvom rade a žalobcu v druhom rade je ovplyvnené najmä z dôvodu povinností stanovených v článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Z dôvodu identifikácie akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy členovia žalobcu v prvom rade a žalobca v druhom rade budú povinní podľa tohto ustanovenia aktualizovať kartu bezpečnostných údajov pre akrylamid.
36 Treba uviesť, že podľa článku 31 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 dodávatelia musia poskytnúť príjemcovi látky alebo zmesi kartu bezpečnostných údajov, ak látka spĺňa kritériá klasifikovania ako nebezpečná látka v súlade s nariadením č. 1272/2008. Článok 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006 v tejto súvislosti stanovuje, že dodávatelia bezodkladne aktualizujú kartu bezpečnostných údajov, len čo sú k dispozícií nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť opatrenia na manažment rizík, alebo nové informácie o nebezpečenstve.
37 V danom prípade nie je sporné, že členovia žalobcu v prvom rade a žalobca v druhom rade mali povinnosť poskytnúť príjemcom akrylamidu kartu bezpečnostných údajov, pretože táto látka spĺňala kritériá na klasifikovanie ako nebezpečná látka podľa nariadenia č. 1272/2008. Akrylamid bol totiž zaradený medzi karcinogénne látky kategórie 2 a mutagénne látky kategórie 2 (pozri bod 5 vyššie).
38 Naopak je sporné to, že identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorá vyplýva z postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, podľa článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia predstavuje, ako tvrdia žalobcovia, novú informáciu v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá má za následok vznik povinnosti určenej v tomto ustanovení, a to aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, takže napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie členov žalobcu v prvom rade a žalobcu v druhom rade.
39 Pokiaľ ide o kartu bezpečnostných údajov, článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že musí byť zostavená v súlade s prílohou II uvedeného nariadenia. V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky, ktoré musí dodávateľ splniť pri zostavovaní karty bezpečnostných údajov poskytovanej pre látku v súlade s článkom 31 nariadenia č. 1907/2006. Karta bezpečnostných údajov umožňuje užívateľom prijať opatrenia potrebné na ochranu zdravia ľudí a bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia.
40 Podľa žalobcov predstavuje identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorá vyplýva z postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, z dôvodu, že táto látka spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia, novú informáciu týkajúcu sa okrem iného článku 31 ods. 6 bodu 15 toho istého nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EÚ) č. 453/2010 z 20. mája 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 133, s. 1), ktoré upravuje regulačné informácie.
41 Pokiaľ ide o článok 31 ods. 6 bod 15 nariadenia č. 1907/2006, podľa bodu 15 časti A prílohy II tohto nariadenia, zmeneného a doplneného nariadením č. 453/2010, táto časť karty bezpečnostných údajov sa týka iných regulačných informácií o látke, ktoré v tejto karte ešte neboli uvedené. Podľa bodu 15.1 časti A prílohy II uvedeného nariadenia na jednej strane treba uviesť informácie týkajúce sa relevantných ustanovení Únie v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia, napríklad kategórie Seveso a menované látky nachádzajúce sa v prílohe I smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. ES L 10, s. 13; Mim. vyd. 05/002, s. 410), alebo poskytnúť vnútroštátne informácie o regulačnom statuse látky alebo zmesi, vrátane látok nachádzajúcich sa v zmesi, spolu s návodom týkajúcim sa opatrení, ktoré by mal adresát následne prijať. Na druhej strane, ak látka alebo zmes, na ktorú sa vzťahuje karta bezpečnostných údajov, podlieha špecifickým ustanoveniam týkajúcim sa ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia na úrovni Únie, napríklad autorizáciám udeleným podľa hlavy VII nariadenia č. 1907/2006 alebo obmedzeniam podľa hlavy VIII toho istého nariadenia, tieto ustanovenia sa uvádzajú.
42 Treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie ECHA vyplývajúce z postupu upraveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 predstavuje ustanovenie Únie v oblasti bezpečnosti, zdravia a životného prostredia o právnom statuse látky. Týmto rozhodnutím bola totiž látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá môže byť zaradená do prílohy XIV tohto nariadenia, obsahujúcej zoznam látok podliehajúcich autorizácii. Dodávatelia takejto látky alebo zmesi obsahujúcej túto látku preto musia túto identifikáciu spomenúť na karte bezpečnostných údajov a poskytnúť poradenstvo, pokiaľ ide o povinnosti, ktoré prináležia adresátom z dôvodu tejto identifikácie, a predovšetkým pokiaľ ide o povinnosti informovať podľa článkov 7 a 33 nariadenia č. 1907/2006. Preto identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu upraveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 z dôvodu, že táto látka spĺňa kritériá upravené v článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia, predstavuje novú informáciu zaväzujúcu dodávateľov aktualizovať dotknutú kartu bezpečnostných údajov.
43 Z toho vyplýva, že rozhodnutie ECHA identifikovať látku ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy, ktoré vyplýva z postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, môže vyvolávať priame účinky na právne postavenie dodávateľov tejto látky z dôvodu povinnosti stanovenej v tomto nariadení.
