ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 12. marca 2020 (*)
„Štátna pomoc – Štátna pomoc poskytnutá Španielskom v prospech konkrétnych profesionálnych futbalových klubov – Záruka – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje pomoc za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Nepriamy príjemca – Pripísateľnosť štátu – Výhoda – Kritérium súkromného investora“
Vo veci T‑901/16,
Elche Club de Fútbol, SAD, so sídlom v Elche (Španielsko), v zastúpení: M. Segura Catalán, M. Clayton a J. Morant Vidal, advokáti,
žalobkyňa,
ktorú v konaní podporuje:
Španielske kráľovstvo, v zastúpení: M. J. García‑Valdecasas Dorrego, splnomocnená zástupkyňa,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo, B. Stromsky a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ a požadujúci zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej Španielskom futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol, SAD, Hércules Club de Fútbol, SAD, a Elche Club de Fútbol, SAD (Ú. v. EÚ L 55, 2017, s. 12),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a C. Iliopoulos,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 15. januára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa, Elche Club de Fútbol, SAD, je profesionálny futbalový klub, ktorý má sídlo v Elche v provincii Alicante (región Valencia, Španielsko).
2 Nadácia Fundaciόn Elche Club de Fútbol („Fundación Elche“) je nezisková organizácia s misiou podporovať a rozvíjať športové aktivity. Väčšina členov správnej rady žalobkyne je takisto členom správnej rady nadácie Fundación Elche.
3 Dňa 17. februára 2011 Instituto Valenciano de Finanzas (ďalej len „IVF“), finančná inštitúcia Generalitat Valenciana (regionálna samospráva Valencie, Španielsko), poskytla v prospech Fundación Elche záruku za dva bankové úvery vo výške 14 miliónov eur, ktoré vo výške 9 miliónov eur poskytla banka Caja de Ahorros del Mediterráneo a vo výške 5 miliónov eur Banco de Valencia, ktorých cieľom bolo získať určité akcie vydané žalobkyňou v súvislosti so zvýšením základného imania, o ktorom sama rozhodla. Po zvýšení základného imania sa Fundación Elche stala držiteľkou 63,45 % akcií žalobkyne.
4 Záruka pokrývala 100 % istiny úverov plus úroky a náklady na zaručenú transakciu. Za to mala Fundación Elche ako protihodnotu platiť v prospech IVF ročný poplatok za záruku vo výške 1 %. IVF navyše získala záložné právo na akcie žalobkyne, ktoré nadobudla Fundación Elche. Obdobie splácania príslušných úverov bolo stanovené na päť rokov. Úroková sadzba príslušných úverov sa rovnala jednoročnej sadzbe „Euro Interbank Offered Rate“ (Euribor) zvýšená o maržu vo výške 3,5 %. Okrem toho bol stanovený poplatok za sprístupnenie zdrojov vo výške 0,5 %. Zaručené úvery (istina a úroky) sa mali splatiť z predaja akcií žalobkyne, ktoré nadobudla Fundación Elche.
5 Na základe informácií o existencii údajnej štátnej pomoci poskytnutej regionálnou samosprávou Valencie vo forme záruk za bankové úvery v prospech klubov Valencia Club de Fútbol, SAD, Hércules Club de Fútbol, SAD a žalobkyne, vyzvala Európska komisia 8. apríla 2013 Španielske kráľovstvo, aby sa k týmto informáciám vyjadrilo. Španielske kráľovstvo odpovedalo Komisii listami z 27. mája a 3. júna 2013.
6 Komisia informovala Španielske kráľovstvo listom z 18. decembra 2013 o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Španielske kráľovstvo predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom z 10. februára 2014.
7 V priebehu konania vo veci formálneho zisťovania boli Komisii doručené informácie a pripomienky Španielskeho kráľovstva, IVF, Liga Nacional de Fútbol Profesional, Valencia Club de Fútbol a Fundaciόn Valencia.
8 Rozhodnutím (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej Španielskom futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol, SAD, Hércules Club de Fútbol, SAD, a Elche Club de Fútbol, SAD (Ú. v. EÚ L 55, 2017, s. 12, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), Komisia konštatovala, že štátna záruka, ktorú IVF poskytla 17. februára 2011 na bankové úvery pre Fundación Elche na upísanie akcií žalobkyne v rámci zvýšenia základného imania, o ktorom rozhodla žalobkyňa (ďalej len „dotknuté opatrenie“ alebo „sporná záruka“), predstavuje vo výške 3 688 000 eur protiprávnu štátnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom (článok 1 napadnutého rozhodnutia). Komisia následne prikázala Španielskemu kráľovstvu, aby vymáhalo uvedenú pomoc od žalobkyne (článok 2), pričom vymáhanie pomoci musí byť „okamžité a účinné“ (článok 3).
9 V napadnutom rozhodnutí Komisia po prvé usúdila, že na základe dotknutého opatrenia prijatého IVF boli uvoľnené štátne prostriedky, pričom zodpovednosť za toto opatrenie možno pripísať Španielskemu kráľovstvu. Po druhé sa Komisia domnieva, že príjemcom pomoci je žalobkyňa a nie Fundación Elche, ktorá koná ako finančný sprostredkovateľ, najmä vzhľadom na cieľ opatrenia, ktoré bolo určené na podporu financovania zvýšenia základného imania žalobkyne. Finančná situácia žalobkyne v čase prijatia opatrenia zodpovedala situácii podniku v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) a bodu 11 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii“). Vzhľadom na kritériá vymedzené v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátne pomoci vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, ďalej len „oznámenie o zárukách“) a vzhľadom na finančnú situáciu žalobkyne, ako aj na podmienky štátnej záruky, z ktorej mal prospech, dospela Komisia k záveru o existencii neoprávnenej výhody, ktorá by mohla narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí vyčíslila prvok pomoci údajne poskytnutej žalobkyni, a to na základe uplatniteľnej referenčnej sadzby v súlade s oznámením Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 2008, s. 6, ďalej len „oznámenie o referenčnej sadzbe“), keďže nebolo možné zmysluplné porovnanie na základe podobných transakcií uskutočnených na trhu. Pri vyčíslení spornej pomoci sa Komisia domnievala, že hodnota akcií žalobkyne, ku ktorým získala IVF záložné právo, bola takmer nulová. Napokon Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že sporná záruka nie je zlučiteľná s vnútorným trhom najmä s ohľadom na zásady a podmienky stanovené v usmernenia o záchrane a reštrukturalizácii.
Konanie a návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2016 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
11 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. februára 2017 podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorého predmetom bol odklad výkonu článkov 2 až 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nariaďuje vymáhanie pomoci, ktorá jej bola údajne poskytnutá.
12 Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 17. marca 2017.
13 Rozhodnutím z 24. apríla 2017 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu povolil, aby Španielske kráľovstvo vstúpilo do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov žalobkyne.
14 Žalobkyňa 8. mája 2017 podala do kancelárie Všeobecného súdu repliku.
15 Komisia podala 20. júna 2017 do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.
16 Španielske kráľovstvo podalo vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2017.
17 Komisia podala svoje vyjadrenie k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 27. júla 2017.
18 Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2017.
19 V liste z 13. októbra 2017 žalobkyňa uviedla, že chce byť vypočutá na pojednávaní.
20 Uznesením z 15. mája 2018, Elche Club de Fútbol/Komisia (T‑901/16 R, neuverejnené, EU:T:2018:268), predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o vymáhanie pomoci od žalobkyne, a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.
21 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku Všeobecný súd listami z 30. októbra 2018 položil všetkým účastníkom konania písomné otázky, na ktoré odpovedali 20. a 21. novembra 2018.
22 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
23 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
24 Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
25 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých:
– prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení a odôvodnení, pokiaľ ide o identifikáciu opatrenia pomoci a príjemcu,
– druhý je založený na porušení článku 107 ZFEÚ a na nedostatku odôvodnenia rozdelenom na päť častí pozostávajúcich z neexistencie splnenia podmienok týkajúcich sa pripísateľnosti štátu, existencie výhody, selektívnej povahy uvedenej výhody, existencie narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi,
– tretí je založený na porušení článku 107 ZFEÚ, pokiaľ ide o vyčíslenie pomoci a výšku vymáhanej sumy,
– štvrtý, ktorý je subsidiárny, sa týka porušenia článku 107 ZFEÚ v súvislosti s posúdením zlučiteľnosti pomoci.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení a nedostatku odôvodnenia pri identifikácii opatrenia pomoci a príjemcu
26 Žalobkyňa, podporovaná Španielskym kráľovstvom, tvrdí, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila konštatovanie, že bola príjemcom spornej pomoci.
