ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)
z 21. decembra 2022 (*)
„Štátna pomoc – Trh s bioplynom – Oslobodenie od dane na kompenzáciu nadmerných nákladov na výrobu – Rozhodnutia nevzniesť námietky – Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Prípustnosť – Nezačatie formálneho vyšetrovacieho konania – Závažné ťažkosti – Článok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ – Článok 4 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589 – Usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 – Kumulácia pomoci – Pomoc poskytovaná viacerými členskými štátmi – Dovoz bioplynu – Zásada zákazu diskriminácie – Článok 110 ZFEÚ“
Vo veci T‑626/20,
Landwärme, GmbH, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: J. Bonhage a M. Frank, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: K. Blanck, A. Bouchagiar a P. Němečková, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Švédske kráľovstvo, v zastúpení: O. Simonsson, C. Meyer‑Seitz, A. Runeskjöld, M. Salborn Hodgson, H. Shev, H. Eklinder a R. Shahsavan Eriksson, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),
po poradách v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia V. Valančius, I. Reine, L. Truchot (spravodajca) a M. Sampol Pucurull,
tajomník: S. Jund, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 2. júna 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Landwärme, GmbH, domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2020) 4489 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56125 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy SA.49893 (2018/N) – Oslobodenie bioplynu a biopropánu, ktorý sa nevyrába z potravín, a určeného na výrobu tepla od dane [neoficiálny preklad] (ďalej len „rozhodnutie č. 4489“) a rozhodnutia Komisie C(2020) 4487 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56908 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy pre bioplyn určený na použitie ako motorové palivo vo Švédsku [neoficiálny preklad] (ďalej len „rozhodnutie č. 4487“ a spolu s rozhodnutím č. 4489 „napadnuté rozhodnutia“).
Okolnosti predchádzajúce sporu
2 Žalobkyňa je spoločnosť podľa nemeckého práva, ktorá vyrába biometán v Nemecku.
3 Švédske kráľovstvo 1. apríla 2020 v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámilo Európskej komisii dve opatrenia, ktorými chce zmeniť a do 31. decembra 2030 predĺžiť dve schémy pomoci, ktoré boli prvýkrát uplatnené v rokoch 2003 a 2007, Komisia ich už viackrát schválila a ich platnosť sa mala skončiť 31. decembra 2020. V rámci týchto schém je nákup určitých obnoviteľných palivových plynov (ďalej len „bioplyn“) oslobodený od platenia určitých spotrebných daní, ktoré sa naopak platia pri nákupe fosílnych plynov, ako je zemný plyn, určených na tie isté účely.
4 Komisia 29. júna 2020 prijala rozhodnutie č. 4489, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 245, 2020, s. 2), a rozhodnutie č. 4487, ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 260, 2020, s. 4).
5 Napadnutými rozhodnutiami Komisia v nadväznosti na postup predbežného preskúmania stanovený v článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania článku 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) (ďalej len „predbežné preskúmanie“), a bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania, ktoré je uvedené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ a stanovené v článku 6 uvedeného nariadenia (ďalej len „formálne vyšetrovacie konanie“), dospela k záveru, že opatrenia oznámené Švédskym kráľovstvom sa týkali štátnej pomoci, ktorú možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.
6 Na tento účel Komisia po prvé konštatovala, že schémy pomoci uvedené v napadnutých rozhodnutiach (ďalej len „sporné schémy“), ktorými sa poskytovalo úplné oslobodenie od dane, treba kvalifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, konkrétne ako prevádzkovú pomoc (odôvodnenia 6, 31 a 32 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenia 35 a 50 rozhodnutia č. 4487).
7 Po druhé Komisia posúdila zlučiteľnosť sporných schém s vnútorným trhom vo svetle usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1, ďalej len „usmernenia OŽPE“) (odôvodnenie 34 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenie 38 rozhodnutia č. 4487).
8 Komisia konkrétne zistila v prvom rade, že sporné schémy jednak sledovali cieľ spoločného záujmu v tom zmysle, že prispievali k tomu, aby Švédske kráľovstvo dosiahlo svoje stanovené ciele v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie; jednak boli nevyhnutné z toho dôvodu, že bez úplných oslobodení od dane, ktoré sa v nich stanovujú (ďalej len „predmetné oslobodenia od dane“), by bol bioplyn drahší než fosílne plyny; a jednak že mali stimulačný účinok v tom zmysle, že poskytnutie týchto oslobodení od dane podporovalo používanie a výrobu bioplynu (odôvodnenia 37 až 40, 42, 43, 47 a 48 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenia 40, 44, 45 a 47 rozhodnutia č. 4487).
9 Po druhé Komisia preskúmala primeranosť sporných schém a konštatovala najmä, že vzhľadom na údaje, ktoré poskytla Energimyndigheten (Energetická agentúra, Švédsko) (ďalej len „švédska energetická agentúra“), bolo možné vylúčiť, že by pomoc poskytovaná v rámci týchto schém prekročila sumu potrebnú na kompenzáciu vyšších nákladov na výrobu bioplynu v porovnaní s výrobou fosílneho plynu, a teda že by viedla k nadmernej kompenzácii týchto vyšších nákladov (ďalej len „nadmerná kompenzácia“). V skutočnosti boli aj napriek oslobodeniu od dane výrobné náklady na bioplyn stále vyššie než trhová cena fosílneho plynu. Komisia tiež poznamenala, že je nepravdepodobné, že by k nadmernej kompenzácii došlo v budúcnosti. Komisia ďalej uviedla, že podľa informácií, ktoré predložili švédske orgány, bioplyn síce môže byť predmetom pomoci poskytovanej v rámci sporných schém aj inej pomoci na podporu výroby bioplynu, kumulácia tejto pomoci ale nevedie k nadmernej kompenzácii. Okrem toho Komisia dodala, že tieto orgány sa zaviazali kontrolovať vývoj na trhu, aby akúkoľvek prípadnú budúcu nadmernú kompenzáciu odhalili, a informovať ju (odôvodnenia 17, 18, 20, 22, 28, 47, 49 až 56 a 64 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenia 19 až 24, 26, 27, 32, 50 až 59 a 67 rozhodnutia č. 4487).
10 Po tretie sa Komisia domnievala, že by sa mal uplatniť bod 116 usmernení OŽPE, podľa ktorého Komisia „predpokladá, že pomoc je vhodná a má obmedzené rušivé účinky, ak sú splnené všetky ostatné podmienky“, čo bol podľa nej aj prípad sporných schém (odôvodnenia 41 a 58 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenia 48 a 60 rozhodnutia č. 4487).
11 Po štvrté, keďže sporné schémy spočívali v poskytnutí oslobodení od dane, Komisia preskúmala, či sú v súlade s požiadavkami smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405). Dospela k záveru, že to tak je, najmä vzhľadom na skutočnosť, že tieto oslobodenia sa uplatňujú bez ohľadu na členský štát, z ktorého pochádza bioplyn, na ktorý sa uplatňujú (odôvodnenia 62 až 66 rozhodnutia č. 4489 a odôvodnenia 64 až 68 rozhodnutia č. 4487).
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutia,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
13 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
14 Švédske kráľovstvo ako vedľajší účastník konania podporujúci Komisiu navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na „protiprávnosti pomoci“, druhý na „nesprávnom posúdení“, tretí na porušení povinnosti odôvodnenia a štvrtý na porušení povinnosti začať formálne vyšetrovacie konanie.
16 Komisia bez toho, aby samostatným podaním vzniesla námietku na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nielen spochybňuje opodstatnenosť žalobných dôvodov uvedených žalobkyňou, ale aj tvrdí, že žaloba je neprípustná. Komisia sa nevyjadruje k aktívnej legitimácii žalobkyne, tvrdí však, že žalobkyňa nemá záujem na konaní o zrušení napadnutých rozhodnutí.
O prípustnosti
17 Pred preskúmaním záujmu žalobkyne na konaní je potrebné odpovedať na otázku verejného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, C‑132/12 P, EU:C:2014:100, bod 45; z 24. októbra 1997, EISA/Komisia, T‑239/94, EU:T:1997:158, bod 27, a z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, body 36 a 37), či má žalobkyňa aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti napadnutým rozhodnutiam.
O aktívnej legitimácii
18 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže fyzická alebo právnická osoba podať žalobu proti aktu, ktorý jej nie je určený, len ak sa jej tento akt priamo a osobne týka alebo ak žaloba smeruje proti regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia.
19 Napadnuté rozhodnutia sú však určené výlučne Švédskemu kráľovstvu, takže je potrebné určiť, či žalobkyňa práve uvedené podmienky prípustnosti spĺňa.