44 V prejednávanej veci tento záver nie je spochybnený ani skutočnosťou, že v čase podania návrhu 10. júna 2010, t. j. k dátumu, ku ktorému sa majú posudzovať podmienky prípustnosti žaloby (pozri uznesenie zo 7. septembra 2010, Etimine a Etiproducts/Komisia, T‑539/08, Zb., EU:T:2010:354, bod 76 a citovanú judikatúru), nariadenie č. 453/2010 ešte nenadobudlo účinnosť, ani skutočnosťou, že podľa žalobcov bol akrylamid látkou registrovanou a používanou výlučne ako medziprodukt.
45 Po prvé, pokiaľ ide o skutočnosť, že v čase podania návrhu 10. júna 2010 nariadenie č. 453/2010 ešte nenadobudlo účinnosť, je pravda, že toto nariadenie podľa svojho článku 3 nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v úradnom vestníku. Keďže toto nariadenie bolo v úradnom vestníku uverejnené 31. mája 2010, nadobudlo účinnosť 20. júna 2010. Možnosť, že by nariadenie č. 453/2010 nenadobudlo účinnosť po jeho prijatí 20. mája 2010 a jeho uverejnení v úradnom vestníku, však bola v čase podania návrhu čisto teoretická (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. januára 1985, Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb., EU:C:1985:18, bod 9).
46 V tejto súvislosti treba argumentáciu ECHA, ktorá odkazuje na bod 76 uznesenia Etimine a Etiproducts/Komisia, už citovaného v bode 44 vyššie (EU:T:2010:354), podľa ktorého otázka prípustnosti žaloby musí byť prejednávaná na základe predpisov platných v deň podania tejto žaloby, zamietnuť. V prejednávanej veci totiž nejde o otázku uplatniteľnosti v čase platnosti predpisov, ktoré upravujú podmienky prípustnosti žaloby o neplatnosť podanej jednotlivcom na súd Únie. Nariadenie č. 453/2010 tvorí súčasť hmotnoprávnych predpisov.
47 Čo sa týka skutočnosti, že príloha II nariadenia č. 1907/2006 bola zmenená a upravená podľa článku 1 nariadenia č. 453/2010 až s účinnosťou od 1. decembra 2010, stačí uviesť, že skutočnosť, že účinky aktu nastanú až k neskoršiemu dátumu určenému v tomto akte, nebráni tomu, aby bol jednotlivec priamo dotknutý z dôvodu povinnosti, ktorá z neho vyplýva (pozri v tomto zmysle uznesenie z 11. júla 2005, Bonino a i./Parlament a Rada, T‑40/04, Zb., EU:T:2005:279, body 46 a 47).
48 Po druhé, pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa žalobcov bol akrylamid látkou registrovanou a používanou výlučne ako medziprodukt, treba uviesť, že podľa článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1907/2006 sa toto nariadenie neuplatňuje na neizolované medziprodukty a že podľa článku 2 ods. 8 písm. b) tohto nariadenia sú izolované medziprodukty vyňaté z hlavy VII toho istého nariadenia týkajúcej sa autorizačného postupu, ktorej súčasť tvorí postup identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy.
49 V prejednávanej veci netreba rozhodnúť o otázke, či sú podľa týchto ustanovení žalobcovia vyňatí z povinností informovať stanovených v článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, pretože v každom prípade v čase podania návrhu akrylamid dodávaný členmi žalobcu v prvom rade a žalobcom v druhom rade nebol používaný výlučne ako medziprodukt.
50 Podľa definície stanovenej v článku 3 bode 15 nariadenia č. 1907/2006 je medziprodukt látkou, ktorá sa vyrába na chemické spracovanie alebo sa pri ňom spotrebúva či používa, aby sa transformovala na inú látku (ďalej len „syntéza“). Podľa článku 3 bodu 15 písm. a) toho istého nariadenia je neizolovaný medziprodukt medziproduktom, ktorý sa pri syntéze zámerne neodoberá s výnimkou odobratia vzorky zo zariadenia, v ktorom syntéza prebieha. Článok 3 bod 15 písm. b) a c) tohto nariadenia obsahuje definíciu izolovaného medziproduktu na mieste a prepravovaného izolovaného medziproduktu. Prvý je medziprodukt, ktorý nespĺňa kritériá neizolovaného medziproduktu a pri ktorom prebieha výroba medziproduktu a syntéza ďalších látok z tohto medziproduktu na tom istom mieste a vykonáva ju jedna alebo viac právnických osôb. Druhý je medziprodukt, ktorý nespĺňa kritériá neizolovaného medziproduktu a prepravuje sa alebo sa dodáva na iné miesta.
51 Je pravda, že z bodu 1.1 dokumentácie pripravenej Holandským kráľovstvom o akrylamide, ktorá sa týka „informácií o expozícii“, vyplýva, že 99,9 % akrylamidu bolo používaných ako medziprodukt. V tomto bode však bolo správne spresnené, že existujú iné použitia ako zložky v tmeloch a na prípravu elektroforéznych gélov na základe polyakrylamidu na mieste.