27 Žalobkyňa na úvod uvádza, že Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré boli jej pochybnosti o postavení príjemcu Fundación Elche, vyjadrené v jej rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, rozptýlené.
28 Žalobkyňa sa ďalej domnieva, že Komisia tým, že nepreukázala právny vzťah medzi úvermi poskytnutými Fundación Elche a zaručenými IVF na jednej strane a nadobudnutím jej akcií zo strany Fundación Elche na druhej strane, mala preskúmať obe transakcie oddelene vzhľadom na ich vlastné a odlišné vlastnosti. V tejto súvislosti z opisu predmetu financovania dohodnutého Fundación Elche nemožno vyvodiť, že úvery, ktoré jej boli poskytnuté, a nadobudnutie akcií žalobkyne predstavujú jedinú právnu transakciu. Španielske kráľovstvo dodáva, že tieto skutočnosti nepreukazujú, že Fundación Elche sa snažila zlepšiť finančnú situáciu žalobkyne. Komisia mala najmä preskúmať, či nadobudnutie akcií žalobkyne zo strany Fundación Elche predstavovalo transakciu, ktorá nebola bez akejkoľvek perspektívy rentability.
29 Keďže však ide o dve odlišné transakcie, žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala na to, aby jej mohla pripísať pomoc, preukázať, že pomoc jej pri kúpe jej akcií previedla Fundación Elche – čo Komisia ani neanalyzovala, ani nevysvetlila.
30 Navyše Komisia sa tým, že dospela k záveru, že žalobkyňa bola príjemcom pomoci, mala podľa tej istej logiky domnievať, že veritelia žalobkyne boli v konečnom dôsledku tiež príjemcami pomoci. Žalobkyňa v replike dodáva, že Komisia mala tiež analyzovať, či aj úverové banky mali prospech z pomoci.
31 Okrem toho Komisia nepreukázala, že žalobkyňa a Fundación Elche predstavovali jediného príjemcu a v tejto súvislosti si ani nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia. V tejto súvislosti sa pojem hospodárska jednotka, o ktorý sa zdá, že sa napadnuté rozhodnutie opiera, neuplatňuje na vzťahy medzi žalobkyňou a Fundación Elche, odlišnými subjektmi s rôznymi predmetmi činnosti, keďže Fundación Elche navyše nevykonáva hospodársku činnosť.
32 Kritériá uvedené v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia na vyvodenie záveru, že subjekt vlastniaci kontrolný podiel v podniku sa zúčastňuje na hospodárskej činnosti tohto podniku, nie sú splnené. Fundación Elche teda žalobkyňu nekontrolovala, pretože jej cieľom bolo v krátkom čase predať jej akcie na splatenie úverov a v každom prípade nevlastnila akcie žalobkyne v čase poskytnutia spornej záruky. Nemenovala ani členov správnej rady žalobkyne, ktorá naopak rozhodovala paritným spôsobom s Fundación Elche o zložení jej riadiaceho výboru. Napokon Fundación Elche, ako tvrdí Komisia, „nespravovala“ úvery, ktoré poskytli žalobkyni kapitál, pretože konala ako dlžníčka, ktorá ako jediná konala v právnom vzťahu s IVF v rámci záruky poskytnutej IVF a z ktorej žalobkyňa nemala prospech. Táto záruka bola okrem iného podmienená záložným právom na akcie žalobkyne v prospech IVF, pričom IVF bola oprávnená poskytnúť a skutočne poskytla Fundación Elche informácie o výkone jej práv k žalobkyni na účely ochrany majetkových záujmov IVF. Sporové konania, ktoré súviseli s čiastočným neplatením za poskytnuté úvery zo strany Fundación Elche, sa priamo týkali len Fundación Elche, a nie žalobkyne. Vzhľadom na neexistenciu iných prvkov teda medzi žalobkyňou a Fundación Elche neexistovala nijaká finančná dohoda v zmysle kritérií uvedených v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia.
33 Napokon rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2006:8), na ktorý odkazuje odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia, nemá žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou, keďže nejde o preukázanie, či Fundación Elche je podnikom – čo by navyše bola pri výkone hospodárskej činnosti spočívajúcej v nákupe akcií – a keďže Fundación Elche žalobkyňu nekontroluje.
34 Komisia namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
35 Na úvod treba uviesť, že účastníci konania sa zhodujú na tom, že dotknutým opatrením, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, je záruka poskytnutá zo strany IVF 17. februára 2011 na dva úvery, ktoré uzavrela Fundación Elche. Líšia sa však v totožnosti skutočného príjemcu uvedeného opatrenia.
36 V tejto súvislosti treba konštatovať, že článok 107 ZFEÚ zakazuje pomoc poskytovanú v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov bez rozlíšenia, či sú výhody týkajúce sa pomoci poskytnuté priamo alebo nepriamo (rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, T‑424/05, neuverejnený, EU:T:2009:49, bod 108). Komisia tak môže na určenie príjemcu pomoci zohľadniť prípadný vplyv, o ktorom sa prípadne rozhodlo v okamihu prijatia opatrenia. V takom prípade je najmä možné, že príjemcom nie je osoba, ktorá uzavrela zaručený úver (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C‑457/00, EU:C:2003:387, body 56 a 57). V konečnom dôsledku je na účely určenia príjemcu štátnej pomoci potrebné určiť podniky, ktoré ju skutočne použili (rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C‑457/00, EU:C:2003:387, bod 55).
37 Komisia v prejednávanej veci v odôvodneniach 11 a 68 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že cieľom záruky poskytnutej zo strany IVF, ako vyplýva zo samotných podmienok zmluvy o poskytnutí záruky zo 17. februára 2011, bolo zaručiť dva úvery v prospech Fundación Elche určené výlučne na financovanie zvýšenia základného imania žalobkyne. V tejto súvislosti ani žalobkyňa, ani Španielske kráľovstvo nespochybňujú, že záruka poskytnutá zo strany IVF sa uplatní len vtedy, ak zaručené úvery boli použité na účely uvedené v rozhodnutí o poskytnutí záruky, teda na účasť na zvýšení základného imania žalobkyne.
38 Okrem toho je nesporné, že sumy získané zaručenými úvermi boli skutočne použité na rekapitalizáciu žalobkyne.
39 Z toho vyplýva, že Komisia sa správne domnievala, že žalobkyňa bola príjemcom predmetného opatrenia.
40 Tento záver nemôžu Španielske kráľovstvo a žalobkyňa spochybniť inými tvrdeniami.
41 Po prvé okolnosť, že Komisia navyše nepreukázala, že Fundación Elche bola príjemcom štátnej pomoci, je irelevantná. Keďže totiž článok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje pomoc poskytovanú štátmi alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, na to, aby sa dospelo k záveru, že zo spornej záruky má prospech iná osoba než dlžník, ktorému bola poskytnutá záruka, nie je potrebné najprv konštatovať, že zásah predstavuje štátnu pomoc vo vzťahu k dlžníkovi (rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C‑457/00, EU:C:2003:387, bod 57).
42 V druhom rade, pokiaľ ide o pochybenie, ktorého sa mala dopustiť Komisia tým, že neidentifikovala iných príjemcov predmetného opatrenia spomedzi veriteľských bánk a veriteľov žalobkyne, treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by podporoval existenciu viacerých príjemcov pomoci. V každom prípade je toto tvrdenie žalobkyne neúčinné, keďže aj za predpokladu, že by bolo preukázané, okolnosť, že aj iné osoby mali prospech z predmetného opatrenia, nemá sama osebe vplyv na konštatovanie, že z predmetného opatrenia mala tiež prospech.
43 Po tretie argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa odkazu v napadnutom rozhodnutí na rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2006:8), a uplatnenia kritérií, ktoré sú v ňom uvedené, treba tiež zamietnuť ako neúčinnú v rozsahu, v akom smeruje proti dôvodu napadnutého rozhodnutia, ktorý treba považovať za nadbytočný, keďže dôvod uvedený v bode 37 vyššie postačuje na odôvodnenie konštatovania, že žalobkyňa bola príjemcom predmetného opatrenia.
44 Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť v rozsahu, v akom smeruje proti dôvodnosti posúdenia Komisie.