20 Pokiaľ ide o otázku, či sa napadnuté rozhodnutia žalobkyne priamo a osobne týkajú, treba pripomenúť, že ak Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok na základe článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, nielen vyhlasuje predmetné opatrenia za zlučiteľné s vnútorným trhom, ale zároveň implicitne odmieta začať formálne vyšetrovacie konanie (pozri rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 39 a citovanú judikatúru).
21 Ak Komisia v rámci konania o predbežnom preskúmaní zistí, že oznámené opatrenie vyvoláva pochybnosti alebo vážne ťažkosti, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, je povinná prijať na základe článku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589 rozhodnutie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 40 a citovanú judikatúru). Treba pripomenúť, že podľa judikatúry sa pojmy „pochybnosti“ a „vážne ťažkosti“ zhodujú (rozsudok z 22. septembra 2021, DEI/Komisia, T‑639/14 RENV, T‑352/15 a T‑740/17, v odvolacom konaní, EU:T:2021:604, bod 115; pozri v tomto zmysle aj rozsudky z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T‑289/03, EU:T:2008:29, bod 328, a z 9. septembra 2020, Kerkosand/Komisia, T‑745/17, EU:T:2020:400, bod 106).
22 V zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589 sa rozhodnutím o začatí formálneho vyšetrovacieho konanie vyzve dotknutý členský štát a iné zainteresované strany, aby predložili pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac.
23 Zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok vychádzajúceho z článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 závisí od otázky, či existujú vážne ťažkosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom. Keďže existencia vážnych ťažkostí musí viesť k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania, na ktorom sa môžu zúčastniť dotknuté osoby uvedené v článku 1 písm. h) uvedeného nariadenia, treba sa domnievať, že každá dotknutá osoba v zmysle tohto posledného ustanovenia je priamo a osobne dotknutá danými rozhodnutiami. Osoby, v ktorých prospech sú stanovené procesné záruky podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia, totiž môžu dosiahnuť ich dodržanie len vtedy, keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie o nevznesení námietok na súde Únie (pozri rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 41 a citovanú judikatúru).
24 Pojem „zainteresovaná strana“ podľa článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 znamená „akýkoľvek členský štát a akákoľvek osoba, podnik alebo združenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byť ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné združenia“. Týmto ustanovením sa preberá vymedzenie pojmu „príslušné strany“ v zmysle článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia, C‑647/19 P, EU:C:2021:666, bod 56 a citovanú judikatúru).
25 V prejednávanej veci, ako vyplýva z odpovedí účastníkov konania na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu, sú priamymi príjemcami predmetných oslobodení od dane odberatelia bioplynu vo Švédsku, ktorí na základe týchto oslobodení neplatia ani spotrebnú daň z energie, ani spotrebnú daň z oxidu uhličitého stanovenú švédskym právom. Aj keď tieto výnimky nemajú vplyv na náklady na výrobu bioplynu, prinášajú však výhody, hoci nepriamo, aj výrobcom a dovozcom bioplynu. Je to preto, že môžu predávať bioplyn vo Švédsku za konečnú cenu, ktorá je bez týchto spotrebných daní nižšia než cena, za ktorú by sa bioplyn predával bez nich. Tieto výnimky im tak umožňujú predávať produkt za cenu, ktorá môže konkurovať cene zemného plynu napriek tomu, že výrobné náklady zemného plynu sú zvyčajne nižšie než výrobné náklady bioplynu.
26 Hoci žalobkyňa tvrdí, že už vo Švédsku bioplyn nepredáva z dôvodu konkurenčnejších cien dánskych výrobcov, ktorí využívajú nadmernú kompenzáciu, je potenciálnym nepriamym príjemcom pomoci poskytovanej v rámci sporných schém, ako účastníci konania potvrdili na pojednávaní. Na jednej strane teda nie je sporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky požadované na poskytnutie tejto pomoci. Na druhej strane treba poznamenať, že podobnú pomoc poskytuje Švédske kráľovstvo už mnoho rokov a že žalobkyňa v minulosti takúto pomoc využívala, keďže v roku 2013 a vo väčšom množstve v roku 2014 predávala svoj bioplyn vo Švédsku. Okrem toho, keď sa žalobkyňa snaží predávať svoj bioplyn vo Švédsku, ale bráni jej v tom nekonkurenčná cena, ktorú je nútená uplatňovať, konkuruje podnikom, ktoré predávajú svoj bioplyn vo Švédsku a sú súčasnými príjemcami pomoci. V dôsledku toho má postavenie „zainteresovanej strany“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, Ja zum Nürburgring/Komisia, C‑647/19 P, EU:C:2021:666, bod 57). Napokon aj Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní uznala, že to tak je.
27 Aby však bola žalobkyňa oprávnená podať žalobu o neplatnosť napadnutých rozhodnutí, musí sa touto žalobou domáhať aj zabezpečenia ochrany procesných práv, ktoré by mala, ak by Komisia formálne vyšetrovacie konanie z dôvodu existencie závažných ťažkostí začala.
28 V tomto smere treba pripomenúť, že podľa judikatúry platí, že ak sa žalobkyňa domáha zrušenia podľa článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589, v podstate napáda skutočnosť, že rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto inštitúcia začala formálne vyšetrovacie konanie, čím porušila jej procesné práva. Na to, aby žalobkyňa uspela so svojím návrhom na zrušenie, môže uvádzať akékoľvek žalobné dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a skutočností, ktoré mala Komisia k dispozícii počas postupu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolať pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Použitie takýchto tvrdení však napriek tomu nemá za následok zmenu predmetu žaloby ani zmenu podmienok jej prípustnosti. Naopak existencia pochybností o tejto zlučiteľnosti je práve dôkazom, ktorý treba predložiť, aby sa preukázalo, že Komisia bola povinná začať formálne vyšetrovacie konanie (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 39 a citovanú judikatúru).
29 Preto v prípade žaloby, ktorá napáda zákonnosť rozhodnutia prijatého na základe článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania, je v zásade potrebné posúdiť všetky výhrady a tvrdenia predložené žalobkyňou v rámci uplatnených žalobných dôvodov, aby bolo možné posúdiť otázku, či umožňujú identifikovať závažné ťažkosti alebo pochybnosti, vzhľadom na ktorých existenciu bola Komisia povinná začať uvedené konanie. V rámci takejto žaloby musí potom Všeobecný súd posúdiť žalobné dôvody spochybňujúce zlučiteľnosť pomoci s ohľadom na existenciu vážnych ťažkostí, ak neexistuje dôvod označiť ich za neprípustné (pozri rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, body 45 až 47 a 49 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, body 57 a 58).
30 Z judikatúry tiež vyplýva, že žalobkyňa je na preukázanie porušenia svojich procesných práv z dôvodu pochybností, ktoré malo sporné opatrenie vyvolať, pokiaľ ide o jeho zlučiteľnosť s vnútorným trhom, oprávnená uviesť tvrdenia, ktorými sa snaží preukázať, že konštatovanie zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, ku ktorému dospela Komisia, je nesprávne, čo a fortiori môže viesť k preukázaniu, že Komisia mala mať pri posudzovaní zlučiteľnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom pochybnosti. Všeobecný súd je preto oprávnený preskúmať vecné argumenty predložené touto žalobkyňou s cieľom overiť, či môžu podporiť žalobný dôvod, ktorý je založený na existencii pochybností odôvodňujúcich začatie formálneho vyšetrovacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2021, Achema a Lifosa/Komisia, T‑300/19, neuverejnený, EU:T:2021:191, bod 203 a citovanú judikatúru).
31 V prejednávanej veci treba uviesť, že žalobkyňa vo svojom štvrtom žalobnom dôvode (pozri bod 15 vyššie) tvrdí, že Komisia mala povinnosť začať formálne vyšetrovacie konanie. V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 29 vyššie je potrebné preskúmať všetky námietky a argumenty predložené žalobkyňou, aby sa určilo, či preukázala existenciu vážnych ťažkostí, na základe ktorých by Komisii vznikla povinnosť začať uvedené konanie. Počas pojednávania žalobkyňa potvrdila, že vo svojej žalobe Komisii vytýkala najmä, že formálne vyšetrovacie konanie nezačala napriek tomu, že vzhľadom na informácie, ktoré jej boli predložené, nemohla nevedieť o existencii vážnych ťažkostí, pokiaľ ide o to, či možná kumulácia pomoci poskytovanej vo Švédsku v rámci sporných schém s inou pomocou poskytovanou výrobcom bioplynu inými členskými štátmi ako Švédskym kráľovstvom (ďalej len „sporná kumulácia“) nevedie k nadmernej kompenzácii v prospech týchto výrobcov pri predaji bioplynu vo Švédsku (ďalej len „žalobný dôvod týkajúci sa spornej kumulácie“).
