Vec C‑580/12 P

Guardian Industries Corp.
a
Guardian Europe Sàrl

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Kartely – Trh s plochým sklom v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Určenie cien – Výpočet sumy pokuty – Zohľadnenie interných predajov podnikov – Primeraná lehota – Prípustnosť dokumentov predložených pred pojednávaním Všeobecného súdu“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. novembra 2014

1.        Súdne konanie – Dĺžka konania pred Všeobecným súdom – Primeraná lehota – Spor, ktorý sa týka existencie porušenia pravidiel hospodárskej súťaže – Nedodržanie primeranej lehoty – Dôsledky – Mimozmluvná zodpovednosť – Návrh založený na neprimeranej dĺžke konania pred Všeobecným súdom – Zloženie rozhodovacej komory

(Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)

2.        Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obhajobu – Zásada rovnosti zbraní – Dodržanie v rámci súdneho konania – Rozsah – Predloženie novej procesnej písomnosti posledný pracovný deň pred konaním pojednávania – Prípustnosť – Podmienky

(Pokyny pre tajomníka Všeobecného súdu, článok 11 ods. 3)

3.        Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Hranice – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania – Výpočet základnej výšky pokuty – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Predaje, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s porušením – Zohľadnený obrat – Vylúčenie interného obratu skupiny podnikov – Diskriminácie podnikov, ktoré nie sú vertikálne integrované – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania

(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)

4.        Hospodárska súťaž – Pokuty –Výška – Určenie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah – Obmedzenie – Dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie – Rozhodnutie Komisie, ktoré porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania – Dôsledok – Zníženie výšky pokuty v prospech diskriminovaného podniku

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a článok 31)

1.        Pre súd Európskej únie je sankciou za porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej z článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie rozhodnúť o veciach, ktoré sú mu predložené, v primeranej lehote, žaloba o náhradu škody podaná na Všeobecný súd, pričom takáto žaloba predstavuje účinný prostriedok nápravy.

Z toho vyplýva, že návrh na náhradu škody spôsobenej nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie Všeobecným súdom nemožno podať priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podať na samotný Všeobecný súd.

Všeobecnému súdu, ktorý je príslušný podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ rozhodovať o takýchto žalobách o náhradu škody, preto prináleží, aby v prípade potreby rozhodol o takýchto žalobách, pričom má rozhodovať v inom zložení, než v ktorom rozhodoval v spore, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dĺžka je kritizovaná, a má uplatniť kritériá definované v bodoch 91 až 95 rozsudku Gascogne Sack Deutschland/Komisia (EU:C:2013:768).

(pozri body 17 – 19)

2.        Zásada dodržiavania práva na obhajobu je základnou právnou zásadou Únie. Išlo by o porušenie tejto zásady, keby súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutočností a z dokumentov, s ktorými sa účastníci konania alebo ktorýkoľvek z nich nemohli oboznámiť, a teda ku ktorým sa nemohli vyjadriť. Zásada rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces a jej cieľom je zaistiť rovnováhu medzi účastníkmi konania, zabezpečujúc, aby každý dokument poskytnutý súdu mohol byť posúdený a spochybnený každým účastníkom konania, zahŕňa povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane.

Vzhľadom na to nie je porušením práva na obhajobu považovať dokument predložený jedným z účastníkov konania za prípustný, ak jednak druhý účastník konania mal tri dni na to, aby sa oboznámil s jeho obsahom pred pojednávaním a takáto lehota sa z dôvodu povahy a obsahu tohto dokumentu nemôže považovať za príliš krátku, a to nezávisle od dodržania ustanovenia článku 11 ods. 3 pokynov pre tajomníka Všeobecného súdu, a jednak tento druhý účastník konania nepožiadal, aby sa mohol vyjadriť k tomuto dokumentu písomne, ani nepožiadal o posunutie pojednávania.

(pozri body 30, 31, 33, 34)

3.        Hoci v oblasti práva hospodárskej súťaže má Komisia pri stanovení výšky pokuty širokú mieru voľnej úvahy, výkon tejto právomoci je obmedzený okrem iného pravidlami správania, ktoré si Komisia sama vytýčila najmä v usmerneniach k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

Podľa bodu 13 týchto usmernení pri stanovení základnej výšky uloženej pokuty bude Komisia vychádzať z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Tento bod 13 má za cieľ vziať ako východiskový bod na výpočet pokuty uloženej podniku sumu, ktorá odráža hospodársku dôležitosť porušenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porušení. V dôsledku toho, hoci sa pojem hodnoty predaja uvedený v tomto bode 13 nemôže iste rozšíriť tak, aby zahŕňal predaj realizovaný predmetným podnikom, ktorý nepatrí do pôsobnosti vytýkaného kartelu, bol by narušený cieľ sledovaný týmto ustanovením, keby sa mal tento pojem vnímať len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého iba pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, že bol naozaj ovplyvnený týmto kartelom. Takéto obmedzenie by okrem toho spôsobilo umelú minimalizáciu hospodárskeho významu porušenia spáchaného daným podnikom, keďže samotná skutočnosť, že sa zistil obmedzený počet priamych dôkazov o predaji skutočne ovplyvnenom kartelom by viedla k tomu, že by nakoniec bola uložená pokuta bez skutočného vzťahu s pôsobnosťou predmetného kartelu. Takáto odmena za utajenie by narušila takisto cieľ sledovania a účinného sankcionovania porušení v článku 81 ES, a preto ju nemožno pripustiť. Navyše časť celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, môže najlepšie odrážať hospodársky význam tohto porušenia.

Netreba teda vykonať rozlíšenie medzi týmito predajmi podľa toho, či boli realizované nezávislými tretími osobami alebo subjektmi patriacimi do toho istého podniku. Nezohľadniť hodnotu predaja patriaceho do tejto poslednej uvedenej kategórie by nevyhnutne znamenalo bezdôvodne zvýhodniť vertikálne integrované spoločnosti, umožniac im vyhnúť sa sankcii proporcionálnej ich významu na trhu výrobkov, na ktorom došlo k porušeniu. Okrem prospechu, ktorý možno očakávať od dohody o horizontálnom stanovení cien pri predaji tretím nezávislým osobám, totiž vertikálne integrované podniky môžu mať takisto prospech z takejto dohody na trhu na výstupe pri spracovaných výrobkoch, do zloženia ktorých vstupujú výrobky, ktoré sú predmetom porušenia, a to dvoma rôznymi spôsobmi.

Keďže uplatnenie rôznych metód výpočtu nemôže viesť k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na tom istom porušení článku 81 ES, na určenie tohto obratu sa vertikálne integrované podniky nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou výrobcov, ktorí nie sú vertikálne integrovaní. Keďže zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené, s týmito dvoma typmi podnikov treba zaobchádzať rovnako. Vylúčiť interné predaje z relevantného obratu by znamenalo uprednostniť tie prvé, znížiac ich relatívnu váhu na porušení v neprospech druhých.

(pozri body 51, 55 – 60, 62, 63)

4.        V prípade opodstatnenosti dôvodu smerujúceho k dosiahnutiu zníženia výšky uloženej pokuty z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Súdnemu dvoru prináleží, aby na účely stanovenia výšky pokuty v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a dotknutý druh porušenia.

Pokiaľ ide o pokutu, ktorej výšku Komisia určila podľa metódy, ktorá porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania, Súdny dvor môže najmä znížiť túto pokutu, pod podmienkou, že to nebude viesť k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na porušení.

(pozri body 69, 72, 75, 78)