45 Okrem toho treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o otázku určenia príjemcu pomoci. Z preskúmania jednotlivých výhrad vznesených žalobkyňou totiž vyplýva, že napadnuté rozhodnutie jej umožnilo oboznámiť sa s odôvodnením opatrenia prijatého v tejto súvislosti a umožnilo Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie. Prvý žalobný dôvod v rozsahu, v akom je založený na porušení článku 296 ZFEÚ, sa preto musí zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 107 ZFEÚ a na nedostatku odôvodnenia
46 Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí založených na neexistencii splnenia podmienok týkajúcich sa pripísateľnosti predmetného opatrenia štátu, existencii výhody, selektívnej povahe uvedenej výhody, existencii narušenia hospodárskej súťaže a existencii vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.
O prvej časti týkajúcej sa porušenia článku 107 ZFEÚ a nedostatku odôvodnenia v súvislosti s pripísaním predmetného opatrenia štátu
47 Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru, že opatrenie prijaté IVF je pripísateľné štátu, opierajúc sa o výlučne organické kritériá, a dostatočne nevysvetlila, ako dospela k takémuto záveru, pričom sa obmedzila na uvedenie všeobecných predpokladov. Keďže IVF vykonáva súčasne obchodné činnosti a činnosti verejnej povahy, Komisia sa mala ubezpečiť, že poskytnutie spornej záruky nepatrí do rámca jej činností vykonávaných v konkurencii so súkromnými subjektmi, pričom rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. (C‑222/04, EU:C:2006:8), predstavuje v tejto súvislosti rozhodujúci odkaz.
48 Podľa judikatúry na to, aby sa zvýhodnenie mohlo považovať za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byť jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a na druhej strane musí byť pripísateľné štátu (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C‑482/99, EU:C:2002:294, bod 24).
49 V predmetnej veci treba preskúmať, či predmetné opatrenie mohlo byť správne považované za výsledok správania pripísateľného štátu.
50 Podľa ustálenej judikatúry pripísateľnosť opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom štátu môže byť vyvodená zo všetkých dostatočne presných a zhodných nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností vo veci a kontextu, v ktorom k tomuto opatreniu došlo, ktoré by mohli predpokladať existenciu konkrétnej účasti orgánov verejnej moci na prijatí tohto opatrenia (pozri rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, T‑305/13, EU:T:2015:435, bod 45 a citovanú judikatúru).
51 V tejto súvislosti body 55 a 56 rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C‑482/99, EU:C:2002:294), obsahujú zoznam nezáväzných a nevyčerpávajúcich nepriamych dôkazov, ktoré boli zohľadnené v judikatúre alebo ktoré by mohli byť zohľadnené, akými sú napríklad skutočnosť, že verejnoprávny podnik, ktorý priznal pomoc, nemohol prijať toto rozhodnutie bez zohľadnenia požiadaviek orgánov verejnej moci, že tento podnik bol nielen viazaný skutočnosťami organickej povahy voči štátu, ale musel okrem toho zohľadniť smernice pochádzajúce od medzirezortného výboru, povahu činností verejnoprávneho podniku a ich výkon na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi, právne postavenie tohto podniku, ktoré vyplýva z verejného práva alebo zo všeobecného práva spoločností, alebo intenzitu ovládania vykonávaného orgánmi vo vzťahu k jeho správe alebo jeho integráciu do štruktúry verejnej správy.
52 Komisia sa v prejednávanej veci v odôvodneniach 54 až 56 napadnutého rozhodnutia opiera o rôzne nepriame dôkazy.
53 IVF bola zriadená zákonom ako verejnoprávna osoba pod kontrolou regionálnej samosprávy Valencie, ktorej niektorí zástupcovia sú členmi všeobecnej rady a investičného výboru IVF. IVF je pričlenená k ministerstvu hospodárstva.
54 Podľa zákona je účelom IVF pôsobiť ako hlavný nástroj verejnej úverovej politiky a prispievať k výkonu právomocí regionálnej samosprávy Valencie vo finančnom systéme.
55 Sporná záruka a podmienky, ktoré boli spojené s jej poskytnutím, boli v súlade s rozpočtami schválenými v súlade s limitmi záväzkov stanovenými uplatniteľnou právnou úpravou.
56 Zo skutočností pripomenutých v bodoch 53 až 55 vyššie treba hneď na úvod vyvodiť, že Komisia sa na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, neopierala výlučne o existenciu organizačných väzieb, aby dospela k záveru o pripísateľnosti predmetného opatrenia štátu.
57 Ďalej, po prvé, pokiaľ ide o právne postavenie IVF, napadnuté rozhodnutie uvádza, že ide o osobu verejného práva zriadenú zákonom.
58 Po druhé, pokiaľ ide o povahu činností vykonávaných IVF, zo znenia zákona, ktorým bola založená, vyplýva, že IVF plní úlohu vo všeobecnom záujme, ktorá spočíva v podpore hospodárstva autonómneho spoločenstva Valencia prostredníctvom verejných financií. Okrem toho IVF pomáha regionálnej samospráve Valencie pri výkone svojich právomocí dohľadu nad miestnym finančným systémom.
59 Z toho vyplýva, že IVF koná ako rozvojová banka sledujúca ciele všeobecného záujmu a nie ako úverová inštitúcia na výlučne obchodné ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2013, Nitrogénművek Vegyipari/Komisia, T‑387/11, neuverejnený, EU:T:2013:98, bod 63). Právomoci IVF v oblasti prudenciálneho dohľadu okrem toho potvrdzujú, že jej činnosť patrí do rámca cieľov vymedzených orgánmi verejnej moci.
60 Po tretie okrem dôsledkov, ktoré môžu vyplývať z verejnoprávneho postavenia IVF, sa organizačné väzby medzi IVF a regionálnou samosprávou Valencie a intenzita dohľadu vykonávaného Generalidad Valencie prejavujú prítomnosťou zástupcov regionálnej samosprávy Valencie vo viacerých štruktúrach riadenia IVF, ako aj pripojením IVF k ministerstvu hospodárstva.
61 Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Komisia správne usúdila, že sporná záruka je pripísateľná štátu.
62 Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, podľa ktorého IVF vykonáva tiež obchodné činnosti, ktoré sú v konkurencii so súkromnými subjektmi. Na jednej strane žalobkyňa uvádza jednoduché tvrdenie bez toho, aby predložila dôkazy, ktoré by spochybnili definíciu úloh vo všeobecnom záujme IVF zákonom, ako je uvedené v odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia. Nie je teda preukázané, že časť činností IVF by bola mimo rámca vykonávania úloh vo všeobecnom záujme, ktoré jej boli zverené, ani a fortiori, že by mali čisto obchodný účel. Na druhej strane samotná okolnosť, že IVF vykonáva svoje činnosti v konkurencii so súkromnými subjektmi, nebráni tomu, aby sa štátu pripísali opatrenia, ktoré môže IVF prijať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, T‑507/12, neuverejnený, EU:T:2016:35, bod 92).
63 Napokon treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o otázku pripísateľnosti dotknutého opatrenia štátu. Z preskúmania jednotlivých výhrad vznesených žalobkyňou totiž vyplýva, že napadnuté rozhodnutie jej umožnilo oboznámiť sa s odôvodnením opatrenia prijatého v tejto súvislosti a umožnilo Všeobecnému súdu vykonať jeho preskúmanie.
64 Prvá časť druhého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.
O druhej časti založenej na porušení článku 107 ZFEÚ a na nedostatku odôvodnenia v súvislosti s existenciou výhody
65 Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia neoverila, či podmienky uvedené v oznámení o zárukách boli v prejednávanej veci uplatniteľné. Všeobecnejšie, v napadnutom rozhodnutí sa nenachádza osobitná analýza existencie výhody vyplývajúcej z predmetného opatrenia.
66 Žalobkyňa v prvom rade poukazuje na neexistenciu analýzy situácie Fundación Elche, hoci bola jediným príjemcom záruky poskytnutej zo strany IVF. Podľa žalobkyne z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Fundación Elche nevykonávala hospodárske činnosti, nemala finančné ťažkosti po poskytnutí záruky a okrem toho nemala žiadnu výhodu.
67 Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia neporovnala podmienky spornej záruky s podmienkami, ktoré platili na trhu a nezohľadnila ani zabezpečenia záruky ponúkané Fundación Elche, konkrétne záložné právo na jej akcie a záložné právo na pozemok o rozlohe šesť hektárov.