32 Treba preto dospieť k záveru, že žalobkyňa je oprávnená podať žalobu, ktorou sa domáha dodržiavania svojich procesných práv, a to najmä uplatnením žalobného dôvodu týkajúceho sa spornej kumulácie.
O záujme na konaní
33 Komisia tvrdí, že žalobkyňa ako potenciálny príjemca pomoci zo sporných schém, nepreukázala svoj záujem na konaní proti napadnutým rozhodnutiam. Zrušenie týchto schém by totiž nemohlo mať za následok povolenie pomoci so širším rozsahom, než je stanovený v týchto schémach. Takéto zrušenie by nemalo vplyv na skutočnosť, že výrobcovia bioplynu, ktorí dostávajú pomoc na výrobu energie z bioplynu v iných členských štátoch než vo Švédskom kráľovstve, môžu predávať svoj bioplyn vo Švédsku za výhodnejšie ceny, než aké ponúka žalobkyňa, ktorej Spolková republika Nemecko podobnú pomoc neposkytuje. Podľa Komisie záujem žalobkyne na konaní nemôže vyplývať zo skutočnosti, že by bola oprávnená predložiť Komisii pripomienky, ak by sa po zrušení týchto rozhodnutí začalo formálne vyšetrovacie konanie.
34 Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia Komisie.
35 Podľa ustálenej judikatúry je žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, že samotné zrušenie tohto aktu môže vyvolať právne následky, a teda žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech pre účastníka konania, ktorý ju podal (rozsudky z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia, C‑133/12 P, EU:C:2014:105, bod 54, a zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 25).
36 Záujem žalobkyne na konaní musí existovať a byť skutočný, pričom sa nemôže týkať budúcej a hypotetickej situácie. Tento záujem musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu jej podania, inak je neprípustná, a musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015 Mory a i./Komisia, C‑33/14 P, EU:C:2015:609, body 56 a 57 a citovanú judikatúru).
37 Je na žalobkyni, aby predložila dôkaz o svojom právnom záujme na konaní, ktorý predstavuje základnú a prvú podmienku každej žaloby (pozri rozsudky zo 4. júna 2015, Andechser Molkerei Scheitz/Komisia, C‑682/13 P, neuverejnený, EU:C:2015:356, bod 27 a citovanú judikatúru, a zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, EU:T:2005:129, bod 31 a citovanú judikatúru).
38 V prejednávanej veci je žalobkyňa potenciálnym nepriamym príjemcom pomoci poskytnutej v rámci sporných schém (pozri body 25 a 26 vyššie).
39 Samotná skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia vyhlasujú sporné schémy za zlučiteľné s vnútorným trhom, a teda za schémy, ktoré v zásade nemajú nepriaznivý vplyv na podnik, ktorý ich môže využívať, však nezbavuje súd Únie povinnosti preskúmať, či posúdenie Komisie vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré sa týkajú záujmov tohto podniku (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. marca 2019, Abaco Energy a i./Komisia, T‑186/18, neuverejnené, EU:T:2019:206, bod 42 a citovanú judikatúru). V dôsledku toho a v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, skutočnosť, že žalobkyňa je potenciálnym príjemcom pomoci poskytovanej v rámci sporných schém, nestačí na to, aby sa dospelo k záveru, že nemá záujem na konaní o zrušení napadnutých rozhodnutí.
40 Žalobkyňa odpovedá, že sporné schémy pôsobia ako „katalyzátor“, ktorý posilňuje účinky vylúčenia trhu vyplývajúce z pomoci na výrobu energie z bioplynu poskytnutej inými členskými štátmi ako Švédskym kráľovstvom. Tieto schémy samotné by mali protisúťažný účinok v tom zmysle, že s cieľom využívať predmetné oslobodenie od dane by výrobcovia bioplynu, ktorí dostávajú uvedenú pomoc vo svojich členských štátoch, zvýšili svoj vývoz do Švédska, a tým by vytvorili tlak na ceny ostatných výrobcov bioplynu, ktorí podobnú pomoc nevyužívajú. Zrušenie rozhodnutí o schválení týchto schém by tento „katalyzátor“ odstránilo, a tým by prinieslo žalobkyni prospech.
41 Preto ak by Všeobecný súd žalobe vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutia rozsudkom, v ktorom by konštatoval, že žalobné dôvody a tvrdenia uvádzané žalobkyňou, najmä žalobný dôvod týkajúci sa spornej kumulácie, umožňujú preukázať existenciu závažných ťažkostí, ktoré Komisia nezohľadnila, bola by Komisia povinná v rámci výkonu takto vydaného rozsudku prijať rozhodnutia podľa článku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589, ktoré by mali obsah stanovený v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia. Žalobkyňa ako „zainteresovaná strana“ v zmysle článku 1 písm. h) uvedeného nariadenia (pozri body 24 a 26 vyššie) by mala možnosť vyjadriť sa k týmto rozhodnutiam. Mohla by teda uplatniť svoje procesné práva oveľa relevantnejším a informovanejším spôsobom než počas postupu predbežného preskúmania (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 52). Konkrétne, ak by Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutia z dôvodu existencie vážnych ťažkostí, pokiaľ ide o nadmernú kompenzáciu, ktorá by mohla vyplývať zo spornej kumulácie, žalobkyňa by mohla v rámci formálneho vyšetrovacieho konania, ktoré by nasledovalo po tomto zrušení, predložiť Komisii pripomienky k zmenám, ktoré by bolo potrebné vykonať v sporných schémach, aby mohli byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom.
42 Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyňa má záujem na konaní smerujúcom k zrušeniu napadnutých rozhodnutí.
43 Záujem žalobkyne na konaní nespochybňuje ani judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia (uznesenia z 9. júla 2007, wheyco/Komisia, T‑6/06, neuverejnené, EU:T:2007:202, bod 104, a z 25. marca 2019, Abaco Energy a i./Komisia, T‑186/18, neuverejnené, EU:T:2019:206, bod 83). Podľa tejto judikatúry sa záujem na konaní v prípade podniku, ktorý využíva štátnu pomoc schválenú Komisiou bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania, nemôže zakladať na skutočnosti, že v prípade začatia tohto konania by bol tento podnik oprávnený predložiť svoje pripomienky.
44 Žalobkyňa je vlastne len potenciálnym príjemcom pomoci stanovenej v sporných schémach, keďže bioplyn vo Švédsku už nepredáva. V tejto súvislosti tvrdí, že nejde o jej obchodné rozhodnutie, ale o dôsledok podmienok, ktoré v súčasnosti na tomto trhu prevládajú. Jej situácia je teda odlišná od situácie žalobcov vo veciach, ktoré boli dôvodom pre vydanie uznesení, na ktoré sa odvoláva Komisia – tých, ktorí boli skutočnými príjemcami pomoci schválenej rozhodnutiami, ktorých sa týkajú ich žaloby.
45 Záujem žalobkyne na konaní nespochybňujú ani rozhodnutia uvedené v bode 43 nižšie, keďže Všeobecný súd rozhodol, že záujem žalobcov na konaní sa nemôže zakladať na porušení ich procesných práv. V týchto veciach žalobcovia využívali pomoc, ktorá bola spornými rozhodnutiami vyhlásená za zlučiteľnú, ale snažili sa svojimi žalobami dosiahnuť zrušenie tejto pomoci, aby Komisia následne povolila pomoc so širšou pôsobnosťou (pozri v tomto zmysle uznesenia z 9. júla 2007, wheyco/Komisia, T‑6/06, neuverejnené, EU:T:2007:202, bod 102, a z 25. marca 2019, Abaco Energy a i./Komisia, T‑186/18, neuverejnené, EU:T:2019:206, bod 82).
46 V prejednávanej veci sa žalobkyňa svojou žalobou nesnaží dosiahnuť povolenie pomoci so širším rozsahom, než je rozsah pomoci stanovený v sporných schémach. Naopak, ak by Komisia na konci formálneho vyšetrovacieho konania, ktoré by začala po prípadnom zrušení napadnutých rozhodnutí, usúdila, že nadmerná kompenzácia, ktorú môžu využívať niektorí výrobcovia bioplynu neusadení vo Švédsku, spôsobuje nezlučiteľnosť sporných schém s vnútorným trhom, zmena týchto schém by smerovala k obmedzeniu ich pôsobnosti, a nie k jej rozšíreniu.
