ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

zo 17. mája 2023 (*)

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Nemecký trh s elektrinou – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Prípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Pojem ,jediná koncentrácia‘ – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo byť vypočutý – Vymedzenie trhu – Obdobie analýzy – Analýza trhovej sily – Rozhodujúci vplyv – Zjavne nesprávne posúdenie – Povinnosť náležitej starostlivosti“

Vo veci T‑312/20,

EVH GmbH, so sídlom v Halle‑sur‑Saale (Nemecko), v zastúpení: I. Zenke a T. Heymann, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Meessen a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Funke a A. Dlouhy, advokáti,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller a S. Costanzo, splnomocnení zástupcovia,

E.ON SE, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Grave, C. Barth a D.‑J. dos Santos Goncalves, advokáti,

a

RWE AG, so sídlom v Essene, v zastúpení: U. Scholz, J. Siegmund a J. Ziebarth, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul, R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca),

tajomníčka: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 15. a 16. júna 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť EVH GmbH, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2019) 1711 final z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets) (Ú. v. EÚ C 111, 2020, s. 1; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      Účastníci koncentrácie

2        RWE AG je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá v čase oznámenia zamýšľanej koncentrácie pôsobila v celom energetickom dodávateľskom reťazci vrátane výroby, veľkoobchodu, prenosu, distribúcie a maloobchodu s energiou a energetickými službami spotrebiteľom (akými sú odpočty elektromerov, elektromobilita atď.) (ďalej len „trh s elektrickou energiou“). RWE a jej dcérske spoločnosti vrátane innogy SE pôsobia vo viacerých európskych krajinách, konkrétne v Belgicku, Českej republike, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku, Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku a v Spojenom kráľovstve.

3        E.ON SE je spoločnosť založená podľa nemeckého práva, ktorá v čase oznámenia zamýšľanej koncentrácie pôsobila v celom dodávateľskom reťazci elektrickej energie, či už vo výrobe, veľkoobchode, distribúcii alebo maloobchodnom predaji elektrickej energie. E.ON vlastní a prevádzkuje zariadenia na výrobu elektrickej energie vo viacerých európskych štátoch vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska a Spojeného kráľovstva.

4        Žalobkyňa je podnik založený podľa nemeckého práva, ktorý vyrába elektrickú energiu tak z tradičných zdrojov energie (ďalej len „konvenčná elektrická energia“) prostredníctvom svojich elektrární, ako aj z obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „elektrická energia z obnoviteľných zdrojov“) prostredníctvom svojich veterných turbín a fotovoltických panelov. Jej výrobné zariadenia sa nachádzajú v Nemecku.

B.      Pozadie koncentrácie

5        Koncentrácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, je súčasťou komplexnej výmeny aktív medzi spoločnosťami RWE a E.ON, ktorú oba dotknuté podniky oznámili 11. a 12. marca 2018 (ďalej len „celková transakcia“). Prvou transakciou, teda koncentráciou, o ktorú ide v prejednávanej veci, tak chce RWE získať výlučnú alebo spoločnú kontrolu nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti E.ON. Druhá transakcia spočíva v tom, že E.ON získa výlučnú kontrolu nad distribučnými a maloobchodnými činnosťami, ako aj nad určitými výrobnými zariadeniami spoločnosti innogy kontrolovanej spoločnosťou RWE. Tretia transakcia predpokladá, že RWE nadobudne 16,67 % akcií spoločnosti E.ON.

6        Dňa 17. apríla 2018 žalobkyňa zaslala Európskej komisii list, v ktorom uviedla, že sa chce zúčastniť na konaní týkajúcom sa prvej a druhej transakcie, a teda získať dokumenty týkajúce sa týchto koncentrácií.

7        Dňa 26. júna 2018 sa uskutočnilo stretnutie medzi zástupcom žalobkyne a Komisiou, počas ktorého zástupca žalobkyne vyjadril Komisii obavy svojho klienta, pokiaľ ide o prvú a druhú koncentráciu, a svoje želanie zúčastniť sa na súvisiacom konaní.

8        Dňa 28. augusta 2018 sa uskutočnilo individuálne stretnutie medzi Komisiou a žalobkyňou, na ktorom žalobkyňa predložila svoje pripomienky k prvej a druhej koncentrácii.

9        Druhá koncentrácia bola Komisii oznámená 31. januára 2019. Pokiaľ ide o túto druhú koncentráciu, Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 6530 final zo 17. septembra 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.8870 – E.ON/Innogy) (Ú. v. EÚ C 379, 2020, s. 16; ďalej len „koncentrácia M.8870“).

10      Tretia koncentrácia bola oznámená Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre kartely, Nemecko), ktorý ju povolil rozhodnutím z 26. februára 2019 (vec B8‑28/19; ďalej len „koncentrácia B8‑28/19“).

C.      Správne konanie

11      Komisii bolo 22. januára 2019 doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), v rámci ktorej chcela spoločnosť RWE nadobudnúť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia výlučnú alebo spoločnú kontrolu určitých výrobných aktív spoločnosti E.ON.

12      Komisia 31. januára 2019 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie predbežné oznámenie o koncentrácii (vec M.8871 – RWE/E.ON Assets) (Ú. v. EÚ C 38, 2019, s. 22; ďalej len „koncentrácia M.8871“) v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

13      Výrobné aktíva spoločnosti E.ON, ktoré sú súčasťou koncentrácie M.8871, zahŕňajú na jednej strane subjekty a podiely v nasledujúcich subjektoch pôsobiacich v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov:

–        E.ON Climate & Renewables GmbH (Nemecko),

–        Amrum Offshore West GmbH (Nemecko),

–        E.ON Climate & Renewables UK Limited (Spojené kráľovstvo),

–        E.ON Climate & Renewables North America, LLC (Spojené štáty),

–        E.ON Wind Sweden AB (Švédsko),

–        E.ON Climate & Renewables Italia Srl (Taliansko),

–        spoločnosť Arkona (Nemecko) uvedená do prevádzky začiatkom roka 2019, ktorej výroba nebola zohľadnená pri stanovení objemu výroby E.ON za rok 2017,

–        Delta Nordsee (Nemecko), vo výstavbe v čase preskúmania koncentrácie.

14      Okrem toho RWE získa podiel 60,08 % v spoločnosti Rampion NewCo (Spojené kráľovstvo), ktorá vlastní 50 % akcií spoločnosti Rampion Offshore Wind Limited (Spojené kráľovstvo), čím získa nepriamy podiel vo výške 30,1 % v spoločnosti Rampion Offshore Wind.

15      Výrobné aktíva spoločnosti E.ON, ktoré sú súčasťou koncentrácie M.8871, zahŕňajú na druhej strane podiely a súvisiace práva čerpania jadrových aktív, konkrétne:

–        menšinový podiel vo výške 12,5 % v spoločnosti Kernkraftwerke Lippe‑Ems GmbH (Nemecko),

–        menšinový podiel 25 % v spoločnosti Kernkraftwerk Gundremmingen GmbH (Nemecko), ako aj podiel vo výške 25 % na jadrovom palive, odpade a nehnuteľnostiach súvisiacich s touto jadrovou elektrárňou.

16      V rámci skúmania koncentrácie M.8871 Komisia vykonala prieskum trhu, a preto zaslala niektorým podnikom vrátane žalobkyne dotazník, na ktorý žalobkyňa odpovedala 30. januára 2019.

17      Listom z 31. januára 2019 žalobkyňa zopakovala svoje želanie zúčastniť sa na konaní vedenom Komisiou a pri tejto príležitosti byť vypočutá Komisiou, ak by sa Komisia rozhodla začať fázu hĺbkového preskúmania v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

D.      Napadnuté rozhodnutie

18      Dňa 26. februára 2019 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Koncentrácia M.8871 bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom v štádiu preskúmania stanovenom v článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 a v článku 57 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP).

19      Komisia v podstate analyzovala účinky koncentrácie M.8871 najmä na trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku. Komisia vo svojej analýze zohľadnila najmä účinky koncentrácie M.8870 a koncentrácie B8‑28/19. Zohľadnila tiež riziko spojené so stratégiami zadržiavania kapacity a analýzy indexu Residual Supply Index (index zostatkovej ponuky, ďalej len „RSI“ alebo „index RSI“), ktoré poskytla spoločnosť RWE a tretie strany. Dospela k záveru, že zvýšenie trhového podielu spoločnosti RWE pripísateľné aktívam E.ON je obmedzené a dočasné, takže koncentrácia M.8871 nevyvoláva nijaké vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Komisia sa domnievala, že tento záver nie je spochybnený inými informáciami poskytnutými tretími stranami. Nakoniec analyzovala aj účinky fúzie M.8871 na trh prenosu elektrickej energie, pričom zohľadnila vzťah spoločnosti RWE so spoločnosťou Amprion GmbH, jedným zo štyroch nemeckých prevádzkovateľov prenosovej sústavy.

II.    Návrhy účastníkov konania

20      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania vrátane odmien advokátov a cestovných výdavkov, ktoré vynaložila v rámci konania.

21      Komisia, ktorú podporuje Spolková republika Nemecko, E.ON a RWE, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právne posúdenie

22      Žalobkyňa na podporu svojej žaloby v podstate uvádza šesť žalobných dôvodov založených po prvé na nesprávnom rozdelení analýzy celkovej transakcie, po druhé na porušení povinnosti odôvodnenia, po tretie na porušení svojho práva na vypočutie, po štvrté na porušení svojho práva na účinnú súdnu ochranu, po piate na zjavne nesprávnych posúdeniach a po šieste na porušení povinnosti náležitej starostlivosti.

23      V prvom rade je potrebné preskúmať námietku neprípustnosti vznesenú spoločnosťou RWE.

A.      O prípustnosti

24      Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania RWE namieta neprípustnosť žaloby z dôvodu, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu. V tejto súvislosti v podstate tvrdí, že žalobkyňa nemá osobný záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

25      RWE na jednej strane tvrdí, že okrem všeobecného záujmu ako účastníka trhu žalobkyňa neuvádza, čo ju konkrétne odlišuje a charakterizuje v porovnaní s inými subjektmi a konkurentmi. Na druhej strane nemecký trh s elektrickou energiou nemožno považovať za trh zahŕňajúci obmedzený počet výrobcov.

26      Žalobkyňa odpovedá, že z formálneho hľadiska RWE ako vedľajší účastník konania nemôže vzniesť námietku neprípustnosti, lebo sa musí obmedziť na návrhy a obhajobu Komisie, na podporu ktorej vstúpila do konania ako vedľajší účastník. Z vecného hľadiska žalobkyňa spochybňuje tvrdenia RWE.

27      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia vo svojich návrhoch navrhuje len zamietnutie žaloby vo veci samej a nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne.

28      Podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa uplatní na konanie na Všeobecnom súde na základe článku 53 tohto štatútu, však predmetom návrhov uvedených vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania môže byť len podpora návrhov jedného z účastníkov konania. Okrem toho podľa článku 142 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vedľajší účastník konania prijme vec v stave, v akom sa nachádza ku dňu jeho vstupu do konania. Z toho vyplýva, že RWE nemá aktívnu legitimáciu na vznesenie námietky neprípustnosti, a preto súd Únie v zásade nie je povinný skúmať námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla. Podľa ustálenej judikatúry však kritérium, ktoré prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti rozhodnutiu, ktoré jej nie je určené, podmieňuje splnením podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, je prekážkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môžu súdne orgány Únie kedykoľvek preskúmať, dokonca aj ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia, C‑133/12 P, EU:C:2014:105, bod 32 a citovanú judikatúru). Všeobecnému súdu teda prináleží, aby ex offo preskúmal, či má žalobkyňa aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči napadnutému rozhodnutiu.

29      Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti rozhodnutiu určenému inej osobe len vtedy, ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka.

30      Je teda potrebné preskúmať, či je žalobkyňa napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá.

31      V prvom rade, pokiaľ ide o priamu dotknutosť žalobkyne, treba uviesť, že keďže napadnuté rozhodnutie povoľuje okamžité uskutočnenie koncentrácie M.8871, mohlo privodiť okamžitú zmenu situácie na relevantných trhoch. Keďže vôľa účastníkov koncentrácie M.8871 uskutočniť túto koncentráciu nebola otázna, hospodárske subjekty činné na relevantnom trhu alebo relevantných trhoch mohli k dátumu napadnutého rozhodnutia považovať okamžitú alebo rýchlu zmenu stavu trhu za istú (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 32 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, že žalobkyňa, ktorá pôsobí na tomto trhu, je napadnutým rozhodnutím priamo dotknutá.

32      V druhom rade, pokiaľ ide o osobnú dotknutosť žalobkyne, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sú subjekty iné ako adresáti rozhodnutia osobne dotknuté, len ak ich toto rozhodnutie postihuje z dôvodu určitých ich osobitných vlastností alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a z tohto dôvodu sú osobne dotknuté obdobne ako adresáti tohto rozhodnutia (pozri rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 34 a citovanú judikatúru).

33      V prípade rozhodnutia vyhlasujúceho zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom a pokiaľ ide o tretí podnik, to, či je osobne dotknutý, treba určiť v závislosti jednak od jeho účasti na správnom konaní a jednak od ovplyvnenia jeho postavenia na trhu. Aj keď obyčajná účasť na konaní určite sama osebe nepostačuje na preukázanie, že rozhodnutie sa žalobcu osobne týka, najmä v oblasti koncentrácií, ktorých podrobné preskúmanie si vyžaduje pravidelný kontakt s veľkým počtom podnikov, faktom zostáva, že aktívna účasť na správnom konaní predstavuje skutočnosť, ktorú judikatúra v oblasti hospodárskej súťaže vrátane osobitnej oblasti kontroly koncentrácií pravidelne zohľadňuje spolu s inými osobitnými okolnosťami na účely preukázania prípustnosti žaloby (pozri rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, bod 35 a citovanú judikatúru).

34      Práve vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 33 vyššie Všeobecný súd prijal opatrenie na zabezpečenie priebehu konania s cieľom vyzvať účastníkov konania, aby na pojednávaní predložili svoje pripomienky k námietke neprípustnosti, ktorú mal v úmysle vzniesť ex offo.

35      V prvom rade, pokiaľ ide o účasť žalobkyne na správnom konaní týkajúcom sa koncentrácie M.8871, treba uviesť, že žalobkyňa predložila Komisii písomné pripomienky listom zo 17. apríla 2018 a následne bola vypočutá na individuálnom stretnutí, ktoré sa konalo 28. augusta 2018. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa zaslala 18. októbra 2018 list doplňujúci pripomienky, ktoré predložila na stretnutí 28. augusta 2018.

36      Listom zo 4. decembra 2018 žalobkyňa zaslala Komisii štúdiu, ktorú na jej žiadosť vypracovala spoločnosť Oxera Consulting LLP poskytujúca poradenské služby v oblasti hospodárstva, nazvanú „Transaktion zwischen E.ON und RWE: Auswirkungen auf Erstabsatz‑ und Regelenergiemarkt“ (Transakcia medzi spoločnosťami E.ON a RWE: vplyv na trhy prvého predaja a vyrovnávacie trhy), z 29. novembra 2018 (ďalej len „štúdia spoločnosti Oxera“), ku ktorej e‑mailom z 25. januára 2019 pripojila databázu použitú na vypracovanie tejto štúdie.

37      Žalobkyni bol nakoniec 24. januára 2019 doručený dotazník Komisie týkajúci sa prieskumu trhu, na ktorý odpovedala 30. januára 2019.

38      Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa po tom, čo listom na individuálnom stretnutí predložila Komisii pripomienky ku koncentrácii M.8871, pričom uviedla vlastné posúdenie vplyvu koncentrácie na trh, konkrétne štúdiu spoločnosti Oxera, a odpovedala na prieskum trhu, aktívne zúčastnila na konaní, čo napokon ostatní účastníci konania nespochybňujú.

39      V druhom rade, pokiaľ ide o individuálny vplyv na postavenie žalobkyne na trhu, z písomností žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa ako miestny elektrárenský podnik zasahuje do všetkých úrovní hodnotového reťazca, okrem iného do výroby elektrickej energie, a v dôsledku toho je konkurentom účastníkov koncentrácie. Tento opis činnosti žalobkyne ostatní účastníci konania nespochybňujú.

40      Na druhej strane RWE v podstate tvrdí, že postavenie žalobkyne ako konkurenta je len objektívnou vlastnosťou, ktorá ju neodlišuje od akéhokoľvek iného konkurenta, ktorý sa v súčasnosti alebo potenciálne nachádza v rovnakej situácii. V tomto zmysle poukazuje najmä na to, že žalobkyňa nerozlišuje medzi sebou a ostatnými konkurentmi, keď sa zaoberá účinkami koncentrácie na svoje konkurenčné postavenie.

41      Okrem toho účastníci konania v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom na pojednávaní uznali, že nie je dôležité určiť, či žalobkyňa je hlavným konkurentom spoločností RWE a E.ON, ale či preukázala, že je napadnutým rozhodnutím dotknutá z dôvodu osobitných okolností.

42      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa tvrdila, že koncentrácia M.8871 ovplyvní jej konkurenčné postavenie, keďže zmenou štruktúry nemeckého trhu s elektrickou energiou táto koncentrácia znehodnotí významné investície uskutočnené žalobkyňou a vypočítané z dlhodobého hľadiska, berúc do úvahy existenciu decentralizovaného a čoraz nestálejšieho trhu s elektrickou energiou.

43      Je pravda, že takéto tvrdenie môžu uviesť iní konkurenti ako žalobkyňa, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii.

44      Nič to nemení na tom, že sa týka situácie žalobkyne a že žalobkyňa navyše tak počas správneho konania, ako aj počas súdneho konania vyjadrila vážne obavy, ktoré v nej vyvoláva táto koncentrácia, pričom viackrát uviedla, že jej konkurenčné postavenie bude ovplyvnené.

45      V tejto súvislosti informovala Všeobecný súd o rôznych projektoch modernizácie a výstavby elektrární, ktoré sú dotknuté koncentráciou M.8871. Tieto plány, podrobne opísané v žalobe, sa týkali obdobia do roku 2035 a vychádzali z predpokladu neexistencie koncentrácie M.8871. Žalobkyňa sa domnieva, že niektoré investície do nových kapacít sú znehodnotené z dôvodu narastajúcej koncentrácie trhu a zvýšeného manévrovacieho priestoru spoločnosti RWE po koncentrácii M.8871.

46      Vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci, najmä významnú účasť žalobkyne na správnom konaní, jej postavenie konkurenta účastníkov koncentrácie a potenciálny vplyv na hodnotu niektorých investícií, ktoré žalobkyňa po koncentrácii osobitne určila, teda treba konštatovať, že žalobkyňa je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá.

47      Keďže žalobkyňa je napadnutým rozhodnutím priamo a osobne dotknutá, treba dospieť k záveru, že žaloba je prípustná.

B.      O veci samej

1.      Úvodné úvahy

48      Treba pripomenúť, že keď Komisia preskúmava koncentráciu v zmysle článku 2 nariadenia č. 139/2004, prvú fázu preskúmania vykonáva s cieľom určiť, či na základe koncentrácie vznikajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom v zmysle článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia. Ak Komisia dospeje k presvedčeniu, že skúmaná koncentrácia vyvoláva také pochybnosti, začne druhú fázu preskúmania, na konci ktorej musí rozhodnúť, či koncentrácia značne narušuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu v zmysle článku 8 nariadenia č. 139/2004 (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 45).

49      Hoci je pravda, že na rozdiel od článku 8 nariadenia č. 139/2004 sa článok 6 tohto nariadenia odvoláva na existenciu alebo neexistenciu vážnych pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom, nič to nemení na tom, že Komisia musí v oboch prípadoch založiť svoje rozhodnutie na rovnakých kritériách posúdenia, ktoré sú uvedené v článku 2 toho istého nariadenia. Podobne dôkazné požiadavky nie sú pre rozhodnutia prijaté podľa článku 6 nariadenia č. 139/2004 vyššie ako pre tie, ktoré boli prijaté podľa článku 8 toho istého nariadenia. Či už totiž Komisia rozhodne o povolení koncentrácie ako v prejednávanej veci na konci prvej fázy, alebo po vykonaní druhej fázy preskúmania, dôkazné požiadavky, ktoré treba splniť, sú rovnaké. Odpoveď na otázku, či Komisia môže rozhodovať na základe článku 6 alebo podľa článku 8 nariadenia č. 139/2004, teda závisí od toho, či má v danom čase k dispozícii dôkazy, ale nie od úrovne týchto dôkazov (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 46).

50      Pokiaľ ide o dôkazné požiadavky, z rozsudku z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392, body 50 až 53), vyplýva, že Komisia musí v zásade buď prijať rozhodnutie v zmysle povolenia koncentrácie, o ktorej rozhoduje, alebo v zmysle jej zakázania, a to podľa svojho posúdenia hospodárskeho vývoja pripísateľného predmetnej koncentrácii, ktorý je najpravdepodobnejší. Ide teda o posúdenie pravdepodobnosti, a nie o povinnosť prináležiacu Komisii, podľa ktorej by mala bez dôvodných pochybností preukázať, že koncentrácia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 47).

51      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nariadenie č. 139/2004 sa nezakladá na predpoklade nezlučiteľnosti koncentrácií so spoločným trhom (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 48). Nariadenie č. 139/2004 totiž stanovuje požiadavku symetrického dôkazu na účely povolenia alebo zákazu koncentrácie, a teda nevytvára domnienku zákonnosti alebo nezákonnosti koncentrácií.

52      Je pravda, že článok 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 nepriznáva Komisii nijakú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o začatie fázy ďalšieho preskúmania, keď narazí na vážne pochybnosti o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom. Ak má totiž Komisia vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom, je povinná začať druhú fázu vyšetrovania. Hoci však pojem „vážne pochybnosti“ má objektívnu povahu, nič to nemení na tom, že pred prijatím rozhodnutia podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 musí Komisia vykonať komplexné ekonomické posúdenie a že na tento účel má určitú mieru voľnej úvahy, ktorú musí Všeobecný súd zohľadňovať (rozsudky z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T‑119/02, EU:T:2003:101, bod 77, a z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 49).

53      V dôsledku toho, či už ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 6 alebo tie, ktoré sa prijímajú na základe článku 8 nariadenia č. 139/2004, podľa judikatúry ich má súd preskúmať v rovnakom rozsahu. V oboch týchto prípadoch sa preskúmanie komplexného ekonomického posúdenia Komisie súdom Únie musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomocí. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 50).

54      Práve z hľadiska týchto úvah treba preskúmať žalobné dôvody uvedené žalobkyňou.

2.      O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom rozdelení analýzy celkovej transakcie

55      Žalobkyňa sa v podstate domnieva, že oddelenie analýzy koncentrácie M.8870 a koncentrácie M.8871 je čisto formálne. Podľa jej názoru mala Komisia posúdiť obe koncentrácie spoločne, keďže z hospodárskeho hľadiska od seba záviseli, boli dohodnuté súčasne a boli aj právne prepojené.

56      Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že celková transakcia predstavuje jedinú koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004, lebo v súlade s odôvodnením 20 tohto nariadenia zahŕňa transakcie, ktoré sú úzko prepojené v tom zmysle, že sa uskutočňujú za rovnakých podmienok.

57      Komisia podporovaná Spolkovou republikou Nemecko, spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

a)      O pôsobnosti prvého žalobného dôvodu

58      Z prvého žalobného dôvodu, ako je uvedený v žalobe, vyplýva, že výhrada určená Komisii sa týka skutočnosti, že koncentrácie M.8870 a M.8871 neskúmala spoločne. Žalobkyňa však najmä v rámci svojich pripomienok k vyjadreniu spoločnosti RWE ako vedľajšieho účastníka konania uvádza, že celková transakcia má jednotnú povahu a že Komisia má právomoc aj v prípade, že je podniku, v tomto prípade spoločnosti RWE, poskytnutá ako protihodnota za vklad dcérskych spoločností do inej spoločnosti, a to innogy do E.ON, menšinový akcionársky podiel, s ktorým nie je spojené právo kontroly v nadobúdajúcej spoločnosti, t. j. 16,67 % v spoločnosti E.ON.