68 Napokon aj za predpokladu, že žalobkyňa je príjemcom spornej záruky, skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa jej ekonomickej situácie neumožňovali vo vzťahu k nej použiť kvalifikáciu podniku v ťažkostiach ani priznať jej finančný rating CCC. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v napadnutom rozhodnutí chýba odkaz na analýzu jej solventnosti treťou osobou a ako dôkaz o opaku poskytuje zmluvu o úvere, ktorú uzavrela s Banco de Valencia v októbri 2010. Žalobkyňa v každom prípade spochybňuje súvislosť medzi jej finančným ratingom a hodnotou jej akcií.
69 Španielske kráľovstvo podporuje žalobkyňu vo svojom žalobnom dôvode a dodáva, že pokiaľ ide o posúdenie jej ekonomickej situácie, mala Komisia túto situáciu posúdiť s prihliadnutím na osobitosti odvetvia profesionálneho futbalu, pričom absencia odpovede na tvrdenia v tomto zmysle v napadnutom rozhodnutí predstavuje podľa Španielskeho kráľovstva nedostatok odôvodnenia. Španielske kráľovstvo okrem toho uvádza, že napriek nedodržaniu podmienky stanovenej v oznámení o zárukách nepokryť viac ako 80 % zaručeného úveru IVF konala ako súkromný hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve, keďže pri vymedzení rozsahu záruky zohľadnila významné zabezpečenia záruky poskytnuté zo strany Fundación Elche.
70 Komisia v prvom rade odpovedá, že žalobkyňa vychádza z nesprávneho predpokladu, že príjemcom predmetného opatrenia nebola ona sama, ale Fundación Elche, a uvádza, že Fundación Elche v každom prípade nemala finančnú spôsobilosť na splatenie dlhu vyplývajúceho z úverov, ktoré jej boli poskytnuté.
71 Komisia ďalej uvádza, že v napadnutom rozhodnutí skutočne preskúmala, či záruka bola poskytnutá za trhových podmienok, pričom sa opierala o finančnú situáciu žalobkyne, s ohľadom na ktorú by žiadna finančná inštitúcia nesúhlasila s poskytnutím takého úveru, o aký ide v prejednávanej veci, bez verejnej záruky. Komisia tiež porovnala predmetné opatrenie s transakciami uskutočnenými za trhových podmienok, čo potvrdzuje vplyv napadnutého rozhodnutia na výpočet výšky pomoci, pričom treba poznamenať, že ani Španielske kráľovstvo, ani žalobkyňa počas správneho konania netvrdili, že by jej boli poskytnuté podobné úvery. Pokiaľ ide o ponúknuté zabezpečenia záruky, Komisia uvádza, že na jednej strane hodnota akcií žalobkyne zaťažených záložným právom odrážala finančnú situáciu klubu a z tohto dôvodu sa mala považovať za takmer nulovú. Na druhej strane záložné právo, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, Španielske kráľovstvo počas správneho konania neuviedlo a okrem toho malo nízku hodnotu (600 000 eur) v porovnaní so sumou úverov, poskytnutých Fundación Elche (14 miliónov eur).
72 Okrem toho Komisia tvrdí, že správne kvalifikovala žalobkyňu ako podnik v ťažkostiach ku dňu poskytnutia spornej záruky, keďže k zlepšeniu jej finančnej situácie došlo až po prijatí predmetného opatrenia. Finančné ťažkosti žalobkyne odôvodňujú priznanie finančného ratingu CCC. Pokiaľ ide o úver, ktorý poskytla Banco de Valencia bez verejnej záruky, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, nie je tento úver porovnateľný, najmä pokiaľ ide o jeho trvanie a dátum jeho uzavretia.
73 Napokon v odpovedi na tvrdenia Španielskeho kráľovstva Komisia zdôrazňuje, že posúdenie ťažkostí podniku sa musí vykonať objektívne vzhľadom na vlastnú situáciu predmetného podniku, keďže Španielske kráľovstvo ani žalobkyňa nepreukázali, že by sa mala uplatniť iná metóda, pokiaľ ide o futbalové kluby. Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého krytie zabezpečené spornou zárukou mohlo vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci presiahnuť 80 % zaručeného úveru, Komisia odpovedá, že kontext a najmä nedostatočnosť navrhovaných zabezpečení záruk neumožňuje odchýliť sa od tejto podmienky stanovenej v oznámení o zárukách, a to tým skôr, že uvedené oznámenie v takom prípade odporúča vopred jej opatrenie oznámiť.
74 Táto časť týkajúca sa existencie výhody sa delí na tri výhrady, ktoré smerujú po prvé proti nezohľadneniu Fundación Elche, po druhé proti nepreskúmaniu jednak znenia spornej záruky a istôt poskytnutých ako protiplnenie a jednak podmienok, za ktorých sa uskutočnili podobné transakcie na trhu, a po tretie proti nesprávnemu posúdeniu finančnej situácie žalobkyne v čase poskytnutia spornej záruky. Všeobecný súd preskúma tretiu výhradu pred druhou výhradou v rozsahu, v akom sa napadnuté rozhodnutie sčasti opiera o predchádzajúce konštatovanie finančných ťažkostí žalobkyne, aby z toho vyvodil závery napadnuté v rámci druhej výhrady.
– O prípustnosti druhej časti v rozsahu, v akom sa týka porušenia povinnosti odôvodnenia
75 V nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom na pojednávaní Komisia spochybnila prípustnosť tejto časti žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka porušenia povinnosti odôvodnenia.
76 V tejto súvislosti treba konštatovať, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa chýbajúceho alebo nedostatočného odôvodnenia nie sú vo svojich písomných podaniach odlíšené od tvrdení týkajúcich sa dôvodnosti dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí.
77 Podľa ustálenej judikatúry je povinnosť odôvodnenia podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa týka zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, EU:C:2001:178, bod 35, a z 18. januára 2005, Confédération Nationale du Crédit Mutuel/Komisia, T‑93/02, EU:T:2005:11, bod 67).
78 Okrem toho žaloba v nadpisoch predložených v rámci tejto časti žalobného dôvodu poukazuje na neexistenciu analýzy vykonanej Komisiou a v príslušných úvahách uvádza buď chýbajúcu analýzu alebo overenie, alebo údajne nesprávne posúdenia Komisie. Treba uviesť, že všetky tieto úvahy sa týkajú dôvodnosti a nie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žaloba napokon sporadicky obsahuje zmienku o neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia, ale tie sú systematicky spojené s úvahami týkajúcimi sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.
79 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Táto informácia musí byť dostatočne jasná a presná, aby žalovanej strane umožnila pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez iných podporných informácií. Žaloba preto musí spresniť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, pričom jeho samotné abstraktné uvedenie nezodpovedá požiadavkám rokovacieho poriadku (rozsudky zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia, T‑226/09 a T‑230/09, neuverejnený, EU:T:2013:466, bod 232, a z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, T‑444/11, EU:T:2014:773, bod 93).
80 Vzhľadom na zásady a skutočnosti pripomenuté v bodoch 75 až 79 vyššie treba teda v kontexte tejto časti zamietnuť ako neprípustné výhrady smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia a preskúmať tvrdenia založené v podstate na nesprávnom posúdení Komisie pri stanovení výhody.
81 Komisia navyše neporušila svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o existenciu výhody. Nasledujúce úvahy totiž potvrdzujú jednak to, že žalobkyňa mohla spochybniť dôvodnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a jednak to, že Všeobecný súd mohol v tejto súvislosti vykonať svoje preskúmanie.
– O žalobnom dôvode smerujúcom proti nezohľadneniu situácie Fundación Elche pri analýze existencie výhody
82 Na úvod treba pripomenúť, že Všeobecný súd v odpovedi na prvý žalobný dôvod konštatoval, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí identifikovala žalobkyňu ako príjemcu predmetného opatrenia. Tvrdenia žalobkyne, ktoré smerujú k spochybneniu poskytnutia výhody v prospech Fundación Elche v rozsahu, v akom spočívajú na predpoklade, že uvedená nadácia je jediným príjemcom spornej záruky, musia byť preto zamietnuté ako neúčinné.
83 Naopak, žalobkyňa sa touto výhradou odvoláva aj na okolnosť, že IVF poskytla záruku Fundación Elche, čo odôvodňuje, aby bola finančná situácia Fundación Elche analyzovaná na účely posúdenia existencie výhody.