52 Po prvé, pokiaľ ide o používanie akrylamidu v tmeloch, spočíva najmä v použití na zastavenie presakovania vody, opravu konštrukcií z betónu a úpravu kapilárneho stúpania (rozsudok z 1. februára 2013, Polyelectrolyte Producers Group a i./Komisia, T‑368/11, EU:T:2013:53, bod 2). Z opisu tohto použitia uvedeného v bode 1.1 dokumentácie pripravenej Holandským kráľovstvom o akrylamide, ktorý je podľa žalobcov správny, vyplýva, že ak sa zložka v tmeloch na základe akrylamidu polymerizuje alebo zhustne, stuhne do pevného gélu, ktorý neprepúšťa vodu.
53 Žalobcovia tvrdia, že tento postup preukazuje, že akrylamid je používaný ako medziprodukt podľa definície stanovenej v článku 3 bode 15 nariadenia č. 1907/2006. Akrylamid sa vyrába alebo dováža na účely jeho spotrebovania alebo použitia v syntéze s inou látkou, konkrétne polymérom neprepúšťajúcim vodu. Polymér je definovaný ako látka v článku 3 bode 5 toho istého nariadenia.
54 Takúto argumentáciu nemožno prijať. Podľa definície stanovenej v článku 3 bode 15 nariadenia č. 1907/2006 medziprodukt je látka, ktorá sa vyrába na chemické spracovanie alebo sa pri ňom spotrebúva či používa, aby bola syntetizovaná. V prejednávanej veci platí, že zložka v tmeloch na základe akrylamidu je používaná pri výrobe inej látky, pričom sa sama transformuje na túto inú látku, konkrétne polymér. Ako však tvrdí ECHA, akrylamid nie je používaný, aby bol sám syntetizovaný v zmysle definície stanovenej v článku 3 bode 15 nariadenia č. 1907/2006. Nie je používaný ani na účely výroby tejto inej látky, pričom hlavný účel chemického procesu je plniť funkciu tmelu, ktorý vznikne, keď sa zložka v tmeloch na základe akrylamidu polymerizuje. Polymerizáciou stuhne do pevného gélu, ktorý neprepúšťa vodu pri injektážnom použití. Používanie akrylamidu ako zložky v tmeloch teda nie je používaním medziproduktu, ale konečným použitím látky.
55 Tento záver ďalej potvrdzuje „definícia medziproduktov, ako bola dohodnutá 4. mája 2010 Komisiou, členskými štátmi a ECHA“. Podľa bodu 4 tejto definície, ktorá sa týka iného konečného priemyselného použitia látky, ako je výroba inej látky, v prípade, keď je látka A používaná samotným výrobcom alebo nadväzujúcim používateľom a chemicky reaguje v inom procese ako procese výroby inej látky, látka A nemôže byť medziproduktom. Stále podľa tohto bodu, ak hlavným účelom chemického procesu nie je výroba inej látky, ale skôr plnenie inej funkcie, osobitnej vlastnosti alebo chemickej reakcie ako neoddeliteľnej časti výrobkov, látky používané na túto činnosť nemožno považovať za medziprodukty podľa nariadenia č. 1907/2006. Tieto úvahy sú odzrkadlené aj v bode 2 tejto definície, ktorá zahŕňa analýzu definície medziproduktu v zmysle článku 3 bodu 15 nariadenia č. 1907/2006.
56 Po druhé, pokiaľ ide o používanie akrylamidu na prípravu elektroforéznych gélov na základe polyakrylamidu na mieste, z bodu 1.1 dokumentácie pripravenej Holandským kráľovstvom, ktorá sa týka „informácií o expozícii“, vyplýva, že takéto gély boli používané ako výskumné nástroje na oddelenie nukleových kyselín vo výskumných, v univerzitných a nemocničných zariadeniach.
57 Žalobcovia tvrdia, že použitie akrylamidu pri výrobe elektroforéznych gélov na základe polyakrylamidu je použitím medziproduktu, keďže akrylamid sa transformuje na inú látku, konkrétne gél, ktorý je polymérom.
58 Ako tvrdí ECHA, takáto argumentácia bez spresnenia kontextu, v ktorom chemická reakcia vytvorila gély polyakrylamidu na mieste, nepostačuje na konštatovanie, že akrylamid bol pri výrobe elektroforéznych gélov používaný výlučne ako medziprodukt. Už bolo konštatované (pozri body 54 a 55 vyššie), že akrylamid predstavuje medziprodukt, ak je táto látka použitá na to, aby bola syntetizovaná. Ako tvrdí ECHA, o takýto prípad ide najmä pri použití akrylamidu pri príprave manuálnych odliatkov gélov polyakrylamidu. Základným zámerom pri príprave odliatkov, ktorá je jednou z etáp procesu elektroforézy, nie je výroba polyakrylamidu, ale analytické oddelenie molekúl elektroforézou.
