Vec T‑314/06

Whirlpool Europe Srl

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz určitých druhov kombinovaných chladiacich a mraziacich zariadení s pôvodom v Južnej Kórei – Vymedzenie príslušného výrobku – Právo na obhajobu – Poradný výbor – Povinnosť odôvodnenia – Výber metódy vymedzenia príslušného výrobku – Článok 15 ods. 2 a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz článok 15 ods. 2 a článok 20 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009]“

Abstrakt rozsudku

1.      Konanie – Vedľajšie účastníctvo – Rozsah procesných práv vedľajšieho účastníka konania viazaný na dátum podania návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 115 ods. 1 a článok 116 ods. 6)

2.      Právo Únie – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 20)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Konzultácie s členskými štátmi v rámci poradného výboru

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 15 ods. 2)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá

(Článok 296 ZFEÚ)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Vymedzenie príslušného výrobku

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 1)

1.      Podľa článku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vedľajší účastník konania, ktorý podá návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania po uplynutí šesťtýždňovej lehoty stanovenej v článku 115 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorá plynie odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania v úradnom vestníku, je oprávnený len zúčastniť sa na ústnej časti konania, získať správu pre pojednávanie a predložiť na pojednávaní svoje pripomienky na základe tejto správy.

(pozri bod 59)

2.      Rešpektovanie práva na obhajobu je základnou zásadou práva Únie, podľa ktorej podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností. Táto požiadavka je vyjadrená v článku 20 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 20 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009).

Ak v tejto súvislosti Komisia zaslala žalobcovi revidovaný konečný informačný dokument a určila mu lehotu na predloženie námietok, žalobca ich predložil v určenej lehote a Komisia potom predložila Rade svoj návrh konečného nariadenia až niekoľko dní po zaslaní revidovaného konečného informačného dokumentu žalobcovi, nemožno konštatovať nijaké porušenie práva žalobcu na obhajobu. Navyše skutočnosť, že pracovný návrh konečného nariadenia predložený Rade sa distribuuje v rámci Komisie v súlade s písomným postupom s cieľom získať súhlas členov tejto inštitúcie, nemá vplyv na možnosť žalobcu účinne sa vyjadriť, keďže Komisia môže v prípade potreby v nadväznosti na námietky zainteresovaných strán zastaviť písomný postup alebo zmeniť a doplniť svoj pracovný návrh.

(pozri body 74 – 78)

3.      Nedodržanie lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 samo osebe nemôže predstavovať porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ktoré môže mať za následok nezákonnosť postupu konzultácie s členskými štátmi v poradnom výbore a následne aj vymedzenia výrobku stanoveného v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá.

Podľa odôvodnenia č. 17 nariadenia č. 461/2004, ktorým bolo nariadenie č. 384/96 v tomto smere zmenené a doplnené, informácie poskytované členským štátom v poradnom výbore „by sa mali“ zaslať najneskôr desať dní pred dátumom zasadnutia, ktorý stanoví predseda poradného výboru, „aby sa členským štátom poskytol dostatok času na posúdenie týchto informácií“. Zo znenia tohto odôvodnenia, a osobitne z použitia podmieňovacieho spôsobu („by sa mali“), možno vyvodiť, že nedodržanie spornej lehoty nespôsobuje neplatnosť postupu konzultácie s členskými štátmi v poradnom výbore, ale že požiadavky článku 15 ods. 2 nariadenia č. 384/96 môžu byť splnené, ak sa členským štátom skutočne poskytne dostatok času na preskúmanie informácií, ktoré im poskytol predseda poradného výboru.

V tomto ohľade, pokiaľ nebolo preukázané, že členské štáty nemali dostatok času na to, aby sa mohli náležite oboznámiť s informáciami týkajúcimi sa nového vymedzenia príslušného výrobku stanoveného Komisiou, a teda že poradný výbor nebol schopný poskytnúť svoje stanovisko s úplnou znalosťou veci, ale naopak, že otázka vymedzenia príslušného výrobku bola predmetom podrobných diskusií medzi zástupcami členských štátov na jednotlivých zasadnutiach poradného výboru, ktoré sa konali počas prešetrovania, a že tomuto vymedzeniu boli venované okrem iného dokumenty týkajúce sa konečných opatrení, ktoré Komisia zaslala členským štátom viac než desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru, nedodržanie lehoty stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 384/96 nemohlo mať vplyv na výsledok konzultačného postupu alebo následne na vymedzenie príslušného výrobku, ktoré bolo napokon stanovené v nariadení, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá.

(pozri body 91 – 96)

4.      Vzhľadom na to, že nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá, je súčasťou všeobecného rámca súboru opatrení, nemožno vyžadovať, aby boli v jeho odôvodnení uvedené často veľmi početné a zložité skutkové a právne otázky posudzované v nariadení alebo aby inštitúcie zaujali stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré uviedli dotknuté strany. Naopak, stačí, ak inštitúcia, ktorá tento akt prijala, uvedie skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú rozhodujúci význam v rámci napadnutého nariadenia.

Je pravda, že odôvodnenie nariadenia, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, sa musí posudzovať okrem iného s prihliadnutím na informácie, ktoré oznámili inštitúcie Únie zainteresovaným stranám, a na tvrdenia, ktoré tieto strany uviedli počas postupu prešetrovania. Inštitúcie však nie sú povinné uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré sa rozhodli nezohľadniť jednotlivé tvrdenia, ktoré uviedli zainteresované strany. Stačí, ak nariadenie obsahuje jasné odôvodnenie hlavných bodov ich analýzy, pokiaľ toto odôvodnenie môže ozrejmiť dôvody, pre ktoré zamietli príslušné tvrdenia, ktoré uviedli strany počas správneho konania.

Okrem toho nariadenie, ktorým sa v nadväznosti na postup prešetrovania ukladajú antidumpingové clá, musí byť odôvodnené len vo vzťahu k súhrnu skutkových a právnych okolností relevantných na účely konštatovaní, ktoré sú v ňom uvedené. Účelom odôvodnenia takého aktu nie je vysvetliť vývoj postoja inštitúcií v priebehu správneho konania, a teda nie je určené na odôvodnenie rozdielov medzi riešením prijatým v konečnom akte a predbežným stanoviskom vyjadreným v dokumentoch poskytnutým zainteresovaným stranám v priebehu tohto konania s cieľom umožniť im predložiť svoje pripomienky. Táto povinnosť teda inštitúcie nezaväzuje ani vysvetliť, prečo bolo stanovisko zaujaté v určitom štádiu správneho konania prípadne neopodstatnené.

(pozri body 114 – 116)

5.      Účelom vymedzenia príslušného výrobku v rámci antidumpingového prešetrovania je pomôcť pri zostavení zoznamu výrobkov, na ktoré sa prípadne uloží antidumpingové clo. Na účely tohto procesu môžu inštitúcie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľa, spôsob predaja, výrobný proces, výrobné náklady a kvalita.

V tomto ohľade nemožno prijať tvrdenie, podľa ktorého fyzické rozdiely môžu odôvodňovať rozlíšenie výrobkov iba v prípade, ak majú význam pre spotrebiteľov. Inštitúcie Únie môžu pri vymedzení príslušného výrobku zohľadniť viacero faktorov, medzi ktoré patria aj fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ktoré sú prirodzene dôležité, ale nie sú nevyhnutne prioritné. Nemožno teda konštatovať, že rozdiely vo fyzických alebo technických vlastnostiach sú relevantné iba v prípade, ak sa odrážajú vo vnímaní spotrebiteľa.

(pozri body 138, 141)