59      Keď bola žalobkyni na pojednávaní položená otázka týkajúca sa pôsobnosti žalobného dôvodu, uviedla, že sa domnieva, že koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 predstavujú jedinú koncentráciu. Hoci žalobkyňa uznáva, že tieto tri koncentrácie podliehali preskúmaniu v rámci rôznych konaní, a to jedného konania upraveného nemeckým právom, pokiaľ ide o koncentráciu B8‑28/19, a dvoch samostatných konaní upravených právom Únie, pokiaľ ide o koncentrácie M.8870 a M.8871, spochybňuje uskutočnenú voľbu. Konkrétne sa domnieva, že podiel vo výške 16,67 %, ktorý RWE nadobudla v spoločnosti E.ON, nie je menšinovým akcionárskym podielom a nepredstavuje bezvýznamný finančný podiel. Naopak, domnieva sa, že umožňuje spoločnosti RWE mať rozhodujúci vplyv na spoločnosť E.ON. Vzhľadom na to treba posúdiť, či celková transakcia skutočne predstavovala jedinú koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004.

60      Z vysvetlení poskytnutých žalobkyňou na pojednávaní jasne vyplýva, že cieľom prvého žalobného dôvodu je vytknúť Komisii na jednej strane to, že nepreskúmala koncentráciu B8‑28/19, a na druhej strane to, že koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 nepovažovala za zložky jedinej koncentrácie.

b)      O preskúmaní koncentrácie B8‑28/19

61      Treba poukázať na to, že v bode 74 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula, že pri posudzovaní účinkov nadobudnutia kontroly na hospodársku súťaž musí zohľadniť aj menšinové akcionárske podiely, ktoré nadobúdateľ vlastní v prípadných prepojených spoločnostiach. Podľa tohto pravidla Komisia preskúmala, či štrukturálny vzťah vyplývajúci z nadobudnutia menšinového akcionárskeho podielu spoločnosti RWE v spoločnosti E.ON, ktoré je predmetom koncentrácie B8‑28/19, mohol na jednej strane znížiť záujem spoločností RWE a E.ON súťažiť na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku a na druhej strane poskytnúť spoločnosti RWE alebo E.ON možnosť a záujem vylúčiť konkurentov buď na vstupe, pokiaľ ide o výrobu alebo veľkoobchod s elektrickou energiou, alebo na následnom trhu maloobchodného predaja elektrickej energie v Nemecku, prípadne na oboch úrovniach (bod 75 napadnutého rozhodnutia).

62      Inými slovami, Komisia pri posudzovaní účinkov koncentrácie M.8871 zohľadnila menšinový akcionársky podiel nadobudnutý spoločnosťou RWE v spoločnosti E.ON, ale neskúmala zlučiteľnosť koncentrácie B8‑28/19 s vnútorným trhom z hľadiska nariadenia č. 139/2004.

63      Spolkový úrad pre kartely preskúmal zlučiteľnosť koncentrácie B8‑28/19 z hľadiska pravidiel stanovených nemeckým vnútroštátnym právom.

64      V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala preskúmať koncentráciu B8‑28/19, keďže menšinový akcionársky podiel, ktorý RWE nadobudla v spoločnosti E.ON, umožnil spoločnosti RWE mať rozhodujúci vplyv na spoločnosť E.ON.

65      Treba pripomenúť, že článok 3 ods. 1 a 2 nariadenia č. 139/2004 stanovuje:

„1.      Za vznik koncentrácie sa považuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená:

a)      fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov alebo častí podnikov;

b)      získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, či už kúpou cenných papierov alebo aktív, Zmluvne alebo iným spôsobom.

2.      Kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spoločne a vzhľadom na príslušné skutočnosti alebo právne predpisy dávajú možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom predovšetkým prostredníctvom:

a)      vlastníckych alebo užívacích práv ku všetkým aktívam podniku alebo ich časti;

b)      práv alebo zmlúv, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podniku.“

66      V rozsahu, v akom článok 3 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 odkazuje na nadobudnutý rozhodujúci vplyv na činnosť podniku na účely určenia existencie kontroly, ktorá môže charakterizovať koncentráciu, teda treba z výhrady žalobkyne vyvodiť, že považuje koncentráciu B8‑28/19 za koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004 a že Komisia ju mala za týchto okolností preskúmať.

67      Predmet tejto žaloby sa však formálne týka rozhodnutia Komisie z 26. februára 2019, ktorým sa koncentrácia M.8871 vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V tejto súvislosti, hoci napadnuté rozhodnutie obsahuje informácie o menšinovom akcionárskom podiele nadobudnutom spoločnosťou RWE v spoločnosti E.ON, ktoré môžu vysvetliť, prečo Komisia nepovažovala koncentráciu B8‑28/19 za koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004, treba konštatovať, že výslovne nerozhoduje o tejto otázke, a teda o právomoci Komisie posúdiť zlučiteľnosť tejto koncentrácie s vnútorným trhom. Žalobkyňa preto nemôže použiť žalobný dôvod založený na nesprávnom rozdelení celkovej transakcie na to, aby navrhla, aby Všeobecný súd rozhodol o otázke právomoci, ktorou sa Komisia nezaoberala v rozhodnutí, ktoré je na Všeobecnom súde skutočne napadnuté.

68      V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že ak by sa žalobkyňa domnievala, že koncentrácia B8‑28/19 môže mať rozmer na úrovni Únie, prináležalo by jej, aby podala Komisii sťažnosť a požiadala ju o rozhodnutie o tejto otázke. V takom prípade by totiž Komisia musela rozhodnúť o samotnom princípe svojej právomoci ako orgánu preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, C‑170/02 P, EU:C:2003:501, body 27 až 30). Prípadné prijaté rozhodnutie teda mohlo byť predmetom súdneho preskúmania prostredníctvom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ. Subsidiárne, ak by Komisia neodpovedala, mohla byť podaná žaloba na nečinnosť podľa článku 265 tretieho odseku ZFEÚ.

69      V každom prípade ako vyplýva z bodov 57 a 59 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podľa nariadenia č. 139/2004 (Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1; ďalej len „konsolidované oznámenie o právomoci“), nadobudnutie menšinového akcionárskeho podielu môže viesť k nadobudnutiu kontroly, len ak sú s menšinovým akcionárskym podielom spojené osobitné práva, na základe ktorých vzniká de iure výlučná kontrola, alebo ak menšinový akcionár získa v dôsledku osobitných okolností de facto výlučnú kontrolu.

70      V prejednávanej veci však žalobkyňa na jednej strane netvrdí, že menšinový akcionársky podiel nadobudnutý spoločnosťou RWE je spojený s osobitnými právami. Predovšetkým netvrdí, že nadobudnuté akcie sú prioritnými akciami, s ktorými by boli spojené osobitné práva, ktoré by spoločnosti RWE umožnili určiť obchodnú stratégiu spoločnosti E.ON, napríklad právomoc vymenovať viac ako polovicu členov dozornej rady alebo predstavenstva, ani že RWE má právo riadiť činnosti spoločnosti E.ON a určovať jej obchodnú politiku na základe organizačnej štruktúry.

71      Na druhej strane, ako je preukázané v bodoch 374, 375 a 383 nižšie, dohoda o vzťahoch medzi investormi uzavretá spoločnosťami RWE a E.ON obmedzuje hlasovacie práva, ktoré môže RWE vykonávať na zhromaždeniach akcionárov, na 16,67 % bez ohľadu na účasť. V dôsledku toho RWE nemôže získať väčšinu na valnom zhromaždení spoločnosti E.ON ani v prípade účasti nízkeho počtu akcionárov. Okrem toho, ako je v podstate uvedené v bode 388 nižšie, žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz na podporu hodnovernosti existencie akejkoľvek koordinácie medzi [dôverné] a spoločnosťou RWE na valných zhromaždeniach spoločnosti E.ON, na základe ktorej by RWE mohla na týchto zhromaždeniach získať stabilnú väčšinu. Preto sa nemožno domnievať, že RWE nadobudla faktickú výlučnú kontrolu nad spoločnosťou E.ON.

72      Žalobkyňa teda nemôže dôvodne tvrdiť, že koncentrácia B8‑28/19 predstavuje koncentráciu v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004.

c)      O existencii jedinej koncentrácie

73      Keďže účastníci konania sa tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní nezhodli na samotnom pojme „jediná koncentrácia“, je potrebné definovať tento pojem a následne overiť, či sa uplatní na celkovú transakciu.

1)      O pojme „jediná koncentrácia“

74      Treba poukázať na to, že je pravda, že pojem „jediná koncentrácia“ sa nachádza iba v odôvodnení 20, a nie v článkoch nariadenia č. 139/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia, T‑704/14, EU:T:2017:753, bod 91).

75      Odôvodnenie 20 nariadenia č. 139/2004 stanovuje:

„je účelné definovať pojem koncentrácie takým spôsobom, aby zahŕňala činnosti vyvolávajúce trvalé zmeny kontroly účastníkov koncentrácie a tým aj štruktúry trhu. Preto je vhodné, aby predmetom tohto nariadenia boli aj všetky spoločné podniky, ktoré trvalo vykonávajú všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu. Taktiež je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutočnené za rovnakých podmienok, alebo ktoré majú formu niekoľkých transakcií s cennými papiermi uskutočnených v primerane krátkej lehote, považovali za jedinú koncentráciu;“

76      Toto odôvodnenie však na jednej strane neobsahuje taxatívnu definíciu podmienok, za ktorých dve alebo viaceré transakcie predstavujú jedinú koncentráciu. Na druhej strane treba uviesť, že hoci odôvodnenie nariadenia môže pomôcť objasniť výklad, ktorý má mať právna norma, nemôže byť samo osebe takou normou. Preambula aktu Únie nemá záväznú právnu silu (pozri rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia, T‑704/14, EU:T:2017:753, bod 150 a citovanú judikatúru).

77      Podľa judikatúry sa teda na preambulu aktu Únie nemožno odvolávať ani s cieľom odchýliť sa od samotných ustanovení dotknutého aktu, ani s cieľom vykladať tieto ustanovenia spôsobom, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením (pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Deutsches Milch‑Kontor, C‑136/04, EU:C:2005:716, bod 32 a citovanú judikatúru). Hoci teda odôvodnenie 20 nariadenia č. 139/2004 môže slúžiť ako faktor výkladu ustanovení tohto nariadenia, zo samotného znenia tohto odôvodnenia nemožno platne vyvodiť výklad pojmu „jediná koncentrácia“, ktorý nie je v súlade s týmito ustanoveniami (rozsudok zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia, C‑10/18 P, EU:C:2020:149, bod 44).

78      V dôsledku toho sa má pojem „jediná koncentrácia“ uvedený v odôvodnení 20 nariadenia č. 139/2004 vykladať v súlade s pojmom „koncentrácia“ definovaným v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004. V tomto zmysle odôvodnenie 20 nemožno vykladať tak, že by to malo za následok rozšírenie pôsobnosti článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004.

79      So zreteľom na obsah článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 pripomenutý v bode 65 vyššie však treba vychádzať z toho, že jedinou koncentráciou je koncentrácia pozostávajúca z dvoch alebo viacerých transakcií, ktoré sú úzko prepojené z toho dôvodu, že sa uskutočňujú za rovnakých podmienok alebo majú formu niekoľkých transakcií s cennými papiermi uskutočnených v primerane krátkom čase, ktoré vedú k trvalej zmene kontroly vyplývajúcej zo zlúčenia dvoch alebo viacerých podnikov alebo častí takých podnikov, prípadne zo získania priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik.

80      Inými slovami, na to, aby sa dve alebo viaceré operácie považovali za jedinú koncentráciu v zmysle odôvodnenia 20 a článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, musia byť splnené dve podmienky. Na jednej strane je nevyhnutné, aby boli transakcie vzájomne závislé takým spôsobom, že by sa jedny bez druhých neuskutočnili. Na druhej strane výsledok týchto transakcií musí spočívať v tom, že jeden alebo viacero podnikov nadobudne priamu alebo nepriamu hospodársku kontrolu nad činnosťou jedného alebo viacerých iných podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, EU:T:2006:64, bod 109).

81      V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie 20 nariadenia č. 139/2004 konkretizuje vôľu Komisie, vyjadrenú v jej zelenej knihe o revízii nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [KOM(2001) 745 v konečnom znení; ďalej len „zelená kniha“], veľmi všeobecne posudzovať výmenu aktív ako jedinú koncentráciu s cieľom zabezpečiť súdržné posúdenie transakcie ako celku.

82      Na jednej strane však treba zdôrazniť, že cieľom zelenej knihy je iba začať proces konzultácií na úrovni Únie, a teda Komisii neukladá nijakú povinnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia, T‑704/14, EU:T:2017:753, bod 178).

83      Na druhej strane, hoci je pravda, že v odôvodnení 133 zelenej knihy Komisia uviedla, že ustanovenia by mali byť formulované tak, aby sa transakcie pozostávajúce z výmeny aktív medzi dvoma spoločnosťami považovali za koncentrácie pozostávajúce z jedinej operácie, nič to nemení na tom, že tento návrh nebol prevzatý do nariadenia č. 139/2004. Najmä zmena článku 5 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) týkajúca sa výpočtu obratu na účely určenia právomoci Komisie rozhodovať o koncentrácii, ktorá bola plánovaná v zelenej knihe, nebola realizovaná.

84      Z legislatívnej histórie nariadenia č. 139/2004 tak vyplýva, že upustenie od zahrnutia ustanovení inšpirovaných odôvodnením 133 zelenej knihy je úmyselným rozhodnutím normotvorcu Únie.  Toto odôvodnenie 133 nebolo zahrnuté do konečného znenia nariadenia č. 139/2004, ktoré bolo prijaté, a jediným ustanovením, ktoré sa zaoberá pojmom „jediná koncentrácia“, je odôvodnenie 20 tohto nariadenia.

85      Preto aj keď Komisia v čase uverejnenia svojej zelenej knihy zastávala názor, že taká výmena aktív, o akú ide v prejednávanej veci, by sa mala považovať za jedinú koncentráciu, je to irelevantné pre otázku, či koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 predstavujú jedinú koncentráciu, keďže v tejto súvislosti je podstatné len nariadenie č. 139/2004 a konsolidované oznámenie o právomoci.

86      Vzhľadom na podmienky pripomenuté v bode 80 vyššie sa však pojem „jediná koncentrácia“ neuplatní tam, kde nezávislé podniky získajú kontrolu nad rôznymi cieľovými podnikmi, ako je to v prípade výmeny aktív.

2)      Uplatnenie v prejednávanej veci

i)      O podmienke týkajúcej sa vzájomnej závislosti dotknutých transakcií

87      Podmienka týkajúca sa vzájomnej závislosti dotknutých transakcií je spresnená v bode 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci.

88      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z bodov 1 a 4 konsolidovaného oznámenia o právomoci vyplýva, že toto oznámenie bolo prijaté v záujme zabezpečenia transparentnosti, predvídateľnosti a právnej istoty opatrení Komisie (rozsudok z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17, EU:T:2020:471, bod 132).

89      Bod 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci stanovuje:

„Požadovaná podmienenosť znamená, že žiadna z operácií sa neuskutoční bez inej, a preto predstavujú jedinú operáciu… Táto podmienenosť je zvyčajne dokázaná, ak sú operácie prepojené de jure, t. j. samotné dohody sú prepojené vzájomnou podmienenosťou. Ak možno uspokojivo dokázať de facto podmienenosť, táto môže tiež stačiť na zaobchádzanie s operáciami ako s jedinou koncentráciou. To vyžaduje ekonomické posúdenie, či každá z operácií nevyhnutne závisí od výsledku ostatných… Ďalšími známkami vzájomnej závislosti viacerých operácií môžu byť vyjadrenia strán samotných alebo súbežné uzatvorenie príslušných dohôd. Záver o de facto vzájomnej podmienenosti viacerých operácií bude ťažké dosiahnuť, ak neexistuje ich súbežnosť. Výrazný nedostatok súbežnosti právne vzájomne závislých operácií môže rovnako spochybniť ich skutočnú vzájomnú závislosť.“

90      V prejednávanej veci je nesporné, že koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 sú súčasťou komplexnej výmeny aktív medzi spoločnosťami RWE a E.ON a sú navzájom právne prepojené. Vyplýva to napokon z bodu 3 napadnutého rozhodnutia.

91      Okrem toho napadnuté rozhodnutie v poznámke pod čiarou č. 34 uvádza, že „zmluvy týkajúce sa prevodu aktív E.ON na spoločnosť RWE podliehajú uzavretiu akvizície spoločnosti innogy spoločnosťou E.ON, ktorá tým dočasne… alebo natrvalo získa kontrolu nad aktívami, ktoré sú predmetom reverzného oddelenia“. Rovnako v bode 74 napadnutého rozhodnutia sa v podstate uvádza, že menšinový akcionársky podiel vo výške 16,67 %, ktorý RWE nadobudla v spoločnosti E.ON, predstavuje protihodnotu, ktorú RWE získala za prevod svojich distribučných a maloobchodných činností, ako aj niektorých výrobných zariadení, ktoré v súčasnosti prevádzkuje innogy, na E.ON. Z toho treba vyvodiť, že predmetné transakcie sú právne prepojené, to znamená, že na základe dohody zmluvnej povahy sú jednotlivé transakcie výmeny aktív viazané vzájomnou podmienenosťou.

92      V každom prípade koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 sú viazané faktickou podmienenosťou.

93      V tomto zmysle sú v prejednávanej veci prítomné skutočnosti umožňujúce uznať existenciu faktickej podmienenosti, ktoré sú uvedené v bode 43 konsolidovaného oznámenia o právomoci, a to vyhlásenia urobené samotnými účastníkmi koncentrácie a súbežné uzavretie predmetných dohôd.

94      Z toho vyplýva, že celková transakcia spĺňa podmienku týkajúcu sa vzájomnej závislosti dotknutých transakcií.

ii)    O podmienke týkajúcej sa výsledku

95      Podmienka týkajúca sa výsledku je spresnená v bodoch 41 a 44 konsolidovaného oznámenia o právomoci. V bode 41 sa uvádza:

„Ak sú však aj viaceré operácie vzájomne podmienené, môžu sa považovať za jedinú koncentráciu, len ak kontrolu definitívne nadobudne ten istý (tie isté) podnik(‑y). Len za týchto okolností možno dve alebo viac operácií považovať za vyznačujúce sa unitárnou povahou, a preto za predstavujúce jedinú koncentráciu na účely článku 3 [nariadenia č. 139/2004]… To znemožňuje rozpad fúzovaných spoločných podnikov, ktorým sa rôzne časti podniku rozdelia medzi ich pôvodné materské spoločnosti. Komisia bude považovať tieto operácie za samostatné koncentrácie… To isté sa vzťahuje na operácie, pri ktorých si dve (alebo viac) spoločností vymení aktíva v operáciách vedúcich k rozpadu fúzovaných spoločných podnikov alebo výmene aktív. Hoci strany budú zvyčajne považovať tieto operácie za vzájomne závislé, účel nariadenia o fúziách vyžaduje samostatné hodnotenie výsledkov každej z týchto operácií: viaceré podniky nadobúdajú kontrolu nad rôznymi aktívami, v prípade každého z nadobúdajúcich podnikov nastáva osobitná kombinácia zdrojov a vplyv na trh každého z týchto nadobudnutí kontroly je podľa nariadenia o fúziách potrebné analyzovať samostatne.“

96      Bod 44 zas stanovuje:

„Zásada, že viaceré operácie sa môžu brať na základe uvedených podmienok ako jediná koncentrácia, sa uplatňuje, len ak výsledkom je, že kontrolu nad jedným alebo viacerými podnikmi nadobudne tá istá (tie isté) osoba(‑y) alebo podnik(‑y). Po prvé to môže byť aktuálne, ak jedna podnikateľská jednotka alebo podnik sú nadobudnuté prostredníctvom viacerých právnych operácií. Po druhé aj nadobudnutie kontroly nad viacerými podnikmi – ktoré by mohli predstavovať koncentrácie samé osebe – môže byť spojené tak, že predstavuje jedinú koncentráciu. Podľa nariadenia o fúziách však nie je možné spájať rozdielne právne operácie, ktoré sa len sčasti týkajú nadobudnutia kontroly nad podnikmi, ale sčasti sa týkajú aj nadobudnutia iných aktív, napríklad nekontrolujúcich menšinových podielov v iných spoločnostiach. Nebolo by v súlade so všeobecným rámcom a účelom nariadenia o fúziách, ak by sa rôzne operácie, ktoré sú spojené podmienenosťou, hodnotili ako celok podľa nariadenia o fúziách, ak len niektoré z týchto operácií vedú k zmene kontrole nad daným cieľovým subjektom.“

97      V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 5 vyššie, sa koncentrácia M.8871 týka nadobudnutia aktív E.ON spoločnosťou RWE, zatiaľ čo koncentrácia M.8870 sa týka akvizície innogy, dcérskej spoločnosti RWE, spoločnosťou E.ON. Pokiaľ ide o koncentráciu B8‑28/19, umožňuje spoločnosti RWE získať menšinový podiel vo výške 16,67 % v spoločnosti E.ON.

98      Po prvé treba konštatovať, že pokiaľ ide o koncentráciu M.8870 na jednej strane a koncentrácie M.8871 a B8‑28/19 na druhej strane, nadobúdajúce podniky sú odlišné. Ide totiž o spoločnosti E.ON a RWE. Podobne nie sú rovnaké nadobúdané spoločnosti, keďže pokiaľ ide o koncentráciu M.8870, je to innogy, dcérska spoločnosť RWE, a v rámci koncentrácií M.8871 a B8‑28/19 sú cieľovými podnikmi aktíva spoločnosti E.ON a podiel v spoločnosti E.ON.

99      Po druhé, pokiaľ ide o koncentrácie M.8871 a B8‑28/19, nadobúdajúca spoločnosť je síce tá istá, teda RWE, nadobudnuté podniky sú však odlišné. V rámci koncentrácie M.8871 totiž RWE nadobúda aktíva spoločnosti E.ON, zatiaľ čo koncentráciou B8‑28/19 RWE nadobúda menšinový akcionársky podiel v spoločnosti E.ON. Kombinácia nadobudnutia majetku E.ON a menšinového podielu v spoločnosti E.ON však nevedie k tomu, že RWE získa kontrolu nad spoločnosťou E.ON. V tomto zmysle E.ON tým, že predala svoje aktíva spoločnosti RWE, s nimi už nemá nijakú väzbu, takže RWE nemôže prostredníctvom nich vykonávať rozhodujúci vplyv na E.ON.

100    Za týchto podmienok nemožno pripustiť, že koncentrácie smerujú k nadobudnutiu kontroly nad jedným alebo viacerými podnikmi tým istým podnikom alebo podnikmi. V konečnom dôsledku okrem vzájomnej závislosti, ktorú úmyselne vytvorili RWE a E.ON, neexistuje funkčná súvislosť medzi koncentráciami M.8870, M.8871 a B8‑28/19, keďže celková transakcia v prejednávanej veci nie je operáciou, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje viacero čiastkových transakcií s cieľom viesť k ovládnutiu jedného alebo viacerých podnikov tým istým podnikom alebo podnikmi.

101    Z toho vyplýva, že celková transakcia nespĺňa podmienku týkajúcu sa výsledku.

3)      Pojem „jediná koncentrácia“ a požiadavka celkového posúdenia

102    Žalobkyňa tvrdí, že je rozporuplné, ak Komisia analyzuje koncentrácie M.8871 a M.8870 oddelene, pričom v rámci preskúmania koncentrácie M.8871 zohľadní prevod spoločnosti innogy na spoločnosť E.ON.

103    V tejto súvislosti sa Komisia odvoláva na pravidlo prednosti.

104    Podľa tohto pravidla Komisia v podstate pri posudzovaní účinkov koncentrácie zohľadní účinky koncentrácie oznámenej pred koncentráciou, ktorá je predmetom skúmania.

105    Podľa tohto pravidla Komisia pri analýze koncentrácie M.8871 zohľadnila koncentráciu M.8870 z dôvodu, že bola oznámená pred koncentráciou M.8871.