84 V tejto súvislosti sa treba na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia (pozri bod 70 vyššie), domnievať, že skutočnosť, že žalobkyňa je príjemcom predmetného opatrenia v zmysle práva štátnej pomoci, ako to bolo potvrdené v rámci prvého žalobného dôvodu, je nezávislá od okolnosti, že Fundación Elche je zmluvnou stranou záručnej zmluvy uzavretej s IVF a je v uvedenej zmluve identifikovaná ako príjemca záruky, ako to vyplýva z bodu 3 vyššie. Inými slovami, skutočnosť, že Fundación Elche nie je identifikovaná ako skutočný príjemca predmetného opatrenia, nemá vplyv na okolnosť, že má prospech zo spornej záruky podľa zmluvy uzavretej 17. februára 2011 s IVF.
85 Z toho vyplýva, že Fundación Elche je povinná zodpovedať IVF za dôsledky nesplatenia úverov, ktoré sú podkladom zmluvy o záruke, a uplatnenia záruky zo strany bánk, ktoré sú veriteľmi. Navyše treba poznamenať, že tento skutkový stav je ilustrovaný žalobou o vymáhanie, na ktorú poukazuje žalobkyňa vo svojich písomných podaniach a ktorú IVF následne podala proti Fundación Elche, ktorou sa domáhala vrátenia súm, ktoré zaplatila bankám, ktoré ich poskytli ako ručiteľské banky, v dôsledku toho, že Fundación Elche čiastočne nesplatila garantované úvery.
86 Vzhľadom na vyššie uvedené teda ekonomická a finančná situácia Fundación Elche v zásade predstavuje relevantnú charakteristiku na účely posúdenia rizika prijatého verejným ručiteľom a tým aj poplatku za záruku, ktorý by za takýchto okolností vyžadoval súkromný subjekt.
87 Okrem toho treba pripomenúť, že súd Európskej únie je povinný najmä overiť, či Komisia vykonala celkové posúdenie zohľadňujúce všetky relevantné skutočnosti v prejednávanej veci, ktoré jej umožnili určiť, či z predmetného opatrenia vyplýva výhoda (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 73, a z 15. decembra 2009, EDF/Komisia, T‑156/04, EU:T:2009:505, bod 221).
88 Všeobecný súd tak musí v prejednávanej veci preskúmať relevantnosť skutočností, o ktorých sa tvrdí, že neboli zohľadnené počas správneho konania, a ak áno, či ich Komisia zohľadnila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 77).
89 Po prvé, ako vyplýva z bodov 84 až 86 vyššie, hospodárska a finančná situácia Fundación Elche je v zásade relevantnou okolnosťou na účely posúdenia existencie výhody vyplývajúcej z podmienok poskytnutia spornej záruky.
90 Komisia však vo svojich písomnostiach tvrdí, že Fundación Elche v každom prípade nemala finančnú schopnosť čeliť dlhu vyplývajúcemu z úverov, ktoré jej boli poskytnuté, najmä vzhľadom na jej malý majetok.
91 Aj keby sa táto skutočnosť potvrdila, nič to nemení na tom, že pravdepodobnosť neplnenia záväzkov dlžníka, v tomto prípade Fundación Elche, z dôvodu jeho finančnej situácie je sama osebe relevantnou okolnosťou, ktorú bola Komisia povinná preskúmať [pozri v tejto súvislosti bod 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách], pričom bolo pripomenuté, že rozhodnutie musí byť sebestačné a jeho odôvodnenie nemôže vyplývať z neskorších vysvetlení poskytnutých, keď je dotknuté rozhodnutie predmetom žaloby pred súdom Únie (rozsudok zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia, T‑380/10, EU:T:2013:449, bod 107). Okrem toho treba v odpovedi na tvrdenie Komisie o majetkovej situácii Fundación Elche uviesť, že jej vlastné, hoci obmedzené, zdroje boli ku dňu poskytnutia spornej záruky pozitívne vo výške 1,4 milióna eur, na rozdiel od situácie, v ktorej bola v tom istom čase žalobkyňa (odôvodnenia 20 a 22 napadnutého rozhodnutia).
92 Po druhé po preukázaní relevantnosti hospodárskej a finančnej situácie Fundación Elche je potrebné preskúmať, či ju Komisia zohľadnila vo svojom posúdení existencie výhody.
93 V prvom rade napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 11 nachádzajúcom sa v bode 2 týkajúcom sa opisu opatrení a príjemcov pomoci uvádza predmetné opatrenie, pričom obsahuje informácie uvedené v bodoch 3 a 4 vyššie, a následne v odôvodnení 22 uvádza základné finančné údaje Fundación Elche od decembra 2009 do decembra 2011, pričom uvádza kapitálové a organizačné prepojenia medzi ňou a žalobkyňou (odôvodnenie 21). Ďalej sa na základe analýzy vykonanej v odôvodneniach 63 a 66 až 69 napadnutého rozhodnutia dospelo k záveru, že príjemcom dotknutého opatrenia nie je Fundación Elche, ale žalobkyňa. Úvahy nasledujúce po tomto konštatovaní v odôvodneniach 70 až 88 sa týkajú charakteristiky výhody, zatiaľ čo odôvodnenia 91 až 95 sa týkajú kvantifikácie prvku pomoci. V tomto štádiu už nie je spomenutá Fundación Elche, ani a fortiori jej ekonomická a finančná situácia.
94 Z preskúmania napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nezohľadňuje situáciu Fundación Elche na účely vymedzenia existencie výhody, keďže jediné prvky analýzy v tejto súvislosti sú vyššie uvedené v odôvodnení 68, na základe ktorých sa konštatuje, že situácia Fundación Elche sa po poskytnutí spornej záruky nezlepšila, čo spolu so skutočnosťou, že riziko aktivácie uvedenej záruky závisí podľa Komisie od výsledkov žalobkyne, odôvodňuje jej považovanie za jediného príjemcu opatrenia pomoci. Napadnuté rozhodnutie sa naopak nijako nevyjadruje k vplyvu individuálnej situácie Fundación Elche na posúdenie rizika spojeného s poskytnutím spornej záruky.
95 Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že Komisia pri posudzovaní existencie výhody nezohľadnila relevantnú okolnosť, ktorou je hospodárska a finančná situácia Fundación Elche, a tým sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, C‑486/15 P, EU:C:2016:912, body 88 a 89).
– O výhrade smerujúcej proti nesprávnemu posúdeniu finančnej situácie žalobkyne ku dňu poskytnutia spornej záruky
96 Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Komisia sa v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia pri kvalifikácii žalobkyne ako podniku v ťažkostiach v čase prijatia spornej záruky opierala o bod 10 písm. a) a bod 11 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii.
97 Podľa bodu 10 písm. a) usmernení o záchrane a reštrukturalizácii sa podnik v princípe a bez ohľadu na jeho veľkosť považuje za nachádzajúci sa v ťažkostiach, „pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, kde sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov“. Ďalej podľa bodu 11 týchto usmernení, „aj keď sa nevyskytuje žiadna z okolností uvedených v bode 10, firma [podnik – neoficiálny preklad] sa môže stále považovať za nachádzajúcu sa v ťažkostiach predovšetkým v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy [podniku – neoficiálny preklad] v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív“.
98 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že žalobkyňa vykazovala klesajúci obrat medzi účtovným obdobím ukončeným v júni 2008 a obdobím ukončeným v júni 2010 (zo 7,1 milióna eur na 4,4 milióna eur), záporný výsledok pred zdanením za účtovné obdobia ukončené v júni 2007, 2008, 2009 a 2010 (od – 6,2 milióna eur za účtovné obdobie 2006/2007 do – 1,1 milióna eur za účtovné obdobie 2009/2010) a záporný vlastný kapitál za účtovné obdobia ukončené v júni 2009 a 2010 (– 10,2 milióna eur za každé uvedené účtovné obdobie). Treba tiež uviesť, že ako vyplýva z odôvodnenia 20 napadnutého rozhodnutia, základné imanie žalobkyne, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným, sa znížilo o viac ako polovicu medzi účtovným obdobím 2008/2009 a účtovným obdobím 2009/2010.
99 Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že žalobkyňa bola v čase poskytnutia spornej záruky podnikom v ťažkostiach v zmysle bodu 10 písm. a) a bodu 11 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii.