59 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého tri dokumentácie o registrácii akrylamidu uvedené v databáze látok registrovaných ECHA identifikovali každú takúto látku ako medziprodukt, treba uviesť, že v súlade s článkom 20 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia č. 1907/2006 ECHA vykoná kontrolu úplnosti dokumentácie o registrácii, pričom táto kontrola nezahŕňa hodnotenie kvality alebo primeranosti predložených údajov či odôvodnení. Okrem toho z článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia vyplýva, že s výnimkou prípadov, keď toto nariadenie stanovuje inak, každý výrobca alebo každý dovozca dovážajúci látku samu osebe alebo v jednom či vo viacerých prípravkoch v množstvách 1 tona a viac ročne predloží ECHA žiadosť o registráciu. Nemožno teda vylúčiť, že určití výrobcovia alebo dovozcovia neregistrujú akrylamid, pretože ho používajú v menších množstvách. Skutočnosť, že existujú len dokumentácie o registrácii akrylamidu ako medziproduktu, teda nevyžaduje, aby táto látka bola používaná výlučne ako medziprodukt.
60 Vzhľadom na vyššie uvedené sú žalobcovia priamo dotknutí napadnutým rozhodnutím z dôvodu povinností informovať stanovených v článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Námietku neprípustnosti treba preto zamietnuť.
61 Keďže ostatné podmienky prípustnosti sú splnené, čo účastníci konania nespochybňujú, žaloba je prípustná.
O veci samej
62 Žalobcovia uvádzajú na podporu žaloby štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 2 ods. 8 písm. b) a článku 59 nariadenia č. 1907/2006, druhý na zjavne nesprávnom posúdení, tretí na porušení zásady proporcionality a štvrtý na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 8 písm. b) a článku 59 nariadenia č. 1907/2006
63 Žalobcovia tvrdia, že identifikáciou akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy ECHA porušuje článok 2 ods. 8 písm. b) a článok 59 nariadenia č. 1907/2006, pretože akrylamid je látkou registrovanou a používanou výlučne ako medziprodukt, a teda je vyňatý z hlavy VII tohto nariadenia. Domnievajú sa, že počas postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 boli predložené len dôkazy potvrdzujúce skutočnosť, že akrylamid bol medziproduktom. Tak je to aj v prípade používania tejto látky v tmeloch a na výrobu elektroforéznych gélov, ktoré Holandské kráľovstvo ako jediné uvádza vo svojej dokumentácii týkajúcej sa akrylamidu ako príklady použitia tejto látky samej osebe a nie ako medziproduktu.
64 Treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí bol akrylamid identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy v súlade s postupom stanoveným v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Tento postup je súčasťou autorizačného postupu stanoveného v hlave VII tohto nariadenia. Podľa článku 2 ods. 8 písm. b) uvedeného nariadenia sú z uplatňovania tejto hlavy vyňaté medziprodukty izolované na mieste a prepravované izolované medziprodukty. Treba preto skúmať, či je napadnuté rozhodnutie z dôvodu tejto výnimky nezákonné v rozsahu, v akom identifikovalo akrylamid ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy.
65 Po prvé treba uviesť, že postup stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 sa týka identifikácie látok. Treba tiež konštatovať, že podľa článku 1 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 toto nariadenie určuje ustanovenia o látkach a zmesiach v zmysle jeho článku 3, ktoré sa vzťahujú na výrobu, uvedenie na trh alebo používanie samotných týchto látok, látok v zmesiach alebo vo výrobkoch a na uvedenie zmesí na trh. Podľa definície uvedenej v článku 3 bode 1 daného nariadenia je látka chemický prvok a jeho zlúčeniny v prírodnom stave alebo získané akýmkoľvek výrobným postupom vrátane všetkých prísad potrebných na udržanie ich stability a všetkých nečistôt pochádzajúcich z použitého postupu, ktorá však nezahŕňa žiadne rozpúšťadlá, ktoré možno oddeliť bez ovplyvnenia stability látky alebo zmeny jej zloženia. Látka je teda definovaná svojimi vnútornými vlastnosťami. Vzhľadom na tieto ustanovenia, a keďže je nepochybné, že akrylamid predstavuje látku v zmysle tejto definície, môže byť právom predmetom postupu identifikácie stanovenej v článku 59 nariadenia č. 1907/2006.
66 Po druhé treba konštatovať, že skutočnosť, že látka môže mať status ako medziprodukt, neznamená, že by bola vyňatá z identifikácie ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Je nepochybné, že podľa článku 2 ods. 8 písm. b) tohto nariadenia sú z uplatňovania hlavy VII uvedeného nariadenia o autorizačných postupoch, ktorých súčasťou sú postupy identifikácie, vyňaté medziprodukty izolované na mieste a prepravované izolované medziprodukty. Z definície medziproduktu vymedzenej v článku 3 bode 15 nariadenia č. 1907/2006 však vyplýva, že kvalifikovanie látky ako medziproduktu závisí od cieľa sledovaného jej výrobou a použitím. Podľa tejto definície, ako už bolo uvedené (pozri bod 50 vyššie), medziprodukt je látka, ktorá sa vyrába na chemické spracovanie alebo sa pri ňom spotrebúva či používa, aby bola syntetizovaná. Keďže v zásade každá látka môže byť vyrábaná na chemické spracovanie alebo sa pri ňom spotrebúvať či používať, aby bola syntetizovaná, a teda mať status medziproduktu, skutočnosť, že látka vo veci samej má status medziproduktu, nevyníma túto látku z postupu identifikovania stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006.