106    Na pojednávaní však Komisia v odpovedi na otázky položené Všeobecným súdom uznala, že na jednej strane pravidlo prednosti nebolo uvedené v napadnutom rozhodnutí a na druhej strane nebolo potrebné vychádzať z neho na účely vysvetlenia zohľadnenia koncentrácie M.8870 pri analýze koncentrácie M.8871. V tejto súvislosti samotná skutočnosť, že tieto dve koncentrácie sú prepojené, postačuje na vysvetlenie, prečo Komisia v rámci napadnutého rozhodnutia zohľadnila koncentráciu M.8870.

107    Treba poukázať na to, že pravidlo prednosti vyplýva výlučne z rozhodovacej praxe Komisie a nie je upravené nijakým ustanovením nariadenia č. 139/2004 ani nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 (Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88).

108    V prejednávanej veci bola koncentrácia M.8871 formálne oznámená 22. januára 2019, t. j. pred koncentráciou M.8870, oznámenou 31. januára 2019.

109    Preto aj keby Všeobecný súd potvrdil existenciu pravidla prednosti v znení definovanom Komisiou, v každom prípade toto pravidlo nemôže odôvodniť, že účinky vyvolané koncentráciou M.8870 boli zohľadnené na účely analýzy účinkov koncentrácie M.8871.

110    Zákonnosť rozhodnutia o zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom sa však musí posudzovať vzhľadom na informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase, keď ho prijala. Komisia tak pri skúmaní zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom musí zohľadniť skutkové a právne okolnosti existujúce v čase oznámenia tejto koncentrácie, ktorých hospodársky význam možno posúdiť v čase prijatia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze ,LOT‘/Komisia, T‑296/18, EU:T:2021:724, bod 55 a citovanú judikatúru).

111    V rámci takej výmeny aktív, o akú ide v prejednávanej veci, však môže Komisia spolu s oznamovateľmi jednotlivých transakcií koncentrácie predvídať účinky na vnútorný trh, ktoré vyvolá pravdepodobné vykonanie jednotlivých transakcií, samostatne a spoločne. Vzájomná závislosť koncentrácií v prejednávanej veci z právneho a faktického hľadiska totiž umožňuje Komisii predstaviť si stav štruktúry trhu po ich uskutočnení.

112    V prejednávanej veci by teda mechanické uplatnenie pravidla prednosti vzhľadom na vzájomnú závislosť predmetných koncentrácií mohlo vyvolať svojvoľné účinky na rozsah analýzy Komisie.

113    Okrem toho treba uviesť, že cieľom pojmu „jediná koncentrácia“ je umožniť spoločné preskúmanie transakcií, ktoré sú v konečnom dôsledku zamerané na rovnaký výsledok, a to nadobudnutie priamej alebo nepriamej hospodárskej kontroly nad činnosťou jedného alebo viacerých iných podnikov jedným alebo viacerými podnikmi. Je to odôvodnené skutočnosťou, že v takejto situácii plánované transakcie vyvolávajú rovnaké problémy a majú rovnaké dôsledky pre vnútorný trh.

114    Tento výklad je v súlade s výkladom odôvodnenia 20 a článku 3 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, ktorý je založený tak na jeho účele, ako aj na jeho všeobecnej štruktúre (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16, EU:C:2017:643, bod 20 a citovanú judikatúru).

115    Naopak, pokiaľ koncentrácie, ako je to v prejednávanej veci, nemajú za cieľ dosiahnuť rovnaký výsledok, nie sú svojou podstatou jednotné a nemusia byť posudzované spoločne ako transakcie tvoriace súčasť jedinej koncentrácie, lebo nevyhnutne nevyvolávajú rovnaké otázky a nemajú na trh účinky rovnakej povahy. V takej situácii totiž niekoľko podnikov nadobúda kontrolu nad rôznymi aktívami, takže pre každý z nadobúdajúcich podnikov dochádza k samostatnému združovaniu zdrojov a vplyv každého z týchto nadobudnutí kontroly na trh je odlišný.

116    Ak však existuje väzba, ktorá Komisii umožňuje predvídať pravdepodobné účinky každej koncentrácie na trh, prináleží jej, aby ich zohľadnila pri celkovom posúdení všetkých relevantných dôkazov, ktoré vykonáva pri každej z týchto transakcií. V takom prípade totiž každá z dotknutých transakcií predstavuje vzhľadom na ostatné transakcie skutočnosť, ktorú musí Komisia zohľadniť pri celkovej analýze účinkov transakcie na vnútorný trh.

117    Z toho vyplýva, že nie je vôbec rozporuplné, ak Komisia samostatne analyzuje predmetné koncentrácie M.8870 a M.8871 a v napadnutom rozhodnutí zohľadňuje ich vzájomný vplyv.

118    Z tých istých dôvodov treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého Komisia zohľadnením koncentrácie M.8870 predvídala výsledok hodnotenia tejto koncentrácie, takže mala preskúmať obe koncentrácie spoločne.

119    Aby totiž bolo možné čo najúčinnejšie preskúmať vplyv, ktorý by koncentrácia M.8871 pravdepodobne mala na vnútorný trh, Komisia bola povinná zohľadniť trh, ktorý sa pravdepodobne zmení potenciálnym vykonaním koncentrácie M.8870. To však neznamená, že tieto dve koncentrácie mali byť analyzované v jednom konaní, keďže nespĺňali podmienky na to, aby sa považovali za súčasť jednej koncentrácie, alebo že bol výsledok analýzy koncentrácie M.8870 vopred prejudikovaný.

d)      Záver

120    Keďže jedna z dvoch podmienok uznania existencie jedinej koncentrácie v prejednávanej veci nie je splnená, a to podmienka týkajúca sa výsledku, Komisia sa správne domnievala, že koncentrácie M.8870, M.8871 a B8‑28/19 nepredstavujú zložky jedinej koncentrácie.

121    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.

3.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

122    Žalobkyňa sa domnieva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je mimoriadne stručné a nezodpovedá zložitosti a účinkom celkovej transakcie. Tvrdí, že úvahy Komisie sú založené na všeobecných opisoch a z vecného hľadiska sa obmedzujú takmer výlučne na nepodložené tvrdenie, podľa ktorého je rast spoločnosti RWE vyplývajúci z koncentrácie minimálny a v každom prípade dočasný z dôvodu vyraďovania jadrových elektrární.

123    Podľa žalobkyne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prinajlepšom len nejasne preukazuje, ako boli početné výhrady vznesené v súvislosti s koncentráciou vypočuté, posúdené a zvážené. Žalobkyňa v každom prípade nedokáže overiť dôvodnosť udeleného povolenia. Podobne Komisia vôbec neskúmala ostatné aspekty koncentrácie v súvislosti s hospodárskou súťažou.

124    Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

125    Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, odôvodnenie požadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 166 a citovanú judikatúru).

126    Autor takého aktu však nemusí zaujať postoj k zjavne druhoradým skutočnostiam alebo predvídať možné námietky. Navyše stupeň podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byť rozhodnutie vydané. Komisia teda neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ pri vykonávaní svojej právomoci preskúmavania koncentrácií neuvedie vo svojom rozhodnutí presné odôvodnenie, čo sa týka posúdenia určitého množstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne nevhodné, bezvýznamné alebo v rámci tohto posudzovania jasne druhoradé. Taká požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a krátkych procesných lehôt, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci preskúmavania koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o preskúmaní týchto koncentrácií (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 167).

127    Z toho vyplýva, že ak Komisia vyhlási koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, je požiadavka odôvodnenia splnená, pokiaľ toto rozhodnutie jasne uvádza dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, že z dotknutej koncentrácie – v prípade potreby po zmenách vykonaných dotknutými podnikmi – nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom (pozri rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 193 a citovanú judikatúru).

128    V tomto ohľade je síce pravda, že Komisia nie je pri odôvodnení rozhodnutí prijatých na základe právnej úpravy o skúmaní koncentrácií povinná vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a tvrdeniam, ktoré jej boli predložené, vrátane tých, ktoré sú jasne druhoradé na posúdenie, ktoré sa má vykonať, nemení to však nič na tom, že musí opísať skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia. Odôvodnenie musí okrem toho byť logické a nesmie vykazovať vnútorný rozpor (rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 169).

129    Okrem toho z judikatúry vyplýva, že chýbajúce alebo nedostatočné odôvodnenie predstavuje žalobný dôvod založený na porušení podstatných formálnych náležitostí a ako taký sa odlišuje od žalobného dôvodu založeného na nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorého preskúmanie patrí do preskúmania dôvodnosti tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 19. júna 2009, Qualcomm/Komisia, T‑48/04, EU:T:2009:212, bod 175 a citovanú judikatúru).

130    Práve vo svetle týchto úvah treba preskúmať druhý žalobný dôvod uvedený žalobkyňou.

131    Po prvé treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí vymedzila relevantný trh tak, že vysvetlila dôvody, pre ktoré prijala takúto definíciu (body 11 až 24 napadnutého rozhodnutia).

132    Po druhé Komisia vysvetlila štruktúru trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku a uviedla rozdelenie trhových podielov medzi tam pôsobiacimi subjektmi (body 25 až 29 napadnutého rozhodnutia), a následne analyzovala nárast podielu spoločnosti RWE po zlúčení. V tejto súvislosti zohľadnila najmä vplyv prevodu niektorých aktív spoločnosti innogy na E.ON (body 30 až 35 napadnutého rozhodnutia). Navyše pripomenula fungovanie dvoch systémov dotácií pre zariadenia vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré stanovuje Gesetz für den Ausbau erneuerbarer Energien (Erneuerbare‑Energien‑Gesetz – EEG 2017) (nemecký zákon o energii z obnoviteľných zdrojov) z 21. júla 2014 (BGBl. 2014 I, s. 1066, ďalej len „zákon EEG“) (body 36 až 39 napadnutého rozhodnutia). Po pripomenutí týchto rôznych skutočností a stanoviska RWE (body 40 až 42 napadnutého rozhodnutia) posúdila vplyv koncentrácie na trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku, pričom dospela k záveru, že na prvý pohľad je málo pravdepodobné, že čistý nárast vyplývajúci z obmedzenej a v každom prípade dočasnej koncentrácie podstatne posilní postavenie spoločnosti RWE na tomto trhu (body 43 až 47 napadnutého rozhodnutia). Bez ohľadu na toto zistenie Komisia so zreteľom na fungovanie trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie považovala za vhodné preskúmať riziko spojené so stratégiami zadržiavania kapacity. V tejto súvislosti zohľadnila najmä odpovede na prieskum trhu, ktorý uskutočnila (body 48 až 58 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho preskúmala analýzy indexu RSI predložené spoločnosťou RWE a tretími osobami a dospela k záveru, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom (body 59 až 66 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec zohľadnila dodatočné obavy vyjadrené tretími osobami, a teda ich analyzovala (body 67 až 73 napadnutého rozhodnutia).

133    Po tretie Komisia preskúmala vplyv nadobudnutia podielu 16,67 % v spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE (body 74 až 78 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho na jednej strane analyzovala, či toto nadobudnutie mohlo zvýrazniť horizontálne účinky koncentrácie, a dospela k záveru, že nadobudnutie 16,67 % podielu v spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE nič nemení na závere, podľa ktorého koncentrácia pravdepodobne podstatne nezvýši schopnosť a záujem spoločnosti RWE o opatrenia spočívajúce v zadržiavaní kapacity (body 79 až 81 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane Komisia skúmala vertikálne účinky koncentrácie a na tomto základe zablokovanie vstupu na trh a zablokovanie odberateľov (body 82 až 88 napadnutého rozhodnutia). Komisia konštatovala, že niektorí účastníci prieskumu trhu sú znepokojení vplyvom koncentrácie na likviditu trhu výroby elektrickej energie a veľkoobchodných dodávok, ako aj na prístup spoločnosti RWE k informáciám o stratégiách a činnostiach spoločnosti E.ON, pričom tieto otázky aj analyzovala (body 89 až 95 napadnutého rozhodnutia).

134    Po štvrté sa Komisia zaoberala otázkou vzťahu spoločnosti RWE so spoločnosťou Amprion a analyzovala ju (body 96 až 100 napadnutého rozhodnutia).

135    Z toho vyplýva, že Komisia uviedla opodstatnené dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

136    Tento záver nemožno spochybniť tvrdeniami žalobkyne.

137    Po prvé treba poukázať na to, že žalobkyňa v podstate vytýka Komisii, že vychádzala predovšetkým, ak nie výlučne, zo zistenia, že zvýšenie trhových podielov RWE bude len okrajové a dočasné. V podstate sa domnieva, že Komisia použila len tento jediný dôvod na zamietnutie tvrdení tretích osôb, ktorých cieľom bolo spochybnenie zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom.

138    Ak sa rovnaké vysvetlenie uvedie bez rozlišovania s cieľom zamietnuť tvrdenia, ktoré sa zaoberajú odlišnými problémami, vzniká otázka kvality odôvodnenia dotknutého rozhodnutia. Totiž aj keď ide o mimoriadne presvedčivé vysvetlenie, musí byť prispôsobené alebo doplnené dôkazmi, ktoré umožnia pochopiť, v čom je relevantné na zamietnutie tvrdení týkajúcich sa rôznych aspektov.

139    V prejednávanej veci je však potrebné zdôrazniť, že sporné rozhodnutie je rozhodnutím prijatým na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, pričom ide o typ rozhodnutia, pri ktorom Všeobecný súd, ako v podstate vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 126 a 127 vyššie, pripustil, že je možné použiť odôvodnenie, ktoré sa vyčerpávajúcim spôsobom netýka všetkých skutočností, ktoré boli v súvislosti s ním pred Komisiou uplatnené.

140    Je teda potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi odôvodnením, ktoré je v skutočnosti umelé, keďže je založené najmä na stereotypnom odôvodnení, a odôvodnením, ktoré si vyžaduje neprimerané úsilie dotknutej inštitúcie vzhľadom na povahu prijatého rozhodnutia.

141    V prejednávanej veci nemožno poprieť, že Komisia viackrát zopakovala, že podľa jej názoru koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s trhom, keďže výsledné zvýšenie výroby RWE by bolo jednak obmedzené a jednak v každom prípade dočasné. Tento dôvod spočíva v preskúmaní zvýšenia vyplývajúceho z koncentrácie (body 31 a 35 napadnutého rozhodnutia) a vo všeobecnom posúdení Komisie (body 44 až 47 napadnutého rozhodnutia).

142    Tieto body teda predstavujú tvrdé jadro posúdenia vykonaného Komisiou.

143    Vo svojej analýze sa však Komisia neobmedzila na toto zistenie a dospela k záveru, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Pri skúmaní rizika spojeného so stratégiami zadržiavania kapacity totiž Komisia zohľadnila aj osobitné črty výroby veternej energie a preskúmala potenciálny záujem spoločnosti RWE na stratégiách zadržiavania kapacity, pričom zohľadnila fungovanie systému dotácií pre zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a prospech, ktorý by mohla získať z držby jadrových aktív (body 52, 53, 57 a 58 napadnutého rozhodnutia). Rovnako sa Komisia v rámci preskúmania dodatočných obáv vyjadrených tretími osobami domnievala, že pokiaľ ide o konkurenčnú výhodu pri prideľovaní dotácií na vývoj a výstavbu nových zariadení na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré by RWE mohla nadobudnúť, je nepravdepodobné, že sa prejaví, najmä vzhľadom na roztrieštenú štruktúru výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Nemecku (bod 69 napadnutého rozhodnutia). Podobne pokiaľ ide o záujem na vypracovaní úmyselne nesprávnych prognóz týkajúcich sa výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia vychádzala z odpovedí na prieskum trhu, podľa ktorých dodávatelia vo všeobecnosti nemali záujem na vypracovaní takých prognóz (bod 71 napadnutého rozhodnutia). Rovnaký záver možno vyvodiť, pokiaľ ide o analýzu vplyvu akvizície spoločnosti RWE, ktorej predmetom bolo 16,67 % akcií spoločnosti E.ON, na horizontálne a vertikálne účinky koncentrácie. Komisia preskúmala vplyv, ktorý mohla RWE vykonávať na spoločnosť E.ON, a záujem, ktorý by to pre tieto dva subjekty predstavovalo (pozri najmä body 81, 85, 87, 88, 91 a 94 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec pokiaľ ide o vertikálny vzťah so spoločnosťou Amprion, Komisia okrem okrajového a dočasného nárastu RWE poukázala na rozdelenie kontroly nad spoločnosťou Amprion medzi RWE a Commerz Real AG, ako aj na nemeckú právnu úpravu a právnu úpravu Únie, pričom dospela k záveru, že koncentrácia pravdepodobne nemôže mať za následok zablokovanie prístupu spoločnosti Amprion do prenosovej sústavy (body 98 a 100 napadnutého rozhodnutia).

144    V dôsledku toho treba zamietnuť hlavné tvrdenie uvedené žalobkyňou, ktoré je pripomenuté v bode 137 vyššie.

145    Po druhé treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne založené na nízkom počte strán napadnutého rozhodnutia. Posúdenie, či inštitúcia dodržala svoju povinnosť odôvodnenia, sa totiž musí uskutočniť len vzhľadom na obsah jej rozhodnutia. V tomto zmysle je počet strán irelevantný, lebo odôvodnenie, dokonca aj krátke, môže spĺňať pravidlá uvedené v bode 125 vyššie, ak dotknutej osobe umožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie prijaté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Syriatel Mobile Telecom/Rada, T‑411/16, neuverejnený, EU:T:2018:902, bod 79). Okrem toho už bolo rozhodnuté, že zákonnosť rozhodnutia nemôže závisieť od počtu jeho odôvodnení [rozsudok z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17, EU:T:2020:471, bod 363 (neuverejnený)] alebo že stručné odôvodnenie nie je nevyhnutne v rozpore s požiadavkami článku 296 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12, EU:T:2013:635, bod 111).

146    Po tretie v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 129 vyššie treba zo skúmania žalobného dôvodu založeného na povinnosti odôvodnenia vylúčiť tvrdenia žalobkyne smerujúce v podstate k výhrade, že Komisia nesprávne konštatovala, že rast RWE je zanedbateľný a len dočasný z dôvodu vyraďovania jadrových zariadení. Hoci tieto tvrdenia uvádza s cieľom tvrdiť, že Komisia neodôvodnila svoj záver, v skutočnosti spochybňuje dôvodnosť tohto konštatovania. Platí to pre tvrdenia, podľa ktorých Komisia protiprávne kompenzovala nárast RWE vyplývajúci z koncentrácie tým, že zohľadnila prevod aktív spoločnosti innogy na E.ON, poprela vplyv RWE na E.ON z dôvodu, že RWE nadobudla 16,67 % akcií spoločnosti E.ON, ako aj skutočnosť, že zvýšenie trhového podielu RWE nie je bezvýznamné alebo že kľúčová úloha RWE sa výrazne posilnila. Tieto tvrdenia totiž smerujú k preukázaniu zjavne nesprávneho posúdenia účinkov koncentrácie M.8871 Komisiou, a nie nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

147    Po štvrté, pokiaľ ide o aspekty hospodárskej súťaže, ktoré Komisia nepreskúmala, treba uviesť, že v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 128 vyššie nebola povinná zaujať explicitné stanovisko k aspektom, ktoré sú zjavne druhoradé. Okrem toho, pokiaľ ide o postavenie spoločnosti RWE v oblasti vyrovnávacích a podporných služieb, hoci Komisia vysvetlila, prečo nepovažovala za potrebné vykonať samostatnú analýzu vplyvu koncentrácie na tento trh, napriek tomu takú analýzu vykonala (pozri bod 46 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia preskúmala analýzy indexu RSI predložené tretími osobami a analyzovala dôsledky povolenia tejto koncentrácie na trh (pozri bod 59 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

148    Po piate treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preukazuje prinajlepšom len nejasne, ako boli početné výhrady vznesené proti koncentrácii vypočuté, posúdené a zvážené. Z napadnutého rozhodnutia, najmä z jeho bodov 63, 64, 67 až 73 a 89 až 94, totiž vyplýva, že Komisia zohľadnila pripomienky tretích osôb, z ktorých niektoré sa prekrývali, a odpovedala na ne.

149    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia poskytla dostatočné odôvodnenie, ktoré jej umožnilo pochopiť dôvody, pre ktoré sa domnievala, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, a súdu umožnilo vykonať preskúmanie.

4.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na vypočutie

150    Žalobkyňa tvrdí, že konanie porušilo jej právo na účasť. Po prvé sa totiž domnieva, že Komisia nezohľadnila jej príspevok. Po druhé Komisia mala najmä vypočutím žalobkyne a jej širším zapojením do konania objasniť, či sú niektoré konkrétne prístupy štúdie spoločnosti Oxera nepresné, a ak áno, ktoré. Po tretie počas konania pred Komisiou nedošlo k skutočnému dialógu.

151    Porušenie práva žalobkyne na účasť tiež preukazuje jednak nesúhlas Komisie s prístupom žalobkyne k uzavretému spisu Spolkového úradu pre kartely a jednak jednoduchý odkaz Komisie na analýzy postavenia spoločnosti RWE na trhu, ktoré uskutočnili tretie osoby, sú vytvorené s odlišnými vstupnými parametrami a dospeli k iným záverom, pričom Komisia nepovažovala za potrebné objasniť zistené rozpory.

152    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

153    Po prvé treba uviesť, že žalobkyňa tvrdením, že nebola dostatočne zapojená do správneho konania a že bolo porušené jej „právo na účasť“, v podstate namieta porušenie svojho práva na vypočutie.

154    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 11 písm. c) nariadenia č. 802/2004 právo byť vypočutý v súlade s článkom 18 nariadenia č. 139/2004 majú tretie osoby, konkrétne fyzické alebo právnické osoby, ktoré preukážu dostatočný záujem, najmä odberatelia, dodávatelia a konkurenti v zmysle článku 18 ods. 4 druhej vety nariadenia č. 139/2004.

155    Okrem toho článok 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 stanovuje:

„Pokiaľ to Komisia alebo príslušné orgány členských štátov považujú za potrebné, môžu vypočúvať aj ďalšie fyzické alebo právnické osoby. Fyzické a právnické osoby, ktoré preukážu dostatočný záujem a predovšetkým členovia správnych alebo riadiacich orgánov účastníkov koncentrácie alebo uznaní zástupcovia ich zamestnancov majú právo byť vypočutí na požiadanie.“

156    Článok 16 ods. 1 nariadenia č. 802/2004 zas stanovuje:

„Ak tretie osoby písomne požiadajú, aby boli vypočuté v súlade s článkom 18 ods. 4, druhá veta nariadenia (ES) č. 139/2004, Komisia ich musí písomne informovať o charaktere a podstate postupu a stanoví lehotu, v ktorej musia oznámiť svoje názory.“

157    V rámci skúmania koncentrácií na úrovni Únie je tak právo byť vypočutý výslovne priznané tretím osobám, akou je žalobkyňa, ktoré preukážu dostatočný záujem a ktoré požiadajú o vypočutie, a to článkom 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004, článkom 11 písm. c) a článkom 16 ods. 1 nariadenia č. 802/2004.

158    Tieto tretie osoby majú právo byť na svoju žiadosť vypočuté Komisiou, aby vyjadrili svoje stanovisko k škodlivým účinkom návrhu oznámenej koncentrácie voči nim, pričom musí byť zabezpečený súlad tohto práva jednak s dodržiavaním práv účastníkov koncentrácie na obhajobu a jednak so základným cieľom nariadenia, ktorým je zabezpečenie účinnosti kontroly a právnej istoty podnikov patriacich do jeho pôsobnosti (pozri rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 202 a citovanú judikatúru). Práve v rámci takéhoto systému ochrany práv dotknutých a tretích osôb je potrebné v prejednávanej veci určiť, či bolo právo žalobkyne porušené.

159    Zo spisu však vyplýva, že žalobkyňa v plnom rozsahu využila možnosť priznanú tretím osobám zúčastniť sa na správnom konaní a vyjadriť sa ku koncentrácii.

160    Ako totiž uviedla Komisia vo vyjadrení k žalobe a ako je uvedené v bodoch 35 až 38 vyššie, žalobkyňa predložila Komisii svoje pripomienky k predmetnej koncentrácii najprv v liste zo 17. apríla 2018 a následne na individuálnom stretnutí, ktoré sa konalo 28. augusta 2018.

161    Zo spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa zaslala 18. októbra 2018 list doplňujúci pripomienky, ktoré predložila na stretnutí 28. augusta 2018.