100 Nijaké z tvrdení predložených žalobkyňou nemôže tento záver spochybniť.
101 V prvom rade, ako správne tvrdí Komisia, finančné údaje uvádzané žalobkyňou na základe účtovného obdobia 2010/2011 sa týkajú ukončeného účtovného obdobia po poskytnutí spornej záruky 17. februára 2011. Žalobkyňa však nevysvetľuje, v čom tieto usmernenia predstavujú relevantnú skutočnosť na účely posúdenia jej situácie ku dňu poskytnutia uvedenej záruky.
102 Okrem toho okolnosť, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 80 uvádza, že straty, ktoré žalobkyňa zaznamenala v rokoch 2007 až 2010, sa znížili, takže bolo možné dospieť k záveru, že žalobkyňa sa nenachádzala v mimoriadne ťažkej situácii („situación de grave crisis“ v španielskej verzii, ktorá je jediným autentickým znením) v zmysle oznámenia o zárukách, nie je v rozpore s konštatovaním uvedeným v odôvodnení 79, podľa ktorého finančná situácia žalobkyne spĺňala kritériá podniku v ťažkostiach v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii. Ako totiž Komisia potvrdila v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, cieľom konštatovaní uvedených v odôvodnení 80 je, ako to potvrdzuje aj vyčíslenie pomoci, ktorá sa má vymôcť podľa napadnutého rozhodnutia, určiť, či je alebo nie je potrebné uplatniť bod 2.2 a bod 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách a výnimočne sa domnievať, že žalobkyni bola poskytnutá výhoda rovnajúca sa celkovej výške zaručených úverov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2018, Larko/Komisia, T‑423/14, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:57, body 189 a 190).
103 Pokiaľ ide ďalej o nezaručený úver, ktorý žalobkyňa získala od Banco de Valencia v októbri 2010 (pozri bod 68 vyššie), v rozsahu, v akom žalobkyňa namieta proti tomu, že v čase poskytnutia predmetného opatrenia bola vo finančných ťažkostiach, treba uviesť, ako to robí Komisia bez toho, aby to v tejto súvislosti bolo spochybnené, že tento úver má v skutočnosti za následok zhoršenie úrovne zadlženia žalobkyne v porovnaní s jej situáciou na konci účtovného obdobia 2009/2010. Okrem toho treba konštatovať, že uvedený úver bol poskytnutý na dobu jedného roka, teda výrazne kratšiu dobu než sporné úvery, na dobu piatich rokov, čo spôsobuje, že akékoľvek porovnanie medzi týmito úvermi, najmä s prihliadnutím na ich podmienky a ich sadzby, je neisté. Žalobkyňa navyše nevysvetlila, prečo podmienky krátkodobého úveru poskytnutého niekoľko mesiacov pred spornou zárukou môžu spochybniť závery Komisie o jej finančnej situácii ku dňu poskytnutia opatrenia.
104 Pokiaľ ide o to, že Komisia nezohľadnila analýzu solventnosti žalobkyne, ktorú by prípadne vykonala ratingová agentúra alebo jedna z bánk poskytujúcich zaručené úvery, treba konštatovať, že podľa bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, na ktorý odkazuje žalobkyňa, analýza umožňujúca „ohodnotiť dlžníka pomocou ratingu rizika. Toto hodnotenie môže poskytnúť niektorá medzinárodne uznávaná ratingová agentúra alebo interný rating, ak je k dispozícii, ktorý používa banka poskytujúca príslušnú pôžičku“. Z toho vyplýva, že oznámenie o zárukách v tejto súvislosti nezavádza povinnosť Komisie vyhľadať a zohľadniť finančné ratingy vypracované takýmito subjektmi.
105 Pokiaľ ide napokon o tvrdenie Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého mala Komisia v podstate posúdiť ekonomickú situáciu žalobkyne s ohľadom na osobitosti odvetvia profesionálneho futbalu, stačí na jednej strane uviesť, že hospodárska povaha futbalovej praxe profesionálnymi klubmi už bola uznaná Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2005, Piau/Komisia, T‑193/02, EU:T:2005:22, bod 69), a na druhej strane, že pojem podnik v ťažkostiach, ako je definovaný v bode 9 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii, je objektívnym pojmom, ktorý sa musí posúdiť výlučne s ohľadom na konkrétne nepriame dôkazy o finančnej a hospodárskej situácii dotknutého podniku (rozsudok zo 6. apríla 2017, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑219/14, EU:T:2017:266, bod 184), pričom všeobecné úvahy o osobitostiach predmetného odvetvia, ktoré boli uvedené Španielskym kráľovstvom, nemohli vyvrátiť konštatovania vykonané na základe individuálnych finančných údajov žalobkyne.
106 Vzhľadom na vyššie uvedené sa táto výhrada musí zamietnuť.
– O výhrade smerujúcej proti absencii preskúmania jednak znenia spornej záruky a záruk poskytnutých ako protiplnenie a jednak podmienok, za ktorých sa uskutočnili podobné transakcie na trhu
107 Pokiaľ ide v prvom rade o údajné nepreskúmanie podmienok spornej záruky a záruk poskytnutých ako protiplnenie, treba najskôr konštatovať, ako to správne zdôrazňuje Komisia, že v napadnutom rozhodnutí sa v odôvodnení 86 uvádza, že „ročné poplatky za záruku vo výške… 1 % účtované za predmetn[ú] záruk[u] nemožno považovať za poplatky, ktoré zohľadňujú riziko zlyhania pre zaručené úvery [nesplatenia zaručených úverov – neoficiálny preklad], vzhľadom na ťažkosti“ žalobkyne. Z toho vyplýva, že Komisia skutočne zohľadnila výšku garančných poplatkov vyžadovaných v rámci zmlúv uzavretých medzi Fundación Elche a IVF a že výhrada žalobkyne teda nie je skutkovo podložená.
108 Pokiaľ ide o osobitnú povinnosť stanovenú v záručnom osvedčení IVF z 10. novembra 2010, ktorú Komisia údajne ignorovala a podľa ktorej mali byť zaručené úvery poskytnuté za podmienok, ktoré „sa citeľne neodchyľujú od podmienok uplatňovaných na trhu na transakcie tohto druhu“, ide o irelevantnú okolnosť, keďže napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na konštatovaní, že by banky tým, že poskytli úvery s cieľom záruky ponúknutej zo strany IVF, samy konali za podmienok, ktoré nie sú v súlade s trhovými podmienkami.
109 Ďalej v súvislosti s ponúkanými zabezpečeniami záruky, nie je ani skutkovo podložená výhrada adresovaná Komisii, že nezohľadnila záložné právo na akcie žalobkyne, keďže v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia sa výslovne zdôrazňuje, že „hodnota akcií [klubov, ktoré sú príjemcami,] ako úverová záruka, je takmer nulová“.
110 Žalobkyňa sa však odvoláva aj na údajné pochybenie Komisie, pokiaľ ide o to, že v napadnutom rozhodnutí prepojila na jednej strane finančný rating, ktorý jej bol pridelený, a na druhej strane hodnotu jej akcií.
111 V tejto súvislosti treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie sa pri závere o nízkej hodnote akcií žalobkyne opiera o skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase poskytnutia predmetného opatrenia podnikom v ťažkostiach, pre ktorý neexistoval nijaký spoľahlivý plán životaschopnosti preukazujúci, že jej činnosť mohla priniesť zisk pre jej akcionárov.
112 Ako však vyplýva z preskúmania tretej výhrady tejto časti v bodoch 96 až 106 vyššie, pri kvalifikácii žalobkyne ako podniku v ťažkostiach v napadnutom rozhodnutí nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
113 Zostáva určiť, či metóda použitá Komisiou v prejednávanej veci spočívajúca v odpočítaní „takmer nulovej“ hodnoty akcií žalobkyne z dôvodu, že sa nachádzala v ťažkostiach, bez toho, aby bol okrem toho preukázaný plán životaschopnosti – ktorý nebol spochybnený – predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Na tento účel Všeobecný súd položil Komisii v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania otázku, v ktorej ju vyzval, aby spresnila metódu, ktorú použila na posúdenie hodnoty akcií žalobkyne, a uviedla, či zvýšenie základného imania v roku 2011 malo vplyv na túto hodnotu. Pokiaľ ide o tento posledný bod, Komisia odpovedala, že účinok zvýšenia základného imania žalobkyne nemožno zohľadniť pri určení hodnoty akcií v okamihu poskytnutia spornej záruky, keďže táto záruka predchádzala kapitálovej injekcii.