47 Okrem toho, ako vyplýva z bodu 39 vyššie, v bode 42 uznesenia z 25. marca 2019, Abaco Energy a i./Komisia (T‑186/18, neuverejnené, EU:T:2019:206), Všeobecný súd uviedol, že príjemca pomoci nie je nevyhnutne bez záujmu na konaní proti rozhodnutiu, ktorým sa táto pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
48 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba dospieť k záveru, že žalobkyňa má skutočný záujem na konaní a že jej žaloba je prípustná, a to aspoň v rozsahu, v akom ňou uplatňuje žalobný dôvod týkajúci sa spornej kumulácie.
49 Pred preskúmaním opodstatnenosti tohto žalobného dôvodu je však potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu Komisie, že žalobkyňa neuplatnila námietku nezákonnosti voči usmerneniam OŽPE, vzhľadom na ktoré, najmä ich bod 116, Komisia zlučiteľnosť sporných schém preskúmala (pozri bod 10 vyššie).
O tvrdení Komisie, ktoré je založené na potrebe dodržiavať bod 116 usmernení OŽPE
50 Podľa Komisie usmernenia OŽPE neumožňujú priradiť spornej kumulácii žiadnu úlohu na účely posúdenia zlučiteľnosti sporných schém. Keďže žalobkyňa nenamietala nezákonnosť usmernení OŽPE, nemôže pred Všeobecným súdom namietať proti nezohľadneniu tejto kumulácie v napadnutých rozhodnutiach.
51 Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry sa Komisia prijatím usmernení, ktoré sa týkajú pravidiel postupu, a zverejnením toho, že ich od daného momentu bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a v zásade sa nemôže od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako je zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudky z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, C‑431/14 P, EU:C:2016:145, bod 69, a z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 143).
52 V bode 116 usmernení OŽPE sa uvádza, že Komisia „predpokladá, že pomoc je vhodná a má obmedzené rušivé účinky, ak sú splnené všetky ostatné podmienky“. V tomto bode sa však neuvádza, na aké „ostatné podmienky“ sa tu odkazuje.
53 V tomto smere, ako Komisia uviedla na pojednávaní, treba vziať do úvahy, že ostatné podmienky, na ktoré sa odkazuje v bode 116 usmernení OŽPE, sú v tomto prípade podmienky uvedené v bode 131 týchto usmernení a že kontrola dodržiavania týchto podmienok zahŕňa kontrolu primeranosti pomoci uvedenej v bodoch 69 a 70 týchto usmernení.
54 Treba pritom pripomenúť, že bod 116 usmernení OŽPE patrí do ich kapitoly 3, ktorá sa venuje „[posúdeniu] zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]“.
55 V kapitole 3 sa v oddiele 3.1 stanovujú „spoločné zásady posudzovania“ a v odseku 27 sa uvádzajú kumulatívne kritériá, ktoré musí opatrenie pomoci spĺňať, aby bolo vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom. Medzi tieto kritériá patrí, ako sa uvádza v bode 27 písm. e) usmernení, aj primeranosť pomoci, t. j. obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum.
56 Oddiel 3.2 usmernení OŽPE, nazvaný „Všeobecné ustanovenia o zlučiteľnosti“, obsahuje podrobnosti o každom z kritérií uvedených v bode 27 týchto usmernení.
57 Oddiel 3.2.5 usmernení OŽPE sa konkrétne zaoberá „primeranosťou pomoci“. Tento oddiel obsahuje aj body 69 a 70, v ktorých sa uvádza, že „pomoc… sa považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie“ stanoveného cieľa a že „pomoc sa spravidla bude považovať za obmedzenú na potrebné minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom potrebným na splnenie cieľa v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade neposkytnutia pomoci“.
58 Z toho vyplýva, že medzi „ostatné podmienky“ uvedené v bode 116 usmernení OŽPE patrí aj podmienka týkajúca sa primeranosti pomoci. Táto podmienka úzko súvisí s podmienkou týkajúcou sa absencie nadmernej kompenzácie. Okrem toho sa na tento pojem, bez jeho výslovného uvedenia, odkazuje najmä v bode 131 usmernení, ktorý znie takto:
„V prípade energie z obnoviteľných zdrojov inej ako elektrická energia sa bude prevádzková pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak budú splnené tieto kumulatívne podmienky:
a) pomoc na jednotku energie nepresahuje rozdiel medzi celkovými priemernými nákladmi na výrobu energie (levelised costs of producing energy – LCOE) s použitím predmetnej technológie a trhovou cenou príslušnej formy energie;
b) priemerné náklady na výrobu energie môžu zahŕňať bežnú návratnosť kapitálu. Investičná pomoc sa pri výpočte priemerných nákladov na výrobu energie odpočíta z celkovej sumy investícií;
c) výrobné náklady sa pravidelne aktualizujú, a to minimálne každý rok a
d) pomoc sa poskytuje iba dovtedy, kým nie je zariadenie úplne odpísané podľa bežných zásad účtovníctva, s cieľom zabrániť tomu, aby prevádzková pomoc vypočítaná na základe priemerných nákladov na výrobu energie prevýšila účtovné odpisovanie investícií.“
59 Je potrebné zdôrazniť, že bod 131 bol prevzatý v odôvodnení 50 každého z napadnutých rozhodnutí, pričom za vymedzenie podmienky uvedenej v tomto bode v písmene a) boli v zátvorke doplnené slová „no overcompensation“ (bez nadmernej kompenzácie).
60 Treba poznamenať, že v usmerneniach OŽPE sa neuvádza, že jediná nadmerná kompenzácia, ktorej sa treba vyhnúť, aby bola pomoc primeraná, je kompenzácia, ktorá môže byť výsledkom kumulácie pomoci z jedného a toho istého členského štátu. Komisia sa teda mýli, keď tvrdí, že usmernenia OŽPE jej bránia preskúmať nadmernú kompenzáciu, ktorá môže vyplývať zo spornej kumulácie pri posudzovaní zlučiteľnosti dotknutých oslobodení od dane s vnútorným trhom.
61 V dôsledku toho bod 116 usmernení OŽPE nezbavuje Komisiu povinnosti preskúmať, či nadmerná kompenzácia, ktorá by mohla vyplynúť zo spornej kumulácie, na ktorú sa odvoláva žalobkyňa, nespôsobuje vážne ťažkosti, aby sa zabezpečila primeranosť sporných schém. Skutočnosť, že žalobkyňa nezákonnosť tohto ustanovenia nenamietala, je preto v prejednávanej veci irelevantná.
62 Toto tvrdenie Komisie by sa preto malo zamietnuť a mala by sa preskúmať dôvodnosť žalobného dôvodu týkajúceho sa spornej kumulácie.
O dôvodnosti výhrady, ktorá sa týka spornej kumulácie
63 Po pripomenutí zásad týkajúcich sa súdneho preskúmania v oblasti existencie závažných ťažkostí bude potrebné preskúmať dôkazy, ktoré Komisia mala alebo mohla mať k dispozícii v tomto prípade, existenciu závažných ťažkostí súvisiacich s nadmernou kompenzáciou a napokon tvrdenie Komisie a Švédskeho kráľovstva, že je vylúčené, aby sporné schémy mohli zohľadňovať pomoc poskytovanú inými členskými štátmi, pretože by sa tým porušila zásada zákazu diskriminácie alebo článok 110 ZFEÚ.
O súdnom preskúmaní týkajúcom sa existencie závažných ťažkostí
64 Podľa judikatúry platí, že zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok založeného na článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 závisí od toho, či posúdenie informácií a dôkazov, ktorými Komisia disponovala počas postupu predbežného preskúmania, mohlo objektívne vyvolať pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou tohto opatrenia s vnútorným trhom, pretože ak tieto pochybnosti existujú, musia spôsobiť začatie formálneho vyšetrovacieho konania, na ktorom sa môžu zúčastniť zainteresované strany v zmysle článku 1 písm. h) tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 38 a citovanú judikatúru). Táto povinnosť je potvrdená v článku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589, podľa ktorého je Komisia povinná začať formálne vyšetrovacie konanie, ak predmetné opatrenie vyvoláva pochybnosti týkajúce sa jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom, pričom v tomto smere nemá žiaden priestor na voľné uváženie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, EU:C:2008:757, body 113 a 185 a citovanú judikatúru; uznesenie z 25. júna 2019, Fred Olsen/Naviera Armas, C‑319/18 P, neuverejnené, EU:C:2019:542, bod 30, a rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 57).
65 Dôkaz o existencii pochybností o zlučiteľnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, ktorý sa musí hľadať tak v okolnostiach prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj v jeho obsahu, musí predložiť navrhovateľ zrušenia tohto rozhodnutia na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 40 a citovanú judikatúru).