162    Listom zo 4. decembra 2018 žalobkyňa zaslala Komisii štúdiu spoločnosti Oxera, ku ktorej e‑mailom z 25. januára 2019 pripojila databázu použitú na vypracovanie tejto štúdie.

163    Žalobkyňa nakoniec 24. januára 2019 dostala dotazník Komisie týkajúci sa prieskumu trhu, na ktorý odpovedala 30. januára 2019. Žalobkyňa nemala nijaké iné právo na účasť.

164    Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže vytýkať Komisii, že jej neumožnila dostatočne vysvetliť jej stanovisko počas správneho konania.

165    Po druhé, pokiaľ ide o otázku prístupu k spisu Spolkového úradu pre kartely, stačí konštatovať, že žiadosť žalobkyne, ktorá súvisela so spisom týkajúcim sa koncentrácie B8‑28/19, bola Spolkovému úradu pre kartely súťaž predložená 18. marca 2019, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia. V dôsledku toho rozhodnutie o zamietnutí tejto žiadosti, ktoré 15. apríla 2019 vydal Spolkový úrad pre kartely, nemohlo zohrať nijakú úlohu pri dodržaní práva žalobkyne na vypočutie v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zo strany Komisie.

166    Navyše treba poukázať na to, že hoci žalobkyňa vytýka Komisii, že nevyhovela jej žiadosti, túto žiadosť formulovala tak, že si uplatňuje záujem na sprístupnení spisu z dôvodu svojej účasti na konaní o koncentrácii M.8870, a netvrdí, že v prípade neposkytnutia tohto spisu nebola schopná vyjadriť sa ku koncentrácii M.8871 skúmanej Komisiou.

167    Po tretie sa žalobkyňa tvrdením, že Komisia dostatočne nezohľadnila jej stanovisko, ako aj tvrdenia a dôkazy, ktoré uviedla počas správneho konania, usiluje Komisii vytknúť, že neposúdila okolnosti prejednávanej veci rovnakým spôsobom ako ona.

168    Tvrdí totiž, že Komisia nechcela objasniť určité otázky, akými sú niektoré špecifické prístupy štúdie spoločnosti Oxera alebo rozpory zistené medzi analýzami postavenia spoločnosti RWE na trhu vykonanými tretími osobami, opomína však uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia uznala existenciu rozdielov medzi analýzami predloženými tretími osobami, pričom poukázala na to, že v niektorých bodoch sa všetky zhodujú (pozri bod 62 napadnutého rozhodnutia). Komisia však pri vyvodzovaní svojich záverov vychádzala z týchto styčných bodov. Okrem toho žalobkyňa neuvádza, aké spresnenia by mohla poskytnúť, pokiaľ ide o štúdiu spoločnosti Oxera alebo zistené rozpory, ak by sa jej Komisia na tieto body opýtala.

169    Žalobkyňa tak svojím tvrdením Komisii ani tak nevytýka, že ju nevypočula, ako skôr závery, ktoré vyvodila z rôznych pripomienok, ktoré jej boli zaslané. Toto tvrdenie je preto v rámci skúmania tohto žalobného dôvodu neúčinné.

170    To isté platí pre závery Spolkového úradu pre kartely, ktoré Komisia len prevzala.

171    Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné tretí žalobný dôvod zamietnuť.

5.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinnú súdnu ochranu

172    Žalobkyňa tvrdí, že k uverejneniu napadnutého rozhodnutia došlo po uplynutí značnej doby. Toto oneskorené uverejnenie však viedlo k porušeniu jej práva na účinnú súdnu ochranu. V tejto súvislosti aj keby bolo pravdou, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby začala plynúť až odo dňa uverejnenia napadnutého rozhodnutia, nie je to dôvod na to, aby bolo právo na účinnú súdnu ochranu zbavené obsahu.

173    Okrem toho žalobkyňa v podstate tvrdí, že skutočnosť, že článok 20 nariadenia č. 139/2004 nepožaduje uverejnenie rozhodnutí prijatých na základe článku 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v úradnom vestníku, neodôvodňuje oneskorené uverejnenie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti Komisia podľa vlastnej správnej praxe a podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ uverejňuje rozhodnutia prijaté na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004.

174    Nakoniec sa v podstate domnieva, že Komisia sa nemôže odvolávať na kontext, a to na skutočnosť, že sa musela prednostne zaoberať koncentráciou M.8870, ani na žiadosti o konkrétne opravy, ktoré podali RWE a E.ON, aby odôvodnila čas potrebný na uverejnenie napadnutého rozhodnutia.

175    Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

176    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie „každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom“.

177    Toto právo na účinnú súdnu ochranu si vyžaduje, aby sa dotknutá osoba mohla oboznámiť s dôvodmi, na ktorých sa zakladá rozhodnutie, ktoré bolo prijaté voči nej alebo ktoré jej spôsobuje ujmu, a to buď prečítaním samotného rozhodnutia, alebo oznámením týchto dôvodov na jej žiadosť, aby mohla hájiť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť sa s plnou znalosťou veci, či je užitočné obrátiť sa na príslušný súd, ako aj aby mohol súd v plnom rozsahu preskúmať zákonnosť predmetného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i., 222/86, EU:C:1987:442, body 15 a 17; zo 17. novembra 2011, Gajdarov, C‑430/10, EU:C:2011:749, bod 41, a z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 100 a citovanú judikatúru).

178    V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 177 vyššie vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie, ktoré malo byť oznámené účastníkom koncentrácie podľa článku 297 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ, bolo tiež spôsobilé priamo a individuálne ovplyvniť tretie osoby, ktoré neboli účastníkmi koncentrácie, Komisia bola povinná na zaručenie práva týchto tretích osôb na účinnú súdnu ochranu prijať vhodné propagačné opatrenia, aby sa tretie osoby mohli oboznámiť s dôvodmi, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené.

179    V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa sa mohla oboznámiť s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho predložiť žalobné dôvody a dôkazy na účely jeho zrušenia. Rovnako treba uviesť, že jej bolo umožnené podať žalobu proti napadnutému rozhodnutiu na Všeobecný súd.

180    Žalobkyňa sa však domnieva, že jej právo na účinnú súdnu ochranu bolo porušené neskorým uverejnením napadnutého rozhodnutia.

181    V tejto súvislosti je pravda, že po prvé treba rovnako ako Komisia uviesť, že podľa článku 20 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 Komisia uverejní v úradnom vestníku iba rozhodnutia, ktoré prijme podľa článku 8 ods. 1 až 6 a článkov 14 a 15, s výnimkou predbežných rozhodnutí prijatých podľa článku 18 ods. 2 uvedeného nariadenia, a to spolu so stanoviskom poradného výboru.

182    Keďže teda napadnuté rozhodnutie bolo v prejednávanej veci prijaté na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, ktorý nie je výslovne uvedený v článku 20 ods. 1 tohto nariadenia, Komisia nebola podľa nariadenia č. 139/2004 povinná uverejniť napadnuté rozhodnutie v úradnom vestníku.

183    Treba však poukázať na to, že v praxi Komisia pri prijímaní rozhodnutí založených na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 uverejní v úradnom vestníku oznámenie, v ktorom uvedie, že úplné znenie rozhodnutia bude zverejnené po odstránení prípadných dôverných informácií, ktoré môže obsahovať, a bude k dispozícii buď na webovom sídle Komisie, alebo na portáli EUR‑Lex.

184    Okrem toho v bode 5 dokumentu nazvaného „Guidance on the preparation of public versions of Commission Decisions adopted under the Merger Regulation“ (Usmerňujúci dokument k vypracovaniu verejných verzií rozhodnutí Komisie prijatých podľa nariadenia o fúziách) z 26. mája 2015 (ďalej len „usmerňujúci dokument“) Komisia uvádza, že v súlade so zásadou transparentnosti vyplývajúcou z článku 15 ZFEÚ a ustálenou praxou uverejňuje na svojej internetovej stránke aj nedôverné verzie rozhodnutí prijatých v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 a článkom 6 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 6 ods. 2 tohto nariadenia. Navyše v bode 2 tohto dokumentu Komisia uvádza, že sprístupňuje verejnosti čo najviac informácií a nezverejňuje informácie len v rozsahu, v akom sa na ne vzťahuje povinnosť služobného tajomstva alebo iné výhrady verejného poriadku.

185    Podľa judikatúry je však Komisia viazaná oznámeniami, ktoré prijme v oblasti kontroly koncentrácií, pokiaľ sa neodchyľujú od ustanovení Zmluvy a nariadenia č. 139/2004 (rozsudok z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T‑114/02, EU:T:2003:100, bod 143; pozri tiež rozsudok z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, EU:T:2007:203, bod 55 a citovanú judikatúru). Okrem toho tieto orientačné pravidlá stanovujúce usmernenia, ktorými sa Komisia mieni riadiť, pomáhajú zabezpečiť transparentnosť, predvídateľnosť a právnu istotu jej činnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C‑310/99, EU:C:2002:143, bod 52 a citovanú judikatúru).

186    Je síce pravda, že judikatúra citovaná v predchádzajúcom bode mala za cieľ preukázať záväznú povahu oznámenia Komisie o nápravných opatreniach akceptovateľných v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 a nariadenia Komisie (ES) č. 447/98 (Ú. v. ES C 68, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 89), ako aj usmernení na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10; ďalej len „usmernenia“), je však relevantná bez ohľadu na to, či ide o postup týkajúci sa posúdenia situácií, o ktorých má Komisia rozhodovať, alebo o postup týkajúci sa procesného pravidla. Pripustiť opak by totiž znamenalo, že by sa Komisii priznala právomoc voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či uverejní alebo neuverejní rozhodnutia, ktoré môžu mať vplyv na právne postavenie tretích osôb, čo je nezlučiteľné s právom na účinnú súdnu ochranu a so zásadou právnej istoty.

187    Okrem toho, pokiaľ ide na jednej strane o súlad usmerňujúceho dokumentu s ustanoveniami Zmluvy a nariadenia č. 139/2004, hoci článok 20 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 nespomína uverejnenie rozhodnutí prijatých na základe článku 6 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v úradnom vestníku, Komisii nič nebráni v tom, aby ich uverejnila iným spôsobom, ako sa to už deje v praxi.

188    Na druhej strane podľa článku 1 druhého odseku ZEÚ sa rozhodnutia v rámci Únie prijímajú pri maximálnom dodržiavaní zásady otvorenosti. Okrem toho je pre Komisiu záväzná zásada transparentnosti zakotvená v článku 15 ZFEÚ. Táto zásada umožňuje najmä zabezpečiť lepšiu účasť občanov na rozhodovacom procese a zaručiť väčšiu legitimitu, efektívnosť a zodpovednosť správnych orgánov voči občanom v demokratickom systéme (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, EU:C:2008:374, bod 45).

189    V dôsledku toho usmerňujúci dokument nie je v rozpore ani s nariadením č. 139/2004, ani so Zmluvou. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, E.ON a RWE, treba pripustiť, že Komisia si uložila povinnosť uverejniť rozhodnutia, ktoré prijme v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, pričom rešpektovala dôvernosť, ktorá sa má zabezpečiť, pokiaľ ide o informácie podliehajúce služobnému tajomstvu alebo iným výhradám verejného poriadku. Také uverejnenie rozhodnutí prijatých na základe článku 6 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 je v súlade s povinnosťou Komisie pripomenutou v bode 178 vyššie, ktorou je zaručiť primeranými propagačnými opatreniami právo tretích strán priamo a osobne dotknutých takýmito rozhodnutiami na účinnú súdnu ochranu.

190    Po druhé je však nesporné, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 26. februára 2019 a že oznámenie týkajúce sa tohto rozhodnutia bolo uverejnené v úradnom vestníku 3. apríla 2020, teda o 402 dní neskôr. Táto lehota je objektívne dlhá, ako Komisia uznala na pojednávaní.

191    Bez toho, aby bolo potrebné skúmať opodstatnenosť dôvodov uvedených Komisiou na odôvodnenie lehoty na uverejnenie napadnutého rozhodnutia, však treba konštatovať, že oneskorené uverejnenie aktu Únie v úradnom vestníku nemá vplyv na platnosť tohto aktu (rozsudok z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C‑149/96, EU:C:1999:574, bod 54).

192    Po tretie ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej žalobu nemožno považovať za účinnú, lebo vzhľadom na dátum uverejnenia napadnutého rozhodnutia mohla podať žalobu až po viac ako 402 dňoch od jej prijatia, čo viedlo k neobmedzenému uplatneniu dôsledkov koncentrácie na hospodársku súťaž na trhu, nemôže mať vplyv na platnosť napadnutého rozhodnutia.

193    Ak by totiž napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, Komisia by bola podľa článku 266 ZFEÚ povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorý bol voči nej vydaný, a okrem toho uviesť účastníkov konania do situácie pred prijatím napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, EU:C:1971:32, bod 60, a z 13. decembra 2017, Crédit mutuel Arkéa/ECB, T‑712/15, EU:T:2017:900, bod 43).

194    Okrem toho, ak sa žalobkyňa domnieva, že jej vznikla škoda z dôvodu oneskoreného uverejnenia napadnutého rozhodnutia, môže podať žalobu o náhradu škody proti Komisii v súlade s článkom 268 ZFEÚ.

195    Štvrtý žalobný dôvod v rozsahu, v akom je založený na porušení práva žalobkyne na účinnú súdnu ochranu z dôvodu oneskoreného uverejnenia napadnutého rozhodnutia, musí byť preto zamietnutý ako neúčinný.

6.      O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

a)      Úvodné úvahy

196    Piatym žalobným dôvodom založeným na zjavne nesprávnom posúdení žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila vecne a zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že koncentrácia je zlučiteľná s vnútorným trhom, hoci mala začať fázu konania podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 a následne vyhlásiť koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

197    Pokiaľ ide o rozsah súdneho preskúmania a vyžadované dôkazné požiadavky, treba odkázať na judikatúru pripomenutú v bodoch 48 až 53 vyššie.

198    Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 koncentrácie, ktoré značne narušujú účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti najmä z dôvodu vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, musia byť vyhlásené za nezlučiteľné s vnútorným trhom.

199    Treba poukázať na to, že Komisii prináleží, aby celkovo vyhodnotila výsledok vyplývajúci zo súboru nepriamych dôkazov použitého na posúdenie stavu hospodárskej súťaže. V tomto ohľade je možné, že dôjde k uprednostneniu niektorých dôkazov a k odmietnutiu iných. Toto preskúmanie a súvisiace odôvodnenie podliehajú preskúmaniu zákonnosti, ktoré vykonáva Všeobecný súd voči rozhodnutiam Komisie v oblasti koncentrácií (rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 136).

200    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry úvodné ustanovenia nariadenia, najmä jeho článok 2, zverujú Komisii určitú diskrečnú právomoc, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenia ekonomickej povahy, a súdne preskúmanie výkonu tejto právomoci, ktorá je podstatná pre vymedzenie pravidiel v oblasti koncentrácií, preto musí zohľadňovať mieru voľnej úvahy, ktorá tvorí základ pravidiel ekonomickej povahy tvoriacich súčasť úpravy koncentrácií (pozri rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 29 a citovanú judikatúru).

201    Aj keď Komisia má v ekonomických záležitostiach v oblastiach, v ktorých sa vykonávajú komplexné ekonomické posúdenia, priestor na voľnú úvahu, nevyplýva z toho, že súd Únie sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy zo strany Komisie. Súd Únie musí totiž nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a ucelenosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, EU:C:2005:87, bod 39, a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 54).

202    Treba tiež pripomenúť, že otázka, či vecné posúdenie, podľa ktorého predmetná koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, patrí do skúmania existencie zjavne nesprávneho posúdenia. Na účely overenia, či Komisia správne vychádzala z tohto ustanovenia pri vydávaní svojho rozhodnutia, totiž treba preskúmať, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia účinkov zamýšľanej koncentrácie na hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 48).

203    Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

204    Žalobkyňa v podstate uvádza štyri výhrady založené na existencii zjavne nesprávnych posúdení Komisie. Žalobkyňa svojimi výhradami Komisii najmä vytýka, že po prvé nesprávne vymedzila relevantný trh, po druhé že nesprávne vymedzila obdobie analýzy, po tretie že nesprávne posúdila trhovú silu spoločnosti RWE a po štvrté že nesprávne posúdila vzťah medzi spoločnosťami RWE a E.ON.

b)      O prvej výhrade založenej na nesprávnej definícii relevantného trhu

205    Žalobkyňa Komisii vytýka, že sa neodôvodnene odchýlila od definície relevantného trhu, ktorú vypracoval Spolkový úrad pre kartely na základe ustálenej rozhodovacej praxe. V tomto zmysle Komisia odkazuje na „trh s konvenčne vyrábanou elektrickou energiou“, ktorý v skutočnosti neexistuje a ktorý zahŕňa elektrickú energiu určenú pre železnice a vlastnú priemyselnú spotrebu.

206    Podľa žalobkyne treba rozlišovať medzi trhom výroby a veľkoobchodných dodávok konvenčnej elektrickej energie a trhom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Posledný uvedený trh je autonómny, keďže podlieha systému pomoci stanovenému zákonom EEG a na rozdiel od veľkoobchodného trhu s konvenčnou elektrickou energiou na ňom nie sú ceny z väčšej časti stanovené na základe ponuky a dopytu. Okrem toho žalobkyňa poukazuje na to, že v minulosti rozhodovacia prax týkajúca sa kartelového práva spočívala najmä v tom, že vyrovnávacie a podporné služby sa považovali za samostatný segment trhu.

207    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

208    Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je primeraná definícia relevantného trhu nevyhnutnou a predchádzajúcou podmienkou prípadného posúdenia vplyvu koncentrácie na hospodársku súťaž (pozri rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18, neuverejnený, EU:T:2021:43, bod 63 a citovanú judikatúru).

209    Trh produktov dotknutých koncentráciou musí byť definovaný s prihliadnutím na celkový hospodársky kontext tak, aby bolo možné zhodnotiť hospodársku silu dotknutého podniku alebo podnikov, a na tento účel je dôležité vopred definovať produkty, ktoré síce nie sú nahraditeľné inými produktmi, ale sú dostatočne zameniteľné s produktmi, ktoré tieto podniky ponúkajú, a to nielen v závislosti od ich vlastností, ale aj v závislosti od súťažných podmienok a štruktúry dopytu a ponuky na trhu (rozsudok zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, EU:T:2002:146, bod 20).

210    Z ustálenej judikatúry ďalej vyplýva, že definícia relevantného trhu môže byť vzhľadom na to, že zahŕňa komplexné ekonomické posúdenia zo strany Komisie, predmetom iba obmedzeného preskúmania zo strany súdu Únie (rozsudky zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 482, a zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 53). Podľa rovnako ustálenej judikatúry je súdne preskúmanie posúdení Komisie týkajúcich sa definície relevantných trhov preskúmaním zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, T‑346/02 a T‑347/02, EU:T:2003:256, bod 119; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, EU:T:2002:146, body 26 a 32).

211    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie pripustil, že Komisia môže ponechať otvorenú definíciu trhu s dotknutým výrobkom, keďže nijaká z definícií trhu neumožňuje konštatovať existenciu významnej prekážky účinnej hospodárskej súťaže následkom koncentrácie, ako jasne a jednoznačne vyplýva z odôvodnenia uvedeného Komisiou v spornom rozhodnutí (rozsudok z 26. októbra 2017, KPN/Komisia, T‑394/15, neuverejnený, EU:T:2017:756, bod 60).

212    Nakoniec súd Únie uznal, že hoci Komisia nie je viazaná posúdeniami týkajúcimi sa relevantných trhov uvedenými v jej predchádzajúcich rozhodnutiach, neznamená to, že takéto minulé posúdenia nemôže Komisia zohľadniť vo svojej analýze ako jeden z viacerých relevantných faktorov, ak nič nenasvedčuje tomu, že podmienky hospodárskej súťaže na relevantnom trhu sa podstatne zmenili v porovnaní s predchádzajúcimi rozhodnutiami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2017, Topps Europe/Komisia, T‑699/14, neuverejnený, EU:T:2017:2, bod 93).

213    V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že ako vyplýva z bodu 13 napadnutého rozhodnutia, Komisia nadviazala na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax spočívajúcu v definovaní trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektriny tak, že zahŕňa obchodovanie na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie vyrobenej na určitom zemepisnom trhu, ako aj elektrickej energie fyzicky dovezenej na tento zemepisný trh prostredníctvom prepojovacích vedení bez ohľadu na zdroj vyrobenej elektriny.

214    Ako však vyplýva z bodu 14 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohľadnila prax Spolkového úradu pre kartely, ktorý na rozdiel od Komisie v podstate rozlišuje medzi trhom s konvenčnou elektrickou energiou a trhom s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov, na ktorý sa vzťahujú verejné dotácie podľa zákona EEG.

215    Komisia sa však v bode 15 napadnutého rozhodnutia v podstate domnievala, že takéto rozlišovanie nie je nevyhnutné na účely analýzy vplyvu koncentrácie, keďže nevzniká nijaký problém s hospodárskou súťažou, či už sú tieto dva trhy posudzované spoločne alebo oddelene.

216    Okrem toho Komisia v bode 16 napadnutého rozhodnutia uviedla, že v minulosti rozdelila trh na výrobu a veľkoobchodné dodávky elektrickej energie na jednej strane a vyrovnávacie a podporné služby na druhej strane, ale že v prejednávanej veci to nie je nevyhnutné, keďže by nevznikli nijaké problémy s hospodárskou súťažou, ani keby bol vymedzený odlišný trh vyrovnávacích a podporných služieb.

217    Po druhé Komisia v bodoch 21 a 22 napadnutého rozhodnutia určila trh prenosu elektrickej energie ako trh odlišný od trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie.

218    Nakoniec sa Komisia po tretie v bodoch 23 a 24 napadnutého rozhodnutia domnievala, že definícia trhu maloobchodných dodávok elektrickej energie môže zostať otvorená, a to tak z hľadiska výrobkov, ako aj z hľadiska geografického rozsahu, keďže bez ohľadu na prijatú definíciu koncentrácia nevyvoláva problémy s hospodárskou súťažou.

219    Žalobkyňa svojou argumentáciou na jednej strane Komisii v podstate vytýka, že sa bez akéhokoľvek vysvetlenia v tejto súvislosti odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe tým, že neodlíšila trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie od trhu vyrovnávacích a podporných služieb, a tým, že v kontexte vymedzenia maloobchodného dodávateľského trhu nerozlišovala medzi vlastným trhom s elektrickou energiou pre železnice a vlastnou priemyselnou spotrebou. Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa pri vymedzení trhu s dotknutými výrobkami nesprávne a bez ďalšieho vysvetlenia odchýlila od rozhodovacej praxe Spolkového úradu pre kartely, ktorý rozlišuje medzi trhom s konvenčnou elektrickou energiou, ktorý zahŕňa tak elektrickú energiu z konvenčných zdrojov energie, ako aj obnoviteľné zdroje energie, na ktoré sa nevzťahuje zákon EEG, a trhom s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorý zahŕňa elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje zákon EEG.

220    V prvom rade však treba konštatovať, že z bodov 213 až 218 vyššie vyplýva, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne Komisia vysvetlila, prečo sa po prvé rozhodla neprijať rovnakú definíciu trhu ako Spolkový úrad pre kartely, po druhé nerozlišovala medzi výrobou a veľkoobchodnou dodávkou elektrickej energie a trhom vyrovnávacích a podporných služieb a po tretie v rámci vymedzenia trhu s maloobchodnými dodávkami nerozlišovala podľa typu odberateľa. V tejto súvislosti uviedla, že podľa jej názoru bez ohľadu na to, aké definície trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie a trhu maloobchodných dodávok elektrickej energie sa nakoniec prijmú, koncentrácia nevyvoláva obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou.

221    Žalobkyňa však neuviedla nijaké konkrétne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť posúdenie Komisie. V tomto zmysle konkrétne nevysvetľuje, prečo mala Komisia prijať odlišnú definíciu oboch dotknutých trhov. Predovšetkým neuvádza nijaký dôkaz týkajúci sa osobitných vlastností rôznych zdrojov energie, ich nezameniteľnosti, podmienok hospodárskej súťaže a štruktúry dopytu a ponuky na týchto trhoch, ktorý by odôvodňoval ich ďalšiu segmentáciu. Je pravda, že v žalobe poukazuje na skutočnosť, že trh s elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov, na ktorý sa vzťahuje zákon EEG, je autonómnym trhom, keďže na rozdiel od trhu s konvenčnou elektrickou energiou ceny na ňom v podstate nie sú stanovené na základe ponuky a dopytu, ale ďalej nerozvádza toto tvrdenie, ktoré teda nemôže spochybniť definíciu prijatú Komisiou.

