Vec T‑117/05 R

Andreas Rodenbröker a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Smernica 92/43/EHS – Naliehavosť – Neexistencia“

Abstrakt uznesenia

1.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Návrh – Formálne náležitosti – Uvedenie dôvodov, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných opatrení – Stručné predloženie tvrdení – Prípustnosť – Podmienky

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

2.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Prípustnosť žaloby vo veci samej – Nedostatok relevantnosti – Obmedzenia

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 1)

3.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Odklad výkonu – Predbežné opatrenia – Podmienky nariadenia – Naliehavosť – Vážna a nenapraviteľná ujma – Dôkazné bremeno – Majetková ujma ovplyvňujúca majetkovú situáciu žalobcu – Predvídateľná ujma s dostatočným stupňom pravdepodobnosti – Zohľadnenie situácie iných osôb ako žalobcu – Vylúčenie

(Články 242 ES a 243 ES; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 104 ods. 2)

1.      Podmienky stanovené v článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku vyžadujú, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa návrh zakladá, vyplývali koherentným a zrozumiteľným spôsobom zo samotného znenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Napriek nedostatočnej jasnosti a neurčitosti sa však v návrhu uvádza niekoľko dôvodov a tvrdení, ktorých cieľom je preukázať splnenie podmienok týkajúcich sa existencie fumus boni iuris a naliehavosti, čo umožňuje odporcovi predložiť (úspešne) svoje pripomienky a sudcovi príslušnému na rozhodovanie ich preskúmanie, nie je možné dospieť k záveru, že návrh je neprípustný vzhľadom na nedodržanie podmienok uvedených v článku 104 ods. 2 rokovacieho poriadku.

(pozri body 53, 54)

2.      Prípustnosť žaloby podanej v konaní vo veci samej nesmie byť v zásade posudzovaná v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, keďže by tým bolo prejudikované rozhodnutie v konaní vo veci samej. Preukázanie existencie určitých okolností umožňujúcich na prvý pohľad dospieť k záveru o prípustnosti takejto žaloby sa však môže javiť ako potrebné vtedy, ak sa namieta zjavná neprípustnosť žaloby podanej v konaní vo veci samej, s ktorou súvisí návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

(pozri bod 55)

3.      Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti nariadiť predbežné opatrenie, aby sa zabránilo tomu, že účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, vznikne vážna a nenapraviteľná ujma. Účastníkovi konania, ktorý navrhuje nariadenie predbežného opatrenia, prináleží preukázať, že nemôže čakať až na rozhodnutie v konaní vo veci samej bez toho, aby mu bola spôsobená takáto ujma.

V tejto súvislosti, aj keď je nesporné, že na účely preukázania existencie vážnej a nenapraviteľnej ujmy v konaní o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné, aby bol vznik škody preukázaný s absolútnou istotou a že stačí, aby bola ujma dostatočne pravdepodobne predvídateľná, nič to nemení na tom, že žalobcovia sú povinní uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávaný vznik takejto vážnej a nenapraviteľnej ujmy, aby mohol sudca príslušný na rozhodovanie o nariadení predbežného opatrenia na základe týchto skutočností túto pravdepodobnosť posúdiť. Podmienka týkajúca sa naliehavosti nie je preto splnená, ak uvádzané okolnosti nepredstavujú aktuálne, ale budúce, neisté a náhodné riziko.

Ujma, ktorá bola spôsobená iným osobám, ako sú žalobcovia, nemôže byť zohľadnená, keďže ujma odôvodňujúca naliehavosť sa musí osobne týkať navrhovateľa. Takisto ujma majetkovej povahy sa až na mimoriadne okolnosti nemôže považovať za nenapraviteľnú alebo len ťažko napraviteľnú, keďže môže byť predmetom následnej peňažnej náhrady.

(pozri body 71,72, 74 – 76)