Vec T‑84/03

Maurizio Turco

proti

Rade Európskej únie

„Transparentnosť – Prístup verejnosti k dokumentom Rady – Čiastočné zamietnutie prístupu – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Výnimky“

Abstrakt rozsudku

1.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Výklad

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

2.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana právnych stanovísk – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

3.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana právnych stanovísk – Prevažujúci verejný záujem – Pojem – Dôkazné bremeno

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2)

1.      Pojem „právne poradenstvo [právne stanoviská – neoficiálny preklad]“ uvedený v článku 4 ods. 2 druhej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa má chápať v tom zmysle, že ochrana verejného záujmu môže brániť zverejneniu obsahu dokumentov vypracovaných právnym servisom Rady v rámci súdnych konaní, ale aj na iné účely. Ak je pravdou, že výnimky z prístupu k dokumentom sa majú vykladať a uplatňovať reštriktívne tak, aby nebolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady umožniť verejnosti čo najširší možný prístup k dokumentom inštitúcií, táto zásada vysvetľovaná judikatúrou sa však uplatňuje iba na vymedzenie rozsahu výnimky, ak môže byť rôzne vykladaná. V tomto prípade z pojmu „právne poradenstvo [právne stanoviská – neoficiálny preklad]“ ako takého nevyplýva žiaden interpretačný problém, takže netreba usudzovať, že sa ním myslia iba stanoviská vypracované v rámci súdnych konaní. Dôsledkom opačného výkladu by bolo, že uvedenie právnych stanovísk vo výnimkách upravených nariadením č. 1049/2001 by bolo zbavené akéhokoľvek potrebného účinku.

(pozri body 60 – 62)

2.      Znenie článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ako aj výklad, ktorý vyplýva z jeho porovnania s dohodou o spoločnom postupe týkajúcou sa prístupu verejnosti k dokumentom Rady a Komisie a rozhodnutiami inštitúcií týkajúcimi sa prístupu verejnosti k ich dokumentom a prijatými pred nariadením č. 1049/2001, ukazujú, že zákonodarca Spoločenstva si želal v tomto nariadení zakotviť výnimku týkajúcu sa právnych stanovísk odlišnú od výnimky týkajúcej sa súdnych konaní. Keďže už bol podaný výklad pojmu „súdne konania“ v súvislosti s právom prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií, je potrebné považovať túto definíciu vypracovanú v rámci výkladu rozhodnutia 94/90 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie za záväznú aj v rámci nariadenia č. 1049/2001. Keďže právne stanoviská vypracované v rámci súdnych konaní sú už zahrnuté do výnimky týkajúcej sa ochrany súdnych konaní, výslovné uvedenie právnych stanovísk medzi výnimkami má nevyhnutne inú pôsobnosť ako výnimka týkajúca sa súdnych konaní. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu, že právne stanovisko týkajúce sa zákonodarnej činnosti inštitúcie nemôže podliehať výnimke týkajúcej sa právnych stanovísk v zmysle článku 4 ods. 2 druhej zarážky nariadenia č. 1049/2001, nie je dôvodné. Inštitúcia je však povinná v každom konkrétnom prípade posúdiť, či dokumenty, o ktorých zverejnenie sa žiada, skutočne podliehajú výnimkám vymenovaným v nariadení č. 1049/2001.

(pozri body 57, 58, 64 – 66, 69)

3.      Prevažujúci verejný záujem upravený v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorý môže odôvodniť zverejnenie dokumentu porušujúceho ochranu právnych stanovísk, musí byť v zásade odlišný od zásad transparentnosti, otvorenosti a demokracie alebo účasti občanov na rozhodovacom procese, t. j. zásad, ktoré sa realizujú prostredníctvom všetkých ustanovení tohto nariadenia. Ak neexistuje, žalobcovi minimálne prináleží preukázať, že so zreteľom na osobitné okolnosti prípadu je dovolávanie sa týchto zásad také naliehavé, že prevažuje nad ochranou sporného dokumentu. Navyše, aj keď je možné, aby dotknutá inštitúcia sama identifikovala prevažujúci verejný záujem, ktorý by mohol odôvodniť zverejnenie takéhoto dokumentu, prináleží žalobcovi, ktorý má v úmysle tvrdiť, že takýto záujem existuje, odvolať sa na jeho existenciu v žiadosti, aby podnietil inštitúciu vyjadriť sa k tomuto bodu.

(pozri body 81 – 84)