222    V druhom rade pokiaľ ide po prvé o vymedzenie trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v rozsahu, v akom zahŕňa vyrovnávacie a podporné služby, z judikatúry pripomenutej v bode 212 vyššie vyplýva, že Komisia nie je viazaná posúdeniami relevantných trhov, ktoré vykonala vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Preto sa v prejednávanej veci mohla rozhodnúť, že nebude rozlišovať medzi trhom výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie a trhom vyrovnávacích a podporných služieb.

223    Na druhej strane z bodov 46 a 47 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia napriek tomu analyzovala účinky koncentrácie pre prípad, že by bolo potrebné zvážiť samostatný trh vyrovnávacích a podporných služieb.

224    Po druhé v rozsahu, v akom sa Komisia nestotožnila s definíciou trhu výroby a veľkoobchodného zásobovania elektrickou energiou prijatou Spolkovým úradom pre kartely, treba na jednej strane uviesť, že Súdny dvor spresnil, že vzhľadom na presné rozdelenie právomocí, na ktorom je založené nariadenie č. 139/2004, rozhodnutia vnútroštátnych orgánov nemôžu zaväzovať Komisiu v konaniach o kontrole koncentrácií (rozsudok z 18. decembra 2007, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, C‑202/06 P, EU:C:2007:814, bod 56). Komisia teda nebola povinná prijať rovnakú definíciu relevantného trhu ako Spolkový úrad pre kartely.

225    Na druhej strane, hoci sa Komisia rozhodla ponechať definíciu trhu výroby a veľkoobchodného zásobovania elektrickou energiou otvorenú a neprijať rovnakú definíciu trhu ako Spolkový úrad pre kartely, v bodoch 31, 34, 45, 47 a 99 napadnutého rozhodnutia analyzovala vplyv zvýšenia trhových podielov spoločnosti RWE v súvislosti s koncentráciou v prípade, že trhy s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje zákon EEG, a trhy, na ktoré sa zákon EEG nevzťahuje, sú oddelené. V dôsledku toho zohľadnila trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, ako ho definoval Spolkový úrad pre kartely.

226    Po tretie, pokiaľ ide o definíciu trhu maloobchodných dodávok elektrickej energie, Komisia v poznámkach pod čiarou č. 27 a 29 napadnutého rozhodnutia uviedla, že údaj o celkovej výrobe elektrickej energie v Nemecku, všetky zdroje energie spolu, uvedený v tabuľke 1, a údaj o výrobe konvenčnej elektrickej energie, uvedený v tabuľke 2, zahŕňa aj aktuálnu spotrebu vlastnú železničnej doprave. Spresnila, že aj po vylúčení objemu spojeného s týmito prvkami zostanú trhové podiely jednotlivých nemeckých výrobcov elektrickej energie v podstate nezmenené.

227    Hoci sa však žalobkyňa domnieva, že Komisia tým vzala do úvahy skutočný objem trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie vo výške 396,6 terawatthodiny (TWh) za rok 2017 namiesto objemu 363,5 TWh, neuvádza, že by to malo významný vplyv na rozdelenie trhových podielov, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí.

228    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa pri definícii relevantného trhu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Výhradu založenú na nesprávnej definícii relevantného trhu preto treba zamietnuť.

c)      O druhej výhrade založenej na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy

229    Žalobkyňa Komisii vytýka, že sa obmedzila na príliš krátke obdobie analýzy, keď sa rozhodla posudzovať obdobie len do roku 2022. Okrem toho Komisia na jednej strane zohľadnila len vyraďovanie jadrových elektrární a na druhej strane nezohľadnila skutočnosť, že odvetvie energetiky sa vyznačuje dlhodobými investičnými cyklami vypočítanými na obdobie 15 až 20 rokov. Nemecký trh s elektrinou však nezvratne čelí energetickej a klimatickej transformácii, ktorá narúša všetky predchádzajúce konštanty. Nakoniec žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia vo svojej predchádzajúcej praxi v prognózach často zohľadňovala dlhé doby amortizácie.

230    Komisia, ktorú podporuje E.ON, spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

231    Treba pripomenúť, že pri kontrole koncentrácií sa od Komisie vyžaduje, aby poskytla prognózu budúceho vývoja na trhu. Musí posúdiť, či je koncentrácia spôsobilá významne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti. Vyplýva to z článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004.

232    Táto analýza predpokladaného vývoja sa musí vykonávať s veľkou opatrnosťou, lebo nejde o skúmanie minulých udalostí, pre ktoré sú často k dispozícii mnohé informácie umožňujúce pochopenie ich príčin, ani súčasných udalostí, ale o odhad udalostí, ktoré nastanú v budúcnosti s viac či menej vysokou pravdepodobnosťou, ak sa neprijme rozhodnutie zakazujúce alebo špecifikujúce podmienky navrhovanej koncentrácie. Analýza budúceho vývoja, v ktorej sa skúma, ako by koncentrácia mohla zmeniť faktory určujúce stav hospodárskej súťaže na danom trhu, s cieľom určiť, či by mala za následok významné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, si vyžaduje predstavu rôzneho reťazenia príčin a následkov s cieľom vybrať tie, ktoré sú najpravdepodobnejšie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01, EU:T:2005:456, bod 64).

233    Nakoniec, ako bolo v podstate pripomenuté v bode 110 vyššie, posúdenie zlučiteľnosti koncentrácie medzi podnikmi s vnútorným trhom musí Komisia vykonať výlučne na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v čase oznámenia tejto koncentrácie, a nie na základe hypotetických skutočností, ktorých hospodársky význam nemožno posúdiť v čase prijatia rozhodnutia o povolení (pozri rozsudok z 13. septembra 2010, Éditions Odile Jacob/Komisia, T‑279/04, neuverejnený, EU:T:2010:384, bod 327 a citovanú judikatúru).

234    Z toho vyplýva, že od Komisie sa očakáva, že vykoná posúdenie účinkov koncentrácie počas obdobia, ktorého maximálna dĺžka nemôže presiahnuť horizont, v ktorom s dostatočným stupňom istoty nastanú určité udalosti. Čím vzdialenejšia v čase je udalosť, ktorá sa má predvídať, tým väčšia je neistota ohľadom toho, či nastane. V tomto zmysle nemožno od Komisie požadovať, aby vykonala analýzu budúceho vývoja založenú na faktoroch, ktorých dlhodobé účinky nie je schopná s primeranou mierou chybovosti predvídať.

235    V prejednávanej veci treba po prvé konštatovať, že Komisia vykonala analýzu budúceho vývoja zohľadňujúcu energetickú transformáciu a útlm jadrovej energie, čo sú udalosti vykazujúce s dostatočnú mieru istoty ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia, keďže o nich rozhodla nemecká vláda.

236    V tejto súvislosti Komisia preskúmala účinky koncentrácie na trhové podiely spoločnosti RWE, pričom rozlišovala dve obdobia, a to obdobie od uskutočnenia koncentrácie do 31. decembra 2022 a obdobie po tomto dátume, ako vyplýva najmä z bodov 30 a 35 napadnutého rozhodnutia. Rovnako Komisia postupovala, pokiaľ ide o analýzu týkajúcu sa účinkov koncentrácie na riziko spojené so stratégiami zadržiavania kapacity (body 56, 80 a 81 napadnutého rozhodnutia), na kľúčovú úlohu RWE (body 62 a 65 napadnutého rozhodnutia) a na trh prenosu elektrickej energie (body 99 a 100 napadnutého rozhodnutia). Dátum 31. decembra 2022 bol stanovený vzhľadom na to, že podľa Gesetz zur geordneten Beendigung der Kernenergienutzung zur gewerblichen Erzeugung von Energie (zákon o nariadenom ukončení využívania jadrovej energie na výrobu priemyselnej energie) z 22. apríla 2002 (BGBl. 2002 I, s. 1351) mali byť jadrové zariadenia zahrnuté do koncentrácie vyradené najneskôr k tomuto dátumu.

237    Treba poukázať na to, že v rámci analýzy konkurenčnej výhody pri prideľovaní dotácií na vývoj a výstavbu nových zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú mohla RWE nadobudnúť koncentráciou, z bodov 68 a 69 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia svoju analýzu časovo neobmedzila. Platí to aj pre analýzu Komisie uvedenú v bodoch 82 až 88 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s otázkou, či by nadobudnutie menšinového akcionárskeho podielu v spoločnosti E.ON spoločnosťou RWE mohlo viesť k zablokovaniu vstupu na trh alebo zablokovaniu odberateľov, analýzu rizika negatívnych dôsledkov na likviditu trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, vykonanú v bodoch 89 až 91 napadnutého rozhodnutia, ako aj analýzu rizika, že spoločnosť RWE bude mať prístup k informáciám o pripravovaných stratégiách a činnostiach spoločnosti E.ON, vykonanú v bodoch 92 až 94 napadnutého rozhodnutia.

238    Treba teda konštatovať, že Komisia sa neobmedzila na obdobie len do roku 2022.

239    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa Komisia obmedzila na obdobie do roku 2022.

240    Po druhé, keďže Komisia posudzovala obdobie po roku 2022, ale bez uvedenia maximálneho horizontu, počas ktorého analyzovala účinky koncentrácie, je odôvodnené domnievať sa, že na účely vykonania svojej analýzy vychádzala z obdobia 3 až 5 rokov od oznámenia koncentrácie, ku ktorému došlo v roku 2019.

241    Tento výklad potvrdzujú aj písomné podania Komisie a spoločnosti E.ON.

242    V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala počítať s obdobím 15 až 20 rokov. Také obdobie by na jednej strane zohľadnilo investičné cykly špecifické pre trh s elektrinou a na druhej strane otrasy, ktorým tento trh čelí v dôsledku energetickej transformácie a vyraďovania jadrových zariadení. Komisii napokon vytýka, že zohľadnila len útlm jadrovej energetiky a nedodržala svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax.

243    Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, ktoré žalobkyňa cituje na podporu svojej argumentácie, treba uviesť, ako to robí Komisia, že boli prijaté v inom hospodárskom a politickom kontexte, než je kontext prejednávanej veci.

244    Pokiaľ teda ide o rozhodnutie Komisie K(2005) 5593 v konečnom znení z 21. decembra 2005, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o EHP (vec COMP/M.3696 – E.ON/MOL), týkalo sa maďarského trhu s elektrickou energiou v roku 2005, ktorý mal prejsť mnohými zmenami, ako vyplýva najmä z projektov výstavby elektrární, o ktorých už bolo rozhodnuté (pozri najmä body 150, 594, 601 a 602). Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie K(2009) 9059 v konečnom znení z 12. novembra 2009, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom (vec COMP/M.5549 – EDF/Segebel), týkalo sa nielen francúzskeho, belgického a holandského trhu s elektrickou energiou v roku 2009, ale okrem toho samotná transakcia stanovovala určité lehoty na vykonanie určitých krokov (pozri najmä body 66 a 75 uvedeného rozhodnutia). Nakoniec, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie zo 7. mája 2002, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom (vec COMP/M.2745 – Shell/Enterprise Oil), týkalo sa trhu Spojeného kráľovstva v roku 2002 a údaje poskytnuté oznamujúcimi subjektmi a tretími osobami umožnili Komisii vychádzať z obdobia 10 rokov.

245    Komisia sa teda ani zďaleka abstraktným spôsobom nerozhodla zohľadniť obdobie dlhšie ako 10 rokov na účely analýzy účinkov koncentrácií, ktoré jej boli oznámené, len preto, že sa týkali trhu s elektrickou energiou, ale urobila to z dôvodu, že disponovala informáciami, ktoré jej s primeranou istotou umožnili predvídať vývoj trhu počas tohto obdobia, a teda účinky koncentrácií.

246    Je teda potrebné preskúmať, či Komisia v prejednávanej veci mala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili vykonať analýzu budúceho vývoja v dlhodobejšom horizonte.

247    Ako je v tejto súvislosti uvedené v bode 235 vyššie, Komisia zohľadnila energetickú transformáciu a postupný útlm jadrovej energetiky. Odráža sa to v skutočnosti, že na jednej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí viackrát spomenula vyraďovanie jadrových zariadení a na druhej strane sa zaoberala účinkami koncentrácie, pričom zohľadnila vplyv zákona EEG.

248    Toto konštatovanie postačuje na zamietnutie tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého Komisia zohľadnila len postupné ukončenie využívania jadrovej energie.

249    Okrem toho treba konštatovať, že hoci žalobkyňa vytýka Komisii, že nezohľadnila skutočnosť, že na trhu s elektrickou energiou sú investičné cykly rozložené na obdobia 15 až 20 rokov, uvádza len svoje investičné projekty. Neodkazuje teda na investície, ktoré by RWE mohla uskutočniť v dôsledku koncentrácie a ktoré by mohli zmeniť trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie. Naopak, dokonca uvádza, že podľa jej názoru by RWE a E.ON mohli byť koncentráciou odradené od masívnych investícií. Z toho vyplýva, že ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nebolo isté, či RWE a E.ON po uskutočnení koncentrácie realizujú investície, ktoré by mohli zmeniť štruktúru trhu. Preto aj za predpokladu, že investičné cykly sú skutočne rozložené na obdobia 15 až 20 rokov, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia nemohla založiť svoju analýzu budúceho vývoja na takomto období len z tohto jediného dôvodu.

250    Pokiaľ ide o potenciálny vplyv ukončenia využívania uhlia, ktorý uvádza tak žalobkyňa, ako aj RWE, treba uviesť, že toto ukončenie je upravené v Gesetz zur Reduzierung und zur Beendigung der Kohleverstromung (zákon o znižovaní a ukončení výroby elektriny z uhlia) z 8. augusta 2020 (BGBl. 2020 I, s. 1818; ďalej len „zákon o ukončení využívania uhlia“). Inými slovami, zákon bol prijatý po prijatí napadnutého rozhodnutia, takže sa možno domnievať, že už len z tohto dôvodu Komisia nemohla zohľadniť účinky tohto zákona na účely určenia obdobia, počas ktorého mala vykonať svoju analýzu.

251    Treba však poukázať na to, že tento zákon bol prijatý po predložení správy z 31. januára 2019, ktorú vypracoval Kommission für Wachstum, Strukturwandel und Beschäftigung (Výbor pre rast, štrukturálne zmeny a zamestnanosť, Nemecko), vymenovaný nemeckou spolkovou vládou 6. júna 2018. Táto správa obsahovala odporúčania na vypracovanie plánu postupného znižovania a postupného ukončenia výroby elektrickej energie z uhlia, ako aj opatrenia v oblasti právnej, hospodárskej, sociálnej podpory, rekonsolidácie a štrukturálnej politiky, potrebné na jeho vykonávanie. Dátum ukončenia využívania uhlia bol stanovený na rok 2038.

252    V tejto súvislosti sa žalobkyňa odvoláva na zánik spoločnosti Uniper SE, aby tvrdila, že štruktúra trhu sa zmení v prospech spoločnosti RWE. Uniper je bývalá energetická spoločnosť a dcérska spoločnosť spoločnosti E.ON, ktorú získala Fortum Oyj na základe rozhodnutia Komisie C(2018) 3921 final z 15. júna 2018, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o EHP (vec M.8660 – Fortum/Uniper).

253    Pokiaľ však ide o spoločnosť Uniper, treba poukázať na to, že správa uvedená v bode 251 vyššie sa nezaoberala konkrétnym dátumom zatvorenia jej uhoľných elektrární, ale bolo v nej uvedené, že prevádzkovateľ uhoľnej bane, ktorý dodáva uhlie spoločnosti Uniper, zvažuje prevádzku do polovice 30. rokov 21. storočia.

254    Okrem toho z tlačovej správy nemeckej spolkovej vlády z 15. januára 2020, ktorú Komisia uviedla v duplike, vyplýva, že medzi nemeckou spolkovou vládou a spolkovými krajinami bola uzavretá dohoda o ukončení využívania uhlia. Cieľom tejto dohody bolo vykonať odporúčania Výboru pre rast, štrukturálne zmeny a zamestnanosť. Okrem toho spoločnosť Uniper v tlačovej správe z 30. januára 2020 uviedla, že je ochotná postupne ukončiť využívanie uhlia a že v správe Výboru pre rast, štrukturálne zmeny a zamestnanosť je navrhnuté, aby sa s ňou nemecká spolková vláda dohodla na tom, že uhoľná elektráreň Datteln 4 nebude uvedená do prevádzky výmenou za finančnú kompenzáciu. V tejto súvislosti bol prijatý zákon o ukončení využívania uhlia. Okrem toho treba uviesť, že hoci § 4 tohto zákona stanovuje časový harmonogram znižovania a zastavovania emisií z uhoľných elektrární, na rozdiel od zákona o ukončení využívania jadrovej energie neuvádza názvy dotknutých elektrární.

255    Aj keby teda Komisia vedela, že sa pripravuje zákon o ukončení využívania uhlia a že Uniper ukončí prevádzku svojich uhoľných elektrární, nemohla poznať presné spôsoby vykonávania tohto zákona, ba dokonca ani o nich uvažovať, keďže v každom prípade boli spresnené až v januári 2020. Okrem toho sa žalobkyňa zaujíma len o Uniper a nezohľadňuje pravdepodobné účinky tohto zákona na situáciu spoločnosti RWE, ktorá vlastní aj uhoľné elektrárne. Keďže nakoniec sú zariadeniami na výrobu konvenčnej elektrickej energie spoločnosti E.ON, ktoré sú dotknuté koncentráciou, jadrové elektrárne, a nie uhoľné elektrárne, treba dospieť k záveru, že Komisia nemusela zohľadniť zmeny, ktoré tento zákon priniesol na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, aby rozumne predvídala účinky koncentrácie na takto nanovo definovaný trh. Je to odôvodnené tým viac, že vzhľadom na to, že ukončenie využívania uhlia sa malo rozložiť do roku 2038, takýto postup by si vyžadoval, aby Komisia vypracovala prognózu do veľmi vzdialenej budúcnosti, ktorá by mohla byť poznačená výskytom iných zmien, ktoré ešte neboli predvídateľné a ktoré by napriek tomu mohli ďalej zmeniť štruktúru trhu.

256    Treba teda zamietnuť tvrdenie žalobkyne v tejto súvislosti, ako aj jej tvrdenie založené na zmene štruktúry trhu v dôsledku zhoršenia postavenia spoločnosti Uniper vplyvom zatvorenia jej uhoľných elektrární.

257    Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že zákon o ukončení využívania uhlia by narušil hospodársku súťaž, keďže nemecká vláda by poskytla spoločnosti RWE značné finančné zdroje. V tejto súvislosti treba v každom prípade konštatovať, ako tvrdí Komisia, že práve Komisia nekvalifikovala mechanizmus verejného obstarávania Spolkovej republiky Nemecko ako narušenie hospodárskej súťaže. Naopak, dospela k záveru, že pomoc, ktorú predstavujú tieto finančné zdroje, je zlučiteľná s vnútorným trhom [rozhodnutie Komisie C(2020) 8065 final z 25. novembra 2020 o štátnej pomoci SA.58181 (2020/N) – Mechanizmus verejnej súťaže na ukončenie využívania uhlia v Nemecku].

258    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia nemala k dispozícii informácie, ktoré by jej umožnili vykonať analýzu budúceho vývoja založenú na dlhšom období, než je obdobie, ktoré použila, teda 3 až 5 rokov od oznámenia koncentrácie. Nedopustila sa teda zjavne nesprávneho posúdenia pri definovaní obdobia analýzy.

259    Výhradu založenú na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy preto treba zamietnuť.

d)      O tretej výhrade založenej na nesprávnom posúdení trhovej sily spoločnosti RWE

260    Žalobkyňa Komisii vytýka, že nesprávne posúdila postavenie spoločnosti RWE na trhu, keď dospela k záveru, že zvýšenie trhovej sily RWE nie je problematické. Po prvé tvrdí, že Komisia pri analýze trhovej sily spoločnosti RWE zohľadnila len jej podiely na trhu. Po druhé sa Komisia dopustila pochybenia pri analýze trhových podielov a iných relevantných faktorov, a to kľúčovej úlohy RWE na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, motivácie spoločnosti RWE uplatniť stratégie zadržiavania kapacity a iné strategické využitie jej výrobného portfólia a kľúčovej úlohy RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb.

261    Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

262    Treba preskúmať každú námietku vznesenú žalobkyňou, počnúc námietkou týkajúcou sa faktorov zohľadnených Komisiou.

1)      O skutočnostiach, ktoré Komisia zohľadnila na účely svojej analýzy trhovej sily spoločnosti RWE

263    Žalobkyňa Komisii vytýka, že vykonala analýzu rastúcej trhovej sily RWE iba na základe trhových podielov bez zohľadnenia dodatočných skutočností. Komisia obmedzila analýzu trhovej sily na trhové podiely výrobcov vypočítané na základe množstva vyrobenej elektrickej energie a kapacity, nepoužila však iné relevantné faktory podľa noriem kontroly koncentrácií, ktoré boli použité v predchádzajúcich analýzach nemeckého trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie. Konkrétnejšie žalobkyňa odkazuje na stupeň koncentrácie vypočítaný na základe Herfindahlovho‑Hirschmanovho indexu (ďalej len „HHI“), na kľúčovú úlohu RWE, ktorá vyplýva z indexu RSI, na analýzy vypracované tretími osobami, ako aj na štúdiu spoločnosti Oxera alebo prieskum trhu. Komisia sa teda nezaoberala väčšinou problémov hospodárskej súťaže vyplývajúcich z koncentrácie. Komisia sa tým dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

264    V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia sa v rámci svojho skúmania zaoberala podielmi na trhu najmä v oddiele 5.1.1 napadnutého rozhodnutia, nazvanom „Štruktúra trhu“ (body 25 až 29), a v oddiele 5.1.2 napadnutého rozhodnutia, nazvanom „Nárast vyplývajúci z koncentrácie“ (body 30 až 35).

265    Okrem toho Komisia podrobne opísala „Systém dotácií pre zariadenia vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov“ (oddiel 5.1.3 napadnutého rozhodnutia, body 36 až 39) a „Stanovisko oznamovateľa koncentrácie“ (oddiel 5.1.4 napadnutého rozhodnutia, body 40 až 42), pričom vychádzala najmä po prvé z nízkych kumulovaných trhových podielov, po druhé z ich minimálneho nárastu, po tretie z prítomnosti ďalších konkurentov a po štvrté z toho, že nedošlo k posilneniu kľúčovej úlohy RWE.

266    S prihliadnutím na podiely na trhu a na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode Komisia vykonala svoju analýzu v oddiele 5.1.5 nazvanom „Posúdenie Komisie“ (body 43 až 65). Komisia v ňom konštatovala, že vzhľadom na obmedzené a dočasné zvýšenie trhových podielov na trhu ako celku alebo vo všetkých posudzovaných segmentoch je na prvý pohľad málo pravdepodobné, že by toto zvýšenie podstatne posilnilo trhovú silu RWE (bod 47 napadnutého rozhodnutia).

267    Komisia sa však pri tomto konštatovaní nezastavila. Uznala totiž, že vzhľadom na povahu trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie môže mať podnik s obmedzenými trhovými podielmi možnosť ovplyvňovať ceny. V dôsledku toho analyzovala schopnosť a záujem spoločnosti RWE na ovplyvňovaní cien (bod 48 napadnutého rozhodnutia). Komisia začala túto analýzu posúdením rizika spojeného so stratégiami zadržiavania kapacity (body 49 až 58 napadnutého rozhodnutia) a dospela k záveru, že vzhľadom na výrobné portfólio RWE a odpovede na prieskum trhu koncentrácia rozhodujúcim spôsobom nezvýši schopnosť spoločnosti RWE zadržiavať časť svojej výroby (bod 54 napadnutého rozhodnutia). Komisia následne preskúmala analýzy indexu RSI predložené spoločnosťou RWE a tretími osobami (oddiel 5.1.5.1 napadnutého rozhodnutia, body 59 až 65) a konštatovala, že ju nevedú k zmene záveru, podľa ktorého koncentrácia podstatne nezmení schopnosť alebo záujem spoločnosti RWE na narušení hospodárskej súťaže (bod 65 napadnutého rozhodnutia).

