ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)

z 10. mája 2007

Vec T‑255/04

Monique Negenman

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Materská dovolenka – Nemocenská dovolenka – Predpokladaný dátum pôrodu – Začiatok materskej dovolenky“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa určujú dátumy, kedy začína a kedy sa končí materská dovolenka na základe článku 58 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, a jednak návrh na náhradu škody

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 23. októbra 2003, ktorým sa určujú dátumy, kedy začína a kedy sa končí materská dovolenka žalobkyne, sa zrušuje. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Materská dovolenka – Doba – Začiatok

(Služobný poriadok úradníkov, články 58 a 59)

Služobný poriadok jasne a jednoznačne stanovil systém výpočtu materskej dovolenky, ktorým sa v súlade so zásadou právnej istoty má vopred a s určitosťou určiť začiatok tejto dovolenky, aby tehotná žena mohla poznať svoje administratívne postavenie pred nástupom na materskú dovolenku. V rámci tohto systému menovací orgán nemá nijaký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o stanovenie dátumu začiatku a konca materskej dovolenky. Na určenie dátumu návratu úradníčky do práce musí vziať do úvahy skutočný dátum pôrodu, ale na určenie začiatku jej materskej dovolenky musí vziať do úvahy iba predpokladaný dátum pôrodu doložený lekárskym potvrdením a v žiadnom prípade ho nesmie určiť a posteriori na základe skutočného dátumu pôrodu. Preto pokiaľ skutočný dátum pôrodu predchádza predpokladaný dátum pôrodu, treba považovať začiatok materskej dovolenky za nezmenený a dotknutá úradníčka má po pôrode nárok na dodatok dovolenky potrebnej na zabezpečenie minimálnej doby materskej dovolenky stanovenej služobným poriadkom, teda materskej dovolenky trvajúcej celkovo šestnásť týždňov.

Tento záver nemožno spochybniť ani v prípade, keď tehotná žena je už pred začiatkom materskej dovolenky práceneschopná z dôvodov spojených s jej tehotenstvom, pretože článok 58 služobného poriadku v tejto súvislosti nerobí nijaký rozdiel. Metóda uplatnenia uvedeného ustanovenia, pri ktorej by bol začiatok materskej dovolenky stanovený a posteriori podľa skutočného dátumu pôrodu, pričom by dni nemocenskej dovolenky poskytnuté v priebehu šesťtýždňového obdobia pred týmto okamihom boli premenené na dni materskej dovolenky, by porušovala články 58 a 59 služobného poriadku. Tehotenstvo totiž nemožno považovať za chorobu a nijaké ustanovenie služobného poriadku nemožno vykladať tak, že umožňuje vzájomnú premenu týchto druhov dovoleniek, ktoré majú odlišné účely, a teda majú rozdielnu povahu. Takáto metóda by okrem toho viedla k diskriminácii medzi tehotnými ženami, ktorých tehotenstvo prebieha bezproblémovo a nemusia čerpať nemocenskú dovolenku, a ženami, ktoré sú nútené čerpať nemocenskú pred ich materskou dovolenkou, pretože sú práceneschopné.

(pozri body 50 – 56 a 58 – 61)