66 Konkrétne nedostatočné alebo neúplné preskúmanie uskutočnené Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní predstavuje nepriamy dôkaz o existencii závažných ťažkostí pri posúdení dotknutého opatrenia, ktorých existencia ju zaväzuje začať formálne vyšetrovacie konanie (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 41 a citovanú judikatúru).
67 Navyše zákonnosť rozhodnutia o nevznesení námietok, ktoré bolo prijaté v rámci konania o predbežnom preskúmaní, musí súd Únie posúdiť nielen vzhľadom na informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala, ale aj vzhľadom na informácie, ktoré mohla mať k dispozícii (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 42 a citovanú judikatúru).
68 Tieto informácie, ktoré Komisia „mohla mať k dispozícii“, pritom zahŕňajú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má uskutočniť v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 64 nižšie, a ktorých predloženie mohla na svoju žiadosť dosiahnuť počas správneho konania (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 43 a citovanú judikatúru).
69 Komisia je totiž povinná uskutočniť konanie o preskúmaní dotknutých opatrení s náležitou starostlivosťou a nestranne, aby pri prijímaní konečného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlučiteľnosť alebo protiprávnosť pomoci, mala na tento účel k dispozícii čo najúplnejšie a najspoľahlivejšie dôkazy (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 44 a citovanú judikatúru).
70 Z toho vyplýva, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o nezačatí formálneho vyšetrovacieho konania z dôvodu neexistencie závažných ťažkostí Všeobecným súdom sa nemôže obmedziť na hľadanie zjavne nesprávneho posúdenia. Rozhodnutie prijaté Komisiou bez začatia formálneho vyšetrovacieho konania totiž môže byť zrušené z dôvodu opomenutia kontradiktórneho a hĺbkového preskúmania stanoveného v článku 108 ods. 2 ZFEÚ, aj keď sa nepreukáže, že posúdenia, ktoré Komisia vykonala vo veci samej, boli právne alebo skutkovo nesprávne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2020, První novinová společnost/Komisia, T‑316/18, neuverejnený, EU:T:2020:489, body 88, 90 a 91 a citovanú judikatúru). Preskúmanie uskutočnené Všeobecným súdom preto nie je obmedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 66).
O dôkazoch, ktoré Komisia mala alebo mohla mať v tomto prípade k dispozícii
71 Treba uviesť, že žalobkyňa v prílohe k svojmu listu Komisii z 18. októbra 2019, ktorý sa týkal najmä pomoci v oblasti výroby energie z bioplynu poskytovanej Dánskym kráľovstvom, predložila štúdiu, v ktorej sa zdôrazňovalo, že geografický trh s bioplynom je už nadnárodný a zahŕňa prinajmenšom Dánsko, Švédsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo. V štúdii sa ďalej uvádza, že bioplyn by sa mohol podporovať jednak pomocou určenou na jeho výrobu, jednak stimulmi na strane dopytu, napríklad oslobodeniami od dane. Konštatovalo sa v nej, že hoci tieto rôzne formy podpory môžu existovať súčasne v jednom členskom štáte, nemožno ich na vnútroštátnej úrovni kumulovať. Podľa tejto štúdie teda v Nemecku v prípade energie vyrobenej z bioplynu, na výrobu ktorého bola poskytnutá pomoc, nemožno využívať inú pomoc určenú na predaj energie z obnoviteľných zdrojov. V štúdii sa však poukázalo na to, že ku kumulácii a „dvojitému dotovaniu“ alebo „nadmernej podpore“ by mohlo dôjsť, ak by pomoc určenú na výrobu a oslobodenie od dane poskytovali rôzne členské štáty. Štúdia tiež naznačila, že prekrývanie schém pomoci prijatých rôznymi členskými štátmi by mohlo viesť k nadmernej kompenzácii a narušeniu hospodárskej súťaže. Uvedený príklad sa týkal práve dánskej a švédskej pomoci.
72 Podobne vo svojom liste Komisii z 19. júna 2020, ktorý sa týkal dánskej pomoci, žalobkyňa zdôraznila súvislosť medzi touto pomocou a oslobodeniami od dane poskytovanými Švédskom. Konkrétne odkazovala na rozhodnutia, ktorými Komisia schválila švédske schémy pomoci, ktoré boli s malými úpravami predĺžené napadnutými rozhodnutiami. Okrem toho štúdia priložená k tomuto listu obsahovala podobné dôkazy ako štúdia uvedená v bode 71 vyššie.
73 Za týchto okolností je nutné konštatovať, že žalobkyňa pred prijatím napadnutých rozhodnutí poskytla Komisii informácie týkajúce sa možných účinkov kumulácie oslobodení od dane poskytovaných Švédskym kráľovstvom s pomocou na výrobu energie z bioplynu poskytovanou inými členskými štátmi, konkrétne Dánskym kráľovstvom.
74 Okrem toho, ako na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu Švédske kráľovstvo potvrdilo, skutočnosť, že na výrobu energie z bioplynu poskytovalo pomoc Dánske kráľovstvo, bola všeobecne známa. Okrem toho Švédske kráľovstvo pripúšťa, že vo vládnom nariadení z 31. mája 2018, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu, sa uvádza, že pomoc na výrobu energie z bioplynu poskytovaná Dánskym kráľovstvom by v spojení so spornými oslobodeniami od dane mohla viesť k zhoršeniu podmienok hospodárskej súťaže v oblasti výroby bioplynu vo Švédsku. V tejto súvislosti, ako vyplýva z dvoch správ pripojených k žalobe a ako potvrdila Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu, Švédske kráľovstvo od októbra 2018 poskytovalo výrobcom bioplynu usadeným na jeho území pomoc na výrobu, pretože výrobcovia usadení v iných členských štátoch mohli využívať spornú kumuláciu.
75 V čase prijatia napadnutých rozhodnutí teda Komisia informáciami o spornej kumulácii disponovala.
76 V tejto súvislosti sa Komisia nemôže opierať o skutočnosť, že žalobkyňa nepodala sťažnosť podľa článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 pred prijatím napadnutých rozhodnutí, aby preukázala, že nebola povinná zohľadniť informácie týkajúce sa spornej kumulácie.
77 Treba pripomenúť, že článok 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 znie takto:
„2. Každá zainteresovaná strana môže predložiť sťažnosť a informovať tak Komisiu o údajnej neoprávnenej pomoci alebo údajnom zneužití pomoci. Na tento účel zainteresovaná strana riadne vyplní formulár, ktorý sa stanoví vo vykonávacom ustanovení uvedenom v článku 33, a poskytne všetky povinné informácie, ktoré sa na základe tohto formulára vyžadujú.
Ak sa Komisia domnieva, že zainteresovaná strana nerešpektovala povinný formulár sťažnosti alebo že faktické a právne skutočnosti, ktoré predložila zainteresovaná strana, nie sú dostatočné na to, aby na základe preskúmania prima facie poukazovali na existenciu protiprávnej pomoci alebo zneužitia pomoci, informuje o tejto skutočnosti zainteresovanú stranu a zároveň ju vyzve, aby predložila svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. V prípade, že zainteresovaná strana sa v stanovenej lehote nevyjadrí, sťažnosť sa považuje za stiahnutú. Ak sa sťažnosť považuje za stiahnutú, Komisia o tom informuje príslušný členský štát.
Komisia zašle sťažovateľovi kópiu rozhodnutia vo veci týkajúcej sa predmetu sťažností.“
78 Článok 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 sa teda týka pomoci, ktorá je buď údajne „neoprávnená“ v zmysle článku 1 písm. f) tohto nariadenia, pretože bola poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého sa každé navrhované opatrenie pomoci musí oznámiť Komisii a nesmie sa vykonávať pred prijatím konečného rozhodnutia Komisie, alebo ide o údajné „zneužitie pomoci“ v zmysle článku 1 písm. g) uvedeného nariadenia v tom zmysle, že ju príjemcovia používajú v rozpore s rozhodnutím Komisie, ktorým bola vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.
79 Iba v prípade takejto pomoci, ako je vymedzená v článku 1 nariadenia 2015/1589, článok 24 ods. 2 uvedeného nariadenia v spojení s jeho článkom 12 ods. 1 priznáva zainteresovanej strane právo začať postup predbežného preskúmania tým, že Komisii predloží vo forme osobitného formulára sťažnosť obsahujúcu informácie o takejto pomoci, ktorú je Komisia povinná preskúmať v rámci konania, ktoré sťažovateľovi poskytuje určité práva (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2019, Marinvest a Porting/Komisia, T‑728/17, neuverejnený, EU:T:2019:325, body 38 až 40; pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaïki Techniki/Komisia, C‑521/06 P, EU:C:2008:422, bod 37).