268    Vzhľadom na trhové podiely a najmä ich slabé a dočasné zvýšenie, svoju analýzu schopnosti spoločnosti RWE zadržiavať kapacitu a analýzy jej kľúčovej úlohy Komisia dospela k záveru, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Podľa Komisie toto konštatovanie platí bez ohľadu na to, či sa trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku považuje za trh zahŕňajúci celú výrobu elektrickej energie alebo za trh rozdelený medzi výrobu elektrickej energie z konvenčných a obnoviteľných zdrojov (oddiel 5.1.6 napadnutého rozhodnutia, bod 66).

269    Okrem toho sa Komisia vzhľadom na povahu dotknutého výrobného odvetvia rozhodla analyzovať ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli preukázať vplyv na hospodársku súťaž na trhoch, akými sú analýzy založené na indexe RSI v súvislosti s kľúčovou úlohou alebo „Return on Withholding Capacity Index“ (index výnosnosti zadržiavaných kapacít; ďalej len „index RWC“) s cieľom analyzovať schopnosť zadržiavať kapacitu. Komisia tiež zohľadnila odpovede na prieskum trhu, na ktoré viackrát odkázala (body 53, 59, 67, 71, 92, 94 a poznámka pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia). Komisia nakoniec analyzovala obavy vyjadrené tretími osobami, ktoré odpovedali na prieskum trhu týkajúci sa menšinového akcionárskeho podielu spoločnosti RWE v spoločnosti E.ON a účinkov koncentrácie na iné trhy, než je trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie v Nemecku.

270    Je pravda, že ako tvrdí žalobkyňa, Komisia v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala index HHI.

271    Podľa bodu 14 usmernení stupeň koncentrácie často poskytuje prvý užitočný obraz o štruktúre trhu a význame účastníkov koncentrácie. Z bodu 16 usmernení tiež vyplýva, že celkový stupeň koncentrácie trhu môže byť hodnotným údajom o podmienkach hospodárskej súťaže. Podľa posledného uvedeného bodu však Komisia na účely merania stupňov koncentrácie často používa index HHI, ktorý sa rovná súčtu druhých mocnín trhových podielov každého z podnikov pôsobiacich na trhu. Zatiaľ čo absolútna úroveň indexu HHI môže poskytnúť prvý náznak konkurenčných tlakov, ktoré vzniknú na trhu v dôsledku koncentrácie, zmena indexu HHI, známa ako „delta“, je užitočným ukazovateľom zmeny stupňa koncentrácie, ktorá vyplynie priamo z transakcie. Bod 14 ani bod 16 usmernení však nepožaduje, aby sa Komisia vo všetkých svojich rozhodnutiach zaoberala indexom HHI (pozri rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, body 65 a 66 a citovanú judikatúru).

272    Okrem toho treba uviesť, že body 19 až 21 usmernení v podstate definujú prahové hodnoty indexu HHI, pod ktorými koncentrácia s najväčšou pravdepodobnosťou nevyvoláva obavy z narušenia hospodárskej súťaže. Komisia teda v usmerneniach okrem iného uvádza, že je nepravdepodobné, že by transakcia vyvolala obavy v oblasti horizontálnej hospodárskej súťaže na trhu, ak má index HHI na konci transakcie hodnotu od 1 000 do 2 000 a delta je menšia ako 250, alebo ak je index HHI na konci transakcie vyšší ako 2 000 a delta je nižšia ako 150, okrem výnimočných prípadov.

273    V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyňa nepredložila vlastné výpočty indexu HHI. Mala by to však urobiť, aby preukázala, že ak by ho Komisia zohľadnila, dospela by k odlišnému záveru, pokiaľ ide o účinky koncentrácie na trh.

274    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia nielenže pri posúdení trhovej sily spoločnosti RWE zohľadnila iné faktory ako podiely na trhu, ale že žalobkyňa navyše nepreukázala, v akom zmysle by zohľadnenie indexu HHI, ktoré nebolo podľa judikatúry citovanej v bode 271 vyššie potrebné, alebo prípadných iných skutočností mohlo spochybniť závery Komisie.

275    Je teda potrebné preskúmať po prvé analýzu trhových podielov spoločnosti RWE a po druhé analýzu ďalších skutočností vykonanú Komisiou.

2)      O analýze trhových podielov

276    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri posúdení trhových podielov.

277    V tejto súvislosti žalobkyňa po prvé používa údaje odlišné od údajov predložených účastníkmi koncentrácie, z ktorých vychádzala Komisia na účely analýzy trhových podielov spoločnosti RWE. Treba však konštatovať, že žalobkyňa neuvádza existenciu právneho predpisu, ktorý by Komisii zakazoval vychádzať z údajov poskytnutých samotnými účastníkmi koncentrácie v rámci správneho konania, ani naopak, ktorý by ju zaväzoval viesť vlastný prieskum trhu nezávisle od údajov poskytnutých účastníkmi koncentrácie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 126).

278    Okrem toho žalobkyňa používa len vlastné údaje, nevysvetľuje však, prečo údaje použité Komisiou nie sú správne.

279    Nemôže však postačovať, aby žalobkyňa použila údaje odlišné od tých, ktoré Komisia použila v napadnutom rozhodnutí, na účely preukázania zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila, ak nepredloží konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že zohľadnenie údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí predstavuje zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 156).

280    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že údaje použité Komisiou boli nesprávne.

281    Po druhé treba overiť, či sa Komisia pri analýze údajov, ktoré použila, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

282    Treba pripomenúť, že Komisia pri posudzovaní protisúťažných účinkov koncentrácie porovnáva podmienky hospodárskej súťaže, ktoré by vyplynuli z oznámenej transakcie, s podmienkami, ktoré by prevládali na trhu, ak by sa koncentrácia neuskutočnila (rozsudok z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17, EU:T:2019:354, bod 115).

283    Treba poukázať na to, že vysoké trhové podiely majú veľkú výpovednú hodnotu a pomer medzi trhovými podielmi účastníkov koncentrácie a podielmi ich konkurentov, predovšetkým tých, ktorí po nich bezprostredne nasledujú, predstavuje dôležitý náznak existencie dominantného postavenia. Okrem toho mimoriadne vysoký trhový podiel môže byť sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia najmä vtedy, ak ostatné trhové subjekty majú oveľa menšie podiely (rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02, EU:T:2006:64, bod 201). Naopak koncentrácie, ktoré z dôvodu obmedzeného podielu dotknutých podnikov na trhu nie sú spôsobilé narušiť účinnú hospodársku súťaž, možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom (odôvodnenie 32 nariadenia č. 139/2004).

284    Z bodu 17 usmernení na jednej strane vyplýva, že iba osobitne vysoký podiel na trhu vo výške 50 % alebo viac môže sám osebe predstavovať dôkaz o existencii dominantného postavenia na trhu, a na druhej strane, že ak koncentrácia s trhovým podielom menším ako 50 % môže napriek tomu vyvolať obavy z narušenia hospodárskej súťaže, je to spôsobené inými faktormi vrátane sily konkurentov a ich počtu (rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 59).

285    V tomto kontexte je teda potrebné určiť, či sa v prejednávanej veci, ako tvrdí žalobkyňa, Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne posúdila postavenie spoločnosti RWE na trhu a dospela k záveru, že zvýšenie trhovej sily spoločnosti RWE nie je problematické.

286    V prejednávanej veci Komisia po prvé v bode 26 a nasl. napadnutého rozhodnutia uviedla, že na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie mala RWE pred koncentráciou na trhu celkovej výroby elektrickej energie podiel medzi 20 % a 30 %, konkrétne [dôverné](1) %, v prípade výroby elektriny a medzi 20 % a 30 %, konkrétne [dôverné] %, v prípade inštalovanej výrobnej kapacity. Prostredníctvom koncentrácie by RWE získala dodatočný trhový podiel v rozmedzí od 0 % do 1 %, a to [dôverné] % (t. j. [dôverné] TWh), v prípade celkovej výroby elektrickej energie a v rozmedzí od 0 % do 1 %, konkrétne [dôverné] % (t. j. [dôverné]  MW), v prípade inštalovanej výrobnej kapacity (bod 27, tabuľka 1 a poznámka pod čiarou č. 26 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku koncentrácie M.8870 však došlo k zvýšeniu len o 0 % až 1 %, teda [dôverné] %, pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie (t. j. [dôverné] TWh), a od 0 % do 1 %, teda [dôverné] % (t. j. [dôverné] MW), v prípade inštalovanej výrobnej kapacity (bod 34 a poznámka pod čiarou č. 36 napadnutého rozhodnutia). Dôvodom je to, že koncentráciou M.8870 budú niektoré výrobné zariadenia spoločnosti innogy, bývalej dcérskej spoločnosti RWE, prevedené na E.ON.

287    Po druhé Komisia poukázala na to, že pokiaľ ide o výrobu konvenčnej elektrickej energie, pred koncentráciou mala spoločnosť RWE trhový podiel medzi 30 % a 40 %, a to [dôverné] %, pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie, a medzi 20 % a 30 %, teda [dôverné], pokiaľ ide o inštalovanú výrobnú kapacitu, a že koncentrácia by spoločnosti RWE poskytla dodatočný trhový podiel medzi 0 % a 1 %, konkrétne [dôverné] % (t. j. [dôverné] TWh), v prípade výroby elektrickej energie alebo v rozmedzí od 0 % do 1 %, teda [dôverné] % (približne [dôverné] MW), v prípade inštalovanej výrobnej kapacity (bod 28, tabuľka 2 a poznámka pod čiarou č. 28 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku koncentrácie M.8870 došlo k zvýšeniu len medzi 0 % a 1 %, teda [dôverné] %, v prípade výroby elektrickej energie (bod 34 napadnutého rozhodnutia).

288    Po tretie, pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia poukázala na to, že pred koncentráciou mala spoločnosť RWE trhový podiel medzi 0 % a 5 %, t. j. [dôverné] %, pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie, a medzi 0 % a 5 %, t. j. [dôverné] %, pokiaľ ide o inštalovanú výrobnú kapacitu, a že koncentrácia by spoločnosti RWE poskytla dodatočný podiel na trhu medzi 0 % a 1 %, konkrétne [dôverné] % (t. j. [dôverné] TWh) v prípade výroby elektrickej energie a v rozmedzí od 0 % do 1 %, teda [dôverné] %, (t. j. približne [dôverné] MW), v prípade inštalovanej výrobnej kapacity (bod 29, tabuľka 3 a poznámka pod čiarou č. 31 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku koncentrácie M.8870 sa zvýšenie pohybuje len medzi 0 % a 1 %, teda [dôverné] %, v prípade výroby elektrickej energie (bod 34 napadnutého rozhodnutia).

289    Koncentrácia teda poskytla spoločnosti RWE dodatočný podiel na trhu dosahujúci najviac 0 % až 1 %, t. j. [dôverné] %. Taký malý nárast nemožno sám osebe považovať za významný.

290    Preto je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že koncentrácia nepovedie k významnému zvýšeniu trhových podielov spoločnosti RWE bez ohľadu na zvolené vymedzenie trhu.

291    Okrem toho vyradením elektrárne Gundremmingen C plánovaným na 31. december 2021 a vyradením elektrárne Emsland plánovaným najneskôr na 31. december 2022 bude časť nárastu trhových podielov ďalej absorbovaná, a to [dôverné] z [dôverné] TWh v prípade výroby a [dôverné] z [dôverné] MW v prípade inštalovanej výrobnej kapacity. Trvalé zvýšenie sa teda bude týkať kapacity veterných elektrární, ktorá predstavuje [dôverné] MW. Keďže zvýšenie podielov na trhu s konvenčnou elektrinou je založené výlučne na akvizícii jadrových elektrární, tento nárast by mal úplne zmiznúť po ukončení používania jadrovej energie plánovanom najneskôr na 31. december 2022. Čistý nárast trhových podielov po vykonaní koncentrácie M.8871 sa teda bude pohybovať medzi 0 % a 1 %, a to [dôverné] % (teda [dôverné] TWh), v prípade výroby elektrickej energie na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie. Okrem toho ukončením využívania jadrovej energie naplánovaným najneskôr na 31. december 2022 by mala výroba elektriny klesnúť o [dôverné] TWh. Zvýšenie trhových podielov v dôsledku koncentrácie bude preto dočasné a od roku 2023 dokonca záporné.

292    Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že skutočné zvýšenie vyplývajúce z koncentrácie má len dočasnú povahu, keďže do značnej miery zanikne po definitívnom uzavretí jadrových elektrární do konca roku 2022 (bod 35 napadnutého rozhodnutia). Slabý nárast na trhu výroby a dodávky konvenčnej elektrickej energie v Nemecku z [dôverné] % na [dôverné] % tak po ukončení využívania jadrovej energetiky zanikne.

293    Tento záver nemožno spochybniť ďalšími tvrdeniami žalobkyne.

294    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia nezohľadnila skutočnosť, že RWE pred koncentráciou dominovala na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, je pravda, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nespomína existenciu už existujúceho dominantného postavenia spoločnosti RWE. Ak je však Komisia schopná preukázať na základe skutočností uvedených v spise, že koncentrácia nie je spôsobilá vytvoriť alebo posilniť dominantné postavenie, nie je povinná vopred určiť, či dotknutý podnik už mal dominantné postavenie.

295    Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď neanalyzovala, či bola spoločnosť RWE dominantným podnikom pred uskutočnením koncentrácie.

296    V každom prípade, ako je uvedené v bode 310 nižšie, hlavný kvantitatívny faktor, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva na podporu existencie už predtým existujúceho dominantného postavenia RWE, teda kľúčová úloha spoločnosti RWE meraná indexom RSI štúdie spoločnosti Oxera, nepredstavuje nepriamy dôkaz takého postavenia.

297    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že takmer úplné nadobudnutie celej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov spoločnosti E.ON by umožnilo spoločnosti RWE získať ešte väčší náskok ako najväčší výrobca konvenčnej elektrickej energie a stať sa najväčším výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Táto kombinácia by jej poskytla značný manévrovací priestor na trhu, čo by zhoršilo účinky koncentrácie na hospodársku súťaž vzhľadom na vysoké štrukturálne prekážky vstupu na trh a potrebu veľmi vysokých kapitálových investícií a dlhodobého plánovania.

298    V tejto súvislosti, ako je uvedené v bodoch 290 a 292 vyššie, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že zvýšenie podielov na trhu je obmedzené a dočasné. Okrem toho Komisia správne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, E.ON a RWE majú veľmi malý kumulovaný trhový podiel, ktorý dosahuje len 0 % až 5 %, konkrétne [dôverné] %. Pokiaľ ide o výrobu z konvenčných zdrojov energie, hoci je RWE najväčším dodávateľom v Nemecku ([dôverné] %), čistý nárast je obmedzený ([dôverné] %) a v každom prípade v plnej miere spôsobený zariadeniami využívajúcimi jadrovú energiu, ktoré mali byť trvalo odstavené do konca roku 2022 (bod 45 napadnutého rozhodnutia). Komisia tak bez zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že na prvý pohľad je málo pravdepodobné, že by toto zvýšenie podstatne posilnilo silu spoločnosti RWE na nemeckom trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie (bod 47 napadnutého rozhodnutia).

299    Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o analýzu trhových podielov spoločnosti RWE, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

3)      O kľúčovej úlohe spoločnosti RWE na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie

300    Žalobkyňa Komisii vytýka, že vyčerpávajúcim spôsobom nepreskúmala posilnenie kľúčovej úlohy RWE na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, ktoré preukazuje najmä index RSI.

301    Podľa žalobkyne najmä vzhľadom na štúdiu spoločnosti Oxera spoločnosť RWE už pred koncentráciou zohrávala kľúčovú úlohu na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, čo bolo odrazom dominantného postavenia. Prostredníctvom koncentrácie sa kľúčová úloha RWE posilnila.

302    Ako vyplýva z bodu 60 napadnutého rozhodnutia, analýza indexu RSI spočíva v určení, či podnik zohráva kľúčovú úlohu, teda či je nevyhnutný na uspokojenie dopytu. V praxi sa index RSI používa na overenie toho, či je kedykoľvek v danom roku kapacita konkurentov dostatočná na uspokojenie dopytu, ak by subjekt vytvorený koncentráciou odišiel z trhu.

303    V tejto súvislosti Komisia v bode 60 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že Spolkový úrad pre kartely a Monopolkommission (Výbor pre monopoly, Nemecko) sa domnievali, že ak dodávateľ zohráva kľúčovú úlohu v priebehu viac ako 5 % hodín v danom roku, svedčí to o trhovej sile.

304    Hoci však Komisia uznala jeho užitočnosť, v bode 61 napadnutého rozhodnutia sa domnievala, že index RSI má určité obmedzenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri skúmaní účinkov koncentrácií. Spoločnosť, ktorá nezohráva kľúčovú úlohu, totiž môže napriek tomu ovplyvniť veľkoobchodné ceny, napríklad zadržiavaním kapacity. Okrem toho poukázala na to, že spoločnosť, ktorá zohráva kľúčovú úlohu, môže mať napriek tomu len obmedzený záujem na jej uplatnení, ak je zostatkový dopyt, ktorý konkurenti nemôžu uspokojiť, nízky.

305    Komisia síce vysvetlila, prečo sa domnieva, že analýzy indexu RSI majú obmedzené využitie pri kontrole koncentrácií, napriek tomu ich však zohľadnila a preskúmala. V tejto súvislosti môže Komisia pri výkone svojej právomoci voľnej úvahy v tejto oblasti poukázať na obmedzenia modelu hospodárskych analýz založených na indexe RSI, ktoré sa majú zohľadniť pri celkovom posúdení koncentrácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, body 116 až 118). Žalobkyňa preto nemôže Komisii vytýkať, že vo svojej analýze kľúčovej úlohy, ktorú zohrávala RWE, zohľadnila obmedzenia analýz založených na indexe RSI.

306    Okrem toho Komisia v poznámke pod čiarou č. 46 napadnutého rozhodnutia uviedla, pričom žalobkyňa jej neprotirečí, že v závislosti od tretích osôb sa posilnenie kľúčovej úlohy, teda absolútny nárast percentuálneho podielu počas všetkých hodín v roku, počas ktorých je spoločnosť RWE nevyhnutná na uspokojenie dopytu, pohybovalo medzi 0,4 % a 1,1 % v roku 2017 a medzi 0,7 % a 1,1 % v roku 2019.

307    Okrem toho z bodu 62 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky rôzne analýzy indexu RSI predložené Komisii sa zhodujú na tom, že na jednej strane RWE bude v krátkodobom horizonte, teda do roku 2022, nenahraditeľným dodávateľom na uspokojenie dopytu počas výrazne menej ako 10 % všetkých hodín v roku a na druhej strane akékoľvek predĺženie období, počas ktorých je RWE nevyhnutná, zanikne najneskôr po ukončení využívania jadrových zariadení plánovanom na koniec roka 2022.

308    Okrem toho Komisia v bode 64 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že iba štúdia spoločnosti Oxera predpokladá scenár založený na zadržiavaní kapacity výroby veternej energie a kontrole zariadení spoločnosti E.ON na výrobu z konvenčných zdrojov energie, ktorých účinky sú relatívne väčšie. Komisia sa však domnievala, že predpoklady, na ktorých je tento scenár založený, nie sú podložené skutkovými okolnosťami veci: na jednej strane spoločnosť RWE nie je schopná zadržiavať kapacitu výroby energie z obnoviteľných zdrojov každú hodinu, keďže zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nie sú vhodné na zadržiavanie kapacity; na druhej strane menšinový akcionársky podiel v E.ON neposkytuje spoločnosti RWE úplnú kontrolu nad každodenným riadením zariadení, ktoré si ponechala E.ON.

309    V tejto súvislosti, ako je uvedené v bodoch 322 a 391 nižšie, tvrdenia Komisie, podľa ktorých na jednej strane zariadenia na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov nie sú vhodné na zadržiavanie kapacity a na druhej strane RWE nezíska kontrolu nad každodennou prevádzkou spoločnosti E.ON, sú podložené. Komisia tak mohla vierohodne dospieť k záveru, že predpoklady, na ktorých je založený model štúdie spoločnosti Oxera, neodrážajú realitu.

310    Okrem toho štúdia spoločnosti Oxera nemôže prostredníctvom kľúčovej úlohy RWE preukázať existenciu významnej prekážky účinnej hospodárskej súťaže. V prvom rade z tejto štúdie vyplýva, že v roku 2019 by RWE bez koncentrácie zohrávala kľúčovú úlohu počas 4 % hodín roka, čím by sa dostala pod prahovú hodnotu 5 %, ktorá podľa Spolkového úradu pre kartely a Výboru pre monopoly svedčí o trhovej sile, takže nemožno dospieť k záveru, že RWE mala v tejto súvislosti dominantné postavenie pred koncentráciou. Nárast indexu RSI následkom koncentrácie by bol ďalej obmedzený. Na rok 2019 sa teda v tomto modeli predpokladá, že podiel hodín v roku, počas ktorých RWE zohráva kľúčovú úlohu, sa zvýši zo 4 % bez koncentrácie na 5,5 % po koncentrácii a v roku 2022 z 8,6 % bez koncentrácie na 9,9 % po koncentrácii. To znamená, že nárast počtu hodín, počas ktorých RWE zohráva kľúčovú úlohu, sa zvýši o 1,5 percentuálneho bodu v roku 2019 a o 1,3 percentuálneho bodu v roku 2022. Zvýšenie kľúčovej úlohy RWE, ktoré zistila štúdia spoločnosti Oxera, sa teda radikálne nelíši od zvýšenia kľúčovej úlohy konštatovaného tretími osobami a pripomenutého v bode 306 vyššie. Okrem toho sú hodnoty indexu RSI na rok 2024 rovnaké pre situáciu bez uskutočnenia koncentrácie a po jej uskutočnení, čo dokazuje, že v nadväznosti na ukončenie využívania jadrovej energetiky v dôsledku koncentrácie nedošlo k posilneniu kľúčovej úlohy RWE.

311    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v analýze kľúčovej úlohy RWE, ktorú vykonala Komisia.

4)      O motivácii spoločnosti RWE uplatniť stratégie zadržiavania kapacity a ďalšie strategické využitie jej výrobného portfólia

312    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne poprela potenciál spoločnosti RWE na zadržiavanie kapacity jednak tým, že poukázala na zanedbateľnú povahu rastu RWE, a jednak tým, že namiesto odhadu dodatočného manévrovacieho priestoru vychádzala z prieskumu trhu. V tejto súvislosti žalobkyňa najmä tvrdí, že index RWC týkajúci sa výnosnosti zadržiavaných kapacít preukazuje, že RWE bola schopná ovplyvňovať ceny a optimalizovať príjmy svojho portfólia tým, že vďaka svojej trhovej sile zadržiavala kapacitu už pred koncentráciou. Vďaka koncentrácii by RWE mohla zadržiavať dodatočnú kapacitu a ešte viac profitovať zo zvýšenia cien. Index RWC týkajúci sa výnosnosti zadržanej kapacity tak preukazuje, že zadržiavanie kapacity bolo pre spoločnosť RWE ziskové niekoľko tisíc hodín ročne.

313    Stratégie zadržiavania kapacity dodávateľmi zahŕňajú fyzické alebo hospodárske zadržanie časti ich výroby s cieľom vyvolať zvýšenie cien, pričom ak má byť tento postup ziskový, vyžaduje si to kombináciu flexibilnej výroby (čierne uhlie a plyn), ktorú možno zadržiavať, a základnej výroby (jadrová energia, hnedé uhlie a obnoviteľné zdroje energie), ktorá by zostala funkčná a profitovala by z výsledného zvýšenia cien.

314    Po prvé treba pripomenúť, že Komisii prináleží celkovo vyhodnotiť výsledok súboru nepriamych dôkazov použitých na posúdenie stavu hospodárskej súťaže. V súlade s týmto celkovým vyhodnotením Komisia môže uprednostniť určité dôkazy a iné odmietnuť. Všeobecnému súdu prináleží preskúmať zákonnosť tohto preskúmania a jeho odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 136).