67 Tieto úvahy potvrdzuje skutočnosť, že kritériá stanovené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 na účely identifikovania látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu stanoveného v článku 59 tohto nariadenia sa týkajú vnútorných vlastností tejto látky. Podľa článku 57 písm. a) až e) uvedeného nariadenia môže byť látka identifikovaná, ak spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka, mutagénna látka pre zárodočné bunky a látka poškodzujúca reprodukciu a aj keď je perzistentná, bioakumulatívna a toxická alebo veľmi perzistentná či veľmi bioakumulatívna. Článok 57 písm. f) nariadenia č. 1907/206 umožňuje identifikovať látku, ktorá má závažné účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie, ktoré vzbudzujú rovnakú úroveň obáv ako látky vymenované v článku 57 písm. a) až e). Zatiaľ čo látka je v zmysle nariadenia č. 1907/2006 definovaná svojimi vnútornými vlastnosťami (pozri bod 65 vyššie), koncept medziproduktu stanovený v tomto nariadení sa netýka vlastností látky a nijakým spôsobom neupravuje tieto vlastnosti, ale definuje medziprodukt na základe cieľa sledovaného výrobou a použitím látky.
68 V tomto ohľade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa výnimka týkajúca sa medziproduktov stanovená v článku 2 ods. 8 písm. b) nariadenia č. 1907/2006 výslovne nezakladá na použitiach látky, treba uviesť, že podľa definície vymedzenej v článku 3 bode 15 tohto nariadenia na účely určenia, či táto látka vystupuje ako medziprodukt, treba zohľadniť cieľ sledovaný výrobou alebo použitím tejto látky.
69 V rozsahu, v akom žalobcovia tvrdia, že podľa článku 59 nariadenia č. 1907/2006 identifikácia akrylamidu mala byť založená na všetkých informáciách obsiahnutých v dokumentácii pripravenej Holandským kráľovstvom v súlade s prílohou XV tohto nariadenia, podľa ktorej táto látka bola používaná len ako medziprodukt, musí byť ich argumentácia takisto zamietnutá. Aj za predpokladu, že táto dokumentácia uvádza len príklady používania tejto látky ako medziproduktu, na účely identifikovania akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006 to nie je relevantné, lebo tieto informácie sa netýkajú vnútorných vlastností akrylamidu. Ako tvrdí ECHA, tieto informácie mohli byť významné v neskorších štádiách autorizačného postupu stanoveného v hlave VII nariadenia č. 1907/2006, konkrétne pri postupe podriadenia látky autorizácii a pri postupe udelenia autorizácií na osobitné použitia. V každom prípade už bolo konštatované, že nemožno dospieť k záveru, že všetky použitia akrylamidu uvedené Holandským kráľovstvom v dokumentácii mali povahu medziproduktu (pozri body 49 až 59 vyššie).
70 Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého ECHA porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že neodôvodnila identifikáciu akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vzhľadom na jeho údajné výlučné použitie ako medziprodukt, treba konštatovať na jednej strane, že použitie tejto látky ako medziproduktu nebránilo jej identifikácii ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, a na strane druhej, že dokumentácia pripravená Holandským kráľovstvom, ktorá predstavovala základ postupu identifikácie, uvádzala dve použitia akrylamidu, ktoré boli podľa tejto dokumentácie iné ako medziprodukty. Toto tvrdenie treba preto zamietnuť.
71 Treba teda zamietnuť prvý žalobný dôvod.
O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení
72 Žalobcovia tvrdia, že ECHA sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že na účely identifikovania akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vychádzala z návrhu Holandského kráľovstva, ktorý neobsahoval žiadnu informáciu preukazujúcu, že 0,1 % akrylamidu sa nepoužíva ako medziprodukt. Podľa žalobcov použitia tejto látky v tmeloch a na výrobu elektroforéznych gélov, ktoré ako jediné uvádza Holandské kráľovstvo vo svojej dokumentácii pripravenej v súvislosti s akrylamidom ako príklady použitia tejto látky samej osebe a nie ako medziproduktu, nie sú presvedčivé. Ide o používanie akrylamidu ako medziproduktu. Ak existujú informácie len o použití akrylamidu ako medziproduktu, napadnuté rozhodnutie je svojvoľné.
73 Najprv treba zdôrazniť, že v súlade s ustálenou judikatúrou, hoci orgány Únie majú širokú voľnú úvahu, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi komplexných skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie orgánov Únie, ktorým jediným Zmluva o FEÚ zverila túto úlohu (rozsudky z 21. júla 2011, Etimine, C‑15/10, Zb., EU:C:2011:504, bod 60, a zo 7. marca 2013, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, T‑93/10, Zb., EU:T:2013:106, bod 76).