80 Podľa judikatúry platí, že po podaní takejto sťažnosti môže byť Komisia za určitých okolností povinná prešetriť ju tak, že pôjde nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, s ktorými ju oboznámil sťažovateľ. Komisia je vlastne povinná v záujme riadnej správy základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci preskúmať náležite a nestranne sťažnosť, v dôsledku čoho môže byť nevyhnutné, aby Komisia preskúmala prvky, ktoré v sťažnosti neboli výslovne uvedené (pozri rozsudok z 15. marca 2018, Naviera Armas/Komisia, T‑108/16, EU:T:2018:145, bod 101 a citovanú judikatúru).
81 V prejednávanej veci však nejde o pomoc ani spôsoby uplatňovania pomoci uvedené v článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589, ale o pomoc, ktorú Švédske kráľovstvo Komisii riadne oznámilo a ktorej uplatňovanie v súlade s napadnutými rozhodnutiami nie je v tejto veci sporné.
82 Keďže sa teda článok 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589 neuplatňuje, judikatúra uvedená v bode 80 vyššie je v tomto prípade irelevantná.
83 Komisia však bola v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 67 až 69 povinná vychádzať z dôkazov, ktoré mala k dispozícii alebo ktoré mohla mať k dispozícii, a tie sa neobmedzujú len na dôkazy, ktoré by boli predložené v sťažnosti v zmysle článku 24 ods. 2 nariadenia 2015/1589.
84 Okrem toho, hoci Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy a bez akéhokoľvek upozornenia vyhľadávať všetky informácie, ktoré by mohli byť relevantné pre prejednávanú vec, aj keď sú takéto informácie verejne prístupné (pozri rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 45 a citovanú judikatúru), v prejednávanej veci žalobkyňa Komisii oznámila informácie týkajúce sa účinkov kumulácie oslobodení od dane poskytovaných Švédskym kráľovstvom a pomoci určenej na výrobu energie z bioplynu poskytovanej inými členskými štátmi, najmä Dánskym kráľovstvom.
85 Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba konštatovať, že Komisia pri skúmaní sporných schém mala k dispozícii informácie o účinkoch, ktoré by mohli byť výsledkom spornej kumulácie. Okrem toho Komisia mohla mať k dispozícii, ak by to považovala za potrebné, dodatočné informácie, o ktorých poskytnutie mohla požiadať žalobkyňu.
86 Ako však Komisia zdôraznila na pojednávaní, treba overiť, či informácie v listoch žalobkyne a v štúdiách k nim priložených boli relevantné pre posúdenie zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom. Je preto potrebné určiť, či tieto dôkazy týkajúce sa možnej nadmernej kompenzácie mohli odhaliť existenciu vážnych ťažkostí pri určovaní takejto zlučiteľnosti. Iba v takom prípade by sa totiž malo dospieť k záveru, že Komisia bola povinná začať formálne vyšetrovacie konanie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. septembra 2021, Komisia/Tempus Energy a Tempus Energy Technology, C‑57/19 P, EU:C:2021:663, bod 85).
O existencii závažných ťažkostí v súvislosti s nadmernou kompenzáciou
87 Z hlavných úvah napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa nadmernej kompenzácie, ktoré sú zhrnuté v bode 9 vyššie, vyplýva, že podľa názoru Komisie bolo na to, aby mohli byť napadnuté schémy vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, potrebné, aby predmetné oslobodenia od dane neviedli k nadmernej kompenzácii.
88 V napadnutých rozhodnutiach sa však neuvádza, či nadmerná kompenzácia, na ktorú sa odkazuje, vyplýva výlučne z kumulácie predmetných oslobodení od dane s inou pomocou poskytovanou Švédskym kráľovstvom alebo či môže vyplývať aj zo spornej kumulácie.
89 Komisia vysvetlila, že pri skúmaní nadmernej kompenzácie sa obmedzila na preskúmanie možnej kumulácie predmetných oslobodení od dane s inými opatreniami pomoci prijatými Švédskym kráľovstvom. Podľa jej názoru dodatočné zohľadnenie akejkoľvek prípadnej pomoci poskytnutej v inom členskom štáte pri skúmaní, či nedochádza k nadmernej kompenzácii v prospech príjemcov takýchto oslobodení, sa nestanovuje v usmerneniach OŽPE ani iných ustanoveniach práva EÚ.
90 Švédske kráľovstvo zasa poukázalo na skutočnosť, že správy švédskej energetickej agentúry, na ktorých Komisia založila vylúčenie existencie nadmernej kompenzácie v napadnutých rozhodnutiach, pomoc poskytnutú Dánskym kráľovstvom nepriamo zohľadňujú. V odpovedi na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu však spresnilo, že kontrola neexistencie nadmernej kompenzácie švédskou energetickou agentúrou sa vykonáva na vnútroštátnej úrovni a že neexistuje povinnosť zohľadniť prípadnú pomoc určenú na výrobu poskytovanú inými členskými štátmi, ktorá by mohla byť podporovať bioplyn dovážaný do Švédska.
91 Preto treba konštatovať, že Komisia na účely prijatia napadnutých rozhodnutí preskúmala len nadmernú kompenzáciu, ktorá by mohla vyplývať z kumulácie viacerých opatrení pomoci poskytovaných Švédskym kráľovstvom. Komisia tým vylúčila možnosť, že by sporná kumulácia mohla spôsobiť vážne ťažkosti pri určovaní zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom, čo by jej ale umožňovalo len formálne vyšetrovacie konanie. Preto treba overiť, či je toto vylúčenie odôvodnené.
92 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ:
„Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“
93 Podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ:
„Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:
…
c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.“
94 Z toho vyplýva, že Komisia je pred rozhodnutím o zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) povinná preskúmať účinky pomoci na obchod medzi členskými štátmi. Najmä v prípadoch ako tento, keď Komisia prijíma rozhodnutia na základe tohto ustanovenia na konci postupu predbežného preskúmania, musí byť schopná dospieť k záveru, že príslušná pomoc neovplyvní obchod medzi členskými štátmi, a to bez toho, aby táto otázka vyvolala vážne ťažkosti.
95 V napadnutých rozhodnutiach prijatých podľa článku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 Komisia dospela k záveru, že by nemala vznášať žiadne námietky voči napadnutým schémam, ktoré predstavovali predĺženie schém, ktoré už boli posúdené ako zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.
96 Komisia však, hoci aj len na základe informácií, ktoré jej predložila žalobkyňa (pozri body 71 až 73 vyššie), nemohla nevedieť, že dovoz bioplynu vyrobeného v iných členských štátoch, najmä v Dánsku, do Švédska sa v rokoch predchádzajúcich oznámeniu sporných schém výrazne zvýšil na úkor bioplynu z iných členských štátov, a to z dôvodu existencie spornej kumulácie.
97 Preto hoci sporné schémy nezahŕňali zásadné zmeny, ktoré by ovplyvnili schémy platné vo Švédsku už niekoľko rokov, Komisia mala pri posudzovaní zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom zohľadniť vplyv spornej kumulácie na rastúci význam dovozu z niektorých členských štátov.
98 Je zrejmé, že Komisia tieto dôkazy neignorovala, keďže trvala na tom, aby sa sporné schémy vzťahovali aj na bioplyn vyrobený vo Švédsku, aj na dovážaný bioplyn. Jej skúmanie existencie možnej nadmernej kompenzácie sa však obmedzilo na jej vnútroštátny rozmer, ako sa uvádza v bode 89 vyššie.
99 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 66 vyššie je nedostatočná alebo neúplná analýza vykonaná Komisiou v rámci postupu predbežného preskúmania, pokiaľ ide o nadmernú kompenzáciu, ktorá by mohla byť dôsledkom spornej kumulácie, náznakom existencie vážnych ťažkostí. Ako vyplýva z bodov 55 až 59 vyššie, na jednej strane štátna pomoc nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak nie je v súlade so zásadou primeranosti. Na druhej strane v napadnutých rozhodnutiach otázka neexistencie nadmernej kompenzácie úzko súvisí s otázkou primeranosti sporných schém. Preto skutočnosť, že Komisia analyzovala neexistenciu nadmernej kompenzácie nedostatočne a neúplne, keďže nezohľadnila spornú kumuláciu, môže v tomto prípade stačiť na preukázanie existencie vážnych ťažkostí.
100 Treba však zvážiť aj to, že ak je vylúčené, ako tvrdia Komisia a Švédske kráľovstvo, aby sporné schémy zohľadňovali pomoc poskytovanú inými členskými štátmi, keďže by sa týmto zohľadňovaním porušila zásada zákazu diskriminácie alebo článok 110 ZFEÚ, otázka nadmernej kompenzácie, ktorá môže vyplývať zo spornej kumulácie, nespôsobuje vážne ťažkosti.