315    Treba konštatovať, že v bode 51 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že dodatočná kapacita, ktorú nadobudla spoločnosť RWE, podstatne neposilnila jej schopnosť alebo záujem na zadržiavaní kapacity.

316    Na jednej strane zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov majú spomedzi flexibilných výrobných technológií najnižšie hraničné náklady, takže zadržiavanie ich kapacity je najnákladnejšie (bod 52 napadnutého rozhodnutia). Výrobcovia elektrickej energie počas prieskumu trhu potvrdili, že tieto zariadenia zvyčajne fungujú na plný výkon a že zadržiavanie ich kapacity, ktoré je síce technicky možné, má z hospodárskeho hľadiska zmysel len za výnimočných okolností, keď sú veľkoobchodné ceny záporné (bod 53 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa v bode 54 napadnutého rozhodnutia domnievala, že nadobudnutie veterných elektrární v dôsledku koncentrácie nezvýšilo schopnosť RWE zadržiavať kapacitu v rozhodujúcom rozsahu. Z bodu 57 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nezvýšilo ani záujem RWE o zadržiavanie kapacity, keďže dočasné čisté zvýšenie kapacity obnoviteľných veterných zdrojov energie o [dôverné] TWh bolo odmenené podľa režimu „priameho predaja“, takže nárast cien na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie mal tendenciu viesť k značnému zníženiu miery, v akej zariadenie, na ktoré sa vzťahoval zákon EEG, malo prospech zo zvýšenia cien na tomto trhu.

317    Na druhej strane Komisia v bodoch 55, 56 a 58 napadnutého rozhodnutia uviedla, že zvýšenie schopnosti RWE zadržiavať kapacitu nadobudnutím jadrových kapacít je dočasné a obmedzené na [dôverné] TWh alebo medzi 0 % a 1 %, teda [dôverné] % celkovej výroby, a nemôže citeľne ovplyvniť záujem RWE uplatniť stratégiu zadržiavania kapacity.

318    Komisia v bode 63 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že iba štúdia spoločnosti Oxera uvádza simulačný model, ktorého cieľom je odhadnúť záujem spoločnosti RWE na uplatnení zadržiavania kapacity. Komisia na základe tohto modelu dospela k záveru, že v prípade zadržiavania výrobných kapacít založených na konvenčných zdrojoch energie, akými sú plynové a uhoľné elektrárne, sú účinky koncentrácie veľmi obmedzené.

319    Z napadnutého rozhodnutia, konkrétne z jeho bodu 65, teda vyplýva, že Komisia analyzovala štúdiu spoločnosti Oxera, prostredníctvom ktorej sa žalobkyňa usiluje podporiť svoje tvrdenia o možnosti a motivácii spoločnosti RWE zadržiavať kapacitu, a že konštatovala, že jednotlivé predložené analýzy vrátane štúdie spoločnosti Oxera nič nemenia na jej záveroch.

320    Po druhé treba overiť, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri analýze rizika zadržiavania výrobnej kapacity.

321    Ako je uvedené v bodoch 290 a 292 vyššie, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že zvýšenie podielov na trhu nie je významné a v každom prípade je toto zvýšenie dočasné. Z toho treba vyvodiť, že z koncentrácie nemôže po ukončení využívania jadrovej energie, ktoré je naplánované na koniec roka 2022, vyplynúť nijaká dodatočná schopnosť zadržiavať kapacitu. Toto zistenie potvrdzuje štúdia spoločnosti Oxera, ktorej model ukazuje, že v roku 2024 nebude existovať nijaký dodatočný stimul na zadržiavanie kapacity v porovnaní so situáciou pred koncentráciou.

322    Pokiaľ ide o dodatočnú kapacitu alebo dodatočnú motiváciu na zadržiavanie kapacity v krátkodobom horizonte, t. j. do plánovaného ukončenia využívania jadrovej energie na konci roku 2022, na jednej strane v prípade zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov Komisia konštatovala, že účastníci prieskumov trhu naznačili, že zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov nemôžu byť využívané na zadržiavanie kapacity. Zároveň treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje konštatovanie Komisie, podľa ktorého zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov majú najnižšie hraničné náklady energetických zariadení, takže sú nákladovo najefektívnejšie a s najmenšou pravdepodobnosťou použiteľné na zadržiavanie kapacity. Komisia takisto preskúmala, či by dočasné nadobudnutie dodatočnej kapacity obnoviteľných zdrojov energie mohlo spoločnosť RWE motivovať k tomu, aby zadržiavala kapacitu iných energetických zariadení, než sú zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V tejto súvislosti uviedla, že prípadné zvýšenie cien spôsobené zadržiavaním kapacity iných energetických zariadení by malo za následok zníženie odmeny za zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov podľa zákona EEG. Vzhľadom na dočasnú povahu prípadného zvýšenia schopnosti zadržiavať kapacitu teda treba ďalej uviesť, že akýkoľvek dodatočný stimul na krátkodobé zadržiavanie kapacity pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov energie by bol obmedzený.

323    Na druhej strane, pokiaľ ide o nadobudnutie menšinového akcionárskeho podielu na základnom imaní jadrových elektrární Emsland a Gundremmingen C, dodatočná kapacita alebo motivácia na zadržiavanie kapacity by boli dočasné a obmedzené z dôvodu ich zatvorenia do konca roka 2022. Treba tiež konštatovať, že štúdia spoločnosti Oxera nepreukázala, že došlo k významnému nárastu stimulov na zadržiavanie kapacity. Pokiaľ ide o energiu z konvenčných zdrojov, štúdia spoločnosti Oxera v tejto súvislosti nepreukázala významné rozdiely v cenách a počte ziskových hodín spojené s ukončením prevádzky plynovej elektrárne po koncentrácii. V prípade ukončenia prevádzky uhoľnej elektrárne je počet ziskových hodín mierne vyšší za roky 2019 a 2022 a prakticky rovnaký v roku 2024.

324    Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o analýzu možnosti a motiváciu spoločnosti RWE zadržiavať kapacitu po koncentrácii.

325    Po tretie je potrebné analyzovať dodatočné obavy žalobkyne týkajúce sa potenciálneho strategického využitia výrobného portfólia RWE, a to po prvé vytvorenia úmyselne nesprávnych prognóz v oblasti veternej obnoviteľnej elektrickej energie, po druhé strategického využitia časového úseku medzi trhom predchádzajúceho dňa a premenlivejším vnútrodenným trhom a po tretie manipulácie s cenami.

326    V tejto súvislosti Komisia v bode 71 napadnutého rozhodnutia uviedla, že ziskovosť stratégie založenej na úmyselne nesprávnych prognózach s cieľom vyvolať vyšší dopyt po službách vyrovnávania charakterizovaných vyššími cenami je ťažké preukázať a že okrem toho väčšina konkurentov, ktorí sa zúčastnili na prieskume trhu, uviedla, že dodávatelia vo všeobecnosti nemajú záujem na poskytovaní nesprávnych prognóz výroby z obnoviteľných zdrojov energie. Komisia v bode 72 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že koncentrácia môže mať účinky iba pri dvoch alternatívnych scenároch, a to ak by sa podstatne zvýšila kapacita obnoviteľných zdrojov RWE alebo ak by sa posilnilo postavenie RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb. Keďže žalobkyňa nespochybnila relevantnosť týchto dvoch scenárov ani neuviedla iné hypotézy, podľa ktorých by koncentrácia mohla mať účinky, treba len overiť, či sa tieto dva scenáre v prejednávanej veci uskutočnili.

327    Pokiaľ však ide o kapacitu veterných elektrární a kapacitu v oblasti vyrovnávacích a podporných služieb, v bode 290 vyššie a v bode 331 nižšie je uvedený záver, že Komisia sa mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia domnievať, že nárast spôsobený koncentráciou je obmedzený a dočasný. Okrem toho schopnosť alebo motivácia spoločnosti RWE akýmkoľvek spôsobom svojvoľne určovať ceny nie je spojená so schopnosťou alebo motiváciou zadržiavať kapacitu alebo s vyrovnávacím trhom, keďže predaj na dennom trhu a predaj na vnútrodennom trhu sa uskutočňujú na tom istom trhu, a to na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie. Obmedzená a dočasná povaha prípadného zvýšenia kapacity RWE vedie k rovnakému záveru: schopnosť a motivácia RWE manipulovať s cenami sa môžu v dôsledku koncentrácie zvýšiť iba obmedzeným a dočasným spôsobom. Preto sa neuskutočnil ani jeden z dvoch scenárov uvedených v bode 326 vyššie.

328    V každom prípade bez ohľadu na to, aký účinok môže mať zvýšenie kapacity z krátkodobého hľadiska, toto zvýšenie je neisté a žalobkyňa v súlade s požadovanými dôkaznými požiadavkami nepreukázala existenciu závažného náznaku významnej prekážky účinnej hospodárskej súťaže v tejto súvislosti.

329    Preto je potrebné dospieť k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri analýze dodatočných obáv vyplývajúcich zo strategického využívania výrobného portfólia spoločnosti RWE.

5)      O kľúčovej úlohe spoločnosti RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb

330    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že RWE bola kľúčovým dodávateľom na trhu vyrovnávacích a podporných služieb už pred koncentráciou a že v dôsledku koncentrácie síce zostane počet hodín, počas ktorých RWE zohráva kľúčovú úlohu, rovnaký, zanikne však E.ON ako konkurent. Podľa žalobkyne Komisia osobitne nepreskúmala skutočnosť, že RWE zohráva kľúčovú úlohu v oblasti vyrovnávacích a podporných služieb.

331    Po prvé treba poukázať na to, že Komisia v bode 46 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že na trhu vyrovnávacích a podporných služieb bude zvýšenie vyplývajúce z koncentrácie veľmi obmedzené a dočasné. Komisia uviedla, že výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov sa zvyčajne nepoužíva na účely zabezpečovania výkonovej rovnováhy a že jadrové zariadenia musia byť na takéto použitie vopred kvalifikované. Táto predchádzajúca kvalifikácia vyplýva z procesu iniciovaného dodávateľom, ktorý sa chce zúčastniť na vyrovnávacom trhu prostredníctvom výrobnej jednotky a ktorý predložil ponuku prevádzkovateľovi prenosovej sústavy zodpovednému za výberové konanie na zabezpečenie regulačnej energie. Pokiaľ ide o nadobudnutú jadrovú kapacitu, na jednej strane síce elektráreň Emsland bola vopred kvalifikovaná, spoločnosť RWE však už disponovala všetkými právami na predaj rezervnej energie. Na druhej strane elektráreň Gündremmingen C je predbežne spôsobilá na vytváranie primárnych rezerv, teda prvých zásob elektrickej energie aktivovaných automaticky v prípade nerovnováhy v sústave, a terciárnych rezerv, teda tretích zásob elektrickej energie aktivovaných prevádzkovateľom prenosovej sústavy podľa vyrovnávacieho mechanizmu, ale nikdy sa nezúčastnila na aukcii primárnych rezerv.

332    Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa uznáva, že počet hodín, počas ktorých RWE zohráva kľúčovú úlohu na trhu vyrovnávacích a podporných služieb, by sa v dôsledku koncentrácie nezmenil. Okrem toho sa v štúdii spoločnosti Oxera uvádza, že v praxi by sa jadrové elektrárne nevyužívali na účely zabezpečovania výkonovej rovnováhy, ako aj to, že koncentrácia pravdepodobne nebude mať priamy vplyv na trh vyrovnávacích a podporných služieb.

333    Koncentrácia preto nemá vplyv na mieru nevyhnutnosti spoločnosti RWE na uspokojenie celkového dopytu po elektrickej energii na trhu vyrovnávacích a podporných služieb. Komisia teda bez zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že kľúčová úloha RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb sa nezvýši.

334    Po druhé, pokiaľ ide o vplyv zániku E.ON ako konkurenta, treba uviesť, že podľa štúdie spoločnosti Oxera posilnenie postavenia spoločnosti RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb vyplývalo z tohto zániku. Vzťah medzi spoločnosťami RWE a E.ON je analyzovaný v bodoch 339 až 391 nižšie, už teraz však možno konštatovať, že vzhľadom na nízku výrobnú kapacitu, ktorú si E.ON zachovala po predaji spoločnosti Uniper spoločnosti Fortum, nemohla mať už pred uskutočnením koncentrácie relevantný význam na trhu vyrovnávacích a podporných služieb. Okrem toho zariadenia prevedené na RWE prostredníctvom koncentrácie nemali pred koncentráciou kapacitu na účely zabezpečovania výkonovej rovnováhy z dôvodov uvedených v bode 331 vyššie.

335    Z toho vyplýva, že žalobkyňa nedokázala spochybniť dôvodnosť konštatovaní Komisie v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú kľúčovej úlohy zohrávanej spoločnosťou RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb.

6)      Záver

336    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že s výhradou preskúmania dôvodnosti tvrdení žalobkyne týkajúcich sa blízkosti účastníkov koncentrácie (pozri body 339 až 346 nižšie) a trvalého vylúčenia spoločnosti E.ON (pozri body 347 až 365 nižšie) sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v analýze vplyvu koncentrácie na trhovú silu spoločnosti RWE. V tejto súvislosti sa správne domnievala, že preskúmanie trhových podielov nadobudnutých v dôsledku koncentrácie a iných faktorov nenaznačuje, že by koncentrácia mohla významne zmeniť trhovú silu spoločnosti RWE. V dôsledku toho musí byť výhrada žalobkyne založená na nesprávnom posúdení trhovej sily RWE zamietnutá.

e)      O štvrtej výhrade založenej na nesprávnom posúdení vzťahu medzi spoločnosťami RWE a E.ON

337    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia riadne nepreskúmala vzťah medzi spoločnosťami RWE a E.ON a najmä vzájomnú závislosť a blízkosť medzi spoločnosťami RWE a E.ON, trvalé vylúčenie spoločnosti E.ON, rozhodujúci vplyv RWE na E.ON a rozdelenie trhov s elektrickou energiou, o ktorom rozhodli RWE a E.ON. V tejto súvislosti, ak by Komisia správne a úplne preskúmala skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi spoločnosťami RWE a E.ON a vykonala by náležité hospodárske posúdenie, nevyhlásila by koncentráciu za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

338    Komisia podporovaná spoločnosťami E.ON a RWE spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

1)      O vzťahoch vzájomnej závislosti a blízkosti medzi spoločnosťami RWE a E.ON

339    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, že nezohľadnila vzájomnú závislosť a blízkosť medzi spoločnosťami RWE a E.ON, nesprávne určila trhovú silu RWE.

340    Po prvé, pokiaľ ide o priame alebo nepriame podiely spoločností RWE a E.ON v podnikoch energetického odvetvia v Nemecku, žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže nezohľadnila podiely spoločností RWE a E.ON v odvetví energetiky ako celku.

341    Žalobkyňa však nevysvetľuje vplyv, ktorý by tieto podiely mohli mať na analýzu prekážok hospodárskej súťaže spojených s koncentráciou. Žalobkyňa sa totiž len zmieňuje o počte podielov RWE a E.ON v iných spoločnostiach, nevysvetľuje však, či pôsobia na relevantných trhoch, ich postavenie na trhu, ako by ich vzťah so spoločnosťami RWE a E.ON mohol brániť hospodárskej súťaži ani či by tieto hypotetické prekážky boli dôsledkami súvisiacimi s koncentráciou.

342    Okrem toho treba uviesť, že Komisia pri posudzovaní koncentrácie skutočne zohľadnila výrobnú kapacitu dcérskych spoločností a podnikov, v ktorých majú RWE a E.ON podiely. V podieloch na trhu pridelených spoločnostiam RWE a E.ON v tabuľke 1 napadnutého rozhodnutia tak Komisia pripísala spoločnostiam RWE a E.ON všetky výrobné kapacity, ktorú tieto spoločnosti kontrolujú priamo alebo nepriamo prostredníctvom dcérskych spoločností. V dôsledku toho Komisia skutočne zohľadnila priame alebo nepriame podiely spoločností RWE a E.ON.

343    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého majú E.ON a RWE veľmi podobnú štruktúru a postavenie, žalobkyňa v podstate tvrdí, že táto blízkosť je ďalším dôkazom trhovej sily RWE.

344    V tejto súvislosti však žalobkyňa nevysvetľuje, ako sa súbežnosť vývoja burzových kurzov týchto dvoch cenných papierov, ako aj zistený prevádzkový výsledok alebo skutočnosť, že E.ON a RWE sídlia v tom istom meste, týkajú uplatňovania práva v oblasti koncentrácií, a najmä, ako by tieto skutočnosti mohli ovplyvniť vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia spoločnosti RWE. Naopak, tieto okolnosti majú len náhodnú povahu. Skutočnosť, že oba podniky majú sídlo v Essene (Nemecko), totiž nie je relevantná na účely posúdenia účinkov koncentrácie na trh výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie. Pokiaľ ide o súbežný vývoj ich príjmov a burzovej hodnoty, možno ho vysvetliť obvyklým vývojom dvoch spoločností pôsobiacich v tom istom odvetví.

345    Po tretie žalobkyňa rovnako nevysvetľuje, ako by samotná zemepisná blízkosť zamestnancov spoločností RWE a E.ON mohla viesť k vzniku zosúladeného postupu medzi týmito dvoma podnikmi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ alebo s právom v oblasti koncentrácií.

346    Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o vzťahy vzájomnej závislosti a blízkosti medzi spoločnosťami RWE a E.ON.

2)      O trvalom vylúčení spoločnosti E.ON

347    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nepreskúmala zánik spoločnosti E.ON a z neho vyplývajúce negatívne dôsledky na hospodársku súťaž, čo je hlavný problém v oblasti hospodárskej súťaže, ktorý koncentrácia vyvoláva.

348    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že E.ON vyvíjala zdravý konkurenčný tlak voči spoločnosti RWE a že najvýznamnejším výsledkom koncentrácie je trvalý zánik spoločnosti E.ON ako potenciálneho konkurenta vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a na trhu vyrovnávacích a podporných služieb. Komisia tak porušila bod 27 usmernení po prvé vzhľadom na blízkosť účastníkov koncentrácie z hľadiska hospodárskej súťaže, po druhé vzhľadom na schopnosť podnikov zúčastnených na koncentrácii brániť expanzii menších konkurentov a po tretie vzhľadom na odstránenie dôležitej hybnej sily hospodárskej súťaže v dôsledku koncentrácie.

349    Treba pripomenúť, že ako je uvedené v bode 185 vyššie, Komisia je viazaná oznámeniami, ktoré prijme v oblasti kontroly koncentrácií, pokiaľ sa neodchyľujú od ustanovení Zmluvy a nariadenia č. 139/2004 (rozsudky z 3. apríla 2003, BaByliss/Komisia, T‑114/02, EU:T:2003:100, bod 143, a zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 58).

350    Usmernenia však nepožadujú preskúmanie všetkých prvkov, ktoré sú v nich uvedené, vo všetkých prípadoch, keďže Komisia má právomoc voľnej úvahy, ktorá jej umožňuje zohľadniť alebo nezohľadniť určité skutočnosti (rozsudok zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08, neuverejnený, EU:T:2013:306, bod 274).

351    Nakoniec súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia vykonávané Všeobecným súdom sa nemôže obmedziť len na preskúmanie zohľadnenia alebo nezohľadnenia prvkov, ktoré sú v usmerneniach uvedené ako relevantné na posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž, zo strany Komisie. Všeobecný súd musí rovnako v rámci tohto preskúmania zvážiť, či prípadné opomenutia Komisie môžu spochybniť jej záver, podľa ktorého táto koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti o svojej zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, EU:T:2007:203, bod 61 a citovanú judikatúru).

352    Treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že trhové podiely, ktoré mala RWE pred koncentráciou (v roku 2017), boli obmedzené, konkrétne od 20 % do 30 % (presnejšie [dôverné] %) na trhu celkovej výroby elektrickej energie v Nemecku, medzi 30 % a 40 % (presnejšie [dôverné] %) na trhu výroby konvenčnej elektrickej energie v Nemecku a medzi 0 % a 5 % (konkrétnejšie [dôverné] %) na trhu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov v Nemecku, a že príslušné zvýšenia po koncentrácii, a to medzi 0 % a 1 % (t. j. [dôverné] %), medzi 0 % a 1 % (t. j. [dôverné] %) a medzi 0 % a 1 % (t. j. [dôverné] %), na týchto trhoch sú obmedzené (body 27 až 29 napadnutého rozhodnutia). Nárast je dokonca menší, keďže časť výrobných zariadení spoločnosti innogy bude trvalo prevedená na E.ON po koncentrácii M.8870, takže zvýšenie trhových podielov RWE po koncentrácii predstavuje [dôverné] %, [dôverné] % a [dôverné] % na týchto príslušných trhoch (body 33 a 34 napadnutého rozhodnutia).

353    Pokiaľ ide o výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, Komisia vzhľadom na podiely na trhu oprávnene konštatovala, že táto výroba je roztrieštená, rozdelená medzi mnohých dodávateľov,  že s [dôverné] TWh v roku 2017 mala spoločnosť RWE podiel medzi 0 % a 5 %, teda menej ako [dôverné] %, a že zariadenia spoločnosti E.ON boli ešte menej dôležité s [dôverné] TWh, teda medzi 0 % a 1 %, konkrétne [dôverné] % (bod 29 napadnutého rozhodnutia). Komisia tiež konštatovala, že pokiaľ ide o celkovú inštalovanú kapacitu, spoločnosť RWE má podiel medzi 0 % a 5 %, teda [dôverné] %, a že výrobná kapacita zariadení spoločnosti E.ON pochádzajúca z obnoviteľných zdrojov energie predstavuje približne [dôverné] MW, čo predstavuje 0 % až 1 %, približne [dôverné] %, nemeckej inštalovanej kapacity výroby z obnoviteľných zdrojov energie (poznámka pod čiarou č. 31 napadnutého rozhodnutia).

354    Ako vyplýva z bodov 290, 292 a 321 vyššie, Komisia bez zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že zvýšenie trhových podielov spoločnosti RWE v dôsledku koncentrácie je obmedzené a dočasné.

355    Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keď Komisia opomenula analyzovať niektoré skutočnosti požadované bodom 27 usmernení, takéto opomenutia nemôžu spochybniť záver Komisie, podľa ktorého koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

356    Okrem toho žalobkyňa nesprávne chápe pôsobnosť bodu 27 usmernení. Usmernenia uvádzajú ako prvky hospodárskej súťaže, ktoré treba preskúmať v rámci nekoordinovaných účinkov, po prvé to, či sú účastníci koncentrácie blízkymi konkurentmi (body 28 až 30), po druhé to, či subjekt vzniknutý koncentráciou môže brániť expanzii konkurentov (bod 36), alebo po tretie to, či koncentrácia odstraňuje dôležitú hybnú silu hospodárskej súťaže (body 37 a 38).

357    V tejto súvislosti však po prvé stačí pripomenúť, že účastníkmi koncentrácie sú spoločnosť RWE a zariadenia spoločnosti E.ON, nie RWE a E.ON, takže E.ON v dôsledku koncentrácie nezanikne. Po druhé žalobkyňa podľa všetkého tvrdí, že RWE a E.ON sú blízkymi konkurentmi a že by mohli brániť expanzii ostatných konkurentov. Otázkou však je, či na jednej strane zariadenia spoločnosti E.ON nadobudnuté spoločnosťou RWE a samotná RWE sú blízkymi konkurentmi, a na druhej strane, či zariadenia spoločnosti E.ON nadobudnuté spoločnosťou RWE a samotná RWE môžu brániť expanzii konkurentov. Žalobkyňa však vychádza z nesprávneho predpokladu, že RWE nadobudla celú spoločnosť E.ON prostredníctvom svojho menšinového podielu, čo nie je správne, ako je konštatované v bodoch 366 až 391 nižšie.

358    Po tretie, pokiaľ ide o zánik konkurenčného tlaku na spoločnosť RWE, ktorý vyvíja E.ON, v dôsledku koncentrácie, treba uviesť, že samotné zníženie konkurenčného tlaku, ktoré vyplýva najmä zo zániku podniku s dôležitejšou úlohou, než akú naznačujú jeho podiely na trhu, samo osebe nepostačuje na preukázanie významného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

359    V tejto súvislosti treba uviesť, že zníženie výrobnej kapacity spoločnosti E.ON nie je len dôsledkom koncentrácie.