114 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že relevantné najmä na účely uplatnenia kritéria súkromného investora sú iba dostupné dôkazy a predvídateľný vývoj v okamihu, keď bolo prijaté rozhodnutie uskutočniť transakciu (pozri rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 61 a citovanú judikatúru).
115 Vzhľadom na to, že rekapitalizácia žalobkyne je cieľom a sledovaným účinkom spornej záruky, ide o parameter predvídateľný v čase poskytnutia spornej záruky, ktorý by súkromný subjekt nachádzajúci sa v situácii IVF zohľadnil na účely posúdenia hodnoty založených akcií. Z toho vyplýva, že Komisia sa tým, že túto skutočnosť nezohľadnila, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
116 Okrem toho žalobkyňa vytýka Komisii, že nepreskúmala existenciu hypotekárneho záložného práva na pozemok o rozlohe šesť hektárov, ktorý Fundación Elche takisto poskytla IVF ako zabezpečenie záruky.
117 Na úvod treba odmietnuť tvrdenie Komisie založené na tom, že Španielske kráľovstvo sa neodvolalo na toto hypotekárne záložné právo v pripomienkach, ktoré predložilo počas správneho konania. V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že po prvé existencia hypotekárneho záložného práva vyplývala z informácií dostupných počas správneho konania, v tomto prípade zo zmluvy o záruke uzavretej medzi Fundación Elche a IVF 17. februára 2011, po druhé je na Komisii, aby predložila dôkaz o existencii štátnej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. septembra 2007, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T‑68/03, EU:T:2007:253, bod 34) a po tretie je Komisia povinná viesť správne konanie s náležitou starostlivosťou a nestranne, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia mala na tento účel k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 63).
118 Ďalej treba uplatniť judikatúru pripomenutú v bodoch 87 a 88 vyššie s cieľom posúdiť, či predmetné hypotekárne záložné právo predstavuje relevantnú skutočnosť na účely posúdenia existencie výhody a či ju prípadne Komisia zohľadnila.
119 V prejednávanej veci je hypotekárne záložné právo poskytnuté Fundación Elche, istota poskytnutá zaručeným dlžníkom, znakom spornej záruky, ktorú je Komisia povinná preskúmať [pozri v tejto súvislosti bod 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách]. Okrem toho Komisia nespochybňuje, že napadnuté rozhodnutie vôbec neuvádza toto hypotekárne záložné právo. Okolnosť, ktorú uvádza Komisia, že hodnota pozemku, ktorý je predmetom hypotekárneho záložného práva, je zjavne nedostatočná na to, aby slúžila ako záruka za úvery vo výške 14 miliónov eur, sa a fortiori neviaže na žiadne posúdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 87).
120 Z toho vyplýva, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že na účely posúdenia existencie výhody predstavovalo hypotekárne záložné právo relevantnú okolnosť, ktoré Fundación Elche poskytla IVF, a tým sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
121 Pokiaľ ide napokon stále v rámci tejto výhrady o to, že Komisia nezohľadnila podmienky, za ktorých sa podobné transakcie uskutočňovali na trhu, žalobkyňa poukazuje na sadzbu uplatniteľnú v roku 2011 podľa Banco de España na transakcie s dobou platnosti kratšou alebo rovnajúcou sa piatim rokom pre úvery vo výške presahujúcej jeden milión eur, ktorá je len o niečo nižšia než sadzba poskytnutá v rámci úverov zaručených Fundación Elche.
122 Keďže žalobkyňa nespresnila, v čom je jej situácia porovnateľná so situáciou dlžníkov, na ktorých sa vzťahujú štatistiky Banco de España, v prejednávanej veci z tvrdenia žalobkyne nie je možné vyvodiť užitočné poznatky.
123 Žalobkyňa tiež vytýka Komisii, že neoverila, či poplatok za záruku, ktorý má zaplatiť Fundación Elche, stanovený na 1 % krytej sumy, „spĺňa zákony trhu“. Toto tvrdenie treba preskúmať spolu s argumentáciou uvedenou na podporu tretieho žalobného dôvodu, podľa ktorej sa Komisia v podstate dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o neexistencii podobných transakcií umožňujúcich preukázať existenciu referenčného poplatku za záruku.
124 V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že ak je úver, ktorý úverová inštitúcia poskytuje dlžníkovi, zabezpečený zárukou orgánov verejnej moci členského štátu, tento dlžník zvyčajne získava výhodu, pokiaľ finančné náklady, ktoré znáša, sú nižšie ako náklady, ktoré by bol znášal, ak by musel získať rovnaké financovanie a rovnakú záruku za trhovú cenu (rozsudky z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, C‑275/10, EU:C:2011:814, bod 39, a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 96).
125 Ako bolo pripomenuté v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách, na účely určenia príslušnej trhovej ceny sa musí prihliadať na charakteristiky záruky a príslušného úveru, ktoré obsahujú najmä hodnotu a trvanie transakcie, zábezpeku, ktorú poskytol dlžník, a iné prvky, ktoré majú vplyv na hodnotenie návratnosti, pravdepodobnosť neplnenia záväzkov dlžníka v dôsledku jeho finančnej situácie, oblasť jeho činnosti a vyhliadky.
126 Ak je cena za záruku prinajmenšom taká istá ako zodpovedajúca referenčná výška poplatku na finančných trhoch, záruka neobsahuje prvok pomoci [pozri bod 3.2 písm. d) druhý odsek oznámenia o zárukách]. Ak sa na finančných trhoch nedá nájsť zodpovedajúca referenčná výška poplatku, celkové finančné náklady na úver so zárukou, vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku, sa musia porovnať s trhovou cenou podobného úveru, ktorý nie je zabezpečený zárukou [pozri bod 3.2 písm. d) tretí odsek oznámenia o zárukách]. Napokon v prípade neexistencie trhovej ceny podobného nezaručeného úveru je potrebné použiť referenčnú sadzbu definovanú v súlade s oznámením o referenčných sadzbách (pozri bod 4.2 druhý odsek oznámenia o zárukách).
127 V prejednávanej veci treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie vylučuje, aby požadovaný poplatok za záruku zohľadňoval finančné ťažkosti žalobkyne a súvisiace riziko nesplatenia zaručených úverov [odôvodnenie 86 písm. c)]. V odôvodnení 85 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôrazňuje, že podnik v ťažkostiach nemôže nájsť bez verejnej záruky finančné inštitúcie, ktoré by mu boli ochotné poskytnúť úver akejkoľvek povahy. Komisia nikde v týchto odôvodneniach, ani inde v úvahách týkajúcich sa charakteristiky výhody (bod 7.2 napadnutého rozhodnutia) neuvádza, aká je trhová cena, so zreteľom na ktorú hodnotí predmetnú prirážku. Komisia v tomto štádiu ani neskúmala záložné právo poskytnuté IVF z dôvodu zabezpečenia záruky (pozri bod 4 vyššie). Komisia vo všeobecnosti len posúdila finančnú situáciu žalobkyne a dospela k záveru, že tento poplatok nie je v súlade s trhovými podmienkami vzhľadom na výšku poplatku za záruku vyplateného IVF.
128 Komisia pred Všeobecným súdom v podstate vysvetľuje, že napadnuté rozhodnutie porovnáva dlžný poplatok za ručenie s trhovou cenou vzhľadom na situáciu žalobkyne, ktorá je podnikom v ťažkostiach. Inými slovami, existuje domnienka, podľa ktorej poplatok za záruku nie je v súlade s trhovými podmienkami, keďže dlžníkom, ktorému bola poskytnutá záruka, alebo v prejednávanej veci príjemcom výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, je podnik v ťažkostiach.
129 Ako však bolo pripomenuté v bode 126 vyššie, bod 3.2 písm. d) a bod 4.2 oznámenia o zárukách stanovujú predbežné zisťovanie prípadnej trhovej ceny, so zreteľom na ktorú porovnávajú podmienky spornej transakcie. Pokiaľ ide konkrétne o podniky v ťažkostiach, Komisia v bode 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách rozlišuje situáciu podnikov v ťažkostiach podľa rizika ich platobnej neschopnosti, ktoré nie je jednotné. Uvedené oznámenie tak rozlišuje prípad, keď ručiteľ pre podnik v ťažkostiach na trhu existuje, od prípadu, keď je pravdepodobné, že neexistuje. Pripúšťa sa teda, že môže existovať trhová cena, a to aj vtedy, keď je záruka poskytnutá podniku v ťažkostiach.
