Žaloba podaná 9. novembra 2006 - Komisia/Premium

(Vec T-316/06)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Komisia Európskych spoločenstiev (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: E. Montaguti, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J.-L. Fagnart a F. Longfils, advokáti)

Žalovaný: Premium SA

Návrhy žalobkyne

určiť, že návrh uvedený v tejto žalobe je prípustný a dôvodný, a preto,

zaviazať Premium SA na zaplatenie istiny vo výške 88 594,493 eur, ktorá pozostáva zo sumy 57 605,74 eur, ktorá sa vzťahuje na zmluvu ISAR A 2052 a zo sumy 30 988,74, ktorá sa vzťahuje na zmluvu KAVAS-2 A2019,

zaviazať Premium SA na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 57 605,74 eur, ktorá sa vzťahuje na zmluvu ISAR [úroková sadzba podľa ustanovení francúzskeho práva uplatniteľného na zmluvu],

zaviazať Premium SA na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 30 988,74 eur, ktorá sa vzťahuje na zmluvu KAVAS-2 [úroková sadzba podľa ustanovení dánskeho práva uplatniteľného na zmluvu],

zaviazať Premium SA na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Európske spoločenstvo, zastúpené Európskou komisiou, uzavrelo 11. marca 1992 a 29. decembra 1993, s konzorciom, ktorého účastníkom bola spoločnosť, ktorej spoločníkom je žalovaná, dve zmluvy, ktoré sa týkajú projektov KAVAS-2, A2019 ("Knowledge acquisition visualization and assessment system") a ISAR-AIM, A2052 ("Integration System Architecture") uskutočnené v rámci osobitného programu výskumu a technologického rozvoja v oblasti informačných technológii (1990 - 1994) prijatého na základe rozhodnutia 91/394/ES Rady¹.

Zmluvy určovali oprávnené náklady projektov, na základe ktorých bol vypočítaný finančný príspevok Spoločenstva. V súlade s ustanoveniami zmlúv všetky úhrady vykonané Komisiou mali byť považované za preddavky až do schválenia konečnej správy. V prípade, že celkový finančný príspevok, ktorý mala zaplatiť Komisia by sa ukazoval nižší ako úhrady už uskutočnené, zmluvné strany sa zaviazali na bezodkladné vrátenie rozdielu Komisii. Okrem toho zmluvy ustanovovali, že zmluvné strany boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za akékoľvek nesplnenie zmluvných povinností, s výnimkou toho prípadu, že jedna z nich by nepredložila finančné informácie alebo by predložila nesprávne alebo neúplné finančné informácie. V uvedenom prípade je zodpovednou iba táto jediná zmluvná strana.

Na základe ustanovení zmluvy bolo konzorcium povinné predložiť pravidelné výpisy nákladov, ako aj pravidelné správy o napredovaní prác.

Finančný audit, ktorý vykonala Komisia v roku 1996 odhalil viacero neoprávnených nákladov, ktoré vyfaktúrovala Premium SA. Vo svojich poznámkach k uvedenej správe o audite žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tým, že správa zamieta viacero nákladov. Po výmene listovej korešpondencie medzi žalovanou a Komisiou, Komisia vydala ťarchopisy spoločnosti Premium SA, ktorá s nimi vyjadrila nesúhlas. Keďže niektoré preddavky zohľadnené Komisiou vo svojich prvých ťarchopisoch neboli doručené cestou koordinátora spoločnosti Premium SA, Komisia vydala nové ťarchopisy na sumy, ktoré boli naviac zaplatené s tým, že predsa len zotrvala na zisteniach uvedených v správe o audite, ktoré sa týkajú neoprávnených nákladov vyfaktúrovaných žalovanou. Spoločnosť Premium SA tiež vyjadrila nesúhlas s týmito ťarchopismi.

Viackrát Komisia zopakovala žiadosti o zaplatenie, ktorým žalovaná nevyhovela. Preto na základe doložky o založení právomoci Súdneho dvora obsiahnutej v zmluvách, Komisia podala túto žalobu domáhajúc sa toho, aby spoločnosť Premium SA vrátila časť preddavkov zaplatených Komisiou spolu s úrokmi z omeškania z toho dôvodu, že žalovaná neuviedla žiaden relevantný dôvod na spochybnenie opodstatnenosti názoru Komisie, ktorý sa týka výdavkov, ktoré sú v správe o audite posúdené ako neoprávnené.

____________

¹ - Ú. v. ES L 218, 1991, s. 22.