360    Na jednej strane totiž treba uviesť, pričom žalobkyňa to nespochybňuje, že E.ON už prijala samostatné rozhodnutie o prevode podstatných častí svojej činnosti v oblasti výroby konvenčnej elektrickej energie, predovšetkým s výnimkou kapacity jadrových elektrární, na svoju bývalú dcérsku spoločnosť Uniper a o odpredaji svojho podielu na základnom imaní spoločnosti Uniper spoločnosti Fortum.

361    Na druhej strane o zatvorení jadrových elektrární E.ON, ktoré malo nastať najneskôr do konca roka 2022, rozhodol nemecký zákonodarca, takže aj keby si E.ON ponechala tieto zariadenia, od tohto dátumu by ich už nemohla prevádzkovať. Činnosť spoločnosti E.ON v oblasti výroby elektrickej energie tak prudko klesla už pred koncentráciou a mala sa ďalej znižovať.

362    Okrem toho z tabuľky 1 napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že z celkovej výroby spoločnosti E.ON v roku 2017 získa spoločnosť RWE len približne [dôverné]. Pokiaľ ide o konvenčnú energiu, bude podiel celkovej výroby spoločnosti E.ON v roku 2017, ktorý nadobudne RWE, len približne [dôverné] (tabuľka 2 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, RWE získa štyri sedminy výroby spoločnosti E.ON (tabuľka 3 napadnutého rozhodnutia). E.ON teda v dôsledku koncentrácie nezaniká ako konkurent.

363    Preto ak klesá význam spoločnosti E.ON na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, nesúvisí to výlučne s koncentráciou, ale vyplýva to aj z iných transakcií tohto hospodárskeho subjektu.

364    Okrem toho treba tiež uviesť, že Komisia zohľadnila kritériá, ktoré išli nad rámec trhových podielov (bod 48 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Hoci teda Komisia posúdila konkurenčný vzťah medzi spoločnosťami E.ON a RWE najmä na základe analýzy trhových podielov, nič to nemení na tom, že preskúmala ďalšie faktory, akým je kľúčová úloha RWE alebo jej schopnosť zadržiavať kapacitu (pozri bod 267 vyššie), ako aj menšinový podiel RWE v spoločnosti E.ON (pozri bod 372 nižšie).

365    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia neporušila bod 27 usmernení.

3)      O rozhodujúcom vplyve spoločnosti RWE na spoločnosť E.ON

366    Žalobkyňa tvrdí, že podiel v E.ON poskytuje spoločnosti RWE nielen rozhodujúci vplyv na dôležité obchodné rozhodnutia podniku, ale že účinkom a skutočným cieľom celkovej transakcie je skôr umožniť spoločnosti RWE kontrolovať prevádzkovú činnosť E.ON, vylúčiť E.ON konkrétne a natrvalo z hospodárskej súťaže v oblasti výroby a zároveň vylúčiť možnosť, aby sa E.ON opäť stala výrobcom a konkurentom spoločnosti RWE. RWE tak môže obmedziť hospodársku súťaž a posilniť svoje postavenie vo výrobe prostredníctvom svojho vplyvu ako akcionára spoločnosti E.ON.

367    Na úvod treba uviesť, že v rámci súdneho preskúmania napadnutého rozhodnutia z vecnej stránky Všeobecný súd nemôže skúmať, či vplyv vykonávaný spoločnosťou RWE na spoločnosť E.ON bol rozhodujúci v zmysle článku 3 nariadenia č. 139/2004, ale len to, či RWE mohla mať rozhodujúci vplyv na E.ON (pozri bod 76 napadnutého rozhodnutia), takže koncentrácia môže značne narušiť účinnú hospodársku súťaž v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

368    V tejto súvislosti, ako je uvedené v bode 114 vyššie, ak doslovný výklad ustanovenia práva Únie neumožňuje posúdiť jeho presnú pôsobnosť, predmetná právna úprava sa má vykladať v závislosti od jej účelu, ako aj od jej všeobecnej systematiky.

369    Pokiaľ ide o ciele sledované nariadením č. 139/2004, z jeho odôvodnení 5, 6 a 8 vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť, aby reorganizácie podnikov trvalo nenarušili hospodársku súťaž. Preto podľa týchto odôvodnení musí právo Únie obsahovať ustanovenia o takých formách koncentrácie, ktoré by mohli značne narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti a ktoré umožnia účinnú kontrolu všetkých koncentrácií z hľadiska ich vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže v Únii. Preto sa toto nariadenie musí uplatňovať na významné štrukturálne zmeny, ktorých dosah na trh prekračuje štátne hranice akéhokoľvek členského štátu (rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16, EU:C:2017:643, body 20 a 21).

370    Z hľadiska hospodárskej súťaže môžu mať aj menšinové akcionárske podiely medzi konkurentmi koordinované účinky narúšajúce hospodársku súťaž tým, že ovplyvňujú schopnosť a motiváciu účastníkov trhu dohodnúť sa mlčky alebo výslovne s cieľom dosiahnuť výhody nad rámec hospodárskej súťaže.

371    Komisia je preto povinná v rámci analýzy koncentrácie overiť, či menšinový akcionársky podiel, ktorý RWE nadobudla v spoločnosti E.ON, môže viesť k významnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti.

372    V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí analyzovala na jednej strane horizontálne účinky, teda zníženie záujmu spoločností RWE a E.ON súťažiť na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie, a na druhej strane vertikálne účinky definované ako schopnosť alebo záujem spoločností RWE a E.ON vylúčiť konkurentov na vstupe a nadväzujúcich trhoch (body 75 a 79 až 95 napadnutého rozhodnutia).

373    Komisia, RWE a E.ON odkazujú na dohodu o vzťahoch medzi investormi uzavretú spoločnosťami RWE a E.ON s cieľom minimalizovať vplyv, ktorý by RWE mohla mať na E.ON po nadobudnutí menšinového podielu vo výške 16,67 %.

374    Po prvé z tejto dohody vyplýva, že hlasovacie práva, ktoré si môže uplatniť RWE, sú obmedzené na 16,67 % na zhromaždeniach akcionárov bez ohľadu na mieru účasti (bod 76 napadnutého rozhodnutia).

375    Toto obmedzenie mohlo viesť Komisiu bez zjavne nesprávneho posúdenia k záveru, že RWE nemá významný vplyv na každodennú prevádzku výrobných zariadení spoločnosti E.ON (bod 81 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti sa síce RWE prostredníctvom tohto podielu stáva najväčším akcionárom spoločnosti E.ON a akcionárska štruktúra spoločnosti E.ON je roztrieštená, hlasovacie práva RWE však budú vždy obmedzené na veľkosť jej akcionárskeho podielu bez ohľadu na počet akcií zastúpených pri hlasovaní na zhromaždení akcionárov, čo de facto zabráni spoločnosti RWE prijímať strategické rozhodnutia a dokonca aj získať negatívnu kontrolu nad E.ON prostredníctvom blokujúcej menšiny na zhromaždení akcionárov.

376    Rozptýlenosť akcionárskej štruktúry E.ON nemôže spochybniť toto posúdenie. Aj keď totiž miera účasti na valných zhromaždeniach môže byť nižšia v prípade roztrieštenej akcionárskej štruktúry podniku, hlasovacie práva RWE budú stále obmedzené na 16,67 %.

377    Okrem toho sa prostredníctvom tejto dohody RWE zaväzuje, že si nebude uplatňovať hlasovacie práva spoločne s ostatnými menšinovými akcionármi, nenadobudne ďalšie podiely, nezmení právnu alebo finančnú štruktúru ani riadenie spoločnosti E.ON a nebude využívať svoje hlasovacie práva proti správnej rade alebo dozornej rade.

378    Všetky tieto obmedzenia výkonu akcionárskych práv RWE obmedzujú vplyv, ktorý môže mať RWE na spoločnosť E.ON.

379    Žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že dohoda o vzťahoch medzi investormi je irelevantná z dôvodu jej zmluvnej povahy.

380    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v rámci uplatňovania článku 3 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 kontrola vyplýva z práv, zmlúv alebo iných prostriedkov umožňujúcich vykonávať rozhodujúci vplyv. Naopak, neexistencia možnosti vykonávať rozhodujúci vplyv môže vyplývať zo zmluvných ustanovení. Analogicky musí byť možné, aby existencia alebo neexistencia rozhodujúceho vplyvu, ktorý by mohol prispieť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, vyplývala zo zmluvného ustanovenia.

381    V každom prípade a bez ohľadu na to, ako nemecké právo zaobchádza s touto dohodou, nedodržanie dohody o vzťahoch medzi investormi alebo zmena tejto dohody, pokiaľ by takéto nedodržanie umožnilo spoločnosti RWE fakticky alebo právne získať rozhodujúci vplyv na E.ON, musí byť preskúmané ako nová koncentrácia podliehajúca oznamovacej povinnosti podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 139/2004.

382    Tvrdenie, podľa ktorého RWE získala rozhodujúci vplyv na E.ON po nadobudnutí menšinového akcionárskeho podielu, keďže RWE sa stala najväčším individuálnym akcionárom E.ON a akcionárska štruktúra E.ON je roztrieštená, teda nie je podložené faktami. Žalobkyňa preto nepreukázala, že Komisia sa v tejto súvislosti dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

383    Po druhé, pokiaľ ide o vplyv nízkej účasti na valných zhromaždeniach na schopnosť spoločnosti RWE ovplyvňovať E.ON, stačí uviesť, že obmedzenie hlasovacích práv spoločnosti RWE, ktoré dohoda o vzťahoch medzi investormi stanovuje, bráni spoločnosti RWE vykonávať rozhodujúci vplyv na valnom zhromaždení spoločnosti E.ON. Hoci ako tvrdí žalobkyňa, miera účasti na valnom zhromaždení E.ON bola v priemere len 38,35 % počas siedmich rokov predchádzajúcich koncentrácii, RWE nemohla vykonávať svoje hlasovacie práva v rozsahu viac ako 6,39 % základného imania spoločnosti E.ON. Tvrdenie, podľa ktorého ich spoločná história a kultúra, ako aj prekrývajúce sa aktivity na trhu svedčia o tom, že RWE sleduje v rámci spoločnosti E.ON aj svoje strategické záujmy, a nielen finančné záujmy, je vzhľadom na ustanovenia dohody o vzťahoch medzi investormi irelevantné.

384    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia riadne nepreskúmala kombinovaný vplyv uplatňovaný spoločnosťami RWE a [dôverné]. V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že [dôverné] vlastnila v čase prijatia napadnutého rozhodnutia približne 6,5 % akcií E.ON a približne 6,18 % akcií RWE.

385    Treba poukázať na to, že Komisia nedávno zohľadnila „spoločných akcionárov“, t. j. vlastníctvo akcií v konkurenčných podnikoch tými istými inštitucionálnymi investormi a jeho nekoordinované účinky na hospodársku súťaž.

386    Komisia vo svojej rozhodovacej praxi dospela k záveru, že v prípade existencie spoločných akcionárov, čo bola realita v určitých odvetviach, meradlá koncentrácie, akými sú trhové podiely alebo index HHI, môžu podhodnotiť úroveň koncentrácie štruktúry trhu, a teda trhovú silu strán. Preto sa spoloční akcionári v týchto odvetviach musia považovať za súčasť kontextu pri posudzovaní akéhokoľvek významného narušenia účinnej hospodárskej súťaže [pozri napríklad rozhodnutie Komisie C(2017) 1946 final z 27. marca 2017, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec M.7932 – Dow/DuPont), body 4 a 81, a rozhodnutie Komisie C(2018) 1709 final z 21. marca 2018, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec M.8084 – Bayer/Monsanto), body 224 a 3303].

387    Aj za predpokladu, že zníženie konkurenčných tlakov na ostatných konkurentov môže vyplývať z existencie spoločných akcionárov, však samotný účinok tohto zníženia v zásade sám osebe nepostačuje na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v rámci teórie ujmy založenej na nekoordinovaných účinkoch.

388    V prejednávanej veci žalobkyňa nepredložila nijaký nepriamy dôkaz na podporu pravdepodobnosti existencie akejkoľvek koordinácie medzi [dôverné] a spoločnosťou RWE na valných zhromaždeniach spoločnosti E.ON. V tejto súvislosti žalobkyňa nevysvetľuje, v akom rozsahu [dôverné] zasahuje do riadenia spoločnosti E.ON alebo RWE. Dokonca aj za predpokladu, že by bola preukázaná schopnosť ovplyvňovať riadenie spoločnosti E.ON alebo RWE, žalobkyňa neurčila nepriame dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že prítomnosť [dôverné] v základnom imaní spoločností RWE a E.ON naznačuje, že už existuje tendencia ku kolektívnemu dominantnému postaveniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, EU:T:2002:146, bod 91).

389    Skutočnosť, že Komisia sa o takom vzťahu vôbec nezmieňuje, teda nemôže predstavovať zjavne nesprávne posúdenie z jej strany.

390    Po štvrté, pokiaľ ide o vplyv na zloženie správnej a dozornej rady, treba poukázať na to, že podľa článku 12 ods. 3 stanov spoločnosti E.ON sa uznesenia dozornej rady E.ON prijímajú jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov a na prijatie nijakého uznesenia dozornej rady E.ON nie je potrebná kvalifikovaná väčšina. S jedným členom zo štrnástich má RWE v dozornej rade E.ON len veľmi malú váhu, a preto nemôže vetovať prijatie uznesení dozornej rady E.ON. Pokiaľ ide o správnu radu, ktorej členov vymenúva dozorná rada, stačí uviesť, že vzhľadom na to, že RWE nemá kontrolu nad dozornou radou, nemá kontrolu ani nad správnou radou.

391    Treba teda konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o vplyv spoločnosti RWE na spoločnosť E.ON z dôvodu nadobudnutia menšinového akcionárskeho podielu.

4)      O rozdelení trhov s elektrickou energiou, o ktorom rozhodli RWE a E.ON

392    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že RWE a E.ON si celkovou transakciou rozdelili fázy hodnotového reťazca na nemeckom trhu s elektrickou energiou, čo predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v rozpore s článkom 101 ZFEÚ.

393    Treba poukázať na to, že ako vyplýva z článku 21 ods. 1 nariadenia č. 139/2004, toto nariadenie sa uplatňuje výlučne na koncentrácie podľa článku 3 tohto nariadenia, na ktoré sa v zásade neuplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim vyd. 08/002, s. 205). Naopak, posledné uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na konania podnikov, ktoré síce nepredstavujú koncentráciu v zmysle nariadenia č. 139/2004, môžu však viesť k zosúladeným postupom medzi nimi v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, a ktoré z tohto dôvodu podliehajú kontrole zo strany Komisie alebo vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž (rozsudok zo 7. septembra 2017, Austria Asphalt, C‑248/16, EU:C:2017:643, body 32 a 33).

394    Skutočnosť, že predmet napadnutého rozhodnutia sa týka koncentrácie, nie je sporná. Vzhľadom na vyššie uvedené je tvrdenie založené na porušení článku 101 ZFEÚ neúčinné.

5)      Záver

395    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní vzťahu medzi spoločnosťami RWE a E.ON a spôsobu, akým by mohol byť zmenený v dôsledku koncentrácie, a teda mať vplyv na hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Výhradu žalobkyne založenú na nesprávnom posúdení vzťahu medzi spoločnosťami RWE a E.ON preto treba zamietnuť.

f)      Záver týkajúci sa piateho žalobného dôvodu

396    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné dospieť k záveru, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri vymedzení relevantného trhu, definovaní obdobia analýzy, posúdení trhovej sily RWE a posúdení vzťahu medzi RWE a E.ON. V dôsledku toho Komisia bez zjavne nesprávneho posúdenia dospela k záveru, že koncentrácia nevyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004.

397    Piaty žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu.

7.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti náležitej starostlivosti

398    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia nedostatočne preskúmala skutkový stav v rozpore so svojou povinnosťou náležitej starostlivosti. Komisia teda obozretne a starostlivo nezisťovala okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacieho procesu. Nezohľadnila ani skutočnosti a informácie predložené účastníkmi konania a tretími osobami, ktoré sa zúčastnili na konaní, ani iné relevantné parametre.

399    Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

400    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípadoch, keď inštitúcie Únie disponujú voľnou úvahou, ako je to v oblasti skúmania koncentrácií, má dodržiavanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väčší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť Komisie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, právo dotknutej osoby vyjadriť sa, ako aj právo na rozhodnutie, ktoré je dostatočne odôvodnené (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, a zo 6. júla 2010, Ryanair/Komisia, T‑342/07, EU:T:2010:280, bod 31).

401    V oblasti kontroly koncentrácií má Komisia podľa ustálenej judikatúry k dispozícii voľnú úvahu, a to najmä pokiaľ ide o posúdenia ekonomickej povahy. Dodržiavanie záruk zo strany Komisie, poskytovaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach, medzi ktoré patrí povinnosť náležitej starostlivosti, ktorá si od Komisie vyžaduje, aby starostlivo a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, preto v tejto oblasti získava o to väčší význam (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 164).

402    Keďže Komisia musí v tejto oblasti v rámci svojho konania dodržiavať povinnosť náležitej starostlivosti, je povinná s potrebnou starostlivosťou zistiť skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí výkon jej voľnej úvahy, a to tak, že zhromaždí skutkové okolnosti, ktoré sú pre výkon tejto právomoci nevyhnutné a môžu mať výrazný vplyv na výsledok rozhodovacieho procesu. Z tejto povinnosti vyplýva po prvé to, že Komisia je povinná zohľadniť tak skutkové okolnosti a informácie, ktoré sú jej predložené oznamovateľmi, ako aj skutkové okolnosti a informácie predložené inými tretími osobami, ktoré sa na konaní aktívne zúčastňujú, a po druhé to, že je povinná v prípade potreby tieto skutkové okolnosti získať prostredníctvom prieskumu trhu alebo žiadostí o informácie adresovaných trhovým subjektom (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 165).

403    Je však potrebné poukázať na to, že v tejto oblasti sa musí povinnosť Komisie dodržiavať záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach, a teda aj záruku dodržiavania povinnosti náležitej starostlivosti, vykladať – ako v prípade povinnosti dodržiavania povinnosti odôvodnenia – spôsobom zlučiteľným s požiadavkou rýchleho konania, ktorá charakterizuje všeobecnú štruktúru nariadenia č. 139/2004 a ktorá od Komisie požaduje, aby pri výkone svojej voľnej úvahy dodržiavala prísne lehoty (pozri rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05, EU:T:2009:144, bod 166 a citovanú judikatúru).

404    Vzhľadom na konštatovania vykonané najmä v rámci piateho žalobného dôvodu nemožno poprieť, že Komisia s potrebnou starostlivosťou preskúmala všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže zohľadnila všetky skutočnosti a informácie poskytnuté tak oznamovateľom koncentrácie, ako aj tretími osobami zúčastnenými na konaní. Komisia vykonala aj vlastný prieskum prostredníctvom prieskumu trhu a žiadostí o informácie zaslaných účastníkom trhu. Z napadnutého rozhodnutia navyše jasne vyplýva, že Komisia zohľadnila výsledky tohto prieskumu.

405    Šiesty žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

C.      O návrhu na predvolanie svedkov alebo subsidiárne na ich vypočutie

406    Dňa 30. mája 2022 žalobkyňa podala do kancelárie Všeobecného súdu návrh, aby bol na pojednávanie predvolaný A, bývalý predseda spoločnosti E.ON, B, bývalý predseda spoločnosti RWE, a C, riaditeľ ôsmeho rozhodovacieho oddelenia Spolkového úradu pre kartely. Subsidiárne navrhla, aby boli títo svedkovia vypočutí.

407    Komisia, E.ON a RWE v podstate nesúhlasia s predvolaním a subsidiárne nesúhlasia s vypočutím osôb uvedených v predchádzajúcom bode.

408    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd ako jediný rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, ktoré mu boli predložené (pozri rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C‑260/05 P, EU:C:2007:700, bod 77 a citovanú judikatúru).

409    Všeobecnému súdu teda prináleží posúdiť relevantnosť návrhu na predvolanie alebo na vypočutie svedkov vo vzťahu k predmetu sporu a k potrebe predvolať alebo vypočuť predvolaných svedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C‑260/05 P, EU:C:2007:700, bod 78 a citovanú judikatúru).

410    V prejednávanej veci okrem toho, že žalobkyňa v súlade s článkom 88 ods. 2 rokovacieho poriadku nevysvetlila dôvody, pre ktoré predložila tieto návrhy na vykonanie dokazovania až po skončení písomnej časti konania a len dva týždne pred pojednávaním, a bez ohľadu na ich nepresnosť, keďže žalobkyňa neuviedla konkrétne body, v súvislosti s ktorými je potrebné vypočuť tieto tri osoby, treba uviesť, že informácie obsiahnuté v spise a vysvetlenia poskytnuté na pojednávaní sú dostatočné na to, aby Všeobecný súd mohol vydať rozsudok, keďže môže účinne rozhodnúť na základe návrhov, dôvodov a tvrdení uvedených v priebehu konania a s prihliadnutím na dokumenty predložené účastníkmi konania.

411    Preto nie je potrebné vyhovieť návrhom na vykonanie dôkazných prostriedkov.

412    Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobu treba zamietnuť.

 O trovách

413    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Komisia, E.ON a RWE, v súlade s návrhmi týchto účastníkov konania.

414    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      EVH GmbH znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia, E.ON SE a RWE AG.

3.      Spolková republika Nemecko znáša svoje vlastné trovy konania.

Gervasoni Madise Nihoul

Frendo       Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2023.

Podpisy

Obsah

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Účastníci koncentrácie

B. Pozadie koncentrácie

C. Správne konanie

D. Napadnuté rozhodnutie

II. Návrhy účastníkov konania

III. Právne posúdenie

A. O prípustnosti

B. O veci samej

1. Úvodné úvahy

2. O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom rozdelení analýzy celkovej transakcie

a) O pôsobnosti prvého žalobného dôvodu

b) O preskúmaní koncentrácie B828/19

c) O existencii jedinej koncentrácie

1) O pojme „jediná koncentrácia“

2) Uplatnenie v prejednávanej veci

i) O podmienke týkajúcej sa vzájomnej závislosti dotknutých transakcií

ii) O podmienke týkajúcej sa výsledku

3) Pojem „jediná koncentrácia“ a požiadavka celkového posúdenia

d) Záver

3. O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

4. O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva žalobkyne na vypočutie

5. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na účinnú súdnu ochranu

6. O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení

a) Úvodné úvahy

b) O prvej výhrade založenej na nesprávnej definícii relevantného trhu

c) O druhej výhrade založenej na nesprávnom vymedzení obdobia analýzy

d) O tretej výhrade založenej na nesprávnom posúdení trhovej sily spoločnosti RWE

1) O skutočnostiach, ktoré Komisia zohľadnila na účely svojej analýzy trhovej sily spoločnosti RWE

2) O analýze trhových podielov

3) O kľúčovej úlohe spoločnosti RWE na trhu výroby a veľkoobchodných dodávok elektrickej energie

4) O motivácii spoločnosti RWE uplatniť stratégie zadržiavania kapacity a ďalšie strategické využitie jej výrobného portfólia

5) O kľúčovej úlohe spoločnosti RWE na trhu vyrovnávacích a podporných služieb

6) Záver

e) O štvrtej výhrade založenej na nesprávnom posúdení vzťahu medzi spoločnosťami RWE a E.ON

1) O vzťahoch vzájomnej závislosti a blízkosti medzi spoločnosťami RWE a E.ON

2) O trvalom vylúčení spoločnosti E.ON

3) O rozhodujúcom vplyve spoločnosti RWE na spoločnosť E.ON

4) O rozdelení trhov s elektrickou energiou, o ktorom rozhodli RWE a E.ON

5) Záver

f) Záver týkajúci sa piateho žalobného dôvodu

7. O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti náležitej starostlivosti

C. O návrhu na predvolanie svedkov alebo subsidiárne na ich vypočutie

O trovách

*      Jazyk konania: nemčina.

1 Skryté dôverné údaje.