74 Napriek tomu však treba spresniť, že široká miera voľnej úvahy orgánov Únie, ktorá implikuje obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie základných údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli orgány Únie, autori predmetného aktu, schopné súdu Únie preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktorú mal tento akt upravovať (rozsudky z 8. júla 2010, Afton Chemical, C‑343/09, Zb., EU:C:2010:419, body 33 a 34, a Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 77).
75 So zreteľom na túto judikatúru je potrebné argumentáciu žalobcov zamietnuť.
76 Treba totiž konštatovať, že dokumentácia pripravená Holandským kráľovstvom v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006 uvádza, že až 99 % akrylamidu používaného v Únii sa používalo ako medziprodukt pri výrobe polyakrylamidov na viaceré použitia a že existujú iné použitia, akými sú zložky v tmeloch a príprava elektroforéznych gélov na mieste. Okrem toho treba uviesť, že podporný dokument predložený výborom členských štátov, na ktorom bola založená identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, neobsahuje žiadnu informáciu o použití tejto látky.
77 Ako však vyplýva zo skúmania prvého žalobného dôvodu tejto žaloby, na účely identifikovania látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu upraveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 treba zohľadniť vnútorné vlastnosti tejto látky. Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 59 ods. 2 a 3 tohto nariadenia sa dokumentácia pripravená na účely identifikovania látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy môže, ak je to vhodné, obmedziť na odkaz na položku v časti 3 prílohy VI k nariadeniu č. 1272/2008 obsahujúcej zoznam harmonizovanej klasifikácie a označovania nebezpečných látok, a teda nemusí obsahovať žiadnu informáciu o používaní dotknutej látky.
78 V každom prípade už bolo konštatované, že nemožno dospieť k záveru, že všetky použitia akrylamidu uvedené Holandským kráľovstvom v jeho dokumentácii mali povahu medziproduktu (pozri body 49 až 59 vyššie).
79 Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
80 Žalobcovia tvrdia, že prístup k akrylamidu je neprimeraný, pretože ECHA disponovala voľbou opatrení a voľba identifikovania predmetnej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy spôsobuje nadmerné znevýhodnenia vo vzťahu k sledovanému cieľu. Podľa nich je postup identifikácie navrhnutý na účely zabezpečenia toho, aby bola venovaná osobitná pozornosť najnebezpečnejším látkam. Určité druhy látok ako medziprodukty sú vyňaté z uplatnenia hlavy VII nariadenia č. 1907/2006, pretože nepredstavujú tú istú úroveň rizika ako iné látky. ECHA napriek tomuto úmyslu normotvorcu použila tento postup na identifikovanie látky, ktorá sa používa len ako medziprodukt, čo je neprimerané. Navyše riziko podstúpené pracovníkmi z dôvodu vystavenia sa akrylamidu je odstránené alebo obmedzené vzhľadom na osobitné právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany pracovníkov. Orgány mali možnosť zvoliť si odlišné opatrenie, konkrétne nekonať, čo by bolo vhodnejšie alebo primeranejšie. V každom prípade ECHA mohla stanoviť, aby bol akrylamid identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, len ak sa nepoužíva ako medziprodukt, alebo mohla rozhodnúť, aby používanie akrylamidu podliehalo obmedzeniam stanoveným v hlave VIII nariadenia č. 1907/2006.
81 Podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok Etimine, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:C:2011:504, bod 124 a citovanú judikatúru).
82 Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uvedených v predchádzajúcom bode, treba uznať, že ECHA disponuje v tejto oblasti, ktorá predpokladá z jej strany prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí, v rámci ktorých sa od nej vyžaduje vykonanie komplexného posúdenia, širokou mierou voľnej úvahy. Iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý normotvorca zamýšľa sledovať, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Etimine, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:C:2011:504, bod 125 a citovanú judikatúru).
83 V prejednávanej veci z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že toto nariadenie má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posúdenia nebezpečnosti látok, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie. S prihliadnutím na odôvodnenie 16 tohto nariadenia treba konštatovať, že normotvorca stanovil ako hlavný cieľ prvý z týchto troch cieľov, konkrétne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Pokiaľ ide konkrétnejšie o účel postupu autorizácie, ktorého súčasťou je postup identifikácie upravený v článku 59 uvedeného nariadenia, článok 55 nariadenia 1907/2006 stanovuje, že jeho cieľom je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 116).
84 Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu žalobcov, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006 neprimerané, treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie spočíva v identifikácii akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu upraveného v článku 59 uvedeného nariadenia. Ak je látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, dotknuté hospodárske subjekty podliehajú povinnostiam informovať (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 117).
85 Čo sa týka cieľa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, treba najskôr uviesť, že identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy slúži na zvýšenie informovanosti verejnosti a odborníkov o rizikách a hroziacich nebezpečenstvách a že v dôsledku toho sa má táto identifikácia považovať za nástroj zlepšenia tejto ochrany (pozri rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 118 a citovanú judikatúru).