101 Je totiž namieste pripomenúť, že podľa judikatúry platí, že hoci postup stanovený v článkoch 107 a 108 ZFEÚ ponecháva Komisii priestor na voľnú úvahu pri posudzovaní zlučiteľnosti schémy štátnej pomoci s požiadavkami vnútorného trhu, zo všeobecnej štruktúry Zmlúv vyplýva, že tento postup nikdy nesmie viesť k výsledku, ktorý by bol v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, ako je zásada rovnosti zaobchádzania, alebo s konkrétnymi ustanoveniami Zmlúv, najmä s ustanoveniami týkajúcimi sa vnútroštátneho zdaňovania, na ktoré sa vzťahuje článok 110 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2002, Nygård, C‑234/99, EU:C:2002:244, bod 54 a citovanú judikatúru; z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51 a citovanú judikatúru, a z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T‑359/04, EU:T:2010:366, bod 91 a citovanú judikatúru). Okrem toho pomoc nemožno zaviesť alebo povoliť vo forme daňovej diskriminácie zo strany členského štátu voči výrobkom s pôvodom v iných členských štátoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T‑359/04, EU:T:2010:366, bod 92 a citovanú judikatúru).
O zásade zákazu diskriminácie
102 Zásada zákazu diskriminácie alebo zásada rovnosti zaobchádzania zakazujú, aby sa s porovnateľnými situáciami zaobchádzalo rozdielne alebo aby sa s rôznymi situáciami zaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok z 11. júla 2019, IPPT PAN/Komisia a REA, T‑805/16, neuverejnený, EU:T:2019:496, bod 216 a citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle aj rozsudky zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23 a citovanú judikatúru, a z 27. septembra 2012, Koninklijke BAM Groep/Komisia, T‑355/06, neuverejnený, EU:T:2012:486, bod 49 a citovanú judikatúru).
103 Porovnateľná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje s ohľadom na všetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ opatrenia členského štátu, ktoré vytvára predmetný rozdiel. Je nutné zohľadniť aj zásady a ciele oblasti, do ktorej sporné opatrenie štátu patrí (pozri analogicky rozsudok z 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑176/09, EU:C:2011:290, bod 32 a citovanú judikatúru).
104 V prejednávanej veci Komisia usudzuje, že sa o súlade sporných schém so zásadou zákazu diskriminácie uistila, keďže získala od Švédskeho kráľovstva záruku, že predmetné oslobodenia od dane sa uplatňujú bez ohľadu na pôvod bioplynu predávaného vo Švédsku, či už ide o bioplyn vyrobený v tomto členskom štáte alebo o bioplyn vyrobený v iných členských štátoch a dovezený do Švédska.
105 Treba však konštatovať, že vzhľadom na cieľ sporných schém nie je predaj bioplynu, pri ktorom boli kompenzované nadmerné výrobné náklady, porovnateľný s predajom bioplynu, pri ktorom nadmerné výrobné náklady ešte kompenzované neboli.
106 Ako vyplýva z napadnutých rozhodnutí (pozri bod 8 vyššie), cieľom predmetných oslobodení od dane je dosiahnuť konkurencieschopnosť bioplynu s fosílnymi plynmi napriek tomu, že náklady na výrobu bioplynu sú vyššie než náklady na výrobu fosílnych plynov.
107 Ak však výrobné náklady bioplynu, ktoré sú vyššie než náklady fosílneho plynu, už boli kompenzované pomocou poskytnutou členským štátom, na území ktorého bol bioplyn vyrobený, udeľovať predmetné oslobodenie od dane na bioplyn dovážaný do Švédska nemá zmysel.
108 Z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že Komisia uznáva, že existuje rozdiel medzi predajom bioplynu, pri ktorom boli nadmerné výrobné náklady kompenzované, a predajom bioplynu, pri ktorom nadmerné výrobné náklady ešte kompenzované neboli. V prípade bioplynu vyrábaného vo Švédsku sa Komisia skutočne uistila, že nedošlo k nadmernej kompenzácii v dôsledku kumulácie predmetných oslobodení od dane s inou pomocou, ktorú švédske orgány poskytujú na výrobu bioplynu v tomto členskom štáte. Rozdiel medzi situáciou, keď nadmerné náklady na bioplyn už boli kompenzované, a situáciou, keď nadmerné náklady na bioplyn ešte kompenzované neboli, však existuje aj vtedy, keď je táto kompenzácia výsledkom pomoci poskytnutej inými členskými štátmi než Švédskym kráľovstvom.
109 Preto, ak pre to neexistuje objektívne odôvodnenie, nemožno s oboma prípadmi predaja uvedenými v bode 105 vyššie zaobchádzať rovnako, teda uplatňovať v oboch prípadoch rovnaké oslobodenie od dane, a to bez ohľadu na to, či bol bioplyn predaný vo Švédsku vyrobený na jeho území alebo dovezený.
110 Komisia však v napadnutých rozhodnutiach nezohľadnila nadmernú kompenzáciu, ktorá by mohla zo spornej kumulácie vyplývať. Neuplatnila tak zásadu zákazu diskriminácie, keďže nezohľadnila všetky relevantné prvky charakterizujúce „situácie“, ktoré by sa podľa tejto zásady mali porovnávať. V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 64 a 66 vyššie a s úvahami uvedenými v bode 99 vyššie táto okolnosť poukazuje na existenciu vážnych ťažkostí, na základe ktorých je Komisia povinná začať formálne vyšetrovacie konanie.
111 Okrem toho, aj keby, ako tvrdí Komisia, bolo z vecného hľadiska nemožné preskúmať prekrývanie sa schém pomoci stanovených v jednom členskom štáte a schém pomoci platných v iných členských štátoch, treba konštatovať, ako Komisia na pojednávaní priznala, že v napadnutých rozhodnutiach sa táto nemožnosť neuvádza. A fortiori preto nie je objektívnym odôvodnením.
112 Je preto potrebné konštatovať, že nevyhnutné dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie neumožňovalo vylúčiť existenciu vážnych ťažkostí, pokiaľ ide o vplyv predmetnej kumulácie na zlučiteľnosť sporných schém s vnútorným trhom.
O článku 110 ZFEÚ
113 Ako sa uvádza v bode 100 vyššie, je potrebné určiť, či článok 110 ZFEÚ bráni tomu, aby sa pri sporných schémach zohľadňovala pomoc poskytovaná inými členskými štátmi, ako to tvrdia Komisia a Švédske kráľovstvo.
114 Podľa článku 110 ZFEÚ:
„Žiaden členský štát nezdaní výrobky z iných členských štátov nijakou priamou alebo nepriamou vnútroštátnou daňou prevyšujúcou dane ukladané priamo či nepriamo na podobné domáce výrobky.
Ďalej, žiaden členský štát nezdaní výrobky iných členských štátov nijakou vnútroštátnou daňou, ktorá nepriamo ochraňuje iné výrobky.“
115 Podľa judikatúry po prvé z článku 110 ZFEÚ vyplýva, že diferenciácia vnútroštátneho zdaňovania je zlučiteľná s právom Únie len vtedy, ak sleduje ciele, ktoré sú tiež zlučiteľné aj s právom Únie, a ak spôsob jej uplatňovania je taký, že zabraňuje akejkoľvek forme priamej alebo nepriamej diskriminácie dovozu z iných členských štátov alebo ochrany konkurenčnej domácej výroby. V súlade s týmito požiadavkami teda právo Únie v súčasnom stave svojho vývoja neobmedzuje slobodu každého členského štátu zaviesť systém diferencovaného zdaňovania určitých výrobkov, hoci aj podobných výrobkov v zmysle článku 110 prvého pododseku ZFEÚ, na základe objektívnych kritérií, ako je povaha použitých surovín alebo použité výrobné postupy (pozri analogicky rozsudky z 2. apríla 1998, Outokumpu, C‑213/96, EU:C:1998:155, bod 30, a zo 14. apríla 2021, Achema a Lifosa/Komisia, T‑300/19, neuverejnený, EU:T:2021:191, bod 220).
116 Po druhé legitímnosť niektorých oslobodení od dane alebo niektorých daňových úľav, najmä ak majú za cieľ umožniť zachovanie výroby alebo podnikov, ktoré by bez nich už neboli rentabilné z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov, podlieha podmienke, že členské štáty, ktoré využijú tieto možnosti, rozšíria výhody z nich bez diskriminácie a neprotekcionársky na dovážané výrobky, ktoré sa nachádzajú v rovnakých podmienkach, v súlade s článkom 110 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T‑359/04, EU:T:2010:366, body 93 až 95 a citovanú judikatúru).
