ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

zo 7. novembra 2013

Vec F‑52/12

Maria Luisa Cortivo

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Korekčný koeficient – Členský štát bydliska – Pojem – Hlavné bydlisko – Bydlisko rozdelené medzi dva členské štáty – Doklady – Legitímna dôvera“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou M. L. Cortivo navrhuje najmä zrušenie rozhodnutí, ktorými menovací orgán Európskeho parlamentu stanovil so spätnou účinnosťou k 1. januáru 2010 jej hlavné bydlisko v Luxemburgu (Luxembursko), a zrušil opravný koeficient pre Francúzsko

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. M. L. Cortivo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky parlament.

Abstrakt

1.      Úradníci – Dôchodky – Korekčný koeficient – Korekčný koeficient podľa krajiny hlavného bydliska dôchodcu – Pojem hlavné bydlisko – Podmienky uplatňovania – Presne vymedzená právomoc administratívy – Súdne preskúmanie – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 20)

2.      Úradníci – Dôchodky – Korekčný koeficient – Korekčný koeficient podľa krajiny hlavného bydliska dôchodcu – Dôkazné bremeno zaťažujúce úradníka na dôchodku – Dôkazné prostriedky

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 20)

3.      Úradníci – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Každoročné overovanie hlavného bydliska úradníkov na dôchodku, na ktorých sa uplatňuje korekčný koeficient vyšší než 100 – Porušenie – Neexistencia

1.      Na to, aby miesto, kde úradník na dôchodku býva, sa mohlo považovať nielen za miesto jeho bydliska, ale aj za miesto jeho hlavného bydliska v zmysle článku 20 prílohy XIII služobného poriadku, pričom veľký význam musia mať rôzne zložky pojmu bydlisko, t. j. že osoba skutočné býva v danom mieste, a teda mu priznáva povahu skutočného bydliska, rozvíja na tomto mieste bežné sociálne vzťahy a vynakladá na tomto mieste bežné výdavky s úmyslom priznať stabilitu a kontinuitu tomu, že sa na tomto mieste usadí.

Podľa ustanovení článku 20 prílohy XIII služobného poriadku sa neudeľuje administratíve žiadna diskrečná právomoc na priznanie alebo nepriznanie nároku na uplatňovanie korekčného koeficientu, ale sa jej zveruje presne vymedzenú právomoc v tom zmysle, že podľa kogentného znenia uvedených ustanovení je administratíva povinná priznať predmetnú výhodu, ak konštatuje, že podmienky stanovené v týchto ustanoveniach sú splnené. Z toho vyplýva, že súd Únie vykoná úplné súdne preskúmanie, keď skúma skutočnosti, ktoré administratíva vzala do úvahy, a ako ich kvalifikovala, s cieľom odpovedať na otázku, či boli splnené podmienky, ktorým podlieha priznanie práva na uplatňovanie opravného koeficientu.

(pozri body 40, 41)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. septembra 2006, Kontouli/Rada, T‑416/04, body 74 a 75

Súd pre verejnú službu: 8. apríla 2008, Bordini/Komisia, F‑134/06, bod 89

2.      Pokiaľ ide o preukázanie hlavného bydliska, dôkazné bremeno zaťažuje úradníka na dôchodku, pričom príslušná inštitúcia sa pri posúdení dôkazov, ktoré v tejto súvislosti predložil, a pri vykonaní šetrenia nesmie uvedené ustanovenie zneužívať.

Na preukázanie hlavného bydliska sa môže dotknutá osoba odvolávať na akékoľvek skutkové okolnosti, ktoré ho tvoria, a predkladať dôkazné prostriedky, ktoré považuje za užitočné.

(pozri body 42, 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 4. júna 2003, Del Vaglio/Komisia, T‑124/01 a T‑320/01, bod 75

Súd pre verejnú službu: 4. mája 2010, Petrilli/Komisia, F‑100/08, bod 33 a tam citovaná judikatúra

3.      Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad práva Únie, sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva v ňom vyvolala dôvodné očakávania tým, že mu poskytla presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia z oprávnených a spoľahlivých zdrojov. Tieto uistenia navyše musia byť v súlade s ustanoveniami služobného poriadku a všeobecne platnými normami.

Systém kontroly, podľa ktorého sa od úradníkov na dôchodku, ktorým bol priznaný vyšší korekčný koeficient než 100, vyžaduje, aby vyplnili každý rok vyhlásenie s cieľom overiť, či počas predchádzajúceho kalendárneho roka si zachovali hlavné bydlisko v krajine, pre ktorú bol korekčný koeficient priznaný, a či priznanie tohto koeficientu bolo pre daný rok dôvodné, nemôže vyvolať legitímnu dôveru v zachovanie korekčného koeficientu.

(pozri body 85 – 87)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 13. apríla 2011, Sukup/Komisia, F‑73/09, bod 89