86 Pokiaľ ide konkrétnejšie o argumentáciu žalobcov, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie v tomto ohľade nevhodné, pretože akrylamid sa používa len ako medziprodukt, a teda je vyňatý z uplatnenia hlavy VII nariadenia č. 1907/2006 podľa jeho článku 2 ods. 8 písm. b), treba uviesť, že už bolo konštatované, že nemožno dospieť k záveru, že akrylamid sa používa len ako medziprodukt (pozri body 49 až 59 vyššie). V každom prípade nič neumožňuje dospieť k záveru, že iné použitia akrylamidu než ako medziproduktu sú vylúčené. Identifikácia tohto produktu sa teda nezdá zjavne nevhodná vo vzťahu k sledovaným cieľom.
87 Argumentácia žalobcov týkajúca sa údajnej nevhodnosti napadnutého rozhodnutia sa preto musí zamietnuť.
88 V druhom rade žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie ide nad rámec toho, čo je nevyhnuté na dosiahnutie sledovaných cieľov, keďže nekonanie, prijatie obmedzení stanovených v hlave VIII nariadenia č. 1907/2006 alebo identifikovanie akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy len vtedy, ak sa nepoužíva ako medziprodukt, by predstavovalo menej obmedzujúce opatrenia. Navyše podľa žalobcov je riziko podstúpené pracovníkmi odstránené alebo obmedzené z dôvodu predpisov týkajúcich sa ochrany pracovníkov.
89 Po prvé, pokiaľ ide o možnosť nekonať, žalobcovia tvrdia, že táto možnosť by bola primeranejšia a menej obmedzujúca, pretože identifikácia akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy by nebola navrhnutá v súvislosti s medziproduktmi, ale s inými druhmi látok, ktoré vzbudzujú väčšie obavy. Toto tvrdenie treba zamietnuť. Vzhľadom na to, že nebolo možné dospieť k záveru o používaní akrylamidu len ako medziproduktu a že v každom prípade nič neumožňuje dospieť k záveru, že akrylamid musí byť vždy používaný ako medziprodukt (pozri bod 86 vyššie), nekonanie nepredstavuje rovnako vhodné opatrenie ako identifikácia tejto látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy.
90 Po druhé, pokiaľ ide o reštriktívne opatrenia týkajúce sa použitia akrylamidu, na jednej strane je vhodné uviesť, že samotná skutočnosť, že sa určitá látka nachádza na zozname látok navrhovaných na zahrnutie, nebráni tomu, aby táto látka podliehala skôr obmedzeniam než autorizácii. Ako totiž vyplýva z článku 58 ods. 5 a článku 69 nariadenia č. 1907/2006, Komisia alebo členský štát môžu vždy navrhnúť, aby boli výroba, uvedenie na trh alebo používanie určitej látky kontrolované na základe obmedzení a nepodliehali autorizácii (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 128). V prejednávanej veci vyplýva okrem iného z rozsudku Polyelectrolyte Producers Group a i./Komisia, už citovaného v bode 52 vyššie (EU:T:2013:53), že akrylamid bol od 5. novembra 2012 predmetom obmedzení pri injektážnom použití.
91 Navyše, ako vyplýva z prílohy XVII nariadenia č. 1907/2006, obmedzenia prijaté v súlade s postupom stanoveným v hlave VIII uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú na výrobu, uvedenie na trh a používanie niektorých nebezpečných látok a niektorých nebezpečných zmesí a výrobkov, môžu siahať od osobitných podmienok uložených na výrobu alebo uvedenie látky na trh až po úplný zákaz používania látky. Aj keby boli tieto obmedzujúce opatrenia tiež vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných týmto nariadením, samy osebe nepredstavujú menej obmedzujúce opatrenia v porovnaní s identifikáciou látky, ktorá vedie len k povinnostiam informovať (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 129).
92 Po tretie v rozsahu, v akom sa žalobcovia domnievajú, že existujúca právna úprava v oblasti ochrany pracovníkov umožňuje odstrániť alebo obmedziť riziko podstúpené týmito pracovníkmi, stačí uviesť, že táto právna úprava, ktorá stanovuje opatrenia manažmentu rizík pre pracovníkov, nemôže predstavovať vhodné a menej obmedzujúce opatrenie na dosiahnutie cieľov, ktoré sleduje nariadenie č. 1907/2006, týkajúcich sa zaobchádzania s látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy a najmä cieľa postupného nahradenia látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy inými vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné (pozri bod 83 vyššie).
93 Po štvrté žalobcovia tvrdia, že ECHA mohla stanoviť, aby bol akrylamid identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy len vtedy, keď sa nepoužíva ako medziprodukt. V tomto ohľade stačí uviesť, že normotvorca zaviedol osobitné pravidlá týkajúce sa medziproduktov v článku 2 ods. 1 písm. c) a ods. 8 písm. b) nariadenia č. 1907/2006 (pozri bod 48 vyššie).
94 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality.