130 V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza, že Komisia v odôvodnení 80 napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa „sa nenachádzala vo finančných ťažkostiach v zmysle bodu 2.2 a bodu 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách“ po tom, čo v odôvodnení 79 konštatovala, že „sa nachádzala vo finančných ťažkostiach v zmysle definície bodu 10 písm. a) a bodu 11 usmernení o záchrane a reštrukturalizácii“. Komisia si tým tiež osvojila výklad bodu 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách uvedený v bode 129 vyššie tak, že jeho cieľom je rozlíšiť medzi podnikmi v ťažkostiach v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii dve podkategórie podnikov v závislosti od ich rizika nesplatenia. To je ešte zjavnejšie v španielskom znení napadnutého rozhodnutia, jedinom autentickom znení, ktoré v odôvodnení 80 uvádza neexistenciu „mimoriadne ťažkej situácie“ (situácia závažnej krízy), prídavné meno „závažná“ kvalifikujúce pojem „kríza“ a jasnejšie odlišuje situáciu uvedenú v jeho odôvodnení 80 od situácie uvedenej v odôvodnení 79 napadnutého rozhodnutia tým, že v zmysle usmernení o záchrane a reštrukturalizácii uvádza kategóriu podnikov v ťažkostiach, ktoré sa nenachádzajú v závažnej kríze v zmysle bodu 4.1 písm. a) oznámenia o zárukách.
131 Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, z bodu 3.3 oznámenia o zárukách nevyplýva, že neexistuje trhová cena záruk poskytnutých podniku v ťažkostiach. Uvedený bod sa totiž týka systému zjednodušeného hodnotenia, ktorý sa uplatňuje výnimočne na malé a stredné podniky a obmedzuje sa na uvedenie toho, že sa neuplatňuje na podniky, ktorých hodnotenie je CCC/Caa alebo nižšie.
132 V dôsledku toho Komisia tým, že predpokladala, že žiadna finančná inštitúcia by nebola ručiteľom podniku v ťažkostiach, a teda že na trhu nebol ponúkaný žiadny zodpovedajúci referenčný poplatok za záruku, porušila oznámenie o zárukách, ktorým je viazaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, C‑75/05 P a C‑80/05 P, EU:C:2008:482, body 60 a 61 a citovanú judikatúru). Z tých istých dôvodov si tiež nesplnila povinnosť uskutočniť celkové posúdenie pri zohľadnení všetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umožnia určiť, či žalobkyňa zjavne nezískala úľavy porovnateľné s úľavami od súkromného subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 73).
133 Po zistení tohto pochybenia treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia vykonala podrobnejšiu analýzu v rámci vyčíslenia prvku pomoci. Vylučuje teda existenciu trhovej ceny podobného nezaručeného úveru (pozri bod 126 vyššie) „z dôvodu obmedzeného počtu podobných transakcií na trhu“, ktorý „neumožní zmysluplné porovnanie“.
134 Žalobkyňa vo svojej žalobe spochybnila skutočnosť, že Komisia nevykonala analýzu trhových podmienok na účely stanovenia trhovej ceny podobnej nezaručenej pôžičky. Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že „na rozdiel od toho, čo naznačuje žalobkyňa, dospela k záveru, že predmetné záruky poskytujú výhodu po porovnaní transakcií uskutočnených za trhových podmienok, čo sa jasne prejavuje vo výpočte výšky pomoci“, pričom odkázala na odôvodnenie 93 písm. c) napadnutého rozhodnutia.
135 V tejto súvislosti treba uviesť, že v odôvodnení 93 písm. c) napadnutého rozhodnutia Komisia uplatnila referenčnú sadzbu uplatniteľnú v prejednávanej veci, definovanú v súlade s oznámením o referenčných sadzbách. Ako však bolo pripomenuté v bode 126 vyššie, použitie referenčnej sadzby predstavuje štandardnú metódu v prípade neexistencie trhovej ceny identifikovanej na základe podobných transakcií. Komisia sa preto nemôže opierať o uplatnenie tejto metódy pri výpočte výšky pomoci, aby z nej vyvodila argument, že skutočne vykonala porovnanie spornej transakcie s transakciami uskutočnenými za trhových podmienok.
136 Všeobecný súd sa však v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania obrátil na Komisiu, aby zistil povahu a rozsah vyšetrovaní vedených Komisiou, ktoré ju viedli k tomuto záveru o neexistencii trhovej ceny za podobný nezaručený úver. Komisia v odpovedi iba uviedla, že v priebehu vyšetrovania nebola poskytnutá nijaká informácia týkajúca sa úrokových sadzieb za úvery poskytnuté v podobných situáciách, pričom neuviedla prípadné prijaté vyšetrovacie opatrenia.
137 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia podmienok uplatnenia kritéria súkromného hospodárskeho subjektu, ktoré je v prejednávanej veci uplatniteľné, znáša Komisia, ktorá musí počas správneho konania požiadať o všetky relevantné informácie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, body 33 a 34, a z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Košice, C‑300/16 P, EU:C:2017:706, bod 24). V tejto súvislosti sa Komisia nemôže odvolávať na čiastočnú povahu informácií, ktoré jej boli poskytnuté počas správneho konania, aby odôvodnila svoje rozhodnutie, keďže nevykonala všetky právomoci, ktorými disponovala na účely získania potrebných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C‑324/88 a C‑342/90, EU:C:1994:129, bod 29). Platí to o to viac, pokiaľ je napadnuté rozhodnutie založené nie na nepredložení dôkazov, o ktoré Komisia žiadala dotknutý členský štát, ale na konštatovaní, že súkromný subjekt by sa nebol správal rovnako ako orgány uvedeného členského štátu, ktoré predpokladá, že Komisia mala k dispozícii všetky relevantné okolnosti nevyhnutné na vypracovanie svojho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, C‑405/11 P, neuverejnený, EU:C:2013:186, bod 35).
138 V prejednávanej veci Všeobecný súd z odpovedí, ktoré Komisia poskytla vo svojom vyjadrení k žalobe a neskôr v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, vyvodil, že počas správneho konania nepožiadala Španielske kráľovstvo alebo iné zdroje o informácie týkajúce sa existencie úverov podobných úverom, na ktoré sa vzťahuje sporná transakcia. Komisia sa teda nemohla opierať o to, že nepredložila dôkazy, ktoré požadovala, aby v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že existuje len „obmedzený počet transakcií podobnej povahy na trhu“, ktorý „neumožňuje významné porovnanie“.
139 Okrem toho Komisia neuvádza žiadny iný dôkaz získaný počas správneho konania, ktorý by podporoval jej záver týkajúci sa neexistencie porovnateľných transakcií.
140 Preto predmetný záver, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 93 napadnutého rozhodnutia, nie je z právneho hľadiska dostatočne podložený.
141 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba vyhovieť druhej časti druhého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom je posúdenie existencie výhody Komisiou zjavne nesprávne, keďže po prvé nezohľadnila situáciu Fundación Elche, po druhé nezohľadnila hypotekárne záložné právo, ktoré poskytla z dôvodu zabezpečenia záruky, po tretie nezohľadnila rekapitalizáciu žalobkyne na účely posúdenia hodnoty akcií založených v prospech IVF, po štvrté predpokladala, že žiadna finančná inštitúcia by nebola ručiteľom podniku v ťažkostiach, a teda že na trhu nebol ponúkaný žiadny zodpovedajúci referenčný poplatok za záruku, a po piate nedostatočne podložila svoj záver týkajúci sa nedostatku porovnateľných transakcií na preukázanie trhovej ceny podobného nezaručeného úveru.
142 V dôsledku toho treba zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia a žalobné dôvody uvedené na podporu tejto žaloby.
O trovách
143 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia, v súlade s jej návrhmi.
144 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo preto znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/365 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.36387 (2013/C) (ex 2013/NN) (ex 2013/CP) poskytnutej Španielskom futbalovým klubom Valencia Club de Fútbol, SAD, Hércules Club de Fútbol, SAD, a Elche Club de Fútbol, SAD, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka Elche Club de Fútbol, SAD.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Elche Club de Fútbol, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o nariadení predbežného opatrenia.
3. Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
Kanninen | Schwarcz | Iliopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. marca 2020.
Podpisy