117 Po tretie požiadavky článku 110 ZFEÚ sú splnené, ak právna úprava členského štátu umožňuje, aby sa na tovar s pôvodom v inom členskom štáte vzťahoval daňový režim, ktorý možno považovať za rovnocenný s režimom uplatňovaným na tento tovar, pokiaľ sa vyrába v prvom uvedenom členskom štáte (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. októbra 1980, Schneider‑Import, 26/80, EU:C:1980:257, body 10 a 15).
118 Z toho vyplýva, že ak by predaj podobných domácich alebo dovezených výrobkov v členskom štáte nebol ziskový bez daňových výhod, článok 110 prvý odsek ZFEÚ bráni tomu, aby dovezené výrobky boli priamo alebo nepriamo diskriminované v porovnaní s domácimi výrobkami v tom, že podliehajú vyššiemu zdaneniu, ako je zdanenie uplatňované na domáce výrobky. Diferencované daňové zaobchádzanie je naopak v súlade s týmto ustanovením, ak je takéto zaobchádzanie výsledkom objektívnych kritérií a umožňuje vyhnúť sa akejkoľvek forme diskriminácie dovozu z iných členských štátov.
119 Na účely uplatnenia týchto zásad v prejednávanej veci je na mieste uviesť, že prejednávaná vec sa od situácií uvedených v judikatúre líši tým, že na všetok bioplyn predávaný vo Švédsku, či už vyrobený v tomto členskom štáte alebo dovezený, sa vzťahujú rovnaké oslobodenia od dane. Okrem toho v prípade dovážaného bioplynu sa tieto oslobodenia, ktoré sú úplné, poskytujú bez rozlišovania toho, či členský štát, v ktorom bol tento bioplyn vyrobený, udelil alebo neudelil pomoc na výrobu energie z bioplynu.
120 Z dôvodov súvisiacich s požiadavkami právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci sa Komisia uistila, že bioplyn vyrobený vo Švédsku nie je nadmerne kompenzovaný (pozri bod 108 vyššie). Nemôže teda tvrdiť, že bioplyn dovezený z iných členských štátov by bol predmetom diskriminácie zakázanej článkom 110 ZFEÚ, ak by sa naň vzťahovali predmetné oslobodenia od dane, len za predpokladu, že sa vylúči akákoľvek nadmerná kompenzácia vyplývajúca z kumulácie týchto oslobodení a prípadnej pomoci udelenej inými členskými štátmi výrobcom tohto bioplynu pred jeho vývozom do Švédska. Táto podmienka, ktorá je založená na absencii nadmernej kompenzácie, je analogická podmienke požadovanej pre bioplyn vyrábaný vo Švédsku.
121 Na to, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii, bioplyn dovážaný z niektorých členských štátov by potom mohol vo Švédsku podliehať vnútroštátnemu zdaneniu, ktoré by bolo vyššie než zdanenie bioplynu vyrobeného vo Švédsku, pretože nestanovuje oslobodenie od dane alebo stanovuje menšie oslobodenie od dane než predmetné oslobodenia. Tento výsledok by však nemusel byť nevyhnutne diskriminačný. Pokiaľ ide o túto druhú kategóriu bioplynu, Komisia sa pred posúdením zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom snažila vylúčiť to, že by kumulácia pomoci daňovej povahy a pomoci na výrobu viedla k nadmernej kompenzácii.
122 Inými slovami existenciu nadmernej kompenzácie možno považovať za objektívne kritérium umožňujúce uplatňovať predmetné oslobodenia od dane len na domáci alebo dovezený bioplyn, v prípade ktorého nadmerné výrobné náklady v porovnaní s fosílnymi plynmi ešte neboli kompenzované inou pomocou, bez ohľadu na členský štát, ktorý túto inú pomoc poskytol, a bez toho, aby bola dotknutá možnosť upraviť sadzbu predmetných oslobodení od dane podľa výšky takejto inej pomoci. Táto diferenciácia založená na objektívnom kritériu dokáže zabrániť diskriminácii, ktorá by vyplývala z kompenzácie, ktorá už v prípade bioplynu dovážaného z niektorých členských štátov bola poskytnutá.
123 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa judikatúry má systém zdaňovania diskriminačný a ochranný účinok, ktorý je v rozpore s článkom 110 ZFEÚ, ak spôsobuje presmerovanie nákupu z výrobkov z iných členských štátov na domáce výrobky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 1990, Komisia/Grécko, C‑132/88, EU:C:1990:165, body 18 a 19).
124 Je nesporné, že v prípade sporných schém to neplatí. Keďže neboli prijaté opatrenia na zabránenie nadmernej kompenzácii, ktorá môže vyplývať zo spornej kumulácie, sporné schémy v skutočnosti diskriminujú bioplyn vyrobený vo Švédsku v prospech bioplynu vyrobeného v iných členských štátoch, ktoré poskytujú pomoc na výrobu energie z bioplynu. Tento výsledok nemožno považovať za výsledok spôsobený povinnosťou, aby sporné schémy boli v súlade s článkom 110 ZFEÚ, ktorého zmyslom je zabrániť tomu, aby členský štát zvýhodňoval svoju vlastnú produkciu na úkor produkcie z iných členských štátov. Okrem toho treba poznamenať, že tento článok nemožno uplatňovať na situáciu, keď členský štát poskytuje v prípade výrobkov, ktoré dováža z určitých členských štátov, výhodnejšie daňové zaobchádzanie, než aké poskytuje v prípade podobných výrobkov, ktoré dováža z iných členských štátov.
125 Treba poznamenať, že v častiach napadnutých rozhodnutí, ktoré sa týkali dodržiavania daňového práva Únie (pozri bod 11 vyššie), Komisia konštatovala, že sporné schémy nespôsobujú nadmernú kompenzáciu a že príslušné oslobodenia od dane boli uplatniteľné bez ohľadu na pôvod bioplynu. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedomnievala, že v tomto ohľade existujú vážne ťažkosti, hoci úvahy uvedené v bodoch 115 až 124 vyššie dokazujú, že takéto ťažkosti existovali a bolo ich potrebné preskúmať v rámci formálneho vyšetrovacieho konania.
126 Je preto nutné konštatovať, že ani nevyhnutné dodržiavanie článku 110 ZFEÚ neumožňovalo vylúčiť existenciu vážnych ťažkostí, pokiaľ ide o vplyv predmetnej kumulácie na zlučiteľnosť sporných schém s vnútorným trhom.
Závery o žalobnom dôvode týkajúcom sa spornej kumulácie
127 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je nutné dospieť k záveru, že žalobkyňa na základe dôkazov, ktoré Komisia mala alebo mohla mať k dispozícii pri prijímaní napadnutých rozhodnutí, dokázala, že z analýzy zlučiteľnosti sporných schém s vnútorným trhom z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vyplynuli závažné ťažkosti spojené s nadmernou kompenzáciou, ktorá mohla vyplývať zo spornej kumulácie, a to so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie a článok 110 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že Komisia mala tieto ťažkosti preskúmať v rámci formálneho vyšetrovacieho konania, a nie prijať napadnuté rozhodnutia na konci postupu predbežného preskúmania.
128 Keďže tieto závažné ťažkosti sa týkajú zásady a ustanovenia primárneho práva, nie je potrebné vyjadrovať sa k argumentom Komisie a Švédskeho kráľovstva, ktoré sa týkajú skutočnosti, že zohľadnenie nadmernej kompenzácie, ktorá môže vyplývať zo spornej kumulácie, je v rozpore s viacerými aktmi sekundárneho práva, z ktorých by vyplýval zákaz stanovenia rôznych sadzieb dane na výrobky z rôznych členských štátov.
129 Preto treba žalobnému dôvodu, ktorý sa týka spornej kumulácie, vyhovieť a napadnuté rozhodnutia zrušiť, a to bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k ostatným žalobným dôvodom, ktoré žalobkyňa uviedla.
O trovách
130 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.
131 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, svoje vlastné trovy konania. Švédske kráľovstvo teda znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Komisie C(2020) 4489 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56125 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy SA.49893 (2018/N) – Oslobodenie bioplynu a biopropánu nevyrábaného z potravín a určeného na výrobu tepla od dane sa zrušuje.
2. Rozhodnutie Komisie C(2020) 4487 final z 29. júna 2020 o štátnej pomoci SA.56908 (2020/N) – Švédsko – Predĺženie a zmena schémy pre bioplyn určený na použitie ako motorové palivo vo Švédsku sa zrušuje.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania spoločnosti Landwärme GmbH.
4. Švédske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
da Silva Passos | Valančius | Reine |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. decembra 2022.
Podpisy