95 Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
96 Žalobcovia tvrdia, že identifikovanie akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože iné látky nachádzajúce sa v rovnakej situácii neboli predmetom takejto identifikácie. Podľa nich bol akrylamid zaradený medzi karcinogénne látky kategórie 2 a mutagénne látky kategórie 2 a látky poškodzujúce reprodukciu kategórie 3 so značným množstvom iných látok, ktoré mali rovnaké alebo závažnejšie vlastnosti. Nebolo predložené žiadne odôvodnenie týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bol akrylamid vybratý a iné látky s rovnakými vlastnosťami nie, hoci bolo nesporné, že najmenej 99 % jeho používania je vyňatých z postupu identifikácie.
97 Treba uviesť, že normotvorca nariadením č. 1907/2006 zaviedol režim týkajúci sa registrácie, hodnotenia a autorizácie chemických látok, ako aj obmedzení uplatniteľných na tieto látky, ktorého cieľom je podľa odôvodnenia 1 uvedeného nariadenia najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie. Konkrétne nariadenie č. 1907/2006 v hlave VII upravuje postup autorizácie. Cieľom tohto postupu je podľa článku 55 uvedeného nariadenia zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 69).
98 Postup autorizácie sa uplatňuje na všetky látky, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006. Prvá fáza postupu autorizácie spočíva v identifikácii látok uvedených v danom článku, pre ktorú je v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 stanovený postup pozostávajúci z viacerých etáp. Podľa odôvodnenia 77 uvedeného nariadenia by sa z hľadiska funkčnosti a z praktického hľadiska pre fyzické a právnické osoby, ktoré musia pripraviť súbory so žiadosťami a prijať vhodné opatrenia na manažment rizík, ako aj pre orgány, ktoré musia spracovať žiadosti o autorizáciu, mal postupu autorizácie súbežne podriadiť iba obmedzený počet látok. Pokiaľ ide o výber týchto látok, článok 59 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že Komisii alebo dotknutému členskému štátu prináleží posúdiť, ktoré látky spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia. Normotvorca teda ponechal Komisii a členským štátom širokú mieru voľnej úvahy umožňujúcu postupné zavádzanie pravidiel týkajúcich sa látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sú uvedené v hlave VII nariadenia č. 1907/2006 (rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 70).
99 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy teda postup identifikácie nepriznáva ECHA nijakú právomoc v súvislosti s výberom látky, ktorá sa má identifikovať, pričom táto právomoc podľa článku 59 nariadenia č. 1907/2006 patrí výlučne Komisii a členským štátom (uznesenie z 22. mája 2014, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, C‑287/13 P, EU:C:2014:599, bod 51, a rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 71).
100 V prejednávanej veci bol postup identifikácie stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 dodržaný, pokiaľ ide o výber látky, ktorá sa má identifikovať. Z dokumentácie totiž vyplýva, že Holandské kráľovstvo si vybralo akrylamid, lebo sa domnievalo, že táto látka spĺňa kritériá uvedené v článku 57 daného nariadenia. Navyše, keďže nebola predložená dokumentácia, ktorú by členský štát pripravil v súvislosti s látkou takisto karcinogénnej, mutagénnej a toxickej povahy a Komisia nepožiadala ECHA, aby takúto dokumentáciu pripravila, ECHA nemohla bez toho, aby prekročila svoje právomoci, vykonať identifikáciu týchto ďalších látok v súlade s postupom uvedeným v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Z toho vyplýva, že ECHA tým, že ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy identifikovala akrylamid a nie údajne porovnateľné látky, neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania. (pozri v tomto zmysle rozsudok Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, už citovaný v bode 73 vyššie, EU:T:2013:106, bod 72).
101 Pokiaľ ide o argumentáciu, podľa ktorej nebolo predložené žiadne odôvodnenie týkajúce sa dôvodov, pre ktoré bol vybratý akrylamid a nie iné látky s rovnakými vlastnosťami, hoci je nesporné, že najmenej 99 % jeho použitia bolo vyňatých z postupu identifikácie, treba konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Holandské kráľovstvo predložilo návrh na identifikovanie akrylamidu ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy z dôvodu jeho karcinogénnych a mutagénnych vlastností. Keďže podľa článku 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 každý členský štát môže pripraviť dokumentáciu v súlade s prílohou XV tohto nariadenia v súvislosti s látkami, o ktorých sa domnieva, že zodpovedajú kritériám uvedeným v článku 57 uvedeného nariadenia, žiadne iné odôvodnenie nie je potrebné.
102 Vzhľadom na prechádzajúce úvahy a na to, že žalobcovia nespochybnili zákonnosť postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 a ECHA tento postup dodržala, treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť.
103 Žalobu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú.
O trovách
104 Súdny dvor vo svojom rozsudku o odvolaní vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania pre konanie vo veci samej. V súlade s článkom 219 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu teda prináleží Všeobecnému súdu rozhodnúť v tomto rozsudku o všetkých trovách konania spojených s jeho rozličnými štádiami.
105 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. V súlade s článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania.
106 Keďže žalobcovia nemali úspech vo veci, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila ECHA, v súlade s jej návrhmi. Holandské kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Polyelectrolyte Producers Group GEIE (PPG) a SNF SAS znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska chemická agentúra (ECHA).
3. Holandské kráľovstvo a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. septembra 2015.
Podpisy